{"guid": "ussr:f70717ee-94bc-4642-a6da-caac90c5e05b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.527.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 527/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 527/2020 z 19. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 527/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.527.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f70717ee-94bc-4642-a6da-caac90c5e05b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.527.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.527.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.527.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 527/2020-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nUniverzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, Košice, IČO 00 606 707,\nzastúpenej advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, Kováčska 32, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 64/2019 z 11. decembra\n2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nodmieta\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice,\nRastislavova 43, Košice, IČO 00 606 707 (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách\naj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, Kováčska 32, Košice,\nvo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obdo 64/2019\nz 11. decembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Dňa 15. apríla 2020 bolo\nústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky označené ako „upresnenie“ ústavnej\nsťažnosti.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Košice II (ďalej\nlen „okresný súd“) sa pod sp. zn. 33 Cb 101/2016 vedie spor na základe žaloby\nobchodnej spoločnosti BFF Central Europe s. r. o., Mostová 2, Bratislava, IČO 44 414 315\n(ďalej len „žalobkyňa“), proti sťažovateľke v procesnom postavení žalovanej o zaplatenie\nsumy 801 114,06 € s príslušenstvom z titulu nároku na uhradenie zmluvnej ceny za dodávku\ntovaru.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 33 Cb 101/2016 z 25. apríla 2017 (ďalej\naj „rozsudok okresného súdu“) v spojení s opravným uznesením sp. zn. 33 Cb 101/2016\nz 24. mája 2018 žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť\nsťažovateľke trovy konania v plnom rozsahu.\n\n2\n\n4. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nrozsudkom sp. zn. 2 Cob 130/2018 z 30. januára 2019 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“)\nrozsudok okresného súdu v znení jeho opravného uznesenia potvrdil a sťažovateľke priznal\nproti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa dovolanie podľa § 420 písm. f)\na § 421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n6. Najvyšší súd napadnutým uznesením rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok\nokresného súdu v znení jeho opravného uznesenia zrušil a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie.\n7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že najvyšší súd\nnapadnuté uznesenie založil na závere, že v predmetnej veci je dovolanie prípustné\na zároveň aj dôvodné, keďže bola naplnená hypotéza § 420 písm. f) CSP, a to napriek tomu,\nže nepreskúmal všetky podmienky prípustnosti dovolania.\n8. Sťažovateľka namieta, že došlo k porušeniu jej v ústavnej sťažnosti označených\npráv z dôvodu, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je nepreskúmateľné, arbitrárne,\nnezákonné a zasahuje do jej práva na pokojné užívanie majetku.\n9. K nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia sťažovateľka uvádza, že najvyšší\nsúd mal prihliadnuť na skutočnosť, že obsahom napadnutého rozsudku krajského súdu je\nvysporiadanie sa s jedinou včasnou relevantnou námietkou žalobcu, pričom spôsob\naplikácie práva, prípadne právny omyl nepredstavuje nepreskúmateľnosť ako vadu\nzmätočnosti. Najvyšší súd teda v rámci odseku 13 uvádza nepravdu, že konajúce súdy sa\nk tejto námietke žiadnym spôsobom nevyjadrili. Za relevantné argumenty vo vzťahu\nk dovolaniu je možné podľa sťažovateľky označiť námietky uvedené v rámci vyjadrenia\nk dovolaniu, pričom ani s jednou sa najvyšší súd nevysporiadal, resp. neposkytoval na ňu\nodpoveď, hoci tak mal spraviť v zmysle rozsahu posudzovania veci.\n3\n\n10. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie za arbitrárne nielen z dôvodu\nodklonu od ustálenej judikatúry, čo sa posudzovania prípustnosti dovolania týka, ale hlavne\nz dôvodu svojvôle najvyššieho súdu, ktorý vymedzil vlastný právny záver o spôsobe\naplikácie § 420 písm. f) CSP.