{"guid": "ussr:63549e12-607f-4eee-87f0-82b3753d8c7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.505.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 505/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 505/2020 z 5. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 505/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.505.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/63549e12-607f-4eee-87f0-82b3753d8c7d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.505.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.505.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.505.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 505/2020-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nobchodnej spoločnosti STRABAG s. r. o., Mlynské nivy 61/A, Bratislava, IČO 17 317 282,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou GRMAN & PARTNERS, s. r. o., Pribinova 25,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Pavol Tisaj, vo veci namietaného\nporušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4 Co 28/2018 zo 7. februára 2019\na uznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\n8\n\nCdo\n\nz 26. februára 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti STRABAG s. r. o. o d m i e t a .\n\n89/2019\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti STRABAG s. r. o.,\nMlynské nivy 61/A, Bratislava, IČO 17 317 282 (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách\naj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátskou kanceláriou GRMAN & PARTNERS, s. r. o.,\nPribinova 25, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Pavol Tisaj, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“)\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nTrenčíne\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 4 Co 28/2018 zo 7. februára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 89/2019\nz 26. februára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľka doplnila ústavnú\nsťažnosť elektronickým podaním z 29. júna 2020, v ktorom oznámila, že napadnutý\nrozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 4. marca 2019 a napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu 16. apríla 2020.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobca\n(ďalej len „žalobca“)\n\nsa\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\nna\n\nOkresnom\n\nsúde\n\nBratislava\n\nII\n\n(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 10/2011 domáhal proti spoločnosti\nSLOVASFALT,\n\nspol.\n\ns\n\nr.\n\no.\n\n(právny\n\npredchodca\n\nsťažovateľa),\n\na spoločnosti\n\nRS Kameňolomy, s. r. o., určenia, že je vlastníkom pozemku parcely registra „C“, parcelné\n, druh pozemku: ostatné plochy, nachádzajúceho\nsa v katastrálnom území\nna\n\n, zapísanom\n, vedenom Správou katastra\n2\n\n(ďalej len „sporný pozemok“), a žiadal, aby uložil žalovaným povinnosť spoločne\na nerozdielne nahradiť mu trovy konania.\n3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako predávajúci uzavrel s obchodnou\nspoločnosťou RS Kameňolomy, s. r. o., ako kupujúcou 26. októbra 2010 kúpnu zmluvu,\nktorej predmetom bol sporný pozemok. Na základe tejto zmluvy bol Správou katastra\n(ďalej len „správa katastra“) povolený 29. októbra 2010\npod\n\nvklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti RS Kameňolomy, s. r. o.\n\nObchodná spoločnosť RS Kameňolomy, s. r. o., ako predávajúci uzatvorila ešte\n7. septembra 2010 s právnym predchodcom sťažovateľky ako kupujúcim kúpnu zmluvu,\nktorej predmetom bol sporný pozemok, avšak táto kúpna zmluva nebola nikdy predmetom\nkatastrálneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.\nNásledne obchodná spoločnosť RS Kameňolomy, s. r. o., ako predávajúca a právny\npredchodca sťažovateľky ako kupujúci uzatvorili 29. októbra 2010 kúpnu zmluvu,\nktorej predmetom bol sporný pozemok, pričom správa katastra na jej základe povolila vklad\nvlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu sťažovateľky 2. novembra 2010.\nŽalobca ako pôvodný predávajúci od kúpnej zmluvy z 26. októbra 2010 dňa\n28. decembra 2010 písomne odstúpil, pričom odstúpenie bolo doručené spoločnosti\nRS Kameňolomy, s. r. o., 30. decembra 2010.