{"guid": "ussr:23ae7149-307b-47cf-903c-ecab7d8127cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.451.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 451/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 451/2018 z 16. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 451/2018, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.451.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-06-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/23ae7149-307b-47cf-903c-ecab7d8127cc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.451.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.451.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.451.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 451/2018-63\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nIvana Fiačana a Petra Straku v konaní o ústavnej sťažnosti\n, a\n,\nobaja zastúpení\n\nadvokátom\n\nJUDr.\n\nJozefom\n\nSabóom,\n\nadvokátska\n\nkancelária,\n\nObchodná 187/6, Sečovce, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 88/08, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prerokovanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 T 88/08 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava I sa v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 88/08\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\na\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie každému v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e im Okresný súd\nBratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava I j e\na\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 501,44 € (slovom päťstojeden eur\n\na štyridsaťštyri centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jozefa Sabóa, advokátska\nkancelária, Obchodná 187/6, Sečovce, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 451/2018-18 z 29. septembra 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n, a\n(ďalej spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 T 88/08. V časti namietajúcej porušenie práva sťažovateľov\nna účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru ústavný súd uznesením sťažnosť\nodmietol.\n\n2\n\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľov bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi\nLajosovi Mészárosovi, ktorý bol členom II. senátu ústavného súdu a ktorému funkčné\nobdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom 5\npísm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola vec náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi\nspravodajcovi Martinovi Vernarskému a podľa čl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020\nv znení dodatku č. 1 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu konanom\n27. mája 2020 bola prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení uvedenom\nv záhlaví tohto rozhodnutia.\n3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti zrekapitulovali doterajší priebeh namietaného\nkonania chronologickým sumárom procesných úkonov v danej veci a poukázali\nna skutočnosť, že napriek tomu, že prípravné konanie bolo vo veci skončené relatívne\nrýchlo a už 29. júla 2008 bola na okresnom súde podaná obžaloba, okresný súd sa dopustil\nviacerých procesných pochybení a zmätočných postupov, v dôsledku ktorých nebolo dosiaľ\nvo veci rozhodnuté. Rovnako tak k celkovej doterajšej dĺžke konania podľa názoru\nsťažovateľov prispeli aj organizačné dôvody na strane konajúceho okresného súdu,\nkeďže vec bola pridelená na rozhodnutie novému zákonnému sudcovi a „je možné\npredpokladať,\n\nže\n\nbude\n\nvykonané\n\nnové\n\ndokazovanie\n\nod\n\nsamého\n\nzačiatku“.\n\nPodľa sťažovateľov teda aktuálne „nie je možné vôbec odhadnúť, kedy by mohlo byť\nskončené konanie na okresnom súde, po ktorom bude zrejme nasledovať odvolacie konanie\nna krajskom súde“.\n4. Sťažovatelia uviedli, že hoci je v danom prípade predmetom konania obzvlášť\nzávažný zločin vraždy, prejednávaná vec nie je právne ani skutkovo zložitá a predstavuje\nbežnú agendu okresného súdu. Poukazujú na skutočnosť, že konanie si nevyžiadalo\nani znalecké dokazovanie, a teda v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu\n(IV. ÚS 28/05) nemôže ísť o zložité konanie.\n\n3\n\n5. Sťažovatelia sú toho názoru, že k zbytočným prieťahom v konaní neprispeli\nsvojím\n\nsprávaním.\n\nV namietanom\n\nkonaní\n\nsú\n\nobaja\n\nv postavení\n\nobžalovaných,\n\nod ktorých ani nie je možné očakávať spoluprácu, avšak napriek tomu svoje procesné\npostavenie nezneužívajú a priebeh konania nemaria cielenými obštrukciami. Sťažovateľ\n(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“) sa osobne zúčastnil všetkých\npojednávaní a sťažovateľ\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“) pravidelne dáva\n\nsúhlas na konanie v jeho neprítomnosti.\n6. Sťažovatelia považujú za dôvod vzniku zbytočných prieťahov postup okresného\nsúdu, ktorý je poznačený bezdôvodnou nečinnosťou, ako aj neefektívnou a nesústredenou\nčinnosťou. Sťažovatelia poukázali na skutočnosť, že prieťahy v konaní vznikli vinou\nokresného súdu hneď po podaní obžaloby, keď „okresný súd uznesením z 27.11.2008\nobžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi. Krajský súd sa s týmto rozhodnutím\nnestotožnil a uznesením z 26.05.2009 napadnuté uznesenie z 27.11.2008 zrušil v celom\nrozsahu. Tak sa stalo, že hoci prokurátor podal obžalobu už 29.07.2008, prvé hlavné\npojednávanie bolo vytýčené až na 2. a 3. marca 2010.“.\n7. Ďalší nesprávny postup okresného súdu sťažovatelia vidia v tom, že okresný súd\nnariadil hlavné pojednávanie bez predošlého vykonania verejného zasadnutia, a teda\nv rozpore s § 243 ods. 1 a § 244 ods.1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\núčinnom v rozhodnom období. Táto námietka obhajoby bola okresným súdom akceptovaná,\nčo viedlo k zrušeniu termínu hlavného pojednávania 2. septembra 2010, nariadeniu\nverejného zasadnutia na 15. október 2010 a následne určeniu termínu hlavného\npojednávania na 8. a 9. december 2010.\n8. Sťažovatelia poukázali tiež na procesné pochybenia okresného súdu tykajúce sa\nvzatia do väzby a prepustenie z väzby ďalšieho obvineného\n\n, „pre ktoré bolo\n\naj podané ministerkou spravodlivosti dovolanie, čo bránilo okresnému súdu vo veci\nmeritórne konať od decembra 2010 do decembra 2011, kedy bol okresnému súdu vrátený\nspis a bol vytýčený termín pojednávania na 15. a 16. februára 2012. Prvé pojednávanie,\nna ktorom došlo k vykonávaniu dokazovania sa tak vo veci uskutočnilo až vo februári 2012,\nteda po 3 rokoch a 7 mesiacoch od podania obžaloby.“.\n4\n\n9. Za významnú považujú sťažovatelia aj skutočnosť, že „s účinnosťou od 1. januára\n2017 k prerušeniu výkonu funkcie sudcu predsedu senátu JUDr. Jána Jamricha a prideleniu\nveci novému zákonnému sudcovi, čo s ohľadom na stanovisko obžalovaných povedie\nk potrebe zopakovania celého doposiaľ vykonaného dokazovania“.