{"guid": "ussr:e9247199-fe81-4af2-a74e-07369b934196", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.501.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 501/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 501/2020 z 5. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 501/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.501.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e9247199-fe81-4af2-a74e-07369b934196", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.501.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.501.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.501.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 501/2020-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nzastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Tauberom, Stará cesta 6, Spišská Nová Ves,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Svidník sp. zn. 1 T 32/2017\nz 8. júna 2020 a postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Tos 17/2020\nz 1. júla 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n31. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Svidník (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 1 T 32/2017 z 8. júna 2020 a postupom a uznesením Krajského súdu\nv Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Tos 17/2020 z 1. júla 2020.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 T 32/2017 trestne stíhaný pre pokračovací zločin\nsubvenčného podvodu sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu spáchaný vo forme\npomoci podľa § 14 ods. 1 k § 21 ods. 1 písm. d) a k § 225 ods. 1 a 4 písm. c) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\ns poukazom na § 138 písm. b), h) a j) Trestného zákona.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 1 T 32/2017 z 3. decembra 2019 v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tos 38/2019 z 18. decembra 2019 bol sťažovateľ\nvzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\nPodaním z 31. mája 2020 sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby na slobodu,\neventuálne o nahradenie väzby písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného\núradníka (prípadne kontrolou technickými prostriedkami).\nOkresný súd napadnutým uznesením sp. zn. 1 T 32/2017 z 8. júna 2020 podľa § 72\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\nz 31. mája 2020 zamietol, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomný sľub\n\n2\n\nsťažovateľa neprijal a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu sťažovateľa\ndohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil.\nProti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej\nkrajský súd rozhodol napadnutým uznesením sp. zn. 6 Tos 17/2020 z 1. júla 2020 tak, že ju\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom v zásade opakuje argumentáciu\nuvedenú vo svojej sťažnosti proti predmetnému uzneseniu okresného súdu, pričom namieta,\nže podľa jeho názoru dôvody väzby nie sú dané, pričom okresný súd, ako aj krajský súd sa\nnáležite nevysporiadali s jeho námietkami.\nPokiaľ ide o dôvody tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku sťažovateľ namieta, že v jeho trestnej veci bolo do okamihu vzatia do väzby\nnariadených šesť termínov hlavného pojednávania, z ktorých sa na dvoch zúčastnil.\nZdôraznil pritom, že o jeho vzatí do väzby (okrem iného aj) z dôvodu, že ujde alebo sa bude\nskrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, bolo paradoxne rozhodnuté\nna hlavnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil. Svoju neprítomnosť na ostatných termínoch\nhlavného pojednávania sťažovateľ ospravedlnil najmä zdravotnými dôvodmi a dopravnou\nnehodou. Neopodstatnenosť tzv. útekovej väzby sťažovateľ vidí v tom, že proti jeho osobe\nje vedených niekoľko trestných konaní, v rámci ktorých sa „zúčastnil niekoľkých desiatok\núkonov“, pritom ani na jeden z týchto úkonov nemusel byť predvedený alebo za neúčasť\npokutovaný. Je teda zrejmé, že sa trestnému konaniu nevyhýba.\nPokiaľ ide o dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku spočívajúce v poukázaní na vedenie viacerých trestných konaní proti\nsťažovateľovi tak, ako ich uplatnil okresný súd, sťažovateľ tieto dôvody neakceptoval\nvzhľadom na existenciu zásady prezumpcie neviny.