{"guid": "ussr:34a2e752-c32d-4c5d-815e-f13a2c8bbbbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.444.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 444/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 444/2020 z 8. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 444/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.444.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/34a2e752-c32d-4c5d-815e-f13a2c8bbbbb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.444.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.444.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.444.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 444/2020-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, vo veci namietaného\n\nporušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, neidentifikovaného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 10 CoPr 3/2017 z 29. novembra 2018 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 239/2019 z 31. marca 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2020\ndoručená ústavná\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy,\nneidentifikovaného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 CoPr 3/2017 z 29. novembra 2018\n(ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 239/2019 z 31. marca 2020\n(ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z predloženej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala žalobu\nna Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) vedenú pod sp. zn. 16 Cpr 3/2014,\nktorou sa domáhala určenia výšky osobného príplatku za konkretizované obdobie\na doplatenia nedoplatku na osobnom príplatku za uvedené obdobia v žalobe. Okresný súd\nrozsudkom z 1. decembra 2016 žalobu sťažovateľky zamietol. Proti označenému rozsudku\nsúdu prvej inštancie podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Sťažovateľka podala\nproti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým uznesením tak, že ho ako procesne neprípustné odmietol.\n\n2\n\n3. Sťažovateľka v sťažnosti rekapituluje priebeh konaní pred všeobecnými súdmi\na namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu došlo k porušeniu jej označených práv. Vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu argumentuje tým, že je ho možné považovať za arbitrárny\na svojvoľný, keďže dospel k nesprávnym skutkovým záverom a nesprávne vec z právneho\nhľadiska posúdil. Rozsiahlo poskytuje svoj vlastný právny pohľad na vec a tvrdí, že civilný\nsúd mal vyriešiť otázku existencie jej nároku na základe výkladu podľa názoru sťažovateľky\nrelevantných právnych predpisov, konkrétne nariadenia „N MV SR 17/2008 čl. 6\nods. 4“. Podľa názoru sťažovateľky napadnutý rozsudok krajského súdu nedáva jasné\na zrozumiteľné odpovede na danú problematiku. Najvyššiemu súdu vyčíta, že jej neposkytol\nochranu tým, že dospel k arbitrárnemu záveru o neprípustnosti jej dovolania,\nktorý nedostatočne odôvodnil.\n4. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľka v závere svojej ústavnej sťažnosti\nnavrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom v tomto znení:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n... podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\n\nods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo/239/2019 zo dňa 31. 03. 2020 a Rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 10 CoPr 3/2017 zo dňa 29. 11. 2018 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Cdo/239/2019 zo dňa 31. 03. 2020 a zrušuje Rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 10 CoPr 3/2017 zo dňa 29. 11. 2018 a vec vracia Krajskému súdu\nv Bratislave na ďalšie konanie\n3. Najvyšší súd SR a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne a nerozdielne\nnahradiť sťažovateľovi\n\n... trovy konania v sume 375,24 EU do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právnej zástupkyne advokátky\n.“\n\n3\n\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov a judikatúrne východiská\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne...\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n4\n\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného\npráva...\n10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí\nokrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne\nskutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu\njeho základných práv a slobôd.\n\n5\n\n13. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva\nalebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh\npreto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02,\nI. ÚS 88/07).\n14. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi\ndo jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné\n(I. ÚS 17/01). V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv\na slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol,\nže jeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov\ns ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä\nv\n\ntom\n\nsmere,\n\nči\n\nzávery\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nsú\n\ndostatočne\n\nodôvodnené,\n\nresp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 272/09).