\n10. Pri odôvodnení uplatneného návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia\nsťažovatelia poukázali na to, že v danom prípade ide o vraždu ženy a dieťaťa právne\nkvalifikovanú podľa § 219 ods. 1 a 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon účinný do 1. januára 2006“), za ktorú hrozí\nuloženie doživotného trestu, preto sa musí „zohľadňovať, že porušenými sú najvnútornejšie\nhodnoty osobnosti jednotlivca, jeho súkromie, rodinné väzby a satisfakcia má zmierniť\nprežitý stres, pocit bezmocnosti, narušenie viery v spravodlivosť, neistotu a úzkosť.\nVnútorné pocity krivdy, či bezmocnosti, ktorým je jedinec vystavený po relatívne dlhý čas,\nsú nepochybne hodné odškodnenia.“.\n11. Za významné v tomto smere považujú aj to, že „informácie z vyšetrovacieho\nspisu, zápisnice o výsluchu svedkov, fotografie zastreleného dieťaťa boli uverejnené\nv médiách. Štvavá mediálna kampaň sa proti sťažovateľom vedie už viac ako 10 rokov.“.\n12. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovatelia navrhli, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prerokovanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom\nkonaní a aby okresnému súdu prikázal v namietanom konaní konať bez zbytočných\nprieťahov. Zároveň žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €\npre každého sťažovateľa a rovnako si uplatnili aj náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\n13. Po prijatí časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval\npredsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámila,\n5\n\nči trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Okresný súd v prípise\nsp. zn. l SprV 461/2018 z 29. novembra 2018 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd\nupustil od ústneho pojednávania. Okresný súd tiež doručil ústavnému súdu III. a IV. zväzok\nsúdneho spisu a chronológiu procesných úkonov vykonaných vo veci v období\nod 14. júla 2015 do 3. apríla 2018.\n14. Vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti predsedníčka okresného súdu uviedla:\n„V predmetnej trestnej veci ide o obzvlášť rozsiahly spisový materiál pozostávajúci\nz viac ako 5.460 listov, v ktorom sú 4 obžalované osoby z trestného činu vraždy v súbehu\ns trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami (sťažovateľ\nje obžalovaný pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9\nods. 2, §219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. i/ Trestného zákona účinného\ndo 31.12.2005, v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania\nso zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona účinného\ndo 31.12.2005; sťažovateľ\n\nje obžalovaný pre trestný čin vraždy\n\nspolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005, v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania\na obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005). Vo veci sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, pričom zložitosť\ndanej trestnej veci spočívala aj v jej právnom posúdení vo vzťahu k účasti niektorých\nobžalovaných na danom skutku, ako aj množstva svedkov a listinných dôkazov,\nktoré aj v spojitosti so žiadosťou obžalovaných o vykonanie celého dokazovania pred súdom\nod začiatku po zmene zloženia senátu predlžujú toto konanie a bránia jeho ukončeniu\nv dohľadnej dobe.\nV tejto súvislosti uvádzam, že vec bola po podaní obžaloby Krajskej prokuratúry\nBratislava dňa 30.07.2008 pridelená sudcovi JUDr. Jánovi Jamrichovi, ktorý bol ako\npredseda senátu vo veci činný do roku 2017, pričom od 02.01.2017 má prerušený výkon\nfunkcie sudcu. Z uvedeného dôvodu bola trestná vec dňa 24.01.2017... náhodným výberom\npomocou technického a programového prostriedku pridelená novému zákonnému sudcovi\nJUDr. Jánovi Golianovi, PhD. Tento predseda senátu oznámil svoju zaujatosť,\na to vo vzťahu k obhajcovi jedného z obžalovaných, na základe čoho Krajský súd\n\n6\n\nv Bratislave uznesením zo dňa 25.04.2017, sp. zn. 3Nto 4/2017, rozhodol o jeho vylúčení\nz vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 4T 88/2008. Následne bola predmetná trestná vec dňa 27.04.2017\nnáhodným výberom pomocou technického a programového prostriedku pridelená novému\nzákonnému sudcovi JUDr. Rolandovi Keménymu. Dňa 28.04.2017 bol spis predložený\nna Krajský súd v Bratislave z dôvodu sťažnosti pre nečinnosť súdu oboch sťažovateľov,\nktoré Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.05.2017, sp. zn. 1Ntro 1/2017, zamietol.\nToto uznesenie bolo sťažovateľovi\n\n, rovnako ako sťažovateľovi\n\ndoručené dňa 14.02.2018 v ÚVTOS\n\n, spolu s výzvou,\n\nči súhlasia so zmenou v zložení senátu, a to v osobe predsedu senátu. V tejto súvislosti\nuvádzam, že nie je pravdou, že sťažovatelia nemali vedomosť o spôsobe rozhodnutia\nsťažnostného súdu, ako tvrdia v podanej ústavnej sťažnosti, keďže obaja prevzali predmetné\nuznesenie. Obaja sťažovatelia zároveň Okresnému súdu Bratislava I oznámili, že nesúhlasia\nso zmenou v zložení senátu a žiadajú vykonať celé dokazovanie od začiatku. K tejto veci\nďalej uvádzam, že na základe pokynu Krajského súdu v Bratislave boli vyšetrovacie zväzky\nspisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T 88/2008 pripojené k spisu tunajšieho súdu\nsp. zn. 5T 29/2013 - obž.\n\n(stíhaný pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1,\n\nods. 2 písmeno i/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v súbehu s trestným činom nedovoleného\nozbrojovania podľa § 184 ods. 1, § 185 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005)\na obž.\n\n(stíhaný pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods.2 písmeno i/\n\nv štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť\nako člen organizovanej skupiny, v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania\npodľa § 184 ods. 1, § 185 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005), a tento spis bol\ndňa 12.03.2018 predložený Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní\npodanom Generálnou prokuratúrou v tejto veci, pričom odvolací súd doposiaľ nerozhodol\na vyšetrovacie spisy zatiaľ neboli vrátené tunajšiemu súdu k sp. zn. 4T 88/2008.\nZ uvedeného dôvodu mám za to, aj s ohľadom na vyjadrenie zákonného sudcu\nJUDr. Rolanda Keményho, ktorý uviedol, že s prideleným spisovým materiálom je\nnevyhnutné sa oboznámiť tak, aby mu bol poskytnutý primeraný priestor a mohol určiť\nprocesne správny postup, že bez naštudovania vyšetrovacích spisov nie je možné vytýčiť\n\n7\n\ntermín hlavného pojednávania v tejto veci, a ďalšiemu konaniu v tejto veci tak bráni\nobjektívna prekážka.\nČo sa týka v ústavnej sťažnosti namietaného postupu súdu po podaní obžaloby,\nktorá bola uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27.11.2008 odmietnutá, môžem iba\nkonštatovať, že takýto procesný postup je zákonný a umožňuje ho Trestný poriadok,\npreto nemohlo dôjsť k prieťahom, keďže súd zvolil procesný postup v súlade s Trestným\nporiadkom. Vo vzťahu k vytýkanému postupu pri určení prvého hlavného pojednávania\nna termín 02.