{"guid": "ussr:0a1d116a-92f5-45a5-a009-8b527493c3bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.514.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 514/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 514/2020 z 5. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 514/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.514.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0a1d116a-92f5-45a5-a009-8b527493c3bb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.514.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.514.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.514.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 514/2020-19\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nBiomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, IČO 50 073 869, Dúbravská\ncesta 3484/9, Bratislava, zastúpeného Sýkorová – advokátska kancelária, s. r. o.,\nMurgašova 3, Košice, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Mgr. Mária Sýkorová, PhD.,\nktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 53/2018\nzo 16. januára 2020 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 S 76/2017\nz 5. decembra 2017, a takto\n\nrozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. apríla 2020 doručená sťažnosť Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied,\nIČO 50 073 869, Dúbravská cesta 3484/9, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“),\nktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsp. zn. 6 Sžfk 53/2018\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n16.\n\njanuára\n\nzo\n\nrepubliky\n\n2020\n\n(ďalej\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„najvyšší\n\nlen\n\n„napadnuté\n\nsúd“)\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 5 S 76/2017 z 5. decembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v procesnom postavení\nžalobcu domáhal, aby krajský súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zrušil\nsprávu o zistenej nezrovnalosti č. N21602549/S01 z 27. februára 2017 a aktualizáciu správy\no zistenej nezrovnalosti č. N21500854/S04 z 27. februára 2017 vypracované Výskumnou\nagentúrou (ďalej len „správy o nezrovnalosti“) a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov\nč. 26220120063/Z04 zo 7. marca 2017 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov\nč. 26220120063/Z05 z 27. februára 2017 (ďalej len „žiadosti o vrátenie finančných\nprostriedkov“) vrátane ich sprievodných listov.\n3. Sťažovateľ uzavrel zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku\nč. 059/2010/2.1/OPVaV\n\nna\n\núčely\n\nrealizácie\n\nprojektu\n\n„Centrum\n\nexcelentnosti\n\npre neurogeneračný výskum“ s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej\nrepubliky, zastúpeným Výskumnou agentúrou. Na základe zistení vládneho auditu\nobsiahnutých v čiastkovej správe z auditu č. A661 Výskumná agentúra zaslala\n2\n\nsťažovateľovi správy o nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, ktorými\nžiadala o vrátenie prostriedkov v celkovej sume 7 557,60 € do 50 kalendárnych dní\nod doručenia žiadosti.\n4. Proti uvedeným dokumentom sťažovateľ podal správnu žalobu vo veciach\nsprávneho trestania, o ktorej krajský súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že žalobu\nako neprípustnú odmietol s odôvodnením, že smerovala proti rozhodnutiam, ktoré\nnepodliehajú súdnemu prieskumu. Uvedené vychádza z úvahy, že právo na prostriedky\nz fondov Európskej únie nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd\ngarantovaných druhou hlavou ústavy alebo dohovorom, čo by bolo dôvodom zákazu vyňatia\npredmetných listov z prieskumnej právomoci správneho súdu. Vykonaná administratívna\nkontrola žalovaným v druhom rade nie je rozhodovacím procesom orgánu verejnej správy\na dokumenty, ktoré tvorili prílohu listu (správy a žiadosti), nie sú rozhodnutiami o právach\na povinnostiach, pretože kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného subjektu\ns ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom\nobstarávaní“). Správa o výsledku kontroly a žiadosť o vrátenie prostriedkov nepodliehajú\nprieskumu správnych súdov, pretože nepredstavujú zásah do práv a právom chránených\nzáujmov kontrolovaného subjektu. Ide o písomnosti s informatívnym charakterom, ktoré\nvyzývajú na dobrovoľné plnenie a vo svojej podstate majú len predbežný charakter.\n5. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, v ktorej\nv podstatnom namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom vo vzťahu\nk účinkom napadnutých dokumentov na právnu sféru sťažovateľa, v dôsledku ktorého mu\nbolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva do tej miery, že došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Právne posúdenie nepreskúmateľnosti\nnapadnutých listov považuje za arbitrárne a nerešpektujúce ustálenú právnu prax.\n6. Najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť zamietol\nako nedôvodnú, pretože na súdny prieskum napadnutých úradných listov chýba správnym\nsúdom právomoc. Poukázal na to, že k právnej otázke, ktorá je predmetom konania,\n3\n\nprijalo správne kolégium najvyššieho súdu na zasadaní 28. júna 2018 právnu\nvetu judikovaného rozhodnutia č. 11 (na podklade uznesenia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Sžf 87/2015 zo 14. februára 2017), z ktorej okrem iného vyplýva, že pri vydávaní\núradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov správny orgán\nneuplatňuje rozhodovaciu právomoc, pretože tu absentuje donucovacia zložka a ide o výzvu\nna dobrovoľné plnenie oznámenej povinnosti na základe tvrdených skutočností.\nNajvyšší súd následne uzavrel, že napadnuté akty sú výzvou na dobrovoľné vrátenie časti\nposkytnutého príspevku, ktoré nemajú za následok založenie, zmenu alebo zrušenie práv,\nprávom chránených záujmov alebo povinností sťažovateľky ani sa ich priamo nedotýkajú.\nSlúžia ako podklad a zároveň podmienka ďalšieho postupu riadiaceho orgánu, ktorý začne\nproti sťažovateľovi administratívne konanie.\n7. Sťažovateľ v sťažnosti najmä tvrdí, že správnou žalobou napadnuté dokumenty sú\nrozhodnutiami podliehajúcimi súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, preto neboli\nsplnené zákonné podmienky pre odmietnutie žaloby krajským súdom a zamietnutie kasačnej\nsťažnosti najvyšším súdom. Tým došlo k odňatiu práva sťažovateľa na spravodlivý proces.\nNapadnutým uzneseniam vytýka nesprávne právne posúdenie a nedostatok dôvodov.\nTvrdenie všeobecných súdov o tom, že predmetné správne akty nemôžu mať za následok\nujmu na subjektívnych právach sťažovateľa, neobstojí. Výklad aplikovaných právnych\nnoriem zásadne popiera ich význam a účel. Sťažovateľ poukázal na to, že ak nevráti\nna základe výzvy príspevok alebo jeho časť, na vrátenie ktorých bol vyzvaný, s poukazom\nna § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho\nspoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 528/2008 Z. z.“) riadiaci\norgán ex offo rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve. Uvedené\ndokumenty z kontroly spočívajú v povinnosti vrátiť sumu korekcie, a preto\n\nsú\n\nindividuálnymi správnymi aktmi – rozhodnutiami a podliehajú prieskumnej právomoci\nsprávneho súdu. Priame ukrátenie na subjektívnych právach sťažovateľ vidí v tom,\nže napadnuté správne akty ukladajú sťažovateľovi vrátiť časť príspevku v rozpore\ns právoplatným rozhodnutím o schválení nenávratného finančného príspevku a so zmluvou\no jeho poskytnutí, čím zasahujú do nadobudnutých práv sťažovateľa a jeho legitímneho\nočakávania uspokojenia práva na poskytnutie príspevku. Časť priznaného príspevku mu\n4\n\nbola jednostranne odňatá týmito aktmi, ktoré majú autoritatívnu povahu a spájajú sa s nimi\npopísané právne účinky sankčnej povahy vo forme vrátenia 150 % korekcie. Dotknuté\nsú základné práva sťažovateľa, čo je dôvod, pre ktorý nemôžu byť predmetné akty vylúčené\nz prieskumu správnych súdov. Sťažovateľ poukázal na uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Sžf 26/2014 z 28. apríla 2016, ktoré dospelo k rovnakým právnym názorom\no preskúmateľnosti takýchto aktov. Zároveň sťažovateľ poukázal na to, že je povinnosťou\nsúdov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti aj formou ústavnekonformného\nvýkladu jednoduchého práva, pretože inak vzniká priestor pre ľubovôľu zo strany\nposkytovateľa príspevku. Sťažovateľ požiadal aj o odklad vykonateľnosti napadnutých\nuznesení krajského súdu a najvyššieho súdu do právoplatného skončenia konania ústavného\nsúdu o jeho sťažnosti.\n8. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ ústavnému súdu\nnavrhuje, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,\nods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, právo\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na a základných slobôd, právo na ochranu vlastníctva zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/53/2018\nzo dňa 16.01.2020 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/76/2017-125 zo dňa\n05.12.2017 porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/53/2018 zo dňa\n16.01.2020 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/76/2017-125 zo dňa\n05.12.2017 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne\na nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“.\n\n5\n\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúra\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\n6\n\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\nPredbežné prerokovanie sťažnosti\nA. K namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\nzákladných\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým uznesením krajského súdu\n14. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej\nprávomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť,\nale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,\nak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, III. ÚS 514/2017).\n15. Sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo jeho doručením\núčastníkom konania právoplatnosť [§ 151 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)], pretože správne súdnictvo je\npo nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku (1. júla 2016) budované na báze\njednoinštančnosti. Napriek tomu, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je rozhodnutím\nvo veci samej [§ 147 ods. 1 písm. a) SSP], je proti nemu prípustná kasačná sťažnosť (§ 439\nods. 1 SSP), ktorú možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon spôsobom vymedzeným v § 440 ods. 1 písm. a) až j) SSP.\n7\n\n16. Túto procesnú možnosť sťažovateľ využil a o jeho kasačnej sťažnosti bol\noprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd.\n17. Kasačná sťažnosť predstavuje procesnú platformu, ktorou sa žalobca v správnom\nsúdnictve môže účinne domáhať ochrany subjektívnych základných práv (či už procesnej\npovahy alebo hmotnej povahy), k porušeniu ktorých malo podľa jeho názoru dôjsť\nprocesným rozhodnutím správneho súdu, ktorým sa konanie o žalobe končí. Niet totiž\npochýb, že procesné odmietnutie správnej žaloby má priamy dopad na podobu poskytovanej\nsúdnej ochrany, a tým i na základné právo žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(m. m. III. ÚS 33/2018).\n18. Vzhľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že kasačná sťažnosť\npredstavovala v okolnostiach sťažovateľovej veci účinný prostriedok, prostredníctvom\nktorého následne najvyšší súd poskytoval ochranu jeho označeným základným právam.\nVýznamnou okolnosťou pre podporu uvedeného je aj fakt, že najvyšší súd o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa rozhodoval meritórne, keď ju zamietol. Je tak naplnená ústavná\npodmienka pre aktiváciu princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy („ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“), ktorá ústavnému súdu odníma právomoc konať\na rozhodovať\n\no ochrane\n\noznačených\n\nzákladných\n\npráv\n\ni práva\n\npodľa\n\ndohovoru\n\na podľa dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu.\n19. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti napadnutému\nuzneseniu krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok svojej právomoci o nej konať a rozhodnúť.\n\n8\n\nB. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\n20. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu namieta\nneposkytnutie súdnej ochrany, keď sa najvyšší súd stotožnil s posúdením povahy\nnapadnutých listín tak, že nie sú spôsobilé súdneho prieskumu v správnom súdnictve\na prekážka nedostatku právomoci správneho súdu bráni ďalšiemu konaniu o žalobe\nsťažovateľa, preto bolo potrebné žalobu odmietnuť.\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n22. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n24. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu\n(čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť\nkaždému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného\nprocesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva\nna súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (porov. II. ÚS 88/01).\n\n9\n\n25. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany (porov. právnu vetu nálezu III. ÚS 260/07; ďalej\nnapr. aj II. ÚS 439/2016).