{"guid": "ussr:f3bc58cc-4d73-48af-a802-756e568afe04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.42.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 42/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 42/2020 z 30. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 42/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.42.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f3bc58cc-4d73-48af-a802-756e568afe04", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.42.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.42.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.42.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 42/2020-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a zo sudcu\nPetra Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nSlovenská pošta, a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO 36 631 124, zastúpenej\nspoločnosťou Advokáti Heinrich s. r. o., Lombardíniho 22/B, Bratislava, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát JUDr. Roman Heinrich, vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob 39/2016 z 18. augusta 2016\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 76/2018 z 11. apríla\n2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská pošta, a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská pošta, a. s., Partizánska\n\ncesta 9, Banská Bystrica, IČO 36 631 124 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\nspoločnosťou Advokáti Heinrich s. r. o., Lombardíniho 22/B, Bratislava, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát JUDr. Roman Heinrich, vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nv spojení s čl. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 43 Cob 39/2016 z 18. augusta 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n3 Obdo 76/2018 z 11. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola stranou sporu\nv postavení žalovanej v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len\n„okresný súd“) pod sp. zn. 63 Cb 180/2015, v ktorom si žalobca\n\n,\n\n, správca konkurznej podstaty úpadcu\n,\n\n,\n\n–\n(ďalej len\n\n„žalobca“), proti nej uplatňoval zaplatenie sumy 2 115 € s príslušenstvom, a to z titulu\nneuhradených faktúr č. 20140129, č. 20140141 a č. 20140156 za obdobie od 1. júla 2014\ndo 30. septembra 2014, ktorými žalobca vyfakturoval sťažovateľke dohodnuté nájomné.\n3. Okresný súd prvým výrokom rozsudku sp. zn. 63 Cb 180/2015 z 12. novembra\n2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) zaviazal sťažovateľku zaplatiť žalobcovi istinu\n705 € s 8,15 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 1. augusta 2014\ndo zaplatenia, sumu 705 € s 8,15 % ročným úrokom z omeškania od 1. septembra 2014\ndo zaplatenia, sumu 705 € s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej istiny\nod 1. októbra 2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia. Druhým výrokom žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a tretím výrokom\nurčil, že sťažovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 126,50 €\ndo 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n4. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu\na žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n\n2\n\n5. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie podané sťažovateľkou\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu a určil, že žalobca má nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania.\n6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie čl. 1 ústavy, základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo viacerých argumentačných líniách.\n7. Podľa názoru sťažovateľky všeobecné súdy nesprávne právne posúdili otázku\nplatnosti podnájomnej zmluvy zo 6. augusta 2009 v znení jej dodatku č. 1 z 30. septembra\n2011 (ďalej len „podnájomná zmluva“), ktorú uzatvorili sťažovateľka a\n,\n\n–\n\n(ďalej len „\n\n“). Sťažovateľka zastáva názor, že podnájomná zmluva je absolútne neplatná,\npričom k jej zániku malo dôjsť k 31. máju 2011. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,\nže prihliadnuc na akcesorickú povahu podnájomnej zmluvy, následné uzatvorenie dodatku\nč. 1 z 30. septembra 2011 je bez právneho významu, pretože nie je možné uzatvárať\ndodatok k podnájomnej zmluve, ktorá už predtým zanikla.\n8. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosti, z ktorých podľa jej názoru nepochybne\nvyplýva, že\n\nsi bol vedomý toho, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je\n\npredmetom podnájomnej zmluvy, a že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bola\nod 15. marca 2006 obchodná spoločnosť CORTE spol. s r. o. (v súčasnosti CORTE spol.