{"guid": "ussr:53d97813-d6c1-4bb9-9b8b-06e6b79c5f5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.480.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 480/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 480/2020 z 22. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 480/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.480.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "nazov": "čl. 12 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/53d97813-d6c1-4bb9-9b8b-06e6b79c5f5a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.480.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.480.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.480.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 480/2020-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nobchodnej spoločnosti IRIDIS s. r. o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO 47 895 942, zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou Korytár s. r. o., Sladovnícka 13, Trnava, v mene ktorej koná\nadvokát Mgr. Ing. Pavol Korytár, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 12, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1\nDodatkového\n\nprotokolu\n\nk\n\nDohovoru\n\no ochrane\n\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 101/2019\nz 30. marca 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť spoločnosti IRIDIS s. r. o. o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2020\ndoručená ústavná sťažnosť spoločnosti IRIDIS s. r. o., Sladovnícka 13, Trnava,\nIČO 47 895 942 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva\nna rovnaké zaobchádzanie podľa čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),\nako aj práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obdo 101/2019\nz 30. marca 2020 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (žalobkyňa)\nsa na základe návrhu na začatie konania doručeného Okresnému súdu Žilina (ďalej\nlen „okresný súd“) 10. marca 2014 domáhala proti 1. spoločnosti I & R KONKURZY\nA REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., Šoltésovej 2, Bratislava, správkyni konkurznej\npodstaty úpadcu SSIM-OC, a. s., Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina [ďalej len „úpadca“\n(konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením okresného súdu sp. zn. 3 K 35/2012\nz 1. marca 2013, ktoré bolo v Obchodnom vestníku 48/2013 zverejnené 8. marca 2013,\npozn.)], a 2. spoločnosti TIGERCOVE SLOVAKIA, s. r. o., Vysokoškolákov 8556/33A,\nŽilina (ďalej len „žalovaná II“), aby okresný súd určil, že 1. zmluva o prevode vlastníctva\nbytu a nebytového priestoru z 22. januára 2013 (ďalej len „sporná zmluva“) uzavretá medzi\núpadcom ako predávajúcim a žalovanou II ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj\ntam označených nehnuteľností za kúpnu cenu 115 410,33 €, je neplatná alebo (alternatívne)\nže 2. sporná zmluva je proti veriteľom úpadcu právne neúčinná. V právnej veci žaloby\nsa na okresnom súde konanie viedlo pod sp. zn. 19 Cbi 5/2014.\n2\n\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 19 Cbi 5/2014 z 10. augusta 2017\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu v celom rozsahu zamietol.\n4.\n\nSťažovateľka\n\nproti\n\nrozsudku\n\nokresného\n\nsúdu\n\npodala\n\nodvolanie,\n\no ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 13 CoKR 27/2018 z 23. januára 2019 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“),\nv ktorom krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.\n5. Následne sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu včas dovolanie,\nktoré však bolo uznesením najvyššieho súdu odmietnuté. Uznesenie najvyššieho súdu\npodľa zistenia ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 15. mája 2020.\n6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:\n«... Podľa právneho názoru Sťažovateľa ani dovolací súd, ani súdy nižšej inštancie\nnezodpovedali zásadné právne otázky v konaní, respektíve úplne nesprávne aplikovali\npríslušné ustanovenia ZoKR a ďalších právnych predpisov SR a to v takej miere, že zasiahli\ndo ústavných práv Sťažovateľa a to zásadným spôsobom. Sťažovateľ uvádza, že ide najmä\no tieto podstatné otázky :\n1.)\n\nKonajúce\n\nsúdy\n\nsa\n\nnevyporiadali\n\nso\n\nzásadným\n\nprávnym\n\nposúdením\n\na to, že porušenie reštrukturalizačného plánu zo strany Dlžníka... spôsobilo právny\nnásledok spočívajúci v neplatnosti právneho úkonu Dlžníka...\n2.)... súdy sa vôbec nevyporiadali so zásadnými porušeniami reštrukturalizačného\nplánu zo strany Dlžníka, ako aj reštrukturalizačného správcu pri predaji majetku Dlžníka\npočas dozornej správy... najmä... že Dlžník uzatvorením kúpnej zmluvy o predaji bytu tretej\nosobe – Veriteľ, nepostupoval v súlade s reštrukturalizačným plánom... keď nezískal celú\nkúpnu cenu za byt tak ako je uvedené v reštrukturalizačnom pláne bezhotovostným\nprevodom na účet Dlžníka...