{"guid": "ussr:7c60fe98-4431-42a6-921c-24e13779df0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.531.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 531/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 531/2020 z 19. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 531/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.531.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-2", "nazov": "čl. 13 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "nazov": "čl. 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-1", "nazov": "čl. 4 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-5", "nazov": "čl. 11 ods. 5 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 5", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 5", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7c60fe98-4431-42a6-921c-24e13779df0d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.531.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.531.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.531.2020.1/text", "citacie_n": 17, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 531/2020-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom Mgr. Mariánom Szeteiom, Lesná 28, Tomášov, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 a 2,\nčl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 11 ods. 1 a 5, čl. 36\nods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd v spojení s čl. 4 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S 24/2016 z 27. septembra 2018\na rozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\nz 26. februára 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n\n3\n\nSžfk\n\n8/2019\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2020\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom\nMgr. Mariánom Szeteiom, Lesná 28, Tomášov, vo veci namietaného porušenia\njej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13\nods. 1 a 2, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1 a 5, čl. 36\nods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v spojení s čl. 4\nods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 S 24/2016 z 27. septembra 2018\n(ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžfk 8/2019 z 26. februára 2020\n(ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že správca dane vykonal\nu daňového subjektu – sťažovateľky kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2008,\no výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 732/320/12562/2010/Mrtk z 19. marca 2010\n(ďalej len „protokol“), ktorý bol so zástupcom daňového subjektu prerokovaný a doručený\nspolu s dodatkom 31. marca 2010. Na základe protokolu správca dane vydal dodatočný\nplatobný výmer č. 732/230/15622/10/Hme z 9. apríla 2010, ktorým vyrubil sťažovateľke\nrozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2008 v sume 143 424,98 €. Daňové\nriaditeľstvo Slovenskej republiky na základe odvolania sťažovateľky rozhodnutím\nč. 1/223/11988-76596/2010/999541-r z 2. júla 2010 dodatočný platobný výmer zrušilo\na vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dňa 22. júla 2010 Daňové riaditeľstvo\nSlovenskej republiky vydalo podnet na opakovanú daňovú kontrolu, ktorá bola začatá\n25. augusta 2010. Na základe výsledkov opakovanej daňovej kontroly správca dane\nvyhotovil protokol č. 9812401/5/3612877/2014/Mrtk z 24. apríla 2014 a vydal dodatočný\nplatobný výmer č. 9812401/5/5174518/2014 z 25. novembra 2014, proti ktorému podal\nzástupca daňového subjektu (sťažovateľky) odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej\n\n2\n\nrepubliky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) rozhodnutím č. 1100303/1/135942/2015/5307\nz 30. marca 2015 (ďalej len „zrušujúce rozhodnutie č. 2“) zrušilo rozhodnutie správcu dane\nč. 9812401/5/5174518/2014 z 25. novembra 2014 a vec vrátilo na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Na základe zrušujúceho rozhodnutia č. 2 vykonal miestne príslušný správca\ndane (Daňový úrad Bratislava, keďže sa sťažovateľka natrvalo presťahovala do USA)\nvyrubovacie konanie.\n3. Sťažovateľka v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie\nobdobie 2008 priznala daň v sume 0 Sk, čo je o 4 320 821 Sk menej, ako zistil správca dane\ndaňovou kontrolou; t. j. v prepočte menej o sumu 143 424,98 €. V daňovom priznaní\nza zdaňovacie obdobie roka 2008 sťažovateľka priznala ostatné príjmy – príjmy z prevodu\ncenných papierov vo výške 3 239 960 Sk z predaja vlastného podniku (\n), v ktorom mala 5 % podiel (ďalej aj len „\nmanželia\n\na\n\n,\n“), v ktorom boli\n\njedinými akcionármi. V daňovom priznaní\n\nza zdaňovacie obdobie roka 2008 si sťažovateľka uplatnila výdavky vo výške 3 217 339\n, bola právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti\nAkcie spoločnosti boli odpredané spoločnosti\n\nsúkromnej akciovej spoločnosti,\n\nexistujúcej podľa práva Švédskeho kráľovstva, zapísanej na Švédskom úrade pre registráciu\nspoločností pod registračným číslom 556068-2022 so sídlom Bastad, Švédsko. Akcie boli\nodpredané za dohodnutú trhovú cenu 22 081 900 €, počet predaných akcií – 8 000, cena\njednej akcie – 2 750 € na základe zmluvy o kúpe akcií zo 6. mája 2008 (ďalej aj „zmluva“)\nv znení dodatku č. 1 k zmluve o kúpe akcií z 11. septembra 2008 (ďalej len „dodatok“).\n4. Podľa výpisu zo Strediska cenných papierov Slovenskej republiky manželia\na\n\nnadobudli cenné papiere spoločnosti\n\n,\n\npodľa jednotlivých emisií:\n- 100 akcií vydaných 25. septembra 2000;\n- 280 akcií vydaných 14. februára 2002, tieto dve emisie boli obstarané za vlastné\nprostriedky;\n- 7 620 akcií vydaných 5. novembra 2007, ktoré boli obstarané z nevyplateného zisku\na bolo ním navýšené základné imanie spoločnosti\n\n3\n\nPodľa výpisu z obchodného\n\nregistra spoločnosť\n\n, mala výšku základného imania 80 000 000 Sk, počet akcií\n\n8 000, menovitá hodnota jednej akcie: 10 000 Sk.\n5. Dňa 6. mája 2008 bola uzavretá zmluva o kúpe akcií medzi\na sťažovateľkou ako „Predávajúcimi“ na jednej strane a\n\n, súkromnou akciovou\n\nspoločnosťou, existujúcou podľa práva Švédskeho kráľovstva so sídlom vo Švédsku,\nako „Kupujúcim“ na strane druhej. V tejto zmluve sa zmluvné strany dohodli, že celková\nzákladná kúpna cena za všetky predávané akcie bude vo výške 22 000 000 € a základná\nkúpna cena jednej akcie bude vo výške 2 750 € za každú predávanú akciu. V dodatku\nku zmluve o kúpe akcií z 11. septembra 2008 zmluvné strany upravili kúpnu cenu. V bode\n1.1 sa dohodli, že základná kúpna cena bude 22 081 900 € a bude pozostávať z:\na)\n\nkúpnej ceny vo výške 18 081 900 € (ďalej len „realizačná kúpna cena“),\n\nktorú kupujúci zaplatí predávajúcim pri realizácii prostredníctvom tzv. prevodového účtu\nprevodného agenta, pričom realizačná kúpna cena je prerozdelená na predávané akcie\ntak, ako je uvedené v prílohe č. 1 dodatku,\nb)\n\ndodatočnej kúpnej ceny vo výške 2 000 000 €, ktorú kupujúci zaplatí\n\npredávajúcim po uplynutí doby, ktorá začne dňom realizácie a uplynie dňom prvého výročia\ndňa podpisu za podmienky, že nebude vykonaná porealizačná úprava podľa pododseku\n3.3.1 (a) zmluvy o kúpe akcií, pričom prvá dodatočná kúpna cena je prerozdelená\nna predávané akcie tak, ako je uvedené v tabuľke 2A v prílohe č. 2 tohto dodatku, a\nc)\n\ndodatočnej kúpnej ceny vo výške 2 000 000 € (ďalej len „druhá dodatočná\n\nkúpna cena“), ktorú kupujúci zaplatí predávajúcim po uplynutí doby, ktorá začne dňom\nrealizácie a uplynie dňom druhého výročia dňa realizácie, a to za podmienky, že nebude\nvykonaná žiadna porealizačná úprava, pričom druhá dodatočná kúpna cena je prerozdelená\nna predávané akcie tak, ako je uvedené v tabuľke 2B v prílohe č. 2 tohto dodatku.\nZákladná kúpna cena jednej akcie v dodatku upravená nie je, upravená je v tabuľke,\nktorá je prílohou č. 2 k dodatku.\n6. Sťažovateľka stanovila rozdielnu predajnú cenu za jednotlivé akcie. Cena za jednu\nakciu z prvej emisie rok 2000 bola 41 920 €, cena za jednu akciu z druhej emisie rok 2003\nbola 41 928,571 € a cena jednej akcie z tretej emisie rok 2007 bola 280,839 €. Sťažovateľka\n4\n\ndo daňového priznania za rok 2008 uviedla príjmy vo výške 3 239 960 Sk, čo predstavuje\n107 000 €, a príjmy za akcie vo výške 796 600 € (209 600 + 587 000) od dane oslobodila.