{"guid": "ussr:ecec350d-f386-427e-b844-53a8d733391e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.455.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 455/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 455/2020 z 8. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 455/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.455.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-1", "nazov": "čl. 23 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-3", "nazov": "čl. 23 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-23", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ecec350d-f386-427e-b844-53a8d733391e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.455.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.455.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.455.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 455/2020-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2020\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Hojer s. r. o.,\nadvokátska kancelária, Šustekova 51, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Roman Hojer, vo veci namietaného porušenia „práva na slobodu pohybu a pobytu“\nopatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/3172/2020\nzo 17. apríla 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a pre neprípustnosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého opatrenia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia „práva\nna slobodu pohybu a pobytu“ opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) č. OLP/3172/2020 zo 17. apríla 2020\n(ďalej len „napadnuté opatrenie“).\n\n2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že úrad verejného zdravotníctva\nako príslušný orgán podľa § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore\na rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie\nna území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej\nrepubliky č. 111 z 11. marca 2020 dňom 12. marca 2020 a pandémie ochorenia COVID-19\nvyhlásenej 11. marca 2020 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie\nv súlade so závermi z rokovania Ústredného krízového štábu Slovenskej republiky\nz 15. apríla 2020 podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4 písm. l) zákona č. 355/2007\nZ. z. nariadil všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 h vstúpia na územie\nSlovenskej republiky, izoláciu v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú\nna vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení\nnegatívneho výsledku tejto osobe nariadil domácu izoláciu v celkovej súhrnnej dobe 14 dní\ns tým, že po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s touto osobou\nv spoločnej domácnosti.\n3. Po pricestovaní na územie Slovenskej republiky a prekročení štátnej hranice\n19. apríla 2020 o približne 20.00 h bol sťažovateľovi „príslušníkmi Policajného zboru\nSlovenskej republiky... bez bližšieho vysvetlenia... odobratý občiansky preukaz“\na v sprievode príslušníkov Policajného zboru sa vlastným autom prepravil do zariadenia\nštátnej karantény, ktoré sa nachádza v Gabčíkove, kde strávil 7 dní (od 20. apríla 2020\ndo 26. apríla 2020), počas ktorých „prežíval v štátnom karanténnom zariadení ťažké\nobdobie. Veľmi ťažko znášal značné obmedzenia jeho osobnej slobody a narušenie\nsúkromia...nA keď už konečne sťažovateľovi bolo umožnené vrátiť sa späť domov k rodine,\nmusel absolvovať ďalšie obmedzenie svojej slobody vo forme domácej karantény.\nSťažovateľ sa po celý čas v... zariadení cítil ako keby bol zločinec. Neustále boli všetci\npod prísnym policajným dohľadom, nesmel otvárať dvere a musel byť po celý čas zatvorený\nna svoje izbe.“. Sťažovateľ zastáva názor, že povinným umiestnením v štátnej karanténe\ndošlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd a v tejto súvislosti v odôvodnení ústavnej\nsťažnosti citoval znenie čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1, čl. 19\nods. 1 a 2 a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 2\n\n2\n\nods. 1 a 3 Dodatkového protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Značné obmedzenie svojej osobnej slobody a narušenie súkromia sťažovateľ ťažko\nznášal\n\na toto\n\nobmedzovanie\n\npovažuje\n\nza\n\n„úplne\n\nbezdôvodné\n\na\n\nnezákonné“,\n\nkeďže „neexistujú žiadne oprávnenia, na základe ktorých vláda Slovenskej republiky,\nči úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zasahuje do práva na slobodu pohybu\na pobytu občanov“. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že spoločným zhromažďovaním,\npremiestňovaním a ubytovaním osôb s príznakmi ochorenia aj bez nich, bolo jeho zdravie\nohrozené napriek tomu, že mal k dispozícii vlastné ubytovanie, kde mohol stráviť\nkaranténnu v pokoji a bez ohrozenia zdravia. Sťažovateľ je toho názoru, že bolo neprávom\nzasiahnuté do jeho práva na slobodu pohybu a pobytu, ľudskej dôstojnosti, práva\nna súkromný a rodinný život a boli mu spôsobené aj materiálne škody v súvislosti s cestou\na poskytnutím stravy.\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný\nsúd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal rozhodnutie v znení:\n„1.\n\nOpatrením\n\nÚradu\n\nverejného\n\nzdravotníctva\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč. OLP/3172/2020 zo dňa 17. 4. 2020 boli porušené základné práva a slobody, konkrétne\nprávo na slobodu pohybu a pobytu Sťažovateľky.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľke ako primerané finančné\nzadosťučinenie peňažnú sumu 10.000,- Eur, ktorú jej je povinná zaplatiť Slovenská\nrepublika – Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n5. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti pripojil kópiu plnomocenstva na jeho zastupovanie\npred ústavným súdom advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Hojer s. r. o., advokátska\nkancelária, Šustekova 51, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Roman\nHojer.\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n\n3\n\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 355/2004 Z. z. úrad verejného zdravotníctva\nvykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach, ktoré presahujú hranice územného\nobvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva a vo veciach, o ktorých podľa tohto\nzákona rozhoduje výlučne úrad verejného zdravotníctva.\n\n4\n\n11. Ustanovenie § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) zákona č. 355/2004 Z. z. znie:\n„Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú\nb) hlásenie prenosného ochorenia a podozrenia na závažné alebo rýchlo sa šíriace\nprenosné ochorenie,\nc) odber vzoriek biologického materiálu od ľudí a vzoriek pitnej vody a vzoriek vody\nz vody určenej na kúpanie, z vody prírodného kúpaliska a z vody umelého kúpaliska,\nvrátane odberu vzoriek potravín a hotových pokrmov, kozmetických výrobkov a vzoriek\npracovného prostredia a vnútorného prostredia budov na zisťovanie ich zdravotnej\nbezpečnosti, na vykonávanie laboratórneho určovania pôvodcov prenosných ochorení\nvrátane zisťovania citlivosti na antimikróbne látky,\nf) izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom\nurčenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.“\n12. Ustanovenie § 48 ods. 4 písm. l) zákona č. 355/2004 Z. z. znie:\n„Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva\npri ohrození verejného zdravia, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, nariaďuje opatrenia,\nktorými sú:\nl) výdaj a používanie špeciálnych osobných ochranných pracovných pomôcok.“\n12.1 Výrok napadnutého opatrenia znie:\n«Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán podľa § 5\nods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) z dôvodu\nvyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky\nuznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. 03. 2020 dňom 12. 03. 2020 a pandémie\nochorenia COVID-19 vyhlásenej dňa 11. 03. 2020 generálnym riaditeľom Svetovej\nzdravotníckej organizácie v súlade so závermi z rokovania Ústredného krízového štábu\nSlovenskej republiky zo dňa 15. 04. 2020 podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48\nods. 4 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z. nariaďuje tieto opatrenia:\n1. Všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie\nSlovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu\nnevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne\n5\n\npo zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej\nsúhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto\nnariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti.\nNariadenie izolácie v zariadeniach určených štátom sa nevzťahuje na nasledovné\nosoby:\n- osoby s obmedzenou schopnosťou orientácie a pohybu,\n- tehotné ženy, osoby s onkologickým ochorením, psychiatrickým ochorením, ťažkou\nporuchou imunity, osoby s osobitnými výživovými potrebami, osoby s chronickými\nochoreniami dýchacích ciest, srdca a ciev, osoby s metabolickými poruchami, osoby\ns epilepsiou, osoby s mentálnou poruchou, osoby so závažnými ochoreniami vyžadujúcimi\npokračujúcu injekčnú liečbu v pravidelných intervaloch, zdravotne ťažko postihnuté osoby.\nTieto osoby sú pri vstupe na územie Slovenskej republiky povinné predložiť v dvoch\nvyhotoveniach (originál a kópia) potvrdenie od lekára opatrené jeho podpisom a pečiatkou\no tom, že ich zdravotný stav spadá pod vyššie uvedené zdravotné obmedzenia.