{"guid": "ussr:961e612f-f3c7-4a8e-bc5d-abab3331e8f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.416.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 416/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 416/2020 z 24. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. septembra 2020, sp. zn. II. ÚS 416/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.416.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-09-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/961e612f-f3c7-4a8e-bc5d-abab3331e8f3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.416.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.416.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.416.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 416/2020-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou Hrčka – Sabó s. r. o., Obchodná 6, Sečovce, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Jozef Sabó, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nKošice II sp. zn. 5 Tk 1/2018 z 29. apríla 2020 a uznesením Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 4 Tos 61/2020 z 15. júna 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2020\ndoručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv\npodľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“)\n\nuznesením\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nKošice\n\nII\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 5 Tk 1/2018 z 29. apríla 2020 a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 4 Tos 61/2020 z 15. júna 2020.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo začaté\ntrestné stíhanie a vznesené obvinenie pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277\nods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“), pre pokračovací zločin daňového podvodu\npodľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pre opakovaný\nzločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c) ods. 3 písm. a) Trestného\nzákona a pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3\nTrestného zákona.\nOkresný súd napadnutým uznesením sp. zn. 5 Tk 1/2018 z 29. apríla 2020 podľa § 79\nods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný poriadok“) žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 8. apríla 2020\nzamietol, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ponuku na písomný sľub\nsťažovateľa neprijal a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu sťažovateľa\ndohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil.\nProti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej\nkrajský súd rozhodol napadnutým uznesením sp. zn. 4 Tos 61/2020 z 15. júna 2020 tak,\nže ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.\n2\n\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v zásade opakuje argumentáciu uvedenú vo svojej\nsťažnosti proti predmetnému uzneseniu okresného súdu, pričom v podstatnom namieta,\nže v jeho prípade dôvody väzby nie sú dané, pričom okresný súd, ako aj krajský súd sa\nnáležite nevysporiadali s jeho námietkami. Nedostatočné odôvodnenie napadnutých\nrozhodnutí okresného súdu a krajského súdu je tak vadou, ktorá podľa názoru sťažovateľa\nrobí napadnuté rozhodnutia okresného súdu aj krajského súdu arbitrárnymi.\n4. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru\nsťažovateľa k namietanému porušeniu jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru napadnutými uzneseniami okresného\nsúdu a krajského súdu došlo tým, že okresný súd arbitrárne zamietol sťažovateľovu žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu a krajský súd arbitrárne zamietol sťažnosť sťažovateľa\nproti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1.Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Tos/61/2020 zo dňa 15.06.2020\na uznesením Okresného súdu v Košiciach sp. zn. 5Tk/1/2018 zo dňa 29.04.2020 boli\nporušené základné práva\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5\n\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Tos/61/2020 zo dňa 15.06.2020 sa\nzrušuje a Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje, aby\n\nneodkladne prepustil\n\nz väzby na slobodu.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť trovy konania k rukám advokáta\nJUDr. Jozefa Sabóa, AK Hrčka Sabó s.r.o... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n3\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n9. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\n4\n\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n12. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n13. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne\no zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať\nako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde.\n\n5\n\n15. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných\npráv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru uznesením\nokresného súdu sp. zn. 5 Tk 1/2018 z 29. apríla 2020 a uznesením krajského súdu\nsp. zn. 4 Tos 61/2020 z 15. júna 2020.\nPodľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým,\nže okresný súd arbitrárne zamietol sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu\na krajský súd arbitrárne zamietol sťažnosť sťažovateľa proti predmetnému rozhodnutiu\nokresného súdu.\n16. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n17. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť\nsťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),\nvšeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné\nnáležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)\na či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n18. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované\nargumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nedostatku\nprávomoci ústavného súdu na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde] a v časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde].\nIII.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým\nuznesením okresného súdu\n19. Vo vzťahu k namietanému uzneseniu okresného súdu sp. zn. 5 Tk 1/2018\nz 29. apríla 2020 ústavný súd konštatuje, že z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc\nústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,\n6\n\nak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe\nprincípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany\nsvojho základného práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych\nprostriedkov pred iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto ústavnú sťažnosť z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na prerokovanie. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o ústavnej\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa\nnamietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava\ntakémuto právu neposkytuje účinnú ochranu. Podstatou účinnej ochrany základných práv\na slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo\nprávnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie\nktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho\nzákladného práva alebo slobody.\nPodľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci\nv konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie\nprocesné podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej\nprocesnej prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu.\n20. Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 5 Tk 1/2018\nz 29. apríla 2020 sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 4 Tos 61/2020\nz 15. júna 2020. Sťažovateľ teda využil možnosť podania riadneho opravného prostriedku\nproti napadnutému uzneseniu okresného súdu, o ktorom bolo aj rozhodnuté.\nZ uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii právny prostriedok na ochranu\nsvojich základných práv (ktorý aj využil), o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd,\nčo vylučuje právomoc ústavného súdu.\n21. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti\nsmerujúcej proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 5 Tk 1/2018 z 29. apríla 2020 odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci\nústavného súdu na jej prerokovanie.\n\n7\n\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\n22. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je\nzjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. 59/2019).\n23. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením práva na osobnú slobodu\na bezpečnosť arbitrárnym rozhodnutím krajského súdu o sťažnosti sťažovateľa proti\nuzneseniu okresného súdu o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu ústavný súd\npoznamenáva, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\n8\n\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01,\nII. ÚS 67/04).\n24. Pri posúdení namietaného uznesenia krajského súdu nebolo úlohou ústavného\nsúdu preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré krajský súd oprel svoje\nrozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či sťažovateľ mal byť alebo nemal byť prepustený\nz väzby na slobodu. Úloha ústavného súdu sa tak v danom prípade obmedzila na posúdenie\notázky, či je odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu ústavnoprávne akceptovateľné.\n25. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk\n\nnapadnutému\n\nuzneseniu\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 4 Tos 61/2020 z 15. júna 2020.\n26. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu v spojení s odôvodnením prvostupňového uznesenia okresného súdu (právny\nnázor zakotvený v ustálenej judikatúre ústavného súdu totiž zahŕňa požiadavku\nkomplexného posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu\npríslušného súdneho konania, pozri napr. IV. ÚS 350/09, II. ÚS 112/2020).\nKrajský súd v napadnutom uznesení sp. zn. 4 Tos 61/2020 z 15. júna 2020\npri preskúmaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu k splneniu hmotnoprávnych\npredpokladov väzby konštatoval, že okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým,\nže dosiaľ na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy, ako aj dôkazy zhromaždené v štádiu\nprípravného konania dostatočným spôsobom aj v tomto štádiu trestného konania\nodôvodňujú podozrenie, že sťažovateľ sa so spoluobžalovanými dopustil takého konania,\nktoré vykazuje znaky trestných činov, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie a následne aj\npodaná obžaloba, na podklade ktorej sa vedie toto trestné konanie. V súčasnej fáze trestného\nkonania okresný súd nehodnotil každý jednotlivý dôkaz samostatne ani v ich vzájomných\nnadväznostiach, avšak napriek tomu možno konštatovať, že dôkazná situácia sa vyvíja\nv neprospech sťažovateľa a zákonným spôsobom zabezpečené a vykonávané dôkazy\nnasvedčujú tomu, že sa dopustil prejednávanej trestnej činnosti, ktorú však sťažovateľ stále\npopiera. Materiálne dôvody väzby sťažovateľa sa od posledného rozhodnutia o jeho žiadosti\n9\n\no prepustenie z väzby na slobodu (z 31. decembra 2019) nezmenili. Odvtedy bol\nna hlavnom pojednávaní vykonaný len dôkaz výsluchom svedka\na na vlastnú žiadosť vypovedal aj samotný sťažovateľ v podstate rovnako, ako aj predtým\npred okresným súdom či pred vyšetrovateľom. Vykonaním týchto dôkazov sa však dôkazná\nsituácia vo vzťahu k sťažovateľovi nezmenila. Okresný súd zvýraznil obsah výpovedí\nsvedkýň\n\na\n\n, daňových kontrolórok,\n\nktoré jednoznačne usvedčujú sťažovateľa z daňovej trestnej činnosti, ako aj minimálne\nneštandardného správania sťažovateľa voči jednej z nich s cieľom ovplyvniť výsledok\ndaňovej kontroly. Krajský súd uviedol, že okresný súd zdôraznil, že od posledného\nrozhodovania o väzbe sťažovateľa bolo aj napriek tomu, že sa vykonali len dva dôkazy,\nnariadených niekoľko termínov hlavného pojednávania.\nDňa 22. januára 2020 bolo hlavné pojednávanie odročené pre neprítomnosť\nna slobode stíhaného spoluobžalovaného, ktorý neudelil súhlas na vykonanie hlavného\npojednávania v uvedenom termíne v jeho neprítomnosti, neskôr 5. februára 2020 boli\nvypočutí svedok\n\na samotný sťažovateľ, termín 19. februára 2020 bol zrušený\n\npre zdravotné dôvody predsedníčky senátu po stomatologickej operácii, termín\n18. marca 2020 bol zrušený z dôvodu, že pri šírení vírusu COVID-19 neboli ešte\nusmernenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre postup súdov v konaniach,\nnásledne 1. apríla 2020 bolo hlavné pojednávanie odročené pre ospravedlnenú neprítomnosť\nobhajcov väzobné stíhaných obžalovaných, rovnako tak 22. apríla 2020 pre neprítomnosť\nvšetkých obhajcov. Najbližší termín hlavného pojednávania potom stanovil okresný súd\nna 20. máj 2020.\n27. Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, krajský\nsúd v napadnutom uznesení uviedol, že okresný súd dospel k jednoznačnému záveru,\nže obava z toho, že sťažovateľ by v prípade stíhania na slobode mohol ujsť alebo sa skrývať,\naby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, je naďalej daná. Sťažovateľ sa v období\nokolo 8. novembra 2017, keď získal poznatok o pripravovanom procesnom úkone proti jeho\nosobe, až po jeho zadržanie 8. decembra 2017 nezdržiaval v mieste svojho obvyklého\nbydliska, zo zahraničia komunikoval s niektorými blízkymi osobami zo Slovenska\ncez mobilnú aplikáciu, utajovane sa s nimi stretával, pričom tento spôsob kontaktu\n10\n\nnasvedčuje úteku. Nie je teda vylúčené, že v prípade, ak by konajúci súd žiadosti\nsťažovateľa vyhovel, mohol by tento konať obdobným spôsobom. Väzobný dôvod v zmysle\n§ 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku je umocnený aj výškou hroziaceho trestu, pretože\nza žalované daňové zločiny hrozí sťažovateľovi pri zachovaní právnej kvalifikácie trest\nodňatia slobody v trvaní od 7 rokov do 12 rokov, teda vysoký trest.\nRovnako ako v predchádzajúcich väzobných uzneseniach poukázal okresný súd na tú\nskutočnosť, že sťažovateľ je stíhaný aj pre inú závažnú trestnú činnosť. Prokurátor\nKrajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) podal na okresnom súde\n9. apríla 2019 obžalobu, na podklade ktorej je pod sp. zn. 4 T 27/2019 vedené trestné\nkonanie aj proti\n\n, s ktorým sa sťažovateľ mal dopustiť pokračovacieho\n\nobzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného\nzákona, za čo im v prípade uznania viny hrozí trest odňatia slobody v trvaní od 20 rokov\ndo 25 rokov alebo až doživotie. Na Okresnom súde Michalovce podal prokurátor krajskej\nprokuratúry 4. júna 2019 obžalobu pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti\npodľa § 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, konanie je vedené\npod sp. zn. 8 T 64/2019. Obidve veci sú v štádiu hlavného pojednávania.