{"guid": "ussr:8e3359fb-8e6e-43c3-94cb-de2a539b5484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.485.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 485/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 485/2020 z 22. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 485/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.485.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "nazov": "čl. 36 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8e3359fb-8e6e-43c3-94cb-de2a539b5484", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.485.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.485.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.485.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 485/2020-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 2B, Pezinok, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Okresného súdu Bratislava I\nvedenom pod sp. zn. 19 C 66/2012, základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods.\n\n2\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nsp. zn. 5 Co 630/2014 z 19. júna 2018 a základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6 Cdo 229/2019 z 27. mája 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n4. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) konaním Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nvedeným pod sp. zn. 19 C 66/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“), základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 3 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 630/2014 z 19. júna 2018\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“) a základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 36\nods. 1 a 3 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva\nna účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru, ako aj čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 6\n\nCdo\n\n229/2019\n\nz 27.\n\nmája\n\n2020\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„napadnuté\n\nuznesenie“).\n\nÚstavná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 2. septembra 2020.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom\nnapadnutého konania na strane navrhovateľa vedeného pred okresným súdom na základe\nnávrhu podaného 6. júna 2012 na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „postupový súd“),\nktorým sa sťažovateľ domáhal náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy proti žalovanej\nSlovenskej\n\nrepublike,\n\npostupu sudcov\n\nktorá\n\nmala\n\npostupového\n\nvzniknúť\nsúdu\n\nv dôsledku\nv\n\nnesprávneho\nkonaniach\n\núradného\nvedených\n\npod sp. zn. PK 1 T 56/06 a sp. zn. PK 2 T 39/2001. O sťažovateľovom návrhu rozhodol\nokresný súd rozsudkom zo 7. marca 2014 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“),\n2\n\nktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej strane nepriznal náhradu trov konania.\nOdvolaniu sťažovateľa podanému proti rozsudku okresného súdu nebolo vyhovené\na krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu, pričom žalovanej\nstrane nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Dovolanie sťažovateľa podané\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu bolo odmietnuté podľa § 447 písm. c) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“)\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu ako procesne neprípustné.\n3. V súvislosti s namietaným porušením označených práv krajským súdom\na najvyšším súdom sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje takmer identicky\nako v podanom dovolaní, keď namieta, že mu prvoinštančný súd, ako aj odvolací súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnili, aby v namietanom konaní plnohodnotne\nuskutočňoval a realizoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\njeho práva na spravodlivý proces, keďže s ním nebolo riadne konané. Podľa sťažovateľa\nkrajský súd nesprávne posúdil jeho odvolanie, keď o ňom rozhodoval podľa Civilného\nsporového poriadku účinného od 1. júla 2016, pričom odvolanie podal sťažovateľ ešte\nza účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Namietal, že krajský súd sa dôsledne\nnevysporiadal s diskriminačným konaním okresného súdu majúcim za následok porušenie\npráva rovnosti a porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie v dôsledku zanedbania\npoučovacej povinnosti, keďže sťažovateľa nepoučil o možnosti namietať postúpenie veci\nz dôvodu miestnej príslušnosti, na základe čoho nie je možné okresný súd „považovať\nza miestne a vecne príslušný súd – ergo jedná sa o nezákonný súd.“. Podľa sťažovateľa\nnebol okresným súdom poučený ani o jeho právach a povinnostiach v súvislosti s podaním\nodvolania proti rozsudku okresného súdu.\nSťažovateľ v ústavnej sťažnosti predostiera aj námietku, že mu postupom krajského\nsúdu v odvolacom konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže podľa jeho\nvyjadrenia napriek tomu, že v konaní pred okresným súdom používal na účely komunikácie\ns konajúcim súdom svoju emailovú adresu a súčasne okresný súd požiadal,\naby mu písomnosti doručoval na jeho elektronickú adresu, krajský súd ho o mieste a čase\nverejného vyhlásenia rozsudku v jeho právnej veci elektronickými prostriedkami\n\n3\n\nneupovedomil. Na podporu svojej námietky poukázal na uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Obdo 26/2017 z 31. mája 2018.