\n4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 4 C 10/2011 z 12. septembra 2011 žalobu zamietol\na žalobcu zaviazal nahradiť právnemu predchodcovi sťažovateľky trovy konania,\nspoločnosti RS Kameňolomy, s. r. o., náhradu trov konania nepriznal. Proti výroku v merite\nveci podal odvolanie žalobca a proti výroku o nepriznaní náhrady trov spoločnosť\nRS Kameňolomy, s. r. o. Krajský súd uznesením sp. zn. 4 Co 373/20111 zo 14. júna 2012\nprvoinštančný rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.\n5. Uznesením sp. zn. 4 C 10/2011 z 19. júla 2013 okresný súd zastavil konanie\nproti spoločnosti KYUN TRADEX, s. r. o. (predtým RS Kameňolomy, s. r. o.), z dôvodu,\nže táto spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu. Dňa 1. augusta 2013 zanikol právny\n\n3\n\npredchodca sťažovateľky (v dôsledku zlúčenia so sťažovateľkou), preto okresný súd\npokračoval v konaní so sťažovateľkou na strane žalovanej.\n6. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 4 C 10/2011 z 5. júna 2014 žalobu zamietol.\nPo podaní odvolania žalobcom krajský súd uznesením sp. zn. 4 Co 792/2014\nzo 14. apríla 2016\n\nprvoinštančný\n\nrozsudok\n\nzrušil\n\na\n\nvec\n\nvrátil\n\nokresnému\n\nsúdu\n\nna ďalšie konanie.\n7. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 4 C 10/2011 z 8. novembra 2017 určil vlastníctvo\nžalobcu k spornému pozemku, žalovanú sťažovateľku zaviazal na náhradu trov konania voči\nžalobcovi v plnom rozsahu, ako aj na náhradu trov štátu. Po podaní odvolania\nsťažovateľkou krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil prvoinštančný rozsudok\na žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie (spolu s návrhom na odklad\njeho vykonateľnosti), ktoré najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol.\n8. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd porušil jej označené základné práva\npodľa ústavy, listiny, ako aj práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu\ntým, že sa stotožnil\n\ns odôvodnením\n\nprvoinštančného\n\nrozsudku\n\na\n\nnedal\n\nodpoveď\n\nna jej argument, že odstúpenie žalobcu od zmluvy má len záväzkovo-právne účinky,\nktorý bol podstatný pre rozhodnutie jej právnej veci. Sťažovateľka uvádza, že odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku krajského súdu obsahuje (tak ako odôvodnenie rozsudku okresného\nsúdu) dva protichodné právne závery vo vzťahu k účinkom odstúpenia žalobcu od kúpnej\nzmluvy, preto ho nepovažuje za ústavne konformné. Sťažovateľka poukazuje na § 387\nods. 3 prvú vetu zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého sa odvolací súd v odôvodnení musí zaoberať\naj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie,\nak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Za tejto situácie\nbolo povinnosťou krajského súdu dať konkrétnu, jasnú, zrozumiteľnú, presvedčivú\na dostatočne zdôvodnenú odpoveď na tento argument sťažovateľky. Táto povinnosť\n\n4\n\nkrajského súdu nie je nijako dotknutá skutočnosťou, že v odvolaní sťažovateľka neuplatnila\notázku účinkov odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy.\n9. Ďalšia námietka sťažovateľky spočíva v ústavnej neudržateľnosti priznania vecnoprávnych účinkov odstúpeniu žalobcu od kúpnej zmluvy. Sťažovateľka argumentuje,\nže iba v prípade, ak odstúpeniu žalobcu od kúpnej zmluvy priznáme vecno-právne účinky,\nmožno považovať žalobu o určenie vlastníckeho práva za správne zvolený a prípustný\nprocesný prostriedok ochrany vlastníckeho práva žalobcu. V konaní pred všeobecnými\nsúdmi nebola preukázaná žiadna iná právna skutočnosť, ktorej dôsledkom by mohlo byť\nobnovenie vlastníckeho práva žalobcu k spornému pozemku. Sťažovateľka poukazuje\nna to, že\n\nústavne\n\nkonformný\n\nvýklad\n\n§\n\n48\n\nods.