\n- osoby nad 75 rokov, a osobám im blízkym a sprevádzajúcim v dobe prekročenia\nštátnych hraníc SR, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej\nrepubliky. Týmto osobám, na ktoré sa nevťahuje nariadenie o izolácii v zariadeniach\nurčených štátom a osobám blízkym a sprevádzajúcim sa za splnenia podmienky,\nže pri vstupe na územie Slovenskej republiky predložia v dvoch vyhotoveniach (originál\na kópia) výsledok negatívneho testu RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie staršieho\nako 48 hodín, nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu 14 dní. Maloletým osobám,\nktoré bez sprievodu vstupujú na územie Slovenskej republiky sa nariaďuje izolácia\nv domácom prostredí na dobu 14 dní. Po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám\nžijúcim s nimi v spoločnej domácnosti. Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť\ndomácej izolácie sú povinné sa bezodkladne telefonicky hlásiť na miestne príslušnom\nregionálnom úrade verejného zdravotníctva. Nariadenie izolácie v zariadeniach určených\nštátom sa nevzťahuje na osoby, ktoré na území Slovenskej republiky požívajú diplomatické\nvýsady a imunitu, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej\nrepubliky. Týmto osobám sa nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu 14 dní.\nPo dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s nimi v spoločnej\ndomácnosti. Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť domácej izolácie sú povinné\n6\n\nsa bezodkladne telefonicky hlásiť na miestne príslušnom regionálnom úrade verejného\nzdravotníctva.\n2. Všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie\nSlovenskej republiky sa nariaďuje, aby bezprostredne po návrate do Slovenskej republiky\noznámili túto skutočnosť a to telefonicky alebo elektronicky poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné\nlekárstvo, a s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti\nalebo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť\nv špecializačnom odbore pediatria, a s ktorým má dieťa uzatvorenú dohodu o poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti. Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky uzatvorenú\ntakúto dohodu sú povinné oznámiť umiestnenie do izolácie podľa bodu 1 miestne\npríslušnému lekárovi samosprávneho kraja.\n3. Všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú zdravotnú\nstarostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria sa nariaďuje,\naby všetkým osobám, ktoré v období od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpili na územie\nSlovenskej republiky, vrátane osôb, ktoré s touto osobou žijú v spoločnej domácnosti,\nvystavili PN z dôvodu karantény pre COVID-19.\n4. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na:\n- vodičov nákladnej dopravy, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky\npri preprave alebo za účelom nakladania a vykladania tovaru,\n- posádky v lodnej nákladnej doprave, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky\npri preprave alebo za účelom nakladania a vykladania tovaru,\n- členov posádky lietadla alebo iných členov leteckého personálu, ktorých výkon\nčinnosti je nevyhnutný na vykonanie letu lietadla na leteckú prepravu nákladu na územie\nSlovenskej republiky, ktorí zotrvajú na palube tohto lietadla, okrem vykonania predletovej\nprípravy, naloženia alebo vyloženia leteckého nákladu,\n- členov posádky lietadla a iným členom leteckého personálu, ktorých výkon činnosti\nje nevyhnutný na vykonanie najmä letov lietadiel na humanitárne účely, technických\na premiestňovacích letov, repatriačných letov lietadiel na palube ktorých sa nachádzajú\nosoby s prechodným alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,\n\n7\n\n- vodičov a posádky osobnej autobusovej dopravy, ktorí vykonávajú prepravu\nrepatriovaných osôb na územie Slovenskej republiky,\n- rušňovodičov, vozmajstrov, vlakové čaty a obslužných pracovníkov v železničnej\nnákladnej doprave, ktorí vstupujú na/z územia Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia\nprepravy medzinárodných nákladných vlakov,\n- vodičov nákladnej dopravy, členov posádky lietadla alebo iných členov leteckého\npersonálu, posádku v lodnej nákladnej doprave, rušňovodičov, vozmajstrov, vlakové čaty\na obslužných pracovníkov v železničnej nákladnej doprave, ktorí cestujú inými spôsobmi\ndopravy, za predpokladu, že sa presúvajú do miesta, kde budú vykonávať nákladnú dopravu\npričom miesto začiatku dopravy sa nachádza na území Slovenskej republiky; uvedenú\nskutočnosť musia preukázať potvrdením od zamestnávateľa v štátnom jazyku Slovenskej\nrepubliky, označením miesta výkonu práce, identifikačnými údajmi pracovníka/ov\na vozidla/vozidiel,\n- posádku v lodnej nákladnej