\nPríjmy z predaja cenných papierov z prvej a druhej emisie, ktoré boli obstarané\ndo 31. decembra 2003, podliehali oslobodeniu od dane z príjmov podľa § 4 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Príjmy\nz predaja cenných papierov obstaraných po 1. januári 2004 nepodliehajú oslobodeniu.\nVšetky akcie boli spolu predané v ten istý deň 12. septembra 2008.\n7. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane rozhodnutím\nč. 1459999/2015 z 24. septembra 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil\nsťažovateľke rozdiel dane 143 424,98 € na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie\nobdobie roka 2008. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie. Finančné\nriaditeľstvo rozhodnutím č. 1732428/2015 z 3. decembra 2015 potvrdilo rozhodnutie orgánu\nverejnej správy prvého stupňa.\n8. Sťažovateľka podala proti rozhodnutiu finančného riaditeľstva č. 1732428/2015\nz 3. decembra 2015 správnu žalobu, o ktorej rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom\ntak, že ju zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka kasačnú sťažnosť,\nnavrhujúc, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. t), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Najvyšší súd napadnutým\nrozsudkom kasačnú sťažnosť zamietol, pretože dospel k záveru, že nie je dôvodná.\n9. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti v súvislosti s porušením jej v bode 1\noznačených základných práv podrobne namieta záver všeobecných súdov o účelovosti\ndodatku, uvádza, že všeobecné súdy neuviedli právny predpis, ktorý by mal byť dodatkom\nporušený,\n\nnamieta\n\nspôsob\n\noceňovania\n\nakcií\n\nsprávcom\n\ndane,\n\nktorý\n\npovažuje\n\nza nezrozumiteľný a v rozpore s aplikovanými ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z.\no správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), a prezentuje názor, že na dodatok\n5\n\nnie je možné aplikovať § 3 ods. 6 daňového poriadku. V súvislosti s rozhodovaním\nvšeobecných súdov o platnosti, resp. neplatnosti dodatku sťažovateľka uvádza, že žaloba\nbola zamietnutá z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, preto sa nezakladá\nna pravde tvrdenie najvyššieho súdu, že správca dane akceptoval dodatok v súlade\ns ich rozhodnutím.\n10. Sťažovateľka tiež namieta, že v jej právnej veci neexistoval riadne vedený\nadministratívny spis a záver najvyššieho súdu, ktorý prijal v súvislosti s touto jej námietkou\nv napadnutom rozsudku, považuje za ústavne neudržateľný a posúdenie dvojmesačnej\nprekluzívnej lehoty za nesprávne. Ďalšie námietky sťažovateľky spočívajú v miestnej\nnepríslušnosti správcu dane a v jej ústavne nekonformnom posúdení kasačným súdom,\nv porušení princípu zmluvnej voľnosti a princípu dvojinštančnosti daňového konania\nv jej právnej veci.\n11. Podľa názoru sťažovateľky nebol v jej právnej veci dostatočne zistený skutkový\nstav, neboli vykonané dôkazy navrhované sťažovateľkou, hodnotenie dôkazov bolo\nsvojvoľné, správca dane nerešpektoval záväzný názor Daňového riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky, aby čo najúplnejšie zistil a preveril skutkový stav. Sťažovateľka považuje\nza nezákonný protokol správcu dane z 31. marca 2010, ako i zrušujúce rozhodnutie\nfinančného riaditeľstva z 30. marca 2015, rovnako za nezákonné považuje i predlžovanie\nlehôt počas celého daňového konania a zmeškanie lehôt na rozhodnutie daňovými orgánmi.\n12. Sťažovateľka namieta i arbitrárnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu,\nktorý sa podľa jej názoru nevysporiadal so všetkými jej relevantnými námietkami,\nje nekoherentný a celkovo nepresvedčivý.\n13. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,\naby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Sžfk/8/2019 zo dňa\n26. 02. 2020 bolo:\n- základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a čl. 47\n\nods. 3; ďalej podľa čl. 46 ods. 1, 2 v spojení s článkami 1 ods. 1; čl. 2 ods. 2; čl. 2\n\n6\n\nods. 3; čl. 13 ods. 1 a 2; čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36\nods. 1, 2 a čl. 36 ods. 1, 2 v spojení s čl. 4 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd porušené\n- právo\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené;\n- základné právo\n\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 a 5 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd porušené.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Sžfk/8/2019 zo dňa\n26. 02. 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Rozsudkom Krajského súdu V Bratislave, sp. zn. 1 S/24/2016 zo dňa 27. 09. 2018\nbolo:\n- základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a čl. 47\n\nods. 3; ďalej podľa čl. 46 ods. 1, 2 v spojení s článkami 1 ods. 1; čl. 2 ods. 2; čl. 2\nods. 3; čl. 13 ods. 1 a 2; čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36\nods. 1, 2 a čl. 36 ods. 1, 2 v spojení s čl. 4 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd porušené\n- právo\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené;\n- základné právo\n\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 a 5 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd porušené.\n4. Najvyšší súdu Slovenskej republiky je povinný uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania.“\n14. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\n«a) vyslovil záver, že rozhodnutie o účelovosti Dodatku č. 1 ku Zmluve o kúpe akcií\nzo dňa 11. 09. 2008 bez odkazu na príslušnú právnu normu, podľa ktorej mohol\ntakto rozhodnúť, je protiústavné\n\n7\n\nb) urobil výklad právnej normy § 3 ods. 6 DP a vyslovil záver, že toto ustanovenie\nnie je možné použiť na môj prípad a v prípade ak je možné použiť túto normu, aby súd\nvyslovil záver, že neboli splnené všetky podmienky právnej normy\nc) urobil výklad právnej normy §102 ods. 1 SPP a vyslovil záver, že sa nejedná\no riadne\n\nvedený\n\nadministratívny\n\nspis\n\npredložený\n\nFinančným\n\nriaditeľstvom\n\nSR\n\nsp. zn. 1732428/2015, resp. Daňovým úradom Bratislava sp. zn. 1459999/2015.\nd) urobil výklad „zásady objektívnej pravdy“ a §24 DP a vyslovil, že dokazovanie\nDaňového\n\núradu\n\nKošice,\n\npobočka\n\nSpišská\n\nNová\n\nVes\n\nv\n\nkonaní\n\nsp. zn. 732/230/15622/10/Hme, Daňového úradu Bratislava v konaní sp. zn. 1459999/2015\na Finančného riaditeľstva SR v konaní sp. zn. 1732428/2015 nebolo vykonané dôsledne\na na jeho podklade nemohli prijať záver o účelovosti Dodatku č. 1 ku Zmluve o kúpe akcii\nzo dňa 11. 09. 2008\ne) urobil výklad právnej normy § 68 ods. 1 DP vo vzťahu k § 7\nods. 1, ods. 3 DP a vyslovil záver, že rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa\n24. 09. 2015, sp. zn. 1459999/2015, vydal nepríslušný správca dane.\nf) urobil výklad právnych noriem § 15 ods. 17 ZSD a § 65 ods. 1, 2 DP a vyslovil\nzáver, že predĺženie lehôt v daňovom konaní pred Daňovým úradom Bratislava\nsp. zn. 1459999/2015 a pred Daňovým úradom Košice, pobočka Spišská Nová Ves\nsp. zn. 732/230/15622/10/Hme, bolo v rozpore so zákonom\ng) urobil výklad právnych noriem § 44 ods. 6 ZSD; § 30a ZSD; § 65 ods. 1 DP; § 68\nods. 2 DP; § 15 ods. 17 ZSD a vyslovil, že Daňový úrad Bratislava v konaní\nsp. zn. 1459999/2015 a Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves v konaní\nsp. zn. 732/230/15622/10/Hme a Finančné riaditeľstvo SR v konaní sp. zn. 1732428/2015\nvydali rozhodnutie v rozpore s týmito právnymi normami;\nh) urobil výklad právnej normy § 2 písm. c) a h); § 8 ods. 1 písm. e) ZDP a vyslovil,\nže mojim konaním nemohlo dôjsť k porušeniu týchto právnych noriem a tým pádom Najvyšší\nsúd SR v konaní sp. zn. 3 Sžfk/8/2019, Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 1 S/24/2016,\nDaňový úrad Bratislava v konaní sp. zn. 1459999/2015 a Finančné riaditeľstvo SR v konaní\nsp. zn. 1732428/2015 rozhodli bez toho, aby uviedli právnu normu, ktorá mala byť mojim\nkonaním porušená\n\n8\n\ni) vyslovil záver, že ocenenie akcii správcom dane v zmysle rozhodnutia Daňového\núradu Bratislava zo dňa 24. 09. 2015, sp. zn. 1459999/2015 a rozhodnutia Finančného\nriaditeľstva SR zo dňa 03. 12. 