\n3.)... v danom prípade nijako právne nezdôvodnili, že právny úkon nie je právne\nneúčinný voči veriteľom... v posúdení právnej otázky odporovateľnosti uviedli názor,\nže nedošlo k ukráteniu veriteľov, pretože Tretia osoba zaplatila preddavky na kúpne ceny\n3\n\nza byty Dlžníkovi pred reštrukturalizáciou... a preto Dlžník neporušil reštrukturalizačný\nplán...\n4.)... nesprávne interpretovali ustanovenia ZKR, keď dospeli k právnym záverom,\nže započítanie pohľadávok – preddavkov Veriteľa reštrukturalizačný plán nezakazoval,\nkeď z obsahu reštrukturalizačného plánu jednoznačne vyplýval jediný spôsob zaplatenia\nkúpnej ceny na bankový účet Dlžníka...\n5.)... dospeli k záverom, ktoré sú ústavne nekonformné a zásadne zasahujú\ndo ústavných práv Sťažovateľa a iných veriteľov, pretože Dlžník porušil svoje povinnosti\nuložené v reštrukturalizačnom pláne, a to tým, že Dlžník prevádzal nehnuteľnosti za cenu,\nktorá nebola zaplatená na bankový účet vo výške určenej reštrukturalizačným plánom...\n6.) Právna otázka, či došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov právnym úkonom\nDlžníka po skončení reštrukturalizácie počas dozornej správy o predaji nehnuteľností\ns tým, že nedošlo k uspokojeniu veriteľov, ktorí sa zákonným spôsobom stali účastníkmi\nreštrukturalizačného plánu, ale došlo k individuálnemu uspokojeniu pohľadávok Tretej\nosoby, ktorá si svoje nároky riadne a včas neprihlásila do reštrukturalizácie a to na základe\nzapočítania kúpnej ceny s nevymáhateľnou pohľadávkou.\n7.)...\n\nsúdy\n\nv\n\ndanom\n\nprípade\n\ndospeli\n\nk\n\nzáverom,\n\nktoré\n\nsú\n\nústavne\n\nnekonformné a zásadne zasahujú do ústavných práv Sťažovateľa a iných veriteľov,\npretože vyslovili neprijateľné právne závery o platnosti započítania nevymáhateľnej\npohľadávky Veriteľa voči Dlžníkovi s pohľadávkou dlžníka na zaplatenie kúpnej ceny.\n8.)... súdy dospeli k nelogickým právnym záverom, ktoré nijako nezdôvodnili\naplikáciou ustanovení právnych noriem o tom, že Veriteľovi nevznikla žiadna pohľadávka\nna vrátenie preddavkov na kúpnu cenu, konajúce súdy dospeli k nesprávnym názorom,\nže Veriteľ nebol v postavení veriteľa voči Dlžníkovi a preto nedisponoval žiadnou\npohľadávkou, s ktorou by mohol Veriteľ započítavať nároky Dlžníka na zaplatenie kúpnej\nceny...\n9.)... svojimi neodôvodnenými, svojvoľnými právnymi závermi o tom, že Veriteľovi\nnevznikla žiadna pohľadávka voči Dlžníkovi popierajú účel reštrukturalizačného konania,\nktorými\n\nje\n\nusporiadanie\n\nvšetkých\n\npráv\n\npred reštrukturalizáciou podľa ust. § 1 ZKR...\n4\n\na\n\npovinností\n\nDlžníka,\n\nktoré\n\nvznikli\n\n10.)... súdy tak dospeli k absurdným záverom, že akákoľvek tretia osoba, ktorá mala\nnárok voči Dlžníkovi na peňažné, alebo nepeňažné plnenie, ktorého právny titul vznikol\npred reštrukturalizáciou, si môže tieto nároky uplatňovať aj po úspešnom skončení\nreštrukturalizácie... spôsobom, ktorý reštrukturalizačný plán neupravuje...\n11.)... dospeli k nesprávnym právnym záverom, ktoré odporujú právnym názorom\nÚstavného súdu SR uvedených v Náleze (sp. zn. I US/200/2011-286 zo dňa 07.12.2011\nvo veci Dlžníka..). Ústavný súd... v bode 43 Nálezu uvádza, že „prijatý plán predpokladal\n100 % uspokojenie pohľadávok banky v lehote v ňom uvedenej“. Z uvedeného jednoznačne\nvyplýva, už skôr vyslovený právny názor Ústavného súdu... o uspokojovaní zabezpečeného\nveriteľa v celom, tzn.: 100 % --tnom rozsahu prihlásenej pohľadávky...\n12.)... dospeli k nesprávnym právnym záverom, ktoré odporujú ďalším právnym\nnázorom Ústavného súdu SR uvedeným v Náleze vo veci Dlžníka... Ústavný súd... v bode 46\nNálezu uvádza, že „in concreto možno poukázať na veriteľa – sťažovateľa Jozefa D.,\nktorý podľa vlastných tvrdení... využil ponuku na odkúpenie bytu a v dôsledku postupu súdu,\nnemá ani byt, ani peniaze“.\n13.)... Ústavný súd... v bode 45 Nálezu uvádza, že „Samozrejme platí, že obsah pojmu\nspravodlivosť je autonómny a teda rôznymi subjektmi vnímaný odlišne... Nájsť spravodlivú\nrovnováhu medzi oprávnenými záujmami jednotlivých veriteľov v reštrukturalizácii\nnie je jednoduché. To však neznamená, že všeobecný súd môže na túto úlohu rezignovať\na aprobovať riešenie, ktoré sa síce javí ako spravodlivé, avšak len vo vzťahu k jednému\nveriteľovi, pričom k vo vzťahu k ostatným veriteľom (pohľadávok rôznej výšky a rôznych\nprávnych dôvodov) objektívne nevykazuje črty spravodlivého“...