{"guid": "ussr:094a62f2-be5c-4ff0-b21c-2956834eccff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.511.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 511/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 511/2020 z 5. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 511/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.511.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-3", "nazov": "čl. 21 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/094a62f2-be5c-4ff0-b21c-2956834eccff", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.511.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.511.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.511.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 511/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\nobaja bytom\n\n,a\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátskou kanceláriou STEHURA\n\n& partners, v. o. s., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Stanislav Stehura, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 19\nods. 2, čl. 21 ods. 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 6 Co 156/2018 z 24. apríla 2019 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 6/2020 z 24. júna 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nbola 16. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“), a\n, obaja bytom\n\nsúd“)\n\n,\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“, spolu\n\naj „sťažovatelia“), zastúpených advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v. o. s.,\nFraňa Kráľa 2080, Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Stanislav Stehura,\nvo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 21 ods. 3 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 156/2018 z 24. apríla 2019\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 6/2020 z 24. júna 2020 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\n2. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uvádzajú, že im Okresný súd Martin rozsudkom\nsp. zn 15 C 194/2016 zo 4. apríla 2018 uložil povinnosť vypratať byt a odovzdať\nho žalobcovi v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, bez nároku na bytovú\nnáhradu. Súčasne súd žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nPo podaní odvolania žalovanou stranou krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie\nsťažovateľov proti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietol.\n3. Podľa názoru sťažovateľov došlo k porušeniu ich označených základných práv\npodľa ústavy a práv podľa dohovoru tým, že krajský ani najvyšší súd sa nevysporiadali\ndôsledne s ich argumentáciou uplatnenou v odvolaní a dovolaní. Sťažovatelia, poukazujúc\n2\n\nna svoje osobné, sociálne a majetkové pomery a predmet sporu, jeho význam\npre sťažovateľov, namietajú, že všeobecné súdy neuplatnili pri svojom rozhodovaní princíp\nspravodlivosti a spravodlivého riešenia sporu, s tým súvisiaci princíp humánnosti, princíp\nvýkladu právnych noriem v súlade s dobrými mravmi a so zmyslom a účelom zákonov.\n4. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovatelia namietajú, že krajský súd ich vec\nnesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o zániku nájmu (spoločného nájmu\nsťažovateľov) ako dôsledku (spoločne s ďalšími podmienkami) účinného doručenia\nvýpovede z nájmu obom nájomcom. Sťažovatelia argumentujú, že sťažovateľovi v 2. rade\nnebola výpoveď z nájmu riadne doručená, pretože podľa ich názoru mu mala byť\ndoručovaná prostredníctvom sťažovateľky v 1. rade, nie oznámením o jej uložení na pošte,\nkeďže ide o prípad, keď sťažovateľ v 2. rade ako adresát nebol zastihnutý, ale v mieste\ndoručenia sa zdržuje. Sťažovatelia uvádzajú, že právna fikcia doručenia nemohla v prípade\nsťažovateľa v 2. rade nastať, keďže neboli splnené všetky predpoklady, pretože žalobca\nnepreukázal, že by bol vykonal aspoň jeden pokus o doručenie inej dospelej osobe\nbývajúcej v tom istom dome alebo byte, ochotnej obstarať odovzdanie písomnosti.\nSťažovatelia tiež považujú „v rozpore so zákonom“ doručovanie do vlastných rúk\npodľa § 47 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretože § 713\nods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá pre doručovanie výpovede z nájmu bytu\nprimerané použitie § 46 OSP. Podľa názoru sťažovateľov týmto „arbitrárnym\na protiústavným postupom“ krajského súdu došlo i k porušeniu ich práva na ochranu\nrodinného a súkromného života a k zásahu do základného práva na ochranu obydlia, pričom\npoukazujú na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.\n5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú,\naby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu súkromia\na rodinného\n\nživota\n\npodľa\n\nčl.\n\n19\n\nods.\n\n2 Ústavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nprávo\n\nna nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8\n3\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline č. 6 Co/156/2018 zo dňa 24. 04. 2019 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. 6 Cdo 6/2020 zo dňa 24. 06. 2020 porušené boli.\nII. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. 6 Co/156/2018 zo dňa 24. 04. 2019\na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6 Cdo 6/2020 zo dňa 24. 06. 