doprave, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky\ninými\n\nspôsobmi\n\ndopravy;\n\nuvedenú\n\nskutočnosť\n\nmusia\n\npreukázať\n\npotvrdením\n\nod zamestnávateľa v štátnom jazyku Slovenskej republiky,\n- vodičov a posádky zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta a vodičov\na posádky vykonávajúcich prevoz orgánov určených na transplantáciu, krvi a krvných\nnáhrad,\n- zamestnancov pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu\nľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na účely pochovania alebo spopolnenia,\n- po odsúhlasení Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky na osoby,\nktoré vstupujú a opúšťajú územie SR za účelom zabezpečenia liečby vážnych zdravotných\nstavov svojich, alebo osôb im blízkym,\n- po odsúhlasení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky alebo Ministerstvom\nobrany Slovenskej republiky na tranzit príslušníkov policajných zborov prechádzajúcich\núzemím Slovenskej republiky na plnenie úloh vyplývajúcich z členstva v EÚ a príslušníkov\nozbrojených síl a NATO,\n- po odsúhlasení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na vykonanie tranzitu\nštátnych príslušníkov členských štátov EÚ navracajúcich sa do domovskej krajiny\na prechádzajúcich územím Slovenskej republiky bez zastavenia.\n8\n\nOsobám uvedeným v tomto bode sa nariaďuje, aby v prípade akýchkoľvek príznakov\nrespiračného ochorenia bezodkladne oznámili túto skutočnosť a to telefonicky svojmu\nposkytovateľovi\n\nzdravotnej\n\nstarostlivosti,\n\nktorý\n\nposkytuje\n\nzdravotnú\n\nstarostlivosť\n\nv špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, a s ktorým má uzatvorenú dohodu\no poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ uvedené osoby nemajú na území Slovenskej\nrepubliky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, oznámia túto informáciu bezodkladne\nna číslo tiesňového volania 112.\nVodičom nákladnej dopravy, posádke v lodnej nákladnej doprave, rušňovodičom,\nvozmajstrom, vlakovým čatám a obslužným pracovníkom v železničnej nákladnej doprave,\nktorí vstupujú alebo vystupujú na/z územia Slovenskej republiky za účelom prepravy,\nnakladania a vykladania tovaru sa nariaďuje, aby pri nakladaní a vykladaní tovaru\npoužívali osobné ochranné pracovné prostriedky, maximálne obmedzili priamy kontakt\ns personálom v zahraničí a mali vozidlo vybavené gumenými rukavicami k použitiu\npodľa potreby a dezinfekčné prostriedky k pravidelnému čisteniu rúk. Pre zamestnancov\nv železničnej doprave vyhotoví zamestnávateľ potvrdenie, ktoré jasne preukáže, že nútený\nprechod štátnej hranice im vyplýva z povahy ich práce, ktorou zabezpečujú nákladnú\ndopravu. Pre tieto osoby sa pre ich potrebný pobyt na území Slovenskej republiky mimo\nplnenia pracovných povinností nariaďuje domáca izolácia, pokiaľ je to možné mimo osôb,\nktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti.\nČlenom posádky lietadla a iným členom leteckého personálu, ktorých výkon činnosti\nje nevyhnutný na vykonanie najmä letov lietadiel na leteckú prepravu nákladu na územie\nSlovenskej republiky, letov na humanitárne účely, technických a premiestňovacích letov,\nrepatriačných letov lietadiel, na palube ktorých sa nachádzajú osoby s prechodným\nalebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí vstupujú na územie Slovenskej\nrepubliky, sa nariaďuje dodržiavať protiepidemické opatrenia stanovené Ministerstvom\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky.\nZamestnancom pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu\nľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na účely pochovania alebo spopolnenia,\nsa nariaďuje, aby pri preberaní, odovzdávaní a nakladaní ľudských pozostatkov používali\nrespirátory FFP2/FFP3, maximálne obmedzili priamy kontakt s personálom v zahraničí\n\n9\n\na mali vozidlo vybavené gumenými rukavicami k použitiu podľa potreby a dezinfekčné\nprostriedky k pravidelnému čisteniu rúk.\nVodičom a posádkam zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta,\nsa nariaďuje, aby transport pacienta vykonávali len vozidlami, v ktorých je oddelený\npriestor pre pacienta, aby pri transporte používali osobné ochranné pracovné pomôcky\n(respirátory FFP2/FFP3, ochranné okuliare, rukavice) a používali dezinfekčné prostriedky\nk pravidelnému čisteniu rúk.\n5. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú trvalý pobyt\nalebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah,\nobdobný pracovný vzťah alebo miesto výkonu práce v prihraničných oblastiach na území\nsusedného štátu vo vzdialenosti pozemnou cestnou komunikáciou do 30 km od otvoreného\nhraničného priechodu na územie Slovenskej republiky a sú držiteľmi potvrdenia\nod zamestnávateľa o takomto výkone práce alebo potvrdenia o takomto výkone práce.