{"guid": "ussr:7e7bfd44-2d4a-412c-90e7-b2d585ceb6a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.479.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 479/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 479/2020 z 22. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 479/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.479.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7e7bfd44-2d4a-412c-90e7-b2d585ceb6a8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.479.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.479.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.479.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 479/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného\nspoločnosťou Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21,\nBratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. RNDr. Silvia Prachová, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 110/2019 a jeho uznesením\nz 31. marca 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2020\ndoručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 110/2019\n(ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho uznesením z 31. marca 2020 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na Okresnom\nsúde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti\ndohody o skončení pracovného pomeru. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom\nsp. zn. 44 Cpr 5/2014 z 15. februára 2017 tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.\nProti rozsudku súdu prvej inštancie podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský\nsúd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 6 CoPr 2/2018\nz 28. februára 2018 tak, že odvolanie sťažovateľa odmietol, napadnutý rozsudok okresného\nsúdu potvrdil a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol\nnapadnutým uznesením tak, že dovolanie odmietol a žalovanej priznal nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania.\n3. Sťažovateľ sa po opísaní skutkového stavu veci následne v ústavnej sťažnosti\nzameral na opis iného súdneho konania, na ktorý by podľa jeho názoru mal ústavný súd\nprihliadať ako na okolnosti hodné osobitného zreteľa. Sťažovateľ zároveň v ústavnej\nsťažnosti uviedol, že sa «uchádzal o právnu ochranu vo vyššie spomínaných konaniach\nna prvostupňovom a odvolacom súde bez právneho zastúpenia. Pre okolnosti hodné\n2\n\nosobitného zreteľa, ktoré sťažovateľ uviedol vyššie, si pre zlý úradný postup a porušenie\njeho základných práv nemohol dovoliť právne zastúpenie. Túto skutočnosť opakovane\nuvádzal v priebehu celého prvostupňového a odvolacieho konania hlavne s poukázaním\nna konanie č. k. 14C/121/2011.\nTáto skutočnosť mala za následok, že došlo k znemožneniu uskutočňovania\nprocesných práv sťažovateľa v takej miere, že došlo tým k porušeniu jeho práva\nna spravodlivý proces, čím sa rozumie taký procesné nesprávny postup súdu, ktorý má\nza následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení sporovej strany, ktoré jej\nposkytuje Civilný sporový poriadok, a to vrátane kvalitného a kvalifikovaného právneho\nzastúpenia. O procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. ide najmä vtedy, ak súd\nv konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, a týmto postupom odňal sporovej strane jej procesné práva /v zmysle\nčl. 6 C. s. p. majú strany v civilnom sporovom konaní rovné postavenie a súd je povinný\nzabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv/.\nSpôsobom vedenia konania na prvom stupni bola podľa sťažovateľa porušená\n„rovnosť zbraní v konaní“ a bol v konaní znevýhodnený takým spôsobom, že to malo dopad\nna výsledok sporu. Svoje dôvody uplatnil jak v odvolaní, tak aj v dovolaní, ale de facto\nNajvyšší súd SR ani Krajský súd v Bratislave sa nevysporiadali s jeho námietkami, ani sa\nrelevantne nevyjadrili k dôvodom omylu. Zvolili formálny postup, keď zopakovali selektívnu\nargumentáciu prvostupňového súdu.\nTo, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné\nzásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP...\nOdmietnutie postavenia, v ktorom sa počas konania nachádzal sťažovateľ nie\nvlastnou vinou a ktoré bolo ešte znásobené konaním žalovanej (nevyplatením finančných\nprostriedkov, ku ktorému sa zaviazala uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru),\nselekcia a marenie ním predložených dôkazov a návrhov na dokazovanie v rámci konania,\nje otázka nielen právna, ale aj morálna a spolu určujú aj názor verejnej mienky na spôsob\naplikácie spravodlivosti zo strany súdov SR.».\nPodľa\n\nsťažovateľa\n\ns odkazom\n\nna\n\nniektoré\n\nrozhodnutia\n\nústavného\n\nsúdu\n\nv posudzovanom prípade „k takémuto zásahu do jeho práv v rámci procesu prišlo, žalovaná\na následne aj súdy konali v rozpore s dobrými mravmi.\n\n3\n\nSkúmajúc predmetnú vec z hľadiska relevantných kritérií (a) zložitosti veci,\n(b) správania sa účastníkov konania, (c) postupu súdu v konaní a (d) významu konania\npre sťažovateľa, je potrebné uviesť nasledovné:\na) zložitosť veci:\n... Sťažovateľ má za to, že konanie vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky\npod sp. zn. 2Cdo/110/2019 nie je a nebolo právne ani skutkovo zložité. Meritum predmetnej\nveci tvorí súčasť bežnej agendy súdov. V danom prípade nejde o mimoriadne faktickú\nzložitosť veci. Takéto konanie nie je ničím neobvyklým v rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov. Nevyplatenie mzdy je dokonca trestným činom podľa platných zákonov Slovenskej\nrepubliky a takéto konania majú byť oslobodené od súdnych poplatkov.