{"guid": "ussr:c6970b51-bc33-4a84-9872-022424406259", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.520.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 520/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 520/2020 z 5. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 520/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.520.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c6970b51-bc33-4a84-9872-022424406259", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.520.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.520.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.520.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 520/2020-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného\nadvokátom JUDr. Jozefom Veselým, advokátska kancelária, Mierová 1, Veľký Krtíš,\nvo veci namietaného porušenia čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 3\na čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 a čl. 6\nods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tost 32/2020 a jeho uznesením\nz 12. augusta 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nArgumentácia ústavnej sťažnosti\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n2. októbra 2020 elektronicky doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nčl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 2\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Tost 32/2020 a jeho uznesením z 12. augusta 2020.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa z 3. marca 2020 bolo\nsťažovateľovi vznesené obvinenie za pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie\npríjmu z trestnej činnosti podľa § 322 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. a) [správne má byť\nzrejme § 233 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. a), pozn.] Trestného zákona, ako aj\nza obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a)\na ods. 4 písm. a) v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona. Ďalším uznesením\nvyšetrovateľa zo 4. marca 2020 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za pokračovací\nobzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a)\na b) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona.\n3. Prokurátor 5. marca 2020 podal Špecializovanému trestnému súdu Pezinok,\npracovisku Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“) návrh na vzatie sťažovateľa\ndo väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku.\n4. Uznesením špecializovaného súdu sp. zn. 3 Tp 3/2020 zo 7. marca 2020 bol\nsťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom\n\n2\n\nväzba začala plynúť od 4. marca 2020. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že špecializovaný\nsúd sa stotožnil len s návrhom prokurátora na dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, keďže sťažovateľ mal páchať trestnú činnosť majetkového charakteru\npo dlhší čas (minimálne od mája 2015 v 14 bodoch), pričom trestná činnosť mala byť\npáchaná sofistikovaným spôsobom viacerými osobami po dlhší čas a mala ňou byť\nspôsobená škoda veľkého rozsahu, čo vyvolávalo dôvodnú obavu z možného pokračovania\nv trestnej činnosti zabezpečujúcej značný zdroj príjmu.\n5. Proti uzneseniu špecializovaného súdu podali sťažovateľ prostredníctvom obhajcu,\nale aj prokurátor sťažnosť.\n6. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 9/2020 z 23. marca 2020 boli obe\nsťažnosti zamietnuté. Podľa konštatovania najvyššieho súdu obava z pokračovania v trestnej\nčinnosti je daná predovšetkým tým, že sťažovateľ je dôvodne podozrivý z páchania\nrozsiahlej trestnej činnosti sofistikovaným spôsobom s viacerými osobami po dlhší čas\na v prípade prepustenia z väzby by mohol v trestnej činnosti pokračovať.\n7. Uznesením vyšetrovateľa zo 17. apríla 2020 bolo sťažovateľovi vznesené ďalšie\nobvinenie za pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti\npodľa § 233 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona.\n8. Proti všetkým uzneseniam o začatí trestného stíhania podal sťažovateľ sťažnosti,\nktoré však boli prokurátorom zamietnuté.\n9. Sťažovateľ 23. apríla 2020 požiadal prokurátora o prepustenie z väzby. Prokurátor\nžiadosť predložil špecializovanému súdu, ktorý ju uznesením sp. zn. 3 Tp 3/2020\nzo 14. mája 2020 zamietol. Podľa názoru špecializovaného súdu sťažovateľ môže v trestnej\nčinnosti pokračovať a poukázal v tejto súvislosti na argumentáciu najvyššieho súdu.