\n26. V zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu postup súdu v súlade s platným\na účinným zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi predpismi) v zásade nemožno\nhodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97,\nII. ÚS 81/00).\n27. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je ustáliť,\nči vzhľadom na námietky sťažovateľa a obsah napadnutého uznesenia najvyššieho súdu je\npotrebné sťažnosť prijať na ďalšie konanie, alebo ju považovať za zjavne neopodstatnenú,\nkeďže by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nebolo ani potenciálne možné\nvysloviť porušenie sťažovateľom označených práv napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu. Úlohou ústavného súdu je teda ustáliť, či meritórny prieskum procesného odmietnutia\nsprávnej\n\nžaloby,\n\nktorý\n\nrealizoval\n\nnajvyšší\n\nsúd,\n\nzodpovedal\n\npožiadavkám\n\n(zákaz denegationis iustitiae) plynúcim z uvedených základných práv sťažovateľa procesnej\npovahy.\n28. Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu\nnezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej\nnezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému\nnávrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu\nformálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude\npreukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva\nnie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade\nvykonávaná (III. ÚS 502/2015).\n\n10\n\n29. Zásadným pre posúdenie veci je záver o tom, či sú správy o zistenej nezrovnalosti\na žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov spôsobilé zasiahnuť do sféry subjektívnych\npráv sťažovateľa a následne či ich povaha pripúšťa prieskum v rámci správneho súdnictva,\nkeďže najvyšší súd sa stotožnil s hodnotením krajského súdu, že nie sú spôsobilé súdneho\nprieskumu.\n30. Dôvodová správa k zákonu č. 57/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva\nv znení zákona č. 266/2009 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým bolo\ndo zákona č. 528/2008 Z. z. zavedené ustanovenie § 27a, uvádza, že dotknutými právnymi\nnormami „sa ustanovuje právo riadiaceho orgánu, ak zistí porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania vyzvať prijímateľa, aby vrátil príspevok, alebo jeho časť. Riadiaci\norgán by pri určení výšky príspevku, ktorý sa má vrátiť, mal zohľadňovať povahu,\nzávažnosť, spôsob a následky porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania.\nAk prijímateľ dobrovoľne príspevok alebo jeho časť na základe výzvy nevráti, riadiaci\norgán podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý následne postupuje v súlade\nso zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a ak zhodnotí, že k porušeniu pravidiel\na postupov verejného obstarávania došlo, uloží pokutu v súlade s § 149 citovaného zákona.\nPo nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia je riadiaci orgán oprávnený vydať\nrozhodnutie v správnom konaní, ktorým uloží prijímateľovi povinnosť vrátiť príspevok\nalebo jeho časť... Takéto právoplatné rozhodnutie je exekučným titulom, na základe\nktorého je možné začať exekučné konanie na účely vymáhania prostriedkov, ktoré sa majú\nvrátiť.“.\n31. Dôvodová správa tak slúži podpore právneho názoru najvyššieho súdu,\npodľa ktorého pri správe a žiadosti „ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho)\noprávnenia\n\norgánu\n\nverejnej\n\nsprávy\n\nv rámci\n\nvýkonu\n\ndohľadových\n\noprávnení,\n\navšak v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci...“.\n32. Žiadosť adresovaná prijímateľovi podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. nie\nje zavŕšením procesu uplatňovania povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť\n11\n\nposkytnutú na predmet zákazky. Z pohľadu subjektívnej právnej pozície prijímateľa je totiž\npasivita po doručení uvedenej výzvy prejavom nesúhlasu s právnym záverom riadiaceho\norgánu o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania. Takto potom vzniká medzi\nriadiacim orgánom\n\na prijímateľom spor,\n\nktorého\n\nriešenie\n\nspadá do\n\npôsobnosti\n\nÚradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“). Len táto zložka štátneho mechanizmu\nje kompetentná autoritatívne posúdiť, či skutočne k porušeniu pravidiel a postupov\nverejného obstarávania došlo. Až využitie kompetencie úradu s pozitívnym záverom\no porušení pravidiel verejného obstarávania zakladá vrchnostenské postavenie riadiaceho\norgánu (žalovaného), ktorý bude kompetentný autoritatívne uložiť povinnosť sťažovateľovi\nvrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť vo zvýšenej sume, a to individuálnym\nsprávnym aktom preskúmateľným správnym súdom (m. m. III. ÚS 33/2018).