\ns r. o. v konkurze, pozn.; ďalej aj „obchodná spoločnosť CORTE“). V tejto súvislosti\nsťažovateľka tvrdí, že ak\n\n„má dnes za to, že v danej dobe už bol vlastník, tak\n\númyselne zavádzal iné subjekty...“ (vrátane sťažovateľky).\n9. Sťažovateľka ako užívateľka predmetnej nehnuteľnosti sa po celý čas jej užívania\nriadila zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, podľa ktorého bola v rozhodnej\ndobe vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti obchodná spoločnosť CORTE, a ak bolo\nv konaní vedenom Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5 C 80/2011 rozsudkom\n\n3\n\nz 11. septembra 2014 v spore medzi žalobcom a správcom konkurznej podstaty úpadcu\nCORTE spol. s r. o. v konkurze rozhodnuté, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je\n, bolo podľa jej názoru jeho povinnosťou uplatňovať si proti obchodnej\nspoločnosti CORTE žalobou nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu, že táto\nprenajímala tretím osobám nehnuteľnosť, ku ktorej nemala vlastnícke právo.\n10. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že vždy konala v dobrej\nviere, platila a prejavovala vôľu platiť nájomné vrátane služieb spojených s užívaním\nnehnuteľnosti. V tejto súvislosti považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského\nsúdu v bodoch 30 a 31 za nesprávne, keď podľa jej názoru nie je možné, aby na jedno a to\nisté plnenie bola jedna osoba zaviazaná dvakrát.\n11. Sťažovateľka poukazuje aj na uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 R 8/2009\nz 29. apríla 2014, ktorého obsahom bol pokyn správcovi konkurznej podstaty obchodnej\nspoločnosti CORTE uzavrieť nájomnú zmluvu na prenájom nehnuteľnosti, ktorú užívala\nsťažovateľka. Na základe uvedeného bola 12. mája 2014 uzatvorená nájomná zmluva\nmedzi obchodnou spoločnosťou CORTE ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou\nJFKonsulting s. r. o., A. Hlinku 1120/7, Bánovce nad Bebravou, IČO 47420618 (ďalej len\n„obchodná spoločnosť JFKonsulting s. r. o.“), na dobu neurčitú a 28. augusta 2018 bola\nuzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou JFKonsulting s. r. o. a sťažovateľkou zmluva\no podnájme časti priestoru v predmetnej nehnuteľnosti.\n12. Sťažovateľka v tejto súvislosti argumentuje, že ak existovalo právoplatné\nrozhodnutie súdu, a to uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 R 8/2009 z 29. apríla 2014, ktoré\nje záväzné pre každého, tak oprávnenie prenajať nehnuteľnosť mala v danom čase\nspoločnosť CORTE, resp. JFKonsulting s. r. o., a nie žalobca. Sťažovateľka namieta, že\nokresný súd ani krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadali\nso skutkovým stavom, že právoplatné rozhodnutie súdu určilo, kto má prijímať platby\nza nájomné, resp. služby. Rovnako sa nevysporiadali ani s právnymi závermi, že\nsťažovateľka si svoju povinnosť uhradiť platbu za užívanie nehnuteľnosti splnila „v tom\nčase stanovenému subjektu (súdnym rozhodnutím), čím jej povinnosť platiť zanikla“.\n\n4\n\n13. Sťažovateľka namieta aj skutočnosť, že okresný súd ani krajský súd žiadnym\nspôsobom nereagovali na jej podstatnú argumentáciu, v zmysle ktorej žalobca nie je\noprávnený na prijatie úhrady nájmu a služieb spojených s nájmom za obdobie, počas\nktorého bola predmetná nehnuteľnosť zapísaná do konkurznej podstaty obchodnej\nspoločnosti CORTE a konkurzný súd dal právoplatným rozhodnutím pokyn, aby sa nájomné\nplatilo v prospech správcu konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti CORTE, a rovnako,\nže žalobca neuhrádzal poplatky za služby spotrebované žalovaným v období od 1. júla 2014\ndo 30. septembra 2014 jednotlivým dodávateľom, čím došlo k porušeniu jej práva\nna spravodlivý proces a k porušeniu princípu právnej istoty.\n14. Krajský súd sa podľa názoru sťažovateľky nevysporiadal ani s právnou\nargumentáciou zásady priority a právom správcu konkurznej podstaty obchodnej\nspoločnosti CORTE prijímať platby za užívanie nehnuteľnosti, ktorú mal ako prvý zapísanú\nv súpise konkurznej podstaty.\n15. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že žalobcom požadované peňažné\nplnenie s príslušenstvom je v celom rozsahu nedôvodné a „priznanie žalobného nároku\nminimálne v tomto rozsahu je v rozpore s právnym predpisom, v rozpore so zmluvou, ako aj\nv rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom“. Túto argumentáciu následne\nv ústavnej sťažnosti podrobne rozoberá.\n16. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,\naby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1) Základné právo sťažovateľa Slovenská pošta, a. s., na súdnu ochranu podľa\nčlánku 46 Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj právo na zachovanie princípu právnej\nistoty a spravodlivosti podľa článku 1 Ústavy SR, rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici, č. k. 43 Cob/39/2016-111, zo dňa 18. 