\n10. Sťažovateľ napadol uznesenie špecializovaného súdu sťažnosťou, ktorá bola\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 22/2020 z 28. mája 2020 zamietnutá\n3\n\ns konštatovaním, že doteraz nedošlo k identifikácii následného použitia prevádzaných\nfinančných operácií, čo je rozhodujúce pre existenciu dôvodnej obavy z pokračovania\nv údajnej legalizácii príjmov z údajnej trestnej činnosti.\n11. Sťažovateľ 15. júla 2020 opäť požiadal prokurátora o prepustenie z väzby\nz dôvodu prieťahov v súdnom konaní (súdy nekonajú), ako aj z dôvodu, že nehrozí obava\nz pokračovania v trestnej činnosti.\n12. Prokurátor 27. júla 2020 oznámil špecializovanému súdu, že žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby nevyhovel, keďže dôvody väzby sú takého charakteru, že prebieha\nznalecké dokazovanie s cieľom zistiť skutočnosti umožňujúce identifikovať a posúdiť\nnaznačenú schému fungovania údajnej trestnej činnosti, pre ktorú je sťažovateľ trestne\nstíhaný. Prokurátor rovnako konštatoval, že koniec základnej sedemmesačnej lehoty trvania\nväzby v prípravnom konaní pripadá na 4. október 2020, a preto z dôvodu obťažnosti žiada\nväzbu sťažovateľa predĺžiť do 4. marca 2021.\n13. Následne bol sťažovateľ vypočutý špecializovaným súdom, ktorý uznesením\nsp. zn. 3 Tp 3/2020 zo 4. augusta 2020 žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby\nzamietol a väzbu sťažovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku predĺžil\ndo 4. januára 2021.\n14. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 32/2020 z 12. augusta 2020 bola\nsťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu špecializovaného súdu zamietnutá.\nPodľa názoru najvyššieho súdu špecializovaný súd konal procesne správne a v súlade\ns príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, pričom najvyšší súd nezistil žiadne\npodstatné chyby konania, ktoré by odôvodňovali zrušenie uznesenia špecializovaného súdu.\nBolo konštatované, že dôvody väzby trvajú vzhľadom na charakter, závažnosť,\nsofistikovanosť a rozsiahlosť trestnej činnosti a existuje aj dôvod na predĺženie väzby.\n15. Podľa názoru sťažovateľa v súčasnej dobe nie sú dané dôvody väzby, a nie je\npreto ani dôvodné predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní do 4. januára 2021.\n4\n\n16. Sťažovateľ podal žiadosť o prepustenie z väzby 15. júla 2020 sám (nie teda\nspoločne s ďalším obvineným\n\n). Napriek tomu prokurátor, ale aj\n\nšpecializovaný súd rozhodli o oboch žiadostiach spoločne. Pritom podľa názoru sťažovateľa\nbolo potrebné každého z obvinených vypočuť zvlášť, pretože každý z nich podal žiadosť\nosobitne.\n17. Prokurátor nedoručil sťažovateľovi návrh na predĺženie väzby, pričom\npodľa názoru sťažovateľa špecializovaný súd nemohol naraz konať aj o žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby, ale aj o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby sťažovateľa.\nIde totiž o dve samostatné konania, no napriek tomu bol sťažovateľ vypočutý len raz\na z návrhu prokurátora na predĺženie väzby nevyplýva žiadny právne relevantný dôvod\nna takéto rozhodnutie (okrem údajnej obťažnosti trestného konania).\n18. Vyšetrovateľ nevypočul s výnimkou\n\nnikoho, kto by poznal\n\nsťažovateľa, resp. prišiel s ním do kontaktu. V tomto smere možno konštatovať nečinnosť\norgánov činných v trestnom konaní z hľadiska ich efektívneho postupu vo vzťahu\nk väzobným dôvodom u sťažovateľa, resp. k predĺženiu jeho väzby.\n19. Prokurátor v návrhu na predĺženie väzby neuviedol, v čom by mala spočívať\nnegatívna činnosť sťažovateľa po prepustení z väzby, hoci ide o obligatórnu požiadavku\nv prípade návrhu na predĺženie trvania väzby. Preto je návrh prokurátora nejasný\na nezrozumiteľný. Sťažovateľ v podanej sťažnosti proti uzneseniu špecializovaného súdu\nna to poukazoval a špecializovaný súd nemohol nahradiť nezákonný postup prokurátora.\nTým, že údajne najvyšší súd nezistil iné závažné pochybenia v konaní, nie je možné\nlogickým spôsobom argumentovať, pretože od podania žiadosti o prepustenie z väzby\nzo strany sťažovateľa dochádzalo k nezákonnému postupu zo strany prokurátora, ktorý\nodmietol prepustiť sťažovateľa z väzby a spolu s vyjadrením o tom, že so žiadosťou\nsťažovateľa o prepustenie z väzby nesúhlasí, navrhol v závere väzbu sťažovateľa predĺžiť.\n\n5\n\n20.\n\nPodľa\n\nnázoru\n\nsťažovateľa\n\nmal\n\nprokurátor\n\npodať\n\nosobitnú\n\nžiadosť\n\nšpecializovanému súdu o predĺženie väzby u každého obvineného zvlášť a špecializovaný\nsúd\n\nmal\n\nnajskôr\n\nrozhodnúť\n\no žiadosti\n\nsťažovateľa\n\no prepustenie\n\nz väzby\n\na až po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia by mohol rozhodovať o návrhu prokurátora\nna predĺženie väzby. Napriek tomu však špecializovaný súd v rámci jedného výsluchu\nrozhodol tak o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, ako aj o návrhu\nprokurátora na jej predĺženie do 4. januára 2021.