{"guid": "ussr:17951abe-a981-4b49-98b0-e8a3ec6b5b21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.5.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 5/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 5/2020 z 16. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 5/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.5.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/17951abe-a981-4b49-98b0-e8a3ec6b5b21", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.5.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.5.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.5.2020.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 5/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte\nzloženom\n\nz predsedu\n\nsenátu\n\nĽuboša\n\nSzigetiho,\n\nzo\n\nsudkyne\n\nJany\n\nLaššákovej\n\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nspoločnosti BCI, a. s., Mydlárska 7A, Žilina, IČO 31617794, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou Karkó s. r. o., Sad na Studničkách 32, Žilina, v mene ktorej koná advokát\nMgr. Richard Karkó, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2 Obdo 40/2018, 2 Obdo 41/2018 z 27. augusta 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť spoločnosti BCI, a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti BCI, a. s., Mydlárska 7A, Žilina,\n\nIČO 31617794 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obdo 40/2018, 2 Obdo 41/2018\nz 27. augusta 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) .\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že spoločnosť JOHNNY SERVIS s. r. o.,\nGajary-Dolečky (ďalej len „žalobkyňa“), sa návrhom na začatie konania (ďalej len\n„žaloba“) doručeným Okresnému súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) 1. apríla 2014\ndomáhala\n\nproti\n\nsťažovateľke\n\n(žalovanej\n\na\n\ndlžníčke)\n\nurčenia\n\npravosti\n\ncelkom\n\n130 pohľadávok v súhrnnej výške 37 340,87 € z titulu nezaplatených cien za služby, ktoré\nboli súhrnnou prihláškou prihlásené do reštrukturalizácie sťažovateľky [v zmysle\nzákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o konkurze\na reštrukturalizácii“)] povolenej uznesením okresného súdu sp. zn. 3 R 4/2013\nz 19. decembra 2013 a popreté reštrukturalizačnou správkyňou sťažovateľky. V právnej\nveci žaloby sa konanie na okresnom súde viedlo pod sp. zn. 26 Cbi 17/2014.\n3. V právnej veci žaloby okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 26 Cbi 17/2014\nzo 4. augusta 2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobe v celom rozsahu\nvyhovel, t. j. určil, že pohľadávky žalobkyne voči sťažovateľke bližšie špecifikované v jeho\nvýroku v celkovej sume 37 340,87 € sú, čo sa týka právneho dôvodu, poradia,\nvymáhateľnosti a sumy, v celom rozsahu zistené.\n4. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu podala riadne a včas odvolanie –\nriadny opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“) rozsudkom sp. zn. 13 CoKR 30/2015 z 30. marca 2016 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) tak, že rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného\nsúdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 19. apríla 2016.\n\n2\n\n5. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 26 Cbi 17/2014 z 12. apríla 2016 (ďalej\nlen „uznesenie okresného súdu I“) uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť Slovenskej\nrepublike súdny poplatok v sume 12 935 € za ňou podané odvolanie – riadny opravný\nprostriedok, a to v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.\n6. Okresný súd tiež uznesením sp. zn. 26 Cbi 17/2014 zo 17. júna 2016 (ďalej len\n„uznesenie okresného súdu II“) uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť Slovenskej republike\nsúdny poplatok v sume 12 935 € za žalobkyňou podanú žalobu, a to v lehote do 3 dní\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.\n7. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu I, ako aj proti uzneseniu\nokresného súdu II riadne a včas odvolania – riadne opravné prostriedky, ktorými namietala\nnesprávnosť výšky týmito rozhodnutiami vyrubeného súdneho poplatku. Sťažovateľka\nsvoje odvolania odôvodňovala najmä tým, že v danom prípade ide o osobitný typ konania –\ntzv. incidenčné sporové konanie v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorého\npredmetom bol podľa jej názoru iba jeden nárok, a to nárok na určenie pravosti prihlásených\npohľadávok. Súdny poplatok v zmysle položky 1 písm. b) v spojení so 6. poznámkou\nk položke 1 prílohy (Sadzobník súdnych poplatkov) zákona Slovenskej národnej rady\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom\nv rozhodujúcom období za žalobu, ako aj za odvolanie preto mal byť vyrubený iba vo výške\n99,50 €, a nie [za každú popretú pohľadávku osobitne, t. j. 130 x 99,50 €, pozn.) vo výške\n12 935 €.