\n\n2\n\nObčianskeho\n\nzákonníka\n\nje taký, podľa ktorého odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti má len záväzkovoprávne účinky. To znamená, že odstúpenie má za následok zánik len záväzkovo-právneho\nvzťahu, a nie tiež obnovenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ďalej uvádza, že § 48\nods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v spojitosti s § 457 Občianskeho\nzákonníka, ktoré zakladá záväzok jednej zmluvnej strany vrátiť druhej zmluvnej strane\nto, čo podľa zmluvy dostala. Tieto záväzky zmluvných strán majú synalagmatický\ncharakter. Ak súd priznal odstúpeniu od zmluvy o prevode nehnuteľnosti vecno-právne\núčinky, došlo k nerovnováhe medzi zmluvnými stranami, pretože predávajúcemu vzniklo\nvecné právo a sťažovateľke ako kupujúcej len obligačný nárok. Táto asymetrická situácia\nnezodpovedá kritériu ústavne konformného výkladu § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\nktorým by mala byť symetria, čiže rovnosť sporových strán. Sťažovateľka zastáva názor,\nže krajský súd prekročil hranice zákona a porušil ústavný imperatív konať iba na základe\nzákona a v jeho medziach. Sám svojvoľne vytvoril a priznal žalobcovi právo,\nktoré neexistuje.\n\nTakýto\n\npostup\n\na\n\ntvorba\n\npráva\n\nkrajským\n\nsúdom\n\nsú\n\nústavne\n\nneospravedlniteľné a neudržateľné a predstavujú porušenie označených základných práv\nsťažovateľky.\n10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že považuje prvoinštančné rozhodnutie\nvo veci samej za nedostatočne odôvodnené, pričom krajský súd sa v napadnutom rozsudku\nlen stotožnil s týmto nedostatočným odôvodnením bez toho, aby vykonal jeho nápravu.\n5\n\nKrajský súd podľa sťažovateľky nedal jasnú, zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď\nna jej otázku o charaktere účinkov odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy.\n11. Sťažovateľka v súvislosti s namietaným porušením jej základných práv\npodľa ústavy, listiny, ako aj práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu poukazuje na jeho „zjavne neodôvodnený a arbitrárny“ právny\nnázor o neprípustnosti jej dovolania. Sťažovateľka tvrdí, že najvyšší súd sa nevysporiadal\ns jej podstatnou argumentáciou, že krajský súd priznal odstúpeniu žalobcu od kúpnej\nzmluvy vecno-právne účinky, pretože podľa jeho názoru z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku krajského súdu tento sťažovateľom tvrdený záver nevyplýva. Sťažovateľka\npoukazuje na to, že jej argumentácia uvedená v dovolaní bola rozsiahla a podrobná, pričom\nnajvyšší súd sa obmedzil „na jednoduchý odkaz na dve vety rozsudkov nižších súdov.\nNajvyšší súd nepovedal nič viac k týmto dvom vetám. Neuviedol žiadnu vlastnú úvahu\na argumentáciu.“. Podľa názoru sťažovateľky sa najvyšší súd zameral len na odôvodnenie\nrozsudkov súdov nižšej inštancie a nehľadel na ich výroky, ktorými určili, že žalobca\nje vlastníkom sporného pozemku, pričom k uvedenému záveru mohli dospieť len priznaním\nvecno-právnych účinkov odstúpeniu žalobcu od kúpnej zmluvy.\n12. Sťažovateľka považuje závery najvyššieho súdu v odôvodnení napadnutého\nuznesenia za vzájomne rozporné a nekonzistentné, čo je v rozpore s požiadavkou\njeho ústavnoprávnej udržateľnosti. Argumentuje, že ak najvyšší súd tvrdí, že z odôvodnenia\nrozsudku krajského súdu nevyplýva, že by krajský súd priznal odstúpeniu žalobcu\nod kúpnej zmluvy vecno-právne účinky, potom sa logicky ponúka odpoveď, že priznal\ntomuto odstúpeniu záväzkovo-právne účinky. Na druhej strane však najvyšší súd poukazuje\nna to, že v prípade sporu je na strane predávajúceho daný naliehavý právny záujem\nna tom, aby súd rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy\nje opäť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho. Toto\nkonštatovanie zodpovedá vecno-právnym účinkom odstúpenia od zmluvy.\n\n6\n\n13. Sťažovateľka ďalej poukazuje na to, že dovolací súd konštatoval, že krajský súd\nposúdil otázku právnych následkov odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy v súlade\nso zaužívanou súdnou praxou dovolacieho súdu, najmä v súlade s rozsudkom dovolacieho\nsúdu sp. zn. 3 Cdo 151/1996 z 21. augusta 1997.\n14. Najvyšší súd podľa nej priznal, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou\ndovolacieho súdu má odstúpenie od zmluvy len záväzkovo-právne účinky, ďalej sa zaoberal\notázkou odstránenia účinkov vkladu do katastra nehnuteľností v dôsledku odstúpenia\nod zmluvy. Táto otázka je však len sekundárnou otázkou a odpoveď na primárnu otázku\n(ktorou sú účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy) nemôže byť určovaná odpoveďou\nna sekundárnu otázku. Pokiaľ sa najvyšší súd pustil do otázky odstránenia účinkov vkladu\ndo katastra nehnuteľností v dôsledku odstúpenia od zmluvy a hovorí o žalobe požadujúcej\nurčenie\n\nobnoveného\n\nvlastníckeho\n\npráva,\n\nbolo\n\njeho\n\npovinnosťou\n\nvysvetliť,\n\nako je to kompatibilné so záväzkovo-právnymi účinkami odstúpenia od zmluvy.