\nSťažovateľ uvádza, že vyriešenie všetkých vyššie uvedených právnych otázok bolo\nrozhodujúce pre riešenie právneho prípadu Sťažovateľa, nezodpovedanie týchto otázok\na ústavne nekonformný výklad právnych predpisov zasiahlo do ústavných práv Sťažovateľa,\npráva vlastniť majetok, práva na súdnu ochranu a práva rovnakého zaobchádzania...»\n\n5\n\n7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa – IRIDIS s. r. o... na spravodlivé súdne konanie\nvyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 3Obdo/101/2019 zo dňa 30.03.2020 porušené bolo.\n2. Základné práva sťažovateľa – IRIDIS s. r. o... vlastniť majetok vyplývajúce\nz dodatkového protokolu k Dohovoru z roku 1952 v čl. 1 a čl. 20 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obdo/101/2019\nzo dňa 30.03.2020 porušené bolo.\n3. Základné práva sťažovateľa – IRIDIS s. r. o... na rovnaké zaobchádzanie\nvyplývajúce z čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 3Obdo/101/2019 zo dňa 30.03.2020 porušené bolo.\n4. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 3Obdo/101/2019\nzo dňa 30.3.2020 sa zrušuje a vracia na ďalšie konanie.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z.\n\nz.\n\no Ústavnom\n\nsúde\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\na o zmene\n\na doplnení\n\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n6\n\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom\nalebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto\npráva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú\nsúvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti\na túto odmietne (III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n12. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti\n7\n\nalebo etnickej\n\nskupine,\n\nmajetok,\n\nrod\n\nalebo\n\niné\n\npostavenie.\n\nNikoho\n\nnemožno\n\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 12 ods. 3 ústavy každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti.\nZakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku\nsmerujúce k odnárodňovaniu.\nPodľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach\npre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.\n13. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n16. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n17. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základných práv\npodľa čl. 12, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením najvyššieho súdu.\n8\n\n18. Nosná argumentácia sťažovateľky v ústavnej sťažnosti spočíva v tvrdení,\nže sporná kúpna zmluva z 22. januára 2013 uzavretá v rámci dozornej správy po skončení\nreštrukturalizácie úpadcu so súhlasom dozorného správcu, predmetom ktorej bol predaj\ntam označených nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu za kúpnu cenu v sume 115 410,33 €,\nktorej časť mala byť uhradená preddavkami zaplatenými žalovanou II (kupujúcou)\nešte pred jej uzavretím, je v rozpore so záväznou časťou uznesením okresného súdu\nsp. zn. 1 R 1/2010 z 15. júna 2012 potvrdeného reštrukturalizačného plánu úpadcu,\nktorá takýto spôsob úhrady kúpnej ceny (preddavkami) nepripúšťala. Podľa názoru\nsťažovateľky rozpor spornej zmluvy so záväznou časťou reštrukturalizačného plánu úpadcu\nsúčasne zakladá jej rozpor so zákonom a okresný súd, krajský súd, ako aj najvyšší súd vec\nnesprávne právne posúdili, keď jej žalobe, v časti ktorej sa domáhala určenia neplatnosti\nspornej zmluvy, nevyhoveli.\n19. Sťažovateľka zároveň namieta, že žalovaná II (kupujúca) bola oprávnená si svoju\npohľadávku z titulu ňou uhradených preddavkov uplatniť v rámci reštrukturalizácie\nprihláškou a keďže tak riadne a včas neurobila, jej právo vymáhať túto pohľadávku\nproti úpadcovi potvrdením reštrukturalizačného plánu zaniklo, a tak neoprávnené\nzapočítanie tejto jej pohľadávky oproti pohľadávke z titulu kúpnej ceny podľa spornej\nzmluvy ukracuje uspokojenie zabezpečeného (záložného) veriteľa úpadcu, ostatných\nveriteľov vrátane sťažovateľky, a tým súčasne zvýhodňuje žalovanú II, čo alternatívne tiež\nzakladalo dôvod na určenie, že sporná zmluva je proti veriteľom úpadcu právne neúčinná.\n20. Sťažovateľka, nadväzujúc na svoju už uvedenú nosnú právnu argumentáciu,\nďalej označeným všeobecným súdom vytýka, že sa podľa jej názoru nevysporiadali\nv ústavnej sťažnosti ňou predostretými (čiastkovými) právnymi otázkami zásadnými\npre rozhodnutie vo veci (pozri odôvodnenie ústavnej sťažnosti v bode 6 tohto uznesenia).