2015, sp. zn. 1732428/2015, nemá oporu v zákone\nj) vyslovil záver, že Protokol č. 732/320/ 12562/2010/Mrtk zo dňa 19. 03. 2010\nje nezákonný\nk) vyslovil záver, že Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 30. 03. 2015,\nč. 1100303/1/135942/2015/5307 je nezákonné\nl) vyslovil záver, že § 63 ods. 5 DP bol rozhodnutím Daňového úradu Bratislava\nzo dňa 24. 09. 2015, sp. zn. 1459999/2015 porušený\nm) vyslovil záver, že princíp dvojinštančnosti daňového konania bol rozhodnutím\nDaňového úradu Bratislava zo dňa 24. 09. 2015, sp. zn. 1459999/2015 porušený\nn) vyslovil záver, že princíp zmluvnej voľnosti bol rozhodnutím Daňového úradu\nBratislava zo dňa 24. 09. 2015, sp. zn. 1459999/2015 porušený\no) aby súd vyslovil záver, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/8/2019\nzo dňa 26. 02. 2020 je arbitrárny, lebo sa nezaoberal námietkou, že Krajský súd\nv Bratislave a Finančné riaditeľstvo SR nedalo odpoveď na relevantné argumenty.».\nII.\nRelevantná právna úprava\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n\n9\n\n18. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n19. Podľa čl. 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,\na nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.\n20. Podľa čl. 13 ods. 1 ústavy povinnosti možno ukladať\na) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných\npráv a slobôd,\nb) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva\na povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo\nc) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\n21. Podľa čl. 13 ods. 2 ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť\nza podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.\n22. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n24. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n25. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n26. Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí\na pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou\npodľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.\n10\n\n27. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n28. Podľa čl. 4 ods. 1 listiny povinnosti možno ukladať iba na základe zákona\na v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd.\n29. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\n30. Podľa čl. 11 ods. 5 listiny dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona.\n31. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n32. Podľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť\npreskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa listiny.\n33. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n34. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n35. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n11\n\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n36. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\nods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13\nods. 1 a 2, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1 a 5, čl. 36\nods. 1 a 2 listiny v spojení s čl. 4 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu\n37. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n38. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\n12\n\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv\nalebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n39. V danom prípade mala sťažovateľka k dispozícii opravný prostriedok, poskytnutý\njej zákonom na ochranu jej základných práv. Proti napadnutému právoplatnému rozsudku\nkrajského súdu mohla podať kasačnú sťažnosť (čo aj využila), o ktorej bol oprávnený\na aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd\npreto ústavnú sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci\nna jej prerokovanie.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47\nods. 3 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 144\nods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny v spojení s čl. 4\nods. 1 listiny napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\n40. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru,\npodľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou\n\nopravnou\n\ninštitúciou\n\n(m.\n\nm.\n\nII.\n\nÚS\n\n1/95,\n\nII.\n\nÚS\n\n21/96).\n\nPreto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\n13\n\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby\n\nmalo\n\nza\n\nnásledok\n\nporušenie\n\nniektorého\n\nzákladného\n\npráva\n\nalebo\n\nslobody\n\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n41. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny\nprístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať\na rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné\ngarancie v súdnom konaní. K porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť\npredovšetkým vtedy, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať\no podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\n42. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (III. ÚS 209/04).\n43. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\ntreba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\n14\n\no súdnej\n\nochrane\n\nustanoví\n\nzákon,\n\nresp.\n\nčl.\n\n51\n\nods.\n\n1\n\nústavy,\n\npodľa ktorého sa možno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n44. K čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že táto ústavná norma upravuje\nprimárne právo toho, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, obrátiť sa za zákonom splnených podmienok (najmä Správny súdny\nporiadok) na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Výklad ustanovení\nSprávneho súdneho poriadku zo strany súdu pri rozhodovaní o splnení podmienok\nna podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy musí\nrešpektovať ústavné garancie práva na súdnu ochranu. Pri samotnom prieskume rozhodnutia\norgánu verejnej správy správnym súdom sa uplatňujú princípy vyplývajúce z čl. 46\nods. 1 ústavy (porov. napr. IV. ÚS 102/08, II. ÚS 437/2016).\n45. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nZásada rovnosti strán v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy sa prejavuje vytváraním\nrovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov,\no ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95,\nII. ÚS 35/02, II. ÚS 121/02). To znamená, že všetci účastníci súdneho konania\nmajú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých podmienok\nbez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán (III. ÚS 108/2013).\n46. Ústavný súd už v minulosti konštatoval, že správne súdnictvo je primárne\nprostriedkom\n\nochrany\n\nsubjektívnych\n\npráv\n\nadresáta\n\nvýkonu\n\nverejnej\n\nsprávy\n\nv jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany\nzákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo\nv systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe\nbez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu\npozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva teda nie je náprava nezákonnosti\nvo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby, proti ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Správny súd\nspravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne\n15\n\notázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (IV. ÚS 596/2012,\nI. ÚS 178/2014, III. ÚS 502/2015, II. ÚS 588/2016).\n47. „V daňovom konaní sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov\na správca dane je povinný riadne zistiť skutkový stav veci a preveriť skutkové tvrdenia\nuvádzané daňovým subjektom, prípadne odstrániť procesné pochybenia, ktoré vykonal\nsprávca dane počas daňovej kontroly. Daňové konanie je svojou povahou správnym\nkonaním a vzťahujú sa naň zásady činnosti orgánov verejnej správy, ale je možné\nidentifikovať aj jednotlivé procesné zásady daňového konania“ (porovnaj VERNARSKÝ,\nM. Procesné zásady daňového konania. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika\nv Košiciach, 2009. s. 11, 24 ‒ 25 a nasl.). Daňové konanie ovláda zásada objektívnej\npravdy, avšak je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe,\naké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu\na schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí,\na to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení,\nktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania (II. ÚS 205/2015,\nI. ÚS 480/2017, III. ÚS 18/2018).