\nK porušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nnajvyšším\n\nsúdom\n\nsťažovateľ\n\nargumentuje,\n\nže všetky uvedené procesné pochybenia namietal aj v rámci podaného dovolania,\nkde ich subsumoval pod dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, najvyšší súd ako súd\ndovolací sa však s ním riadne nevysporiadal, a preto odôvodnenie napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu považuje za zmätočné a arbitrárne.\n4. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ žiada ústavný súd rozhodnúť o vyslovení\nporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní. V odôvodnení ústavnej sťažnosti k namietanému porušeniu týchto práv okresným\nsúdom sťažovateľ uviedol:\n„... dĺžka kompenzačného konania č. k. 19C/66/2012 od 06.06.2012 (pôvodne\nvedeného na Okresnom súde Bratislava 3 pod č. k. 7C/53/2012) o odškodnení nemajetkovej\nujmy... pri jeho posúdení ako CELKU nesplnila požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo nie je prípustným\na ústavne právne konformným.\nSťažovateľ vzhľadom na skutkový stav veci a okolnosti prípadu k neefektívnemu\na nesúrodému , nekoncentrovanému konaniu porušovateľov 1-3 neprispel.\nSťažovateľ k porušeniu primeranej lehoty v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru neprispel,\nna prieťahoch a extrémne dĺžke odvolacieho konania , sa nepodieľal, keďže od počiatku mal\nzáujem na urýchlenom a spravodlivom prejednaní a rozhodnutí kompenzačnej veci\nv primeranej lehote .\nStav právnej neistoty, bezmocnosti , beznádeje a psychického strádania sťažovateľa\no výsledok tohto odvolacieho konania stále trvá, pri posúdení dĺžky konania v trestnej veci\nč. k. PK 1T56/03 vedeného na Okresnom súde Bratislava 3 od 05.06.2003 {doposiaľ\nnerozhodnuté zákonným spôsobom ani len na 1. stupni, keďže prokuratúra doposiaľ za viac\nako 17 rokov nedoručila súdu dôkaz pravdy...“\n\n4\n\nSťažovateľ, odkazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“), zastáva názor, že v napadnutom konaní „je naďalej obeťou porušenia\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru... majúc zato, že za daného skutkového stavu veci nebol povinný\npodať sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy neprimeranú dĺžku kompenzačného\nkonania, prebieha konanie o trovách dovolacieho konania .“.\n5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nv jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38\nods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, porušenie základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu,\nporušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, označené rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu\nzrušil a vrátil vec sťažovateľa krajskému súdu a najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie\n\na\n\npriznal\n\ntiež\n\nsťažovateľovi\n\nnáhradu\n\ntrov\n\nprávneho\n\nzastúpenia,\n\nako aj primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 17 000 €.\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z.\n\nz.\n\no Ústavnom\n\nsúde\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\na o zmene\n\na doplnení\n\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.\n\n6\n\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy\nalebo nesprávnym úradným postupom.\n14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo\nnezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy\nalebo nesprávny úradný postup.\n15. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n16. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n17.\n\nSťažovateľ\n\nv ústavnej\n\nsťažnosti\n\nnamieta\n\nporušenie\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38\nods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré bolo podľa jeho názoru poznačené\nzbytočnými prieťahmi. Taktiež namieta porušenie svojich označených základných práv\nzaručených ústavou a listinou a práv zaručených dohovorom napadnutým rozsudkom\n7\n\nkrajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu. V rámci predostretej\nargumentácie\n\nprezentuje\n\nvýhrady\n\nproti\n\nprocesnému\n\npostupu\n\nokresného\n\nsúdu\n\npri prejednávaní jeho právnej veci a tiež proti procesnému postupu krajského súdu\nv odvolacom konaní, keď podľa mienky sťažovateľa je postup konajúcich súdov poznačený\nvadami majúcimi intenzitu porušenia v ústavnej sťažnosti označených práv, ktoré neboli\nnajvyšším súdom ako súdom dovolacím korigované.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým konaním okresného súdu\n18. Vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný,\nsťažovateľ namieta postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 66/2012.\nÚstavný súd konštatuje rozpor medzi odôvodnením ústavnej sťažnosti a jej petitom.\nArgumentácia sťažovateľa v ústavnej sťažnosti, hoci bola koncipovaná kvalifikovaným\nprávnym zástupcom, obsahuje iba všeobecné konštatovanie sťažovateľa, že dĺžka\nnapadnutého konania nesplnila požiadavku primeranej lehoty, avšak bez ďalšej opory\nv konkrétnej, logicky zrozumiteľnej a zároveň právne zmysluplnej argumentácii. Sťažovateľ\nv súvislosti s namietanými prieťahmi v odôvodnení ústavnej sťažnosti poukazuje na konanie\nvedené postupovým súdom pod sp. zn. PK 1 T 56/03, ktoré doteraz nebolo právoplatne\nrozhodnuté.