{"guid": "ussr:2faa73da-9fde-44b3-9988-18ec6114920c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.51.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 51/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 51/2020 z 6. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 51/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.51.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2faa73da-9fde-44b3-9988-18ec6114920c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.51.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.51.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.51.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 51/2020-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nST. NICOLAUS a. s., 1. mája 113, Liptovský Mikuláš, IČO 31 563 066, zastúpenej\nspoločnosťou G. Lehnert, k. s., budova ORBIS, Rajská 7, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát a prokurista JUDr. Ján Ondruš, vo veci namietaného porušenia jej základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 13 Cob 199/2018 zo 14. mája 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ST. NICOLAUS a. s.\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nodmieta\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ST. NICOLAUS a. s., 1. mája 113,\nLiptovský Mikuláš, IČO 31 563 066 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou\nG. Lehnert, k. s., budova ORBIS, Rajská 7, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\na prokurista JUDr. Ján Ondruš, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Cob 199/2018 zo 14. mája 2019\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola stranou sporu\nv procesnom postavení žalobkyne v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave\npod sp. zn. 49 Cb 59/2000, v ktorom sa proti žalovanej (Slovenská konsolidačná, a. s.)\ndomáhala zaplatenia sumy 5 407 696,83 € s príslušenstvom z titulu neoprávneného\nmajetkového prospechu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 49 Cb 59/2000\nz 11. marca 2010 zaviazal žalovanú na zaplatenie 5 407 696,83 € s príslušenstvom, ako aj\nna náhradu trov prvoinštančného konania v sume 579 314,67 €. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) po podaní odvolania rozsudkom sp. zn. 1 Obo\n107/2010 z 31. mája 2011 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanú zaviazal i na\nnáhradu trov odvolacieho konania v sume 22 501 €. Proti tomuto rozsudku najvyššieho\nsúdu žalovaná podala dovolanie, ako aj podnet na podanie mimoriadneho dovolania\ngenerálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).\n3. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 ObdoV 41/2010 z 29. februára 2012 dovolanie\nodmietol a rozsudkom sp. zn. 1 MObdoV 3/2012 z 26. marca 2013 mimoriadne dovolanie\n\n2\n\ngenerálneho prokurátora zamietol a zaviazal žalovanú na náhradu trov dovolacieho konania\nv sume 13 500,86 € v prospech sťažovateľky.\n4. Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 777/2014 z 11. júna 2015 ústavnou sťažnosťou\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 MObdoV 3/2012 z 26. marca 2013 zrušil\na vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie s tým, že v napadnutom konaní došlo\nk porušeniu základného práva žalovanej na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.\n5. Následne najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 MObdoV 3/2015 z 26. mája 2016 zrušil\nsvoj rozsudok sp. zn. 1 Obo 107/2010 z 31. mája 2011, ako aj rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 49 Cb 59/2000 z 11. marca 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nktoré je v súčasnosti vedené pod sp. zn. 13 Cb 1/2016.\n6. Žalovaná v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 49 Cb 59/2000, v súčasnosti\npod sp. zn. 13 Cb 1/2016, zaplatila na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 49 Cb 59/2000 z 11. marca 2010 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Obo 107/2010 z 31. mája 2011 sťažovateľke ako žalobkyni sumu 5 407 696,83 €,\nďalej sumu 579 314,67 € ako náhradu trov prvoinštančného konania, sumu 22 501 €\nako náhradu trov odvolacieho konania a na základe rozsudku najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 MObdo V 3/2012 z 26. marca 2013 sumu 13 500,86 € ako náhradu trov\ndovolacieho konania.