\n48. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky bolo posúdiť, či odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nsignalizuje potenciálnu arbitrárnosť v interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem\nna vec sťažovateľky a s tým spojené možné porušenie označených ústavných práv\nsťažovateľky, alebo naopak, či vzhľadom na odôvodnenie a právne závery najvyššieho súdu\nv ňom uvedené je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ani po jej prijatí\nna ďalšie konanie by nebolo možné konštatovať porušenie označených ústavných práv\nnapadnutým rozsudkom.\n49. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody,\n\nktoré\n\noznačil\n\nsťažovateľ,\n\npre\n\nnedostatok\n\npríčinnej\n\nsúvislosti\n\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom\n16\n\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom\nverejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,\naby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav\ntakúto možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 288/05,\nII. ÚS 389/09, III. ÚS 288/2016).\n50. Ústavný súd podrobil napadnutý rozsudok najvyššieho súdu svojmu prieskumu,\nv ktorom sa postupne zameral na jednotlivé námietky uplatnené sťažovateľkou.\nKeďže väčšina námietok sťažovateľky súvisela práve s dodatkom, najvyšší súd sa zaoberal\npredovšetkým posúdením aplikovateľnosti a výkladu zásady daňového konania zakotvenej\nv § 3 ods. 6 daňového poriadku, podľa ktorej: „Pri uplatňovaní osobitných predpisov\npri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti\nrozhodujúcej\n\npre\n\nzistenie\n\nvyrubenie\n\nalebo\n\nvybratie\n\ndane.\n\nNa\n\nprávny\n\núkon\n\nalebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú\nekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti\nalebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt\noprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe\ndaní neprihliada.“\n51. V tejto súvislosti kasačný súd poukázal na to, že základné zásady daňového\nkonania platia pre celú správu daní, teda aj pre úkony, ktoré nie sú daňovým konaním.\nZásady (ako základné pravidlá) sú dôležitým prostriedkom pri správnej interpretácii\nustanovení daňového poriadku i ostatných daňových zákonov. Vzhľadom na dynamiku,\nako aj mnohosť, resp. rozmanitosť otázok, týkajúcich sa právnych vzťahov, je zrejmé,\nže zákonodarca objektívne nemôže byť schopný v absolútne všetkých prípadoch\nprostredníctvom právnych predpisov pokryť určité špecifické, resp. zriedkavé situácie,\nktoré prináša až prax, resp. prípadný spoločenský vývoj, a preto stanovením základných\nzásad zabezpečuje, aby aj prípadné otázky, ktoré nie sú explicitne a doslovne upravené\nprostredníctvom právnych predpisov, boli riešené aspoň v základných kontúrach,\n17\n\nresp. na základe určitých zavedených pravidiel všeobecného charakteru, ktoré sú obsahom\nnaformulovaných základných zásad.\n52. Vo vzťahu k zásade podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku treba ozrejmiť,\nže táto bola do daňového poriadku zahrnutá v znení, v akom ju poznáme dnes,\naž prostredníctvom zákona č. 435/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z.\nz. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“).\nV právnej teórii sa táto zásada označuje aj ako „zásada neformálnosti“. Jej obsah spočíva\nv tom, že daňový poriadok kladie dôraz na obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti,\na nie na jeho pomenovanie, resp. formu uplatnenia. Práve spomínanou novelou\nsa táto zásada doplnila o možnosť správcu dane neprihliadať na právne úkony\nalebo iné skutočnosti,\n\nak\n\nnemajú\n\nekonomické\n\nopodstatnenie\n\na ich\n\ncieľ\n\nsmeruje\n\nk obchádzaniu daňovej povinnosti alebo získaniu daňového zvýhodnenia.\n53. Najvyšší súd uvádza, že pri kvalifikácii súkromnoprávneho konania – právneho\núkonu, keď ide o vzájomný prejav vôle dvoch alebo viacerých rovnoprávnych subjektov,\nktorým právo poskytuje určitú dispozičnú autonómiu (zmluvnú slobodu), napr. zmluva,\nnájom veci, alebo sporný dodatok, o aký ide v prejednávanej veci, nemožno opomenúť\njeho účel a je nutné ho posudzovať vo vzájomných súvislostiach. V tejto súvislosti\nje v kontexte skutkových okolností relevantným vysporiadanie sa s otázkou, či v danom\nprípade mohlo ísť o tzv. disimulovaný právny úkon (alebo prípadne až o zneužitie práva),\na to všetko s prihliadnutím na obsah § 3 ods. 6 daňového poriadku. Ak v právnej veci\nsťažovateľky zmluvné strany uzavreli dodatok, ktorým modifikovali ceny jednotlivých\nakcií, hoci v skutočnosti mali za cieľ nie modifikovanie cien samotných akcií, ale zníženie\ndaňového základu, berie sa na daňové účely do úvahy skutočný obsah tohto úkonu,\nteda práve zníženie si daňového základu.\n54. Ako najvyšší súd uviedol v bodoch 91 až 93 napadnutého rozsudku,\npri determinovaní vzájomného vzťahu zastretých právnych úkonov a zneužitia práva\ntreba rozlišovať medzi tzv. zastretými právnymi úkonmi podľa § 3 ods. 6 daňového\nporiadku a všeobecným princípom zákazu zneužitia daňového práva, pretože nemožno\n18\n\nkonštatovať, že „zastretý právny úkon“ treba automaticky spájať so zneužitím práva.\nDaňový poriadok v § 3 ods. 6 upravuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého pri uplatňovaní\ndaňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti, rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane, ak je zastretý\nstavom formálne právnym a líši sa od neho. Povinnosťou daňových orgánov v rámci\ndaňového konania je preto vždy zisťovať tiež formálne právnym úkonom (tzv. predstieraný\nalebo simulovaný právny úkon) zakrývaný skutočný stav (tzv. zastretý alebo disimulovaný\nprávny úkon)... Zneužitím práva je situácia, keď niekto vykoná svoje subjektívne právo\nk neodôvodnenej\n\nujme\n\nniekoho\n\niného\n\nalebo\n\nspoločnosti;\n\ntakéto\n\nsprávanie,\n\nktorým sa dosahuje výsledok nedovoleného, je iba zdanlivo dovolené. O správanie\nlen zdanlivo dovolené ide z toho dôvodu, že objektívne právo nepozná správanie zároveň\ndovolené a zároveň nedovolené... Daňové orgány v žiadnom prípade nemajú možnosť\nľubovoľného rozhodnutia, či na určitú skutkovú situáciu budú aplikovať zákaz zneužitia\npráva alebo či naopak vezmú do úvahy skutočný (dissimulovaný) právny úkon namiesto\nprávneho úkonu predstieraného (simulovaného). Dokazovanie v práve všeobecne vychádza\nzo zásady tzv. materiálnej pravdy, pričom zo zásady formálnej pravdy je prípustné\nvychádzať len vtedy, ak je tak výslovne stanovené na základe nejakého rozumného dôvodu.\n55. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol,\nže sa stotožňuje s posúdením veci krajským súdom a finančným riaditeľstvom\na, vychádzajúc z administratívneho spisu, zastáva názor, že bol daný dôvod na aplikáciu § 3\nods. 6 daňového poriadku. Podľa názoru kasačného súdu je «... nepochybné, že výsledkom\nuzavretia Dodatku bolo zníženie základu dane z príjmu žalobkyne, pričom toto bolo\nrealizované zvýhodneným stanovením predajnej ceny tak, aby maximálna suma bola\nod dane oslobodená a len minimum podliehalo zdaneniu. Všetky akcie boli spolu predané\nv ten istý deň 12. 09. 2008 (t. j. hneď na druhý deň po uzatvorení Dodatku). Prihliadnuc\nna uvedené treba v prvom rade poukázať na skutočnosť, že išlo o rovnaké akcie a rozdielom\nbol len dátum ich emitovania. V dôsledku prijatia Dodatku boli hodnoty akcií emitovaných\npred rokom 2007 výrazne navýšené, pričom naopak v prípade akcií emitovaných v roku\n2007 podstatne znížené, pričom všetky akcie bolí predané v ten istý deň. Uvedené samo\no sebe objektívne vzbudzuje podozrenie vo vzťahu k dôvodu takéhoto „nacenenia“\n\n19\n\nresp. uzatvorenia Dodatku, ktorý mal toto za následok. Správca dane v rámci dokazovania\nzistil, že samotný Dodatok bol uzatvorený po obdržaní stanoviska Ministerstva financií,\nktoré je špecifikované vyššie. Toto stanovisko spolu s ostatnými zabezpečenými dôkazmi\npri využití metód logiky jasne indikuje, že Dodatok bol s vysokou mierou pravdepodobnosti\nhraničiacej takmer s istotou uzatvorený s cieľom zníženia základu dane. Je nepochybné,\nže uzatvorenie Dodatku v konečnom dôsledku prinieslo žalobkyni prospech v podobe\nzníženia základu dane, pričom počas konania sa jej nepodarilo objektívne preukázať,\nže dôvodom Dodatku bolo niečo iné. V tomto smere tak neuniesla dôkazné bremeno,\npričom naopak správca dane náležíte odôvodnil a dostatočne preukázal na podklade\nviacerých dôkazov resp. skutočností svoje závery ohľadom účelovosti uzatvorenia Dodatku.