\n8.\n\nKrajský\n\nsúd\n\no\n\nodvolaniach\n\nsťažovateľky\n\nrozhodol\n\nuznesením\n\nsp. zn. 13 CoKR 3/2018 z 28. februára 2018 (ďalej len „uznesenie krajského súdu I“) tak,\nže uznesenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nI\n\nako\n\nvecne\n\nsprávne\n\npotvrdil,\n\na\n\nuznesením\n\nsp. zn. 13 CoKR 4/2018 z 28. februára 2018 (ďalej len „uznesenie krajského súdu II“) tak,\nže uznesenie okresného súdu II ako vecne správne potvrdil. Uznesenie okresného\nsúdu I v spojení s uznesením krajského súdu I a uznesenie okresného súdu II v spojení\ns uznesením krajského súdu II nadobudli právoplatnosť 16. marca 2018.\n\n3\n\n9. Sťažovateľka proti uzneseniu krajského súdu I a uzneseniu krajského súdu II\npodala včas dovolania – mimoriadne opravné prostriedky, ktoré odôvodnila v zmysle § 421\nods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“) tým, že dovolaniami napadnuté rozhodnutia, pokiaľ ide\no určenie výšky súdneho poplatku za žalobu a za odvolanie, vychádzajú z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, resp. že rozhodnutia krajského (odvolacieho) súdu záviseli\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi najvyššieho (dovolacieho) súdu\nešte nebola vyriešená. Avšak dovolania sťažovateľky proti uzneseniu krajského\nsúdu I a uzneseniu krajského súdu II boli uznesením najvyššieho súdu pre neprípustnosť\nodmietnuté. Uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 8. októbra 2019.\n10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:\n«...V danom konkrétnom prípade boli dovolania sťažovateľa odmietnuté bez toho,\naby sa dovolací súd vôbec zaoberal dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\npretože podľa jeho názoru nie je možné podať dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o vyrubení\nsúdneho poplatku. Toto má podľa názoru dovolacieho súdu vyplývať z Čl. 4 ods. 2 CSP\na za využitia interpretačných metód a s poukazom na princípy všeobecnej spravodlivosti\na princípy, na ktorých spočíva CSP a rovnako aj vzhľadom na Uznesenie NS SR\nzo dňa 25.07.2017, č. kon. 4Obdo/18/2017, v ktorom mal NS SR vysloviť rovnaký názor...\nSťažovateľ poukazuje na to, že v žiadnom ustanovení CSP nie je uvedené,\nže dovolanie nie je možné podať voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo\nrozhodnuté o odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o vyrubení súdneho poplatku.\nZ vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že dovolanie podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP je prípustné voči všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu, s výnimkou\nrozhodnutí uvedených v § 421 ods. 2 a § 422 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená.\nCSP teda jednoznačným a striktným spôsobom vymedzuje, kedy je a kedy nie je\nprocesne prípustné dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP, a to bez potreby využitia akýchkoľvek výkladových pravidiel.\n\n4\n\nNakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie o vyrubení súdneho poplatku nespadá pod rozhodnutia uvedené v § 421 ods. 2\na § 422 ods. 1 CSP, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že dovolania sťažovateľa boli\nprocesne prípustné.\nJe skutočne pozoruhodné, ako dovolací súd dospel s využitím „interpretačných\nmetód“ a s poukazom „na princípy všeobecnej spravodlivosti“ k absurdnému záveru,\nže dovolania sťažovateľa nie sú procesne prípustné, napriek skutočnosti, že v zmysle CSP\nprocesne prípustné sú. Jednoducho povedané, dovolací súd rozhodol o procesnej\nneprípustnosti dovolaní sťažovateľa bez akejkoľvek opory v zákone.\nDovolací súd teda pri posudzovaní prípustnosti dovolaní sťažovateľa zákon nevyložil\nale zmenil, čo je neprípustné a ústavne neakceptovateľné. Z dikcie Čl. 3 ods. 2 CSP predsa\njednoznačne vyplýva, že výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách\na vetách jasné a nepochybné. Postup súdov, vrátane súdu dovolacieho, by tak mal\nvychádzať zo zákona, tento interpretovať a aplikovať v súlade s materiálnym poňatím\npráva, a nie z nejakých predpokladov a domnienok, ktoré navyše ani nie sú zadefinované\nv príslušných ustanoveniach zákona.