\nb) správanie sa účastníkov súdneho konania :\nPokiaľ ide o správanie účastníkov konania je treba poznamenať, že správanie\nsťažovateľa v predmetnom konaní bolo podľa jeho aktuálnych schopností a finančných\nmožností. Sťažovateľ sa na prvostupňovom aj pred odvolacím súdom zastupoval sám, lebo\npre postup žalovanej a zlý úradný postup v iných konaniach v predchádzajúcom období\nnemal finančné prostriedky na advokáta. Pri hľadaní advokáta pre obligatórne\nzastupovanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky bol opäť obmedzený svojim\nfinančným postavením, ako aj časovým vymedzením pre možnosť podania takéhoto\nmimoriadneho opravného prostriedku a v neposlednom rade aj odbornou spôsobilosťou\nadvokátskej kancelárie, ktorá jeho zastupovanie prebrala. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vo svojom napádanom uznesení 2Cdo 110/2019 vyčíta advokátskej kancelárii, že\nv dovolaní nevymedzil právnu otázku pre dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 pís. c/ CSP, na\nzáklade ktorej by dovolací súd mohol pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych\na hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd.\nPodľa vyjadrení Najvyššieho súdu SR sú prednostne senátmi občianskoprávneho\nkolégia vybavované napríklad poručenské veci, veci pracovné a pod., ale napriek tomu\nrozhodnutie o dovolaní trvalo súdu neúmerne dlho.\nc) postup súdu v konaní:“.\nPo citácii bodu 16 napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sťažovateľ následne\nuvádza, že je „to súd, ktorý by mal poznať zákon a konať tak, aby predchádzal porušovaniu\nzákladných práv účastníkov konania a z bodu 16. uznesenia vyplýva, že dovolací senát má\n\n4\n\nz podaného dovolania vedomosť o akú právnu otázku sa jedná, ktorá je posudzovaná\njednotlivými senátmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozdielne, ale z formálnych\ndôvodov ju odmietol. Ak sa takéto právne otázky vyskytujú a sú súčasťou rozhodovania\ndovolacieho súdu a jeho jednotlivé senáty o nej rozhodujú rozdielne, ide o stav, ktorý je\nústavne neudržateľný. Jednou zo základných úloh dovolacieho súdu je zjednotiť\nposudzovanie a riešenie v takýchto prípadoch tak, aby bolo do budúcna záväzné pre súdy\nnižšieho stupňa. Ak tak dovolací senát neurobil a nevyužil na to nástroje, ktoré mu\nposkytuje organizácia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konal nesprávne a posilňuje\nstav právnej neistoty účastníkov konania.“.\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v jeho veci\nrozhodol týmto nálezom:\n„Základné právo alebo sloboda sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní\nvedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Cdo 110/2019, bolo\nporušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Cdo 110/2019 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 5.000 Eur (slovom päťtisíc eur), ktoré je Najvyšší súd...\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n5\n\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“).\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\n\n6\n\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej\nmoci alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 110/02, II. ÚS 101/03, III. ÚS 155/09,\nII. ÚS 66/2011, IV. ÚS 473/2012, III. ÚS 288/2016, II. 59/2019).\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní\npred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,\na to za podmienok ustanovených zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2\nrovní.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n14. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy a práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní najvyššieho súdu.\nV rámci predostretej argumentácie prezentuje výhrady proti procesnému postupu\nnajvyššieho súdu a jeho uzneseniu z 31. marca 2020, ktoré je podľa názoru sťažovateľa\narbitrárne a nedostatočne odôvodnené.\n\n7\n\n15. Pozornosti ústavného súdu neušlo, že návrh na rozhodnutie (petit) v ústavnej\nsťažnosti nie je jasný (jednoznačný) a že existuje rozpor medzi odôvodnením ústavnej\nsťažnosti a jej petitom. Sťažovateľova argumentácia uvedená v bode II odôvodnenia\nústavnej sťažnosti, poukazujúc na relevantné kritériá pre skúmanie ústavnej sťažnosti\n(zložitosť veci, správanie účastníkov, postup súdu), jednoznačne vychádza z kritérií\naplikovaných ústavným súdom pri rozhodovaní o namietaných prieťahoch v konaniach\norgánov verejnej moci, avšak sťažovateľ ju použil v súvislosti s napadnutým konaním\nnajvyššieho súdu, ktoré v petite neuviedol. Vychádzajúc z celkového obsahu ústavnej\nsťažnosti, ako aj z predložených príloh, však možno odvodiť, že sťažovateľ sa domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým konaním a uznesením najvyššieho súdu. Na základe toho ústavný súd ustálil\npredmet konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.\n16. Ústavný súd aj s poukazom na svoju stabilizovanú judikatúru zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú/nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť\ndovolacie konanie, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci dovolacieho súdu,\nt. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti\ndovolania je v zásade otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru\no porušení označených práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 471/2017).\n17. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou\nopravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých\nsústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 593/2017).