\n15. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\n6\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne\nnámietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\npripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých\nsa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu\nvyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi\nna vykonanie\n\ndôkazov\n\nstrán\n\ns výhradou,\n\nže\n\nmajú\n\nvýznam\n\npre\n\nrozhodnutie\n\n(Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n16. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje,\nže pri uplatňovaní\n\nsvojej\n\nprávomoci\n\nnemôže\n\nzastupovať\n\nvšeobecné\n\nsúdy,\n\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné\nsúdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto\nochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka\nkonania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane\nuviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou prípadne dohovorom\ngarantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu,\nale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144\nods. 1 ústavy).\n\n7\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\nK namietanému porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\n17. Ústavný súd v súvislosti s charakterom a obsahom argumentácie sťažovateľky\nkonštatuje, že sťažovateľka svoju argumentáciu založila na premise, že vo veci konajúce\nsúdy si mali ako predbežnú otázku vyriešiť jej nárok na osobný príplatok (pričom však\nsúčasťou žaloby bol aj určovací petit) a na základe toho rozhodnúť o jej žalobe na plnenie.\nSťažovateľka bola v rozhodnom období v služobnom pomere v Policajnom zbore\na na základe personálneho rozkazu „ÚBOK PPZ 486 zo dňa 16. 12. 2009“ jej osobný\npríplatok v tom čase činil sumu 280,50 €. Následne uviedla, že bezdôvodne jej prestali\nvyplácať osobný príplatok z dôvodu preloženia na inú funkciu, podľa jej názoru nesprávne,\nv dôsledku čoho sa žalobou domáhala vyplatenia osobného príplatku za obdobie,\npo ktoré jej tento osobný príplatok vyplácaný nebol.\n18. Ústavný súd sa oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktorý, vychádzajúc z relevantných skutkových okolností [sťažovateľka bola preložená\ndo iného služobného úradu a ustanovená personálnym rozkazom do konkrétnej funkcie,\nbola zaradená do 6. platovej triedy a bol jej bol priznaný príplatok za vedenie „SCMV“\nvo výške 13,50 € (bod 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, pozn.)]\nvyvodil, že o priznaní osobného príplatku podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších\npredpisov rozhoduje príslušný nadriadený ako správny orgán. Ide o fakultatívnu zložku\nplatu, preto pokiaľ orgán, ktorý mal oprávnenie, ho nepriznal, nie je možné nahrádzať\njeho rozhodnutie v rámci civilnej žaloby, preto konštatoval, že absentuje právny základ\npre jeho priznanie (body 23 až 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu,\npozn.) a tiež na to, že v súvislosti s určením existencie nároku takáto žaloba nepredstavuje\nvhodný procesný nástroj odstránenia neistoty v právnom vzťahu strán sporu,\n8\n\nkeďže sťažovateľka\n\ndisponovala\n\nproti personálnemu\n\nrozkazu\n\nkde by personálny\n\nrozkaz\n\nna\n\nto\n\nvhodným\n\na následne\n\n(absenciu\n\nnástrojom,\n\nmožnosťou\n\nurčenia\n\nvýšky\n\na\n\nto\n\nodvolaním\n\npodať\n\nsprávnu\n\nžalobu,\n\nosobného\n\npríplatku,\n\npozn.)\n\nako rozhodnutie správneho orgánu bolo preskúmateľné z hľadiska jeho zákonnosti\n(body 28 až 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, pozn.). Krajský súd\nsa tak podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)\nv ďalšom v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie\na už okrem\n\nuvedeného\n\nsa\n\nobmedzil\n\nlen\n\nna\n\nkonštatovanie\n\nsprávnosti\n\ndôvodov,\n\nna ktorých je založený rozsudok súdu prvej inštancie.\n19. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,\npodľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí súdov, na ktorých konanie predchádzalo konaniu\nna súde, ktorého rozhodnutie sťažovateľka napáda, nemožno posudzovať izolovane\n(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\n20. Odôvodnenie napadnutého rozsudok krajského súdu v spojení s odôvodnením\nrozsudku súdu prvej inštancie obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových\na právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné\nalebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu a v nadväznosti na to aj krajského\nsúdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno\nprávo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd\n9\n\nza protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci\nsamej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne\nskutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n21. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení\ns rozsudkom prvej inštancie je primerane odôvodnený, vo veci konajúce súdy riadne,\nzrozumiteľne a jasne vyhodnotili rozhodné skutočnosti pre posúdenie, či sú splnené\npredpoklady\n\npriznania\n\nnároku\n\nuplatneného\n\nžalobou,\n\npreto\n\nprávne\n\nzávery,\n\nna ktorých je rozhodnutie založené, nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako arbitrárne.\nKrajský súd podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom reagoval\nna všetky\n\nrelevantné\n\nnámietky\n\nsťažovateľky\n\nvznesené\n\nv\n\nrámci\n\nodvolania,\n\nktoré len vyslovilo nesúhlas s právnymi závermi okresného súdu. O arbitrárnosti (svojvôli)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\nTakéto pochybenie v ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd v napadnutom rozsudku\nkrajského súdu nezistil. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom rozsudku krajského súdu\nnie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť\nprávny názor všeobecného súdu svojím vlastným.\n22. Ústavný súd sa vzhľadom na uvedené nedomnieva, že by napadnutý rozsudok\nkrajského súdu bolo možné kvalifikovať ako nezlučiteľný s označeným článkom ústavy\na označeným článkom dohovoru, teda že by zo strany orgánov súdnej moci nebola\nsťažovateľke ústavne konformným spôsobom poskytnutá súdna ochrana podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, resp. že by napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo porušené jej právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to vo svojej sťažnosti namietala, preto sťažnosť v tejto\nčasti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n10\n\nK namietanému porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n23. Vychádzajúc z námietok sťažovateľky, ústavný súd sa oboznámil s odôvodnením\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorý v podstatnom pre posúdenie dovolania\nsťažovateľky uviedol:\nK námietke arbitrárnosti zakladajúcej tvrdený dôvod prípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP\n„... Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tak odvolací súd,\nako aj súd prvej inštancie, sa vysporiadali so svojou právomocou v spore konať a rozhodnúť\na aj s tým, že žalobkyňa sa domáhala konkrétneho určovacieho výroku o osobnom príplatku.\nĎalej odvolací súd mal za preukázané, že žalobkyňa nevyužila právo podať proti\npersonálnemu rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II\nz 28. februára 2011,\n\nopravný prostriedok za účelom preskúmania postupu\n\nsprávneho orgánu, čo považoval za okolnosť vylučujúcou existenciu naliehavého právneho\nzáujmu na požadovanom určení osobného príplatku. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň\nskonštatoval aj správnosť zamietnutia nároku žalobkyne na plnenie z titulu nevyplatených\nosobných príplatkov (ktorých sa domáhala určovacím petitom), nakoľko absentoval právny\nzáklad pre jeho priznanie. Zároveň z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že sa zaoberal\naj v odvolaní namietaným pochybením súdu prvej inštancie ohľadne vykonaného\ndokazovania. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súdy pri hodnotení skutkových\nzistení a skutkových záverov neopomenuli vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností,\nči skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, z uvedeného je zrejmé, ako a z akých dôvodov\nodvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať\nako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 C. s. p.“.\nK existencii dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP\n«27. S poukazom na vyššie definované kritériá právnej otázky, ktorú má na mysli\nustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., žalobkyňou namietané nesprávne právne\nposúdenie veci tak, ako ho formulovala, nebolo spôsobilé založiť prípustnosť jej dovolania\n11\n\npodľa citovaného ustanovenia, a to z dôvodu poukazu na odklon od ňou uvádzaného\nrozhodnutia dovolacieho súdu. Pokiaľ sa dovolateľka domnievala, že odvolací súd\nsa odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu a poukázala na rozsudok z 1. júla 2010\nsp. zn. 8 Sžp 1/2010, aby doložila odklon odvolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/\nC. s. p. v otázke nemožnosti výkladu právnej normy v neprospech účastníka správneho\nkonania, nie je vo vzťahu k ňou nastolenému právnemu posúdeniu priliehavé pre odlišnosť\nnielen skutkových okolností, ale predovšetkým právnych otázok v ňom riešených.