\n15. Podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd nesprávne interpretoval právnu otázku,\ns ktorou sa obrátila na dovolací súd. Podstata dovolania sťažovateľky spočíva\nv tom, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu domáhať sa určenia vlastníckeho práva\nk spornému pozemku. Nie je oprávnený domáhať sa tohto nároku, pretože v dôsledku\nodstúpenia od zmluvy sa neobnovilo jeho vlastnícke právo k spornému pozemku,\nnie je teda podľa hmotného práva jeho vlastníkom. Sťažovateľka namieta, že ak žalobca\nnemá aktívnu legitimáciu domáhať sa určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku,\nnemôže sa domáhať tohto nároku voči nej. K tomu je potrebné doplniť, že žalobca nemá\nvoči sťažovateľke ani akékoľvek iné nároky. Neexistuje totiž žiadna hmotnoprávna\nspojitosť medzi žalobcom a sťažovateľkou. Namiesto toho, aby riešil otázku aktívnej\nlegitimácie žalobcu v spore o určenie vlastníckeho práva k spornému pozemku, najvyšší súd\nrieši otázku pasívnej legitimácie v tomto spore. Rieši teda úplne inú otázku\nako tú, s ktorou sa sťažovateľka obrátila na najvyšší súd. Takýto postup najvyššieho súdu\nje ústavne neprijateľný.\n\n7\n\n16. Sťažovateľka sa v ústavnej sťažnosti domáha i preskúmania pripomienok\nnajvyššieho súdu „nad rámec dovolacieho konania“, pretože sú súčasťou odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu a považuje ich za ústavne neudržateľné. Najvyšší\nsúd poukazuje na to, že sťažovateľka v dovolacom konaní prišla s novou otázkou,\nktorú nepredniesla v odvolacom konaní. Touto novou otázkou je otázka právnych následkov\nodstúpenia od zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V tejto súvislosti\nsa najvyšší súd odvoláva na § 435 a § 442 CSP.\n17. Sťažovateľka argumentuje, že v prvoinštančnom konaní tvrdila, že odstúpenie\nod zmluvy má len záväzkovo-právne účinky, a v tejto súvislosti odkázala na relevantnú\njudikatúru najvyššieho súdu. V odôvodnení svojho rozsudku sa okresný súd nevysporiadal\ns týmto podstatným argumentom, bolo preto povinnosťou krajského súdu v zmysle § 387\nods. 3 CSP sa s ním vysporiadať, aj keď ho sťažovateľ neuplatnil v odvolaní. Krajský súd\nvšak túto povinnosť nesplnil. Vzhľadom na sťažovateľkou uplatnený dôvod prípustnosti\ndovolania (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) by bolo nepodstatné, či k právnej otázke,\nod vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, sťažovateľka predložila\nargumentáciu v prvoinštančnom alebo v odvolacom konaní. Sťažovateľka v súvislosti\ns § 435 CSP uvádza, že právne tvrdenia nie sú prostriedkom procesnej obrany\na v dovolacom konaní sa riešila len právna otázka, ku ktorej jej právne tvrdenia smerovali.\nPoukaz najvyššieho súdu na § 442 CSP považuje sťažovateľka za bezpredmetný,\nkeďže v dovolaní nepredložila žiadne nové skutočnosti a dôkazy.\n18. Sťažovateľka odôvodňuje porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu tým, že bola\nv dôsledku rozsudku krajského súdu zbavená vlastníckeho práva k spornému pozemku,\nkeď podľa ústavne neakceptovateľného záveru krajského súdu vlastnícke právo k spornému\npozemku prináleží žalobcovi. Najvyšší súd neurobil žiadnu nápravu v tomto smere.\nLen arbitrárne skonštatoval, že nie je pravdou, že by krajský súd priznal odstúpeniu žalobcu\nod kúpnej zmluvy vecno-právne účinky. Sťažovateľka teda odvodzuje porušenie svojich\nuž uvedených základných práv v súvislosti s porušením práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie krajským a najvyšším súdom.\n8\n\n19. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,\naby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo obchodnej spoločnosti STRABAG s. r. o. na súdnu ochranu\npodľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo/89/2019 z 26. februára 2020 a rozsudkom Krajského\nsúdu v Trenčíne sp. zn. 4 Co/28/2018 zo 7. februára 2019 porušené boli.