{"guid": "ussr:b4987896-f648-4431-8981-e0d41f59420a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.510.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 510/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 510/2020 z 5. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 510/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.510.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b4987896-f648-4431-8981-e0d41f59420a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.510.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.510.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.510.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLI KA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 510/2020-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nobchodnej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS), Letisko\nM. R. Štefánika, Bratislava II, IČO 35 884 916, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nECKER – KÁN & PARTNERS, s. r. o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, v mene\nktorej koná konateľ a advokát JUDr. Matej Kán, vo veci namietaného porušenia\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nuznesením Krajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nsp. zn. 2 Cob 93/2019 z 9. augusta 2019 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Obdo 20/2020 z 27. mája 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika – Airport\nBratislava, a. s. (BTS), o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. septembra\n\n2020\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nLetisko\n\nM. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS), Letisko M. R. Štefánika, Bratislava II,\nIČO 35 884 916 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 93/2019 z 9. augusta 2019\n(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obdo 20/2020 z 27. mája 2020\n(ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní o zaplatenie sumy 48 262,72 € s príslušenstvom (sťažovateľka uvádza sumu\n36 909,29 €, pozn.) vedenom pod sp. zn. 29 Cb 62/2008, v ktorom sťažovateľka\nvystupovala v procesnom postavení žalobcu, rozhodol rozsudkom pre zmeškanie\nz 9. júla 2018 (ďalej len „kontumačný rozsudok“). Sťažovateľka podaním z 11. júla 2018\nriadne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, následne podaním z 20. augusta 2018\nnavrhla zrušiť kontumačný rozsudok. Okresný súd uznesením sp. zn. 29 Cb 62/2008\nz 24. septembra 2018 zamietol návrh sťažovateľky na zrušenie kontumačného rozsudku.\nSťažovateľka proti označenému uzneseniu z 24. septembra 2018 podala odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd svojím napadnutým uznesením tak, že odvolaním napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Sťažovateľka proti uzneseniu krajského súdu\npodala dovolanie, pričom prípustnosť svojho dovolania vymedzila dôvodom podľa § 420\npísm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „CSP“), teda tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky\nodmietol ako procesne neprípustné, keď konštatoval, že prípustnosť dovolania nie je daná.\n\n2\n\n3. Sťažovateľka v sťažnosti rekapituluje priebeh konaní pred všeobecnými súdmi\na namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu došlo k porušeniu jej označených práv. Vo vzťahu k napadnutému\nuzneseniu krajského súdu argumentuje tým, že ho možno považovať za arbitrárne\na svojvoľné, keďže vecne nesprávne rozhodol o tzv. ospravedlniteľnom dôvode jej neúčasti\nna pojednávaní, kde okresný súd rozhodol kontumačným rozsudkom. V rámci svojej\nargumentácie poukazuje aj na to, že aplikácia inštitútu rozsudku pre zmeškanie\nv okolnostiach prípadu nebola prípustná z dôvodu, že bol vydaný po siedmich rokoch\nkonania (13 pojednávaní, pozn.), ktorého sa sťažovateľka riadne zúčastňovala, a taktiež\nz dôvodu,\n\nže\n\nokresný\n\nna ktorom rozhodol\n\nsúd\n\nna\n\npojednávaní,\n\nktoré\n\npredchádzalo\n\nkontumačným\n\nrozsudkom,\n\nuznesením\n\nvyhlásil\n\npojednávaniu,\ndokazovanie\n\nza skončené a odročil na účel „prípravy záverečných rečí za účelom zhrnutia záverov\na vyhlásenia rozsudku“. Sťažovateľka, vychádzajúc z opísaných okolností, tvrdí, že okresný\nsúd nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.\n4. Vo vzťahu k ospravedlniteľnému dôvodu, ktorý okresný súd neakceptoval,\nsťažovateľka uviedla, že advokátska koncipientka, ktorá vystupovala za právneho zástupcu\nsťažovateľky v predmetnom konaní viac ako 5 rokov, bola dva dni pred termínom\npojednávania hospitalizovaná, o čom okresnému súdu predložila aj dôkaz (lekársku správu\nz 9. júla 2018). Krajský súd podľa sťažovateľky nesprávne vyhodnotil ospravedlniteľnosť\ndôvodov, pre ktoré sťažovateľka zmeškala pojednávanie vo veci a pre ktoré navrhovala\nzrušenie rozsudku pre zmeškanie. Sťažovateľka proti uzneseniu krajského súdu podala\ndovolanie, ktorého prípustnosť založila na argumentácii, že takýmto postupom krajského\nsúdu bolo znemožnené strane (sťažovateľke, pozn.), aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva. Najvyšší súd sa podľa názoru sťažovateľky jej argumentáciou, týkajúcou\nsa existencie ospravedlniteľných dôvodov v kontexte ňou namietaných vád v procesnom\npostupe okresného súdu, ktorý neumožňoval rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, riadne\nnezaoberal, čím malo dôjsť k porušeniu jej označených práv. Sťažovateľka tvrdí, že najvyšší\nsúd tým, že odmietol jej dovolanie ako procesne neprípustné, neposkytol ochranu\njej právam, a preto napadnuté uznesenie považuje za taktiež arbitrárne, porušujúce\njej označené práva.