\n11. Nezákonnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu spočíva podľa názoru\nsťažovateľky v nesprávnej aplikácií § 420 písm. f) CSP, ktorá je zásadného charakteru,\nvykazujúca svojvôľu spočívajúcu v prijatí „vlastných podmienok“ prípustnosti dovolania.\nSťažovateľka uvádza, že krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol svoj právny názor\nk relevantnej námietke žalobcu, preto nemožno súhlasiť so záverom najvyššieho súdu, že\n„konajúce súdy ani v stručnosti neuviedli, prečo tvrdeniam žalobcu nemožno priznať\núspech“, a teda dôvod zmätočnosti spočívajúci v nepreskúmateľnosti odvolacieho\nrozhodnutia daný nie je.\n12. Podľa sťažovateľky je právny názor najvyššieho súdu, na ktorom založil\nprípustnosť dovolania, že „o naplnenie prípustností dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p.\nide aj vtedy, keď súd uskutoční výklad právneho predpisu na zistený skutkový stav veci,\nktorý je ústavne nesúladný, svojvoľný a bez presvedčivého a racionálneho logického\nodôvodnenia“, ojedinelý a v rozpore s judikatúrou najvyššieho súdu.\n13. Sťažovateľka uvádza, že žalobca uplatňuje dôvod zmätočnosti napadnutého\nrozsudku krajského súdu spočívajúci v nepreskúmateľnosti len formálne, keďže v podstate\njeho námietky smerujú k zmätočnosti spočívajúcej v nesprávne vykonanom dokazovaní,\nresp. nevykonanom dokazovaní.\n14. Sťažovateľka zastáva názor, že najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí poprel\nzákonné požiadavky na prípustnosť dovolania a jeho záver o prípustnosti dovolania\npovažuje za svojvoľný.\n\n4\n\n15. Sťažovateľka v doplňujúcom podaní z 15. apríla 2020 uvádza, že zo stany súdu\nprvej inštancie nebolo do vydania napadnutého rozhodnutia vydané uznesenie, ktorým\nby rozhodol o výške trov konania sťažovateľky. Napriek uvedenému podľa nej „existuje\npríčinná súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím a právom na pokojné užívanie majetku,\nkeďže vydaním napadnutého rozhodnutia bola zmarená legitímna nádej na priznanie\nnároku titulom trov konania, ktoré patria sťažovateľovi“.\n16. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,\naby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné práva sťažovateľa Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice\ngarantované podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR\na podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru uznesením Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 11. 12. 2019, sp. zn. 3 Obdo/64/2019-230 porušené boli.\nII. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 12. 2019, sp. zn. 3 Obdo/64/2019-230\nzrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nIII. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi Univerzitná nemocnica\nL. Pasteura Košice trovy konania v sume 450,29 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu na účet jeho právneho zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n17. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5\n\n19. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n20. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n23. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n24. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n6\n\n25. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n26. Z citovaného § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n7\n\n27. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému\nprávu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,\nIII. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nK porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola\nkomukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\n28. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho či dovolacieho),\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (III. ÚS 209/04).\n29. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky, príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany, ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\ntreba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n8\n\n30. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred súdom vrátane\ndovolacích konaní, v ktorých sa (popri všeobecných procesných podmienkach) uplatňujú\naj ďalšie, osobitné procesné podmienky dovolacieho konania.\n31. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší\nsúd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n32. Z týchto právnych názorov ústavný súd vychádzal aj pri predbežnom prerokovaní\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým zrušil napadnutý rozsudok krajského\nsúdu, ako i rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\n33. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že dovolateľ\nvyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f) CSP a z § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP.\n34. Namietanú vadu zmätočnosti videl dovolateľ v tom, že krajský súd vo svojom\nrozhodnutí neuviedol odpovede na otázky zásadné pre rozhodnutie vo veci samej, čím mu\nznemožnil náležite argumentovať v rámci využitia mimoriadnych opravných prostriedkov.\nPodľa dovolateľa krajský súd porušil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu\nz § 387 ods. CSP, keď sa nevysporiadal s jeho podstatnými argumentmi, keďže\nodôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nedáva žiadne (ani len vágne) odpovede na jeho\n9\n\nzásadné tvrdenia. Uvedené podľa dovolateľa vedie k záveru, že napadnutý rozsudok je\nsvojvoľný, a preto je nepreskúmateľný.\n35. Nesprávne právne posúdenie videl dovolateľ v nesprávnom posúdení otázky jeho\naktívnej vecnej legitimácie, keď na dostatočné preukázanie aktívnej vecnej legitimácie\nv spore mu ako postupníkovi postačovalo preukázať, že postupca oznámil dlžníkovi\npostúpenie pohľadávky na postupníka. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné posudzovať\nplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom sa odvolal na príslušnú judikatúru\nnajvyššieho súdu. Dovolateľ zároveň poukázal na rozhodnutie sp. zn. 1 Cdo 76/2007,\nv ktorom dovolací súd pripustil, že návrh na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení\npohľadávky môže podať aj dlžník, ak preukáže, že má na tomto určení naliehavý právny\nzáujem, a nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal\npostupník. Predmetné rozhodnutie (z ktorého vychádzali vo veci konajúce súdy) však\nnerieši otázku, či môže dlžník v spore o zaplatenie pohľadávky namietať neplatnosť zmluvy\no postúpení pohľadávky.\n36. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že ako opodstatnenú dovolací\nsúd vyhodnotil už námietku dovolateľa, že konanie pred odvolacím súdom (ale aj\npred súdom prvej inštancie) je poznačené vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420\npísm. f) CSP. Dovolateľ tak dôvodne uplatnil dovolací dôvod podľa § 431 CSP,\nktorý vymedzil spôsobom predpokladaným znením § 431 ods. 2 CSP.\n37. Dovolací súd poukázal na svoje skoršie rozhodnutia (napr. 3 Obdo 72/2016,\n3 Obdo 10/2017 a 3 Obdo 72/2019), v ktorých vyslovil, že o naplnenie prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP ide aj vtedy, keď súd uskutoční výklad právneho\npredpisu na zistený skutkový stav veci, ktorý je ústavne nesúladný, svojvoľný\na bez presvedčivého a racionálneho logického odôvodnenia. Označená vada zmätočnosti\nje naplnená aj vtedy, keď určité skutočnosti v konaní strana namietala, avšak pri hodnotení\nskutkových zistení súdom tieto náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných\nskutočnosti nezhodnotil bez toho, že by napr. dodatočným spôsobom odôvodnil ich\n\n10\n\nbezvýznamnosť či irelevantnosť. Uvedenými nedostatkami podľa názoru dovolacieho súdu\ntrpí rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie.\n38. Dovolací súd vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f)\nv relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol, že dovolateľ opodstatnene vytýkal\nsúdom nižšej inštancie, že ich rozhodnutia sú svojvoľné. Dovolací súd dospel k záveru,\nže vo veci konajúce súdy odmietli žalobcovi (resp. jeho subjektívnemu právu) poskytnúť\nsúdnu ochranu, keď jeho žalobu zamietli z dôvodu, ktorý nemal zákonnú oporu.\nTakýto prístup súdov nižšej inštancie k rozhodovanej veci odporuje ústavou garantovanému\nprávu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právu na spravodlivé súdne\nkonanie garantovanému čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n39. Najvyšší súd poukázal na to, že zo základných princípov Civilného sporového\nporiadku (čl. 2 ods. 1) vyplýva pre súdy povinnosť postupovať tak, aby ochrana ohrozených\nalebo porušených práv a právom chránených záujmov (vrátane práva domáhať sa plnenia,\nktoré druhá strana napriek dodaniu tovaru riadne a včas veriteľovi neposkytla) bola\nspravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.