{"guid": "ussr:26cd312d-1fe0-400a-8f63-c535349e7415", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.512.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 512/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 512/2020 z 5. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 512/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.512.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "nazov": "čl. 36 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/26cd312d-1fe0-400a-8f63-c535349e7415", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.512.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.512.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.512.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 512/2020-9\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nobchodnej spoločnosti Bel air, s. r. o., Zombova 1305/45, Košice, IČO 36 789 755,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou Advokát Pirč, s. r. o., kpt. Nálepku 17, Košice, v mene\nktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Pirč, vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom orgánu verejnej moci podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 9 Co 178/2019 z 24. júna 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Bel air, s. r. o., o d m i e t a\nneprípustnú.\n\nako\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Bel air, s. r. o.,\nZombova 1305/45, Košice, IČO 36 789 755 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“), na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej\nmoci podľa čl. 46 ods. 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 3 listiny a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n9 Co 178/2019 z 24. júna 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\n2. Z predloženej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou\nna Okresnom súde Michalovce (ďalej len „okresný súd“) proti žalovanej Slovenskej\nrepublike domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o ktorej\nrozhodol súd prvej inštancie tak, že ju rozsudkom sp. zn. 12 C 81/2016 z 19. marca 2019\n(ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“) ako nedôvodnú zamietol. Proti označenému\nrozsudku súdu prvej inštancie sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský\nsúd svojím napadnutým rozsudkom tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.\nSťažovateľka\n\nproti\n\nnapadnutému\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\ndovolanie\n\nnepodala,\n\nargumentujúc tým, že vady, ktoré spôsobili porušenie jej práv, nemohli byť subsumovateľné\nani pod jeden z dôvodov prípustnosti dovolania.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti rekapituluje priebeh konaní pred všeobecnými súdmi\na namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jej označených\npráv. Uvádza, že žalobu podávala podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších\n\n2\n\npredpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) na tom skutkovom základe, že správny\norgán nesprávnym úradným postupom jej spôsobil škodu. Sťažovateľka za nesprávny\npostup považovala skutočnosť, že správca dane vykonával u právneho predchodcu\nsťažovateľky daňovú kontrolu, ktorá presiahla jeden rok, čo ani nebolo sporné. Správca\ndane (Daňový úrad Bratislava) následne vydal vo vyrubovacom konaní rozhodnutie\nč. 1085597/2015/9104401/DávM z 3. júla 2015, ktorým určil právnemu predchodcovi\nsťažovateľky ako daňovému subjektu sumu nadmerného odpočtu zisteného kontrolou,\nktorým došlo ku kráteniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (uplatneného\nv daňovom priznaní) zo sumy 88 117,31 € na sumu 49 058,64 €. Na základe odvolania\nsťažovateľky rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré svojím\nrozhodnutím č. 1542654/2015 z 13. októbra 2015 (ďalej len „rozhodnutie finančného\nriaditeľstva“) potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane.\n4. Sťažovateľka namieta, že krajský súd rozhodol arbitrárne, keďže odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku a závery v ňom vyslovené sú „nezrozumiteľné, nepresvedčivé\na nemajúce oporu ani v skutkovom stave prejednávanej veci, ani v platnom práve“. V tomto\nsmere sťažovateľka v podstatnom tvrdí, že boli použité dôkazy z nezákonnej daňovej\nkontroly vo vyrubovacom konaní, čo považuje za neprípustné aj s poukazom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo veci sp. zn.\n6 Sžfk 63/2017, v zmysle ktorého sú vo vyrubovacom konaní nepoužiteľné a nezákonné\ndôkazy zistené počas nezákonnej daňovej kontroly. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti\npredostiera svoj vlastný pohľad na vec a tvrdí a je toho názoru, že škoda jej vznikla\nv príčinnej súvislosti v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, za ktorý považovala\nprekročenie zákonnej 1-ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Vychádzajúc\nz uvedeného,\n\npovažuje\n\naj\n\nnásledne\n\nvydané\n\nrozhodnutie\n\nfinančného\n\nriaditeľstva\n\nza nezákonné rozhodnutie.