\n2. Základné právo obchodnej spoločnosti STRABAG s. r. o. na ochranu vlastníckeho\npráva podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 11 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a jej právo pokojne užívať majetok podľa článku 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo/89/2019 z 26. februára 2020 a rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4 Co/28/2018 zo 7. februára 2019 porušené boli.\n3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo/89/2019\nz 26. februára 2020 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4 Co/28/2018\nzo 7. februára 2019 sa zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne\nna ďalšie konanie.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť obchodnej spoločnosti\nSTRABAG s. r. o. trovy konania na účet jej právneho zástupcu... do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Krajský súd v Trenčíne je povinný nahradiť obchodnej spoločnosti STRABAG\ns. r. o. trovy konania na účet jej právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n20. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n9\n\n21. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n22. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n24. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\n25. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n26. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n27. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n\n10\n\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n28. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n29. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\nods. 1 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1, čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu\n\n11\n\n30. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n31. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv\nalebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n32. V danom prípade mala sťažovateľka k dispozícii opravný prostriedok,\nktorý jej zákon na ochranu jej základných práv účinne poskytuje. Proti rozsudku krajského\nsúdu sp. zn. 4 Co 28/2018 zo 7. februára 2019 mohla podať sťažovateľka dovolanie,\no ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Z obsahu ústavnej sťažnosti\na jej príloh vyplýva, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľka dovolanie\npodala, pričom uplatnila dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Sťažovateľka\nv dovolaní uviedla, že otázkou, od posúdenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu\na pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, bola otázka, „či odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti podľa § 48\nObčianskeho zákonníka má len záväzkovoprávne účinky alebo aj vecnoprävne účinky...\npretože odpoveď na túto právnu otázku je zároveň odpoveďou na to, či sa žalobca vôbec\nmohol domáhať určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku“. Najvyšší súd\npo preskúmaní uplatneného dovolacieho dôvodu uznesením sp. zn. 8 Cdo 89/2019\nz 26. februára 2020 dovolanie odmietol ako procesne neprípustné. Právomoc najvyššieho\nsúdu rozhodnúť o dovolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného\n12\n\nsúdu, pretože argumentácia uplatnená v ústavnej sťažnosti (týkajúca sa charakteru účinkov\nodstúpenia od zmluvy o kúpe nehnuteľnosti) je totožná s argumentáciu uvedenou\nv dovolaní. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu\nna jej prerokovanie.\n33. Ústavou vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal\nrozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom\nalebo na základe zákona. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická\nalebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich\npráv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník\nkonania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd.\nNaopak, z čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ predtým ako požiada\no ústavnú ochranu ústavný súd musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné prostriedky\nochrany svojich práv. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený\nposkytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol (môže) domôcť\nochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a v danom\nprípade Civilným sporovým poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02,\nI. ÚS 79/07).\n34.\n\nPri\n\npredbežnom\n\nprerokovaní\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nústavný\n\nsúd\n\nzistil,\n\nže sťažovateľka sa v súvislosti s namietaným porušením označených základných práv\npodľa ústavy a listiny, ako i práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým\nrozsudkom krajského súdu obrátila priamo na ústavný súd bez toho, aby proti nemu podala\ndovolanie i podľa § 420 písm. f) CSP, pričom z odôvodnenia ústavnej sťažnosti vyplýva,\nže porušenie označených práv namieta okrem iného i v súvislosti s nedostatočným\nodôvodnením, arbitrárnosťou a nekoherentnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\n13\n\n35. Vychádzajúc z vlastnej ustálenej judikatúry, ústavný súd zastáva názor,\nže sťažovateľka nevyčerpala právne prostriedky, ktoré jej priznáva zákon na ochranu\njej základných práv a slobôd, pričom v posudzovanom prípade nenachádza ani dôvod hodný\nosobitného zreteľa, ktorý by jej v ich vyčerpaní bránil.\n36. Keďže sťažovateľka právne prostriedky, ktoré jej priznáva zákon na ochranu\njej práv nevyčerpala a nepreukázala, že sa tak stalo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,\nústavný súd sa meritórne nezaoberal ani tou časťou ústavnej sťažnosti, ktorou namietala\na porušenie svojich základných práv a slobôd nedostatočným odôvodnením a arbitrárnosťou\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ale túto pri predbežnom prerokovaní podľa zásady\nratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d)\nzákona o ústavnom súde.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\nods. 1 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1, čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n37. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n\n14\n\n38. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje\nlen vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred súdom vrátane\ndovolacích konaní, v ktorých sa (popri všeobecných procesných podmienkach) uplatňujú\naj ďalšie, osobitné procesné podmienky dovolacieho konania.\n39. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší\nsúd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n40. Z týchto právnych názorov ústavný súd vychádzal aj pri predbežnom prerokovaní\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľky.\n41.\n\nZ\n\nodôvodnenia\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nvyplýva,\n\nže sťažovateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\npričom otázkou, od posúdenia ktorej podľa nej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu\na pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, bola otázka, „či odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti podľa § 48\nObčianskeho zákonníka má len záväzkovoprávne účinky alebo aj vecnoprávne účinky...“.\nPodľa sťažovateľky z napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd priznal odstúpeniu\nžalobcu od kúpnej zmluvy z 26. októbra 2010 vecno-právne účinky, t. j. že odstúpením\nod zmluvy došlo aj k zániku vecného práva, ktoré vzniklo na základe kúpnej zmluvy\na obnovil sa pôvodný stav (obnovilo sa vlastnícke právo žalobcu k spornému pozemku).\n42. V súvislosti s posudzovaním dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza,\n15\n\nže «... preskúmal vec s osobitným dôrazom na zistenie, či je skutočnosti zodpovedajúce\ntvrdenie žalovanej, že „Z napadnutého rozsudku vyplýva, že Krajský súd v Trenčíne priznal\nodstúpeniu žalobcu od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26. 10. 2010 medzi žalobcom\nako predávajúcim a spoločnosťou RS Kameňolomy, s. r. o. ako kupujúcim vecnoprávne\núčinky» (bod 26. dovolania). Dospel pritom k záveru, že uvedené tvrdenie žalovanej\nnie je opodstatnené, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovanou tvrdený záver\nnevyplýva. V bode 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd jasne uviedol,\nže «rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor, že odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy\nje platným právnym úkonom, platným odstúpením došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy\nz 26. 