{"guid": "ussr:789ddfc1-4a8b-4d16-9140-2d38ae174d61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.457.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 457/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 457/2020 z 8. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 457/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.457.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/789ddfc1-4a8b-4d16-9140-2d38ae174d61", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.457.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.457.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.457.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 457/2020-116\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou GRIGEĽ & Partners, s. r. o., Záhradnícka 72, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Daniel Grigeľ, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2, čl. 46\nods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a čl. 39 Listiny základných práv\na slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom\n\nOkresnej\n\nprokuratúry\n\npod sp. zn. 1 Pv 594/17/1102\nOkresného riaditeľstva\n\na jej\n\nBratislava\nopatrením\n\nPolicajného\n\nzboru\n\nvedenom\n\njúla\n\n2019,\n\npostupom\n\nBratislava\n\nII\n\nv konaní\n\nvedenom\n\na jeho\n\npostupom\n\nv\n\nprokuratúry\n\nv konaní\n\nz 15.\n\npod sp. zn. ČVS: ORP-853/3-VYS-B2-2019\nKrajskej\n\nII\n\nuznesením\n\nBratislave\n\nz 28. augusta\nv konaní\n\n2019,\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 1 Kn 102/17/1100-23 a jej upovedomením z 1. júla 2019, ale aj v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 KPt 776/19/1100-2 a jej uznesením z 22. novembra 2019,\nako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej\n\nrepubliky v konaní\n\npod sp. zn. IV Pz 59/20/1000 a jej upovedomením z 20. mája 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nvedenom\n\nOdôvodnenie:\nI.\nArgumentácia ústavnej sťažnosti a replika\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2020\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nčl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8\nods. 2 a čl. 39 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Pv 594/17/1102 a jej opatrením z 15. júla 2019, postupom\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II (ďalej len „vyšetrovateľ“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-853/3-VYS-B2-2019 a jeho uznesením z 28. augusta 2019,\npostupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Kn 102/17/1100-23 a jej upovedomením z 1. júla 2019,\nale aj v konaní\n\nvedenom\n\npod\n\nsp. zn.\n\n1\n\nKPt\n\n776/19/1100-2\n\na jej\n\nuznesením\n\nz 22. novembra 2019, ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 59/20/1000\na jej upovedomením z 20. mája 2020.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že\n\n(ďalej len „poškodený“) podal\n\nna sťažovateľa 22. januára 2016 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného\nčinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b) a ods. 4 Trestného zákona.\n3.\n\nUznesením\n\nvyšetrovateľa\n\nsp.\n\nzn.\n\nČVS:\n\nORP-290/3-VYS-B2-2016\n\nz 27. decembra 2016 bolo trestné oznámenie odmietnuté pre nedostatok dôvodov na začatie\ntrestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.\n\n2\n\n4. Proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia podal poškodený sťažnosť,\nktorá bola uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 87/2016-22 zo 6. februára 2017\nzamietnutá ako nedôvodná.\n5. Následne poškodený požiadal krajskú prokuratúru o preskúmanie postupu okresnej\nprokuratúry. Prípisom krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kn 102/17/1100-23 z 21. apríla 2017\nbol vyslovený názor, že má byť začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania\nveriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b) a ods. 4 Trestného zákona.\n6. Vyšetrovateľ uznesením z 10. novembra 2017 začal trestné stíhanie pre uvedený\ntrestný čin.\n7.\n\nUznesením\n\nvyšetrovateľa\n\nsp.\n\nzn.\n\nČVS:\n\nORP-290/3-VYS-B2-2016\n\nzo 6. decembra 2018 bolo trestné stíhanie za skutok, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ,\nzastavené.\n8. Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania podal poškodený sťažnosť,\nktorá bola uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 594/17/1102 z 25. januára 2019\nzamietnutá ako nedôvodná.\n9.\n\nNa\n\nzáklade\n\npodania\n\npoškodeného\n\nadresovaného\n\nkrajskej\n\nprokuratúre\n\nz 13. februára 2019 (vyhodnoteného ako žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu\na rozhodnutí vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry) upovedomením krajskej prokuratúry\nč. k. 1 Kn 102/17/1100-23 z 1. júla 2019 bolo konštatované, že žiadosť je dôvodná\na okresnej prokuratúre bola uložená povinnosť zabezpečiť vydanie uznesenia o začatí\ntrestného stíhania a zároveň o vznesení obvinenia voči sťažovateľovi pre prečin\npoškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b) a ods. 4 Trestného zákona.\n10. Opatrením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 594/17/1102 z 15. júla 2019 bolo\nvyšetrovateľovi nariadené vydať uznesenie o začatí trestného stíhania a zároveň o vznesení\nobvinenia voči sťažovateľovi pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b)\na ods. 4 Trestného zákona.\n\n3\n\n11.\n\nUznesením\n\nvyšetrovateľa\n\nsp.\n\nzn.\n\nČVS:\n\nORP-853/3-VYS-B2-2019\n\nz 28. augusta 2019 bolo začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie voči\nsťažovateľovi pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b)\na ods. 4 Trestného zákona.\n12. Uznesením krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 776/19/1100-2 z 22. novembra 2019\nbola sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu vyšetrovateľa zamietnutá.\n13. Sťažovateľ návrhom z 24. februára 2020 požiadal generálnu prokuratúru\no vydanie uznesenia, ktorým by sa určilo, že bol porušený zákon v jeho neprospech\nkonaním a uznesením krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 776/19/1100-2 z 22. novembra 2019,\nale tiež v konaniach vedených krajskou prokuratúrou pod sp. zn. 1 Kn 102/17/1100-23,\nokresnou\n\nprokuratúrou\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\n1\n\nPv\n\n594/17/1102\n\na vyšetrovateľom\n\npod sp. zn. ČVS: ORP-853/3-VYS-B2-2019 s tým, aby boli tieto konania zrušené.