\n3\n\n5. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľka v závere svojej ústavnej sťažnosti\nnavrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom v tomto znení:\n„1. Základné práva sťažovateľa Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s.\n(BTS), so sídlom Letisko M. R. Štefánika, 823 11 Bratislava II, IČO: 35 884 916 na súdnu\nochranu v súlade s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných\nľudských práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: 2 Obdo/20/2020 zo dňa\n27. 05. 2020 porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: 2 Obdo/20/2020 zo dňa 27. 05. 2020\nÚstavný súd zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Základné práva sťažovateľa Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s.\n(BTS), so sídlom Letisko M. R. Štefánika, 823 11 Bratislava II, IČO: 35 884 916 na súdnu\nochranu v súlade s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných\nľudských práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 2 Cob/93/2019-473\nzo dňa 09. 08. 2019 porušené boli.\n4. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 2 Cob/93/2019-473 zo dňa\n09. 08. 2019 Ústavný súd zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.“\n„Najvyšší súd SR a Krajský súd v Bratislave sú povinné uhradiť Sťažovateľovi trovy\nkonania a trovy právneho zastúpenia...“\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov a judikatúrne východiská\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n4\n\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne...\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n11. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\n5\n\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí\nokrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne\nskutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu\njej základných práv a slobôd.\n14. Podľa § 124 in fine zákona o ústavnom súde ak bol vo veci podaný mimoriadny\nopravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu,\nktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia\nrozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n15. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva\nalebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh\npreto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02,\nI. ÚS 88/07).\n16. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti, poskytovanej ústavným súdom, napokon nie je ani chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nV súvislosti so sťažnosťami, namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\n6\n\nrozhodnutiami všeobecných súdov, už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov\n\nsúdnej\n\ninterpretácie\n\na\n\naplikácie\n\nzákonných\n\npredpisov\n\ns\n\nústavou\n\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä\nv tom smere,\n\nči\n\nzávery\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nsú\n\ndostatočne\n\nodôvodnené,\n\nresp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 272/09).\n17. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne\nnámietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové\nprávne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej len ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje\nsa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\n\n7\n\n18. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje,\nže pri uplatňovaní\n\nsvojej\n\nprávomoci\n\nnemôže\n\nzastupovať\n\nvšeobecné\n\nsúdy,\n\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné\nsúdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto\nochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka\nkonania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane\nuviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou prípadne dohovorom\ngarantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu,\nale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144\nods. 1 ústavy).\nIII.\nK napadnutému uzneseniu krajského súdu\n19. Ústavný súd v súvislosti s charakterom a obsahom argumentácie sťažovateľky\npovažuje za nevyhnutné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že predmetom tejto ústavnej\nsťažnosti sú rozhodnutia všeobecných súdov o návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku,\na nie rozhodnutia o odvolaní proti kontumačnému rozsudku a následne o dovolaní. Zrušenia\nkontumačného rozsudku sa sťažovateľka domáhala návrhom na zrušenie kontumačného\nrozsudku podľa § 277 ods. 2 CSP.\n20. Podľa § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal\npojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh\nžalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.\n21. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zároveň namieta, že neboli splnené procesné\npodmienky pre vyhlásenie kontumačného rozsudku, pričom tvrdí, že „odvolanie\nvoči rozsudku pre zmeškanie podal dňa 25. 10. 2018“ (s. 3 odôvodnenia sťažnosti,\npozn.). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že jednou z príloh sťažnosti\n8\n\nje aj predmetné odvolanie z 25. októbra 2018. Z jeho označenia, ako aj obsahu\nvšak vyplýva, že smeruje proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 29 Cb 62/2008\nz 24. septembra 2018, ktorým okresný súd rozhodol o návrhu na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že sťažovateľka zjavne\nzavádza, keď tvrdí, že podala odvolanie proti kontumačnému rozsudku.\n22. Ako už bolo uvedené, zásadnou otázkou pre konajúce súdy bolo posúdiť,\nči v okolnostiach prípadu dôvod, pre ktorý sťažovateľka zmeškala pojednávanie,\nbolo možné posúdiť ako ospravedlniteľný dôvod. Sťažovateľka tvrdí, že krajský súd\npri posúdení ospravedlniteľnosti ňou prezentovaného dôvodu rozhodol arbitrárne, nezobral\ndo úvahy všetky rozhodné okolnosti veci.\n23. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu,\npričom nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu\nnemajúci oporu v zákone. Krajský súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia\nk dôvodom uvádzaným sťažovateľkou (pozri bod 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia,\npozn.) v podstatnom uviedol, že nespochybňuje lekársku správu ako takú, ale poukázal\nna to, že pacientka bola pri prijatí orientovaná a v deň pojednávania aj prepustená,\nteda nebol preukázaný taký stav, ktorý by svedčil o tom, že nemohla podať správu o svojom\nstave advokátskej kancelárii. Za relevantné ďalej odvolací súd považoval skutočnosť,\nže zástupcom v spore nie je koncipientka, ale advokátska kancelária, pričom nemožno\npovažovať za ospravedlniteľný dôvod, ak nikto iný z kancelárie nevedel o termíne\npojednávania (pozri bod 17 odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu).\n24. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení s odôvodnením\nuznesenia súdu prvej inštancie obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových\na právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné\nalebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu a v nadväznosti\nna to aj krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia\n9\n\nčinnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor,\npodľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania, vrátane nimi uvádzaných dôvodov a námietok. V zmysle\nsvojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia,\nktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické\nso zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n25. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení\ns uznesením súdu prvej inštancie je primerane odôvodnené, krajský súd riadne,\nzrozumiteľne a jasne vyhodnotil skutočnosti rozhodné pre posúdenie, či dôvody, uvádzané\nsťažovateľkou, bolo možné považovať za ospravedlniteľné. Preto právne závery,\nna ktorých je rozhodnutie založené, nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako arbitrárne.\nKrajský súd podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom reagoval\nna všetky relevantné námietky sťažovateľky. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd\nkonštatuje,\n\nže\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nje\n\nprimerane\n\nodôvodnené,\n\npričom ho nemožno považovať za svojvoľné či arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\nTakéto pochybenie v ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd v napadnutom uznesení\nkrajského súdu nezistil. Nesúhlas sťažovateľky s obsahom uznesenia krajského súdu\nnie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť\nprávny názor všeobecného súdu svojím vlastným.\n26. Ústavný súd sa vzhľadom na uvedené nedomnieva, že by uznesenie krajského\nsúdu bolo možné kvalifikovať ako nezlučiteľné s označeným článkom ústavy a označeným\nčlánkom dohovoru, teda že by zo strany orgánov súdnej moci nebola sťažovateľke ústavne\nkonformným spôsobom poskytnutá súdna ochrana podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. že by napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené jej právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, tak ako to vo svojej sťažnosti namietala. Preto ústavnú sťažnosť\n\n10\n\nv tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n27. Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že ostatná argumentácia sťažovateľky,\nv zmysle ktorej došlo k závažným pochybeniam pri posúdení podmienok na vydanie\nrozsudku pre zmeškanie, ktoré podľa názoru sťažovateľky neboli splnené, že tieto mohla\nsťažovateľka realizovať v procesnom rámci na to určenom, t. j. v rámci odvolania\npodľa § 356 písm. b) CSP, nie však v rámci postupu podľa § 277 ods. 2 CSP. Ak krajský\nsúd na tieto jej výhrady nereagoval, nepochybil, pretože postupoval v zmysle príslušných\nustanovení Civilného sporového poriadku, rešpektujúc tak čl. 2 ods. 2 ústavy.\n28. Sťažovateľka v petite sťažnosti navrhla vysloviť porušenie jej základného práva\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy bez toho, aby porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu\nzákonnému sudcovi akokoľvek v sťažnosti odôvodnila. Ústavný súd konštatuje,\nže podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde obligatórnou náležitosťou ústavnej\nsťažnosti je povinnosť sťažovateľa uviesť konkrétne skutkové a právne dôvody,\npre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.\nKeďže sťažnosť v tejto časti neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, nespĺňa ani podstatnú\nzákonom predpísanú náležitosť. Podľa názoru ústavného súdu za danej situácie\nneprichádzala do úvahy výzva na odstránenie tohto nedostatku návrhu podľa § 56\nods. 3 zákona o ústavnom súde, a to vzhľadom na jeho kľúčovú povahu. Označené\nustanovenie zákona slúži na odstraňovanie najmä formálnych nedostatkov návrhu,\navšak nie samotnej podstaty návrhu (m. m. I. ÚS 155/2019, III. ÚS 87/2019).