\n21. Treba podotknúť, že špecializovaný súd rozhodol 4. augusta 2020, sťažovateľ\npodanú sťažnosť písomne odôvodnil 6. augusta 2020 prostredníctvom pošty, čo znamená,\nže špecializovaný súd mohol písomné dôvody sťažnosti dostať 7. augusta 2020.\nDeň 7. august 2020 pripadal na piatok. Dňa 12. augusta 2020 obhajca sťažovateľa (totožný\ns jeho právnym zástupcom v konaní vedenom ústavným súdom) telefonoval najvyššiemu\nsúdu a bolo mu oznámené, že nie je stanovený termín neverejného zasadnutia\nna rozhodnutie o podanej sťažnosti. Napriek tejto informácii však najvyšší súd rozhodol\n12. augusta 2020, čo znamená, že mal na rozhodnutie o sťažnosti k dispozícii dva pracovné\ndni. Ide o veľmi rozsiahly spisový materiál, a preto sťažovateľ vyslovuje pochybnosť,\nči za dva dni je možné naštudovať takýto spis a zákonne a spravodlivo rozhodnúť.\nĎalším paradoxom je, že písomné vyhotovenie uznesenia najvyššieho súdu bolo\nšpecializovanému súdu doručené 31. augusta 2020, avšak obhajcovi sťažovateľa\naž 28. septembra 2020.\n22. Ani najvyšší súd, ale ani špecializovaný súd sa nezaoberali tým,\nže vyšetrovateľom 12. júna 2020 (teda tri mesiace po vzatí sťažovateľa do väzby) nariadené\nznalecké dokazovanie znalkyňou\n\nnie je doteraz realizované, hoci znalkyňa\n\nmala znalecký posudok vyhotoviť do dvoch mesiacov. V skutočnosti 12. októbra 2020\nuplynulo už päť mesiacov a sťažovateľ, ale ani jeho obhajca neboli informovaní\no dôvodoch, pre ktoré znalecký posudok nebol vypracovaný. Obdobná je situácia\naj vo vzťahu k znalcovi\n\n, ktorý bol ustanovený za znalca 16. marca 2020\n\na znalecký posudok mal vypracovať do jedného mesiaca. Nie je vinou sťažovateľa, že\nznalecké dokazovania neboli dosiaľ ukončené, pretože pri domových prehliadkach boli\n6\n\nzaistené všetky písomnosti. Nie je možné donekonečna predlžovať väzbu len z dôvodu,\nže si znalci neplnia svoje povinnosti a nevypracovali znalecké posudky riadne a včas.\n23. Obvinenie bolo vznesené aj právnickým osobám\n\na\n\n, pričom doteraz nebolo sťažovateľovi doručené uznesenie o ustanovení opatrovníkov\npre tieto právnické osoby v súvislosti s tým, že predchádzajúci ustanovený opatrovník sa\nfunkcie vzdal. Vyplýva z toho, že za dobu sedem mesiacov od vznesenia obvinenia nebol\nustanovený pre tieto právnické osoby opatrovník za situácie, keď sťažovateľ ako konateľ\ntýchto právnických osôb ich nemôže zastupovať vzhľadom na to, že sám je obvinený.\n24. Všetky rozhodnutia o ďalšom trvaní väzby sú vágne, nekonkrétne a odvolávajú sa\nlen na údajnú sofistikovanosť a rozsiahlosť trestnej činnosti. Sťažovateľ má vážne zdravotné\nproblémy, na ktoré poukazoval pri výsluchoch a boli avizované aj vyšetrovateľovi,\nno napriek tomu doteraz nedošlo k náprave. Sťažovateľ schudol 22 kg a jeho zdravotný stav\nsa neustále zhoršuje, pričom mu nie je zabezpečená adekvátna zdravotná starostlivosť.\n25. Nezákonným predlžovaním väzby dochádza k tomu, že v podstate je\nparalyzovaná činnosť právnických osôb, ktorých konateľom je sťažovateľ, a dochádza\nk ekonomickým stratám, pričom po dobu 7 mesiacov od začatia vyšetrovania sú písomnosti\ntýkajúce sa týchto právnických osôb zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní.\nPísomnosti neboli vrátené a nebol ani ustanovený opatrovník pre právnické osoby.\n26. Na základe takýchto nezákonných postupov sa sťažovateľ domáha posúdenia\ndôvodnosti ďalšieho trvania jeho väzby z hľadiska dôvodov väzby, resp. jej predĺženia,\nako aj z hľadiska prieťahov v trestnom konaní.\n27. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Tost 32/2020 zo dňa\n12.08.2020 porušil základné práva sťažovateľov:\n\n... podľa čl. 13\n\nods. 4, čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5, čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 3, čl. 50 ods. 2 Ústavy\n\n7\n\nSlovenskej republiky a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1, písm. c), ods. 3,\nods. 4, čl. 6 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tost 32/2020 zo dňa\n12.08.2020 zrušuje.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť náhradu trov konania\nv sume 662,69 € (slovom šesťstošesťdesiatdva eur 69 eurocentov)\nna účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Jozefa Veselého..., do jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nSkutkový stav veci\n28. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 32/2020 z 12. augusta 2020 vyplýva,\nže ním bola podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá sťažnosť podaná\nsťažovateľom\n\n(ako\n\naj\n\nďalším\n\nobvineným\n\n)\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nšpecializovaného súdu sp. zn. 3 Tp 3/2020 zo 4. augusta 2020.\n29. Podľa názoru najvyššieho súdu špecializovaný súd v rámci procesného postupu\ndodržal základné zásady trestného konania podľa § 2 Trestného poriadku, pričom jeho\npostup bol správny a v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.\n30. V danom prípade prokurátor potom, ako sám nevyhovel žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby, túto predložil špecializovanému súdu spolu s návrhom prokurátora\nna predĺženie lehoty trvania väzby. Sťažovateľ namieta takýto postup prokurátora s tým,\nže sa malo rozhodnúť najprv o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby a až následne\nbolo možné rozhodovať o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby.\nNajvyšší súd však nezistil pochybenie pri takomto postupe.\n31. V oboch prípadoch ide totiž o rozhodovanie o väzbe v súlade s § 72 ods. 1\npísm. b) a d) Trestného poriadku, pričom sa tak pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie\nz väzby, ako aj pri rozhodovaní o návrhu na predĺženie lehoty väzby skúmajú\n8\n\nako materiálne, tak aj formálne podmienky väzby. Je potrebné pripomenúť, že väzba\nv prípravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas a dĺžka\nzákladnej alebo predĺženej lehoty väzby nesmie byť neprimeraná. Požiadavka, aby\nvzhľadom na všetky okolnosti prípadu trvanie väzby neprekročilo nevyhnutný čas, vyžaduje\npreveriť nielen existenciu a relevantnosť dôvodov väzby, ale aj doterajší postup orgánov\nčinných v trestnom konaní a všeobecného súdu. Pri posudzovaní primeranosti dôvodov\ntrvania väzby Európsky súd pre ľudské práva skúma, či verejný záujem držať osobu\nvo väzbe prevažuje nad jej právom na slobodu. Pre ďalšie trvanie väzby sa vyžaduje\nsplnenie ďalších podmienok uvedených v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru (t. j. obava z úteku,\nobava zo spáchania ďalšieho trestného činu alebo obava z ďalšieho pôsobenia na dôkazy),\nteda existencia dôvodov väzby.\n32. Pokiaľ ide o procesný postup pri podaní návrhu na predĺženie väzby,\nTrestný poriadok striktne stanovuje lehoty, ktoré je potrebné zachovať, pričom lehota\nna podanie návrhu je zachovaná len vtedy, ak bol návrh doručený všeobecnému súdu\nnajmenej plných 20 pracovných dní pred uplynutím príslušnej lehoty trvania väzby.\nTo znamená, že návrh sa musí doručiť najneskôr v ten deň, ktorý predchádza dňu, ktorý je\ndvadsiatym pracovným dňom počítaným spätne od konca lehoty trvania väzby.\nIba nedodržanie lehoty na doručenie návrhu všeobecnému súdu je vždy dôvodom\nna prepustenie obvineného z väzby, a to najneskôr v posledný deň príslušnej lehoty trvania\nväzby. Trestný poriadok stanovuje minimálnu lehotu, ktorá musí byť zachovaná,\navšak nestanovuje maximálnu lehotu, kedy najskôr môže byť podaný návrh na predĺženie\nlehoty trvania väzby. Skutočnosť, že v danom prípade prokurátor spojil podanie svojho\nnávrhu na predĺženie lehoty trvania väzby s predložením žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby,\n\nnezakladá\n\nKeďže prokurátor\n\nporušenie\n\nžiadosti\n\nTrestného\n\nsťažovateľa\n\nporiadku,\n\no prepustenie\n\nale\n\nani\n\nz väzby\n\npráv\n\nsťažovateľa.\n\nnevyhovel,\n\nžiadosť\n\nbez meškania predložil špecializovanému súdu spolu s vlastným stanoviskom, návrhom\na spisom. O tomto svojom postupe prokurátor písomne upovedomil sťažovateľa a jeho\nobhajcu. Stanovisko prokurátora, obsahom ktorého bol aj jeho návrh na predĺženie lehoty\ntrvania väzby sťažovateľa, bolo rovnako doručované sťažovateľovi a jeho obhajcovi\n(vyplýva to z č. l. 282, 290, 291 a 295). Navyše, zo zápisnice o výsluchu sťažovateľa\n9\n\n(č. l. 304) vyplýva, že sťažovateľ a obhajca zhodne potvrdili, že im bol doručený návrh\nprokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby, ako aj písomné vyjadrenie prokurátora\na že mali dostatočný čas sa s ním oboznámiť. Týmto považuje najvyšší súd námietku\nsťažovateľa, podľa ktorej mu nebol riadne doručený návrh prokurátora na predĺženie lehoty\ntrvania väzby, za nedôvodnú.\n33. Je teda zrejmé, že v posudzovanej veci boli splnené všetky formálno-procesné\npodmienky na rozhodnutie aj o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, a preto najvyšší\nsúd v následnom kroku skúmal, či sú zároveň dané materiálne podmienky pre ďalšie\nobmedzenie osobnej slobody sťažovateľa väzbou (predovšetkým to, či doteraz zistené\nskutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli\nspáchané, majú znaky konkrétnych trestných činov a či je stále dané podozrenie, že tieto\nmal spáchať sťažovateľ).