\nSťažovateľ taktiež namieta, že vzatie jeho osoby do väzby majúce za následok vznik\npovinnej obhajoby všetky trestné konania vedené proti nemu „spomalilo“, pretože dovtedy\nsa obhajoval sám, a tak nehrozili kolízie termínov obhajcov ani ich prípadná\npráceneschopnosť a pod. Rovnako k predĺženiu konaní vedie aj potreba eskortovania\nsťažovateľa na hlavné pojednávania v iných veciach. Ako argumenty proti jeho ponechaniu\n\n3\n\nvo väzbe sťažovateľ uviedol aj situáciu so šírením sa nákazlivého ochorenia v tomto období,\nktoré znemožňuje vypočutie svedkov v zahraničí a potrebu opatery jeho rodičov.\nPodľa názoru sťažovateľa by v jeho trestnej veci malo dôjsť aj k prekvalifikovaniu\npredmetného skutku zo subvenčného podvodu na podvod.\nSťažovateľ je zároveň presvedčený, že inštitútmi, ktorými navrhol nahradiť jeho\nväzbu, bolo možné „účelne eliminovať väzobné dôvody“.\n4. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru\nsťažovateľa k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy,\nako aj práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu\na krajského súdu došlo tým, že okresný súd arbitrárne zamietol sťažovateľovu žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu a krajský súd arbitrárne zamietol sťažnosť sťažovateľa\nproti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo\n\npodľa čl. 17\n\nods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo podľa čl. 5 ods. 3, 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1T/32/2017 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom\npod sp. zn. 6Tos/17/2020 porušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Tos/17/2020-4841 z 1. júla 2020\nzrušuje.\n3. Uznesenie Okresného súdu Svidník sp.zn. 1 T/32/2017-4815 z 8. júna 2020\nzrušuje.\n4.\n\npriznáva finančné\n\nzadosťučinenie v sume 5000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Svidník povinný\nzaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Okresný súd Svidník je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume\n371,68 € (slovom tristosedemdesiatjeden eur a šesťdesiatosem centov) na účet jeho\n\n4\n\nprávneho zástupcu JUDr. Tomáša Taubera... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n9. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n\n5\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n12. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n13. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne\no zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať\nako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde.\n\n6\n\n15. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných\npráv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru postupom\na uznesením okresného súdu sp. zn. 1 T 32/2017 z 8. júna 2020, ako aj postupom\na uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tos 17/2020 z 1. júla 2020.\nPodľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým,\nže okresný súd arbitrárne zamietol sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu\na krajský súd arbitrárne zamietol sťažnosť sťažovateľa proti predmetnému rozhodnutiu\nokresného súdu.\n16. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n17. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť\nsťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),\nvšeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné\nnáležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)\na či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n18. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované\nargumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nedostatku\nprávomoci ústavného súdu na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde] a v časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde].\nIII.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým\npostupom a uznesením okresného súdu\n19.\n\nVo\n\nvzťahu\n\nk\n\nnamietanému\n\npostupu\n\na\n\nuzneseniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nsp. zn. 1 T 32/2017 z 8. júna 2020 ústavný súd konštatuje, že z čl. 127 ods. 1 ústavy\nvyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo\n7\n\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je\nzaložená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci ústavného súdu\nvyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že\nsťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo slobody využitím jemu\ndostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom verejnej moci,\nodmietne takúto ústavnú sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie.\nZ uvedeného vyplýva, že v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nústavnému súdu prislúcha právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva\nalebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú\nochranu. Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj\nopravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu\nk základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje\nodstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody.\nPodľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci\nv konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie\nprocesné podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej\nprocesnej prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu.\n20. Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 T 32/2017\nz 8. júna 2020 sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 6 Tos 17/2020\nz 1. júla 2020. Sťažovateľ teda využil možnosť podania riadneho opravného prostriedku\nproti napadnutému uzneseniu okresného súdu, o ktorom bolo aj rozhodnuté.\nZ uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii právny prostriedok na ochranu\nsvojich základných práv (ktorý aj využil), o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd,\nčo vylučuje právomoc ústavného súdu.\n21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti postupu a uzneseniu okresného súdu\nsp. zn. 1 T 32/2017 z 8. júna 2020 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\n\n8\n\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým postupom a uznesením\nkrajského súdu\n22. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je\nzjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. 59/2019).\n23. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením práva na osobnú slobodu\na bezpečnosť\n\narbitrárnym\n\nrozhodnutím\n\nkrajského\n\nsúdu\n\no sťažnosti\n\nsťažovateľa\n\nproti uzneseniu okresného súdu o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu ústavný\nsúd v úvode poznamenáva, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nalebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\n\n9\n\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01,\nII. ÚS 67/04).\n24. Pri posúdení namietaného uznesenia krajského súdu nebolo úlohou ústavného\nsúdu preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré krajský súd oprel svoje\nrozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či sťažovateľ mal byť alebo nemal byť prepustený\nz väzby na slobodu. Úloha ústavného súdu sa tak v danom prípade obmedzila na posúdenie\notázky, či je odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu ústavnoprávne akceptovateľné.\n25.\n\nVychádzajúc\n\nz\n\ntýchto\n\nzákladných\n\nprincípov,\n\nústavný\n\nsúd\n\nposúdil\n\nústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu\nsp. zn. 6 Tos 17/2020 z 1. júla 2020.\n26. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu v spojení s odôvodnením prvostupňového uznesenia okresného súdu\n(právny názor zakotvený v ustálenej judikatúre ústavného súdu totiž zahŕňa požiadavku\nkomplexného posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu\npríslušného súdneho konania, pozri napr. IV. ÚS 350/09, II. ÚS 112/2020).\nKrajský súd v napadnutom uznesení sp. zn. 6 Tos 17/2020 z 1. júla 2020\npri preskúmaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu v úvode zhrnul, že okresný súd\nnapadnuté uznesenie odôvodnil tým, že aj v súčasnom štádiu trestného konania sa dôvody\nväzby sťažovateľa nezmenili a trvajú naďalej, pričom dôvody tzv. útekovej väzby podľa\n§ 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sú podľa názoru okresného súdu dané tým,\nže sťažovateľ aj keď vedel, že je trestne stíhaný, a to vo viacerých veciach, keď v tom čase\nbolo na sťažovateľa podaných štrnásť obžalôb, napriek tomu opustil územie Slovenskej\nrepubliky a nezúčastňoval sa na hlavných pojednávaniach. Na ďalšie hlavné pojednávania\nsa v mnohých prípadoch ospravedlnil práceneschopnosťou, pričom toto ospravedlnenie\nnespĺňalo náležitosti podľa § 120 ods. 2 Trestného poriadku. Dôvody tzv. preventívnej\nväzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sú podľa názoru okresného súdu dané\ntým, že na okresnom súde bola podaná ďalšia obžaloba na sťažovateľa, ako aj tým,\nže pre ďalší zločin bolo 22. marca 2019 sťažovateľovi vznesené obvinenie, pričom aj keď\n\n10\n\nskutky v týchto dvoch ďalších veciach mali byť spáchané v rokoch 2015 a 2016,\nskutočnosť, že sťažovateľ za obdobie rokov 2010 až 2015 podnikal v takom rozsahu,\nže bolo na neho takéto množstvo obžalôb podané, zakladá podľa názoru okresného súdu\ndôvodnú obavu, že v prípade prepustenia sťažovateľa z väzby na slobodu bude aj naďalej\npokračovať v páchaní trestnej činnosti majetkového charakteru.