\n14. Upovedomením generálnej prokuratúry č. k. IV Pz 59/20/1000 z 20. mája 2020\nbol návrh sťažovateľa odmietnutý ako nedôvodný.\n15. Sťažovateľ odôvodnil návrh z 24. februára 2020 viacerými námietkami. Išlo\no to, že uznesenie krajskej prokuratúry bolo vydané na základe nezákonnej ingerencie\nkrajskej prokuratúry do prípravného konania, ktoré bolo už predtým právoplatne skončené.\nĎalej uznesenie o vznesení obvinenia vydal vyšetrovateľ na popud oznamovateľa,\nktorý krajskej prokuratúre údajne 1. marca 2019 adresoval žiadosť o preskúmanie\nzákonnosti\n\npostupu\n\na rozhodnutí\n\nvyšetrovateľa\n\na okresnej\n\nprokuratúry\n\nvo\n\nveci\n\nsp. zn. 1 Pv 594/17/1102. Potom namietal, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané\nna pokyn krajskej prokuratúry, v dôsledku čoho o sťažnosti proti uzneseniu mohla\nrozhodovať len generálna prokuratúra, resp. minimálne krajský prokurátor, čo znamená,\nže ide\n\no ingerenciu\n\nnekompetentnej\n\nosoby.\n\nTiež\n\nargumentácia\n\n„odôvodnenými\n\npravdepodobnosťami“ je absolútnym porušením zásady in dubio pro reo. Okrem\ntoho krajská prokuratúra spochybňuje platnosť záložných zmlúv medzi obchodnou\nspoločnosťou FENOSACO LIMITED a sťažovateľom, keď uvádza, že: „s najväčšou\npravdepodobnosťou o neplatné – disimulované právne úkony, pričom ani jeden z účastníkov\n\n4\n\nzmlúv (vzájomne spriaznených) nekonal dobromyseľne.“ V právnom štáte je neprípustné,\naby prokurátor hodnotil platnosť, resp. neplatnosť akejkoľvek zmluvy, pretože\nna to je oprávnený iba všeobecný súd. Vznesenie obvinenia nemôže byť založené\nna domnienke o údajnej neplatnosti zmlúv a na tom, že zmluvné strany nekonali\ndobromyseľne. Dobromyseľnosť predstavuje vnútorné presvedčenie účastníka zmluvy,\na preto je nereálne, aby to mohol posúdiť prokurátor. Napokon došlo k porušeniu princípu\n„ultima ratio“, ktorý vyjadruje zásadu subsidiarity trestnej represie, čo znamená,\nže prostriedky trestného práva sa majú použiť iba ako krajný prostriedok štátu na ochranu\nurčitých\n\n(Trestným\n\nzákonom\n\ntaxatívne\n\nvymedzených)\n\nspoločenských\n\nvzťahov,\n\na to v prípade, že prostriedky iných právnych odvetví sú na ochranu takýchto vzťahov\nneúčinné. Princíp „ultima ratio“ je potrebné vykladať aj ako aplikačný princíp zaväzujúci\nsúdy a orgány činné v trestnom konaní. Oznamovateľ mal možnosť využiť inštitút\nodporovacej žaloby, resp. žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, čo však neurobil\n(bol procesne pasívny). Spoliehal sa len na využitie trestnoprávnej možnosti.\n16.\n\nGenerálna\n\nprokuratúra\n\nupovedomenie\n\no odložení\n\nnávrhu\n\nsťažovateľa\n\nz 20. mája 2020 na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku odôvodnila\nprimárne tým, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané v súlade s ustanovením § 206\nTrestného poriadku, vyšetrovateľ postupoval v súlade so zákonom, keď na základe pokynu\nokresnej prokuratúry vydal uznesenie o vznesení obvinenia, pričom údajné protiprávne\nkonanie sťažovateľa smerujúce k vyvolaniu situácie, v ktorej by si poškodený nemohol\nuspokojiť svoju pohľadávku z majetku sťažovateľa, bolo v príčinnej súvislosti s konaním\nsťažovateľa a vznikla tým minimálne značná škoda.\n17. V súvislosti s námietkou nemožnosti preskúmania postupu vyšetrovateľa\na okresnej\n\nprokuratúry\n\ngenerálna\n\nprokuratúra\n\nuviedla,\n\nže\n\nje\n\nneopodstatnená,\n\nkeďže uznesenie o zastavení trestného stíhania iba vo veci nevytvára prekážku rozhodnutej\nveci. Uvádza tiež, že uznesenie o zastavení trestného stíhania a o zamietnutí sťažnosti\nproti tomuto uzneseniu nebolo zrušené, ale iba preskúmané na podklade podania\npoškodeného zo strany krajskej prokuratúry ako nadriadenej prokuratúry, ktorá konštatovala\nnezákonnosť postupu v uvedenej veci a zabezpečila vydanie uznesenia o začatí trestného\nstíhania a o vznesení obvinenia voči sťažovateľovi. Generálna prokuratúra uviedla,\n5\n\nže krajská prokuratúra preskúmala právoplatné uznesenie o zastavení trestného stíhania\nnie na podklade podnetu podľa § 31 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ale na základe podania\npoškodeného z 13. februára 2019 posúdeného ako žiadosť podľa čl. 2 ods. 1 písm. a)\npríkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\nz 12. mája 2017 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti\nv trestnom konaní. Generálna prokuratúra uviedla, že podľa dôvodovej správy\nk novelizovanému zneniu ustanovenia § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre podrobnosti\no spôsobe vybavovania podaní, ktoré sa za podnety nepovažujú, prípadne podaní,\nktoré sa nebudú vybavovať v režime časti zákona o prokuratúre týkajúcej sa vybavovania\npodnetov, budú obsahom služobného predpisu, ktorý vydá generálny prokurátor.\n18. Argumentáciu generálnej prokuratúry v tomto smere považuje sťažovateľ\nza úplne právne absurdnú. V zmysle § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre „Postupom podľa\ntohto zákona sa nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného\nv trestnom konaní, ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní,\nvrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania\nalebo skráteného vyšetrovania podľa Trestného poriadku. To neplatí, ak ide o podnet\nna podanie dovolania podľa Trestného poriadku.“.\n19. Citované ustanovenia § 35 ods. 5 zákona o prokuratúre nadobudlo účinnosť\n1. januára\n\n2016.\n\nCieľ\n\ntohto\n\nustanovenia\n\nvyplýva\n\nz\n\ndôvodovej\n\nsprávy,\n\npodľa ktorej „Upravuje sa výkon pôsobnosti prokuratúry a oprávnení prokurátora\nna základe podnetu. Definuje sa, čo sa považuje za podnet a ktoré podanie nie je podnetom,\npričom je nevyhnutne potrebné, aby sa prokurátor zaoberal podaním podľa jeho obsahu\nbez ohľadu na to, ako je označené. Upravuje sa, že podnetom sa nemožno domáhať\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, postupu prokurátora\na policajta v trestnom konaní. Na preskúmanie rozhodnutí vydaných v trestnom konaní\na postupu policajta existujú zákonné prostriedky upravené v Trestnom poriadku (sťažnosť,\nžiadosť o preskúmanie postupu policajta, návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia\nv prípravnom konaní), preto použitie ustanovení zákona o prokuratúre na trestné konanie\nby bolo duplicitné. Podrobnosti o spôsobe vybavovania podaní, ktoré sa za podnety\n6\n\nnepovažujú, prípadne podaní, ktoré sa nebudú vybavovať v režime časti zákona č. 153/2001\nZ. z. týkajúcej sa vybavovania podnetov, budú obsahom služobného predpisu, ktorý vydá\ngenerálny prokurátor.