\n34. Vzhľadom na opakujúce sa námietky sťažovateľa, ktorý spochybňuje dôvodnosť\njeho trestného stíhania, treba opätovne upriamiť pozornosť na to, že pri rozhodovaní\no väzbe sa všeobecné súdy nezameriavajú na hodnotenie viny obvineného, jeho obhajoby\nalebo dôkazov, ale skúmajú iba to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky\nrozhodnutia o väzbe. Z pohľadu materiálnych podmienok väzby potom predovšetkým\nposudzujú, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú\npodozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin.\nExistencia takéhoto dôvodného podozrenia pritom predpokladá, že sú dané skutočnosti\nalebo informácie, ktorými by bolo možné presvedčiť nezávislého a objektívneho\npozorovateľa o tom, že sa dotyčná osoba mohla dopustiť trestného činu. Tieto skutočnosti,\nna ktorých sa podozrenie zakladá, však nemôžu byť na rovnakej úrovni, ako skutočnosti\npotrebné na odôvodnenie odsúdenia alebo podanie žaloby, keďže to je predmetom až ďalšej\nfázy trestného konania. Pri rozhodovaní o väzbe postačuje reálna hrozba, že obvinený bude\nkonať tak, ako predpokladá už uvedený dôvod väzby, ak do nej nebude vzatý. Zákon teda\nnevyžaduje absolútnu istotu o naplnení dôvodu tzv. preventívnej väzby.\n\n10\n\n35. Vychádzajúc z uvedeného, najvyšší súd v posudzovanej veci konštatuje, že\njednotlivé dôkazy, na ktoré konkrétne poukázal prokurátor vo svojom stanovisku (ktoré\nv žiadnom prípade nemožno považovať za všeobecné, ako to tvrdí sťažovateľ, a ktoré\nnepovažuje najvyšší súd za potrebné na tomto mieste opakovať, keďže boli sťažovateľovi\ndoručené), naďalej odôvodňujú záver, že v predmetnej veci existuje dostatok konkrétnych\npodkladov pre trestné stíhanie sťažovateľa, pričom nedošlo k zoslabeniu dôvodnosti\npodozrenia zo spáchania trestnej činnosti sťažovateľom.\n36. V súvislosti s existenciou dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku poukazuje najvyšší súd na charakter, závažnosť, sofistikovanosť a rozsiahlosť\ntrestnej činnosti, ktorá sa sťažovateľovi kladie za vinu, ako aj na skutočnosť, že trestná\nčinnosť mala byť podstatným zdrojom príjmov sťažovateľa a na tomto dôvode naďalej\nzotrváva.\n37. Pokiaľ ide o dôvodnosť predĺženia lehoty trvania väzby, je potrebné uviesť,\nže v prípade dlhšie trvajúcej väzby sa v zmysle judikatúry ústavného súdu v zásade\nvyžaduje splnenie štyroch podmienok. Po formálnej stránke musí existovať uznesenie\no vznesení obvinenia. Po materiálnej stránke sa vyžaduje existencia kvalifikovaného\npodozrenia zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené obvinenie. Musí existovať niektorý\nz dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku. Napokon orgány činné v trestnom\nkonaní a všeobecný súd vo veci samej musia postupovať s osobitnou starostlivosťou\na urýchlením. Obťažnosťou veci sa rozumie jej náročnosť na vybavenie najmä zo skutkovej\nstránky (napr. trestné veci obsahujúce väčší počet skutkov, páchateľov a trestných činov).\nPokiaľ ide o splnenie uvedených podmienok, tieto boli konštatované už v súvislosti\nso žiadosťou\n\no prepustenie\n\nz väzby.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nsa\n\nstotožnil\n\ns konštatovaním\n\nšpecializovaného súdu o obťažnosti veci. Vo všeobecnosti možno dodať, že ide\no komplexný pojem, pričom hodnotenie obťažnosti trestnej veci spočíva v zložitosti\nurčitého procesného úkonu a dokazovania alebo časovej náročnosti náležitého zistenia\nskutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. V prípade, ak má byť\nobťažnosť veci dôvodom predĺženia lehoty väzby, musí sa vyznačovať určitým stupňom\nmimoriadnosti. So zreteľom na pravidlo „iura novit curia“ obťažnosť veci nebude nikdy\n11\n\nspočívať v zložitosti právnej kvalifikácie skutku. Pracovná preťaženosť orgánov činných\nv trestnom konaní nemôže byť dôvodom na porušenie ústavného práva obvineného\nna bezprieťahové, prednostné a urýchlené prejednanie väzobnej veci. V danom prípade\n(predovšetkým s ohľadom na rozsah a skutkovú náročnosť veci) sú splnené všetky\npodmienky pre predĺženie lehoty trvania väzby, pričom špecializovaný súd správne posúdil\nnutnosť predĺženia väzby rozdielne od návrhu prokurátora do 4. januára 2021.\nPokiaľ sťažovateľ poukazuje na nemožnosť skončenia znaleckého dokazovania, ide v tomto\nčase o predčasné úvahy.\n38. Aktuálne neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by\nopodstatňovali nahradenie väzby sťažovateľa inou zárukou.