\n40. V relevantnej časti napadnutého uznesenia dovolací súd okrem iného uvádza:\n„Skutočnosť, že nesprávny procesný postup konajúcich súdov - ktorý bol zavŕšený\nzamietnutím\n\nžaloby\n\nbez\n\ntoho,\n\naby\n\nvôbec\n\nposudzovali\n\nopodstatnenosť\n\nalebo\n\nneopodstatnenosť uplatneného nároku - ktorým bolo žalobcovi prakticky znemožnené\ndomáhať sa svojho subjektívneho práva a realizovať jemu patriace procesné práva priznané\nCivilným sporovým poriadkom, dosahuje takú intenzitu, že došlo k porušeniu jeho práva\nna spravodlivý proces, dokumentuje aj to, že súd prvej inštancie a aj odvolací súd nekriticky\nprevzali do svojich rozhodnutí obsah vyjadrení žalovaného bez toho, aby tieto vyjadrenia\nakýmkoľvek spôsobom posúdili. Procesná obrana žalovaného v predmetnom spore bola\npritom založená výlučne na tvrdení, ktoré bolo pre rozhodovaný spor irelevantné (tvrdenie\no neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo 16. októbra 2012, č. 2012/10/76). Ani táto\nskutočnosť však nebránila konajúcim súdom, aby na predmetnom tvrdení žalovaného\nv rozpore so zásadami elementárnej logiky založili svoje rozhodnutia.\n11\n\nNaopak súdy nižšej inštancie sa absolútne odmietli zaoberať argumentáciou žalobcu,\nktorá sa týkala podstatných okolnosti rozhodovaného sporu (viď body 11. a 12. vyššie),\nkeďže ani v stručnosti vo svojich rozsudkoch neuviedli, prečo jeho tvrdeniam nemožno\npriznať úspech...\nKeďže konajúce súdy náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočnosti\nnezhodnotili rozhodujúce skutočnosti, resp. dostatočným spôsobom neodôvodnili ich\nbezvýznamnosť, či irelevantnosť, odôvodnenie rozhodnutí okresného súdu, ako aj krajského\nsúdu treba považovať v okolnostiach rozhodovaného sporu za nepreskúmateľné v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva žalobcu ako strany sporu na spravodlivý proces\na konanie zaťažili vadou v zmysle § 420 písm. f) C. s. p.\nJediným možným prostriedkom nápravy porušenia uvedených práv žalobcu súdmi\nnižšej inštancie je tak zrušenie vydaných rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, ktoré už bude zodpovedať požiadavkám spravodlivého súdneho\nprocesu.“\n41. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia sa dovolací súd vyjadril\naj k ďalším dovolacím námietkam žalobcu, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci,\naj keď pre vydanie kasačného uznesenia postačujú dosiaľ uvedené skutočnosti. Namietaným\nnesprávnym právnym posúdením (§ 432 ods. 1 CSP) a odklonom od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP] sa dovolací súd už nemohol zaoberať\npre už skonštatované vady zmätočnosti, keďže v okolnostiach rozhodovaného sporu by\nposudzovanie nastolenej právnej otázky bolo predčasné.\n42. Dovolací súd však považoval za nevyhnutné uviesť, že ak krajský súd zastáva\nnázor, že pri svojom rozhodovaní nie je viazaný rozhodnutiami najvyššieho súdu (prípadne\nústavného súdu), ktoré predložila v spore niektorá zo strán (v danom prípade žalobca),\nčo vyplýva z druhej vety bodu 100 odôvodnenia jeho rozsudku, tento názor „je v rozpore\ns realitou a nemá oporu v zákone ani v judikatúre najvyššieho súdu a ústavného súdu“.\nPovinnosť rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít,\nresp. povinnosť dôkladne a presvedčivo odôvodniť prípadný odklon od nej, pritom zaťažuje\nvšetky všeobecné súdy Slovenskej republiky, krajský súd nevynímajúc. Krajský súd však\n12\n\nv predmetnom spore ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít nerešpektoval\na zároveň odignoroval aj povinnosť svoj odklon od tejto rozhodovacej praxe dôkladným\na predovšetkým presvedčivým spôsobom odôvodniť.\n43. Ústavný súd pri prieskume napadnutého uznesenia nezistil žiadnu skutočnosť,\nktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho súdu (v medziach posudzovanej\nprípustnosti dovolania, pozn.), t. j. postup, ktorý by nemal oporu v zákone.\nNaopak, s chápaním rozsahu práva na spravodlivý proces, prezentovaným najvyšším\nsúdom, sa ústavný súd stotožňuje.\n44. V súvislosti s námietkou sťažovateľky, že sa dovolací sú nezaoberal jej\nnámietkami uvedenými vo vyjadrení k dovolaniu, poukazuje ústavný súd na tú časť\nodôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorej dovolací súd uviedol, že sťažovateľka\n(žalovaná) doručila vyjadrenie k dovolaniu okresnému súdu až po uplynutí určenej lehoty,\npreto naň dovolací súd s poukazom na § 436 ods. 3 CSP nemohol prihliadať. Vzhľadom\nna uvedené považuje ústavný súd túto námietku, spočívajúcu podľa sťažovateľky\nv nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, za nedôvodnú.\n45. Za neodôvodnené považuje ústavný súd i námietky sťažovateľky, súvisiace\ns arbitrárnosťou\n\na\n\nnezákonnosťou\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia,\n\nz\n\ndôvodu\n\nodklonu\n\nod stabilizovanej judikatúry dovolacieho súdu. S poukazom na už uvedené a citované časti\nnapadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd jasne, zrozumiteľne\na presvedčivo odôvodnil, prečo vyhovel dovolateľovi vo vzťahu k namietaným vadám\nzmätočnosti, tieto vady jednoznačne identifikoval a svoj záver podporil odkazom\nna relevantnú judikatúru dovolacieho súdu.