“.\n20. Podľa § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre „Prokuratúra je v rozsahu svojej\npôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu\nzákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv\na vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra\npovinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila\ndôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb a štátu.“.\n21. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre vyplýva,\nže „Z dôvodu precizovania textu sa navrhuje upraviť znenie druhej vety § 3\nods. 2 tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností jasné, že prokuratúra môže pri výkone\nsvojej pôsobnosti pri zabezpečení ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických\nosôb, právnických osôb a štátu využívať iba zákonom zverené prostriedky, a nie akékoľvek\nzákonné prostriedky, ktoré prináležia iným subjektom. V praxi sa často stáva, že osoby\nžiadajú využitie takých prostriedkov ochrany práv, ktoré nie sú zákonom zverené\nprokuratúre, ale zákon ich zveril iným subjektom (súdom, verejnému ochrancovi práv\nči ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy, napr. v rámci konania\no sťažnostiach).“.\n22. Generálna prokuratúra nepochopiteľne uvádza, že krajská prokuratúra\npreskúmala uznesenie o zastavení trestného stíhania nie na podklade podnetu podľa § 31\nods. 5 zákona o prokuratúre, ale na základe podania poškodeného posúdeného ako žiadosť\npodľa čl. 2 ods. 1 písm. a) príkazu generálneho prokurátora z 12. mája 2017. Pritom\nbol príkaz generálneho prokurátora z 12. mája 2017 ďalším príkazom generálneho\nprokurátora z 30. apríla 2019 s účinnosťou od 1. mája 2019 zrušený.\n23. V právnom štáte platí hierarchickosť prameňov práva. Normatívne právne akty\n(teda aj zákon o prokuratúre) patria medzi základné pramene práva. Interný príkaz,\n\n7\n\nna ktorý sa generálna prokuratúra odvoláva, musí byť v súlade so zákonom. Ak vydal\ngenerálny prokurátor príkaz na to, aby prokurátori mohli preskúmavať zákonnosť\nrozhodnutia a postupu v trestnom konaní aj napriek tomu, že to ustanovenie § 31\nods. 5 zákona o prokuratúre výslovne zakazuje, takýto interný služobný predpis generálneho\nprokurátora možno považovať za nezákonný a v právnom štáte za nepoužiteľný.\n24.\n\nNemožnosť\n\npreskúmania\n\nzákonnosti\n\npostupu\n\na rozhodnutia\n\npolicajta\n\npodľa zákona o prokuratúre vyslovil aj ústavný súd (uznesenie sp. zn. II. ÚS 676/2016\nz 8. septembra 2016, resp. č. k. I. ÚS 341/2017-8 zo 14. júna 2017).\n25. V súvislosti s namietaným porušením princípu „ultima ratio“ poukazuje\nsťažovateľ na to, že ak mal oznamovateľ akékoľvek podozrenie o odporovateľnosti\nzáložných zmlúv, resp. úverovej zmluvy, prípadne o ich platnosti, mohol sa brániť podaním\nodporovacej\n\nžaloby,\n\nresp.\n\nžaloby\n\no určenie\n\nneplatnosti\n\nprávnych\n\núkonov,\n\nčo však v zákonnej lehote neurobil a zostal pasívny. Podľa sťažovateľa je nemysliteľné,\naby bolo proti nemu vznesené obvinenie preto, lebo veriteľ nestihol v zákonnej lehote\n„ustriehnuť“ svoje dostupné právne možnosti. Orgány činné v trestnom konaní sa nesmú\ndať zatiahnuť do majetkových sporov majúcich súkromnoprávny základ, a to napríklad\nz dôvodu zmeškania lehoty na podanie žaloby, vyhnutia sa plateniu súdnych poplatkov\nalebo „nastrašenia“ druhej zmluvnej strany.\n26. Uvedené mnohonásobne potvrdzuje judikatúra súdov (napr. nález ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 316/2011 zo 14. decembra 2011, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Tdo 81/2017 z 21. novembra 2018 a sp. zn. 4 To 8/2015\nz 31. januára 2018 a viaceré ďalšie).\n27. V právnom štáte je nemysliteľné a neprípustné, aby podanie trestného oznámenia\ncivilnoprocesne pasívneho oznamovateľa nahrádzalo inštitúty občianskeho a obchodného\npráva vrátane ich uplatnenia v civilnom procese.\n28. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Okresná\n\nprokuratúra\n\nBratislava\n\nII\n\nopatrením\n\nzo\n\ndňa\n\n15.07.2019,\n\nč. 1 Pv 594/17/1102-28, Okresné riaditeľstvo policajného zboru Bratislava II uznesením\n8\n\nzo dňa 28.08.2019, ČVS: ORP-853/3-VYS-B2-2019, Krajská prokuratúra Bratislava\nuznesením zo dňa 22.11.2019, č. 1 KPt 776/19/1100-2 a opatrením č. 1 Kn 102/17/1100-23,\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky upovedomením zo dňa 20.05.2020,\nč. IV Pz 59/20/1000-8 porušili základné právo na stíhanie zo zákonných dôvodov\na zákonným spôsobom podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 8\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd.\nOkresná\n\nprokuratúra\n\nBratislava\n\nII\n\nopatrením\n\nzo\n\ndňa\n\n15.07.2019,\n\nč. 1 Pv 594/17/1102-28, Okresné riaditeľstvo policajného zboru Bratislava II uznesením\nzo dňa 28.08.2019, ČVS: ORP-853/3-VYS-B2-2019, Krajská prokuratúra Bratislava\nuznesením zo dňa 22.11.2019, č. 1 KPt 776/19/1100-2 a opatrením č. 1 Kn 102/17/1100-23,\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky upovedomením zo dňa 20.05.2020,\nč. IV Pz 59/20/1000-8 porušili základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nOkresná\n\nprokuratúra\n\nBratislava\n\nII\n\nopatrením\n\nzo\n\ndňa\n\n15.07.2019,\n\nč. 1 Pv 594/17/1102-28, Okresné riaditeľstvo policajného zboru Bratislava II uznesením\nzo dňa 28.08.2019, ČVS: ORP-853/3-VYS-B2-2019, Krajská prokuratúra Bratislava\nuznesením zo dňa 22.11.2019, č. 1 KPt 776/19/1100-2 a opatrením č. 1 Kn 102/17/1100-23,\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky upovedomením zo dňa 20.05.2020,\nč. IV Pz 59/20/1000-8 porušili základné právo uvedené v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky\na v čl. 39 Listiny základných práv a slobôd.