\n21. Sťažovateľka v rámci toho tiež poukázala aj na závery nálezu ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 200/2011 zo 7. decembra 2011, ktoré vyplynuli z ústavnoprávneho prieskumu\npostupu a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR 18/2011\nz 23. marca 2011, ako aj uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 R 1/2010 z 11. mája 2011\n9\n\nvo veci povolenej reštrukturalizácie úpadcu a ktorým právne názory označených\nvšeobecných súdov odporujú.\n22. Z už uvedených dôvodov sťažovateľka považuje uznesenie najvyššieho súdu\nza zjavne svojvoľné a arbitrárne.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n23. Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n24. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie\nje preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias\nv. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n\n10\n\n25. Ústavný súd preto považoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť\nodôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu:\n«... 5. V časti dovolania, ktorá sa týkala časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal\nvyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy, dovolací súd poukazuje na to, že dovolateľ\npredovšetkým namietal to, že odvolací súd mal nesprávne posúdiť ustanovenia záväznej\nčasti reštrukturalizačného plánu. Žalobca tak nesúhlasil najmä so skutkovými zisteniami\nsúdov nižšej inštancie, ktoré mali podľa jeho názoru vyplývať zo záväznej časti\nreštrukturalizačného plánu, a nie s ich právnym posúdením veci.\n5.1. Dovolací súd uvádza, že právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie\nzákonnej podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p., sa rozumie\ntak otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho\nzákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka\nprocesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení\n(k tomu viď aj 3Cdo/158/2017).\n5.2. Naopak prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nemôže byť daná,\nak je zamerané na riešenie tzv. skutkových otázok (v podrobnostiach viď aj 1Obdo/47/2017,\n4Obdo/45/2017 a 5Obdo/22/2017). Osobitne dáva dovolací súd do pozornosti uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky... z 5. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 416/2018,\nktorým bolo\n\núspešne\n\npodrobené\n\ntestu\n\nústavnosti\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nz 25. apríla 2018, sp. zn. 5Obdo/22/2017, a v ktorom ústavný súd skonštatoval,\nže ,,mu nepatrí nahrádzať právne názory najvyššieho súdu a pokiaľ závery najvyššieho súdu\nv otázke prípustnosti dovolania vzhľadom na skutkový stav nie sú zjavne svojvoľné\nalebo nelogické, či z iného dôvodu ústavne neudržateľné, ústavný súd nemá dôvod\ndo právomoci najvyššieho súdu v otázke ustálenia prípustnosti dovolania na základe\nprítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu zasahovať“.\n5.3. Dovolací súd nie je oprávnený uskutočňovať výklad medzi stranami sporu\nuzatvorenej zmluvy, resp. jej jednotlivých ustanovení. To isté platí aj pre výklad jednotlivých\nustanovení záväznej časti reštrukturalizačného plánu.\n5.4. Zároveň vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu považuje za potrebné\npoukázať na to, že už v skoršom rozhodnutí vydanom v obdobnom spore žalobcu\n(viď uznesenie zo 14. júna 2019, sp. zn. 3Obdo/6/2019) skonštatoval, že „vyriešenie otázky 11\n\nči porušenie reštrukturalizačného plánu zakladá alebo nezakladá absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu uzatvoreného v rozpore s reštrukturalizačným plánom – nebolo\nrozhodujúce pre právne posúdenie veci. Súdy v predmetnej veci nevyslovili rozpor uzavretej\nZmluvy\n\ns\n\nreštrukturalizačným\n\nplánom.\n\nZodpovedanie\n\notázky,\n\nči\n\nporušenie\n\nreštrukturalizačného plánu zakladá alebo nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu\nuzatvoreného v rozpore s reštrukturalizačným plánom, žiadnym spôsobom neovplyvní\nrozhodnutie\n\nbez\n\nsúčasného\n\nvyriešenia\n\notázky,\n\nči\n\nkonkrétny\n\nprávny\n\núkon\n\nje alebo nie je v rozpore s reštrukturalizačným plánom. Dovolací súd je viazaný dovolacími\ndôvodmi tak, ako ich dovolateľ vymedzí (§ 440 C. s. p.) a nemôže pristúpiť k posudzovaniu\notázky, ktorú samotný dovolateľ jednoznačne neurčil, inak by sa uskutočnil procesne\nneprípustný dovolací prieskum priečiaci sa novej koncepcii právnej úpravy dovolania\na dovolacieho konania v C. s. p. Dovolateľom nastolená otázka nezodpovedá skutkovému\nstavu zistenému konajúcimi súdmi a nesúvisí s rozhodovaným sporom, čo má za následok\nneprípustnosť dovolania aj v tejto časti.“ Predmetné konštatovanie je plne aplikovateľné\naj v rozhodovanej veci a dovolanie žalobcu v tejto časti nie je procesne prípustné.