8. 2016, a uznesením Najvyššieho súdu SR,\nč. k. 3 Obdo/76/2018, zo dňa 11. 4. 2019, porušené bolo.\n\n5\n\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 43 Cob/39/2016-111, zo dňa 18. 8.\n2016, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľovi Slovenská pošta,\na. s., trovy právneho zastúpenia, v zmysle § 11 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004, vo výške\n415,51 EUR (2 úkony á 163,33 EUR + 2 x paušálna náhrada á 9,80 EUR = 346,26 EUR +\n20 % DPH (69,25 EUR) = 415,51 EUR) na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n17. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 1 ods. 2 ústavy Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá\nmedzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\n20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\n\n6\n\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n22. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“).\n23. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n24. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n25. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\n\n7\n\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\n26. Podľa § 420 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dovolanie\nje prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu.\n27. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nPodľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).\n28. Podľa § 422 ods. 1 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou\nslabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška\npríslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n\n8\n\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n29. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke nedostatku riadneho\na vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý žiadnym\nspôsobom nereagoval na podstatné argumenty sťažovateľky uvedené v jej odvolaní, a to\nkonkrétne na námietku neplatnosti zmluvy o podnájme zo 6. augusta 2009, námietku úhrady\nnájomného a služieb oprávnenému subjektu v zmysle záväzného rozhodnutia konkurzného\nsúdu, zapísanie nehnuteľnosti do majetkovej podstaty spoločnosti CORTE spol. s r. o.\nv konkurze, kde správca konkurznej podstaty koná na základe tzv. zásady priority,\na na námietku neoprávnenosti účtovať služby spojené s nájmom, ktoré žalobca nikdy\nneposkytoval, čo zakladá podľa sťažovateľky porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ústavy a porušenie práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 43 Cob 39/2016 z 18. augusta\n2016\n30. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane vyslovil názor (zdôrazňujúc pritom\nzávery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský\na Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä jeho body 51, 53 a 54), podľa\nktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1\nústavy, v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní je sťažovateľovi\nlehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu\n\nprávoplatnému\n\nrozhodnutiu\n\nIII. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010).\n\n9\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\n(porov.\n\nnapr.\n\n31. Uvedená zásada sa premietla aj do novej právnej úpravy zákona o ústavnom\nsúde, ktorý v poslednej vete § 124 uvádza, že ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný\nprostriedok, lehota na podanie sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym\nopravným\n\nprostriedkom\n\nnapadnuté,\n\nzačína\n\nplynúť\n\nod\n\ndoručenia\n\nrozhodnutia\n\no mimoriadnom opravnom prostriedku.\n32. Princíp zachovania lehoty po podaní dovolania aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako aj zákonná úprava počítajúca plynutie\nlehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku\nvšak v každom prípade predpokladajú riadne využitie mimoriadneho opravného prostriedku.\nO riadnom využití mimoriadneho opravného prostriedku však nemožno hovoriť v prípade,\nak je podaný neoprávnenou osobou, je podaný po lehote, je podaný bez povinného právneho\nzastúpenia advokátom, prípadne ak je podaný proti rozhodnutiu, proti ktorému právna\núprava možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa. V opačnom prípade by\ntotiž bola pripustená možnosť špekulatívneho predlžovania lehoty na podanie ústavnej\nsťažnosti (m. m. II. ÚS 91/2019).