\nV predmetnom rozsudku z 1. júla 2010 sp. zn. 8 Sžp 1/2010 (publikovanom pod R 102/2011)\nnajvyšší súd ustálil, že „Slovenská republika je právny Štát, ktorý je založený na princípoch\nprávnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy\nnemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho\nkonania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy“. Uvedený právny názor najvyššieho\nsúdu v kontexte skúmania naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení osobného\npríplatku žalobkyne (ktorého určenie vylučuje márne nevyužitie opravných prostriedkov\nvoči správnemu rozhodnutiu - personálnemu rozkazu z 28. februára 2011, Číslo 54), nerieši\notázku ustálenia neexistencie právneho základu na plnenie z titulu nevyplatených osobných\npríplatkov (ktorých sa žalobkyňa domáhala určovacím petitom). Preto možno uzavrieť,\nže nedošlo k odklonu od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a žalobkyňa v tejto časti\ndovolania nedôvodné tvrdí, že jej dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.\n28. V danom spore súdy na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospeli\nk zhodnému skutkovému záveru o tom, že žalobkyňa sa domáhala konkrétneho určovacieho\nvýroku o osobnom príplatku, ktorý nebol personálnym rozkazom riaditeľa Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II z 28. februára 2011, číslo 54, určený a voči\nktorému nevyužila právo podať opravný prostriedok (za účelom preskúmania postupu\nsprávneho orgánu), čo považovali za okolnosť vylučujúcou existenciu naliehavého právneho\nzáujmu na požadovanom určení osobného príplatku. Z vykonaného dokazovania súdy\nnižších inštancií preto ustálili neexistenciu právneho základu na plnenie z titulu\nnevyplatených osobných príplatkov (ktorých sa Žalobkyňa domáhala určovacím petitom),\nkeďže rozhodnutie správneho orgánu (personálny rozkaz z 28. februára 2011, číslo 54),\nktorým takýto osobný príplatok nebol určený, nebolo zrušené, prípadne zmenené.\nVýsledkom tejto činnosti súdu sú aj skutkové zistenia a z nich vyvodené aj skutkové\n12\n\n(nie len právne) závery súdu. Predmetný, z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodený\nhodnotiaci skutkový záver súdov nepredstavuje právne posúdenie. Tento ich skutkový záver\nnemožno v dovolacom konaní úspešne spochybniť - dovolací súd je totiž viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 C. s. p.), a to aj vtedy, keď je v dovolaní\nspochybňovaný (aj) skutkový stav zistený odvolacím súdom. Dovolateľkou zadefinované\nprávne otázky (v bode 20. tohto uznesenia) by mohli mať znaky relevantné v zmysle § 421\nods. 1 písm. b/ C. s. p. iba vtedy, ak by výsledok ich riešenia (posúdenia a vyhodnotenia)\nodvolacím súdom predstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý nebolo jej žalobe\nvyhovené. Žalobkyňa ale tieto otázky nastolila v inej situácii, v ktorej zamietnutie jej žaloby\nopodstatňoval aj samotný skutkový záver súdu, že v spore nebola preukázaná existencia\nprávneho základu uplatneného nároku (na vyplatenie osobných príplatkov), ani naliehavý\nprávny záujem na jeho určení. Dovolateľkou nastolené otázky majú v danom prípade\npovahu (len) akademickú, ktorej zodpovedanie dovolacím súdom by nemohlo viesť\nk zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Pritom cieľom civilného\nsporového konania (aj pred dovolacím súdom) je poskytnúť reálnu ochranu právam,\nnie riešiť teoretické otázky, ktorých výsledok sa nijako nepremietne do právnej sféry\nprocesných strán. Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa\nv tejto časti dovolania nedôvodné tvrdí, že jej dovolanie je prípustné podľa § 421\nods. 1 písm. b/ C. s. p.».\n24. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje,\nže z jeho odôvodnenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa v ňom argumentáciou\nsťažovateľky riadne zaoberal a svoje rozhodnutie dôsledne odôvodnil, keď v podstatných\ncitovaných častiach odôvodnenia konštatoval, že sťažovateľka síce namietala právne\nposúdenie – poukázala na rozhodovaciu činnosť dovolacieho súdu, avšak rozhodnutie\nodvolacieho súdu od jej vyriešenia nebolo závislé s poukazom na dôvody a skutočnosti,\nktoré boli v danej veci podstatné a rozhodné. Obdobne vo vzťahu k existencii namietanej\nvady podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP a s tým súvisiacich právnych otázok najvyšší súd\ndospel k záveru, že nastolené otázky (ich vyriešenie) sa nijako nepremietnu do právnej sféry\nprocesných strán, pretože v spore nebola preukázaná existencia naliehavého právneho\nzáujmu na určovacej časti žaloby, čo predstavovalo hlavný dôvod zamietnutia žaloby.\n13\n\n25. Ústavný súd preto konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania\n\nje\n\nv\n\nnapadnutom\n\nrozhodnutí\n\nzdôvodnený\n\nvyčerpávajúcim\n\nspôsobom\n\na presvedčivo. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom uviedol dôvody,\npre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť ako neprípustné, teda jeho\nrozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne ani svojvoľné. Z týchto dôvodov ústavný\nsúd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu práv podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n26. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na rovnosť účastníkov\nv konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a bližšie neidentifikovaného práva sťažovateľky\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, ústavný súd po preskúmaní celého obsahu ústavnej sťažnosti konštatuje,\nže z argumentácie sťažovateľky použitej v sťažnosti nie je zrejmé, z čoho vyvodzuje\nporušenie svojho základného práva na rovnosť účastníkov v konaní. V tejto časti sťažnostná\nargumentácia spočívajúca v uvedení skutkových a právnych dôvodov absentuje. Pokiaľ ide\no bližšie neidentifikované základné práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd konštatuje,\nže\n\nz\n\nobsahu\n\nargumentácie\n\nsťažovateľky\n\nnie\n\nje\n\nmožné\n\nidentifikovať\n\nani len to, ktoré parciálne právo uvedené v predmetnom článku ústavy malo byť\nnapadnutými rozhodnutiami krajského a najvyššieho súdu porušené. Je pritom notorietou,\nže ústava v čl. 48 ods. 2 ústavy garantuje niekoľko základných práv.\n27. Ústavný súd tak konštatuje, že vo vzťahu k namietanému porušeniu základného\npráva podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy chýba ústavnoprávne relevantná\nargumentácia ako obligatórna náležitosť ústavnej sťažnosti podľa § 123 ods. 1 písm. d)\nzákona o ústavnom súde, teda uvedenie konkrétnych skutkových a právnych dôvodov,\npre ktoré malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základných práv a slobôd.\nPodľa názoru ústavného súdu za danej situácie neprichádzala do úvahy výzva\nna odstránenie tohto nedostatku návrhu podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde\n14\n\nvzhľadom na jeho kľúčovú povahu. Označené ustanovenie zákona slúži na odstraňovanie\nnajmä formálnych nedostatkov návrhu, avšak nie samotnej podstaty návrhu.\n28. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že označený nedostatok zákonom\npredpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup\nslúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n29. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky\nprávne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti\nadvokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný\nvykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie\nkonania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené\npredpoklady.\n30. Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe v tejto časti neobsahuje\nnáležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon\no ústavnom súde, a to kvalifikované odôvodnenie, ústavný súd aj so zreteľom\nna kvalifikovanosť samotnej sťažovateľky ako advokátky sťažnosť v tejto časti odmietol\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí [§ 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom\nsúde].\nK namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n31. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ústavný súd konštatuje, že nezistil\nžiadnu relevantnú súvislosť medzi týmito označenými hmotnými právami a napadnutými\nrozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu. Vo veci konajúce všeobecné súdy vec\n15\n\nsťažovateľky rozhodli v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, identifikovali\ndôvody, ktoré bránili vyhoveniu žaloby sťažovateľky, a zároveň identifikovali aj spôsob,\nktorým sa sťažovateľka mohla účinne domáhať ochrany svojich hmotných práv. Inak\npovedané, pokiaľ si sťažovateľka zvolila nevhodný spôsob ochrany svojich hmotných práv\na v rámci ňou zvoleného prostriedku ochrany práv nebola úspešná, nie je možné ani hovoriť\no tom, že označenými napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov došlo k porušeniu\nhmotných práv sťažovateľky.\n32. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto\nčasti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n33. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom\nprerokovaní, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa jej ďalšími návrhmi uvedenými\nv petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práca, pracovný pomer-nároky", "služobný pomer-policajta", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "1d9c5abf-f19f-4f89-a862-5c360e8a0e1c:66acfde4-24eb-4f87-8fcd-aab336b08887", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2111202359.1", "spisova_znacka": "10CoPr/3/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoPr/3/2017 z 30. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2111202359.1"}, {"guid": "e670fb1d-ed4c-4302-926b-5ae639047984:b8952b5a-7583-4625-a7c5-24c1f4631da7", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cpr/3/2014", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 16Cpr/3/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e670fb1d-ed4c-4302-926b-5ae639047984:b8952b5a-7583-4625-a7c5-24c1f4631da7"}], "citovane_v": []}