10. 2010 od začiatku (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a žalobca sa dôvodne\ndomáhal určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko v katastri\nnehnuteľností je ako vlastník zapísaný žalovaný“. Stotožnil sa s právnym záverom súdu\nprvej inštancie, že «keďže odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom nie je samo osebe\ndôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti v katastri\nnehnuteľností, tieto účinky môžu byť odstránené, keďže dohoda medzi účastníkmi zmluvy\nneprichádzala do úvahy, len na základe rozhodnutia súdu vydaného v konaní o určenie\nvlastníckeho právu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) C. s. p., a preto je potrebné\nrozhodnutím súdu určiť, že žalobcovi svedčí vlastnícke právo k predmetu nehnuteľnosti.».\n43. Dovolací súd dospel k záveru, že „odvolací súd posúdil otázku právnych\nnásledkov odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy z 26. októbra 2010 v súlade so zaužívanou\nsúdnou praxou dovolacieho súdu chápaného v zmysle vyššie uvedeného, najmä\naj so žalovanou\n\nuvádzaným\n\nrozsudkom\n\ndovolacieho\n\nsúdu\n\nz\n\n21.\n\naugusta\n\n1997,\n\nsp. zn. 3 Cdo/151/1996, v ktorom bolo, okrem vyriešenia otázky následkov platného\nodstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností (tak, že odstúpenie od zmluvy nie je samo\nosebe\n\ndôvodom\n\npre\n\nobnovenia\n\nvlastníckeho\n\npráva\n\nprevodcu\n\nk\n\nprevádzaným\n\nnehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností) tiež ustálené (čo už žalovaná v dôvodoch svojho\ndovolania z neznámych dôvodov neuvádza), že konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu\ndo katastra nehnuteľností môžu byť odstránené buď tak, že bude pre predávajúceho\njeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľností na základe dohody\núčastníkov podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. alebo záznamom podľa § 34\n16\n\na nasl. citovaného zákona na základe rozsudku sudu vydaného v konaní o žalobe\npožadujúcej určenie vlastníckeho práva (§ 80 písm. c/ O. s. p.) a že v takom prípade treba\nmať za to, že ak dôjde k sporu, je na strane predávajúceho z kúpnej zmluvy daný naliehavý\nprávny záujem na tom, aby súd rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej\nzmluvy je opäť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho.\nK tomuto ešte dovolací súd, reagujúc na tvrdenia žalovanej, že žalobca nie je a nikdy\nani nebol oprávnený domáhať sa voči nej určenia vlastníckeho práva k spornej\nnehnuteľnosti, dodáva, že žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí\nsmerovať voči tomu, kto je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností (napr. uznesenie\ndovolacieho súdu, sp. zri. 5 MCdo/1/2010), resp. že žalobca má naliehavý právny záujem\nna určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri\nnehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie\nzmeny\n\nzápisu\n\nv\n\nkatastri\n\nnehnuteľností\n\n(napr.\n\nrozsudok\n\ndovolacieho\n\nsúdu,\n\nsp. zn. 1 Cdo/3/2003), resp. že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností\n(napr. rozsudok dovolacieho súdu, sp. zn. 2 Cdo/163/2005).“.\n44. Dovolací súd rozhodol, že sťažovateľka neopodstatnene tvrdila dôvod\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, majúc za to, že odvolací súd\nsa pri riešení relevantnej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu a uzavrel, že dovolanie v danej veci smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n45. V nadväznosti na uvedené a citované časti napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu ústavný súd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku\nuvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno\nbez ďalšieho považovať za porušenie ním označeného základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili\nmožnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania\nvôbec boli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový\n17\n\nporiadok výslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol\nznamenať odoprenie prístupu sťažovateľke k súdnej ochrane v konaní o dovolaní.