\n7. Keďže boli rozhodnutia, na základe ktorých žalovaná plnila, neskôr najvyšším\nsúdom zrušené, v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (ďalej len\n„okresný súd“) pod sp. zn. 20 Cb 40/2017 sa žalovaná z pôvodného konania tentokrát ako\nžalobkyňa domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže sťažovateľku na zaplatenie\nsumy 6 023 286,35 € s prísl. (túto sumu tvorí zaplatená istina pohľadávky sťažovateľky\nna vydanie neoprávneného majetkového prospechu v sume 5 407 696,83 € a zaplatená\nnáhrada trov konania priznaná sťažovateľke v celkovej sume 615 316,53 € s prísl. všetko\nna základe rozhodnutí uvedených v bode 6, ktoré boli neskôr zrušené).\n\n3\n\n8. Okresný súd uznesením sp. zn. 20 Cb 40/2017 z 10. júla 2018 prerušil konanie\nv predmetnej právnej veci do právoplatného skončenia konania vedeného Krajským súdom\nv Bratislave pod sp. zn. 13 Cb 1/2016. V časti spornej istiny navrhli prerušenie konania obe\nsporové strany, v prevyšujúcej časti však s návrhom na prerušenie konania žalobkyňa\nnesúhlasila, a preto uvedené prvoinštančné uznesenie napadla odvolaním.\n9. Krajský súd napadnutým uznesením zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak,\nže zamietol návrh na prerušenie konania v časti o nároku na zaplatenie sumy 615 316,53 €\ns príslušenstvom (zaplatené trovy prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania).\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu o trovách konania má konštitutívny\ncharakter, a teda zrušením rozhodnutia, ktorým súd konštituoval nárok na zaplatenie\nnáhrady trov konania, odpadol právny dôvod, pre ktorý žalobkyňa plnila (zaplatila\nsťažovateľke náhradu trov konania v sume 615 316,53 €), a teda už týmto okamihom\n(zrušením rozhodnutia, na základe ktorého žalobkyňa náhradu trov konania plnila) sa takéto\nplnenie stáva bezdôvodným obohatím na strane žalovanej (sťažovateľky) a súčasne\nžalobkyni vznikol nárok na jeho vydanie.\n10. Podľa názoru sťažovateľky sú závery krajského súdu, ktorými odôvodnil\nnapadnuté uznesenie, „zjavne v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho\nsúdu ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, a teda ide o rozhodnutie svojvoľné a\nzjavne arbitrárne“, a preto ho sťažovateľka považuje za „odňatie práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivý proces“.\n11. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,\naby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 13 Cob/199/2018, 5617207226 zo dňa\n14. 5. 2019 vydaným v právnej veci Slovenská konsolidačná, a. s. c/a ST. NICOLAUS, a. s.\no vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6 023 286,35 EUR s prísl., porušil právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n\n4\n\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline,\nč. k. 13 Cob/199/2018, 5617207226 zo dňa 14. 5. 2019 a vec vracia Krajskému súdu\nv Žiline na ďalšie konanie.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“).\n\n5\n\n17. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n18. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n19. Predmetom ústavného prieskumu je ústavná udržateľnosť odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým tento zmenil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie a zamietol návrh na prerušenie konania v časti nároku na zaplatenie sumy\n615 316,53 € s príslušenstvom.\n20. Ústavný súd z pohľadu sťažovateľkou namietaného porušenia práv zaručených\nústavou a dohovorom považoval za dôležité s prihliadnutím na svoju stabilizovanú\njudikatúru zdôrazniť, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96),\na preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\n\n6\n\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na\n\naplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami o ľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n21. Ústavný súd vychádzal pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti aj z toho,\nže súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 6 ods. 1\ndohovoru) je aj právo strany sporu na ústavne udržateľné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom\nposudzovania v rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany\npráv, z čoho rezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá\nna konkrétne námietky strany sporu, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky\nkľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nÚstavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných stranami (sp. zn. I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej\nmiere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999).\nJudikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď\n\n7\n\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n22. Sťažovateľka v konkrétnostiach namieta, že sa nestotožňuje so záverom\nkrajského súdu, že na posudzovanú právnu vec nemá vplyv konanie prebiehajúce\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 13 Cb 1/2016. Na podporu svojich právnych\nnázorov uvádza sťažovateľka prípady z aplikačnej praxe všeobecných súdov, vrátane\nnajvyššieho súdu a osobitne poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 18/2016\nz 9. februára 2017. Taktiež namieta arbitrárnosť a svojvoľnosť napadnutého uznesenia\nvydaného vo veci (ne)prerušenia konania.\n23. V kontexte skutočnosti, podľa ktorej je predmetom preskúmavania ústavnej\nudržateľnosti v tomto konaní rozhodnutie všeobecného súdu procesného charakteru\n(nemeritórne rozhodnutie), ústavný súd, pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry,\npoukazuje predovšetkým na to, že základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo\nna spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces\nako celok, a skutočnosť, či konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od jeho pokračovania\na rozhodnutia všeobecných súdov vo veci samej (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05,\nII. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n24. V tejto súvislosti ústavný súd nespochybňuje, že za určitých okolností možno\nk záveru o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dospieť aj v súvislosti\ns námietkami sťažovateľky smerujúcimi proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného\nsúdu procesnej povahy. Vo všeobecnosti však platí, že nedostatky rozhodnutia procesnej\npovahy nemožno spravidla samy osebe kvalifikovať ako také pochybenie všeobecného\nsúdu, ktoré by svojou intenzitou zakladalo možnosť vyslovenia porušenia základných práv\na slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek výrazne sa takéto pochybenia môžu strany sporu\ndotknúť (sp. zn. III. ÚS 381/2016).\n\n8\n\n25. Ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že prerušenie konania, o ktoré vo veci\nsťažovateľky ide [v súlade s § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak súd\nneurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne\nkonanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo\nak súd dal na také konanie podnet], je prípadom fakultatívneho prerušenia konania,\npri ktorom sa plne prejavujú atribúty nezávislého rozhodovania všeobecného súdu v rámci\nzákonom stanovenej diskrécie, ktorá prostredníctvom § 164 CSP umožňuje prerušiť konanie\nza predpokladu, že v prebiehajúcom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam\npre jeho rozhodnutie.\n26. Ústavný súd zároveň pripomína, že jeho prvoradou úlohou je ochrana ústavnosti,\na nie ochrana zákonnosti, čo je prejavom doktríny, podľa ktorej všeobecný súd pozná právo\n(„iura novit curia“). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony.\nV konkrétnych okolnostiach veci bolo v právomoci krajského súdu vykladať a aplikovať\n§ 164 CSP. Pokiaľ tento výklad nie je zo strany krajského súdu arbitrárny a je náležite\nzdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať (m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05,\nII. ÚS 357/06). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len\nvtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok\nporušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02 atď.).\n27. Vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov, ústavný súd sa oboznámil s tou časťou odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti ústavnej\nsťažnosti podstatná.\n28. V uvedenej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd uvádza:\n„V danom prípade vo vzťahu k prerušeniu konania v časti žalobou uplatneného\nnároku o zaplatenie 615.316,53 Eur, titulom už zaplatených trov konania žalobcom\nžalovanému na základe právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré boli neskôr zrušené,\n\n9\n\nsa odvolací súd nestotožnil s názorom okresného súdu, že trovy konania sú nárokom\nhmotno-právnej povahy. Súhlasí krajský súd s odvolateľom, že nárok na náhradu trov\na jeho uplatnenie je nárokom procesným, pretože má základ v procesnom práve.