\nOkresný súd taktiež konštatoval, že okolnosti tvrdené sťažovateľom vo vzťahu k jeho\npohybu a pobytu pred zadržaním už okresný súd aj krajský súd opakovane posudzovali\na vyhodnotili ich ako irelevantné. Dôvody na tzv. preventívnu väzbu podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku sú dané tým, že sťažovateľ páchal prejednávané skutky počas\ndlhšieho obdobia, t. j. od mája 2012 do júla 2017, pokračoval v trestnej činnosti a dopustil\nsa viacerých úmyselných trestných činov v reálnom súbehu. Aj už spomenuté ďalšie trestné\nstíhania vedené na okresnom súde a Okresnom súde Michalovce umocňujú okrem obavy\nz úteku sťažovateľa aj obavu z pokračovania v trestnej činnosti.\n28. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o nahradenie jeho väzby písomným sľubom,\nresp. dohľadom mediačného a probačného úradníka, krajský súd poukázal na záver\nokresného súdu, že vzhľadom na charakter prejednávanej trestnej činnosti, ale aj vzhľadom\nna osobu sťažovateľa nie je na mieste nahradiť jeho väzbu ponúknutými inštitútmi.\n\n11\n\n29. Krajský súd v napadnutom uznesení konštatoval, že skutočnosti uvádzané\nokresným súdom vyplývajú z predloženého procesného trestného spisu. Krajský súd\nuviedol, že v predmetnej trestnej veci naposledy rozhodoval 6. februára 2020\npod sp. zn. 4 Tos 10/2020, keď uviedol, v čom vidí dôvod väzby u sťažovateľa podľa § 71\nods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku. Krajský súd sa už vtedy stotožnil s výrokmi\nokresného súdu, keď neprijal písomný sľub sťažovateľa na nahradenie väzby a nenahradil\nväzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nNa základe preskúmania príslušného trestného spisu dospel krajský súd k záveru,\nže od posledného rozhodnutia zo 6. februára 2020 do dňa rozhodnutia okresného súdu\n29. apríla 2020 boli nariadené štyri hlavné pojednávania, dôkazy sa vykonávali len\nna hlavnom pojednávaní 20. mája 2020. Dôvodné podozrenie sťažovateľa z trestnej\nčinnosti, pre ktorú bola na neho podaná obžaloba, naďalej pretrváva, dokazovanie nie je\nukončené. Dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku podľa názoru\nkrajského súdu naďalej trvajú, pretože od posledného rozhodnutia krajského súdu nedošlo\nk žiadnym zmenám. Vzhľadom na osobu sťažovateľa a charakter stíhanej trestnej činnosti\nsa aj krajský súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, že nie je možné u neho nahradiť\nväzbu písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného\nurčenia obmedzení aj s kontrolou technickými prostriedkami.\nVychádzajúc z uvedených úvah, krajský súd sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú\nzamietol.\n30. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia krajského súdu\n(a príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu, na ktorého\ndôvody poukazuje a stotožňuje sa s nimi krajský súd, pozn.) konštatuje, že z jeho\nodôvodnenia vo vzťahu k zákonom predpokladaným dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1\npísm. a) a c) Trestného poriadku, pre ktoré aj bol sťažovateľ obmedzený na osobnej\nslobode, nevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad\nrelevantnej zákonnej úpravy vo veci konajúcimi súdmi s dôsledkom porušenia základného\npráva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy.\nKrajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia\nTrestného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy\n12\n\nvychádzajú z konkrétnych faktov podporených vykonaným dokazovaním, sú logické,\na preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.\n31. Zo záverov, ku ktorým dospel krajský súd pri posudzovaní podmienok väzby\nsťažovateľa v jeho trestnej veci, pritom nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia\npríslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nKrajský súd vymedzil dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku ich\nzákonným pomenovaním a na podporu svojich záverov poukázal na konkrétne skutočnosti\nvyplývajúce z trestného spisu.\n32. Podľa odôvodnenia väzobných rozhodnutí oboch konajúcich súdov základná\nmateriálna podmienka väzby sťažovateľa, a to dôvodnosť podozrenia zo spáchania\nvyšetrovaných skutkov, je primerane zdôvodnená konkretizáciou doterajších výsledkov\ndokazovania majúcich podľa mienky ústavného súdu dostatočnú relevanciu.