\nOkrem uvedeného je v znení Dodatku v bode 3.1 výslovne uvedené, že kupujúci súhlasil\ns dojednaním o prerozdelení základnej kúpnej ceny výlučne na žiadosť predávajúcich.\nV danom prípade preto bola aplikácia § 3 ods. 6 daňového poriadku správna a správca\ndane mohol oceniť akcie takým spôsobom, ako špecifikoval vo svojom rozhodnutí,\nnakoľko kládol dôraz na reálny obsah a teda neprihliadal len formálne v časti ocenenia\njednotlivých akcií na znenie Dodatku ako právneho úkonu, keďže tento nemal ekonomické\nopodstatnenie a bolo preukázané, že jeho cieľ smeruje k obchádzaniu daňovej povinnosti\nresp. získaniu daňového zvýhodnenia. Správca dane teda legitímne využil legálny\nprostriedok v zmysle § 3 ods. 6 daňového poriadku a nebral pri správe daní do úvahy umelo\nnastavené ceny v zmysle Dodatku, ktoré mali jediný účel a to úmyselné skreslenie daňového\nzákladu.».\n56. Podľa názoru ústavného súdu z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,\nže najvyšší súd sa podrobne zaoberal otázkou aplikovateľnosti § 3 ods. 6 daňového poriadku\nna vec sťažovateľky, pričom zdôraznil význam zásad v daňovom práve vo všeobecnosti,\npodrobne vysvetlil tzv. „zásadu neformálnosti“, opísal rozdiel medzi disimulovaným\núkonom a zneužitím práva a uvedené aplikoval na posudzovaný prípad. Výklad aplikovanej\nprávnej normy považuje ústavný súd za ústavne konformný, nepopierajúci jej účel\na význam. Preto uvedenú námietku sťažovateľky považuje za nedôvodnú.\n57. V ďalšej časti napadnutého rozsudku sa najvyšší súd zaoberal námietkou\nneexistencie administratívneho spisu, pričom sťažovateľka sa odvoláva na judikatúru\n20\n\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Sž/40/1997, sp. zn. 8 Sžo/l 8/2011, sp. zn. 3 Sžf/14/2011,\nsp. zn. 5 Sžfk/66/2017 a sp. zn. 8 Sžf/58/2012. Kasačný súd poukázal na koncentračnú\nzásadu a s tým spojenú oneskorenosť tejto námietky už v konaní pred krajským súdom,\nčo vyplýva aj zo samotného odôvodnenia rozsudku krajského súdu, s ktorým sa v plnom\nrozsahu stotožnil. Napriek uvedenému však považoval za nevyhnutné uviesť svoj právny\nnázor k obsahu predmetnej námietky. Najvyšší súd zdôraznil, že žurnalizácia spisu\nnie je vnímaná izolovane ako samostatný dôvod pre zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci\nna ďalšie konanie, ale je spájaná s neúplnosťou spisu... Z tohto dôvodu je potrebné,\naby bola s nedostatkom žurnalizácie spochybnená aj úplnosť spisu, a to na podklade\nkonkrétnych tvrdení, na základe ktorých možno zistiť napr., ktorá listina či doručenka chýba\nv spise. Žurnalizácia totiž primárne slúži na to, aby sa zabránilo manipulácii so spisom...\nsťažovateľka namietala možnú manipuláciu so spisom, avšak na podporu tohto tvrdenia\nneoznačila, resp. neopísala, ktoré konkrétne listiny, dôležité pre rozhodnutie, by mali\nv administratívnom spise chýbať, a teda v dôsledku čoho by ho bolo možné považovať\nza neúplný. Tvrdenie, že administratívny spis neexistoval, považoval kasačný súd\nza „absurdné“, keďže nebola preukázaná ani len čiastočná neúplnosť, nie to ešte\njeho neexistencia. Kasačný súd konštatoval samotným prieskumom spisu, že tento\nnie je neúplný, nachádzajú sa v ňom listiny a dôkazy, z ktorých správne orgány vychádzali\na podľa\n\nktorých\n\nv\n\nkonaní\n\npostupovali,\n\na\n\nteda\n\nobsahuje\n\nvšetky\n\npodklady,\n\nktoré boli relevantné a mali vplyv na prejednávanú vec. Kasačný súd v tejto súvislosti\nuviedol, že „s námietkou o nesprávnej žurnalizácii spisu daňového orgánu sa možno\nstotožniť iba potiaľ, ak sa týka nedodržania požiadavky predloženia spisu daňového orgánu,\nv ktorom sú jednotlivé listiny zviazané a pre účely súdneho konania plombované pečiatkou\nžalovaného. Žalobkyňa však aj napriek uvedenému nepreukázala, že toto pochybenie\nby spôsobilo neúplnosť predloženého spisu. Týmto kasačný súd nelegitimizuje absenciu\npečiatky žalovaného, nakoľko ide v podstate o formálne pochybenie, avšak prípadné\nzrušenie rozhodnutia len z tohto dôvodu by bolo zjavne v rozpore s určitou racionalitou\na materiálnym vnímaním požiadavky úplnosti administratívneho spisu. Námietka absencie\noriginálov listín je irelevantná, nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že by skutočnosť, že spis\nobsahuje kópie, mohla mať vplyv na konanie...“.\n\n21\n\n58. Najvyšší súd sa zaoberal i námietkou nesprávneho posúdenia prekluzívnej lehoty\npodľa § 181 ods. 1 a § 183 SSP, keďže v konaní pred krajským súdom sťažovateľka\nnamietala nie neúplnosť administratívneho spisu, ale jeho neexistenciu z dôvodu, že nebol\nžurnalizovaný. Nebolo objektívne možné vzniesť túto námietku skôr a súd sa touto\nnámietkou má zaoberať ex offo. Kasačný súd konštatoval, že ako problematický aspekt\nvnímala sťažovateľka žurnalizáciu, ktorú spájala s pochybením vo vzťahu k riadnemu\nvedeniu spisu. Z formulácie tejto námietky však nevyplýva, že by namietala priamo\nneexistenciu spisu ako takého, keďže namietala neexistenciu žurnalizácie ako jednej\nz náležitostí administratívneho spisu. V dôsledku uvedeného tak z formulácie námietky\nvyplýva, že jej podstatou bolo spochybnenie úplnosti administratívneho spisu,\nnie spochybnenie jeho samotnej existencie. Námietka týkajúca sa nesprávneho posúdenia\nprekluzívnej lehoty je irelevantná, a to aj vzhľadom na to, že krajský súd sa ňou riadne\nzaoberal, a to aj napriek jej oneskorenosti, a preskúmal predložený spis, pričom odôvodnil\nsvoj záver o jeho úplnosti.\n59. Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd s námietkou sťažovateľky\nsúvisiacou s „neexistenciou“ administratívneho spisu vysporiadal jasne a zrozumiteľne,\nkeď vysvetlil (napriek tomu, že považoval túto námietku sťažovateľky za oneskorenú),\nže nedostatočná žurnalizácia spisu (ktorú sťažovateľka v podstate namieta) nie je vnímaná\nako samostatný dôvod pre zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie,\nale je spájaná s neúplnosťou spisu a je potrebné, aby bola s nedostatkom žurnalizácie\nspochybnená aj úplnosť spisu, a to na podklade konkrétnych tvrdení, na základe\nktorých možno zistiť napr., ktorá listina či doručenka chýba v spise. Za správny považuje\nústavný súd i záver kasačného súdu, že námietka týkajúca sa nesprávneho posúdenia\nprekluzívnej lehoty je irelevantná vzhľadom na to, že krajský súd sa ňou riadne zaoberal,\na to aj napriek jej oneskorenosti, a preskúmal predložený spis, pričom svoj záver náležite\nodôvodnil.\n60. V súvislosti s námietkou miestnej nepríslušnosti správcu dane najvyšší súd\npoukázal na skutočnosť, že sťažovateľka počas daňovej kontroly zmenila trvalý pobyt\n(ktorý bol pôvodne určujúcim kritériom). Keďže sa trvale presťahovala do Spojených štátov\namerických, príslušným sa v zmysle § 7 ods. 1 a 3 daňového poriadku stal Daňový úrad\n22\n\nBratislava. Zmena miestnej príslušnosti správcu dane sa viaže na správcu dane aj vo vzťahu\nk časti daňového konania, ktorým je vyrubovacie konanie. Je síce pravdou, že v zmysle § 68\nods. 1 daňového poriadku vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom\nkonaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu, avšak treba mať na zreteli\nskutočnosť, že takáto formulácia predpokladá, že tento správca dane je aj v rozhodujúcom\nmomente miestne príslušným. Argumentum a contrario, pri pripustení výkladu, že zmena\nmiestnej príslušnosti správcu dane by v danom prípade nemala vplyv na vyrubovacie\nkonanie, práve vtedy by došlo k situácii, že by vyrubovacie konanie vykonal miestne\nnepríslušný správca dane. U pôvodného správcu dane, ktorý začal daňovú kontrolu, totiž\nmiestna príslušnosť zanikla, a to práve tým, že sa sťažovateľka natrvalo presťahovala\ndo Spojených štátov amerických, čím bolo znemožnené uplatnenie pôvodného kritéria\ntrvalého pobytu, na podklade ktorého bol miestne príslušným pôvodný správca dane.