\n29. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že označený nedostatok zákonom\npredpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na náležité\nformulovanie podstaty ústavnej sťažnosti slúži inštitút povinného právneho zastúpenia\nv konaní pred ústavným súdom.\n30. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky\n11\n\nprávne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti\nadvokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný\nvykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie\nkonania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené\npredpoklady.\n31. Keďže predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti,\nktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde\n(kvalifikované odôvodnenie), ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne\nzastúpenie sťažovateľky ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.\nK napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\n32. Najvyšší súd v napadnutom uznesení (body 30 a 31) sťažovateľovi jasne\na zrozumiteľne vysvetlil rozdiel medzi návrhom na zrušenie kontumačného rozsudku\n(v ktorom navrhovateľ argumentuje tým, že inkriminované pojednávanie zmeškal\nz ospravedlniteľného dôvodu) – čo sťažovateľ urobil (a táto skutočnosť bola predmetom\nprieskumu\n\nodvolacieho\n\nsúdu),\n\na\n\nodvolaním\n\nproti\n\nkontumačnému\n\nrozsudku\n\n(v ktorom odvolateľ dôvodí nesplnením zákonných predpokladov pre vydanie sankčného\nrozsudku) – čo sťažovateľ neurobil (a táto skutočnosť predmetom odvolacieho prieskumu\nnebola). Neprípustnosť dovolania najvyšší súd odôvodnil tým, že /i/ sťažovateľ vymedzil\ndovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, avšak jeho dovolacia argumentácia smerovala\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu ospravedlniteľnosti dôvodu zmeškania pojednávania\na /ii/ „druhá línia“ dovolacej argumentácie smerovala k nesplneniu podmienok pre vydanie\nkontumačného rozsudku, avšak táto otázka nebola predmetom odvolacieho konania,\nv ktorom bolo rozhodnuté napadnutým uznesením krajského súdu, a teda nemôže byť\nani predmetom dovolacieho konania.\n33. Ústavný súd preto konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania\n\nje\n\nv\n\nnapadnutom\n\nrozhodnutí\n\nzdôvodnený\n\nvyčerpávajúcim\n\nspôsobom\n\na presvedčivo. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom uviedol dôvody,\n12\n\npre\n\nktoré\n\nbolo\n\npotrebné\n\nteda jeho rozhodnutie\n\nnie\n\ndovolanie\nje\n\nmožné\n\nsťažovateľky\npovažovať\n\nodmietnuť\nza\n\narbitrárne\n\nako\n\nneprípustné,\n\nani\n\nsvojvoľné.\n\nZ týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n34. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ústavný súd vzhľadom na absenciu\nakejkoľvek sťažnostnej argumentácie vo vzťahu k predmetnému článku, dospel k záveru,\nže sťažnosť v tejto časti je potrebné odmietnuť z rovnakých dôvodov ako vo vzťahu\nk napadnutému uzneseniu krajského súdu (pozri body 25 až 28 odôvodnenia\ntohto rozhodnutia), teda pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podľa § 56\nods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.\n35. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní,\nbolo bez právneho dôvodu zaoberať sa jej ďalšími návrhmi uvedenými v petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\n\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "žaloba-zamietnutie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "opravný prostriedok", "rozsudok-pre zmeškanie", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f2b15fa6-0486-4b81-9d8a-37bea64ed0e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.87.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 87/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 87/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.87.2019.1"}, {"guid": "ussr:46304ab5-3034-4195-a8ba-e1d3d71a6640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.155.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.155.2019.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "84341812-c090-47dc-8c2d-32de4e5331ce:5b864d11-c8fe-4f1d-a241-64d825e9f1e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1108209758.1", "spisova_znacka": "2Obdo/20/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/20/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1108209758.1"}, {"guid": "a2083ece-a525-4cf2-99a8-820cda50ef3d:ee8d13b0-9994-4ff0-b16c-2fa2e33a360c", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/93/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/93/2019 z 9. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a2083ece-a525-4cf2-99a8-820cda50ef3d:ee8d13b0-9994-4ff0-b16c-2fa2e33a360c"}, {"guid": "ce1f3e41-4d46-421f-a823-6229edfd41ec:4ec86133-01e3-46db-bed4-2a757dcd847a", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Cb/62/2008", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 29Cb/62/2008 z 9. 7. 2018", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2018-07-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ce1f3e41-4d46-421f-a823-6229edfd41ec:4ec86133-01e3-46db-bed4-2a757dcd847a"}], "citovane_v": []}