\n46. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd sa ústavne\nakceptovateľným spôsobom zaoberal a aj podrobne vysporiadal s uplatnenými dovolacími\nnámietkami dovolateľa, pričom dospel k záveru, že dovolateľ odôvodnene namieta vadu\nzmätočnosti odvolacieho rozhodnutia podľa § 420 písm. f) CSP, preto napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže dôvody, pre ktoré bol zrušený rozsudok\n13\n\nodvolacieho súdu, sa vzťahujú aj na rozsudok súdu prvej inštancie a v prípade zrušenia\nvýlučne rozsudku odvolacieho súdu by bol odvolací súd povinný rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušiť, dovolací súd zrušil aj rozsudok sudu prvej inštancie a jeho opravné\nuznesenie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie (§ 450 CSP), pričom v ďalšom konaní budú súdy nižšej inštancie viazané\nprávnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 CSP).\n47. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažností na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení.\n48. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu\nz ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom\nprerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nIII.2 K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy, základného práva\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu\n49. Ustanovenie čl. 1 ods. 1 ústavy je súčasťou základných princípov ústavy\na vzhľadom na\n\nto\n\nnemôže\n\nplniť\n\nposlanie\n\npriamo\n\naplikovateľného\n\nustanovenia\n\nv individuálnych konaniach o porušení základných práv a slobôd uvedených v druhej hlave\nústavy (m. m. II. ÚS 821/00, I. ÚS 176/07, I. ÚS 485/2010). Z uvedeného dôvodu ústavný\nsúd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n50. K namietanému porušeniu práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 1 dodatkového protokolu je potrebné uviesť, že sťažovateľka namietala\n14\n\nporušenie tohto práva v spojení alebo v nadväznosti na namietané porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd\ndospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako ani k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zjavné, že nemohlo\ndôjsť ani k porušeniu týchto označených práv. Ústavný súd preto aj túto časť ústavnej\nsťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n51. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo\nuž bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. novembra 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:efe87156-9bed-4a63-9560-8a8b67f4c4d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 485/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 485/2010 z 14. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-14", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:efe87156-9bed-4a63-9560-8a8b67f4c4d0"}, {"guid": "ussr:71120257-48e7-4f75-abcc-baab7f03174a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71120257-48e7-4f75-abcc-baab7f03174a"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:3cc8f4b1-e296-4a4c-91b7-9236f7f3516a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 821/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 821/00 z 12. 12. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-12-12", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc8f4b1-e296-4a4c-91b7-9236f7f3516a"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "24ec0a84-c0dc-4e69-a6fb-180ba1d8a00a:41b6c416-2432-4bfa-a9a0-3d9a1b321b66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1", "spisova_znacka": "3Obdo/64/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/64/2019 z 11. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1"}, {"guid": "c1d65a0c-be80-4491-8d3b-a2f61a4b3372:0351b199-58c2-437a-9f48-76bbba0474b9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1218205463.1", "spisova_znacka": "2Cob/130/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/130/2018 z 2. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-09-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1218205463.1"}, {"guid": "48197dcb-b03f-4414-b2bc-e3d91d6fc357:fc4eb6bd-40b3-4682-8b0a-043d69ceb6e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Cb/101/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 33Cb/101/2016 z 10. 5. 2022", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/48197dcb-b03f-4414-b2bc-e3d91d6fc357:fc4eb6bd-40b3-4682-8b0a-043d69ceb6e0"}], "citovane_v": []}