\nÚstavný súd zrušuje opatrenie Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 15.07.2019,\nč. 1 Pv 594/17/1102-28, uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava II\nuznesením zo dňa 28.08.2019, ČVS: ORP-853/3-VYS-B2-2019, uznesenie Krajskej\nprokuratúry Bratislava uznesením zo dňa 22.11.2019, č. 1 KPt 776/19/1100-2 a opatrenie\nč. 1 Kn 102/17/1100-23, upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa\n20.05.2020, č. IV Pz 59/20/1000-8 a zakazuje porušovateľom pokračovať v porušovaní\nzákladných práv a slobôd sťažovateľa.\nOkresná prokuratúra Bratislava II, Okresné riaditeľstvo policajného zboru\nBratislava II, Krajská prokuratúra Bratislava a Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky sú povinní uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 375,24 EUR\n9\n\n(slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri eurocentov); t. j. za 2 úkony právnej služby\n(prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd\n+ režijný paušál) po 187,62 EUR.“\n29.\n\nNa\n\npožiadanie\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsa\n\ngenerálna\n\nprokuratúra\n\npodaním\n\nč. k. 2 GÚp 95/20/1000-8 z 25. augusta 2020 označeným ako „Vyjadrenie Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky k ústavnej sťažnosti\n\n“ doručeným\n\nústavnému súdu 4. septembra 2020 vyjadrila k prijateľnosti ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie, a to tak, že žiada ústavnú sťažnosť odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú.\n30. Generálna prokuratúra poukazuje predovšetkým na uplynutie zákonnej lehoty\npodľa § 364 ods. 3 Trestného poriadku, v dôsledku čoho neprichádza do úvahy opätovné\npreskúmavanie dôvodnosti argumentov sťažovateľa zo strany generálneho prokurátora\npostupom podľa § 363 až § 367 Trestného poriadku, a teda ani zmena právoplatného\nrozhodnutia o vznesení obvinenia sťažovateľovi. Z tohto dôvodu generálna prokuratúra\npovažuje toto vyjadrenie k ústavnej sťažnosti za prostriedok na objasnenie najmä\nprocesnoprávnych aspektov vznesenia obvinenia. Poukazuje zároveň aj na svoje vyjadrenie\nvo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 185/2020, v ktorom podrobne\nrozviedla svoje právne úvahy k postaveniu prokurátora v prípravnom konaní, k inštitútu\nzrušovania právoplatných rozhodnutí vydaných v prípravnom konaní, k náležitostiam\nupovedomenia podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku a ich doterajšiemu posudzovaniu\nústavným súdom.\n31. Žiadosť o preskúmanie postupu a zákonnosti v trestnom konaní podal poškodený\n13. februára 2019 a krajská prokuratúra ju vybavila 1. júla 2019. Na jej podklade uložila\nokresnej prokuratúre zabezpečiť nielen začatie trestného stíhania „vo veci“, ale aj vznesenie\nobvinenia sťažovateľovi pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b)\na ods. 4 Trestného zákona. Okresná prokuratúra tento pokyn plne akceptovala a prípisom\nz 15. júla 2019 uložila vyšetrovateľovi vydať uznesenie o začatí trestného stíhania\na o vznesení obvinenia sťažovateľovi.\n\n10\n\n32. Je pravdou, že krajská prokuratúra preskúmala zákonnosť a odôvodnenosť\nprávoplatného uznesenia orgánov činných v trestnom konaní o zastavení trestného stíhania\nz iniciatívy poškodeného. V tejto súvislosti je nevyhnutné ozrejmiť vývoj právnej úpravy\nvybavovania podaní v trestnej oblasti v rezorte prokuratúry.\n33. Základným právnym predpisom je zákon o prokuratúre, ktorý poskytuje\nvšeobecný rámec prijímania a vybavovania podaní adresovaných prokuratúre, ak sa na tento\npostup\n\nnevzťahuje\n\niný\n\nšpeciálny\n\nprávny\n\npredpis.\n\nPrimárne\n\nje\n\npreto\n\núlohou\n\nkaždého prokurátora po prijatí akéhokoľvek podania veľmi zodpovedne posúdiť\npodľa jeho obsahu, či vybavenie podania patrí vôbec do pôsobnosti prokuratúry,\na v kladnom\n\nprípade\n\nustáliť\n\njeho\n\npovahu\n\na zodpovedajúci\n\nprávny mechanizmus\n\njeho vybavenia.\n34. Do pôsobnosti prokuratúry patrí vybavenie podania, ktorým sa podávateľ domáha\nprijatia opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, zistenie a odstránenie porušenia\nzákonnosti, obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.\n35. Pri vybavovaní podaní platí základná zásada, podľa ktorej ak neexistuje osobitný\nprávny predpis upravujúci mechanizmus podávania a prijímania podaní, potom prokurátori\nvykonávajú svoju pôsobnosť podľa všeobecného právneho predpisu, ktorým je zákon\no prokuratúre. Podľa pôvodného znenia § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre aj vybavovanie\npodnetov na preskúmanie zákonnosti postupu prokurátorov, vyšetrovateľov a policajných\norgánov sa riadilo zákonom o prokuratúre. Nadriadený prokurátor mohol teda aj na základe\npodnetu podaného podľa zákona o prokuratúre prijať opatrenia na odstránenie porušení\nzákona prokurátormi, vyšetrovateľmi a policajnými orgánmi v rámci trestného konania.\nTento právny stav trval do 31. decembra 2015.\n36. S účinnosťou od 1. januára 2016 (zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov) bolo novým spôsobom upravené vybavovanie podnetov\nna prokuratúre. Podľa dôvodovej správy na preskúmanie rozhodnutí vydaných v trestnom\nkonaní a postupu policajta majú slúžiť v prvom rade zákonné prostriedky upravené\n\n11\n\nv Trestnom poriadku (sťažnosť, žiadosť o preskúmanie postupu policajta, návrh na zrušenie\nprávoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní). Z tohto dôvodu zákonodarca obmedzil\npodávanie podnetov občanov v trestnom konaní, avšak postup prokurátorov pri vybavovaní\npodaní v trestnom konaní prisľúbil upraviť v služobnom predpise, ktorý vydá generálny\nprokurátor.\n37. Príkazom generálneho prokurátora z 12. mája 2017 bol s účinnosťou\nod 1. júna 2017 podrobne zadefinovaný postup prokurátorov pri vybavovaní žiadostí\no preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní.\n38. Ďalším služobným predpisom generálneho prokurátora z 30. apríla 2019 bol\npríkaz z 12. mája 2017 zrušený a nahradil ho príkaz generálneho prokurátora\nz 28. novembra 2019 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie\nzákonnosti v predsúdnom trestnom konaní, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2020.\nAktuálne teda mechanizmus vybavovania podaní fyzických a právnických osôb\ndomáhajúcich sa revízie postupu alebo rozhodnutí policajných orgánov a prokurátorov\nv predsúdnom trestnom konaní upravuje vnútrorezortný predpis.