2020\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nIII. Krajský súd v Žiline a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní uhradiť\nsťažovateľom všetky trovy konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia\nna účet ich právneho zástupcu advokátskej kancelárie STEHURA & partners, v. o. s.,\nso sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n9. Podľa čl. 21 ods. 3 ústavy iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom\ndovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života,\nzdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného\nohrozenia verejného poriadku.\n\n4\n\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n12. Podľa čl. 8 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva\nzasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,\nhospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany\nzdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\n5\n\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práva podľa čl. 19 ods. 2, čl. 21\nods. 3 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu\n15. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n16. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv\nalebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n17. V danom prípade mali sťažovatelia k dispozícii opravný prostriedok,\nktorý im zákon na ochranu ich základných práv účinne poskytuje. Proti rozsudku krajského\nsúdu sp. zn. 6 Co 156/2018 z 24. apríla 2019 mohli podať sťažovatelia dovolanie,\no ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Z obsahu ústavnej sťažnosti\n6\n\na jej príloh vyplýva, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia\ndovolanie, pričom uplatnili dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) a podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP.\n18. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Cdo 6/2020 z 24. júna 2020 dovolanie odmietol\nako procesne neprípustné. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o dovolaní sťažovateľov\nv danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu, pretože argumentácia uplatnená\nv ústavnej sťažnosti je totožná s argumentáciu uvedenou v dovolaní. Ústavný súd\npreto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 21\nods. 3 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu\n19. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n20. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje\nlen vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd\n7\n\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred súdom vrátane\ndovolacích konaní, v ktorých sa (popri všeobecných procesných podmienkach) uplatňujú\naj ďalšie, osobitné procesné podmienky dovolacieho konania.\n21. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší\nsúd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n22. Z týchto právnych názorov ústavný súd vychádzal aj pri predbežnom prerokovaní\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľov.\n23. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovatelia\nvyvodzovali prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f) CSP, pretože podľa ich názoru\nodvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a nevysporiadal sa s ich odvolacími\nnámietkami. K uplatnenému dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP sťažovatelia argumentovali nesprávnym právnym posúdením veci krajským súdom,\navšak v dovolaní nie je špecifikovaná žiadna právna otázka, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n24. Ústavný súd z odôvodnenia napadnutého uznesenia zistil, že najvyšší súd\npo preskúmaní uplatneného dovolacieho dôvodu tzv. vady zmätočnosti dospel k záveru\no nedôvodnosti námietky sťažovateľov o nedostatočnom odôvodnení posudzovaného\nrozsudku a v súvislosti s argumentáciou sťažovateľov, že sa krajský súd nevysporiadal\ns ich odvolacími námietkami, poukázal na to, čo bolo ústavným súdom, ako i Európskym\nsúdom pre ľudské práva opakovane judikované, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\n8\n\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Na základe uvedeného\nodmietol dovolanie sťažovateľov podľa § 447 písm. c) ako neprípustné.\n25. V súvislosti s posudzovaním dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP najvyšší súd v relevantnej časti svojho rozhodnutia uvádza:\n«Dovolatelia v dovolaní namietali nesprávne „právne posúdenie“ otázky\nnáhradného doručenia výpovede z nájmu bytu žalovanému 2/, a v dôsledku toho namietali,\nže nemohlo dôjsť k zániku nájmu bytu. Dovolací súd poukazuje na to, že súdy\npri rozhodovaní vychádzali zo skutočnosti, že žalovaný 2/ nebol zastihnutý v mieste\ndoručenia, hoci sa v ňom zdržiaval, písomnosť nebolo možné doručiť inej osobe bývajúcej\nv tom istom byte, v dôsledku čoho bola uložená na pošte a žalovaný 2/ si ju neprevzal\nv odbernej lehote. Z vykonaného dokazovania tak mali súdy za preukázané, že došlo\nk náhradnému doručeniu písomnosti fikciou podľa § 46 O. s. p. Ak dovolatelia tvrdia,\nže písomnosť bolo možné doručiť inej osobe bývajúcej vtom istom byte, konkrétnej žalovanej\n1/, takáto argumentácia predstavuje iba polemiku s rozhodnutím odvolacieho súdu,\nresp. ide o námietky, ktoré sa týkajú spochybňovania správnosti skutkových zistení.\nNesprávnym zistením skutkového stavu, prípadne len samou polemikou s rozhodnutím súdu\nnie je možné podľa C. s. p. vymedziť dovolací dôvod, ktorým je nesprávne právne posúdenie\nveci. Uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu predpokladá spochybnenie správnosti riešenia\nprávnych otázok odvolacím súdom (nie otázok skutkových). Podľa dovolacieho súdu takáto\nargumentácia v dovolaní dovolateľov absentuje. Dovolatelia sa de facto domáhajú\nopätovného právneho posúdenia nimi tvrdeného skutkového stavu v ich prospech. Takéto\ntvrdenia nemožno považovať za právne otázky vymedzené zákonom predpokladaným\nspôsobom.