\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že dovolací súd už v minulosti\nobdobným a nesprávnym spôsobom zaujal názor o neprípustnosti kumulácie dovolacích\ndôvodov, čo nakoniec Ústavný súd SR zvrátil, keď konštatoval, že takýto zákaz zo žiadneho\nz ustanovení CSP nevyplýva (PLz. ÚS 1/2018). Je teda zrejmé, že dovolací súd, rovnako\nako v prípadoch, keď odmietol dovolania z dôvodu zákazu kumulácie dovolacích dôvodov,\nnapádaným Uznesením porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...»\n11. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.08.2019, č. kon. 2 Obdo/40/2018,\n2Obdo/41/2018 p o r u š e n é b o l o.\n\n5\n\nII. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 27.08.2019, č. kon. 2 Obdo/40/2018, 2 Obdo/41/2018 zrušuje a vec vracia\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nIII. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov\nprávneho zastúpenia na účet advokátskej kancelárie Karkó s.r.o., vedený v\n, IBAN... do 2 mesiacov od právoplatnosti vydaného rozhodnutia.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n14. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\n\n6\n\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n17. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 1 zákona o\nústavnom súde predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a zistil, že jej predmetom je\nnamietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho\nsúdu.\n18. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že najvyšší súd vec nesprávne\nprávne posúdil, keď dovolania – mimoriadne opravné prostriedky sťažovateľky proti\nuzneseniu krajského súdu I a uzneseniu krajského súdu II týkajúce sa (ne)správnosti\nvyrubenia súdneho poplatku za žalobu a za odvolanie proti rozsudku okresného súdu\n(v takzvanom\n\nincidenčnom\n\nsporovom\n\nkonaní\n\nv\n\nzmysle\n\nzákona\n\no\n\nkonkurze\n\na reštrukturalizácii, pozn.) v zmysle § 447 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol.\n19. Podľa presvedčenia sťažovateľky, keďže uznesenie krajského súdu I a uznesenie\nkrajského súdu II nie je možné zaradiť pod rozhodnutia v zmysle § 421 ods. 2 a § 422 ods. 1\n\n7\n\nCSP, proti ktorým je dovolanie neprípustné, odmietnutie dovolaní proti uzneseniu krajského\nsúdu I a uzneseniu krajského súdu II pre neprípustnosť je ústavne neudržateľné a arbitrárne.\n20. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n21. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, a preto\nodôvodnenie\n\nrozhodnutia\n\nvšeobecného\n\nsúdu,\n\nktoré\n\nstručne\n\na\n\njasne\n\nobjasní\n\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n22. Ústavný súd preto považuje za potrebné poukázať aj na relevantnú časť\nodôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu: „... 26. Pri skúmaní hľadiska prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolací súd zdôrazňuje, že nová právna úprava\nnerozlišuje rozhodnutia z hľadiska ich formy, ale vychádzajúc z obsahového hľadiska\nrozhodnutí odvolacieho súdu, vymedzuje neprípustnosť uplatnenia dovolania proti\nuzneseniam (všeobecne potvrdzujúcim i zmeňujúcim) uvedeným v § 357 písm. a/ - n/ C. s. p.\n\n8\n\nV tomto prípade ide o procesné rozhodnutia odvolacieho súdu, teda také, ktoré súd vydá\nbez toho, aby vec prejednal do jej merita, a preto ich prieskum dovolacím súdom z hľadiska\n(ne)správneho právneho posúdenia je logicky vylúčený (viď Števček M., Ficová S.,\nBaricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok.\nKomentár, Praha: C. H. Beck, str. 1384).\n27. Prípustnosť dovolania pri zásadnom právnom význame (§ 421 C. s. p.) je\nv zmysle vyššie uvedeného koncipovaná aj negatívne. Podľa § 421 ods. 2 C. s. p. nie je\ndovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 prípustné, ak odvolací súd rozhodol o\nodvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C. s. p. Zároveň nie je dovolanie\nprípustné podľa § 421 ods. 1 C. s. p. ani v prípadoch obsiahnutých v ustanovení § 422 ods.\n1 C. s. p. Rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku za podanú žalobu, resp. o vyrubení\nsúdneho poplatku za odvolanie nie je uvedené v predmetnom ustanovení § 357 písm. a/ až\nn/ C. s. p. a zároveň sa naň nevzťahuje ani ustanovenie § 422 ods. 1 C. s. p.