\n33. O tento prípad ide aj vo veci sťažovateľky, ktorá dovolaním z dôvodu podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP napadla rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd ako súd\nodvolací potvrdil rozsudok okresného súdu o peňažnom plnení v celkovej výške 2 115 €\n(na uplatnené príslušenstvo sa v zmysle § 422 ods. 1 písm. a) CSP neprihliada, pozn.). Proti\ntakémuto rozhodnutiu je však prípustnosť dovolania vylúčená na základe zásady ratione\nvaloris, čo zákonodarca v § 422 ods. 1 písm. a) CSP upravil explicitne.\n34. Ďalším dôvodom dovolania, ktorý sťažovateľka v dovolaní uplatnila, bola\ntzv. „vada zmätočnosti“ podľa § 420 písm. b) CSP, avšak z odôvodnenia dovolania vyplýva,\nže sťažovateľka nenamieta nedostatok procesnej subjektivity sporovej strany, ale\nspochybňuje právne posúdenie pasívnej legitimácie strany sporu krajským súdom. Najvyšší\nsúd v napadnutom uznesení uviedol, že „predmetná dovolacia námietka vyplýva skôr\nz nepochopenia právnej úpravy žalovaným“, tvrdené pochybenie odvolacieho súdu nijak\n\n10\n\nnesúvisí s namietanou vadou zmätočnosti, a preto najvyšší súd konštatoval, že „nie je daná\nprípustnosť dovolania žalovaného podľa ustanovenia § 420 písm. b/ C. s. p.“.\n35. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, nemožno\nprihliadať na rozhodnutie najvyššieho súdu o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím\ndvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti [§ 124 zákona o ústavnom súde (m. m.\nII. ÚS 103/09, I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, I. ÚS 209/03)]. Neprípustné dovolanie nemožno\ntotiž z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok\nnápravy, ktorý je podmienkou podania sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku\nústavy, a na jeho podanie preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti\nna ústavnom súde nie je možné prihliadať (m. m. IV. ÚS 163/2018, II. ÚS 91/2019).\n36. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd musí konštatovať, že sťažovateľka podala\nmimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu, hoci zákon [§ 422 ods. 1 písm. a) CSP] možnosť\npodať tento mimoriadny opravný prostriedok proti takému rozhodnutiu nepripúšťa.\nV súvislosti s namietanou tzv. vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. b) CSP ústavný súd\nzastáva názor, že sťažovateľka, riadne zastúpená v dovolacom konaní advokátom, sa\nnemohla účinne domáhať ochrany svojho základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru označených v bode 1 tohto rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia vecnej legitimácie strany sporu ako dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. b)\nCSP, keďže je už prima facie zjavné, že z uvedeného dôvodu je prípustnosť dovolania\nvylúčená. Vzhľadom na to nie je možné lehotu na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 124\nzákona o ústavnom súde počítať od doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu\no mimoriadnom\n\nopravnom\n\nprostriedku\n\nsťažovateľke,\n\nale\n\ntáto\n\nlehota\n\nsa\n\npočíta\n\nod nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozsudku krajského súdu.\n37. Z obsahu ústavnej sťažnosti nevyplýva deň právoplatnosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, pretože sťažovateľka mylne orientovala svoju pozornosť na deň, keď jej\nbolo doručené rozhodnutie najvyššieho súdu o dovolaní. Ústavný súd však dopytom\n\n11\n\nna okresnom súde zistil, že napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 43 Cob 39/2016\nz 18. augusta 2016 nadobudol právoplatnosť 12. septembra 2016. Ústavná sťažnosť\nsťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 12. júla 2019, teda celkom zjavne po uplynutí\nlehoty dvoch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozsudku krajského súdu.\n38. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej\nsťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení\ns čl. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) ako podanú oneskorene.\n39. Navyše, vzhľadom na hodnotu sporu pred ústavným súdom (pozri bod 33 tohto\nuznesenia) ústavný súd konštatuje, že ide o tzv. bagateľnú vec, čo zakladá dôvod\nna odmietnutie ústavnej sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní aj z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti (porovnaj najmä IV. ÚS 358/08, ako aj IV. ÚS 340/2014,\nIII. ÚS 529/2014, II. ÚS 468/2015, II. ÚS 357/2015).\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv spojení s čl. 1 ústavy uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 76/2018 z 11. apríla\n2019\n40. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd uvádza,\nže najvyšší súd v ňom podrobne, logicky, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil, prečo\nvyhodnotil dovolanie sťažovateľky ako neprípustné bez posúdenia vecnej správnosti\nnapadnutého rozsudku krajského súdu.