\n33. Súdnej ochrany sa teda sťažovateľ bude môcť dovolávať až proti prípadnému\nrozhodnutiu úradu o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a následne\naj proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z.\no povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky alebo ich časť. Nemožno preto\nprisvedčiť názoru sťažovateľa o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu, keďže\ntúto neuplatňoval v štádiu na to určenom, ale predčasne napádaním správ o zistení\nnezrovnalosti a žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré nie sú individuálne\nsprávne akty ukladajúce povinnosť z pozície mocenskej autority s možnosťou ich núteného\nvýkonu, ale len notifikačné úradné listy, ako to správne vyhodnotil najvyšší súd\nv napadnutom uznesení.\n34. Suma finančnej povinnosti, ktorá sťažovateľovi vznikne pri uplatnení\nrozhodovacej právomoci riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z.\na ktorou\n\nsťažovateľ\n\naj argumentuje\n\nproti\n\nprávnym\n\nzáverom\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\nnemá pre posúdenie veci právny význam.\n35. Z uvedených dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\ndospel k záveru, že potvrdenie procesného odmietnutia sťažovateľovej správnej žaloby\nnajvyšším súdom neznamenalo v okolnostiach posudzovanej veci odopretie súdnej ochrany,\n12\n\nkeďže tá sa v správnom súdnictve priznáva len proti takým mocenským aktivitám verejnej\nsprávy, ktoré zasahujú do subjektívnych práv adresáta ich výkonu. Navyše, etapovitý\ncharakter uplatňovania povinnosti vrátiť prostriedky poskytnuté na predmet zákazky alebo\nich časť poskytuje sťažovateľovi právny priestor pre dovolávanie sa súdnej ochrany\nv neskorších štádiách tohto procesu, keď eventuálne dôjde k doručeniu administratívneho\nrozhodnutia úradu (podľa zákona o verejnom obstarávaní) a nadväzujúceho rozhodnutia\nžalovaného riadiaceho orgánu (podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z.). Sťažnosť je\npreto v tejto časti namietajúcej porušenie základných práv sťažovateľa zaručených čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu zjavne neopodstatnená a ako takú ju ústavný súd\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nC. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n36. Sťažovateľ druhou námietkou vyslovuje svoje presvedčenie, že bolo porušené\naj jeho právo vlastniť majetok v nadväznosti na nesprávne vyhodnotenie povahy dotknutých\ndokumentov a odmietnutie spravodlivosti.\n37. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n38. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n\n13\n\n39. Porušenie hmotného ústavného vlastníckeho práva sťažovateľ odvodzoval\nod nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti jeho správnej žaloby všeobecnými\nsprávnymi súdmi. Keďže ústavný súd takéto pochybenie nezistil, neprichádza do úvahy ani\nprípadné vyslovenie porušenia tohto hmotného práva po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n40. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným porušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu sťažnosť sťažovateľa\naj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n41. Keďže bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá ako celok, stratilo opodstatnenie\nzaoberať sa jeho ostatnými návrhmi vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých\nrozhodnutí.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "financie", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:254b612b-c0c1-49a7-bde8-ff6cfcd784c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1"}, {"guid": "ussr:e2966c5a-eed9-44df-9e85-63e124af77e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "fc93aaa2-c136-4980-a8c0-14a193825cac:97fc411f-1df4-451d-8b05-bf33d02b6cfb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100295.1", "spisova_znacka": "3S/19/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/19/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100295.1"}]}