\n61. Výklad citovaných zákonných ustanovení, upravujúcich miestnu príslušnosť\nsprávcu dane, považuje ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci za ústavne\nkonformný a logický a námietku sťažovateľky za nedôvodnú.\n62. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky, týkajúcej sa nedostatočne zisteného\nskutkového stavu a nedostatočného dokazovania, najvyšší súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku uviedol, že toto vykonáva a vedie správca dane, ktorého úlohou je zistiť\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Prostredníctvom tohto procesného\ninštitútu správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých\npre správne a objektívne rozhodnutie. Podľa daňového poriadku nie je pri dokazovaní\nviazaný iba návrhmi daňových subjektov, pričom je povinný zistiť skutkový stav veci\nčo najúplnejšie. Správca dane je subjektom, ktorý v závislosti od okolností prípadu\nrozhoduje, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom, prípadne či dokazovanie doplní\na aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad\nsú príslušné správne orgány povinné postupovať. Podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu\naplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné\na účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového\nkonania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný\n23\n\nhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom\nprihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie\nzistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej\naplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy je vnímaná\nako zásada ovládajúca daňové konanie, pričom nezaväzuje správcu dane k vykonaniu\ndôkazov, navrhnutých daňovým subjektom, a teda možno sa stotožniť s odôvodnením\nkrajského súdu v tom zmysle, že nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť\ndokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu. Je na úvahe správcu dane, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie\ndoplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce\nz realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím\nna skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu\nkonania k dispozícii. Skutočnosť, že nedošlo k vypočutiu navrhovaných svedkov, teda sama\nosebe nie je dôvodom pre konštatovanie, že by dokazovanie nebolo vykonané dôsledne\na že by na jeho podklade nebolo možné prijať záver, aký je obsiahnutý v rozhodnutiach\nsprávnych orgánov.\n63. Ústavný súd považuje argumentáciu najvyššieho súdu v súvislosti s touto\nnámietkou za vyčerpávajúcu a ústavne konformnú, pričom uvádza, že postup, keď príslušný\norgán, ktorý nevykonal všetky navrhované dôkazy, resp. situácia, keď nesprávne vyhodnotí\nniektorý z vykonaných dôkazov, sám osebe neznamená porušenie základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces.\n64. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia finančného riaditeľstva\nz dôvodu, že neuviedlo právny predpis, ktorý by prikazoval ohodnotiť akcie\ntak, ako ich ohodnotil daňový úrad, a z dôvodu, že neuviedlo správny právny predpis,\nktorý mal byť porušený, resp. pre ktorý je dodatok účelový, kasačný súd uviedol,\nže ju považuje za nedôvodnú s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti, najmä\nna tie, ktoré s ňou bezprostredne súvisia, pričom takými sú zistené skutočnosti týkajúce\nsa dodatku v kontexte aplikácie § 3 ods. 6 daňového poriadku.\n\n24\n\n65. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku sa najvyšší súd vyjadril\nk námietke nezákonnosti protokolu č. 732/320/12562/2010/Mrtk z 19. marca 2010\na neoboznámenia s výsledkom daňovej kontroly. Uviedol, že sa prikláňa k časti\nodôvodnenia finančného riaditeľstva, ako aj krajského súdu, ktorí popísali postup správcu\ndane vo vzťahu k protokolu, ktorý považuje za zákonný, a to aj vo vzťahu\nk jeho prerokovaniu. Kasačný súd vychádzal z administratívneho spisu, z ktorého vyplýva,\nže „dňa 19. 03. 2010 bola zástupkyni žalobkyne spolu s protokolom doručená výzva\nna vyjadrenie sa. Daňový subjekt predložil dňa 29. 03. 2010 písomné vyjadrenie\nk protokolu. Dňa 31. 03. 2010 sa uskutočnilo prerokovanie protokolu za účasti zástupkyne\ndaňového\n\nsubjektu,\n\nčo\n\npreukazuje\n\nzápisnica\n\no\n\nústnom\n\npojednávaní\n\nč. 732/320/14438/2010/Mrtk, podpísaná zástupkyňou, ako aj poverenými pracovníkmi\nsprávcu dane. Správca dane vypracoval dňa 31. 03. 2010 dodatok k protokolu,\nv ktorom uviedol, že trvá na svojich zisteniach, pričom tento bol taktiež podpísaný\nzúčastnenými stranami. Z obsahu zápisnice vyplýva, že daňový subjekt k nemu nevzniesol\nžiadne námietky ani návrhy. Na predmetnom ústnom pojednávaní správca dane daňový\nsubjekt oboznámil o priebehu a výsledku daňovej kontroly. Prerokovaním protokolu spolu\ns prítomným zástupcom daňového subjektu dňa 31. 03. 2010 bola daňová kontrola\nukončená. Vzhľadom na to, že protokol nebol podpísaný zo strany zástupkyne\npodľa poslednej vety § 15 ods. 12 zákona o správe daní, považuje sa za deň prerokovania\na doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu,\n(t. j. v danom prípade 31. 03. 2010). Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobkyňa rozporuje\noboznámenie sa s výsledkom daňovej kontroly, nakoľko hoci táto informácia\nnie je zaznamenaná explicitne v časti priebehu konania zápisnice o ústnom pojednávaní\nč. 732/320/14438/2010/Mrtk zo dňa 31. 03. 2010, vyplýva z časti predmetnej zápisnice,\nktorá predchádza časti priebehu konania a navyše v samotnej časti priebehu konania\nje uvedené, že zástupca daňového subjektu neuznáva číselné zhrnutie výsledkov kontroly\nuvedené v protokole. Je teda nepochybné, že s výsledkom daňovej kontroly musel byť\nzástupca žalobkyne oboznámený. Skutočnosť, že zástupkyňa podpísala zápisnicu o ústnom\npojednávaní a dodatok k protokolu nevyvracia tvrdenie žalovaného, že nepodpísala samotný\nprotokol.“.\n\n25\n\n66. Ústavný súd považuje spôsob, akým sa najvyšší súd vysporiadal s námietkami\nsťažovateľky týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia finančného\nriaditeľstva z dôvodu, že neuviedlo právny predpis, ktorý by prikazoval ohodnotiť akcie\ntak, ako ich ohodnotil daňový úrad, a skutočnosti, že neuviedlo správny právny predpis,\nktorý mal byť porušený, resp. pre ktorý je dodatok účelový, ako i s námietkami\nnezákonnosti protokolu z 19. marca 2010 a neoboznámenia s výsledkom daňovej kontroly,\nza\n\nústavne\n\nakceptovateľný,\n\njasne\n\na\n\nzrozumiteľne\n\nodôvodnený,\n\nmajúci\n\nzáklad\n\nv administratívnom spise a aplikovaných zákonných ustanoveniach.\n67. Len pre úplnosť ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovateľka pred ústavným\nsúdom namieta nezákonnosť rozhodnutia finančného riaditeľstva z 30. marca 2015, ústavný\nsúd konštatuje, že z predložených materiálov nevyplýva, že by svoju námietku predniesla\npred najvyšším súdom, ktorého rozsudok a postup v konaní pred ústavným súdom napáda.\nTakýto postup sťažovateľky, ktorá nevyužila možnosť súdneho prieskumu predmetnej\notázky v konaní pred všeobecnými súdmi a svoju námietku uplatnila až v konaní\npred ústavným súdom, nemožno s odkazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu\nakceptovať (III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04, IV. ÚS 266/08).\n68. K námietke, že ak je dodatok považovaný za neplatný, tak nemožno na jeho\npodklade vyrubovať daň z kúpnej ceny ním určenej, kasačný súd upozornil na odôvodnenie\nprvostupňového orgánu, ako aj krajského súdu, v ktorom poukázal na skutočnosť,\nže správca dane akceptoval realizačnú kúpnu cenu uvedenú v prílohe č. 1 k dodatku\na vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s rozhodnutím Okresného súdu Košice I,\nako aj Krajského súdu v Košiciach, ktorý zamietol žalobu o určenie absolútnej neplatnosti\npredmetného dodatku. Z rozhodnutí vyplýva, že dodatok nie je považovaný priamo\nza neplatný, ale za účelový, čo predstavuje výrazný rozdiel najmä s ohľadom na skutočnosť,\nže finančné riaditeľstvo, ako aj prvostupňový orgán na dodatok nahliadali ako na jeden\nz podkladov pre rozhodnutie.