{"guid": "ussr:a1f96812-aeac-4ded-91f1-5931b45bacab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.436.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 436/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 436/2020 z 8. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 436/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.436.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a1f96812-aeac-4ded-91f1-5931b45bacab", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.436.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.436.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.436.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 436/2020-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti RURAL s. r. o., Ontopa 815, Zlatná na Ostrove, IČO 36 663 743, právne\nzastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. David Soukeník, LL.M., vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5 Sžfk 9/2019 z 5. mája 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti RURAL s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti RURAL s. r. o.,\nOntopa 815, Zlatná na Ostrove, IČO 36 663 743 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\nnamietala porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 5 Sžfk 9/2019 z 5. mája 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala žiadosť o nenávratný\nfinančný príspevok na základe zverejnenej výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný\nfinančný príspevok z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007-2013\nč. 2008/PRV/01 z 1. februára 2008. Žiadosť sťažovateľky bola Pôdohospodárskou\nplatobnou agentúrou (ďalej aj „platobná agentúra“) zaregistrovaná, avšak rozhodnutím\nč. 110NR0800135 zo 17. augusta 2009 nebola schválená. Sťažovateľka požiadala\no preskúmanie\n\nuvedeného\n\nrozhodnutia\n\nnadriadený\n\norgán,\n\na\n\nto\n\nMinisterstvo\n\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).\nMinisterstvo rozhodnutie platobnej agentúry o neschválení žiadosti sťažovateľky zrušilo\na vrátilo platobnej agentúre na prehodnotenie. Na tomto základe platobná agentúra\nvydala rozhodnutie\n\no schválení\n\nnenávratného\n\nfinančného\n\npríspevku\n\nč.\n\nNR00135\n\nzo 14. decembra 2009 v sume 674 213,46 €.\nMedzi sťažovateľkou a platobnou agentúrou bola uzavretá 17. decembra 2009\nzmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. NR00135. Sťažovateľka\n14. decembra 2012 doručila platobnej agentúre žiadosť o platbu za zrealizovaný podporený\nprojekt. Pôdohospodárska platobná agentúra po vykonaní kontroly oprávnenosti výdavkov\npoukázala 26. novembra 2013 na bankový účet sťažovateľky sumu 674 213,46 €.\n\n2\n\n3. Sťažovateľka ďalej uviedla, že platobná agentúra jej rozhodnutím č. 600/362-R/15\nz 2. mája 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila povinnosť vrátiť nenávratný\nfinančný príspevok v dôsledku porušenia pravidiel a podmienok, za ktorých bol nenávratný\nfinančný príspevok poskytnutý, čím došlo k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31\nods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy\na o zmene\n\na doplnení\n\nniektorých\n\nzákonov\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov.\n\nProti\n\nprvostupňovému rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré platobná agentúra\nvyhodnotila ako oneskorene podané, ale podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov predložila odvolanie spolu\nso spisovým materiálom ministerstvu na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania. Ministerstvo po vykonaní dokazovania podaním „Preskúmanie\noneskoreného odvolania – odpoveď“ č. 22452/2016 z 2. septembra 2016 (ďalej len\n„opatrenie ministerstva“) oznámilo sťažovateľke, že dospelo k záveru, že platobná agentúra\nv procese vydávania prvostupňového rozhodnutia postupovala v súlade s príslušnými\nprávnymi predpismi.\n4. Sťažovateľka podala proti opatreniu ministerstva správnu žalobu, o ktorej rozhodol\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 6 S 261/2016\nz 15. novembra 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že žalobu sťažovateľky\nzamietol. Sťažovateľka v súvislosti s rozsudkom krajského súdu uviedla, že krajský súd\n„sa vôbec nezaoberal hmotnoprávnou stránkou prejednávanej právnej veci, nezákonnosťou\nPrvostupňového rozhodnutia, nezákonným záverom Ministerstva...“.\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka kasačnú sťažnosť, ktorú najvyšší\nsúd napadnutým rozsudkom zamietol.\n5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „V predmetnom prípade je\njednoznačne zrejmé, že Ministerstvo... preskúmavalo Prvostupňové rozhodnutie v zmysle §\n65 ods. 1 Správneho poriadku, a teda napriek tomu, že... nevznikol právny nárok na\npreskúmanie Prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, v momente začatia\njeho preskúmavania Ministerstvom...už existuje právny nárok...na jeho riadne preskúmanie,\n\n3\n\nteda na preskúmanie toho, či Prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v rozpore so\nzákonom...“\nPorušenie práva na prístup k súdu vidí sťažovateľka v tom, že došlo k situácii,\nže „žiadny všeobecný súd nepreskúmal, či existoval hmotnoprávny a procesnoprávny základ\nna vydanie Prvostupňového rozhodnutia“.