\n5. K otázke prípustnosti svojej sťažnosti sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že\nv predmetnej veci dovolanie nepodala, pretože „procesný predpis, konkrétne ust. § 420\nC. s. p., pripúšťa mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) iba vo vymedzených\nprípadoch zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Keďže sťažovateľ vidí porušenie\n\n3\n\nsvojich základných práv v nedostatočnom, nezrozumiteľnom, nepresvedčivom a nejasnom\nodôvodnení rozsudku porušovateľa, má za to, že toto porušenie článku 46 ods. 1 Ústavy SR\nnemožno napraviť v dovolacom konaní, nakoľko žiadny z predpokladov prípustnosti\ndovolania takúto procesnú príležitosť nerezervuje.“.\n6. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby\nústavný súd rozhodol nálezom v tomto znení:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSR, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a článku 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 6. 2020, sp. zn.\n9 Co/178/20l9, porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom daňových orgánov podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR a článku 36 ods. 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 6. 2020, sp. zn.\n9 Co/178/2019, porušené bolo.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 6. 2020, sp. zn. 9 Co/178/2019,\nsa zrušuje a vracia sa Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n4. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť trovy konania sťažovateľke na účet\njej právneho zástupcu.“\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne...\nPodľa čl. 46 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy\nalebo nesprávnym úradným postupom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n11. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\n\n5\n\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je\nneprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.\nPodľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n13. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci\nústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom\nnemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ\nk dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých\nprípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv\nalebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).\n14. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nvyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré\nzákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje\na na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,\nneznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným\norgánom (IV. ÚS 177/05).\n15. Z § 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že\nústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu\npriznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.\n16. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že dovolanie vo všeobecnosti považuje\nza účinný prostriedok nápravy (m. m. II. ÚS 337/2016, II. ÚS 592/2015, I. ÚS 169/09,\nIII. ÚS 166/2014, IV. ÚS 317/2013).\n\n6\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n17. Sťažovateľka namieta, že krajský súd neposkytol ochranu tomuto jej základnému\nprávu tým, že arbitrárne aplikoval na vec vzťahujúce sa normy jednoduchého práva. Jej\nzásadná námietka v napadnutom konaní sa týkala prípustnosti použitia zistení (dôkazov,\npozn.) počas nezákonnej daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní, v ktorom sťažovateľka\nvzhliadala nesprávny úradný postup, ktorý mal v okolnostiach veci vyústiť do vzniku škody.\nKonkrétne argumentovala a v sťažnosti viedla polemiku aj k ďalším jednotlivým záverom\nkrajského súdu a tvrdila, že splnila všetky zákonné predpoklady zodpovednosti na náhradu\nškody nesprávnym úradným postupom, no napriek tomu krajský súd potvrdil rozsudok súdu\nprvej inštancie, ktorým jej žalobu zamietol. V rámci argumentácie tiež vyslovila názor, že\nv danej veci nemohla podať dovolanie, keďže ho nebolo možné subsumovať ani pod jeden\nz dôvodov prípustnosti dovolania vo vzťahu k jej argumentácii.\n18. Ústavný súd sa s právnym názorom sťažovateľky, že v danej veci nemohla podať\núčinne dovolanie na účel dosiahnutia nápravy tvrdeného porušenia jej označených práv\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, nestotožňuje.\n19. V danej veci sťažovateľka nesprávny úradný postup videla v zloženej právnej\nskutočnosti, a to nezákonnej daňovej kontroly (presiahla viac ako rok, pozn.) a použitia\nzistení získaných nezákonnou daňovou kontrolou vo vyrubovacom konaní, v súvislosti\ns ktorým mala vzniknúť sťažovateľke škoda. Ide pritom o právne posúdenie kľúčovej\nprávnej otázky, pričom sťažovateľka túto kľúčovú otázku považovala za vyriešenú\nrozhodnutím najvyššieho súdu, ktorou aj vo svojej sťažnosti argumentovala. „V prípade, že\ndaňová kontrola je nezákonná, nezákonné sú aj dôkazy obstarané a vykonávané v rámci nej.