-03.03.2010 (bez nariadenia verejného zasadnutia v tejto veci), uvádzam,\nže toto bolo odročené práve pre neprítomnosť obhajcov sťažovateľov. Ďalšie hlavné\npojednávanie konané dňa 02.09.2010 bolo síce odročené na neurčito v dôsledku\nnedodržania postupu podľa § 244 ods. 1 Trestného poriadku, pričom bol určený termín\nverejného zasadnutia na deň 15.10.2010, na ktorom bola obžaloba predbežne prejednaná.\nZáverom si dovolím uviesť, že zastávam názor, že z priloženej chronológie\nprocesných úkonov, ktorú Vám zároveň zasielam v samostatnej prílohe, vyplýva, že Okresný\nsúd Bratislava I koná vo veci 4T 88/2008 plynulo a spôsobom smerujúcim k ukončeniu\ntrestného stíhania všetkých obžalovaných. K zbytočnému prieťahu zo strany súdu mohlo\ndôjsť iba v období od 02.09.2010 do 15.10.2010, ktorý bol spôsobený jeho nesprávnym\npostupom, pričom sa domnievam, že v ostatnom období súd konal priebežne v primeraných\nlehotách, a dovolím si poukázať na skutočnosť, že k predĺženiu konania došlo výlučne\nz objektívnych dôvodov v dôsledku opakovanej zmeny predsedu senátu, čo viedlo\nk povinnosti súdu vec prejednať na hlavnom pojednávaní odznovu, nakoľko v zmysle § 277\nods. 5 Trestného poriadku možno po zmene v zložení senátu pokračovať v hlavnom\npojednávaní iba so súhlasom obžalovaných, ktorí ho neudelili. Zároveň si dovolím\nkonštatovať, že na dĺžku konania malo nepochybne vplyv aj to, že jeden z obžalovaných bol\nuž pri podaní obžaloby na úteku, ako aj správanie zo strany sťažovateľov a obhajcov,\nv dôsledku čoho došlo v minulosti k odročeniu viacerých hlavných pojednávaní, no najmä\nrozsiahlosť spisového materiálu a množstvo svedkov, pričom v dôsledku zmeny predsedu\nsenátu je potrebné znova vykonať celé dokazovanie od začiatku. S poukazom na vyššie\nuvedené mám za to, že v súčasnosti vytýčeniu hlavného pojednávania bráni objektívna\nprekážka, a to skutočnosť, že vyšetrovacie zväzky spisu 4T 88/2008 sa nachádzajú\n\n8\n\nna Krajskom súde v Bratislave, avšak po rozhodnutí odvolacieho súdu budú obratom\nvrátené a zákonný sudca bude vo veci ďalej konať.\nZáver\n\no\n\nporušení\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľov\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 4T 88/2008.\nponechávam na úvahe Ústavnému súdu Slovenskej republiky.\nZ priloženej chronológie vyplýva, že hlavné pojednávanie bolo odročené\nz dôvodov na strane obhajcu (08.-09.09.2015) a 1 termín hlavného pojednávania\nbol zrušený pre zdravotný stav prísediaceho (27.10.2016). Ostatné hlavné pojednávania\n(09. - 10.12.2015, 16. - 17.03.2016, 08.06.2016) sa na základe žiadosti obžalovaných\na\n\nkonali v ich neprítomnosti. Zároveň uvádzam, že spis sa v období\n\nod 03.11.2016 do 03.01.2017 nachádzal na disciplinárnom súde (2Ds 7/2015), následne\nod 23.02.2017 do 01.03.2017, ako aj od 11.04.2017 do 26.04.2017 na Krajskom súde\nv Bratislave (vylúčenie predsedu senátu), a od 28.04.2017 do 19.05.2017 opätovne\nna Krajskom súde v Bratislave (sťažnosť pre nečinnosť). Dňa 25.05.2017 bol spis opäť\nzapožičaný na disciplinárny súd (2Ds 7/2015), odkiaľ bol vrátený až na základe žiadosti\nzo dňa 12.01.2018.\nV prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, žiadam\naby vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného\nzadosťučinenia a nepriznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v plnej uplatnenej\nvýške.“\n15. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadril,\nči trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň mu zaslal vyjadrenie okresného súdu na vedomie\na prípadné zaujatie stanoviska k veci.\n16. Právny zástupca sťažovateľov v podaní z 20. decembra 2019 ústavnému súdu\noznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a v podstatnom uviedol:\n«5. Okresný súd akcentuje, že ide o obzvlášť rozsiahly spisový materiál pozostávajúci\nz viac ako 5460 listov, v ktorom sú 4 obžalované osoby z trestného činu vraždy v súbehu\n9\n\ns trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami ... z čoho má\nvyplývať záver o zložitosti veci.\n6. Dôkazom zložitosti veci nie je ani rozsah spisu k veci, ani počet účastníkov\nkonania. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“ alebo „Súd“) neuznal za zložitú\nvec, v ktorej vystupovali dvaja žalobcovia, niekoľko žalovaných a vedľajších účastníkov,\nčo zapríčinilo, že spis k veci mal 1 800 strán (Martins Moreira Case, Series A, 1987, č. 119\n- C, str. 46). Závažnosť veci, napríklad navádzanie na vraždu, sa v judikatúre ESĽP\nnestotožňuje so zložitosťou veci (Abdoella Case, Series A, 1993, č. 248 - A, str. 16).\n7. Počet účastníkov konania nie je dôkazom zložitosti veci. Problémy v zabezpečení\núčastníkov konania na pojednávaní tiež nemožno kvalifikovať ako dôvod na hodnotenie veci\nako zložitej (Nález sp. zn. II. ÚS 48/96 z 02. júla 1997).\n8. Ústavný súd v náleze sp. zn. III. 9/2000 z 28. júna 2000 konštatoval, že... Žiadna\nzložitosť veci nemôže ospravedlniť 17 - ročnú dĺžku konania.“\n9. Trestné stíhanie sťažovateľov trvá od vznesenia obvinenia 3. júla 2006 už bezmála\n12 rokov a 5 mesiacov a od podania obžaloby na okresný súd dňa 30.07.2008 už 10 rokov\na 4 mesiace. Zákonný sudca JUDr. Roland Kemény vo vyjadrení z 12.10.2018 okrem iného\nuviedol, že: „... vzhľadom na obsah predchádzajúcich hlavných pojednávaní je zrejmé,\nže toto dokazovanie sa bude vykonávať po dlhú dobu.“\nPokiaľ by aj Ústavný súd dospel k záveru, že ide o zložitú vec, ani tento záver by\nnemohol ospravedlniť 12 ročnú dĺžku konania. Navyše, dokazovanie sa začne odznova\na bude sa vykonávať po dlhú dobu. Nemožno bez povšimnutia obísť ani skutočnosť,\nže v predmetnej veci sa už 2 a pol roka nekoná, v súčasnosti nie je vytýčené hlavné\npojednávanie a nevedno, kedy bude vytýčené, lebo vyšetrovací spis je na Krajskom súde\nv Bratislave.\n10. Okresný súd tvrdí, že nie je pravdou, že sťažovatelia nemali vedomosť o spôsobe\nrozhodnutia sťažnostného súdu, ako tvrdia v podanej ústavnej sťažnosti, keďže obaja\nprevzali predmetné uznesenie.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.05.2017 sp. zn. 1Ntro 1/2017 bolo\nsťažovateľom doručené dňa 14.02.2018 a v čase spísania ústavnej sťažnosti dňa 09.10.2017\n„o spôsobe rozhodnutia sťažnostného súdu“ sťažovatelia nemali vedomosť.\n\n10\n\n11. Ďalej okresný súd uvádza, že na základe pokynu Krajského súdu v Bratislave boli\nvyšetrovacie zväzky spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T 88/08 pripojené k spisu\ntunajšieho súdu sp. zn. 5T 29/2013 (obžalovaní\n\na\n\n) ... pričom\n\nvyšetrovacie spisy zatiaľ neboli vrátené tunajšiemu súdu k sp. zn. 4T 88/2008.\nS\n\nohľadom\n\nna\n\nvyjadrenie\n\nzákonného\n\nsudcu\n\nJUDr.\n\nRolanda\n\nKeményho,\n\nže bez naštudovania vyšetrovacích spisov nie je možné vytýčiť termín hlavného\npojednávania v tejto veci, okresný súd má za to, že ďalšiemu konaniu bráni objektívna\nprekážka.