\n19. Za takejto situácie, keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje zmysluplné\nodôvodnenie návrhu, ktoré by poskytlo základný východiskový rámec pre rozhodovanie\nústavného súdu o namietanom porušení uvedených práv sťažovateľa, mohla by zakladať\ndôvod odmietnutia podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde ako nemajúca\nnáležitosti ustanovené zákonom.\n20. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je však zrejmé, že časť ústavnej sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v napadnutom konaní okresného súdu\nje zjavne neopodstatnená.\n8\n\n21. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup\norgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,\nktoré označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná\nsituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené\nzákladné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú\n(napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).\n22. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho\norgánu (I. ÚS 76/03, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017). Ochrana základnému právu\nna konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i právu na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa v konaní pred ústavným\nsúdom poskytuje len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany k porušeniu označených práv\nešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (napr. IV. ÚS 102/05,\nIV. ÚS 637/2013, II. ÚS 518/2014, II. ÚS 176/2019). Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola\nústavnému súdu doručená, už nedochádzalo k porušovaniu označeného základného práva,\nústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej\nsťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd\nposkytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(napr. II. ÚS 55/02, IV. ÚS 223/2010, IV. ÚS 149/2018, II. ÚS 464/2018). Tento právny\nnázor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (Obluk proti Slovenskej\nrepublike, rozsudok z ESĽP z 20. 6. 2006, č. 69484/01, body 62 a 63).\n23. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba\nkonania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť\nzbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(II. ÚS 109/03, I. ÚS 103/2016), resp. ak argumenty v sťažnosti nepreukázali v čase podania\nsťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá\nna ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať\nzáver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,\nresp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti\n9\n\nalebo rozhodovaní\n\npríslušného\n\norgánu\n\nverejnej\n\nmoci,\n\nposudzovaná\n\nv\n\nkontexte\n\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. IV. ÚS 62/08, IV. ÚS 362/09, I. ÚS 188/2019,\nII. ÚS 238/2020).\n24. Okresný súd v napadnutom konaní rozhodol rozsudkom zo 7. marca 2014,\nktorý v spojení s napadnutým rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť\n12. septembra 2018. Dovolanie podané sťažovateľom proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu bolo najvyšším súdom odmietnuté napadnutým uznesením z 27. mája 2020\n(sťažovateľovi doručené 3. júla 2020, pozn.), teda ešte pred podaním ústavnej sťažnosti.\nÚstavný súd pri posudzovaní postupu okresného súdu zohľadnil skutočnosť, že napadnuté\nkonanie na súde prvej inštancie vo veci sťažovateľa bolo v čase doručenia ústavnej\nsťažnosti ústavnému súdu (4. septembra 2020, pozn.) právoplatne skončené.\n25. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že v napadnutom konaní „prebieha\nkonanie o trovách dovolacieho konania“, ústavný súd poukazuje na druhý výrok\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, podľa ktorého žalovanej strane nebola priznaná\nnáhrada trov dovolacieho konania.\n26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti\nnamietaného porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38\nods. 2 listiny a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu\n27. Vzhľadom na § 124 poslednú vetu zákona o ústavnom súde, podľa ktorého\nak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej\nsťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom\n\n10\n\nnapadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku,\nústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu.\n28. Na úvod ústavný súd poznamenáva, že ústavná sťažnosť sťažovateľa v časti\nnamietaného porušenia označených práv rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu\nmá napriek právnemu zastúpeniu v konaní pred ústavným súdom laický, nezrozumiteľný\na z odborného hľadiska neprínosný charakter. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ\nopakovane vznáša námietky, pre ktoré považuje rozhodnutia všeobecných súdov\nza nesprávne, bez ďalšej právne zmysluplnej argumentácie.\n29. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142\nods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu\nzákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152\nods. 4 ústavy; napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, z novších napr. II. ÚS 206/2015,\nI. ÚS 41/2019).