\n39. Z uvedeného prehľadu je evidentné, že žiadosť o preskúmanie zákonnosti\nv trestnom konaní podal poškodený v čase účinnosti príkazu generálneho prokurátora\nz 12. mája 2017. Príslušný prokurátor ju zodpovedajúcim spôsobom aj vybavil.\nJe nevyhnutné zdôrazniť, že nebolo by to inak ani v prípade, ak by žiadny príkaz\ngenerálneho prokurátora upravujúci postup podriadených prokurátorov pri vybavovaní\npodaní trestnej povahy neexistoval. Nesprávne sa totiž sťažovateľ domnieva, že ustanovenia\n§ 31 ods. 5 zákona o prokuratúre bráni generálnemu prokurátorovi a ostatným prokurátorom\npri ich „dohľadovej“ činnosti nad nižšími stupňami orgánov prokuratúry a pri prijímaní\nopatrení na odstránenie zistených porušení v ich postupe alebo vydaní rozhodnutia\nv predsúdnom trestnom konaní.\n40. V uvedených súvislostiach treba poukázať na ustanovenia čl. 149 až čl. 151\nústavy, ako aj na ustanovenia § 2, § 6, § 10, § 38, § 42 a § 43 zákona o prokuratúre.\n\n12\n\n41. Ústavná formulácia „na čele prokuratúry je generálny prokurátor“ v sebe zahŕňa\ni to, že prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych\norgánov, v ktorej (vychádzajúc z hierarchického usporiadania) pôsobia prokurátori\nvo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Druhou stranou toho, že generálny prokurátor\nstojí na čele prokuratúry a riadi ju, je jeho ústavná zodpovednosť zabezpečiť riadny chod\na fungovanie prokuratúry. Normotvorná regulácia právneho postavenia generálneho\nprokurátora mu na ten účel umožňuje kontrolovať činnosť prokuratúry na všetkých\nstupňoch. Hierarchické usporiadanie prokuratúry (ako jeden z princípov jej organizácie\na riadenia) sa neobmedzuje len na osobu generálneho prokurátora, ale aj na ďalších\nvedúcich prokurátorov. Kontrola je prejavom hierarchických vzťahov vo vnútri sústavy\nprokuratúry. Kontrola slúži na zaistenie riadiacich vzťahov nielen medzi rôznymi stupňami\nprokuratúry, ale aj v rámci jedného jej stupňa. Cieľom kontroly je prispieť k zákonnému,\nodbornému, rýchlemu, účinnému a jednotnému výkonu pôsobnosti prokuratúry vymedzenej\njednak všeobecne a jednak konkrétne v ustanoveniach § 3 a § 4 zákona o prokuratúre.\n42. Podľa § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre je prokuratúra v rozsahu svojej pôsobnosti\npovinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti,\nna zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie\nzodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná\nvyužívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná,\núčinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických\nosôb, ako aj štátu.\n43. Ťažisko konkrétne vymedzenej pôsobnosti prokuratúry podľa § 4 ods. 1 zákona\no prokuratúre spočíva v trestnom stíhaní osôb podozrivých zo spáchania trestných činov,\nv dozore nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom\nkonaní, v uplatňovaní prokurátorských oprávnení v konaní pred súdmi (s výnimkou vecí\npatriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry).\n44. Povinnosť prokurátorov zabezpečiť jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, jednotné uplatňovanie trestnej politiky či účinné\nvyšetrovanie oznámených protiprávnych konaní nachádza svoje vyjadrenie najmä\n13\n\nv oprávneniach a povinnostiach vymedzených Trestným poriadkom. Úlohy prokurátorov\nvšak vyplývajú aj zo zákona o prokuratúre a z interných právnych noriem vydaných\ngenerálnym prokurátorom. Práve zo zákona o prokuratúre jednoznačne vyplýva povinnosť\nnadriadených prokuratúr riadiť a kontrolovať podriadené prokuratúry. Týka sa to aj výkonu\ntrestnej pôsobnosti prokuratúry. Na tom nič nemôže zmeniť ani prípadná absencia\nšpecifickej internej normy (tu príkazu generálneho prokurátora o vybavovaní žiadostí\no preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí vydaných v trestnom konaní). Je však\nžiaduce, aby riadiaci a kontrolný nástroj nadriadených prokurátorov voči podriadeným\nprokurátorom bol dostatočne formulovaný vo vnútrorezortnej právnej úprave.\n45. Riadiaca a kontrolná činnosť generálneho prokurátora, vedúcich prokurátorov\na ďalších nadriadených prokurátorov môže byť realizovaná z vlastnej iniciatívy (ex offo),\nmôže sa opierať o poznatky a zistenia médií alebo ju môže iniciovať ktorýkoľvek\niný subjekt, napr. verejný ochranca práv, splnomocnenec pre rómske komunity, Úrad\npre verejné obstarávanie, Najvyšší kontrolný úrad a ďalšie inštitúcie pôsobiace v Slovenskej\nrepublike. Nemusí ísť teda výlučne o subjekty, ktoré participujú na trestnom konaní.\n46. Ak sa kontrolnou činnosťou nadriadeného prokurátora zistia nedostatky v postupe\na rozhodovaní podriadených prokurátorov, nadriadený prokurátor je oprávnený vydať\npokyn (§ 6 zákona o prokuratúre). Ide o typický prejav hierarchického usporiadania\nprokuratúry znamenajúci podriadenosť orgánov prokuratúry na nižšom stupni orgánom\nprokuratúry na vyššom stupni, ako aj hierarchické odovzdávanie pokynov. Proti zneužitiu\ninštitútu hierarchického odovzdávania pokynov sú ustanovené určité záruky, a to najmä\nprávo prokurátora, aby pokyn od nadriadeného prokurátora dostal v písomnej forme,\na právo prokurátora odmietnuť splnenie pokynu, ktorý považuje za rozporný s právnym\npredpisom alebo svojím právnym názorom.\n47. Vo veci sťažovateľa krajská prokuratúra z iniciatívy poškodeného preverila,\nči rozhodnutie o zastavení trestného stíhania bolo zákonné a opodstatnené. Výsledkom\njej kontrolnej činnosti realizovanej v súlade so zákonom o prokuratúre bolo vydanie\nkonkrétneho pokynu okresnej prokuratúre. Okresná prokuratúra obsah vydaného pokynu\nžiadnym zo zákonných spôsobov vyplývajúcich z ustanovenia § 6 zákona o prokuratúre\n14\n\nnespochybnila. Naopak, stotožnila sa s ním a v jeho intenciách uložila vyšetrovateľovi začať\ntrestné stíhanie a vzniesť obvinenie sťažovateľovi. Na uvedenom postupe krajskej\nprokuratúry a okresnej prokuratúry nie je nič nezákonné či protiústavné.\n48. Sťažovateľ v podstate spochybňuje základný princíp fungovania prokuratúry\nspočívajúci v hierarchickej kontrole vo vnútri prokuratúry.\n49. Legitímnou otázkou rezonujúcou odbornej verejnosti je, či žiadosť o preskúmanie\nzákonnosti v trestnom konaní definovaná internou právnou normou predstavuje účinný\nprostriedok nápravy, ktorý je povinný sťažovateľ vyčerpať pred podaním ústavnej sťažnosti.