\n6. V zostávajúcej časti je dovolacia argumentácia žalobcu postavená na tvrdení,\nže pri vysporiadaní kúpnej ceny došlo k započítaniu pohľadávky žalovaného 2/ voči\npohľadávke úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny.\n7. Dovolací súd uvádza, že právna otázka nastolená v dovolaní, ktorú má dovolací súd\nriešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. Pre posúdenie,\nči ide o kľúčovú právnu otázku pre rozhodnutie vo veci samej, teda aj pre posúdenie\nprípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor strany sporu, ale výlučne záver\nsúdu, ktorý rozhoduje o dovolaní (pozri aj 3Obo/28/2018). Tomuto musí zodpovedať\naj argumentácia dovolateľa spočívajúca vo vymedzení prípadnej nesprávnosti právneho\nposúdenia a rovnako aj uvedenie právnej argumentácie, ako mal súd vec správne posúdiť.\nTáto povinnosť sa vzťahuje nielen na samotné vymedzenie právnej otázky (rozhodujúcej\npre rozhodnutie vo veci), ale aj na to, aby právna otázka mala oporu v konkrétnom spore\na určitý spôsob jej riešenia priamo vyplýval z rozhodnutí súdov nižšej inštancie.\n7.1. Vzhľadom na uvedené nemá žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie\nžiadny vplyv na rozhodnutia súdov nižšej inštancie, keďže dospeli k jednoznačnému\nskutkovému záveru, že žalovaný 2/ nedisponoval žiadnou pohľadávkou voči úpadcovi,\n12\n\nktorú by bolo možné započítať. Na aplikácii ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka\n(a ani iných zákonných ustanovení o započítaní pohľadávok) rozhodnutia súdov nižšej\ninštancie nezáviseli. Z obsahu dovolania je naopak zrejmé, že žalobca nebol schopný\nreagovať na predmetný skutkový záver súdov nižšej inštancie a prispôsobiť tomu svoju\n(dovolaciu) argumentáciu a bez ohľadu na skutkové a právne závery konajúcich súdov\nv dovolaní zopakoval svoje tvrdenia, ktoré už predkladal súdom nižšej inštancie. Uvedený\nprístup žalobcu k sporu tak mal za následok to, že dovolací súd nemohol jeho dovolanie\npre neprípustnosť meritórne prejednať...\n8. Nakoľko v rozhodovanej veci nie je daná prípustnosť dovolania podľa ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. (vid body 5.4. a 7.1. vyššie), najvyšší súd dovolanie žalobcu\nodmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako dovolanie smerujúce\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné...»\n26. Právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie\nsa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní.\n27. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n\n13\n\n28. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\ntaké rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n29. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal aj napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu, pričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup\nnajvyššieho súdu nemajúci oporu v zákone.\n30. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu,\nt. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd\nnie je alternatívou\n\nani\n\nmimoriadnou\n\nopravnou\n\ninštanciou\n\nvo\n\nveciach\n\npatriacich\n\ndo právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n31. Právny názor najvyššieho súdu vo vzťahu k sťažovateľkou uplatneným\ndovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) nemajúcim základ v rozsudku\nkrajského súdu, a tým nemajúcim ani zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej,\nje v uznesení najvyššieho súdu zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol\ndôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť.\n\n14\n\n32. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúcej\nv tvrdení sťažovateľky, podľa ktorého je sporná zmluva pre jej rozpor so záväznou časťou\nreštrukturalizačného plánu neplatná, ústavný súd uvádza, že najvyšší súd zrozumiteľným\na vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu rozsudok krajského súdu vo vzťahu\nk ňou (sťažovateľkou) vymedzenému dovolaciemu dôvodu nebolo možné dovolaciemu\nprieskumu podrobiť. Ako to z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu zjavne vyplýva,\nokresný súd, ako ani krajský súd rozpor spornej zmluvy so záväznou časťou\nreštrukturalizačného plánu úpadcu nevyslovili a zisťovanie obsahu spornej zmluvy,\nako aj obsahu záväznej časti reštrukturalizačného plánu úpadcu, t. j. oboznamovanie\nsa s tým, čo a ako je v tom-ktorom právnom úkone vyjadrené, či si navzájom neprotirečia,\nje riešením otázok skutkových (nie právnych), ktoré nemôžu byť dovolacím dôvodom\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP spočívajúcim v nesprávnom právnom posúdení veci\n(pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 27/2019 zo 14. marca 2019). Navyše,\nsťažovateľka dovolaciu právnu otázku