\n69. Ústavný súd považuje námietku sťažovateľky, týkajúcu sa dôvodu zamietnutia\nžaloby o určenie absolútnej neplatnosti predmetného dodatku všeobecnými súdmi,\nktorým bolo nepreukázanie naliehavého právneho záujmu, v okolnostiach posudzovanej\n26\n\nveci za irelevantnú, keďže krajský súd, ako i najvyšší súd naň nenazerali ako na neplatný,\nale ako na účelový.\n70. Námietku vo vzťahu k nezákonnému predlžovaniu lehôt počas celého daňového\nkonania považoval kasačný súd za nedôvodnú, keďže zákon celkom zreteľne uvádza\nako akceptovateľný dôvod predĺženia lehoty zložitosť prípadu. Kasačný súd vyslovil,\nže nepovažuje na základe spisu za preukázané, že by predĺženie lehoty bolo účelové\na absentoval by skutočný zákonný dôvod. Za nedôvodnú považoval i námietku porušenia\ndvojinštančnosti konania, keďže vyrubovacie konanie vedené daňovým úradom bolo prvou\ninštanciou a následne konanie pokračovalo druhou inštanciou pred finančným riaditeľstvom\nako odvolacím orgánom.\n71. Napokon za nedôvodnú považoval najvyšší súd i námietku nerešpektovania\nzáväznosti nadriadeného orgánu s ohľadom na to, že príslušný daňový úrad bol povinný\nčo najúplnejšie zistiť skutkový stav a preveriť súvislosti týkajúce sa aj ocenenia akcií,\na to s poukazom na relevantné časti odôvodnenia kasačného súdu, ako aj odôvodnenia\nkrajského súdu, v ktorom nielen konštatoval doplnenie dokazovania, ale aj uviedol,\nakým spôsobom bolo dokazovanie doplnené. Daňový úrad Bratislava dokazovanie vykonal\na doplnil tým, že akceptoval dodatok č. 1 k zmluve o kúpe akcií z 11. septembra 2008\n(rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 Cob/24/2014-388 z 28. mája 2014). Správca\ndane odstránil procesné nedostatky, preveril a opätovne posúdil správnosť výšky zdanených\npríjmov a využil dôkazy zabezpečené v rámci dosiaľ vykonaného dokazovania.\n72. Ústavný súd konštatuje, že záver kasačného súdu, že na predĺženie lehôt počas\ndaňového konania bol vždy relevantný zákonný dôvod, je odôvodnený a akceptovateľný.\nPreto uvedenú námietku sťažovateľky považuje za nedôvodnú, rovnako ako celkom zjavne\nnedôvodnú námietku porušenia dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukazuje\nna to, že zo samotného odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu v spojení\ns napadnutým rozsudkom krajského súdu vyplýva, že správca dane rešpektoval pokyn\nnadriadeného orgánu a dokazovanie doplnil, i to, akým spôsobom tak učinil. Preto\ni námietku súvisiacu s nerešpektovaním záväznosti pokynu nadriadeného orgánu považuje\nústavný súd za nedôvodnú.\n27\n\n73. V súvislosti s námietkou arbitrárnosti a nekoherentnosti napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu ústavný súd, poukazujúc na už uvedené a citované časti jeho odôvodnenia,\nkonštatuje, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nemožno označiť za arbitrárny\nv tom smere, že by závery ním formulované boli s ohľadom na zistený skutkový a právny\nstav zjavne nelogické, ústavne neudržateľné, alebo že by napadnutý rozsudok nereflektoval\nťažiskové skutočnosti, dôležité pre riadne zistenie stavu veci a pre rozhodnutie o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľky, alebo že by nezohľadnil tvrdenia sťažovateľky o nesvysporiadaní\nsa s jej námietkami v konaní pred krajským súdom alebo v správnom konaní. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku a právny názor najvyššieho súdu ústavný súd hodnotí ako ústavne\naprobovateľné, logické, a materiálne, ani formálne im nemožno vytknúť nesúlad\ns namietanými základnými právami podľa ústavy a listiny.\n74. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\na základnými právami podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 36\nods. 1 a 2 listiny, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažností\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\n75. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že účelom správneho súdnictva\nnie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, proti ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade\nvykonávaná. Správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje\nprávne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy\n(IV. ÚS 596/2012, I. ÚS 178/2014, III. ÚS 502/2015, II. ÚS 588/2016).\n76. Ako už tiež bolo uvedené, úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie právnych noriem všeobecnými súdmi\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,\nak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\n\n28\n\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n77. Sťažovateľka, ktorá je v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne\nzastúpená, stavia ústavný súd práve do pozície súdu vyššej (ďalšej) inštancie, ktorý by mal\nnanovo prehodnocovať skutkový stav a z neho vyplývajúce právne závery. Takýto postup\nvšak s odkazom na už citovanú judikatúru nie je v konaní podľa čl. 127 ústavy možný.\n78. Keďže napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu\nz ústavného hľadiska akceptovateľný a udržateľný, ústavnú sťažnosť pri predbežnom\nprerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n79. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 4 ods. 1 listiny, ústavný súd dáva do pozornosti\nsvoju stabilizovanú judikatúru, v ktorej zdôrazňuje, že čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13\nods. 1 a 2 ústavy a čl. 4 ods. 1 listiny majú charakter ústavných princípov, ktoré sú povinné\nrešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy, resp. listiny.\nTieto ustanovenia ústavy a listiny sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného\nsúdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných\nústavou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto ak ústavný súd nedospeje k záveru,\nže boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, neexistuje ani dôvod na vyslovenie\nporušenia označených ustanovení ústavy či listiny (m. m. IV. ÚS 119/07).\n80. Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu čl. 144 ods. 1 a čl. 152\nods. 4 ústavy ústavný súd poznamenáva, že keďže v posudzovanej veci nebolo zistené\nporušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 ústavy, ako ani podľa\nčl. 36 ods. 1 a 2 listiny napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, nemohlo dôjsť\nani k porušeniu týchto práv, ktoré predstavujú tzv. interpretačné, resp. aplikačné pravidlá,\nktoré nemožno podaním ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy namietať samostatne,\nale vždy len v súvislosti s porušením konkrétneho základného práva alebo slobody,\n\n29\n\nzakotvených v druhej hlave ústavy, prípadne práva zaručeného medzinárodnými zmluvami\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n81. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol aj túto časť ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť.\nIII.3 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu\n82. Právna vec sťažovateľky sa týka rozhodovania správnych orgánov v daňovom\nkonaní. V tomto smere je potrebné odkázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“), týkajúcu sa aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý vylučuje jeho\naplikáciu na veci daňové z dôvodu, že tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci (hard core of\npublic-authority prerogatives) (porov. Jussila v. Fínsko, č. 73053/01, rozsudok Veľkej\nkomory ESĽP z 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini v. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok\nVeľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body 24 ‒ 31). Výnimku ESĽP nachádza v daňových\nprípadoch tam, kde daňové konanie považuje za konanie trestné.\n83. Nasledovaním uvedenej judikatúry ESĽP a rozhodnutím nevykladať čl. 6\nods. 1 dohovoru autonómne (prípadne extenzívnejšie), prihliadajúc pritom na skutočnosť,\nže správnym orgánom nedošlo k uloženiu sankcie za porušenie právnej (zákonnej)\npovinnosti, ale išlo o určenie rozdielu na dani z príjmov fyzickej osoby na základe\ndaňových právnych predpisov (teda nedošlo k uloženiu sankcie, ktorá by bola preventívnorepresívneho charakteru, t. j. nie je naplnená požiadavka druhého kritéria z troch v zmysle\ntzv. Engelovských kritérií, ktorých naplnenie umožňuje charakterizovať vnútroštátne\nkonanie ako konanie trestného charakteru a konštatovať aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv danom prípade; k tomu porov. Engel and Others v. Holandsko, č. 5100/71, 5101/71,\n5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna ESĽP z 8. 