\n46. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia možno vyvodiť, že najvyšší súd\nodmietnutie dovolania sťažovateľky primeraným spôsobom odôvodnil, pričom jeho záver\nnemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd pri prieskume napadnutého uznesenia\nnezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho súdu\n(v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. postup, ktorý by nemal oporu\nv zákone. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd sa ústavne\nakceptovateľným spôsobom zaoberal a aj vysporiadal s dovolacím dôvodom uplatneným\nsťažovateľkou, vysvetlil, prečo sa nestotožnil s jej názorom, že z napadnutého rozsudku\nvyplýva, že odvolací súd priznal odstúpeniu žalobcu od kúpnej zmluvy z 26. októbra 2010\nvecno-právne účinky, t. j. že odstúpením od zmluvy došlo aj k zániku vecného práva,\nktoré vzniklo na základe kúpnej zmluvy, a obnovil sa pôvodný stav (obnovilo sa vlastnícke\nprávo žalobcu k spornému pozemku), a tiež jasne a zrozumiteľne vysvetlil,\nprečo nepovažuje za opodstatnené tvrdenie sťažovateľky, že odvolací súd sa pri riešení\nrelevantnej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nteda prečo v konečnom dôsledku odmietol dovolanie sťažovateľky ako neprípustné\npodľa § 447 písm. c) CSP.\n47. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky týkajúcej sa časti odôvodnenia napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu nad rámec dovolacieho konania ústavný súd konštatuje,\nže ide o všeobecnú interpretáciu označených ustanovení Civilného sporového poriadku,\nktorá nezasiahla do posudzovania prípustnosti dovolania podaného sťažovateľkou v zmysle\nvymedzeného dovolacieho dôvodu, preto ju ústavný súd považuje za ústavnoprávne\nirelevantnú.\n48. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a právom podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná\n\n18\n\nsúvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažností\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\n49. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu\nz ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom\nprerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n50. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,\npodľa čl. 11 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd\nkonštatuje, že ich porušenie sťažovateľka namieta v priamej príčinnej súvislosti\ns namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako i práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v konkrétnych\nokolnostiach posudzovanej veci nemohlo dôjsť ani k porušeniu uvedených práv. Ústavný\nsúd preto aj túto časť ústavnej sťažnosti odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n51.\n\nKeďže\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\nbola\n\nodmietnutá\n\nako\n\ncelok,\n\nrozhodovanie\n\no ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,\na preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "zmluva-odstúpenie", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/07 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 161/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 405, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "e3a86da1-129d-4ab4-a5d0-076734b36963:67dc817c-c05f-4854-a4e1-b3f34af14c8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Co/28/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/28/2018 z 7. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-02-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e3a86da1-129d-4ab4-a5d0-076734b36963:67dc817c-c05f-4854-a4e1-b3f34af14c8a"}, {"guid": "2e806449-a2a1-41a1-b12d-5e5c715bad67:396484f3-6ac2-4192-af34-a75460ce03e1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:1211200226.2", "spisova_znacka": "4Co/792/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/792/2014 z 13. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-04-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:1211200226.2"}], "citovane_v": []}