\nAni vykonaním dokazovania vo vyrubovacom konaní nemôže dôjsť ku konvalidácii\nnedostatku spočívajúceho v nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonom\nstanovenej lehoty na jej vykonanie, keďže účelom vyrubovacieho konania nie je opakovane\nobstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej\n\n7\n\nkontroly (rozsudok NS SR z 21. 11. 2018, sp. zn. 6 Sžfk/63/2017, publikovaný v Zbierke\nstanovísk NS a súdov SR 1/2020)“ (pozri s. 4 ústavnej sťažnosti, pozn.). Sťažovateľka\nkrajskému súdu v tomto smere okrem iného vyčítala nerešpektovanie rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, ktorý mal následne vyústiť do neprípustných, arbitrárnych záverov,\nktorými krajský súd odôvodnil výrok svojho napadnutého rozsudku. Inak povedané,\nsťažovateľka arbitrárnosť záverov, a teda aj porušenie svojich označených práv napadnutým\nrozsudkom krajského súdu spájala s nesprávnym právnym posúdením veci v kontexte\nzásadnej a kľúčovej otázky, ktorú dovolací súd riešil inak, ako ju vyriešil krajský súd\nv odôvodnení svojho napadnutého rozsudku.\n20. Uvedené vedie ústavný súd k presvedčeniu, že sťažovateľka, vychádzajúc\nzo svojej sťažnostnej argumentácie, disponovala účinným prostriedkom nápravy proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu, a to dovolaním, ktorého prípustnosť mohla a mala\nzaložiť na dôvode prípustnosti svojho dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného\nsporového poriadku, keďže krajský súd sa pri riešení tejto zásadnej otázky odklonil\nod rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, na ktorú sťažovateľka sama poukazovala.\n21. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, konštatuje, že pokiaľ sťažovateľka\ntvrdila, že existovala vada konania spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení kľúčovej\nprávnej otázky, ktorá zakladala prípustnosť dovolania z dôvodu uvedených v § 421 ods. 1\npísm. a) Civilného sporového poriadku, mala povinnosť využiť dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok, ktorý možno aj vzhľadom na ustálenú judikatúru ústavného súdu\ntýkajúcu sa zachovania lehoty na podanie sťažnosti smerujúcej proti meritórnemu\nrozhodnutiu odvolacieho súdu po procesnom rozhodnutí dovolacieho súdu (napr.\nI. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011) považovať za účinný právny prostriedok\nnápravy porušenia označeného práva, pretože v prípade procesného rozhodnutia\ndovolacieho súdu (dovolací súd by konštatoval neexistenciu tvrdenej vady) bola by jej vo\nvzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu lehota na podanie sťažnosti zachovaná\npodľa § 124 zákona o ústavnom súde.\n\n8\n\n22. Ako už bolo uvedené, sťažovateľka dovolanie nepodala, preto je potrebné urobiť\nzáver, že nevyčerpala dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý jej zákon\nna ochranu jej práv účinne poskytuje a na ktorého využitie bol oprávnená. Ústavný súd\npreto považuje sťažnosť sťažovateľky za neprípustnú. Z tohto dôvodu ústavný súd podľa\n§ 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky už pri jej predbežnom\nprerokovaní odmietol ako neprípustnú.\n23. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo\nbez právneho dôvodu zaoberať sa jej ďalšími návrhmi uvedenými v petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-odpočet dane", "daň-daňová kontrola", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aa6303b2-53fd-429a-88bc-4100447fd7d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.592.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2015 z 23. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.592.2015.1"}, {"guid": "ussr:02f6c37f-045b-48fa-ab6c-80b3816f8b9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 166/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/2014 z 4. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-04", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02f6c37f-045b-48fa-ab6c-80b3816f8b9b"}, {"guid": "ussr:aaae89ad-053a-4ac1-9fea-ec574b224d99", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 317/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 317/2013 z 6. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-06", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae89ad-053a-4ac1-9fea-ec574b224d99"}, {"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/02 z 19. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-19", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "c87bb323-faae-4957-ae4b-074806a21ffd:9c7968e3-9df9-4b67-8cdb-ee8045af9afd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6118368270.1", "spisova_znacka": "9Co/178/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/178/2019 z 9. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6118368270.1"}], "citovane_v": []}