{"guid": "ussr:bb7ca16e-d98d-4dc9-a552-5513d1227b13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.507.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 507/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 507/2020 z 5. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 507/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.507.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bb7ca16e-d98d-4dc9-a552-5513d1227b13", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.507.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.507.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.507.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 507/2020-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\na\n\n,\n\n, zastúpených advokátom Mgr. Petrom Troščákom,\n\nHlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej\nprokuratúry Prešov sp. zn. 3 Pv 519/17/7707 z 27. mája 2020 a upovedomeniami Krajskej\nprokuratúry v Prešove sp. zn. 3 Kpt 334/18/7700 z 1. júna 2020 a Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky sp. zn. IV/1 GPt 365/18/1000 z 9. júna 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\nneopodstatnenú.\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2020\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v prvom rade“), a\n\n,\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v druhom rade“, spolu aj „sťažovatelia“), zastúpených\nadvokátom Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia\nich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná\nprokuratúra) sp. zn. 3 Pv 519/17/7707 z 27. mája 2020 (ďalej len „namietané uznesenie“)\na upovedomeniami Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“)\nsp. zn. 3 Kpt 334/18/7700 z 1. júna 2020 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „generálna prokuratúra“) sp. zn. IV/1 GPt 365/18/1000 z 9. júna 2020.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v prvom rade podal\norgánom činným v trestnom konaní trestné oznámenie z dôvodu fyzického napadnutia\njeho osoby, ako aj osoby sťažovateľa v druhom rade (syna sťažovateľa v prvom rade).\nNa základe záväzného pokynu prokurátora okresnej prokuratúry bola uznesením\npovereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Obvodného oddelenia\nKapušany (ďalej len „poverený príslušník Policajného zboru“) zo 6. novembra 2019\npodľa § 214 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“) vec sťažovateľov (poškodených) postúpená Okresnému\núradu Prešov (ďalej len „okresný úrad“) na prejednanie priestupku. Sťažovatelia napadli\nuvedené rozhodnutie sťažnosťou, o ktorej rozhodla krajská prokuratúra uznesením\nz 27. januára 2020, ktorým podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté\nrozhodnutie povereného príslušníka Policajného zboru zrušila a uložila mu, aby vo veci\nsťažovateľov znovu konal a rozhodol. Následne poverený príslušník Policajného zboru\nuznesením ČVS: ORP-1089/KA-PO-2017 z 19. marca 2020 opätovne podľa § 214\n2\n\nods. 1 Trestného poriadku trestnú vec sťažovateľov, v ktorej bolo pôvodne začaté trestné\nstíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z.\nz. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), postúpil\nna prejednanie priestupku okresnému úradu s odôvodnením, že výsledky skráteného\nvyšetrovania preukázali, že v danej veci nejde o prečin, ale o priestupok podľa § 49\nods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov. O sťažnosti podanej proti tomuto uzneseniu rozhodla okresná\nprokuratúra namietaným uznesením, ktorým ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku ako nedôvodnú zamietla. Sťažovatelia napadli namietané uznesenie okresnej\nprokuratúry „Žiadosťou“, ktorá bola vybavená upovedomením krajskej prokuratúry\nsp. zn. 3 Kpt 334/18/7700 z 1. júna 2020, ktorá ju vyhodnotila ako nedôvodnú. Rovnako\nposúdila následné podanie sťažovateľov aj generálna prokuratúra, a to upovedomením\nsp. zn. IV/1 GPt 365/18/1000 z 9. júna 2020.\n3. Sťažovatelia v uvedenom postupe okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry\na generálnej prokuratúry vidia porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46\nods. 1 ústavy.