\n12. Zodpovednosť štátu sa môže spojiť s nesprávnym postupom, ako aj s nečinnosťou,\npričom štát znáša zodpovednosť nielen za nedostatky v postupe sudcov, ale aj za ďalšie\nosoby vstupujúce do konania v oficiálnom postavení. Aj takto zapríčinené nedostatky sa\nz hľadiska zodpovednosti pripisujú sudcovi, ktorý je „zodpovedný za prípravu veci a rýchle\nvedenie konania“ (Capuano Case, Series A, 1987, č. 119-A. str. 13).\n13. Povedané inými slovami: Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npriznáva oprávneným osobám širšiu právnu ochranu ako len pred úmyselným\nalebo nedbanlivostným správaním sudcu konajúceho vo veci. Aj v prípade neexistencie\nsubjektívnych príčin na strane súdu a sudcu môže dôjsť k porušeniu ústavného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (Nález sp. zn. II. ÚS. 52/1999\nz 08. septembra 1999).\n14. Ďalej sa vo vyjadrení z 29.10.2018 uvádza, že čo sa týka obžaloby, ktorá bola\nuznesením okresného súdu z 27.11.2008 odmietnutá, súd zvolil procesný postup v súlade\ns Trestným poriadkom. Sťažovatelia akcentujú, že uznesenie z 27.11.2018 bolo podľa § 194\nods. I, písm. a) Tr. por. uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26.05.2009\nsp. zn. 4To 51/2009 zrušené v celom rozsahu. „Účastník súdneho konania má právo\ndôvodne očakávať, že súd jeho vec správne posúdi a nepôjde cestou omylov.“ (Nález\nsp. zn. I. ÚS. 89/1999 z 08. marca 2000).\n15. Nemôžem súhlasiť skonštatovaním okresného súdu, že k predĺženiu konania došlo\nvýlučne z objektívnych dôvodov v dôsledku opakovanej zmeny predsedu senátu, čo viedlo\nk povinnosti súdu vec prejednať odznovu, nakoľko v zmysle § 277 ods. 5 Tr. por. možno\npo zmene v zložení senátu pokračovať v hlavnom pojednávaní iba so súhlasom\nobžalovaných, ktorí ho neudelili. V prvom rade je potrebné konštatovať, že už v tejto chvíli\n11\n\nmôžeme hovoriť o extrémnej dĺžke konania. To znamená, že už doterajší postup okresného\nsúdu nebol efektívny, pretože neskončenie veci do 10 rokov od podania obžaloby sa inak\nnedá pomenovať.\n16. Vopred súhlasím s názorom, že zmena v osobe predsedu senátu a neudelenie\nsúhlasu na pokračovanie v hlavnom pojednávaní podľa § 277 ods. 5 Tr. por. celé konanie\npredĺži. Avšak, rýchlosť konania nemôže ísť na úkor zásady voľného hodnotenia dôkazov\n(§ 2 ods. 12 Tr. por.) zásady ústnosti (§ 2 ods. 18 Tr. por.), zásady bezprostrednosti (§ 2\nods. 19 Tr. por.). V tejto súvislosti dávam do pozornosti rozsudok ESĽP vo veci Beraru\nproti Rumunsku v ktorom Súd konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru v kontexte zmeny\nzákonného sudcu v priebehu súdneho konania bez opätovného vykonania dôkazov (rozsudok\nz 18.03.2014 k sťažnosti č. 40107/04).\n17. Prieťahy v konaní, ktoré možno pripísať účastníkovi konania, nevylučujú\nzodpovednosť štátu za porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Zodpovednosť štátu vzniká,\nak v konaní okrem prieťahov spôsobených účastníkom konania nastanú aj iné prieťahy,\nktoré možno pripísať štátnym orgánom. V dôsledku prieťahov, keď sa zistilo, že bez ohľadu\nna omeškanie, ktoré nemožno pripísať iba na vrub správania sťažovateľa, konanie vo veci\nnepostupovalo s náležitou rýchlosťou. Súd vyslovil porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru\nnapríklad vo veci Konig proti Nemecku, kde napriek námietkam nemeckého štátu,\nže sťažovateľ zapríčinil prieťahy tým, že často menil svojich právnych zástupcov, podával\npočetné opravné prostriedky a na rôznych stupňoch konania neraz navrhoval nové dôkazy.\nSúd zdôraznil, že v čase, keď sa sťažovateľ začal takto správať, už viac ako dva roky platil\nzákaz výkonu jeho lekárskej praxe, ktorého zrušenia sa domáhal (Konig Case, Series A,\n1977, č. 27, str. 40).\n18. Sťažovatelia mali oprávnené dôvody na neudelenie súhlasu podľa § 277 ods. 5\nTr. por.. Tieto dôvody majú oporu v zákone ako aj v skutkových okolnostiach. Neudelenie\nsúhlasu nemôže konvalidovať predchádzajúci zdĺhavý, resp. neefektívny postup okresného\nsúdu od júla 2008 do konca roka 2016, keď od 02.01.2017 došlo k zmene v osobe\nzákonného sudcu.\n19. Ďalším dôvodom, ktorý mal vplyv na dĺžku konania je podľa názoru okresného\nsúdu nepochybne aj to, že jeden z obžalovaných bol už pri podaní obžaloby na úteku. Tu je\npotrebné pripomenúť, že obžalovaný\n\nbol zadržaný v Poľsku a v decembri 2010\n12\n\nvydaný na Slovensko. Následne sa práve Okresný súd Bratislava I dopustil série procesných\nchýb pri vzatí obž.\n\ndo väzby, pre ktoré musel byť prepustený na slobodu a odvtedy sa\n\nzdržiava údajne na Belize. Procesné chyby Okresného súdu Bratislava I sú podrobne\npopísané v uznesení Najvyššieho súdu SR z 18.10.2011 sp. zn. 2Tdo 42/2011,\nktorým dovolací súd zamietol dovolanie ministerky spravodlivosti. Uvedený dôvod,\nktorý mal vplyv na dĺžku konania, teda zapríčinil okresný súd.\n20. Ďalej okresný súd tvrdí, že na dĺžku konania malo vplyv aj správanie\nsťažovateľov a obhajcov, v dôsledku čoho došlo v minulosti k odročeniu viacerých hlavných\npojednávaní.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nneuvádza,\n\naké\n\nsprávanie\n\nsťažovateľov\n\na\n\nobhajcov,\n\nresp. konkrétne ktoré hlavné pojednávania boli odročené. K takýmto nekonkrétnym\ntvrdeniam nie je možné zaujať relevantné stanovisko.\n21. Okresný súd vo vyjadrení z 29.10.2018 nekonštatuje, či k zbytočným prieťahom\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo veci sp. zn. 4T 88/08 došlo\nalebo nedošlo... uvedené konštatovanie ponecháva na úvahe Ústavnému súdu SR.\n22. Právo na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov je v čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR formulované ako bezpodmienečné, resp. bezvýnimočné. Vzťahuje sa na všetky\nsubjektívne práva a nie je z jeho dodržiavania umožnená žiadna výnimka (Nález\nsp. zn. II. ÚS 74/97 z 07. júla 1998).\n23. Celková dĺžka trestného stíhania sťažovateľov od vznesenia obvinenia trvá\n12 rokov a 5 mesiacov a od podania obžaloby na okresnom súde ide o obdobie bezmála\n10 rokov a 4 mesiace. Nepochybne ide o extrémnu dĺžku konania. Ako už bolo uvedené,\nv súčasnosti nie je vytýčený termín hlavného pojednávania, pretože vyšetrovací spis je\nna Krajskom súde v Bratislave. Vezmúc do úvahy, že nové konanie ešte ani nezačalo\na podľa vyjadrenia zákonného sudcu JUDr. Rolanda Keményho toto dokazovanie sa bude\nvykonávať po dlhú dobu, je zrejmé, že vec bude právoplatne skončená až o niekoľko rokov.\n24. Sumarizujúc hore uvedené skutočnosti preto sťažovatelia majú za to, že postupom\nOkresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 4T 88/08 bolo porušené ich právo na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n25. V ďalšej časti okresný súd žiada, aby v prípade, ak Ústavný súd SR dospeje\nk záveru, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené\n13\n\nbolo, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného\nzadosťučinenia a nepriznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v plne uplatnenej výške.