\n28. Dovolateľ svoje dovolanie koncipoval podľa § 421 ods. 1 C. s. p., teda odôvodniť\nho mohol len nesprávnym právnym posúdením veci (§ 432 C. s. p.). V zmysle právnej\núpravy platnej v čase vydania napadnutých rozhodnutí (12.04.2016 a 17.06.2016),\nt. j. úpravy Občianskeho súdneho poriadku, by nebolo dovolanie prípustné z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 239 ods. 3 O. s. p. bola prípustnosť\ndovolania vylúčená proti uzneseniam odvolacieho súdu týkajúcich sa súdnych poplatkov\n(okrem prípadov uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p.) Ustálená judikatúra zároveň zastávala\nnázor, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) je\nrelevantným dovolacím dôvodom, avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237\nods. 1 O. s. p.) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. Právne posúdenie veci je totiž\nrealizáciou vlastnej rozhodovacej činnosti súdu, ktorou sa strane sporu neodnímajú žiadne\nprocesné práva, ktoré jej Občiansky súdny poriadok dáva. V dôsledku toho by posúdenie,\nči odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval, alebo\nči zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo\ndo úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (viď R 54/2012).\n29. Dovolací súd sa ďalej stotožňuje so stanoviskom č. 81 publikovaným v Zbierke\nstanovísk NS a rozhodnutí súdov SR za rok 2018, v ktorom najvyšší súd uzavrel, že proti\nrozhodnutiu o súdnom poplatku vydanom súdom prvej inštancie v čase účinnosti právnej\n\n9\n\núpravy Občianskeho súdneho poriadku umožňujúcej podanie odvolania, pričom\npodľa § 357 C. s. p. ale odvolanie proti tomuto rozhodnutiu už nie je prípustné,\nnebude prípustné ani dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 421 ods. 1\nC. s. p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. júla 2017,\nsp. zn. 4Obdo 18/2017). S odkazom na čl. 4 ods. 2 C. s. p. a využitím jednotlivých\ninterpretačných metód (či všeobecných myšlienkových úsudkov) s poukazom na princípy\nvšeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok,\nakcentujúc výsledok súdom podaného výkladu, ktorým má byť prioritne spravodlivé\nusporiadanie procesných vzťahov, dovolací súd v dotknutom konaní uzavrel, že dovolanie\npodané proti napadnutému rozhodnutiu o súdnom poplatku (a jemu typovo a druhovo\npodobným rozhodnutiami je neprípustné. Rozhodnutie o súdnom poplatku totiž nespĺňa\nkritérium zásadnej právnej významnosti takéhoto rozhodnutia, čo zvýrazňuje i skutočnosť,\nže proti rozhodnutiu o návrhu na vrátenie súdneho poplatku za podanú žalobu právna\núprava Civilného sporového poriadku nepripúšťa už ani odvolanie. Neexistencia\nvšeobecného záujmu na rozhodovaní dovolacieho súdu o právnych otázkach vyvstávajúcich\nz procesných rozhodnutí bez presahu do merita veci, ktorá je zrejmá ako z predchádzajúcej\nprávnej úpravy, tak i právnej úpravy tej súčasnej, neumožnila dovolaciemu súdu realizovať\ndovolací prieskum.\n30. V zmysle vyššie uvedeného, dovolací súd preto konštatuje, že dovolania\nžalovaného podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., nie sú procesné prípustné, z ktorého\ndôvodu jeho dovolania proti napadnutým uzneseniam odvolacieho súdu podľa § 447\npísm. c/ C. s. p., ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať\ndôvodnosťou dovolaní...“\n23. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\n\n10\n\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť (ústavnej) sťažnosti a túto\nodmietne (III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n24. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že nie je súdom vyššej inštancie\nrozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd\npreto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie právnych\npredpisov s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n25. Ústavný súd po preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu konštatuje, že dôvody,\nktoré sťažovateľku viedli k záveru o porušení jej základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nsú neopodstatnené. Ako to z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, prípustnosť\ndovolania bola založená na dôvode podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Najvyšší súd však\nv relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia v kontexte namietaného dovolacieho\ndôvodu sťažovateľke vysvetlil povahu tohto mimoriadneho opravného prostriedku a okrem\niného najmä s poukazom na stanovisko č. 81 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 9/2018, podľa ktorého „Proti rozhodnutiu\no súdnom poplatku vydanom súdom prvej inštancie v čase účinnosti právnej úpravy\nObčianskeho súdneho poriadku umožňujúcej podanie odvolania, pričom podľa § 357\n\n11\n\nCivilného sporového poriadku ale odvolanie proti tomuto rozhodnutiu už nie je prípustné,\nnebude prípustné ani dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 421 ods. 1\nCivilného sporového poriadku“ (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 18/2017\nz 25. júla 2017), podrobne uviedol, akou právnou úvahou dospel k záveru o neprípustnosti\ndovolaní sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu I a uzneseniu krajského súdu II.