vymedzila spôsobom, či porušenie (akéhokoľvek)\nreštrukturalizačného plánu (ne)zakladá absolútnu neplatnosť (akéhokoľvek) právneho\núkonu uzatvoreného v rozpore ním [a nie spôsobom, či rozpor spornej zmluvy (konkrétneho\nprávneho úkonu) zo záväznou časťou (konkrétneho) reštrukturalizačného plánu úpadcu\nzakladá jej neplatnosť], ktorej vyriešenie tak, ako bola sťažovateľkou nastolená, rozhodnutie\nvo veci samej v jej konkrétnych okolnostiach nijako neovplyvní. Pretože sťažovateľkou\nvznesená právna otázka pre jej všeobecnosť nereflektuje na konkrétne skutkové a právne\nokolnosti preskúmavanej veci a z tohto dôvodu pre rozhodnutie vo veci samej, túto (otázku)\nnemožno považovať za rozhodujúcu (kľúčovú) a najvyššiemu súdu viazanému dovolacím\ndôvodom\n\npodľa\n\n§\n\n440\n\nCSP,\n\nako\n\nho\n\nvymedzila\n\nsťažovateľka,\n\nnezostalo\n\nnič iné ako dovolanie sťažovateľky v tejto časti odmietnuť ako procesne neprípustné.\n33. Sťažovateľka v ďalšom namieta nesprávne právne posúdenie započítania\npohľadávky žalovanej II z titulu ňou zaplatených preddavkov pred uzavretím spornej\nzmluvy oproti pohľadávke úpadcu z titulu kúpnej ceny, ktorá podľa názoru sťažovateľky\ntým, že si ju žalovaná II prihláškou v rámci reštrukturalizácie riadne a včas neprihlásila,\nstala sa nevymáhateľnou, dôsledkom čoho toto neoprávnené započítanie uspokojenie\n15\n\nveriteľov úpadcu vrátane sťažovateľky ukracuje, čo alternatívne tiež zakladalo dôvod\nna určenie, že sporná zmluva je proti veriteľom úpadcu právne neúčinná.\nZ odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu je však zrejmé, že okresný súd,\nako aj krajský súd žalovanou II pred uzavretím spornej zmluvy poskytnuté plnenia posúdili\npodľa § 498 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodujúcom\nobdobí (ďalej len „Občiansky zákonník“) ako preddavky, a nie podľa § 580\na nasl. Občianskeho zákonníka (prípadne aj v spojení s § 358 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník v znení účinnom v rozhodujúcom období, pozn.) upravujúcich\nzapočítanie pohľadávok. Ako už najvyšší súd uviedol, okresný súd, rovnako ako aj krajský\nsúd plnenia poskytnuté žalovanou II pred uzavretím spornej zmluvy považovali\nza preddavky, t. j. za splátky na dohodnuté budúce plnenie (kúpnu cenu), a nie za vzájomnú\npohľadávku žalovanej II, ktorú by bolo možné započítať. Sťažovateľka však právne\nposúdenie\n\nžalovanou\n\nako preddavkov\n\npodľa\n\nII\n\npred\n§\n\n498\n\nuzavretím\n\nspornej\n\nObčianskeho\n\nzmluvy\n\nzákonníka\n\nposkytnutých\nnielenže\n\nplnení\n\nnenamietala,\n\nale ani nespochybňovala.\nV nadväznosti na to, keďže sťažovateľkou v dovolaní vytýkaná nesprávnosť\nprávneho posúdenia započítania pohľadávok podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka\nnemá v preskúmavanej veci, resp. v rozsudku krajského súdu žiadnu právnu oporu, najvyšší\nsúd dovolanie aj v tejto časti odmietol ako procesne neprípustné.\n34. Pokiaľ sa sťažovateľka s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvysloveného právneho názoru, podľa ktorého dovolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom\nprávnom posúdení veci podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP\ntak, ako boli vymedzené sťažovateľkou, nereflektujú na konkrétne skutkové a právne\nokolnosti preskúmavanej veci, resp. v týchto nemajú žiadnu oporu a z tohto dôvodu nemôžu\nbyť pre rozhodnutie vo veci samej ani zásadné (kľúčové), nestotožňuje, ústavný súd dodáva,\nže otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej riešenie\nzásadne nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľkou označených práv.\n\n16\n\n35. Ústavný súd rovnako ako vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 423/2020\nz 8. septembra 2020 vo veci sťažovateľky na takmer totožnom skutkovom a právnom\nzáklade uvádza, že v rámci ústavného prieskumu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nmôže ústavný súd reflektovať len na odôvodnenie najvyššieho súdu vo vzťahu k dovolacím\ndôvodom a dovolacím námietkam tak, ako boli tieto vymedzené v sťažovateľkou podanom\ndovolaní proti rozsudku krajského súdu. Akékoľvek preformulovanie právnych otázok,\nresp. ich iné slovné vymedzenie (vyjadrenie) v ňou podanej ústavnej sťažnosti je z hľadiska\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie uznesením najvyššieho súdu bez právnej relevancie.\n36.