\nPokiaľ ide o dôvodnosť podozrenia ako materiálnu podmienku väzby sťažovateľa,\nkrajský súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že dôkazy, ktoré boli dosiaľ vo veci\nzískané, nie sú spochybnené ani v tomto štádiu trestného konania a z týchto vyplýva\ndôvodnosť podozrenia, že skutok sa stal, má znaky stíhaného trestného činu a sú dôvody\nna podozrenie, že tento spáchal sťažovateľ, pričom pre jednotlivé čiastkové útoky stíhaného\nskutku už bola na neho na okresnom súde 10. marca 2017 podaná obžaloba.\nZáver o dôvodnosti podozrenia je v tomto štádiu trestného konania možné oprieť najmä\no výpovede svedkov poškodených\nsvedkyne\n\na\n\n, o výpoveď\n\n, ako aj výpovede ďalších svedkov a listinné dôkazy,\n\nktoré sú obsahom spisu.\nPokiaľ ide o dôvod tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku, krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, že aj podľa jeho názoru\nv posudzovanej veci existujú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že sťažovateľ\nujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Krajský súd\nv tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v predmetnej trestnej veci bolo nariadených\nniekoľko termínov hlavného pojednávania na 6. október 2017, 15. apríl 2019, 17. máj 2019,\n21. jún 2019, 25. október 2019 a 3. december 2019, pričom sťažovateľ sa zúčastnil\nhlavného pojednávania len 15. apríla 2019, keď bol pred okresným súdom vypočutý,\na 3. decembra 2019, keď bolo zároveň rozhodnuté o jeho vzatí do väzby. Hlavného\npojednávania v termínoch 6. októbra 2017, 17. mája 2019, 21. júna 2019 a 25. októbra 2019\nsa sťažovateľ nezúčastnil a z týchto sa ospravedlnil z rôznych, najmä zo zdravotných\ndôvodov, preto museli byť uvedené termíny hlavného pojednávania odročené. Z hlavného\npojednávania 25. októbra 2019 sa pritom ospravedlnil prostredníctvom obhajcu, ktorý\nna uvedenom termíne hlavného pojednávania predložil konajúcemu súdu potvrdenie\no dočasnej pracovnej neschopnosti sťažovateľa, ktoré nespĺňalo náležitosti podľa § 120\nods. 2 Trestného poriadku, pretože neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho\n\n11\n\nzdravotný stav neumožnil účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života\nalebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia\nnebezpečne nákazlivej ľudskej choroby. Zároveň z listinných dôkazov nachádzajúcich sa\nv predloženom spise vyplýva dôvodný predpoklad, že sťažovateľ v čase konania\njednotlivých termínov hlavných pojednávaní aj napriek ospravedlneniam zo zdravotných\ndôvodov vykonával inú činnosť.\nPokiaľ ide o dôvod tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, že aj podľa jeho názoru\nv posudzovanej veci existujú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že sťažovateľ\nbude pokračovať v trestnej činnosti. Podľa názoru krajského súdu táto dôvodná obava\nvyplýva zo skutočností, že sťažovateľ má jeden záznam v registri trestov, keď mu\nrozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 124/2017 zo 4. novembra 2019 bol uložený peňažný\ntrest v sume 300 € za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody v trvaní dvoch\nmesiacov pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne\nzmarený, a to za účastníctvo na pokuse prečinu podvodu formou pomoci podľa § 21 ods. 1\npísm. d), § 14 ods. 1, § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Zároveň z výpisu z ústrednej\nevidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že sťažovateľ bol\ndosiaľ celkovo 22-krát postihnutý za priestupky, čo podľa názoru krajského súdu rovnako\nsvedčí o jeho postoji k rešpektovaniu všeobecne záväzných právnych noriem.\nStotožňujúc sa s názorom okresného súdu, aj krajský súd, poukazujúc na okolnosti\nprípadu a osobu sťažovateľa, vzhľadom na opakované marenie nariadených termínov\nhlavného pojednávania zo strany sťažovateľa a najmä vzhľadom na jeho početné trestné\nstíhania pred súdmi alebo orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj na početné záznamy\no priestupkoch dospel k záveru, že sťažovateľom ponúknuté inštitúty na nahradenie väzby\n(písomný sľub, dohľad probačného a mediačného úradníka, nahradenie väzby kontrolou\ntechnickými prostriedkami) nie sú toho času dostačujúcimi inštitútmi na nahradenie väzby\nsťažovateľa.