\nPokiaľ ide o otázku doručovania výpovede z nájmu bytu do vlastných rúk podľa § 47\nO. s. p., hoci ustanovenie § 710 ods. 3 OZ predpokladá primerané použitie ustanovenia § 46\nO. s. p., dovolací súd zdôrazňuje, že nejde o otázku, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, keďže odvolací súd sa predmetnou otázkou v napadnutom\nrozhodnutí nezaoberal a nebola ani obsiahnutá v odvolaní žalovaných podanom\nproti napadnutému rozhodnutiu krajského (okresného, pozn.) súdu.»\n9\n\n26. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia dovolací súd uviedol,\nže rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 17/2005, na ktoré poukázali dovolatelia,\nnie je možné aplikovať na prejednávaný spor z dôvodu rozdielneho skutkového stavu,\na uzavrel, že dovolatelia síce formálne uplatnili aj dovolací dôvodí podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP, avšak z obsahu dovolania je zrejmé, že v ňom nie je špecifikovaná\nžiadna\n\nprávna\n\notázka,\n\nod ktorej\n\nzáviselo\n\nrozhodnutie\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\na ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, preto dovolací súd\nodmietol dovolanie ako neprípustné podľa § 447 písm. f) CSP.\n27. V nadväznosti na uvedené a citované časti napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu ústavný súd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku\nuvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno\nbez ďalšieho považovať za porušenie ním označeného základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili\nmožnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania\nvôbec boli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový\nporiadok výslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol\nznamenať odoprenie prístupu sťažovateľov k súdnej ochrane v konaní o dovolaní.\n28. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia možno vyvodiť, že najvyšší súd\nodmietnutie dovolania sťažovateľov primeraným spôsobom odôvodnil, pričom jeho záver\nnemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia\nnezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho súdu\n(v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. postup, ktorý by nemal oporu\nv zákone. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd sa ústavne\nakceptovateľným spôsobom zaoberal a aj vysporiadal so všetkými namietanými dovolacími\ndôvodmi sťažovateľov, vysvetlil, prečo sa nestotožnil s ich názorom, že odvolacie\nrozhodnutie nie je náležite odôvodnené, pričom zdôraznil, že prvoinštančné a odvolacie\nkonanie tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným\nrozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu\n10\n\na takto je potrebné\n\nnapadnutý\n\nrozsudok\n\ni\n\nposudzovať.\n\nDovolanie\n\nsťažovateľov\n\npreto vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP odmietol ako neprípustné\npodľa § 447 písm. c) CSP a vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP podľa § 447 písm. f) CSP bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku, keďže sťažovatelia v dovolaní nevymedzili dovolací dôvod spôsobom,\nktorý vyžaduje procesný predpis (absentuje formulácia relevantnej právnej otázky).\n29. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorých porušenie sťažovatelia namietajú, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažností na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení.\n30. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu\nz ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom\nprerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n31. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 21\nods. 3 ústavy a práva podľa čl. 8 dohovoru ústavný súd konštatuje, že ich porušenie\nsťažovatelia namietajú v priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46\nods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v konkrétnych okolnostiach\nposudzovanej veci nemohlo dôjsť ani k porušeniu uvedených práv. Ústavný súd\npreto aj túto časť ústavnej sťažnosti odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n11\n\n32.\n\nKeďže\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\nbola\n\nodmietnutá\n\nako\n\ncelok,\n\nrozhodovanie\n\no ďalších procesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,\na preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "doručenie, doručovanie-náhradné doručovanie", "dovolanie-dovolacie konanie", "arbitrárnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "75b9cd7c-6918-4766-b3e5-5a4403b5211d:ff5ec0c2-f4b8-4f0a-bbb0-66f19c906a52", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5716205978.1", "spisova_znacka": "6Cdo/6/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/6/2020 z 27. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5716205978.1"}, {"guid": "f5755cce-d347-4a5f-853f-bf401d818bf5:29c20023-c8d6-4752-b800-29eb74873dc1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7617218317.1", "spisova_znacka": "6Co/156/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/156/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7617218317.1"}], "citovane_v": []}