\n\nZhodnotenie\n\nneprípustnosti\n\ndovolania\n\nnajvyšším\n\nsúdom\n\nnevybočuje\n\nz ústavnoprávnych limitov kvality odôvodenia rozhodnutia. Najvyšší súd dovolacie dôvody\nposúdil z obsahového hľadiska, a nie len formálnym spôsobom, pričom jeho závery\nnemožno označiť za nelogické, resp. nedostatočne odôvodnené. Obsah ústavnej sťažnosti\npodanej sťažovateľkou je značne širší ako jej argumentácia použitá nielen v dovolacom\nkonaní, ale aj v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní, čím posúdeniu\ntýchto argumentov ústavným súdom bráni princíp subsidiarity (§ 132 ods. 2 zákona\no ústavnom súde), pretože všeobecné súdy nemali možnosť sa k týmto argumentom vôbec\nvyjadriť.\nRelevantná\n\nargumentácia\n\nsťažovateľky\n\nnebola\n\nústavným\n\nsúdom\n\nposúdená\n\nako dôvodná vo vzťahu k ňou označeným právam. Použitie argumentácie a námietok,\nktoré neboli uplatnené v konaní pred všeobecnými súdmi a predovšetkým v dovolacom\nkonaní, zakladá dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti pre neprípustnosť\npodľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.\n37. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu v rozsahu\nargumentov, ktorými sa dovolací súd v dovolacom konaní vecne zaoberal, ústavný súd\nústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n17\n\nK namietanému porušeniu základného podľa čl. 12 ústavy, základného práva\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\n38. K namietanému porušeniu základného práva na rovnaké zaobchádzanie\npodľa čl. 12 ústavy uznesením najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že predovšetkým\nzákladné právo vo vzťahu k sťažovateľke ako právnickej osobe možno vyvodiť iba z čl. 12\nods. 1 druhej vety, ods. 2 a 4 ústavy, pretože v ods. 1 prvej vety tohto článku je adresát\nvýslovne formulovaný ako „ľudia“, a teda „Prvá veta sa výslovne týka ľudí, teda fyzických\nosôb.“ (DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. 2. vydanie. Bratislava : Nakladateľstvo\nC. H. Beck, 2019, s. 380.).\nObsahom základného práva zakotveného v čl. 12 ods. 3 ústavy je právo slobodne\nrozhodovať o svojej národnosti a právo rozhodovať o svojej príslušnosti k etnickej skupine,\nčo sa zjavne netýka sťažovateľky ako právnickej osoby. Vo vzťahu k možnému porušeniu\nčl. 12 ods. 1 druhej vety, ods. 2 a 4 ústavy je potrebné uviesť, že zo skutočností,\nktoré sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, nevyplýva žiadna možnosť\nporušenia základného práva na rovnaké zaobchádzanie, reálnosť ktorej by mohol ústavný\nsúd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\n39. Vzhľadom na to, že sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie svojho majetku\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu v súvislosti s porušením základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aj v tejto časti ústavný súd konštatuje\nzjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti sťažovateľky.\n40. Pokiaľ sťažovateľka porušenie základného práva podľa čl. 12 ods. 1 druhej vety\na ods. 2 a 4 ústavy, svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu odvíja od porušenia práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, vzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k porušeniu uvedených práv,\nje preto celkom prirodzené, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva podľa čl. 12\nods. 1 druhej vety a ods. 2 a 4 ústavy, základného práva sťažovateľky podľa čl. 20\nods. 1 ústavy, ako ani práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n18\n\n41. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky\naj v tejto časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 12 ústavy, základného\npráva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením\nnajvyššieho súdu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n42. Ústavný súd so zreteľom na § 40 v spojení s § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nkonštatuje, že právny zástupca sťažovateľky k ústavnej sťažnosti v prílohe elektronického\npodania z 20. júla 2020 predložil „plnomocenstvo“ sťažovateľky na jej zastupovanie\nadvokátom v konaní pred ústavným súdom.\nUvedené splnomocnenie však má podobu oskenovanej listiny v PDF formáte\na nebolo podľa zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov\nverejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon e-Governmente“) autorizované sťažovateľkou\n(ale iba právnym zástupcom sťažovateľky, pozn.) a nebolo ani dodatočne (v lehote 10 dní\npodľa § 40 ods. 2 zákona o ústavnom súde) doručené ústavnému súdu v listinnej podobe\n(v origináli) alebo v elektronickej podobe autorizovanej podľa zákona o e-Governmente.