\n26. Priznanie finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodnili v ústavnej sťažnosti\nz 09.10.2017. Podľa názoru sťažovateľov je priznanie sumy 15 000€ sťažovateľovi v 1. rade\na sumy 15 000€ sťažovateľovi v 2. rade adekvátne dĺžke trestného stíhania, povahe veci\na hroziacim následkom, ktorým musia čeliť už viac ako 12 rokov. Pre porovnanie,\nSúd vo veci Masár proti Slovensku priznal sťažovateľovi 2 500 € za neprimeranú dĺžku\ntrestného stíhania, ktoré trvalo 4 a pol roka (rozsudok z 03. mája 2012 k sťažnosti\nč. 66882/09) vo veci Dimitrov proti Bulharsku Súd priznal sťažovateľovi 6 400€\nza neprimeranú dĺžku trestného stíhania, ktoré trvalo 9 rokov a 8 mesiacov (rozsudok\nz 10.05.2011 k sťažnosti č. 48059/06).»\n17. Na žiadosť ústavného súdu okresný súd podaním z 31. januára 2019\nsp. zn. 1 SprV 461/2018 doručil ústavnému súdu aj I. a. II. zväzok súdneho spisu,\npričom však, napriek tomu, že to v liste deklaroval, nepriložil chronológiu procesných\núkonov za obdobie od podania obžaloby do 14. júla 2015.\n18. Po pridelení veci novému sudcovi spravodajcovi (bod 2 tohto rozhodnutia)\nústavný súd prípisom z 3. februára 2020 opätovne požiadal okresný súd, aby vypracoval\na zaslal chronológiu procesných úkonov za obdobie od podania obžaloby do 14. júla 2015,\nktorá ústavnému súdu nebola v rámci predošlých písomných podaní doručená, a zároveň ho\npožiadal o vypracovanie chronológie procesných úkonov od 3. apríla 2018 do súčasnosti.\nOkresný súd bol tiež požiadaný o zaslanie celého súdneho spisu.\n19. Okresný súd následne prípisom sp. zn. 1 Sprv 461/2018 zo 17. februára 2020\npredložil ústavnému súdu súdny aj vyšetrovací spis a aktualizovanú chronológiu procesných\núkonov k 11. februáru 2020. Opätovne však nebola predložená chronológia procesných\núkonov za obdobie od podania obžaloby do 14. júla 2015, preto k jej vypracovaniu pristúpil\nústavný súd na základe predložených zväzkov súdneho spisu.\n\n14\n\nIII.\nK obsahu spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n20. Z obsahu predložených zväzkov súdneho spisu ústavný súd zistil, že obžaloba\nv predmetnej trestnej veci bola podaná na okresnom súde 30. júla 2008. Na verejnom\nzasadnutí konanom 27. novembra 2008 okresný súd obžalobu odmietol, proti čomu podal\nprokurátor krajskej prokuratúry sťažnosť. O tejto rozhodol na neverejnom zasadnutí\n26. mája 2009 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) tak, že rozhodnutie\nokresného súdu o odmietnutí obžaloby zrušil a vec vrátil okresnému súdu. Okresný súd určil\ntermín hlavného pojednávania na 2. až 4. marec 2010. Toto bolo pre neprítomnosť obhajcu\nodročené na 24. až 28. máj 2010. Aj toto hlavné pojednávanie bolo zrušené pre neúčasť\nobhajcu aj náhradného obhajcu sťažovateľa v 1. rade. Hlavné pojednávanie nariadené\nna 2. september 2010 bolo odročené bez meritórneho prejednania veci na neurčito z dôvodu\nsúdom akceptovanej námietky obhajoby týkajúcej sa potreby vykonania predbežného\nprejednania obžaloby na verejnom zasadnutí. Okresný súd preto nariadil verejné zasadnutie\nna 15. október 2010. Po vykonaní verejného zasadnutia okresný súd určil termín hlavného\npojednávania na 7. a 8. december 2010. Okresný súd 2. decembra 2010 zrušil termín\nhlavného pojednávania z dôvodu, že po zadržaní obžalovaného\n\nuž nebolo\n\nmožné proti nemu viesť konanie ako proti ušlému a bolo potrebné počkať na realizáciu\nprocesných úkonov vedúcich k jeho vydaniu na Slovensko. V období od 29. apríla 2011\ndo 18. októbra 2011 boli realizované okresným súdom, krajským súdom a Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) procesné úkony súvisiace\ns rozhodovaním o väzbe obžalovaného\n\n. Okresný súd následne určil termín\n\nhlavného pojednávania na 15. a 16. február 2012, na ktorom boli vykonávané dôkazy\nvo veci samej. Ďalšie hlavné pojednávanie sa malo uskutočniť 13. a 13. apríla 2012,\ntoto však bolo odročené na neurčito a spis bol z dôvodov dovolania podaného sťažovateľom\nv 1. rade 19. septembra 2012 predložený najvyššiemu súdu. Najvyšší súd dovolanie\nodmietol z dôvodu jeho neprípustnosti 24. októbra 2012 uznesením sp. zn. 1 Tdo 62/2012,\nktoré bolo okresnému súdu doručené 7. novembra 2012. V nasledujúcom období okresný\nsúd vykonal úkony smerujúce k zisteniu pobytu obžalovaného\n\nv Belize a určil\n\ntermín hlavného pojednávania na 3. a 4. apríl 2013. Toto pojednávanie bolo odročené\n\n15\n\npre neúčasť obhajcov na 26. a 27. jún 2013. Aj toto pojednávanie bolo odročené z dôvodov\nna strane obhajoby a pre neprítomnosť prísediaceho na 16. a 17. október 2013. Hlavné\npojednávanie bolo pre neprítomnosť obhajcov odročené aj 16. októbra 2013. Nový termín\nhlavného pojednávania bol určený na 11. a 12. december 2013. S ohľadom na skutočnosť,\nže obžalovaný\n\nnemal v termíne hlavného pojednávania obhajcu a požiadal\n\no jeho ustanovenie súd, bolo hlavné pojednávanie bez prejednania veci odročené\nna 12. a 13. marec 2014. Toto hlavné pojednávanie bolo taktiež odročené z dôvodu,\nže predvolanie naň sa nepodarilo doručiť obžalovanému\n\n, proti ktorému\n\nsa súd ďalej rozhodol konať ako proti ušlému. Vo veci okresný súd pojednával\n10. a 11. júna 2014, keď bolo aj vykonávané dokazovanie. Ďalší termín bol určený\nna 8. a 9. október 2014. Toto pojednávanie bolo odročené, v predloženom súdnom spise sa\nvšak nenachádza zápisnica, na základe ktorej by mohol ústavný súd ustáliť dôvod\nodročenia. Ďalšie hlavné pojednávanie bolo nariadené na 14. a 15. január 2015, toto však\nbolo zrušené pre práceneschopnosť obhajcov.\n21. Ďalší priebeh súdneho konania okresný súd zadokumentoval v predloženej\nchronológii, ktorej obsah sa zhoduje s obsahom súdneho spisu predloženého ústavnému\nsúdu: „14.07.2015 – súhlas na konanie v neprítomnosti (obžalovaný\n\n)\n\n29.07.2015 – žiadosť o zrušenie eskorty\n12.08.2015 – žiadosť (sv.