\n6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom:\n„Základné práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\npodľa čl. 1 Protokolu č. 1... rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5 Sžfk/9/2019 zo dňa 05.05.2020 porušené boli.\nRozsudok\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\n5 Sžfk/9/2019\n\nzo dňa 05.05.2020 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť Sťažovateľovi náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n4\n\n9. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého\nrozhodnutia.\n11. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n14. Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy) napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu predovšetkým v tom smere,\nže všeobecné súdy sa nezaoberali námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré\nsťažovateľka uplatnila v oneskorene podanom odvolaní.\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\n15. Ústavnú sťažnosť treba v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09).\n16. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane\nuvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií\nna uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzických osôb\na právnických osôb. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody\npotrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva\nv zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek\n\n6\n\ndiskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní\nmusí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich\nimanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto\nkonaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv\na slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým\nsa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých\nzákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.\nÚstavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu\nverejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom\nprocese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci.\nObjektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých\ndostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto\nrozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych\npostupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi (IV. ÚS 292/2018).\n17. Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu\nalebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy\numožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom\núčastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, príslušný\nsúd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými\nprocesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.\n18. V súvislosti so skutočnosťou, že ústavná sťažnosť sťažovateľky smeruje proti\nnapadnutému rozsudku najvyššieho súdu vydanému v správnom súdnictve, je podľa názoru\nústavného súdu navyše potrebné pri jej posudzovaní zohľadňovať špecifiká správneho\nsúdnictva. V rámci správneho súdnictva súdy preskúmavajú „zákonnosť“ rozhodnutí\na postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov.\nZ uvedeného vyplýva, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť\nsprávnych orgánov, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich postupov a rozhodnutí, teda to,\nči kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne\na procesno-právne predpisy. Je teda potrebné vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom\n\n7\n\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo\nrozhodnutia\n\norgánu\n\nverejnej správy\n\n(m.\n\nm.\n\nporovnaj\n\nnapr.\n\nIV.\n\nÚS\n\n428/09,\n\nIV. ÚS 177/2014).\n19. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no namietanej veci aj najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\nprerokovania ústavnej sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to\nminimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná,\na na tomto základe formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\n20. Sťažovateľka namieta predovšetkým, že krajský súd a následne ani najvyšší súd\nsa\n\nnezaoberali\n\nnámietkami,\n\nktorými\n\nodôvodňovala\n\nnesprávnosť\n\nprvostupňového\n\nrozhodnutia, teda rozhodnutia, ktorým bola zaviazaná vrátiť z dôvodu porušenia\nrozpočtových pravidiel nenávratný finančný príspevok. Sťažovateľka teda kritizovala\nrozsah\n\npreskúmania\n\nargumentov\n\nuplatnených\n\nv odvolaní\n\nproti\n\nprvostupňovému\n\nrozhodnutiu. Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka odvolanie proti prvostupňovému\nrozhodnutiu podala oneskorene, čo v konečnom dôsledku ani nepopiera.\n21. Sťažovateľka zároveň kritizuje formu a s tým súvisiaci rozsah odôvodnenia\nopatrenia ministerstva. Najvyšší súd v tejto súvislosti v relevantnej časti odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku uviedol: „... akt, ktorým nadriadený správny orgán oznamuje, že\nnevzhliadol dôvody pre obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania teda nemá povahu rozhodnutia (opatrenia), ktorým by sa zakladali, menili,\nzrušovali alebo deklarovali práva právom chránené záujmy alebo povinnosti osôb,\nnezasahuje do sféry ich subjektívnych práv, tie zostávajú nedotknuté, a je teda vylúčený\nz preskúmania v správnom súdnictve, pričom je irelevantné či je tento úkon súčasťou\nodôvodnenia opatrenia podľa § 60 správneho poriadku alebo ide o samostatný\nprípis v prípadoch, kedy táto otázka nie je skúmaná v súvislosti s oneskoreným\nodvolaním (primerane\n\nrozsudok\n\nNajvyššieho\n\nč. j. 5 As 105/2008-135\n\n223.12.2009).