\nNa elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona o eGovernmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany (účastníka konania)\nsa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom autorizovaným\nsplnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo ak splnomocniteľ nemôže\ntento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného\nsplnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente. Autorizácia\nsplnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie\nudelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca,\npretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú moc\nprijal. Napriek uvedenému ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky podľa § 56\nods. 3 zákona o ústavnom súde na odstránenie tohto nedostatku plnomocenstva nevyzýval,\npretože ani jeho odstránením by iný procesný výsledok ako odmietnutie ústavnej sťažnosti\nnebolo možné dosiahnuť.\n19\n\n43.\n\nKeďže\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\nbola\n\nodmietnutá\n\nako\n\ncelok,\n\nrozhodovanie\n\no ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,\npreto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "dovolanie-dovolacie dôvody", "žaloba-incidenčná", "právny úkon-odporovateľnosť", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:877e719e-a73a-4d97-92f4-3f3504a1716a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.423.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 423/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 423/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.423.2020.1"}, {"guid": "ussr:442c9e84-8b28-4332-a9b7-ebad24ce5323", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.416.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 416/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 416/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.416.2018.1"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "75425f7e-dc2a-4183-ae10-8e31786862b1:0d82edf3-eed1-4e0b-a105-84a2af41697d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5114208470.1", "spisova_znacka": "3Obdo/101/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/101/2019 z 29. 3. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-03-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5114208470.1"}, {"guid": "bf292241-2681-4880-8f82-0b283a0d673a:d1f82024-970e-4031-8af2-0cac48a40353", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2", "spisova_znacka": "3Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2"}, {"guid": "6a01f672-b9fa-4c62-81da-03a86de01911:04dc9773-a3b1-42ad-9c45-6d40b0bcd795", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8410205830.1", "spisova_znacka": "4Obdo/45/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/45/2017 z 30. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8410205830.1"}, {"guid": "f7827e6a-cd65-4dec-9c87-e841eebc9985:26586983-85f2-4f71-89f7-6fabf2f9255b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5709205717.1", "spisova_znacka": "5Obdo/22/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/22/2017 z 24. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5709205717.1"}, {"guid": "f231db7d-d243-4e55-a2f4-41a7f8e935d7:ee99a34e-8a85-4aff-b4dd-cbbf684b723a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111242582.1", "spisova_znacka": "1Obdo/47/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2017 z 12. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-12", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111242582.1"}, {"guid": "41144c11-a1fa-4f1d-bcba-ad6dd545798a:4a2315d1-db6c-45ae-b357-4f29ae01b360", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5114208470.1", "spisova_znacka": "13CoKR/27/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/27/2018 z 22. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-01-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5114208470.1"}, {"guid": "f7aefa23-b8df-410e-8916-31b5170e9cc3:7c5ccebd-d129-4e77-94c2-94a93d97a52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Cbi/5/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cbi/5/2014 z 10. 8. 2017", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2017-08-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f7aefa23-b8df-410e-8916-31b5170e9cc3:7c5ccebd-d129-4e77-94c2-94a93d97a52c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:de2ea3f0-ec49-4221-9f8a-6227a4149692", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.22.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 22/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/2022 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.22.2022.1"}, {"guid": "ussr:02a30432-701d-4cd9-bd26-81c02caddd8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.542.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 542/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 542/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.542.2020.1"}]}