\n30. Ústavný súd môže preskúmavať také rozhodnutie všeobecných súdov,\nak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n11\n\n31. Pri posúdení napadnutého rozsudku krajského súdu (v spojení s odôvodnením\nrozsudku okresného súdu) nebolo jeho úlohou preskúmať správnosť skutkových a právnych\nzáverov, o ktoré krajský súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či malo\nalebo nemalo byť odvolaniu sťažovateľa vyhovené. Úloha ústavného súdu sa v danom\nprípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou\nargumentáciou sťažovateľa vysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či má súdom zvolená\ninterpretácia aplikovaných právnych noriem ústavnoprávne akceptovateľný charakter.\n32. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 29 až 31 odôvodnenia tohto\nuznesenia, posúdil ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa, pričom sa oboznámil\ns obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré bolo podkladom\npre právny záver o nevyhovení odvolaniu sťažovateľa, tiež s odôvodnením prvoinštančného\nrozsudku okresného súdu, s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,\nako aj s relevantnou právnou úpravou, ktorá bola v právnej veci sťažovateľa aplikovaná.\n33. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu\n(v spojení s odôvodnením prvoinštančného rozsudku) bez toho, aby bolo potrebné dôvody\nrozhodnutia všeobecných súdov ďalej analyzovať, keďže sú podľa názoru ústavného súdu\ndostatočne výpovedné, možno vyvodiť, že krajský súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal\nv rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď\nna všetky podstatné okolnosti prípadu. Napadnutý rozsudok krajského súdu je zdôvodnený\nriadne a presvedčivo, nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery\ncitovaného rozhodnutia krajského súdu, ktoré sú v nevyhnutnej miere v potrebnom rozsahu\nodôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n34. Závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku krajského súdu nemožno kvalifikovať\nako arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné vo vzťahu\nk sťažovateľom označeným právam podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy, čl. 36 ods. 1 a 3 listiny\na čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú pre nedostatok príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým porušením označených práv a rozhodnutím krajského súdu.\n12\n\n35. K námietke sťažovateľa o porušení čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým\nrozsudkom krajského súdu ústavný súd pre úplnosť uvádza, že v týchto článkoch\nsú upravené základné garancie, resp. princípy fungovania štátu, majú teda charakter\nvšeobecného ústavného princípu a primárne neformulujú základné práva ani slobody\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré sú upravené v druhej hlave ústavy. Vzhľadom\nna to, že sťažovateľ dáva ich porušenie do priamej súvislosti s čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy,\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 36 ods. 1 a 3 listiny, pričom ústavný súd nezistil porušenie\noznačených práv, je ústavná sťažnosť aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.\nIII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a čl. 1\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n36. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, ktorou spochybňuje správnosť záveru\nnajvyššieho súdu o (ne)prípustnosti dovolania, ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,\nv súlade s ktorou otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky,\nza ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci\nnajvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti\ndovolania je v zásade otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru\no porušení označených práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 471/2017).\n37. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok ESĽP z 28. 10. 1998). Otázku posúdenia prípustnosti dovolania\nrieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti\ndovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení označených\npráv sťažovateľa v prípade, ak bolo toto posúdenie vykonané v súlade so zákonom\n(m. m. IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom\n\n13\n\nna vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa (m. m. III. ÚS 804/2016,\nII. ÚS 465/2017, I. ÚS 156/2018, II. ÚS 153/2019).\n38. Najvyšší súd napadnutým uznesením z 27. mája 2020, i keď v konečnom\ndôsledku dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietol ako neprípustné,\nzaujal stanovisko k podstate námietok sťažovateľa, ktoré uvádza aj v ústavnej sťažnosti.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu preto (na rozdiel od názoru sťažovateľa) nemožno\npovažovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo\nzmysel práva na spravodlivý súdny proces. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd\nv napadnutom\n\nuznesení\n\nzrozumiteľne\n\na\n\npresvedčivo\n\nvysvetlil\n\nprávne\n\nzávery,\n\nku ktorým dospel, a tie sú z ústavnoprávneho hľadiska udržateľné.\n39. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že odvolanie podal ešte v čase platnosti\na účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom krajský súd nesprávne jeho odvolanie\nposúdil podľa Civilného sporového poriadku, ústavný súd konštatuje, že táto námietka\nneobstojí\n\nvzhľadom\n\nna\n\nprechodné\n\nustanovenie\n\n§\n\n470\n\nods.\n\n1\n\nCSP,\n\npodľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\n40. K námietke sťažovateľa o nesplnení všeobecnej poučovacej povinnosti krajského\nsúdu ústavný súd poukazuje na bod 18 odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde najvyšší\nsúd uviedol, že v „zmysle § 105 ods. 2, 3 OSP (účinného v čase postúpenia tejto veci\nmiestne príslušnému súdu, t. j. k 28. júnu 2012), ak súd podľa odseku 1 zistí,\nže nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia\nalebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec\npostúpená, s postúpením nesúhlasí alebo účastník postúpenie namieta do 15 dní\nod doručenia upovedomenia o postúpení, predloží vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému\nsúdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd, ktorému má byť vec podľa rozhodnutia\nnadriadeného súdu postúpená. Nadriadený súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.\nV tejto časti dovolania žalobca namieta údajné nesplnenie poučovacej povinnosti\nsúdu prvej inštancie podľa § 105 OSP ods. 2, 3 OSP o možnosti namietať postúpenie veci.\n14\n\nZ citovaného ustanovenia ale nevyplýva poučovacia povinnosť súdu ohľadom možnosti\nnamietať postúpenie veci. Vyplýva z neho však pre súd povinnosť účastníka upovedomiť\no takomto postúpení veci príslušnému súdu, čo súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi\nsplnil oznámením z 28. júna 2012, doručeným mu 18. júla 2012 (viď č. 1. 22 a 26 spisu).\nDovolací súd poznamenáva, že bezodkladné postúpenie veci z dôvodu miestnej príslušnosti\n(§ 84 OSP) z Okresného súdu Bratislava III Okresnému súdu Bratislava I bolo správne,\npreto ani prípadne vyslovený nesúhlas žalobcu s postúpením by nebol spôsobilý zmeniť\ntakto ustálenú príslušnosť Okresného súdu Bratislava 1. Vzhľadom na uvedené považuje\ndovolací súd námietku žalobcu o nesplnení poučovacej povinnosti súdom prvej inštancie\nza neopodstatnenú.“.\n41. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa o nesprávnom, resp. nedostatočnom\nsplnení poučovacej povinnosti okresným súdom v súvislosti s podaním odvolania\nproti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie ústavný súd konštatuje, že z hľadiska\nsvojho rozsahu v zmysle Civilného sporového poriadku (rovnaká právna úprava platila\naj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pozn.) poučovacia povinnosť musí\nobsahovať poučenie o lehote na podanie odvolania (dĺžke a začiatku jej plynutia), o súde\npríslušnom na podanie odvolania a náležitostiach odvolania. Uvedený rozsah poučovacej\npovinnosti, resp. jej nenaplnenie okresným súdom sťažovateľ v ústavnej sťažnosti\nnespochybňuje. Z poučenia v rozsudku okresného súdu je zrejmé, že okresný súd si túto\npovinnosť splnil. Na základe uvedeného sa ústavnému súdu javí argumentácia sťažovateľa\no procesnom pochybení všeobecných súdov v súvislosti s manudukačnou povinnosťou,\nktoré malo mať intenzitu porušenia jeho označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru,\nako zjavne neopodstatnená.\n42. Podľa § 160 ods. 3 CSP všeobecný súd manudukačnú povinnosť nemá,\nak je strana fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nV takomto prípade z dôvodu splnenia kvalifikačného predpokladu o vedomosti znalosti\nprocesných práv a povinností je právo na princíp rovnosti zbraní zachované.\nZ predchádzajúcich konaní pred ústavným súdom vo veciach ústavných sťažností\nsťažovateľa je ústavnému súdu známe, že sťažovateľ je osobou, ktorá má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa (napr. II. ÚS 355/2020), čo napokon sám dokladoval\n15\n\npriložením kópie diplomu o získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom\nprograme práva (vystavený 6. septembra 2011, pozn.) k tejto ústavnej sťažnosti.\n43. Vo vzťahu k formulovanej námietke sťažovateľa o odňatí možnosti riadne konať,\npretože krajský súd ho neupovedomil o verejnom vyhlásení rozsudku zaslaním\nupovedomenia elektronicky na jeho mailovú adresu, hoci o to požiadal, ústavný súd\npoukazuje na bod 22 odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde najvyšší súd v podstatnom\nuviedol:\n„Podľa najvyššieho súdu dovolateľ nenáležité vytýka odvolaciemu súdu, že miesto\na čas verejného vyhlásenia rozsudku mu neoznámil aj elektronickými prostriedkami\nna mailovú adresu...\nPodľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom\nbez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku\nna úradnej tabuli a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní\npred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.\nZ gramatického a sémantického výkladu ustanovenia § 219 ods. 3, druhá veta CSP\nnepochybne vyplýva, že súd oznámi strane miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku\naj elektronickými prostriedkami, (len) ak o to strana požiada. Zo spisu súdu prvej inštancie\nnevyplýva, že by dovolateľ (žalobca) výslovne požiadal o oznámenie času a miesta\nverejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami; to netvrdí ani sám dovolateľ\nv dovolaní. K tomu, aby súd bol povinný splniť povinnosť podľa § 219 ods. 3, druhá veta\nCSP nepostačuje, ak strana v komunikácii so súdom (len) uvádza okrem svojej adresy\nbydliska aj svoju elektronickú adresu [obdobne 1 Cdo 11/2019, 2 Cdo 175/2018,\n6 Cdo 2/2018, 7 Cdo 10/2019, 8 Cdo 139/2017 a iné.]