\nPri uplatňovaní právomoci podľa čl. 124 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové\nzistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96,\nIII. ÚS 151/05).\n\n8\n\nÚlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01, z novších napr. II. ÚS 206/2015, I. ÚS 41/2019). Posúdenie veci všeobecným\nsúdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by\nzávery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možne uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\n18. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie proti rozsudku krajského súdu\nz 28. februára 2018 odmietol sčasti ako neprípustné v zmysle § 447 písm. c) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)\npo zistení, že v sťažovateľovej veci krajský súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky\na rozhodnutie riadne odôvodnil, a vo zvyšnej časti dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f)\nCSP, pretože sťažovateľ nevymedzil dovolací dôvod spôsobom podľa § 421 ods. 1 písm. c)\nCSP.\n19. Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa\nneodmietol zaoberať mimoriadnym opravným prostriedkom sťažovateľa, ale ako dovolací\nsúd jeho dovolanie riadne preskúmal so zreteľom na uplatnené dovolacie dôvody\npodľa § 420 písm. f) CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP, pričom dospel k záveru,\nže dovolanie z týchto dôvodov nie je procesne prípustné, resp. z dôvodu nevymedzenia\nprávnej otázky podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolanie odmietol. Napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu preto (na rozdiel od názoru sťažovateľa) nemožno považovať\nza svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva\nna spravodlivý súdny proces. Najvyšší súd sa ústavne konformným spôsobom vysporiadal\nso všetkými dovolacími námietkami sťažovateľa. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd\nv napadnutom uznesení (body 9 až 17, pozn.) zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil právne\nzávery, ku ktorým dospel, a tie sú z ústavnoprávneho hľadiska udržateľné.\n\n9\n\n20. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.\nPostup najvyššieho súdu, ktorý vyústil do vydania napadnutého uznesenia, nemožno\npodľa názoru ústavného súdu považovať za taký, ktorým by došlo k popretiu podstaty,\nzmyslu alebo účelu vo veci sťažovateľa použitých procesno-právnych noriem (upravujúcich\nprípustnosť dovolania v civilných sporoch).\n21. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že najvyšší súd mal z podaného dovolania\nvedomosť, o akú právnu otázku ide, poukazujúc na bod 16 napadnutého uznesenia,\na napriek tomu jeho dovolanie odmietol iba z formálnych dôvodov, ústavný súd uvádza,\nže sťažovateľ v dovolaní (ktoré tvorí prílohu ústavnej sťažnosti, pozn.) k prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP uviedol, že „[N]esprávne právne posúdenie veci\nmožno identifikovať v odôvodnení jednotlivých rozsudkov. Dovoľujeme si poukázať na fakt,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej inštancie) v tomto prípade záviselo\nod otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Nakoľko spory o určenie\nneplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru sú často založené na rozdielnych\nokolnostiach, nie je možné ustáliť rozhodovaciu prax.“.\n22. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP najvyšší súd\nv bodoch 12 až 17 napadnutého uznesenia uviedol:\n„... Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou\nnastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).\n13. V danom prípade žalobca namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia a nie je podložené náležitým zistením skutkových\nokolnosti významných pre správne právne posúdenie veci, ničím však nevysvetlil, riešenie\nktorej právnej otázky, dovolacím súdom dosiaľ rozdielne riešenej, zakladá prípustnosť jeho\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP.\n14. Sama polemika strany podávajúcej dovolanie s právnymi závermi odvolacieho\nsúdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako\n\n10\n\nodvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú\nkritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. c/ CSP.\n15. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje\nrozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ\nna mysli: v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ.\nV prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť\nk posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred nim\nriešili prvoinštančný a odvolací súd. Žalobca v danom prípade túto (procesnú) povinnosť\nnesplnil.\n16. Na adresu dovolania žalobcu treba znova pripomenúť, že z hľadiska prípustnosti\ndovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je relevantná právna otázka, ktorá už bola\ndovolacím súdom riešená, pri jej riešení ale nedošlo k ustáleniu rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu preto, lebo jeho jednotlivé senáty zastávajú odlišné (rozdielne) právne\nnázory, čo sa prejavuje v ich rozdielnom rozhodovaní.\n17. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vtedy, keď dovolateľ\nvyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, je povinný\noznačiť rozhodnutia dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o dovolateľom nastolenej\nprávnej otázke rozhodoval rozdielne (pozri napr. rozhodnutia dovolacieho súdu\nsp. zn. 1 Cdo 179/2017, 2 Cdo 37/2018, 3 Cdo 48/2018, 4 Cdo 21/2017, 6 Cdo 22/2017,\n7 Cdo 25/201, 8 Cdo 141/2017). Skutočnosť, že dovolateľ, ktorý vyvodzuje prípustnosť\ndovolania z tohto ustanovenia, neuvedie rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sú rozdielne,\nje dovolacím súdom považovaná za absenciu náležitostí dovolania v zmysle § 431 až § 435\nCSP (pozri napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1 Cdo 206/2016, 8 Cdo 141/2017,\n8 Cdo 50/2017).“\n23. Ústavný súd poukazuje aj na nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. júna 2020, kde\nv súvislosti s potrebou vymedzenia dovolacích dôvodov v dovolaní konštatoval: «Nie je\núlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ.»\nVzhľadom na uvedené argumentácia sťažovateľa o nesprávnom postupe najvyššieho\nsúdu a nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré mali mať intenzitu\nporušenia jeho označených práv podľa ústavy a dohovoru, je zjavne neopodstatnená.\n\n11\n\n24. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnapadnutým postupom a uznesením najvyššieho súdu, obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Preto ústavnú sťažnosť\nodmietol podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n25. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\n26. Ústavný súd už len pre úplnosť dodáva, že jeho pozornosti neušla skutočnosť,\nže právny zástupca sťažovateľa v texte ústavnej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu\n12. júla 2020) opakovane poukazuje na znenie už neplatného a neúčinného zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.\nÚstavný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právnemu zástupcovi sťažovateľa,\nže od 1. marca 2019 sa konanie pred ústavným súdom spravuje novou právnou úpravou –\nzákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č 413/2019 Z. z.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom", "práca, pracovný pomer-dohoda o skončení", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:a12ff063-05e2-4a6a-bf51-2bf2997b443a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1"}, {"guid": "ussr:ec39289f-6bb2-4936-9061-088d8c32d51b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.593.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 593/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 593/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.593.2017.1"}, {"guid": "ussr:9f4563dd-3f12-4483-a386-5a054b163a81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:45cb58d9-a82c-4778-9639-21acf4a86d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1"}, {"guid": "ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "140310a4-362b-45c5-adbc-2da1cc8d466b:6349b040-dcfb-4d65-8e11-4cbb5f9ad899", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1314225434.1", "spisova_znacka": "2Cdo/110/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/110/2019 z 30. 3. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1314225434.1"}, {"guid": "2c6fc7d7-875f-429c-bbed-552ac349abbd:2c125148-af8a-4589-8dc2-c73cb9f7f0b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7213221575.1", "spisova_znacka": "2Cdo/37/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/37/2018 z 27. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7213221575.1"}, {"guid": "d3afe6bf-3616-4dee-81c2-3f47a00b16e4:f886cbf0-b788-4530-8235-78e926108283", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5713211107.1", "spisova_znacka": "6Cdo/22/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/22/2017 z 23. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-23", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5713211107.1"}, {"guid": "0bc88250-c119-479d-b0df-0c6b68516c40:12866df2-db9c-4aac-846b-1da60f7a86a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2113206580.1", "spisova_znacka": "4Cdo/21/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/21/2017 z 14. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-14", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2113206580.1"}, {"guid": "e2a8fec4-ba58-4265-9c94-064dbfd4216b:6907d5f2-3984-42a2-a913-94432c5f52b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7115216317.1", "spisova_znacka": "8Cdo/141/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/141/2017 z 25. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-25", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7115216317.1"}, {"guid": "f4cd32b7-ab39-444c-9291-55f4dc47a2cd:e3d877ee-d10a-46e2-a905-0f783c976693", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4107208783.1", "spisova_znacka": "1Cdo/206/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 25. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-25", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4107208783.1"}, {"guid": "d0a68ba9-a9c0-467d-872a-de57168f2401:9c0346ef-fdf8-4746-8897-272f92c2bdd0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5113226376.2", "spisova_znacka": "6CoPr/2/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoPr/2/2018 z 26. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-02-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5113226376.2"}, {"guid": "341c676f-be62-483b-8257-12f83ba3afa9:cec2d8fc-47e1-4f7e-b02c-c52971185d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "44Cpr/5/2014", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 44Cpr/5/2014 z 13. 1. 2016", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2016-01-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/341c676f-be62-483b-8257-12f83ba3afa9:cec2d8fc-47e1-4f7e-b02c-c52971185d70"}], "citovane_v": []}