\n\nPodľa\n\nich\n\nnázoru\n\ntotiž\n\npoverený\n\npríslušník\n\nPolicajného\n\nzboru,\n\nktorý uznesením z 19. marca 2020 podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku opätovne postúpil\ntrestnú vec sťažovateľov príslušnému správnemu orgánu na prejednanie priestupku,\nnerešpektoval právne závery predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia krajskej prokuratúry\nz 27. januára 2020 o nemožnosti aplikácie § 10 ods. 2 Trestného zákona v posudzovanej\nveci. Podľa presvedčenia sťažovateľov z predmetného uznesenia krajskej prokuratúry\nvyplýva, že konanie páchateľov nemožno hodnotiť ako konanie nepatrnej závažnosti,\na preto nemožno na toto konanie aplikovať § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny\nkorektív). Sťažovatelia takisto poukazujú na svoju argumentáciu obsiahnutú v sťažnosti,\npodanej proti označenému uzneseniu povereného príslušníka Policajného zboru,\nv ktorej spochybňovali vo veci pribratých znalcov, jednak poukazom na nepoužiteľnosť\nznaleckých\n\nposudkov\n\njedného\n\nzo\n\nznalcov\n\nz\n\ndôvodu\n\nnepríslušného\n\nodvetvia,\n\nako aj námietkou o nedostatku nestrannosti jedného zo znalcov. Sťažovatelia argumentujú,\nže sa okresná prokuratúra v namietanom uznesení a ani krajská prokuratúra a generálna\nprokuratúra v označených upovedomeniach takto vymedzenými námietkami sťažovateľov\n3\n\nnezaoberali a na tieto relevantné sťažnostné námietky nebola sťažovateľom v namietanom\nuznesení okresnej prokuratúry a v upovedomeniach krajskej prokuratúry a generálnej\nprokuratúry poskytnutá žiadna odpoveď.\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v ich veci\nrozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy namietaným uznesením okresnej prokuratúry a označenými upovedomeniami\nkrajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry, namietané uznesenie okresnej prokuratúry\na označené upovedomenia krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry zrušil a vrátil vec\nsťažovateľov generálnej prokuratúre na ďalšie konanie, zakázal okresnej prokuratúre,\nkrajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre pokračovať v porušovaní označeného práva\nsťažovateľov a priznal im tiež finančné zadosťučinenie v celkovej sume 3 000 €,\na to každému z nich, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nVýchodiskové ústavnoprávne normy\n5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n4\n\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd\nnevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný\nzjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom a jeho závery\n9. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy namietaným uznesením okresnej prokuratúry a označenými\nupovedomeniami krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry, ktorými boli posúdené\nako nedôvodné námietky sťažovateľov smerujúce proti uzneseniu povereného príslušníka\nPolicajného zboru, ktorým tento postúpil pôvodne vedené trestné stíhanie vo veci\nsťažovateľov správnemu orgánu na prejednanie priestupku.\n10. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n11. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry uviedol, že právo fyzickej osoby\nna začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného trestného\noznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy\n5\n\na ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (II. ÚS 42/00,\nII. ÚS 208/2020).\n12. Ústavný súd tiež vyslovil, že «Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy... nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu (podnetu)\nbol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči označeným osobám. Takéto základné\nprávo „každého“ nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom poriadku, prípadne v zákone\no prokuratúre» (I. ÚS 64/96, II. ÚS 42/00, II. ÚS 208/2020).\n13. Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom\nobvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie\na vedenie trestného stíhania proti niekomu (pozri rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské\npráva vec Helmers v. Švédsko z 29. 10. 1991, § 29; vec Perez v. France z 12. 2. 2004, § 70).\n14. Keďže právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby\nalebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť\nzákladného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, k porušeniu týchto práv\nnamietaným uznesením okresnej prokuratúry a označenými upovedomeniami krajskej\nprokuratúry a generálnej prokuratúry vo veci trestného oznámenia sťažovateľov o podozrení\nzo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného\nporiadku nemohlo dôjsť.