\n26. Z judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 331/04, III. ÚS 156/06, II. ÚS 442/2014)\nďalej vyplýva, že podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nspočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy).\n27. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd\n(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n28. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že najvyšší súd primeraným\nspôsobom aplikoval na vec sa vzťahujúce procesné normy týkajúce sa dovolania a náležite\nodôvodnil svoje rozhodnutie, ústavný súd konštatuje, že neexistuje relevantná príčinná\nsúvislosť medzi označeným základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na strane\njednej a uznesením najvyššieho súdu na strane druhej, preto ústavný súd ústavnú sťažnosť\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n12\n\n29. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "poplatok-sadzobník", "poplatok-súdny", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:131b7017-be98-403d-89e7-fffb1d91f92b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.442.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 442/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 442/2014 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.442.2014.1"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 156/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/06 z 10. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-10", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 493, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "28812e97-ae7c-48ec-bfce-6b102f630cf3:05cd01e8-6549-4b51-aa98-e56e4e37f9d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cbi/17/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/17/2014 z 9. 4. 2015", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-04-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/28812e97-ae7c-48ec-bfce-6b102f630cf3:05cd01e8-6549-4b51-aa98-e56e4e37f9d9"}], "citovane_v": [{"guid": "ffaf24fa-4291-4692-a418-9983fcb7009d:54120160-0409-4d19-9ba8-5b5615006194", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.1", "spisova_znacka": "1VCdo/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/7/2025 z 16. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.1"}, {"guid": "608a5346-d142-44ec-9982-b7dd4408f947:6269bba2-29cb-4dab-bd23-09d99ea90924", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7118207795.1", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2024", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2024 z 5. 8. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-08-05", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7118207795.1"}, {"guid": "8375518b-440d-46c2-a977-4786b1cbeb66:14bbf03e-c32a-4745-bbc3-99f0e55e6da1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.2", "spisova_znacka": "5Cdo/61/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/61/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.2"}, {"guid": "ace120a2-1924-4089-bc05-e54b05552a0d:84960a80-2bed-4ce9-9470-fa89a5c8cb42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2", "spisova_znacka": "1VCdo/2/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 z 24. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2"}, {"guid": "55e5d9ab-acb9-4374-a321-99cf13d51f8c:c6a1bb55-a15a-4fae-8f7d-39e3d2e3a515", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.1", "spisova_znacka": "4Cdo/13/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/13/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.1"}, {"guid": "92f84371-a7db-433b-95fa-f29e47c2965d:b00739d5-e1d9-44b2-85b2-37ca5196d321", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6913202866.1", "spisova_znacka": "1Cdo/113/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/113/2021 z 25. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6913202866.1"}, {"guid": "69ee08eb-d6d9-4028-a975-395e7ff71549:5585fb19-b3d1-4a12-8f57-c6f49d0f4fdb", "ecli": "ECLI:SK:OSHE:2025:8325202044.2", "spisova_znacka": "12C/79/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/79/2025 z 24. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2025-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSHE:2025:8325202044.2"}]}