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n39. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n40. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak.\n41. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n12\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIV.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n42. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n43. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n44. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\n13\n\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n45. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že hoci on a\n\npodali\n\nsamostatné žiadosti o prepustenie z väzby, prokurátor a špecializovaný súd o nich\nrozhodovali spoločne, pričom každý z nich mal byť vypočutý zvlášť.\n46. V uvedenej súvislosti treba konštatovať, že v praxi všeobecných súdov je bežné,\naby v rámci jednej trestnej veci sa samostatné podania viacerých obvinených, ktoré majú\nobdobný základ, posúdili jedným rozhodnutím (uno actu). Je zrejmé, že takýmto postupom\nnemohlo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa. To isté sa vzťahuje aj\nna námietku, podľa ktorej sťažovateľ a\n\nmali byť vypočúvaní každý zvlášť\n\n(čím má sťažovateľ asi na mysli, že k výsluchom malo dôjsť na dvoch samostatných\nneverejných zasadnutiach špecializovaného súdu, nie teda na jednom neverejnom zasadnutí\ntýkajúcom sa oboch obvinených).\n47. Ďalej sťažovateľ namieta, že mu prokurátor nedoručil svoj návrh na predĺženie\nväzby sťažovateľa. Okrem toho je presvedčený, že špecializovaný súd nemohol konať naraz\no žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, ako aj o návrhu prokurátora na predĺženie\nlehoty trvania väzby, keďže ide o dve samostatné konania, no napriek tomu bol sťažovateľ\nvypočutý len raz a z návrhu špeciálneho prokurátora nevyplýva žiadny relevantný dôvod,\npre ktorý by malo k predĺženiu väzby dôjsť.\n48. Ústavný súd zo skutkového hľadiska považuje za podstatnú nespornú skutočnosť,\nže prokurátor doručil sťažovateľovi iba oznámenie, podľa ktorého sa rozhodol jeho žiadosti\no prepustenie z väzby nevyhovieť a postúpiť ju na rozhodnutie špecializovanému súdu.\nZodpovedá skutočnosti tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého prokurátor mu svoj návrh\nna predĺženie lehoty trvania väzby nedoručil. Rovnako je nesporné, že podanie prokurátora\n14\n\nadresované špecializovanému súdu, ktorým predložil žiadosť sťažovateľa o prepustenie\nz väzby (vrátane vlastného vyjadrenia, že sám žiadosti nevyhovel) a ktoré obsahovalo\nv sebe aj jeho návrh na predĺženie lehoty trvania väzby, doručil sťažovateľovi a jeho\nobhajcovi špecializovaný súd [ako to konštatuje najvyšší súd v uznesení sp. zn.\n2 Tost 32/2020 z 12. augusta 2020 (pozri bod 32)]. Sťažovateľ a jeho obhajca skutočnosť\nprevzatia podania prokurátora na neverejnom zasadnutí špecializovaného súdu potvrdili\na zároveň uviedli, že mali dostatok času sa s podaním oboznámiť (pozri rovnako bod 32).\n49. Z dosiaľ uvedeného možno považovať za preukázané, že sťažovateľ a jeho\nobhajca boli s obsahom podania prokurátora adresovaného špecializovanému súdu riadne\na včas oboznámení, čo postačuje pre záver, že v uvedenom ohľade k porušeniu práv\nsťažovateľa nedošlo.\n50. S námietkou, podľa ktorej sa o žiadostiach sťažovateľa a\n\nnemalo\n\nkonať a rozhodovať spoločne, pričom každý z obvinených mal byť vypočúvaný zvlášť,\nsa ústavný súd už zaoberal (pozri bod 46).\n51. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, podľa ktorej z návrhu prokurátora\nna predĺženie lehoty trvania väzby nevyplýva žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý by\nmala byť väzba predlžovaná, treba uviesť, že v tomto ohľade považuje ústavný súd\nargumentáciu najvyššieho súdu za dostatočnú a presvedčivú, nejaviacu známky arbitrárnosti\nči zjavnej neodôvodnenosti (pozri bod 37). Samotná skutočnosť, že sťažovateľ má na túto\notázku iný názor, nezakladá bez ďalšieho porušenie jeho označených práv.\n52. Ďalej sťažovateľ namieta, že z vypočutých svedkov ho nikto nepoznal\n(s výnimkou\n\n) a nikto z nich neprišiel so sťažovateľom do kontaktu.\n\nPodľa názoru sťažovateľa možno v tomto smere konštatovať nečinnosť orgánov činných\nv trestnom konaní z hľadiska ich efektívneho postupu vo vzťahu k väzobných dôvodom\nu sťažovateľa a vo vzťahu k predlžovaniu jeho väzby.\n\n15\n\n53. Ústavný súd vychádza z toho, že sťažovateľ vyčíta vyšetrovateľovi vypočúvanie\ntakých svedkov, ktorí sťažovateľa nepoznajú a neprišli s ním do kontaktu. Inými slovami,\nsťažovateľ podľa všetkého považuje tieto výsluchy za zbytočné, resp. za neefektívne.