\n15. Ústavný súd si je vedomý, že sa v minulosti v niektorých prípadoch odklonil\nod tejto štandardnej doktríny, podľa ktorej trestné konanie predstavuje vzťah medzi\npáchateľom a štátom a ústava negarantuje právo tretej osoby, aby iná osoba bola stíhaná\na odsúdená. Avšak treba zároveň povedať, že k dôslednému preskúmaniu výsledkov\nrealizovanej trestnoprávnej ochrany pristúpil vo výnimočných prípadoch vzťahujúcich\nsa na akty dotýkajúce sa telesnej a duševnej integrity jedinca a ďalších základných hodnôt\na esenciálnych aspektov súkromného života (pozri napr. III. ÚS 194/06), predovšetkým\nv prípadoch najzávažnejších trestných činov, ktoré sú svojou povahou spôsobilé zasiahnuť\ndo práva na ľudskú dôstojnosť a do osobnostným práv jednotlivcov, napr. trestný čin\n6\n\nobchodovania s ľuďmi (pozri napr. nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 759/2017\nz 5. februára 2019).\n16. V prípade sťažovateľov však o takto závažný prípad nejde, preto podľa ústavného\nsúdu by o porušení už označeného práva sťažovateľov bolo možné uvažovať\nlen za okolností, že by orgány činné v trestnom konaní nevenovali trestnému oznámeniu\nsťažovateľov pozornosť, ktorú vyžaduje zákon.\n17. Opierajúc sa o uvedené východiská, ústavný súd posúdil aj ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov.\n18. Ústavný súd sa v prvom rade oboznámil s obsahom zrušujúceho uznesenia\nkrajskej prokuratúry z 27. januára 2020, na ktoré sa sťažovatelia v ústavnej sťažnosti\nodvolávajú a ktorého záväzný právny záver nebol podľa mienky sťažovateľov\nv namietanom\n\nuznesení\n\nokresnej\n\nprokuratúry\n\nrešpektovaný.\n\nKrajská\n\nprokuratúra\n\nv predmetnom uznesení uviedla, že odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia\npovereného príslušníka Policajného zboru nie je z hľadiska zákonom požadovaného obsahu\ndostatočné. Podľa vyjadrenia krajskej prokuratúry v odôvodnení predmetného uznesenia\nabsentovali konkrétne úvahy, na základe ktorých dospel rozhodujúci orgán k záveru\no nepatrnej\n\nzávažnosti\n\nprejednávaného\n\nskutku.\n\nPodľa\n\nkrajskej\n\nprokuratúry\n\nzo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že viacerí páchatelia zaútočili na oboch poškodených\n(pričom jedným z poškodených je neplnoletá osoba) a spôsobili im zranenia s obmedzením\nv obvyklom spôsobe života a liečením v prípade prvého poškodeného v rozsahu piatich dní\na v prípade druhého poškodeného v rozsahu desiatich dní. Krajská prokuratúra v závere\nupozornila, že súdna prax síce pri vymedzení pojmu ublíženia na zdraví dospela k ustáleniu\nsiedmich dní obmedzenia v obvyklom spôsobe života a liečenia, avšak toto ustálenie\nsa nevzťahuje absolútne na všetky skutky a pri posudzovaní, či v tom-ktorom prípade\ndošlo k ublíženiu na zdraví, z trestnoprávneho hľadiska je potrebné posudzovať úmysel\npáchateľa, oblasť tela poškodeného, na ktorú bolo útočené, intenzitu a počet útokov, útočný\npredmet a ďalšie okolnosti.\n\n7\n\n19. Následne sa ústavný súd oboznámil aj s obsahom odôvodnenia namietaného\nuznesenia okresnej prokuratúry, ktorým táto zamietla ako nedôvodnú sťažnosť sťažovateľov\npodanú proti uzneseniu povereného príslušníka Policajného zboru o postúpení veci\nsťažovateľov na prejednanie priestupku. V odôvodnení namietaného uznesenia okresná\nprokuratúra uviedla, že v rámci vedeného trestného konania bolo vykonané rozsiahle\ndokazovanie, kde boli opakovane vypočutí poškodení a svedkovia, tiež vypracované\nznalecké posudky k zraneniam poškodených, pričom z vykonaného dokazovania\nnevyplynulo, že by bol skutok spáchaný z osobitného motívu – pomsty, ako to tvrdili\npoškodení (sťažovatelia). Sťažovatelia totiž videli označený osobitný motív v existencii\nšpecifikovaného civilného konania, ktoré sa skončilo na jednej strane úspechom\npoškodených a na druhej strane neúspechom jedného z aktérov vyšetrovaného skutku.\nOkresná prokuratúra sa s týmto tvrdením sťažovateľov nestotožnila a argumentovala,\nže je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že spor na pozemku rodinného domu vznikol\nz dôvodu, že obaja poškodení (sťažovatelia) spolu s ďalšími osobami vynášali drevo\nnachádzajúce sa v drevárni na uvedenom pozemku, v dôsledku čoho došlo najprv\nk verbálnemu konfliktu a následne aj k fyzickému útoku. Okresná prokuratúra na tomto\nmieste zdôraznila, že právna kvalifikácia skutku nemôže byť daná pocitmi či domnienkami\npoškodených, ale je podmienená dôkaznou situáciou a okolnosťami, za ktorých sa skutok\nstal. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľov, ktoré sa týkali osôb pribratých znalcov, okresná\nprokuratúra dôvodila, že s týmito námietkami sa vysporiadala už v minulosti,\nkeď rozhodovala o sťažnostiach sťažovateľov podaných proti uzneseniam o pribratí\ndotknutých znalcov. Pokiaľ ide o otázku trestnosti konania páchateľov, okresná prokuratúra\npoukázala na závery znaleckých posudkov, v ktorých bol ustálený jednak mechanizmus\nvzniku zranení poškodených a tiež charakter týchto zraní. V nadväznosti na to okresná\nprokuratúra konkretizovala, že sťažovateľ v druhom rade utrpel zranenie s dobou liečenia\na práceneschopnosti v trvaní do siedmich dní, pričom išlo o poranenia ľahké,\nkeď tento nebol pripútaný na lôžku, nemal úporné a dlhotrvajúce bolesti, nebol odkázaný\nna pomoc inej osoby a jeho liečenie prebiehalo štyri dni. Okresná prokuratúra poukázala\nna tomto mieste na relevantnú právnu úpravu, a to na § 123 ods. 2 Trestného zákona,\npodľa ktorého ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie\nzdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,\n8\n\npočas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného,\npričom konštatovala, že sťažovateľ v druhom rade (neplnoletý poškodený) sa podľa záverov\nznaleckého posudku v dôsledku zranení liečil štyri dni, čo nemožno považovať za dlhšiu\ndobu liečenia vyžadovanú zákonom ako kvalifikačný znak trestného činu ublíženia\nna zdraví, pretože podľa ustálenej právnej praxe sa za takúto dlhšiu dobu liečenia považuje\nsťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného, resp. doba práceneschopnosti či liečenia\nv trvaní najmenej siedmich dní. Okresná prokuratúra tak uzavrela, že v prípade sťažovateľa\nv druhom rade bolo potrebné skutok posúdiť iba ako možný priestupok proti občianskemu\nspolunažívaniu. Ďalej okresná prokuratúra dôvodila, že sťažovateľ v prvom rade\npodľa záverov znaleckého skúmania utrpel zranenia vyžadujúce si liečbu desať dní,\nteda z formálnej stránky došlo v danom prípade ku konaniu, následkom ktorého bola ujma\nna zdraví.\n\nOkresná\n\nprokuratúra\n\nvšak\n\nv\n\nprípade\n\nsťažovateľa\n\nv\n\ndruhom\n\nrade\n\n(ako poškodeného) poukázala na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého\nnejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti\nza ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť\nnepatrná, a ktoré vzhľadom na zistené skutkové okolnosti na posudzovanú vec vo vzťahu\nk sťažovateľovi v prvom rade aplikovala. Okresná prokuratúra na tomto mieste\nprezentovala,\n\nže\n\nvykonané\n\ndokazovanie\n\nviedlo\n\nk\n\nustáleniu\n\nskutkového\n\nstavu,\n\npodľa ktorého „niet pochýb, že medzi osobou poškodeného na jednej strane a jeho matkou\na sestrou s rodinou sú značne narušené rodinné vzťahy. Dôvodom konfliktu bolo,\nže poškodený začal z drevárne brať drevo, aj keď ho matka prosila, aby jej ho nechal\nna topenie. Keďže tento v konaní neprestal, matka poškodeného\nzavolala svojej dcére\n\n, ktorá tam prišla aj so svojim manželom a synom.\n\nKeďže po ich príchode syn poškodeného začal všetko natáčať na mobil,\nho požiadala, aby tak nerobil a vtedy jej\n\nprehodil vetrovku, ktorú mala\n\nna sebe cez hlavu. Následne začal aj vzájomný fyzický konflikt, ktorý bol odozvou\nna konanie\n\n, ktorý bral drevo matke, následne napadol svoju sestru,\n\na preto jej manžel poškodeného odsotil, kde tento spadol. Pohnútkou celého konania bola\nskutočnosť, aby bolo zabránené v konaní poškodeného, ktorý bral drevo matke a následne\njej aj vulgárne nadával a vzhľadom na napätie, ktoré medzi účastníkmi konfliktu v t. č. bolo,\nkaždý z nich konal impulzívne, v hneve a aj keď došlo k ublíženiu na zdraví, táto skutočnosť\n9\n\nv spojení so všetkými okolnosťami prípadu, ktoré viedli k vzniku následkov,\nnemôže byť posúdená ako trestný čin.“.\n20. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia namietaného uznesenia okresnej prokuratúry,\nústavný súd je vo všeobecnosti toho názoru, že okresná prokuratúra venovala podanému\ntrestnému oznámeniu sťažovateľov náležitú pozornosť v rozsahu, ktorý jej ukladá Trestný\nporiadok. Okresná prokuratúra v odôvodnení svojho rozhodnutia sťažovateľom jasne\nvysvetlila, že v posudzovanom prípade nebol výsledkami dokazovania preukázaný osobitný\nmotív konania ako kvalifikačný znak podmieňujúci prísnejšiu právnu kvalifikáciu skutku,\nďalej, že v prípade sťažovateľa v druhom rade znaleckými posudkami ustálený skutkový\nstav vylúčil existenciu jeho zranení v takom rozsahu, aby ich bolo možné kvalifikovať\nako poškodenie zdravia v intenciách § 123 ods. 2 Trestného zákona, a napokon,\nže vo vzťahu k sťažovateľovi v prvom rade síce došlo k takému ustáleniu skutkového stavu\nv otázke rozsahu jeho zranení, ktorý formálne vykazoval naplnenie znakov konkrétnej\nskutkovej podstaty dotknutého prečinu, avšak vo vzťahu k nemu vzhľadom na zistené\nskutkové okolnosti veci bolo potrebné aplikovať § 10 ods. 2 Trestného zákona,\na teda, že zistené skutkové okolnosti vypovedajúce o atmosfére predchádzajúcej vzniku\nsamotného fyzického konfliktu, teda o pohnútkach konania aktérov tohto konfliktu,\nvypovedajú podľa záveru okresnej prokuratúry o nepatrnej závažnosti skutku.\n21. Ústavný súd sa rovnako nemôže stotožniť ani s tvrdením sťažovateľov,\nže by orgány činné v trestnom konaní (poverený príslušník Policajného zboru v uznesení\nz 19. marca 2020 a následne okresná prokuratúra v namietanom uznesení) nerešpektovali\nprávne\n\nzávery\n\npredchádzajúceho\n\nzrušujúceho\n\nuznesenia\n\nkrajskej\n\nprokuratúry\n\nz 27. januára 2020. Je totiž celkom zrejmé, že na požiadavku krajskej prokuratúry\nprezentovať konkrétne právne úvahy podporujúce záver o nepatrnej závažnosti\nprejednávaného skutku okresná prokuratúra v dôvodoch svojho rozhodnutia plne\nreflektovala.\n\n10\n\n22. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľov, týkajúce sa otázky znaleckého dokazovania\nvykonaného v posudzovanej veci, okresná prokuratúra v namietanom uznesení uviedla,\nže predmetné námietky boli zodpovedané v predchádzajúcich rozhodnutiach, ktorými\nsa rozhodovalo o sťažnostiach sťažovateľov podaných proti uzneseniam o pribratí znalcov.\nČi bola odpoveď orgánov činných v trestnom konaní na predmetné námietky sťažovateľov\nv uvedenom smere náležitá, nebolo možné zo strany ústavného súdu posúdiť,\nkeďže sťažovatelia predmetné rozhodnutia k svojej ústavnej sťažnosti nepriložili i napriek\ntomu, že dôkazy k preukázaniu tvrdení obsiahnutých v ústavnej sťažnosti sú v konaní\npred ústavným súdom podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde jednou zo všeobecných\nnáležitostí návrhu na začatie konania.\n23. Vychádzajúc z informácií uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia\ntohto uznesenia, ústavný súd je toho názoru, že okresná prokuratúra v namietanom uznesení\na následne aj krajská prokuratúra a generálna prokuratúra v označených upovedomeniach\n(v ktorých sa stotožnili s postupom okresnej prokuratúry) venovali trestnému oznámeniu\nsťažovateľov náležitú pozornosť. Ústavný súd tak dospel k záveru, že účinky uplatnenej\nprávomoci vo veci konajúcej okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej\nprokuratúry v danom prípade sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľmi označeného článku\nústavy, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n24. S ohľadom na uvedené bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľov potrebné\nrozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "trestný čin-prečin", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "priestupok", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:32821048-7d1f-41c0-95a5-d1d3fdc559c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.208.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 208/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 208/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.208.2020.1"}, {"guid": "ussr:a744471b-b248-4ea0-bd6f-cb1017d70864", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.759.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 759/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 759/2017 z 5. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.759.2017.1"}, {"guid": "ussr:ff7105fd-5fae-4042-af75-a44f8ac5c4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 194/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/06 z 13. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-13", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff7105fd-5fae-4042-af75-a44f8ac5c4e6"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}], "citovane_v": []}