\n41. Najvyšší súd podrobne uviedol dôvody neprípustnosti podaného dovolania\nv bodoch 8 až 10 napadnutého uznesenia. Ústavný súd vzhľadom na uvedené, ako aj\nna chýbajúcu argumentáciu sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho\nsúdu nepovažuje za potrebné podrobne citovať jeho závery v napadnutom uznesení.\n\n12\n\n42. Ústavný súd konštatuje, že pravidlá tykajúce sa prípustnosti dovolania majú\nza cieľ zaistiť riadny výkon spravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá\nbola nastolená právoplatným rozhodnutím, ako aj vytvárať určitý procesný filter\nzabraňujúci neúmernej litigačnej záťaži najvyššieho súdu v prípade, ak vec prima facie\nnedosahuje intenzitu odôvodňujúcu zásah z pozície dovolacieho súdu, a vzhľadom na ich\njednoznačné vyjadrenie dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované.\n43. Otázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia\nzákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom\nnemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné\npravidlá dovolanie nepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Postup všeobecného súdu\nv súlade so zákonom preto nemôže byťdôvodom na vyslovenie porušenia označených práv\nsťažovateľky.\n44. Vzhľadom na už uvedené niet takej príčinnej súvislosti medzi napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu a označeným základným právom podľa ústavy a právom podľa\ndohovoru, ktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne\numožňovala dospieť k záveru o ich porušení, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto\nčasti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n45. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. januára 2020\nĽuboš Szigeti\n\n13\n\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právoplatnosť", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7ee60971-9919-4144-8f79-abbaabe4a5dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.91.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.91.2019.1"}, {"guid": "ussr:5ec4de1a-9ea5-4f0f-a19e-56df03be638e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.163.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/2018 z 6. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-06", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.163.2018.1"}, {"guid": "ussr:33682c5c-f6ac-4e3b-a05a-79b41494790b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 468/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 468/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1"}, {"guid": "ussr:b067053c-9d32-4fa4-9516-498f4355ecf5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1"}, {"guid": "ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 529/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 529/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b"}, {"guid": "ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 533, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef"}, {"guid": "ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/09 z 3. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:b386752a-14b3-4f65-8466-e6f29f2596e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 209/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 209/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b386752a-14b3-4f65-8466-e6f29f2596e9"}, {"guid": "ussr:a6fc6472-04eb-4261-835f-ce6ed93e49d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 134/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 134/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6fc6472-04eb-4261-835f-ce6ed93e49d2"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:52c9ae06-2c0b-42ed-8873-e837a52cc621", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/02 z 30. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-30", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52c9ae06-2c0b-42ed-8873-e837a52cc621"}, {"guid": "ce98fedd-c438-44e6-b7aa-95262550f9fe:8a1e873b-2135-48a7-ae66-052af44c54ff", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6114221681.1", "spisova_znacka": "43Cob/39/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/39/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6114221681.1"}, {"guid": "9430a9fa-a67a-4fee-bc7a-b6f3ed120864:d6ca17f1-c885-4f54-b6c0-6c87dacd2e64", "ecli": null, "spisova_znacka": "63Cb/180/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/180/2015 z 12. 11. 2015", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-11-12", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9430a9fa-a67a-4fee-bc7a-b6f3ed120864:d6ca17f1-c885-4f54-b6c0-6c87dacd2e64"}], "citovane_v": []}