\nAž na základe právoplatného rozhodnutia o priznaní náhrady trov konania možno hovoriť\no hmotno-právnom nároku a v súvislosti s tým o pohľadávke. Ustanovenie § 251 CSP\nuvádza, že trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Predmetné\nustanovenie teda obsahuje výpočet jednotlivých trov konania. Nárok na náhradu trov\nkonania vzniká strane civilného sporového konania, ak bola vo veci úspešná,\na to na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania.\nKonanie o nároku na náhradu trov konania je tak závislé od výsledku konania vo veci\nsamej. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd i na závery vyjadrené v rozhodnutiach\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 32/2016, 2 Sžo 36/2014, 4 Sžo/56/2016. Aj z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 12/2006 vyplýva, že nárok na náhradu trov konania má\nzáklad v procesnom práve a pohľadávka na náhradu trov konania vzniká až na základe\nprávoplatného rozhodnutia súdu (rozhodnutie súdu má v tomto smere konštitutívnu\npovahu). V súvislosti s povinnosťou súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania,\nkrajský súd primerane poukazuje i na rozhodnutie sp. zn. 1 Cz 35/88, z ktorého vyplýva,\nže povinnosť súdu rozhodnúť podľa ust. § 243 ods. 2 O. s. p. v novom rozhodnutí, znovu\ni o trovách pôvodného konania, zahŕňa len rozhodnutie o skutočných trovách pôvodného\nkonania a nie o tom, čo bolo na tieto náklady už zaplatené. Z tohto rozhodnutia ďalej\nvyplýva i to, že o čiastkach zaplatených na náhradu trov konania nemožno rozhodovať\npodľa ust. § 142 a nasl. O. s. p.. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cz 71/87 zaplatená\nnáhrada trov konania podľa právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskoršie\nzrušené, nie je už súčasťou trov súdneho konania pokračujúceho po tomto zrušení\nrozhodnutia.“\n29. Krajský súd ďalej argumentuje:\n„... za stavu nesporného zistenia zrušenia právoplatných rozhodnutí, ktorým sa\nkonštituovali práva a povinnosti strán sporu vo vzťahu k trovám konania, potom na konanie\no žalobcom uplatnenom nároku o zaplatenie 615.316,53 Eur, označenej ako sumy\n\n10\n\nuhradených trov konania, na základe právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré však boli\nzrušené, nemá vplyv prebiehajúce konanie pred Krajským súdom v Bratislave\nsp. zn. 13 Cb/1/2016.\nKrajský súd nezistil obligatórny, ani fakultatívny dôvod na prerušenie predmetného\nsúdneho konania v časti o nároku na zaplatenie 615.316,53 Eur s príslušenstvom, preto\nuznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa § ust. § 388 CSP tak, že návrh\nžalovaného na prerušenie konania v časti o nároku na zaplatenie 615.316,53 Eur\ns príslušenstvom zamietol.“\n30.\n\nPokiaľ\n\nide\n\no\n\nargumentáciu\n\nsťažovateľky\n\nnálezom\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp. zn. II. ÚS 18/2016 z 9. februára 2017, ústavný súd z uvedeného nálezu považuje\nza kľúčové predovšetkým jasné rozlišovanie účinkov zrušenia právoplatného rozhodnutia\nvšeobecného súdu vo vzťahu k prípadnému bezdôvodnému obohateniu podľa toho,\nči účinky zrušeného rozhodnutia súdu boli deklaratórne, alebo konštitutívne. Otázku\nprerušenia konania o vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu (argumentovaný\nprípad) alebo len v rozsahu pôvodného meritórneho nároku bez prerušenia v časti nároku na\nnáhradu trov konania (posudzovaný prípad) považuje ústavný súd v prvom rade za otázku,\nktorá je v právomoci všeobecných súdov (v danom prípade okresného súdu a v následnom\nodvolacom konaní krajského súdu), ktorej posúdenie, samozrejme, nemôže byť svojvoľné.\nV argumentovanom prípade bolo konanie prerušené ako celok a prerušenie konania bolo\nnapadnuté v celosti. Ústavný súd preto nerozdeľoval prieskum prerušenia osobitne\nvo vzťahu k pôvodným meritórnym nárokom a k nároku na náhradu trov konania.\nPosúdenie využitia fakultatívneho oprávnenia všeobecného súdu prerušiť konanie\nv argumentovanom prípade ako ústavne konformného preto neznamená, že prerušenie\nkonania „v celku“ je bez ďalšieho jediné správne. V posudzovanej veci krajský súd\nnapadnutým rozhodnutím inštitút prerušenia konania využil len čiastočne, a svoj právny\nnázor odôvodnil.\n31. Po oboznámení sa s podstatnou časťou napadnutého uznesenia krajského súdu\nústavný súd konštatuje, že s prihliadnutím na jeho procesný charakter obsahuje dostatok\nskutkových a právnych záverov. Ústavný súd nezistil, že by výklad a závery krajského súdu\n\n11\n\nboli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Krajský súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa\nnestotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že nárok na náhradu trov konania má\nhmotnoprávnu povahu, a vysvetlil, že po zrušení rozhodnutí, ktoré konštituovali práva\na povinnosti strán sporu vo vzťahu k trovám konania, na žalovaným iniciované konanie\no nároku na zaplatenie sumy 615 316,53 € nemá vplyv prebiehajúce konanie vo veci vedené\nKrajským súdom v Bratislave pod sp zn. 13 Cb 1/2016, a preto návrh na prerušenie konania\nv odvolaním napadnutej časti zamietol. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského\nsúdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (m. m. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého\nnemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu\nvrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za\nprotiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci\nsamej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne\nskutočnosti (m. m. IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). O takýto prípad však v prejednávanej veci\nnejde.\n32. Ústavný súd dodáva, že pôvodné výroky Krajského súdu v Bratislave\na najvyššieho súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania, vynaložených sťažovateľkou\n(v konaní pred súdom prvej inštancie, v odvolacom konaní a v dovolacom konaní), boli\nzaložené na procesnom úspechu sťažovateľky (na jej víťazstve) v týchto konaniach.\nKasačným rozhodnutím najvyššieho súdu z 26. mája 2016 sťažovateľka status „víťaza\nsporu“ stratila (zrušenie meritórnych vyhovujúcich výrokov), boli zrušené konštitutívne\nvýroky o priznaní náhrady trov konania sťažovateľke, a konanie sa vrátilo do štádia, keď nie\nje jasné, ktorá strana v spore zvíťazí. Otázka trov konania sa tak opätovne dostala do štádia\nplatenia trov s tým, že o otázke priznania práva na náhradu vynaložených trov súd znovu\nrozhodne podľa meritórneho výsledku konania. Nárok sťažovateľky na náhradu trov\n\n12\n\nkonania, judikovaný (medzičasom zrušenými) rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho\nsúdu, zanikol.\n33. Na podklade uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že medzi\nnapadnutým uznesením krajského súdu a sťažovateľkou namietaným porušením základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je taká príčinná súvislosť, ktorá by po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie umožňovala vysloviť ich porušenie.\n34. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo\nuž bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. februára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "konanie-prerušenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d29ef8a-087e-4f9e-a59b-1dfe2b03030d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.18.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2016 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.18.2016.1"}, {"guid": "ussr:15f5bc31-521f-4d88-b89c-b9c77f4443ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.381.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 381/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 381/2016 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.381.2016.1"}, {"guid": "ussr:6df09516-8f4c-48db-a361-1a3b0e509a60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.777.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 777/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 777/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.777.2014.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "bd2a4e22-27f1-4402-a405-ab298c79f6e3:1063fe1a-47fc-4e03-b24b-3f36239b172b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1016201412.3", "spisova_znacka": "13Cb/1/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 13Cb/1/2016 z 23. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016201412.3"}, {"guid": "999555e4-a329-4084-b601-5d99ff24fe3e:a004d170-54e9-4694-9bd3-c3777f2ab637", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Cb/40/2017", "nazov": "Čiastočný rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 20Cb/40/2017 z 7. 10. 2020", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2020-10-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/999555e4-a329-4084-b601-5d99ff24fe3e:a004d170-54e9-4694-9bd3-c3777f2ab637"}], "citovane_v": [{"guid": "a8511bb1-5186-4a0f-ae77-9deda496cd86:8a08f6c2-8ad4-4189-86a1-6708c5194058", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5617207226.2", "spisova_znacka": "1Obdo/29/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/29/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5617207226.2"}]}