\nParadoxným spôsobom vyvodzuje z tohto tvrdenia záver o nečinnosti vyšetrovateľa, hoci\ntento bez toho, aby svedkov vypočul, objektívne nemohol zistiť, či sťažovateľa poznajú\na či s ním prišli do styku.\n54. Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že písomné odôvodnenie sťažnosti proti\nuzneseniu špecializovaného súdu zo 4. augusta 2020 mohlo byť doručené špecializovanému\nsúdu v piatok 7. augusta 2020 (keďže 6. augusta 2020 bola písomnosť odovzdaná\nna poštovú prepravu). Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti 12. augusta 2020 (a to aj napriek\ntomu, že na telefonický dopyt obhajcu sťažovateľa 12. augusta 2020 najvyšší súd oznámil,\nže nie je stanovený termín neverejného zasadnutia, na ktorom by sa o podanej sťažnosti\nmalo rozhodovať). Sťažovateľ vyslovuje pochybnosť, či za dva pracovné dni, ktoré mal\nnajvyšší súd k dispozícii, bolo možné vec naštudovať a rozhodnúť o nej zákonne\na spravodlivo, keďže ide o veľmi rozsiahly spisový materiál.\n55. Uvedené úvahy sťažovateľa sa z pohľadu ústavného súdu javia ako hypotetické\na špekulatívne. Sťažovateľ sa totiž bez označenia akýchkoľvek dôkazov iba domnieva,\nže najvyšší súd (sudca spravodajca) sa štúdiom spisu zaoberal iba v pracovné dni\n(nie teda aj 8. a 9. augusta 2020, teda v sobotu a v nedeľu). Okrem toho je zrejmé,\nže z veľkého počtu skutkov tvoriacich predmet trestného konania, sťažovateľa sa týka iba\nrelatívne malý počet týchto skutkov, čo zároveň výrazným spôsobom redukuje rozsah,\nv akom bolo potrebné trestný spis preštudovať. Okrem toho rozsah, v akom bolo potrebné\nspis preštudovať, je limitovaný aj argumentáciou, ktorú sťažovateľ uplatnil v podanom\nriadnom opravnom prostriedku. Z uvedených dôvodov sa námietka sťažovateľa nejaví ako\ndostatočne podložená a presvedčivá.\n56. Sťažovateľ tiež namieta, že hoci písomné vyhotovenie uznesenia najvyššieho\nsúdu bolo špecializovanému súdu doručené už 31. augusta 2020 (zrejme spolu aj s vrátením\n\n16\n\ntrestného spisu), jeho obhajcovi bolo doručené až 28. septembra 2020, teda takmer\ns mesačným oneskorením.\n57. Možno konštatovať, že sťažovateľ (označujúci tento postup špecializovaného\nsúdu za paradox) zároveň ako keby nepriamo naznačoval, že rozhodovanie o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby nebolo urýchlené. Napriek tomu sa však ochrany práva na urýchlené\nrozhodnutie o ďalšom trvaní väzby v zmysle návrhu nálezu nedomáha, hoci by z tohto\ndôvodu mohol požadovať priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako\nkompenzáciu za nemateriálnu ujmu, ktorú mal utrpieť prípadným pomalým postupom\nšpecializovaného súdu pri doručovaní uznesenia najvyššieho súdu. Samotnú skutočnosť,\nže sťažovateľ považuje takýto postup za paradox, však za porušenie jeho označených práv\npovažovať nemožno.\n58. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že nariadené znalecké dokazovania trvajú\nneprimerane dlho a že ustanovení znalci nerešpektovali lehoty, ktoré im na podanie\nznaleckých posudkov vyšetrovateľ poskytol (čo sťažovateľ hodnotí ako postup\nvyšetrovateľa nemajúci znaky osobitnej starostlivosti a osobitného urýchlenia vyžadované\nvo väzobných veciach), ústavný súd uvádza, že sťažovateľ ešte v písomnom odôvodnení\nsťažnosti\n\nz 5.\n\naugusta\n\n2020\n\npodanej\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nšpecializovaného\n\nsúdu\n\nsp. zn. 3 Tp 3/2020 zo 4. augusta 2020 poukazoval na to, že objem prác, ktoré má znalec\nvykonať, nemôže jedna osoba stihnúť v primeranej časovej réžii, v dôsledku čoho podaním\nznaleckého posudku mala byť poverená znalecká organizácia. Inými slovami, hoci\nsťažovateľ namieta, že znalci nedodržali lehoty stanovené na podanie znaleckých posudkov,\nv skutočnosti je presvedčený, že boli stanovené neprimerane krátke lehoty.\n59. Podľa tvrdenia sťažovateľa dotknutým právnickým osobám (ktorých konateľom\nje sťažovateľ) doteraz neboli ustanovení opatrovníci, hoci predchádzajúci opatrovník sa\nfunkcie vzdal. Pritom sťažovateľ v mene týchto právnických osôb nemôže konať,\nkeďže sám je obvinený. K tejto námietke ústavný súd uvádza, že z nej nevyplýva, akým\nspôsobom sa tvrdená skutočnosť dotýka označených práv sťažovateľa ako obvineného\n\n17\n\nv trestnom konaní. Sťažovateľ vlastne namieta porušenie práv právnických osôb,\nteda odlišných subjektov.