\nHoci nejde o zákonný inštitút, generálna prokuratúra (poznajúc reálny stav vybavovania\npodaní podriadenými prokurátormi) považuje tento druh žiadosti za spôsobilý mechanizmus\nna reparovanie nedostatkov v postupe a rozhodovaní podriadených prokurátorov.\n50. Možno v závere uviesť, že vydávanie pokynov zo strany nadriadeného\nprokurátora v prípravnom konaní je súčasťou systému riadenia a kontroly v rezorte\nprokuratúry. Ide o jeden zo spôsobov zjednocovania trestnej politiky. Vydanie pokynu\npredstavuje riadny zákonný inštitút uvedený v ustanovení § 6 zákona o prokuratúre\na nie je podmienený podnetom osoby, ktorej sa trestné konanie týka. Takýto pokyn\nmôže byť podriadenému prokurátorovi vydaný aj ex offo v rámci výkonu riadiacej\na kontrolnej činnosti nadriadenej prokuratúry.\nII.\nSkutkový stav veci\n51. Z opatrenia okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 594/17/1102 z 15. júla 2019\nadresovaného vyšetrovateľovi vyplýva (inter alia), že v zmysle pokynu krajskej prokuratúry\nsa vyšetrovateľovi ukladá bezodkladne vydať uznesenie o začatí trestného stíhania\npre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b) a ods. 4 Trestného zákona\na zároveň vzniesť obvinenie proti sťažovateľovi na skutkovom základe uvedenom v pokyne\nkrajskej prokuratúry z 21. apríla 2017.\n\n15\n\n52.\n\nZ uznesenia\n\nvyšetrovateľa\n\nsp.\n\nzn.\n\nČVS:\n\nORP-853/3-VYS-B2-2019\n\nz 28. augusta 2019 vyplýva, že ním bolo podľa § 199 ods. 1 a § 206 ods. 1 Trestného\nporiadku začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie proti sťažovateľovi\npre spáchanie prečinu poškodzovania veriteľa\n\npodľa\n\n§ 239 ods. 1 písm. b)\n\na ods. 4 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne\nodôvodnený záver, podľa ktorého „obvinený\n\nv období od 27.3.2015\n\ndo 27.7.2015 v Bratislave, najmä v\n\na na ďalších miestach, po splatnosti\n\npohľadávky v celkovej výške 196.342,03,-€ v zmysle zmluvy o kúpe cenných papierov\nz 5.2.2007 medzi\n\na\n\nneuhradil zvyšok kúpnej ceny vo výške 53.831,07,-€ splatnej dňa 21.7.2007, a to ani napriek\ntomu, že mu bola táto povinnosť uložená (deklarovaná) i rozsudkom OS Revúca\n5Cb/9/2010-516\n\nzo\n\ndňa\n\n24.1.2014\n\nv spojení\n\ns rozsudkom\n\nKS\n\nBanská\n\nBystrica\n\n43Cob/237/2014 zo dňa 20.11.2014, právoplatnom dňa 19.1.2015, pričom uzatvoril zmluvy\no zriadení záložného práva na obchodné podiely v\n,\n\nso sídlom\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\nso sídlom\n\nv ktorých je jediným spoločníkom a to v prospech cyperskej spoločnosti\nďalej zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti: pozemky\na stavbu súpisné číslo\nzapísané na\npre okres Bratislava V, k. ú.\n\nna pozemku s parcelným číslom\n\nvedenom Okresným úradom Bratislava\npodľa rozhodnutia o povolení vkladu\n\nzo dňa 14.4.2015, pričom návrh na vklad bol povolený na Okresnom úrade, katastrálny\nodbor\n\ndňa 27.7.2015, ako i zmluvu o zriedení záložného práva\n\nk hnuteľným veciam zo dňa 30.03.2015 v prospech\nregistrovanú v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod značkou\npričom v dôsledku tohto konania znemožnil poškodenému\n\nuspokojiť\n\nvyššie špecifikovanú pohľadávku vo výške 53.831,07€ z majetku dlžníka\n, čím takýmto konaním spôsobil poškodenému\nbytom\n\n,\n\n,\nškodu minimálne\n\nvo výške 53.831.07 €.“.\n\n16\n\n53. Z upovedomenia krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 102/17/1100-23 z 1. júla 2019\nvyplýva, že podanie z 13. februára 2019 bolo vyhodnotené ako žiadosť o preskúmanie\nzákonnosti\n\npostupu\n\na rozhodnutí\n\nvyšetrovateľa\n\na okresnej\n\nprokuratúry\n\nvo\n\nveci\n\nsp. zn. 1 Pv 594/17/1102. Krajská prokuratúra dospela k záveru, že uznesenie vyšetrovateľa\nzo 6. decembra 2018, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovania\nveriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b) a ods. 4 Trestného zákona, ako aj nadväzujúce\nuznesenie okresnej prokuratúry z 25. januára 2019 o zamietnutí sťažnosti podanej\nsťažovateľom, je nesprávne. Doteraz zadovážené dôkazy odôvodňovali zrušenie\nzastavujúceho uznesenia vyšetrovateľa a vydanie pokynu na postup v zmysle § 206\nods. 1 Trestného poriadku proti osobe sťažovateľa.\n54. Z uznesenia krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 776/19/1100-2 z 22. novembra 2019\nvyplýva, že ním bola podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá sťažnosť\npodaná sťažovateľom proti uzneseniu vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-853/3-VYS-B2-2019\nz 28. augusta 2019.\n55.\n\nZ upovedomenia\n\ngenerálnej\n\nprokuratúry\n\nč.\n\nk.\n\nIV\n\nPz\n\n59/20/1000-8\n\nz 20. mája 2020 adresovaného sťažovateľovi vyplýva, že sa návrh sťažovateľa na zrušenie\nprávoplatných rozhodnutí vyšetrovateľa a prokurátora v prípravnom konaní podľa § 363\nods. 1 a nasl. Trestného poriadku ako nedôvodný odkladá.\n56.\n\nPodľa\n\nnázoru\n\ngenerálnej\n\nprokuratúry\n\nje\n\nuznesenie\n\nvyšetrovateľa\n\nz 28. augusta 2019 o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia zákonné.\n57. Všeobecne pre uznesenie o vznesení obvinenia konkrétnej osobe nestačí,\naby zistené skutočnosti nasvedčovali záveru o spáchaní trestného činu, ale je potrebné,\naby dostatočne odôvodňovali aj záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Vyšetrovateľ\npostupoval v súlade so zákonom, keď na základe pokynu okresnej prokuratúry vydal\nuznesenie z 28. augusta 2019.\n58. Vychádzajúc z opisu skutkových okolností, pre ktoré je vedené trestné stíhanie,\nbolo relevantné pravdepodobne protiprávne konanie sťažovateľa spočívajúce v uzavretí\nzmlúv o zriadení záložného práva k obchodným podielom viacerých obchodných\n17\n\nspoločností, k niektorým nehnuteľnostiam a napokon k niektorým hnuteľným veciam,\na to napriek vedomosti o existencii splatného dlhu sťažovateľa voči poškodenému vo výške\nnajmenej 53 831,07 € v úmysle vyvolať situáciu, aby poškodený nemohol svoju pohľadávku\nz majetku sťažovateľa uspokojiť.\n59. Z odôvodnenia uznesenia krajskej prokuratúry z 22. novembra 2019 nevyplýva\njednostrannosť hodnotenia dôkazov v neprospech sťažovateľa. Samotná skutočnosť,\nže skutkové závery orgánov činných v trestnom konaní nekorešpondujú s názorom\nsťažovateľa, nemá vplyv na ich zákonnosť.