\nPokiaľ ide o námietky sťažovateľa, že konajúce súdy nedostatočne odôvodňujú\ndôvody väzby sťažovateľa a nedostatočne sa vysporiadali s inštitútmi na nahradenie väzby\nsťažovateľa, krajský súd poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 195/2020\nz 28. apríla 2020, ktorým ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorou\n\n12\n\nnamietal porušenie svojich viacerých základných práv rozhodnutiami okresného súdu\na krajského súdu, ktoré nevyhoveli jeho predchádzajúcej žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu. Krajský súd konštatoval, že z predmetného rozhodnutia ústavného súdu\nvyplýva, že existencia zákonných dôvodov tzv. útekovej väzby sťažovateľa podľa § 71\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku vychádza z konkrétnych a len ťažko spochybniteľných\nfaktov, ktoré ani sám sťažovateľ ako také nepopiera, ale len na ne inak nazerá, resp. inak ich\nhodnotí, ako to urobili vo veci konajúce všeobecné súdy. Sťažovateľ realitu svojej neúčasti\nna viacerých nariadených termínoch hlavného pojednávania nevyvracia a hoci sa ju snaží\nospravedlniť, neurobil tak v súlade s požiadavkami procesnoprávneho predpisu, ktorým sa\nkonanie riadilo, a to § 120 ods. 2 Trestného poriadku. Z predmetného rozhodnutia\nústavného súdu taktiež vyplýva, že pokiaľ ide o dôvod tzv. preventívnej väzby sťažovateľa\npodľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, krajský súd nepostupoval v rozpore\nso zákonom, keď prikladal paralelne prebiehajúcim trestným stíhaniam sťažovateľa v iných\nveciach väčšiu skutkovú váhu ako sťažovateľ.\nKrajský súd sa napokon zaoberal aj proporčnosťou dĺžky trvania väzby sťažovateľa\nk stíhanej trestnej činnosti, pričom dospel k záveru, že toho času nie je možné konštatovať,\nže by dĺžka trvania väzby sťažovateľa bola vo vzťahu k stíhanej trestnej činnosti\nneproporčná, keďže sťažovateľ je vo väzbe od 3. decembra 2019, t. j. ku dňu rozhodovania\nkrajského súdu približne 7 mesiacov, s tým, že za uvedenú dobu sa materiálne a ani\nformálne dôvody väzby sťažovateľa nezmenili. Krajský súd v tejto súvislosti zároveň\nkonštatoval, že okresný súd v prejednávanej veci riadne koná, keď naposledy 24. júna 2020\nvykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul ďalších svedkov, a to svedka\na svedka\n\n.\n\nVychádzajúc z uvedených úvah, krajský súd sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú\nzamietol.\n27. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia krajského súdu\n(a príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu, na ktorého\ndôvody poukazuje a stotožňuje sa s nimi krajský súd, pozn.) konštatuje, že z jeho\nodôvodnenia vo vzťahu k zákonom predpokladaným dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1\npísm. a) a c) Trestného poriadku, pre ktoré aj bol sťažovateľ obmedzený na osobnej\n\n13\n\nslobode, nevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad\nrelevantnej zákonnej úpravy vo veci konajúcimi súdmi s dôsledkom porušenia základného\npráva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy, resp. podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.\nÚstavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď\npríslušné ustanovenia Trestného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov podporených vykonaným\ndokazovaním, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.\n28. Zo záverov, ku ktorým dospel krajský súd pri posudzovaní podmienok väzby\nsťažovateľa v jeho trestnej veci, pritom nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia\npríslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nKrajský súd vymedzil dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku ich\nzákonným pomenovaním a na podporu svojich záverov poukázal na konkrétne skutočnosti\nvyplývajúce z trestného spisu.\n29. Ústavný súd zastáva názor, že tak, ako to vyplýva z odôvodnení väzobných\nrozhodnutí oboch konajúcich súdov, základná materiálna podmienka väzby sťažovateľa,\na to dôvodnosť podozrenia zo spáchania vyšetrovaných skutkov, je primerane zdôvodnená\nkonkretizáciou doterajších výsledkov dokazovania majúcich podľa mienky ústavného súdu\ndostatočnú relevanciu. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa formulovanú v ústavnej sťažnosti,\nspochybňujúcu právnu kvalifikáciu skutku, pre ktorý bola na sťažovateľa podaná obžaloba,\npoukazuje ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane judikuje,\nže pri rozhodovaní o väzbe obvineného sa nerozhoduje o jeho vine, resp. nevine, ale sa\nposudzuje len to, či sú v danom štádiu trestného konania vo vzťahu k osobe obvineného\nzistené\n\nskutočnosti\n\ndostatočne\n\nodôvodňujúce\n\npodozrenie\n\nzo\n\nspáchania\n\nskutku\n\nvyšetrovaného trestného činu (pozri napr. II. ÚS 259/2019, II. ÚS 112/2020).