\nZároveň sa toto Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú\ntrvalý pobyt alebo prechodný pobyt v prihraničných oblastiach susedného štátu do 30 km\nod otvoreného hraničného priechodu na územie Slovenskej republiky, a majú uzatvorený\npracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah, alebo miesto výkonu práce na území\nvo vzdialenosti pozemnou cestnou komunikáciou do 30 km od otvoreného hraničného\npriechodu na územie Slovenskej republiky a sú držiteľmi potvrdenia od zamestnávateľa\no takomto výkone práce alebo o potvrdení o takomto výkone práce.\nPodmienkou pre obe skupiny osôb je sa pri každom vstupe na územie Slovenskej\nrepubliky preukázať negatívnym testom RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starším\nako 30 dní. Táto podmienka nadobúda účinnosť dňa 01. mája 2020.\n6. V odôvodnených prípadoch nespadajúcich pod body 4 a 5 môže výnimku z bodov\n1 až 3 udeliť Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej\npísomnej žiadosti člena vlády Slovenskej republiky v jeho pôsobnosti. Podmienkou\nudelenia výnimky na vstup na územie Slovenskej republiky je preukázanie sa negatívnym\ntestom RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starším ako 48 hodín.\n7. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú trvalý pobyt\nalebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah\nalebo obdobný pracovný vzťah ako zdravotnícky pracovník v Juhomoravskom, Zlínskom,\n10\n\nMoravsko-sliezskom\n\nalebo Olomouckom\n\npotvrdenia od zamestnávateľa\n\no\n\nkraji Českej republiky\n\ntakomto\n\nvýkone\n\na sú\n\npráce.\n\ndržiteľmi\n\nPodmienkou\n\npre uvedené je sa pri každom vstupe na územie Slovenskej republiky preukázať negatívnym\ntestom RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starším ako 48 hodín.\nTermín: od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. do odvolania\nNadobudnutím účinnosti tohto opatrenia sa ruší opatrenie Úradu verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/3012/2020 zo dňa 04. 04. 2020.»\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n13. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy),\na to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd\n(čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01).\nVo vzťahu k princípu subsidiarity judikatúra ústavného súdu stabilne uvádza, že ochrana\nústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto\núlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.\nÚstavný\n\nsúd\n\npredstavuje\n\nv\n\ntejto\n\nsúvislosti\n\ninštitucionálny\n\nmechanizmus,\n\nktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov\nverejnej moci (I. ÚS 214/09). Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľa až vtedy,\nkeď ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť\n(m. m. IV. ÚS 322/09).\n\n11\n\n14. Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút izolácie fyzických osôb v zariadeniach\nurčených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia\nCOVID-19 je v právnom poriadku Slovenskej republiky nový, ústavný súd, poukazujúc\nna princíp subsidiarity, pripomína, že sťažovatelia nemajú podľa ústavy, zákona o ústavnom\nsúde a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne\nexistujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany\nposkytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.\nToto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,\nže aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni\njeho právomocí (čl. 142 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 Civilného sporového poriadku,\nresp. čl. 2 Správneho súdneho poriadku). Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú\nvšetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného\npráva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto\nzákladného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127\nods. 1 ústavy (m. m.\n\nIV.\n\nÚS\n\n193/2010,\n\nI.\n\nÚS\n\n178/2011,\n\nIV.\n\nÚS\n\n453/2011,\n\nIII. ÚS 703/2017). Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním\nopravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje\nsťažovateľovi na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti\nuplatňovania práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným\nspôsobom (m. m. III. ÚS 1/04).\n15. Ústavný súd, vychádzajúc zo spomínanej zásady subsidiarity, sa zaoberal\npredovšetkým otázkou, či neexistuje iný súd, ktorý bol oprávnený poskytnúť ochranu\noznačeným právam sťažovateľa.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\n\n12\n\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n18. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje\nsprávny súd ochranu právam alebo právam chráneným záujmom fyzickej osoby\na právnickej osoby v oblasti verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy\na iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov\nverejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom\nsúdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,\nopatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca\nmôže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej\nsprávy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n21. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie\nako správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jej úloh, ktorý má charakter\nhybridného správneho aktu, resp. rozhodnutia sui generis, je preskúmateľné správnym\nsúdom v rámci konania o správnej žalobe podľa tretej časti prvej hlavy Správneho súdneho\nporiadku (porovnaj nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 345/08 z 22. januára 2009,\naj pri zohľadnení rozdielností v právnej úprave je komparačne relevantný aj rozsudok\nMestského súdu v Prahe sp. zn. 14 A 41/2020 z 24. apríla 2020).\n22.\n\nPokiaľ\n\nide\n\no\n\nprávnu\n\nexistenciu\n\ntzv.\n\nhybridného\n\nsprávneho\n\naktu,\n\nteda individuálneho právneho aktu s prvkami normatívneho právneho aktu (normatívny\nprvok spočíva najmä vo všeobecne, resp. abstraktne určenom okruhu adresátov tohto aktu)\nv právnom poriadku Slovenskej republiky, taký akt aplikácie práva nemusí byť všeobecne\nlegálne definovaný ako procesná kategória. Postačuje, ak z normatívne ustanovených,\nkonkrétnych oprávnení pre určitý orgán verejnej správy vo všeobecne záväznom právnom\n13\n\npredpise (v rozsahu predmetnej úpravy použitím ako „lex specialis“) vyplýva práve\ntaká povaha výsledku použitia jeho právomoci (legálna kompetenčná, teda nie pojmová,\nresp. statusová definícia). Tak je to aj v dotknutom prípade. Formulácia zákonných\noprávnení na vydávanie opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4 písm. l)\nzákona č. 355/2007 Z. z. (na základe ktorých bolo napadnuté opatrenie vydané) zakladá\n„ratione materiae“ záver o vydávaní opatrenia ako hybridného správneho aktu,\nčo sa prejavilo aj v znení napadnutého opatrenia. Ide teda o akt vydaný na základe zákona,\nnie ako jeho vykonávací predpis, pritom však adresovaný neurčitému počtu osôb,\nobsahujúci obmedzenia a povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktorý im bol v konkrétnej veci\noznámený (jednotliví dotknutí adresáti boli o obsahu aktu poučení). Individuálny prvok\n(ktorý je dominantný) je určený konkrétnosťou predmetu regulácie, ktorá sa netýka\nakejkoľvek (genericky určenej) pandemickej situácie (všetkých takých prípadov rovnakého\ndruhu a neurčitého počtu sa týka podkladová zákonná úprava), ale konkrétnej pandémie,\nna ktorú opatrenie reaguje (na veci nič nemení, že riešenie konkrétnej situácie si môže\natrahovať aj zákonná úprava). Povinnosti sú opatrením uložené na základe zákona,\nteda v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy.\n23. Napadnuté opatrenie vzhľadom na jeho povahu (nejde o rýdzo individuálny\nprávny akt) nie je možné vydať v konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (s konkrétne určeným okruhom účastníkov\nkonania). Preto sa naň ustanovenie § 59 zákona č. 355/2007 Z . z. z povahy veci nevzťahuje.\nNa\n\nvydanie\n\ndotknutého\n\nopatrenia\n\nzákon\n\nnepožaduje\n\nžiadne\n\nosobitné\n\nkonanie,\n\nresp. iné náležitosti.\n24. Aj napriek normatívnemu prvku opatrenie s povahou hybridného správneho aktu\nnie je výlučne právnou normou, a teda ani nemôže byť všeobecne záväzným právnym\npredpisom. Preto zákon (ani pokiaľ ide o napadnuté opatrenie) neobsahuje vo svojom texte\nosobitné splnomocňovacie (delegačné) ustanovenie na jeho vydanie, ktoré je nevyhnutné\npri podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Svoje oprávnenie na vydanie\nopatrenia v danom čase úrad verejného zdravotníctva vyvodil priamo z kompetenčných\nustanovení uvedených v bode 10 až 12 tohto odôvodnenia (to sa odráža aj v záhlaví\nopatrenia, ktoré sa zmieňuje o vydaní opatrenia aj v kauzálnej väzbe na vyhlásenie\n14\n\nnúdzového stavu, avšak nepomenúva ho ako legálny kompetenčný podklad pre vydanie\nopatrenia). Pokiaľ by predsa len existovali relevantné pochybnosti o kompetencii úradu\nverejného zdravotníctva na vydanie opatrenia, skúmanie tejto otázky ústavným súdom\nneumožňuje princíp subsidiarity.\n25. Z hľadiska možnosti prieskumu tento správny akt zodpovedá kategórii\n5„opatrenie“ podľa § 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku, pretože evidentne\nnejde o „rozhodnutie“ podľa písm. b) ani o „iný zásah“ podľa písm. e) tohto ustanovenia\n(iným zásahom by mohol byť výkon napadnutého opatrenia príslušnými orgánmi).