\n60. Právoplatné uznesenie o zastavení trestného stíhania „vo veci“ nevytvára\nprekážku rozhodnutej veci. Samotné uznesenie vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania\nnebolo zrušené, došlo iba k jeho preskúmaniu krajskou prokuratúrou na podklade podania\npoškodeného. Krajská prokuratúra ako nadriadená konštatovala nezákonnosť postupu\nv predmetnej veci a pokynom podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre uložila\nokresnej prokuratúre zabezpečiť vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení\nobvinenia proti sťažovateľovi. Krajská prokuratúra preskúmavala právoplatné uznesenie\nvyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania nie na podklade podnetu podľa § 31\nods. 5 zákona o prokuratúre, ale na základe podania poškodeného z 13. februára 2019\nposúdeného ako žiadosť podľa čl. 2 ods. 1 písm. a) príkazu generálneho prokurátora\nz 12. mája 2017.\n61. Princíp „ultima ratio“ nebráni vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti\nza protiprávne konanie, keďže konanie sťažovateľa zjavne prekročilo civilnoprávny rozmer\na už zrejme naplnilo znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Subsidiaritu\ntrestného práva nemožno chápať tak, že trestná zodpovednosť je vylúčená vždy,\nkeď je možné prípad riešiť súčasne aj prostriedkami iných právnych odvetví. V konkrétnom\nprípade s ohľadom najmä na formu zavinenia, cieľ, postupnosť právnych krokov\npri zaťažení celého majetku, ako aj výšku spôsobenej škody je vhodnosť aplikácie princípu\n„ultima ratio“ v rámci hodnotenia materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného\nzákona vylúčená.\n\n18\n\nIII.\nRelevantná právna úprava\n62. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n63. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak.\n64. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIV.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n65. Na prerokovanie tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie čl. 17\nods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 49 ústavy, čl. 8 ods. 2 a čl. 39 listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 594/17/1102\na jeho opatrením\n\nz 15.\n\njúla\n\n2019,\n\npostupom\n19\n\nvyšetrovateľa\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. ČVS: ORP-853/3-VYS-B2-2019 a jeho uznesením z 28. augusta 2019\na postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 102/17/1100-23\na jej upovedomením z 1. júla 2019, ale aj v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 776/19/11002 a jej uznesením z 22. novembra 2019, nie je daná právomoc ústavného súdu.\n66. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n67. Z pohľadu ústavnej zásady subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúcej\nz čl. 127 ods. 1 ústavy treba konštatovať, že tak vo vzťahu k opatreniu okresnej prokuratúry\nz 15. júla 2019, ako aj uzneseniu vyšetrovateľa z 28. augusta 2019, ale tiež opatreniu\nkrajskej prokuratúry z 1. júla 2019, resp. jej uzneseniu z 22. novembra 2019, mal sťažovateľ\nk dispozícii účinné opravné prostriedky, na základe ktorých sa aj domáhal preskúmania\nuvedených opatrení, resp. uznesení, a to v rámci prokurátorského dozoru nad zákonnosťou\nprípravného konania. Vo svojich dôsledkoch to znamená, že právomoc poskytnúť ochranu\noznačeným právam sťažovateľa mali orgány prokuratúry. Tým je zároveň v uvedenom\nrozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.\n68. Odlišná je situácia vo vzťahu k zvyšnej časti ústavnej sťažnosti, ktorá sa týka\npostupu generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 59/20/1000\na jeho upovedomenia z 20. mája 2020. Túto časť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n69. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva\nalebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh\npreto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\n\n20\n\nktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02,\nI. ÚS 88/07).\n70. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n71. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že vzhľadom na novelizované znenie\nustanovenia § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre s účinnosťou od 1. januára 2016 preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, ale ani preskúmania zákonnosti\npostupu prokurátora, resp. policajta v trestnom konaní, sa už nemožno domáhať na základe\nzákona o prokuratúre, pretože k tomu môže dôjsť len na základe Trestného poriadku.\nAj napriek tomu krajská prokuratúra na základe podnetu poškodeného preskúmala\nprávoplatné uznesenie o zastavení trestného stíhania vo veci a nariadila vzniesť\nproti sťažovateľovi obvinenie, a to na základe interného príkazu generálneho prokurátora\nz 12. mája 2017. Hoci tento interný príkaz v čase podania podnetu poškodeného\nbol ešte platný a účinný, v čase rozhodovania krajskej prokuratúry bol už zrušený\n(od 1. mája 2019). Preto podľa názoru sťažovateľa treba ingerenciu krajskej prokuratúry\ndo právoplatne zastaveného trestného stíhania vedeného vo veci považovať za neprípustnú\n(pozri body 18 až 24).\n\n21\n\n72. Ďalej je sťažovateľ presvedčený, že bol porušený princíp „ultima ratio“,\npodľa ktorého orgány činné v trestnom konaní sa nesmú dať zatiahnuť do majetkových\nsporov majúcich súkromnoprávny základ, a to napríklad z dôvodu zmeškania lehoty\nna podanie žaloby, vyhnutia sa plateniu súdnych poplatkov alebo „nastrašenia“ druhej\nzmluvnej strany, čo vyplýva z viacerých judikátov ústavného súdu a najvyššieho súdu.\nV právnom štáte je podľa názoru sťažovateľa nemysliteľné a neprípustné, aby podanie\ntrestného oznámenia zo strany civilnoprocesne pasívneho oznamovateľa nahrádzalo\ninštitúty občianskeho a obchodného práva vrátane ich uplatnenia v civilnom procese\n(pozri body 25 až 27).