\n60. Napokon sťažovateľ vytýka všeobecným súdom, že sa nezaoberali jeho\nzdravotným stavom, ktorý sa neustále zhoršuje (schudol 22 kg), pričom nie je mu\nzabezpečená adekvátna zdravotná starostlivosť. V súvislosti s touto sťažnostnou námietkou\npoukazuje ústavný súd na to, že bolo vo výsostnom záujme obhajoby sťažovateľa predložiť\nv tomto smere ústavnému súdu listinné dôkazy, ktoré by uvedené tvrdenia sťažovateľa\nbližšie konkretizovali a aspoň spravdepodobnili ich opodstatnenosť. Napriek tomu však\nzostala táto sťažnostná námietka v polohe tvrdenia.\n61. Namietané porušenie čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6\nods. 1 a 2 dohovoru možno považovať za zjavne neopodstatnené aj z iných dôvodov.\n62. Ústavná sťažnosť smeruje proti uzneseniu najvyššieho súdu týkajúceho sa\nrozhodovania o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa. Smeruje teda proti rozhodnutiu o väzbe.\nUstanovenia čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 a 2\ndohovoru sú ratione materiae spravidla súčasťou rozhodovania vo veci samej. V prípade\nrozhodovania o väzbe (o jej ďalšom trvaní) práva vyplývajúce z týchto ustanovení treba\npovažovať za súčasť čl. 17 ústavy, resp. čl. 5 dohovoru. Možnosť porušenia týchto\nustanovení\n\nústavy\n\na dohovoru\n\nv konaní\n\no väzbe\n\npreto\n\nneprichádza\n\ndo\n\núvahy\n\n(III. ÚS 646/2017, II. ÚS 111/2018, II. ÚS 564/2018, II. ÚS 301/2020).\n63. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 2 ústavy možno pristupovať aj z iného\naspektu.\n64. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n18\n\n65. Podľa čl. 46 ods. 2 prvej vety ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.\n66. Ústavná sťažnosť smeruje proti uzneseniu najvyššieho súdu konajúceho v rámci\ntrestného súdnictva o dôvodnosti ďalšieho trvania väzby sťažovateľa. Článok 46 ods. 2\nústavy poskytuje ratione materiae súdnu ochranu v rámci správneho súdnictva, teda\nv prípadoch, keď dochádza k súdnemu prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy. Toto\nustanovenie je v pomere špeciality vo vzťahu k ustanoveniu čl. 46 ods. 1 ústavy\nposkytujúcemu súdnu ochranu vo všetkých ostatných prípadoch.\n67. Keďže v daných veciach všeobecné súdy nekonali v rámci správneho súdnictva,\nje zrejmé už prima facie, že k sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 46 ods. 2 ústavy\nnemohlo vôbec dôjsť (mutatis mutandis II. ÚS 446/2018, II. ÚS 249/2020).\n68. Inak treba ešte poznamenať, že sťažovateľ podľa všetkého namieta porušenie\nčl. 46 ods. 2 ústavy iba nedopatrením, keďže v záhlaví ústavnej sťažnosti uvádza porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Pre takýto prípad by platili,\nsamozrejme, úvahy uvedené v bode 62.\n69. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "väzba-trvanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2e1b89ac-0c9c-4869-b510-2f7519cb188e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.249.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2020 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.249.2020.1"}, {"guid": "ussr:441c7848-c283-4c05-9d14-ee39416538e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 301/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 301/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2020.1"}, {"guid": "ussr:59200187-f663-4a91-ae00-1a4c6f0402e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.564.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 564/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 564/2018 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.564.2018.1"}, {"guid": "ussr:49a2fcb1-3e47-48d1-acb7-b1a27f137d70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.446.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 446/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 446/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.446.2018.1"}, {"guid": "ussr:5927810b-1418-49c6-962b-a3067ad40a2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2"}, {"guid": "ussr:257f6985-543e-44a7-9853-1d489575abbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2017 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3aab58fd-03bc-4c51-a793-0f7e6b87b404", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.399.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.399.2021.1"}, {"guid": "e783395d-4882-4ac9-b518-b429788e2982:8e71cc50-087e-45b0-b0fa-6ee15f79e944", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8124200844.1", "spisova_znacka": "7Csp/12/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp/12/2024 z 7. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2024-10-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124200844.1"}]}