\n26. Ústavný súd dodáva, že z dôvodu osobitnej povahy opatrenia podľa § 3\nods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku, pokiaľ má právnu povahu tzv. hybridného\nsprávneho aktu, je pri vymedzení žalobnej legitimácie fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby na podanie správnej žaloby proti opatreniu potrebné ustanovenie § 178\nods. 1 Správneho súdneho poriadku vykladať a uplatňovať vo vzťahu k tam použitej\nkategórii „účastník administratívneho konania“ ústavne konformným spôsobom. Obsahom\nformulovanej požiadavky je dôkladné zohľadnenie čl. 46 ods. 2 ústavy, garantujúceho právo\nkaždého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,\nobrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Zároveň výklad\na uplatnenie podústavného práva (v tomto prípade Správneho súdneho poriadku) nesmie\nviesť k výsledku, ktorý by spočíval vo vylúčení rozhodnutí orgánov verejnej správy\ntýkajúcich sa základných práv a slobôd zo súdneho prieskumu (čl. 46 ods. 2 druhá veta\nústavy, čl. 142 ods. 1 ústavy časť za bodkočiarkou). Hybridná, teda nie jednoznačne\nindividuálna právna povaha opatrenia úradu verejného zdravotníctva preto podmieňuje\nreštriktívny výklad vo vzťahu k uplatňovaniu znaku (kategórie) „účastník administratívneho\nkonania“ použitému v § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Podporne to dokladuje\ni skutočnosť, že pod pojmom administratívneho konania podľa § 3 ods. 1 písm. a)\nSprávneho súdneho poriadku možno subsumovať nielen postup pri vydávaní individuálnych\nsprávnych aktov, ale aj normatívnych správnych aktov. To je v dotknutom kontexte\npotrebné\n\nvyložiť\n\nako\n\npostup\n\npri\n\nvydávaní\n\nindividuálnych\n\nsprávnych\n\naktov,\n\nako aj individuálnych správnych aktov s normatívnym prvkom (teda hybridných),\nkeďže výlučne normatívne správne akty sa v konaní podľa Správneho súdneho poriadku\n15\n\nnepreskúmavajú. Ústavnému súdu je známa jeho judikatúra vo veci sp. zn. PL. ÚS 37/2015\n(R 53/2015), toto rozhodnutie sa ale netýkalo ani individuálneho, ani hybridného správneho\naktu a okrem toho, že vníma čl. 46 ústavy pomerne reštriktívne, bolo prijaté ešte\npred účinnosťou Správneho súdneho poriadku, ktorý právomoc preskúmavať opatrenia\norgánov verejnej správy už správnemu súdu výslovne zveruje.\n27.\n\nOsoba\n\ndotknutá\n\nopatrením\n\núradu\n\nverejného\n\nzdravotníctva\n\nvydaným\n\nna predchádzanie chorobám a pri ohrození verejného zdravia je oprávnená napadnúť\ntoto opatrenie všeobecnou správnou žalobou, ktorá zakladá prednostnú právomoc\nvšeobecného súdu oproti (subsidiárnej) právomoci ústavného súdu rozhodnúť o ochrane\nzákladných práv dotknutej osoby v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.\nPríslušný súd v konaní podľa Správneho súdneho poriadku zohľadní pri svojom\nrozhodovaní ústavne konformný výklad zákona z pohľadu čl. 46 ods. 2 druhej vety ústavy.\nTo znamená, že napadnuté opatrenie bude posudzovať aj podľa kritérií prípustnosti\na primeranosti zásahu do základných práv, čo predpokladá vykonanie testu legality,\nlegitimity a proporcionality. Taký model (prieskum v správnom súdnictve a až následný\nprieskum rozhodnutia všeobecného súdu ústavným súdom v konaní o ústavnej sťažnosti)\npredstavuje vyšší štandard ochrany základných práv ako jednoinštančné konanie\npred ústavným súdom.\n28. Nad rámec priameho podkladu výroku tohto rozhodnutia možno ako „obiter\ndictum“ dodať, že pri eventuálnom budúcom posudzovaní podobných (druhovo\nrovnorodých) opatrení a pri takom skúmaní materiálnych kritérií bude zrejme kľúčovou\notázkou primeranosť invazívnych postupov a obmedzení, najmä vo vzťahu k slobode\npohybu a pobytu, vykonaných na základe príslušného opatrenia (s reflexiou na napadnuté\nopatrenie, samotná dôvodnosť jeho vydania je vo svetle pandemického ohrozenia verejného\nzdravia menej diskutabilná). Hľadisko proporcionality bude teda v podobných prípadoch\nrelevantné najmä pri uplatnení kritérií uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a e) Správneho\nsúdneho poriadku.\nPri použití testu proporcionality je však zrejmé, že opatrenie sleduje preventívne\núčinky, preto jeho primeranosť nie je priamo degradovaná, ak je situácia v oblasti verejného\nzdravia v období po vydaní a uplatnení opatrenia relatívne priaznivá, keďže práve\n16\n\njej dosiahnutie je primárnym a podstatným účelom vydania opatrenia (ak je preventívne\nopatrenie úspešné, nesprávne by sa mohlo automaticky usudzovať, že vôbec nemuselo\nbyť vydané alebo mohlo byť miernejšie). Pokiaľ ide potom o posúdenie legality vydania\nopatrenia, najmä kompetenčných aspektov, je vždy predurčené platným a účinným právnym\nstavom v predmetnom čase, čo je z pohľadu ústavného poriadku odrazom súladu s čl. 2\nods. 2 ústavy.