“\n44. Ústavný súd v tomto smere už v minulosti konštatoval (II. ÚS 169/2019,\nII. ÚS 152/2020, II. ÚS 162/2020), že pokiaľ strana sporu bola o mieste a čase verejného\nvyhlásenia rozsudku oboznámená zverejnením oznámenia na oznamovacej/úradnej tabuli\nsúdu či internetovej stránke súdu (prípadne písomne), avšak nie aj prostredníctvom\nelektronických prostriedkov, a to napriek tomu, že strana sporu o to požiadala, ide o zjavne\nnezákonný postup súdu a dochádza (slovami svojho času platného Občianskeho súdneho\n16\n\nporiadku) k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom a naplneniu prípustnosti\ndovolania z tohto dôvodu. Takýto nezákonný postup súdu (síce zakladajúci prípustnosť\ndovolania) však nemusí dosahovať intenzitu porušenia ústavných práv tejto strany sporu.\nRozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie ústavnosti takéhoto (zjavne nezákonného)\npostupu súdu pri oboznamovaní s miestom a časom verejného vyhlásenia rozsudku\nteda je, či sa do dispozičnej sféry a vedomia strany sporu dostalo v dostatočnom časovom\npredstihu (v lehote najmenej päť dní) riadne upovedomenie o mieste a čase verejného\nvyhlásenia rozsudku.\nInak povedané, rozhodujúce je, či strane sporu vôbec bolo oznámené miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku, aj keď nie elektronickými prostriedkami. Vychádzajúc\nz uvedeného, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade potvrdenia pravdivosti námietky\nsťažovateľa (že mu krajský súd informácie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku\nnedoručil elektronicky napriek jeho výslovnej žiadosti o túto formu komunikácie) by takáto\nsituácia ešte nemusela znamenať porušenie ústavných práv sťažovateľa, a to vzhľadom\nna intenzitu zásahu do ústavných práv sťažovateľa oslabenú tým, že krajský súd oznámil\nmiesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku sťažovateľovi a verejnosti zverejnením\npredmetných informácií na úradnej tabuli súdu (túto skutočnosť sťažovateľ nijakým\nspôsobom nespochybnil). Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že sťažovateľ\nnapokon ani nepreukázal, že by v zmysle dikcie relevantného zákonného ustanovenia\n§ 219 ods. 3 CSP výslovne krajský súd o doručovanie písomností, resp. o oznámenie miesta\na času verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami požiadal.\n45. Ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania je v napadnutom uznesení zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody,\npre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť ako procesne neprípustné,\npričom sa ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými dovolacími námietkami\nsťažovateľa. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným. Postup najvyššieho súdu, ktorý vyústil do vydania napadnutého uznesenia,\n17\n\nnemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za taký, ktorým by došlo k popretiu\npodstaty, zmyslu alebo účelu vo veci sťažovateľa použitých procesno-právnych noriem\n(upravujúcich prípustnosť dovolania v civilných sporoch).\n46. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť\nk záveru o ich porušení, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n47. Rovnako ako v prípade namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru ústavný súd nezistil ani porušenie práva na účinný právny prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 dohovoru. Uplatňovanie práva na účinný prostriedok nápravy\nvyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí totiž nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie\n(arguable claim) o porušení iného práva chráneného dohovorom (Silver a ostatní\nproti Spojenému kráľovstvu, rozhodnutie ESĽP z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru\nsa tak vzťahuje\n\niba\n\nna prípady,\n\nv\n\nktorých\n\nsa\n\njednotlivcovi\n\npodarí\n\npreukázať\n\npravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom\n(Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131,\nrovnako nálezy ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 24/2010, sp. zn. IV. ÚS 325/2011\na sp. zn. I. ÚS 538/2013).\n48. Citovaná judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13\ndohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje, a keďže ústavný súd zistil,\nže k porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo, nemohol dospieť\nani k záveru, že by najvyšší súd porušil sťažovateľovo právo zaručené čl. 13 dohovoru,\na preto aj v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd uvádza, že čl. 13 dohovoru má procesný charakter,\nktorý zaručuje všeobecné právo na účinný právny prostriedok nápravy pred vnútroštátnym\norgánom každému, kto sa dovoláva základných práv a slobôd uvedených v dohovore. Tento\n18\n\núčinný prostriedok nápravy je nezávislý od istoty priaznivého výsledku pre sťažovateľa\n(podobne III. ÚS 86/05, I. ÚS 538/2013, III. ÚS 167/2017).\n49.