\n\nsprávneho\n\nKrajskému\n\nsúdu\n\nsúdu\nteda\n\nČeskej\n\nrepubliky\n\nv prejednávanej\n\nveci\n\nneprináležalo preskúmať tú časť napadnutého oznámenia žalovaného o nenaplnení\npodmienok pre preskúmanie prvostupňového rozhodnutia Poľnohospodárskej platobnej\n\n8\n\nagentúry mimo odvolacieho konania alebo pre nariadenie obnovy konania, a nemožno mu\nteda vytýkať, že sa námietkami žalobcu z tohto hľadiska nezaoberal.“\n22. V súvislosti s preskúmaním žalobných námietok týkajúcich sa nezákonnosti\nprvostupňového rozhodnutia najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku\nuviedol: «... predmetom súdneho prieskumu bolo oznámenie žalovaného o preskúmaní\noneskoreného odvolania žalobcu podľa § 60 Správneho poriadku. Toto opatrenie\nžalovaného tak bolo krajským súdom v súlade ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky preskúmané iba z hľadiska toho, či išlo skutočne o oneskorené\nodvolanie. K uvedenej otázke sa už vyjadril... v rozsudku sp. zn. 8Sžo/116/2015\nz 25.01.2018, v ktorom uviedol, že „Rozhodnutie správneho orgánu podľa § 60 Správneho\nporiadku je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutím v zmysle § 247 Občianskeho\nsúdneho poriadku len z toho hľadiska, či išlo skutočne o oneskorené alebo neprípustné\nodvolanie, a či bol žalobca ukrátený na svojich právach nevykonaním odvolacieho\nprieskumu v správnom konaní.“\nV súlade s vyššie uvedeným právnym záverom sa tak krajský súd nemohol zaoberať\nžalobcom\n\nuplatnenými\n\nnámietkami\n\nnezákonnosti\n\nprvostupňového\n\nrozhodnutia\n\nPoľnohospodárskej platobnej agentúry, proti ktorému rozhodnutiu podal žalobca\noneskorené odvolenie. Žaloba, ktorá by smerovala iba proti takémuto rozhodnutiu by bola\nv zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ SSP neprípustná nakoľko žalobca nevyčerpal riadne opravné\nprostriedky v administratívnom konaní. Takéto právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa totiž (na rozdiel od odvolacieho rozhodnutia podľa § 59 správneho\nporiadku) netvorí jednotu s opatrením (oznámením) nadriadeného správneho orgánu\no výsledku preskúmania oneskoreného odvolania podľa § 60 správneho poriadku.»\n23. Sťažovateľka sa v ústavnej sťažnosti pokúsila cez napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu spochybniť samotné prvostupňové rozhodnutie. Ústavný súd však svoj\nprieskum zameral výhradne na odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu.\nS poukazom na citované časti odôvodnenia napadnutého rozsudku ústavný súd konštatuje,\nže najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom\naj vysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľky. Napadnutý rozsudok najvyššieho\n\n9\n\nsúdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený a ani za arbitrárny, t. j. taký, ktorý by\nbol založený na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu,\nzmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.\n24. Medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a základným právom na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd\npreto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\n25. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd konštatuje, že ich porušenie\nsťažovateľka namieta v priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy (sťažovateľka v ústavnej sťažnosti\nuviedla: „Nezákonné Prvostupňové rozhodnutie a naň nadväzujúce Opatrenie ministerstva\nspôsobujú pre sťažovateľa, jeho spoločníka a rodinu katastrofálne následky, keďže\nv dôsledku núteného výkonu rozhodnutia príde nehnuteľnosti...“).\nÚstavný súd zároveň konštatuje, že ide o práva hmotného charakteru, a tiež,\nže nezistil\n\nrelevantnú\n\nsúvislosť\n\nmedzi\n\noznačenými\n\nprávami\n\nhmotnej\n\npovahy\n\na posudzovaným rozsudkom najvyššieho súdu.\n26. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, odmietol\npri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n10\n\n27. Ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia\nsťažovateľkou označených práv, dospel k záveru, že je ústavná sťažnosť ako celok\nneopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde odmietol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-správne rozhodnutie", "správne súdnictvo", "odvolanie-oneskorené"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:85da95c9-314e-43d0-8883-55aed5e70dbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.292.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/2018 z 3. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.292.2018.1"}, {"guid": "ussr:9cb4a765-00d7-4efc-ae42-4493edf01f5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/2014 z 20. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cb4a765-00d7-4efc-ae42-4493edf01f5f"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}], "citovane_v": []}