\nV konečnom dôsledku je nad rámec aj tejto časti odôvodnenia rozhodnutia ústavného\nsúdu rozoberať aspekt, ktorý je ale pre posudzovanie kritických obmedzení v takomto\nprípade relevantný (preto sa o ňom ústavný súd zmieňuje), a to vzťah pojmov legálnej\nterminológie podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z., konkrétne „izolácia\nv domácom prostredí alebo zdravotníckom zariadení“ a „karanténne opatrenia“.\n29. V nadväznosti na predchádzajúcu časť tohto odôvodnenia, nevyužitie zákonnej\nmožnosti podať správnu žalobu nemožno preto nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou\nústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, ak fyzická\nosoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany\nsvojich práv. Túto možnosť sťažovateľ posudzovanej právnej veci mal, pričom netvrdil\na už vôbec nepreukázal, že zákonom priznaný právny prostriedok na ochranu svojich\nzákladných práv nevyčerpal z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 132 ods. 2 a 3 zákona\no ústavnom súde). Bez ohľadu na absenciu takej argumentácie možno konštatovať,\nže pokiaľ je nevyužitie prednostného (ústavnej sťažnosti predchádzajúceho) prostriedku\nnápravy (a teda priame podanie ústavnej sťažnosti) vecou právneho názoru sťažovateľa,\nnesprávnosť takého názoru nemôže bez ďalšieho založiť dôvod hodný osobitného zreteľa,\ntak ako ho má na mysli naostatok označené ustanovenie. Odlišné posúdenie by vyvolávalo\nnerovné postavenie iných sťažovateľov, proti ktorým sú popísané kritériá ústavným súdom\nkonštantne uplatňované.\n30. Nevyčerpanie účinného právneho prostriedku, ktoré sťažovateľom priznáva\nzákon na ochranu ich základných práv a slobôd, v podobe správnej žaloby podľa § 177\na nasl. Správneho súdneho poriadku, zakladá neprípustnosť ústavnej sťažnosti podľa § 55\npísm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde, čo je dôvodom odmietnutia\nústavnej sťažnosti pre neprípustnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.\n17\n\n31. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi\nsťažovateľa uvedenými v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie\no nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ústavy\nalebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,\nk čomu v tomto prípade nedošlo.\n32. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že návrh na začatie konania trpí\nnedostatkom spočívajúcom v absencii presného, určitého a zrozumiteľného sťažnostného\npetitu, keď sťažovateľ neoznačil právo, ktoré malo byť v jeho prípade porušené príslušnými\nčlánkami ústavy, resp. kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy (§ 43 ods. 1 s poukazom\nna § 45 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ nepripojil k návrhu na začatie konania\nani samotné opatrenie úradu verejného zdravotníctva, o ktorom tvrdí, že ním boli porušené\njeho práva (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nÚstavný súd nepristúpil k výzve na odstránenie uvedených nedostatkov (§ 56\nods. 3 zákona o ústavnom súde), pretože ani po ich odstránení by nemohol prijať iný záver\nako ten, že ústavná sťažnosť sťažovateľa je neprípustná.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-sloboda pohybu a pobytu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:86613b54-850f-41e7-8adf-ae891eabe02f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 703/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 703/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1"}, {"guid": "ussr:13749880-89cc-45bc-b56e-4f65c9091abe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/2015 z 17. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-17", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 214/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82"}, {"guid": "ussr:c1c3e1f5-d3dd-42df-a3e1-3af3ee543812", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 345/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 345/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1c3e1f5-d3dd-42df-a3e1-3af3ee543812"}, {"guid": "ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 1/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b12dfa82-7be7-4c5b-95db-5fe16a53ebbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.377.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 377/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.377.2025.1"}, {"guid": "3ee6f1b6-1d4f-4108-abd5-0b9b3ae9776a:75e40da5-867e-449d-82a3-678d687a8e9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1020201495.1", "spisova_znacka": "6Sžk/17/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžk/17/2021 z 30. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1020201495.1"}]}