6. 1976, bod 82), ústavný súd\nodmietol ústavnú sťažnosť aj v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n\n30\n\nIII.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,\npodľa čl. 11 ods. 1 a 5 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu\n84. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,\npodľa čl. 11 ods. 1 a 5 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd\nkonštatuje, že ich porušenie sťažovateľka namieta v priamej príčinnej súvislosti\ns namietaným porušením základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako i práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako i práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci\nnemohlo dôjsť ani k porušeniu uvedených práv. Ústavný súd preto aj túto časť ústavnej\nsťažnosti odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n85.\n\nKeďže\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\nbola\n\nodmietnutá\n\nako\n\ncelok,\n\nrozhodovanie\n\no ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,\na preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. novembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n31", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne konanie", "daň-daňové konanie", "daň-oslobodenie od dane", "daň-z príjmov", "daň-dokazovanie v daňovom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7386a5f0-6ec3-4557-bcad-392e45da5cfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.18.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2018 z 23. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-23", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.18.2018.1"}, {"guid": "ussr:da800ab8-9ca5-4d4e-be22-591e3534e0b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.480.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.480.2017.1"}, {"guid": "ussr:99617963-8518-4458-bdff-dcae415f1b4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.588.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 588/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 588/2016 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.588.2016.1"}, {"guid": "ussr:d6f8efb1-2efb-46c6-aba4-ebd3c2b901a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.437.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 437/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 437/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.437.2016.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:0c81b92e-461d-4048-bad8-bc0c31518058", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1"}, {"guid": "ussr:9591adcf-43de-4022-973e-5a9fe89c7eab", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9591adcf-43de-4022-973e-5a9fe89c7eab"}, {"guid": "ussr:526ae364-708c-46a5-ae6c-a33efa932f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 108/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 108/2013 z 12. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-12", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526ae364-708c-46a5-ae6c-a33efa932f2b"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 389/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cb09d5a0-8820-43ba-b294-39f346031c40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.730.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 730/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 730/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.730.2025.1"}, {"guid": "ussr:94416f06-849d-4518-933b-6b8e4fdf359e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.600.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 600/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 600/2024 z 13. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.600.2024.1"}, {"guid": "ussr:7ccf3b4e-3e12-45f2-b259-c0acb3046df1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.674.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 674/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 674/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.674.2023.1"}, {"guid": "ussr:ad8c10ba-2a92-46d8-8026-2881eee4b3aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.343.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 343/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 343/2023 z 15. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.343.2023.1"}, {"guid": "ussr:0db714d1-76f0-456c-b5ce-305af223f920", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.263.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 263/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.263.2023.1"}, {"guid": "ussr:cebb879e-1a20-43a3-9ca1-e720040bc020", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.261.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 261/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 261/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.261.2023.1"}, {"guid": "ussr:c50f65c6-ca83-4e56-a348-2334ae6f7409", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.191.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 191/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 191/2023 z 23. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.191.2023.1"}, {"guid": "ussr:c459cfeb-6634-4f3a-a146-ef997c221d67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1"}, {"guid": "ussr:0e00c4a1-97b9-4d5e-9aa7-52eed49a488b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.493.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 493/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 493/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.493.2022.1"}, {"guid": "ussr:5dbc1acf-a9a6-4481-a0c1-fd0c605eaf6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.446.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 446/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 446/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.446.2022.1"}, {"guid": "ussr:25ed9747-d31f-4766-9489-592d15dec0ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.251.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 251/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.251.2022.1"}, {"guid": "ussr:9b888829-522f-4124-86d2-bc4d5cf4b692", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.256.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 256/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 256/2021 z 12. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.256.2021.1"}, {"guid": "ussr:49b5ad91-3b17-4715-a69b-706dc4bf7796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.226.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 226/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 226/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.226.2021.1"}, {"guid": "ussr:a70496d5-8653-4d87-a548-cedda14b713b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.246.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 246/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 246/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.246.2021.1"}, {"guid": "ussr:f882e8a4-1485-4081-bd1f-9bb1a5f8492a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.71.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.71.2021.1"}, {"guid": "42c46b90-a39e-491f-8fbb-22eda3078b9a:a34f2110-abf5-49bf-9e89-1702cb41bfba", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1018201105.3", "spisova_znacka": "3Sfk/63/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/63/2023 z 19. 6. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1018201105.3"}, {"guid": "923ae47c-a46e-49d7-bbfa-7def4e5efb65:93104e99-0634-480f-b33b-9d68f6109e22", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200872.1", "spisova_znacka": "BA-5S/107/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/107/2017 z 17. 4. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200872.1"}]}