\nAni skutočnosti, ktoré konajúce súdy prezentovali ako dôvody podporujúce útekovú\na preventívnu väzbu, ktorá bola u sťažovateľa ustálená, a ktoré zároveň podľa súdov\nvylučujú možnosť nahradenia väzby sťažovateľa miernejším opatrením, sa nejavia\nústavnému súdu ako vágne a nepresvedčivé. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje\nna závery, ku ktorým dospel v rámci rozhodovania o predchádzajúcej ústavnej sťažnosti\n\n14\n\nsťažovateľa (uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 195/2020 z 28. apríla 2020) a na ktoré\nvo svojom rozhodnutí poukázal aj krajský súd.\n30. Právne závery odôvodnenia napadnutého väzobného rozhodnutia krajského súdu\n(v spojení s predmetným rozhodnutím okresného súdu) korešpondujú so skutkovými\nzisteniami a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle (majú totiž logickú podobu, kde\nargumenty sú jasne vysvetlené a sú súčasne dostatočne zrozumiteľné), ale komplexného\nzhodnotenia všetkých skutkových okolností významných pre rozhodovanie o väzobnej\notázke. Ústavný súd súčasne zastáva názor, že konajúcimi súdmi prezentovaná interpretácia\njednotlivých ustanovení aplikovaných právnych noriem (príslušných ustanovení Trestného\nporiadku týkajúcich sa väzobného rozhodovania) nijako nepopiera ich účel a zmysel a má\nteda z hľadiska ich ústavnej konformnosti akceptovateľnú podobu. Podľa ústavného súdu sa\nkonajúce súdy posúdením väzobnej veci sťažovateľa zaoberali dostatočne, náležite\na primerane.\n31. Ústavný súd na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím\nna svoju judikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie, pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti\nnamietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru napadnutým postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tos 17/2020\nz 1. júla 2020 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.3 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru napadnutým\npostupom a uznesením krajského súdu\n32. Ústavný súd sa osobitne vysporiadal aj so sťažovateľom formulovanou\nnámietkou porušenia čl. 5 ods. 3 dohovoru napadnutým postupom a rozhodnutím krajského\nsúdu v kontexte argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti a upriamuje pozornosť\n\n15\n\nna ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je čl. 5 ods. 3\ndohovoru aplikovateľný na situáciu prvotnej súdnej kontroly zákonnosti obmedzenia\nosobnej slobody nasledujúcej bezprostredne po „zatknutí“ (t. j. na prvotné rozhodovanie\no vzatí do väzby). Na prípad sťažovateľa, u ktorého išlo o nasledujúcu previerku zákonnosti\nväzby – žiadosť sťažovateľa o prepustenie na slobodu a rozhodovanie o jeho ponechaní\nvo väzbe, teda aplikovateľný nie je (II. ÚS 81/2017).\n33. Pretože neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu a namietaným porušením čl. 5 ods. 3 dohovoru, ústavný súd ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného prerokovania v časti namietajúcej porušenie\npráva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 6 Tos 17/2020\nz 1. júla 2020 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n34. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n35. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-dôvody väzby", "väzba-preventívna", "väzba-úteková"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fd40a90b-a185-4213-a270-8eaa3dd2b863", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.195.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 195/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 195/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.195.2020.1"}, {"guid": "ussr:bd4574a2-7a21-4545-a7b9-b33b9131a8c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1"}, {"guid": "ussr:4ec58dc8-bbc1-4808-904f-3fa01e1b00ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1"}, {"guid": "ussr:1964105c-c462-43cb-b469-e7f814d3487a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.81.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 81/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.81.2017.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "6517edb0-44dd-44cd-9383-71daa285bd59:fce2afd0-f591-4201-959b-5dcfceb00275", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2119013684.1", "spisova_znacka": "6Tos/17/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/17/2020 z 17. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-02-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2119013684.1"}], "citovane_v": []}