\n\n)\n\n18.08.2015 – žiadosť na konanie v neprítomnosti (obžalovaný\n\n)\n\n25.08.2015 – žiadosť o zrušenie eskorty\n28.08.2015 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca\n\n)\n\n03.09.2015 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca\n\n)\n\n02.09.2015 – postúpenie podania z Krajského súdu v Bratislave\n04.09.2015 – žiadosť na konanie v neprítomnosti (obžalovaný\n04.09.2015 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca JUDr. Sabó)\n08.09.2015 – hlavné pojednávanie (odročené)\n01.10.2015 – žiadosť (obžalovaný\n\n)\n\n08.09.2015 – úprava predsedu senátu, žiadosť o eskorty\n09.11.2015 – žiadosť o zabezpečenie účasti svedka\n\n16\n\n)\n\n13.11.2015 – súhlas na konanie v neprítomnosti (obžalovaný\n\n)\n\n18.11.2015 – žiadosť na konanie v neprítomnosti (obžalovaný\n\n)\n\n24.11.2015 – žiadosť o zrušenie eskorty\n30.11.2015 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca\n\n)\n\n03.12.2015 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca JUDr. Sabó), substitučná\nplná moc\n07.12.2015 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca\n09.12.2015 – hlavné pojednávanie (výsluch svedka\n\n)\n)\n\n10.12.2015 – hlavné pojednávanie (výsluch svedkov\n, čítanie výpovedí svedkov\n\n,\n\n,\n\n,\n\n)\n\n10.12.2015 – úprava predsedu senátu, žiadosť o eskorty\n04.01.2016 – žiadosť (svedok\n\n)\n\n11.01.2016 – súhlas na konanie v neprítomnosti (obžalovaný\n\n)\n\n20.01.2016 – žiadosť o zrušenie eskorty\n03.03.2016 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca\n\n)\n\n04.03.2016 – ospravedlnenie neúčasti na HP (svedkyňa\n\n)\n\n07.03.2016 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca\n\n)\n\n19.02.2016 – žiadosť na konanie v neprítomnosti (obžalovaný\n\n)\n\n23.02.2016 – žiadosť o zrušenie eskorty\n14.03.2016 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca\n15.03.2016 – ospravedlnenie neúčasti na HP (svedok\n\n)\n)\n\n16.03.2016 – hlavné pojednávanie (výsluch svedkov\n\n,\n\n,\n\n,\n\n)\n17.03.2016 – hlavné pojednávanie (výsluch svedkov\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n)\n\n18.03.2016 – úprava predsedu senátu, žiadosť o eskorty\n11.04.2016 – opatrenie o priznaní svedočného (svedkov\n13.04.2016 – súhlas na konanie v neprítomnosti (obžalovaný\n\n,\n\n)\n)\n\n19.04.2016 – žiadosť o zrušenie eskorty\n17.05.2016 – žiadosť o konanie v neprítomnosti (obžalovaný\n17.05.2016 – žiadosť o zrušenie eskorty\n17\n\n)\n\n,\n\n30.05.2016 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca\n\n)\n\n09.06.2016 – zaslanie substitučnej plnej moci (\n\n)\n\n08.06.2016 – hlavné pojednávanie (výsluch obžalovaného\n\n)\n\n09.06.2016 – úprava predsedu senátu\n15.07.2016 – písomnosť od svedka\n10.08.2016 – návrh na doplnenie dokazovania (JUDr. Sabó)\n23.08.2016 – úprava predsedu senátu\n26.09.2016 – úradný záznam o nahliadnutí do spisu (\n\n)\n\n05.10.2016 – úradný záznam o nahliadnutí do spisu (\n\n)\n\n06.10.2016 – úradný záznam – zdravotné problémy prísediacieho\n10.10.2016 – úprava predsedu senátu, zrušenie eskorty, oznámenie o zrušení HP\n11.10.2016 – súhlas na konanie v neprítomnosti (obžalovaný\n\n)\n\n17.10.2016 – návrh na doplnenie dokazovania (GP SR)\n03.01.2017 – návrh na doplnenie dokazovania (GP SR)\n24.01.2017 – pridelenie veci novému zákonnému sudcovi (JUDr. Golian, PhD.)\n17.02.2017 – sťažnosť na prieťahy (obžalovaný\n\n)\n\n14.02.2017 – sťažnosť pre nečinnosť (obžalovaný\n\n)\n\n23.02.2017 – oznámenie o vylúčení predsedu senátu (JUDr. Golian, PhD.)\n23.02.2017 – predkladacia správa na Krajský súd v Branislave\n28.02.2017 – sťažnosť na prieťahy v konaní (obžalovaný\n\n)\n\n01.03.2017 – výzva Krajského súdu v Bratislave na doplnenie oznámenia\n02.03.2017 – sťažnosť na porušovanie práva na verejné prerokovanie veci\n(obžalovaný\n\n)\n\n09.03.2017 – oznámenie o postúpení podania (pre obžalovaného\n10.03.2017 – žiadosť o súčinnosť (pre\n\n,\n\n)\n\n)\n\n17.03.2017 – oznámenie predsedu senátu\n06.04.2017 – sťažnosť (obžalovaný\n\n)\n\n11.04.2017 – vyhlásenie (obžalovaný\n\n)\n\n11.04.2017 – doplnenie oznámenia o vylúčení predsedu senátu (JUDr. Golian, PhD.)\n25.04.2017 – uznesenie Krajského súdu v Bratislave (vylúčenie predsedu senátu\nJUDr. Goliana, PhD.)\n18\n\n27.04.2017 – pridelenie veci novému zákonnému sudcovi (JUDr. Kemény)\n28.04.2017 – predkladacia správa na Krajský súd v Branislave\n02.05.2017 – stanovisko zákonného sudcu k sťažnosti pre nečinnosť\n02.05.2017 – stanovisko predsedu súdu k sťažnosti pre nečinnosť\n05.05.2017 – úradný záznam o nahliadnutí do spisu (\n\n)\n\n19.05.2017 – uznesenie Krajského súdu v Bratislave (zamietnutie sťažnosti)\n01.02.2018 – úprava predsedu senátu\n02.02.2018 – výzva na vyjadrenie po zmene predsedu senátu\n29.01.2018 – žiadosť Oblastného súdu v Krakove\n09.02.2018 – úradný záznam o nahliadnutí do spisu (\n\n)\n\n12.02.2018 – úradný záznam o nahliadnutí do spisu (\n\n)\n\n14.02.2018 – vyjadrenie na výzvu (\n\n)\n\n15.02.2018 – vyjadrenie na výzvu (\n\n)\n\n19.02.2018 – vyjadrenie na výzvu (obžalovaný\n\n)\n\n19.02.2018 – vyjadrenie na výzvu (\n\n)\n\n26.02.2018 – vyjadrenie na výzvu (obžalovaný\n\n)\n\n23.02.2018 – vyjadrenie na výzvu (obžalovaný\n\n)\n\n27.02.2018 – vyjadrenie na výzvu (\n\n)\n\n02.03.2018 – oznámenie pre Oblastný súd v Krakove\n02.03.2018 – opatrenie o pribratí prekladateľa\n29.03.2018 – podnet na vylúčenie na samostatné konanie (obžalovaný\n\n)\n\n03.04.2018 – opatrenie o priznaní odmeny predkladateľa\n12.02.2019 – vytýčený termín HP na 22.05.2019 o 9.30 hod.\n26.04.2019 – žiadosť obž.\n\no zrušenie termínu HP\n\n29.04.2019 – ospravedlnenie\n\nneúčasti na HP\n\n03.05.2019 – vytýčený ďalší termín HP na 20.06.2019 o 9.30 hod.\n10.05.2019 – ospravedlnenie\n20.05.2019 – podanie obž.\n\nneúčasti na HP\n– návrh na doplnenie dokazovania\n\n21.05.2019 – ospravedlnenie\n\nneúčasti na HP na deň 20.06.2019\n\n22.05.2019 – ospravedlnenie\n\nneúčasti na HP na deň 20.06.2019\n\n20.06.2019 – hlavné pojednávanie 20.06.2019\n19\n\n26.06.2019 – pokyn predsedu senátu na zistenie pobytu poškodeného\n02.07.2019 – žiadosti o zistenie pobytu poškodeného\n\n+ lustrácie\n\nna poškodeného (REGOB, ZVJS, Sociálna poisťovňa)\n17.07.2019 – odpoveď na žiadosť ohľadne zistenia pobytu poškodeného\nod Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto – východ – postúpenie veci\n18.07.2019 – odpoveď na žiadosť o zistenie pobytu poškodeného od INTERPOL-u\n25.07.2019 – odpoveď na žiadosť o zistenie pobytu poškodeného od OO PZ\nBratislava Vrakuňa\n23.07.2019 – podanie obž.\n\n(podané prostredníctvom obhajcu)\n\nk podnetu obžalovaného na vylúčenie na samostatné konanie,\n01.08.2019 – žiadosť obž.\n\no povolenie nazrieť do spisu\n\n16.08.2019 – preštudovanie spisu obžalovaným\n23.09.2019 – žiadosť obžalovaného\n\no podanie informácií\n\n27.11.2019 – oznámenie obžalovaného\n\no úhrade nákladov na vyhotovenie\n\nfotokópii zo spisu\n09.01.2020 – sťažnosť obžalovaného\n\n, pretože mu neboli doručené žiadané\n\nfotokópie zo spisu\n09.01.2020 – postúpenie trestného oznámenia/podnetu\nza obžalovaného\n\nna vedomie\n\n30.01.2020 – žiadosť o oznámenie stavu konania –\n\n– obhajca\n\nobžalovaného\n03.02.2020 – zaslanie prvej časti fotokópie spisu obžalovanému\n11.02.2020 – zaslanie druhej časti fotokópie spisu obžalovanému\n\n.“\n\nIV.\nÚstavné a judikatúrne východiská a meritórne právne posúdenie\npostupu okresného súdu\n22. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n20\n\n23. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n24. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\nniektoré zákony (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32\naž § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon\npoužije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n25. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nokresného súdu dochádza v namietanom konaní k porušovaniu základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n26. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n27. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil aj judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo\nna prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, I. ÚS 132/03).\n\n21\n\n28. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,\nže účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\nPre naplnenie práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány\n(napr. všeobecné súdy) vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu\nna ich počet) a právoplatne nerozhodli (napr. I. ÚS 118/02).\n29. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom\nkonaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné\nprávo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02, IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nPokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného konania\nsa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to vzhľadom na\ndôsledky trestného konania. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom\nprípade.\n29.1 Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je trestnoprávne konanie\no obžalobe proti sťažovateľom a ďalším dvom obžalovaným. Konanie sa začalo\nna okresnom súde podaním obžaloby 29. júla 2008, teda bezmála pred dvanástimi rokmi.\nDoterajšia dĺžka predmetného konania pred okresným súdom bola nepochybne spôsobená\naj skutkovými a procesnými okolnosťami veci (v konaní vystupujú spolu štyria obžalovaní,\nokresný súd musel realizovať úkony smerujúce k vydaniu jedného z obžalovaných\n22\n\nz cudziny, pričom tento následne opätovne opustil územie Slovenskej republiky, v dôsledku\nčoho bolo potrebné doručovať zásielky obžalovanému do cudziny a pod.), avšak ani tieto\nskutočnosti samy osebe neodôvodňujú doterajšiu prima facie neprimeranú dĺžku trestného\nkonania. Tá bola do veľkej miery spôsobená jednak nesústredeným postupom okresného\nsúdu v tejto veci, ktorý sa pri sústredenejšom a najmä efektívnejšom postupe mohol pokúsiť\no odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov v oveľa kratšom časovom horizonte,\nale aj okolnosťami majúcimi pôvod v organizačnom zabezpečení výkonu súdnictva (zmena\nv osobe predsedu senátu).\n29.2 Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdneho konania,\nústavný súd na základe preskúmania obsahu súdneho spisu zistil, že k celkovej doterajšej\ndĺžke konania nepochybne prispelo aj viacero žiadostí obhajcov ‒ či už obhajcov\nsťažovateľov, alebo obhajcov iných obžalovaných ‒ o odročenie hlavného pojednávania,\na to spravidla z dôvodov kolízie s inými pojednávaniami alebo zo zdravotných dôvodov.\nPokiaľ okresný súd vyhovel takýmto žiadostiam na základe dôkazov preukazujúcich ich\ndôvodnosť, nie je možné mu neuskutočnenie pojednávania v takomto prípade pričítať\nna ťarchu a konštatovať, že zodpovednosť za celkovú doterajšiu dĺžku konania nesie\nvýlučne okresný súd. Na druhej strane je potrebné uviesť, že sťažovateľ v 1. rade sa aktívne\nzúčastňoval nariadených pojednávaní, na ktoré bol eskortovaný z výkonu trestu,\na sťažovateľ v 2. rade včas predkladal konajúcemu súdu svoj súhlas s vykonaním hlavného\npojednávania v jeho neprítomnosti.\n29.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť\nštátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho\norgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa\nsťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06,\nIII. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07). Konanie na okresnom súde trvá už takmer dvanásť rokov,\npričom dosiaľ nebolo vo veci rozhodnuté rozsudkom, čo samo osebe postačuje\n\n23\n\nna konštatovanie neprimeranej dĺžky súdneho konania. V postupe okresného súdu je napriek\nv zásade pravidelnému nariaďovaniu termínov hlavného pojednávania možné identifikovať\nzásadné nedostatky procesného postupu, ktoré viedli k predĺženiu celkovej doterajšej doby\nkonania. Ide najmä o prvotné úkony okresného súdu po podaní obžaloby, ale aj procesné\núkony pri rozhodovaní o väzbe obžalovaného\n\n. Z dôvodu zmeny v osobe\n\npredsedu\n\ns pokračovaním v hlavnom\n\nsenátu\n\nv spojení\n\ns nesúhlasom\n\nsťažovateľov\n\npojednávaní, čo vedie k potrebe opakovania celého dosiaľ vykonaného dokazovania,\nnie je možné ani v dohľadnej dobe očakávať čo i len prvostupňové rozhodnutie vo veci\nsamej. Konanie je tak už bez ďalšieho poznačené ako celok neefektívnosťou\na nesústredenosťou. Ústavný súd z prezentovanej chronológie procesných úkonov\npoukazuje osobitne aj na skutočnosť, že posledné hlavné pojednávanie, na ktorom došlo\nk meritórnemu prejednaniu veci, bolo vykonané 8. júna 2016 (takmer pred štyrmi rokmi)\na posledný termín pojednávania bol nariadený na 20. jún 2019. Za týchto okolností\nneobstojí ani argumentácia predsedníčky okresného súdu o potrebe naštudovania spisového\nmateriálu novým zákonným sudcom, keďže tomuto bola vec pridelená už 27. apríla 2017\na už v priebehu februára 2018 boli okresnému súdu doručené aj stanoviská obžalovaných\n(aj sťažovateľov), z ktorých bola zrejmá potreba vykonať odznova celé hlavné\npojednávanie. Okresný súd sa pokúsil vo veci po jej pridelení novému zákonnému sudcovi\npojednávať, avšak prvý termín pojednávania bol nariadený až na 22. máj 2019 (teda 2 roky\npo pridelení veci) a následne na 20. jún 2019. Obe pojednávania však boli odročené\nbez prejednania veci. V prvom prípade na žiadosť sťažovateľa v 1. rade, ktorý mal\nna rovnaký čas už skôr nariadené pojednávanie v inej trestnej veci, v druhom prípade\npre neprítomnosť svedka. Ústavný súd teda dal za pravdu sťažovateľom, že v konaní došlo\nk zbytočným prieťahom a postupom okresného súdu bolo porušené ich základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\n30. Ústavný súd zároveň okresnému súdu prikázal, aby v trestnom konaní vedenom\npod sp. zn. 4 T 88/08 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov, tak ako to je\nuvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.\n\n24\n\n31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom\nsúde].\n32. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n33. Podľa § 135 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi\nnezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý\naj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n34. Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému v sume\n15 000 € a túto svoju požiadavku odôvodnili prežitým stresom, pocitom bezmocnosti\na narušením viery v spravodlivosť, ktorým sú vystavení po relatívne dlhý čas,\nako aj únikom informácií zo súdneho spisu do médií, čo viedlo k vytvoreniu presvedčenia\nverejnosti o ich vine.\n35. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n36. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných judikatúrou ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n25\n\n37. Slovenská republika je zmluvnou stranou dohovoru, a tak je povinná usilovať sa\npri priznávaní finančného zadosťučinenia v konaní o ústavnej sťažnosti o uplatňovanie\nčl. 127 ods. 3 ústavy v miere čo najviac korešpondujúcej vzájomnej súvislosti čl. 13 a čl. 34\ndohovoru, a to v rovine realizačného vzťahu medzi účinnosťou vnútroštátneho prostriedku\nnápravy (v okolnostiach prípadu ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na porušenie\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) a statusom\npoškodeného podľa čl. 34 dohovoru (rozhodnutie ESĽP zo 17. 5. 2005 vo veci Horváthová\nproti Slovensku, sťažnosť č. 74456/01, § 32).\n38. Východisková čiastka vstupujúca v konkrétnej súdenej veci do stanovenia sumy\nfinančného zadosťučinenia vychádza z rozhodovacej praxe ESĽP k čl. 41 dohovoru\numožňujúcej zohľadnenie zodpovednosti sťažovateľa za predĺženie konania, ako aj životný\nštandard v danom štáte (rozhodnutie ESĽP z 10. 11. 2004 vo veci Apicella proti Taliansku,\nsťažnosť č. 64890/01, § 26).\n39. Podľa názoru ústavného súdu je nepochybné, že každému sťažovateľovi by malo\nbyť priznané finančné zadosťučinenie za to, že všeobecný súd si nesplnil svoju povinnosť\na neodstránil stav právnej neistoty v trestnej veci počas niekoľkých rokov. Avšak na druhej\nstrane ústavný súd v okolnostiach veci prihliadol na fakt, že sťažovateľ v 1. rade si\nodpykáva doživotný trest odňatia slobody a sťažovateľ v 2. rade dlhoročný trest odňatia\nslobody za iné závažné trestné činy. Táto skutočnosť u oboch sťažovateľov determinuje\naj intenzitu pocitu ujmy plynúcej z právnej neistoty vyvolanej prieťahmi poznačeným\npostupom okresného súdu. Ústavný súd ďalej pri svojich úvahách vzal do úvahy\naj judikatúru ESĽP, podľa ktorej je za spravodlivé zadosťučinenie potrebné považovať\nnie iba priznanie určitej finančnej čiastky, ale tiež možnosť zohľadnenia neprimeranej dĺžky\nkonania pri výmere trestu v prípade odsudzujúceho rozsudku. V podmienkach Slovenskej\nrepubliky vyplýva táto možnosť aj z ustanovenia § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného\ndo 1. januára 2006, ktorý umožňuje vzhľadom na okolnosti prípadu uložiť trest aj pod dolnú\nhranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (napr. R 10/2011; v reflexii na judikatúru\nESĽP pozri rozhodnutie z 26. 6. 2001 vo veci Beck proti Nórsku, sťažnosť č. 26390/95,\n§ 27). S prihliadnutím na túto možnosť všeobecných súdov má už samotné konštatovanie\nzbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2\n26\n\nústavy a práva podľa čl.6 ods. 1 dohovoru u sťažovateľov nezanedbateľný kompenzačný\npotenciál. Pokiaľ ide o sťažovateľa v 1. rade, ústavný súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť,\nže v prebiehajúcom konaní mu už nemôže byť uložený prísnejší trest, ako mu bol\nv minulosti uložený (trest odňatia slobody na doživotie), a teda pociťovaná ujma, ktorá mu\nmala byť spôsobená, nemôže byť chápaná v takom rozsahu, ako to uvádza sťažovateľ\nv sťažnosti pri odôvodňovaní svojej žiadosti.\n40. Napriek uvedenému konštatovaniu ústavný súd zohľadnil príspevok sťažovateľov\nk celkovej dĺžke žalovaného konania (bod 29.2), no i neakceptovateľný rozsah prieťahov\nv tomto konaní identifikovaných, a berúc pritom do úvahy rozhodovaciu prax ESĽP,\npodľa ktorej sa s výhradou zjavnej neprimeranosti okolnostiam prípadu nevyžaduje,\naby vnútroštátne orgány priznávali z titulu odškodnenia rovnaké sumy, ako by\npravdepodobne ESĽP priznal podľa čl. 41 dohovoru (rozhodnutie ESĽP z 15. 3. 2005\nvo veci Bako proti Slovensku, sťažnosť č. 60227/00), rozhodol tak, že sťažovateľom priznal\nsumu každému po 4 000 € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im bola týmto ústavne\nvadným postupom okresného súdu spôsobená (bod 3 výroku nálezu).\n41. Ústavný súd nevyhovel časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať\nfinančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).\nV.\nTrovy konania\n42. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov\nvychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\npretože si právny zástupca trovy nevyčíslil.\n\n27\n\n44. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej\nsťažnosti) a v roku 2018 za jeden úkon (stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného\nsúdu) [(základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky,\npretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“)].\n45. Výpočtovým základom pre určenie odmeny za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2017 bola suma 884 €, teda odmena za jeden úkon právnej služby\npredstavovala 147,33 € a režijný paušál 8,84 €. Výpočtovým základom pre určenie odmeny\nza jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2018 bola suma 921 €, teda odmena za jeden\núkon právnej služby predstavovala 153,50 € a režijný paušál 9,21 €\n46. Za 2 úkony u každého sťažovateľa (teda spolu štyri úkony právnej služby)\nv roku 2017 po znížení podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavujú trovy právneho zastúpenia\nspolu s režijným paušálom 330,02 €. Za jeden úkon u každého sťažovateľa (spolu dva\núkony právnej služby) v roku 2018 po znížení podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavujú trovy\nprávneho zastúpenia 171,42 €. Spolu teda náhrada trov právneho zastúpenia u oboch\nsťažovateľov predstavuje spolu 501,44 €.\n47. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\n48. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. júna 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n28", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "trestné konanie-vznesenie obvinenia", "prieťahy v konaní", "trestný čin", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:c678bab1-b476-41ab-8fc4-b71df4d3e087", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/05 z 30. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-30", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c678bab1-b476-41ab-8fc4-b71df4d3e087"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/02 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7fb905a5-e764-4b10-8e1f-7328aa422ccd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.131.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.131.2026.2"}, {"guid": "ussr:3ec89410-b344-46e8-8f27-dbac86c3e497", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.358.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/2022 z 6. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-06", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.358.2022.1"}, {"guid": "617a4cf3-9774-49e5-bd20-1f7a061ff9f6:629d520b-1ed5-4ed4-a679-b7cb1b6e31c6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:3517202188.1", "spisova_znacka": "19Co/81/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/81/2020 z 27. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:3517202188.1"}]}