\n\nPretože ústavná\n\nsťažnosť\n\nbola\n\nodmietnutá\n\nako\n\ncelok,\n\nrozhodovanie\n\no ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,\npreto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "poučenie, poučovacia povinnosť-poučovacia povinnosť súdu", "rozsudok-verejné vyhlásenie rozsudku", "arbitrárnosť", "doručenie, doručovanie", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0a68a426-7535-4306-a964-0d60a1304c98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.355.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 355/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 355/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.355.2020.1"}, {"guid": "ussr:9babe268-c396-4368-8dd2-f0433011ad40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.238.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 238/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.238.2020.1"}, {"guid": "ussr:1a8030e8-6e03-4e51-9d4d-27f6eaf81c5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.152.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.152.2020.1"}, {"guid": "ussr:f046e723-0c4d-48a0-ae2b-c344ae1f6a10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.162.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 162/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 162/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.162.2020.1"}, {"guid": "ussr:906f0830-017d-4db5-81d5-4fec7da0e2a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.176.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2019 z 27. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-27", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.176.2019.1"}, {"guid": "ussr:42160166-fe84-460c-8f6e-f8dc552578c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.169.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2019 z 27. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.169.2019.1"}, {"guid": "ussr:357ba827-f0d5-4752-9ce3-4791975107e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.153.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2019 z 18. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.153.2019.1"}, {"guid": "ussr:4f39e305-5851-491a-8253-d14a5ee526a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.188.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 188/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.188.2019.1"}, {"guid": "ussr:a12ff063-05e2-4a6a-bf51-2bf2997b443a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1"}, {"guid": "ussr:46c3c4b5-c993-4248-a0b8-fb719fb24664", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.464.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.464.2018.1"}, {"guid": "ussr:427f16aa-6377-4236-827a-218f90ab2470", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1"}, {"guid": "ussr:174a949e-c19e-4010-85be-5116e92aa8fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.149.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/2018 z 6. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-06", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.149.2018.1"}, {"guid": "ussr:99efac34-280d-48e4-94aa-d0070e1876a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:9f4563dd-3f12-4483-a386-5a054b163a81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:e2c5143e-ff8f-42b3-ba7b-c686606d2eb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.167.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.167.2017.1"}, {"guid": "ussr:164a97d4-2dc9-4ac8-a8b9-f1a298ed2d87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.804.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 804/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 804/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.804.2016.1"}, {"guid": "ussr:e7591a12-09c3-4083-b2a0-33ed71003e14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.103.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 103/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/2016 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.103.2016.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:45cb58d9-a82c-4778-9639-21acf4a86d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1"}, {"guid": "ussr:36b5ed12-e759-4477-8e36-c9af46e3b56f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 518/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 518/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b5ed12-e759-4477-8e36-c9af46e3b56f"}, {"guid": "ussr:636550fb-f698-42b6-8d46-9e8efe9832f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 637/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 637/2013 z 10. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-10", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:636550fb-f698-42b6-8d46-9e8efe9832f7"}, {"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:9b09466b-12a4-42e5-b19c-b7d9398971fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 223/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 223/2010 z 3. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-03", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b09466b-12a4-42e5-b19c-b7d9398971fa"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f2cad362-6448-439a-afd9-18cf9ada37a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.206.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.206.2026.1"}]}