\n73. Generálna prokuratúra vo svojom vyjadrení z 25. augusta 2020 v súvislosti\ns prvou námietkou sťažovateľa predovšetkým zdôrazňuje, že žiadosť o preskúmanie\nzákonnosti postupu v trestnom konaní podal poškodený v čase účinnosti príkazu\ngenerálneho prokurátora z 12. mája 2017 a príslušný prokurátor ju zodpovedajúcim\nspôsobom aj vybavil. Nad tento rámec generálna prokuratúra zdôrazňuje, že nebolo\nby to inak ani v prípade, ak by žiadny príkaz generálneho prokurátora upravujúci postup\npodriadených prokurátorov pri vybavovaní vecí trestnej povahy neexistoval. Ustanovenie\n§ 31 ods. 5 zákona o prokuratúre totiž nebráni prokurátorom pri ich „dohľadovej“ činnosti\nnad nižšími stupňami orgánov prokuratúry a pri prijímaní opatrení na odstránenie zistených\nporušení v postupe alebo rozhodovaní v predsúdnom trestnom konaní. Riadiaca a kontrolná\nčinnosť\n\ngenerálneho\n\nprokurátora,\n\nvedúcich\n\nprokurátorov\n\na ďalších\n\nnadriadených\n\nprokurátorov môže byť realizovaná z vlastnej iniciatívy (ex offo), môže sa opierať\no poznatky a zistenia médií alebo ju môže iniciovať ktorýkoľvek iný subjekt. Nemusí\nísť teda výlučne o subjekty participujúce na trestnom konaní (pozri body 32 až 50).\n74. K druhej námietke sťažovateľa (týkajúcej sa neaplikovania princípu „ultima\nratio“) sa generálna prokuratúra nevyjadrila.\n75. V súvislosti s prvou námietkou sťažovateľa (pozri bod 71) sa z pohľadu\nústavného súdu javí ako rozhodujúce, že právoplatné uznesenie o zastavení trestného\nstíhania „vo veci“ (teda takého trestného stíhania, v ktorom nebolo proti konkrétnej osobe\nvznesené obvinenie) nezakladá prekážku „ne bis in idem“. Inými slovami, napriek\n22\n\nprávoplatnému zastaveniu trestného stíhania, v ktorom nedošlo k vzneseniu obvinenia,\nje možné začať trestné stíhanie znova, a to bez toho, aby bolo potrebné spôsobom\npredpísaným zákonom (najmä postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku)\nprávoplatné uznesenie o zastavení trestného stíhania zrušiť. Takýto postup by sa musel\nzachovať iba v prípade, keby bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené proti konkrétnemu\nobvinenému, teda proti osobe, ktorej bolo vznesené obvinenie (k čomu v danom prípade\nnedošlo).\n76. Ďalej je podstatné (ako na to správne poukazuje generálna prokuratúra),\nže príslušný prokurátor vykonávajúci dohľad je oprávnený ex offo (teda z vlastného\npodnetu, resp. v podstate z podnetu kohokoľvek) nariadiť vykonanie príslušných opatrení\nv prípade, ak podľa jeho názoru vyšetrovateľ alebo nižšia zložka prokuratúry nepostupovali\nv trestnej veci v súlade so zákonom.\n77. Na základe uvedených argumentov považuje ústavný súd namietaný postup\norgánov prokuratúry (ktorý generálna prokuratúra odobrila odložením žiadosti sťažovateľa\no postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku) za ústavne akceptovateľný.\n78. Zároveň to znamená, že nie je potrebné osobitne sa zaoberať otázkou,\nči bolo možné postupovať a rozhodnúť v intenciách príkazu generálneho prokurátora\nz 12. mája 2017 v situácii, keď v čase podania podnetu poškodeného príkaz ešte platil,\nno v čase rozhodnutia o ňom už nie. Rovnako nie je potrebné riešiť ani otázku, či príkaz\nz 12. mája 2017 s ohľadom na ustanovenie § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre možno vôbec\npovažovať za vydaný v súlade so zákonom (podľa sťažovateľa totiž inkriminovaný obsah\npríkazu má byť v priamom rozpore s ustanovením § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre,\na preto má byť neaplikovateľný).\n79. Pokiaľ sťažovateľ namieta neaplikovanie princípu „ultima ratio“ (pozri bod 72),\nústavný súd poznamenáva, že z listinných dôkazov, ktoré sťažovateľ ústavnému súdu\npredložil, nie je možné utvoriť si dostatočný obraz o tom, či trestné stíhanie\nproti sťažovateľovi nemalo byť vedené s ohľadom na uvedený princíp.\n\n23\n\n80. Z predložených listinných dôkazov sa dá zistiť, že poškodený svoju peňažnú\npohľadávku voči sťažovateľovi uplatnil v civilnom procesnom konaní a podľa všetkého\nsa domohol aj právoplatného rozsudku vo svoj prospech. Pri ďalšom vymáhaní nároku\npravdepodobne nebol úspešný vzhľadom na nedostatok postihnuteľného majetku\nsťažovateľa.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nmal\n\nk dispozícii\n\niba\n\ntvrdenie\n\nsťažovateľa,\n\npodľa\n\nktorého poškodený zostal procesne pasívny a v rámci vymáhania nároku nevyužil právne\ninštitúty žaloby z odporovateľnosti, resp. žaloby o určenie neplatnosti vo vzťahu k právnym\núkonom, na základe ktorých sťažovateľ prestal byť vedený ako vlastník určitej časti svojho\nmajetku. Zo skutkového hľadiska preto nie je dostatočne jasné, či je toto tvrdenie vo vzťahu\nmedzi sťažovateľom a poškodeným nesporné, resp. v kladnom prípade ako vysvetľuje\npoškodený svoju tvrdenú procesnoprávnu pasivitu.\n81. Bez podrobnej znalosti skutkového stavu v uvedených súvislostiach nebolo\nmožné dospieť k záveru o nesprávnosti neaplikovania princípu „ultima ratio“.\n82. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-zásada nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0eb0a859-d626-452e-89fc-e35ccb906f35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.185.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.185.2020.2"}, {"guid": "ussr:3002c4f5-b490-4486-b450-3c731ba51bca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.341.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 341/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 341/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.341.2017.1"}, {"guid": "ussr:547da04e-573d-4f7a-a05f-9c5024f20ea7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 676/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 676/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "5696fbdc-d194-497e-8c5b-ae04effa1716:c48e5e85-e039-4011-a853-c9da0e75fe52", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8511010105.1", "spisova_znacka": "4To/8/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4To/8/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8511010105.1"}, {"guid": "29e6565f-b71c-433a-b795-62cb7de38dd5:12569f92-d04a-463d-a76f-824b90c93337", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6809203265.1", "spisova_znacka": "43Cob/237/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/237/2014 z 19. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6809203265.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6d0e7b21-2ce1-42b9-b80d-0ec1f09e304d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.517.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 517/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 517/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.517.2020.1"}]}