\nPokiaľ ide o námietku formulovanú v ústavnej sťažnosti, spochybňujúcu doterajšie\nvýsledky dôkazného procesu, predovšetkým výpovede tzv. kajúcnikov ich konfrontáciou\ns vlastnými subjektívnymi hodnoteniami dôkazov predostretými sťažovateľom, poukazuje\nústavný súd na svoju ustálenú judikatúru. V nej ústavný súd opakovane judikuje,\nže pri rozhodovaní o väzbe obvineného sa nerozhoduje o jeho vine, resp. nevine, ale sa\nposudzuje len to, či sú v danom štádiu trestného konania vo vzťahu k osobe obvineného\nzistené\n\nskutočnosti\n\ndostatočne\n\nodôvodňujúce\n\npodozrenie\n\nzo\n\nspáchania\n\nskutku\n\nvyšetrovaného trestného činu, keď hĺbkové hodnotenie dôkazov je vyhradené rozhodovaniu\nvo veci samej a nasleduje zásadne po ukončení dokazovania (pozri napr. II. ÚS 259/2019,\nII. ÚS 112/2020). Ani skutočnosti, ktoré konajúce súdy prezentovali ako dôvody\npodporujúce útekovú a preventívnu väzbu, ktorá bola u sťažovateľa ustálená, a ktoré\nzároveň podľa súdov vylučujú možnosť nahradenia väzby sťažovateľa miernejším\nopatrením, sa nejavia ústavnému súdu ako vágne a nepresvedčivé.\n33. Právne závery odôvodnenia napadnutého väzobného rozhodnutia krajského súdu\n(v spojení s predmetným rozhodnutím okresného súdu) korešpondujú so skutkovými\nzisteniami a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle (majú totiž logickú podobu, pričom\n13\n\nargumenty sú jasne vysvetlené a sú súčasne dostatočne zrozumiteľné), ale komplexného\nzhodnotenia všetkých skutkových okolností významných pre rozhodovanie o väzobnej\notázke. Ústavný súd súčasne zastáva názor, že konajúcimi súdmi prezentovaná interpretácia\njednotlivých ustanovení aplikovaných právnych noriem (príslušných ustanovení Trestného\nporiadku týkajúcich sa väzobného rozhodovania) nijako nepopiera ich účel ani zmysel a má\nteda z hľadiska ich ústavnej konformnosti akceptovateľnú podobu.\nÚstavný súd tak uzatvára, že konajúce súdy sa posúdením väzobnej veci sťažovateľa\nzaoberali dostatočne, náležite a primerane.\n34. Ústavný súd na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím\nna svoju judikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie, pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti\nnamietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Tos 61/2020 z 15. júna\n2020 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.3 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu\n35. Ústavný súd sa osobitne vysporiadal aj so sťažovateľom formulovanou\nnámietkou porušenia čl. 5 ods. 3 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu\nv kontexte argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti a upriamuje pozornosť na ustálenú\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je čl. 5 ods. 3 dohovoru\naplikovateľný na situáciu prvotnej súdnej kontroly zákonnosti obmedzenia osobnej slobody\nnasledujúcej bezprostredne po „zatknutí“ (t. j. na prvotné rozhodovanie o vzatí do väzby).\nNa prípad sťažovateľa, u ktorého išlo o nasledujúcu previerku zákonnosti väzby – žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie na slobodu a rozhodovanie o jeho ponechaní vo väzbe,\nteda aplikovateľné nie je (II. ÚS 81/2017).\n14\n\n36. Pretože neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu a namietaným porušením čl. 5 ods. 3 dohovoru, ústavný súd ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného prerokovania v časti namietajúcej porušenie\npráva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 4 Tos 61/2020\nz 15. júna 2020 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n37. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n38. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. septembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bd4574a2-7a21-4545-a7b9-b33b9131a8c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1"}, {"guid": "ussr:4ec58dc8-bbc1-4808-904f-3fa01e1b00ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1"}, {"guid": "ussr:1964105c-c462-43cb-b469-e7f814d3487a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.81.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 81/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.81.2017.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "cd2ad623-ff0e-4008-9c2b-b0a8922b2e3f:5e2dd204-202f-446d-b34d-c8bdbdf07fa9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4320010385.1", "spisova_znacka": "4Tos/61/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Tos/61/2020 z 5. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-08-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4320010385.1"}, {"guid": "55f3bbbe-68ee-4f89-8114-8bd3f7fa22e6:67178c00-53c6-44d8-a0e7-ef653d189928", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Tk/1/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 5Tk/1/2018 z 28. 3. 2018", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/55f3bbbe-68ee-4f89-8114-8bd3f7fa22e6:67178c00-53c6-44d8-a0e7-ef653d189928"}], "citovane_v": []}