{"guid": "ussr:95380e78-98de-40e3-960c-855290836106", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.40.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 40/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 40/2020 z 30. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 40/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.40.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/95380e78-98de-40e3-960c-855290836106", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.40.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.40.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.40.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 40/2020-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa)\n\na sudcu\n,\n\nPetra\n\nMolnára\n\npredbežne\n\n,\n\nprerokoval\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n,\n, zastúpeného spoločnosťou\n\nAdvokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., Sládkovičova 13, Žilina, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát JUDr. Dušan Chlapík, vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 3 To 95/2016 z 12. januára 2017 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n29. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 95/2016 z 12. januára 2017 (ďalej len „uznesenie\nkrajského súdu“).\n2. Ako to z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovateľ bol rozsudkom\nOkresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 T 9/2016 z 26. júla 2016\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) uznaný vinným za to, že «... v období od 19.03.2014\ndo 09.07.2015 obžalovaný\n\nnezisteným spôsobom opakovane obstaral hydrochlorid\n\nmetamfetamínu (ďalej len „pervitín“), ktorý následne po spoločnej dohode s obžalovaným\nza účelom ďalšej distribúcie predávali obžalovanému\nspoločne alebo prostredníctvom obžalovaného\n\n, a to buď\n\n, ktorému obžalovaný\n\nponechával z vykonaného predaja províziu, pričom predaj drog takto realizovali na rôznych\nmiestach v okrese\n\n, ale najmä v meste\n\nv priemere raz za týždeň,\n\nza cenu cca 70,- €/cm³, v rôznych objemoch podľa záujmu obžalovaného\n\n, s ktorým\n\ndohadovali objem predávaného pervitínu a miesto odovzdania telefonicky alebo\nprostredníctvom SMS s tým, že objednávka typu „A“ označovala 10 dávok pervitínu,\nobjednávka typu „B“ označovala 20 dávok pervitínu a objednávka typu „C“ označovala\n30 dávok pervitínu, a takto konali o. i. aj:\n- dňa 19.03.2014 v priestoroch toaliet obchodného domu TESCO v\nkedy obžalovaný\n\npredal obžalovanému\n\n2\n\n,\n\npervitín v objeme 2 cm³ a pervitín\n\nv objeme 1 cm³ mu daroval dňa 03.07.2015 okolo 15:00 hod. na parkovisku v obci\n, kedy obžalovaní\n\na\n\ndoviezli a predali obžalovanému\n\npervitín v objeme 2 cm³\n- dňa 09.07.2015 okolo 13:30 hod. v\n\n,\n\nna parkovisku za budovou tzv. Národného frontu, kedy obžalovaní\na predali obžalovanému\n\na\n\npervitín v objeme 2 cm³ a obžalovaný\n\nzískaný pervitín držal pri sebe alebo v byte č.\n\ndoviezli\ntakto\n\n, bytového domu č.\n\na následne ho sčasti spotreboval vlastným užitím a v zostávajúcej časti ho\nv rámci okresu\n\npredával ďalším osobám za sumu 10,- €/dávka s tým, že\n\njednotliví záujemcovia ho kontaktovali telefonicky alebo prostredníctvom SMS, aby si\ndohodli objem kupovaného pervitínu a miesto odovzdania a obžalovaný\n\ntakto konal,\n\naž kým nebol dňa 09.07.2015 zadržaný policajtmi a následne vzatý do väzby, ... pričom\nv zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. v platnom znení je metamfetamín zaradený do II. skupiny\npsychotropných látok...». Sťažovateľ (obžalovaný) spoločným konaním s inou osobou\nneoprávnene zadovážil, prechovával po akúkoľvek dobu, previezol a predal psychotropnú\nlátku a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas; na viacerých\nosobách), čím spáchal obzvlášť závažný zločin – „Nedovolená výroba omamných látok\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi“\npodľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „Trestný zákon“) v spojení s § 138\npísm. b), j) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu\nbol rozsudkom okresného súdu uložený medzi inými trest odňatia slobody vo výmere\ndesiatich rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\n3. Sťažovateľ a jeho spoluobžalovaní podali proti rozsudku okresného súdu riadne\na včas odvolanie – riadny opravný prostriedok. Uznesením krajského súdu bolo odvolanie\nsťažovateľa a jeho spoluobžalovaných ako nedôvodné zamietnuté.\n4. Následne sťažovateľ a jeho spoluobžalovaní proti uzneseniu krajského súdu podali\nriadne a včas dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok, ktoré bolo uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Tdo 46/2017\n\n3\n\nz 30.\n\nseptembra\n\n2019\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„uznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu“)\n\npre\n\njeho\n\nnedôvodnosť zamietnuté. Uznesenie najvyššieho súdu bolo obhajcovi sťažovateľa doručené\n11. novembra 2019.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol:\n«... Vady konania, ktoré namietal a poukazoval na ne sťažovateľ už v konaní pred\nprvostupňovým súdom boli prenesené a prelínajú sa aj s ďalšími rozhodnutiami\nv prejednávanej veci sťažovateľa... zákonný sudca permanentne počas hlavných\npojednávaní dňa 19.04.2016, 01.06.2016 a 24.06.2016 vo veci pri podrobnom výsluchu\nobžalovaných a svedkov, zisťovaním skutkového stavu, odstraňovaním nedostatkov\nobžaloby,\n\nvykonaním\n\ndôkazov,\n\nktoré\n\nstrany\n\nnenavrhovali,\n\nporušoval\n\n„zásadu\n\nkontradiktórnosti konania“ a „rovnosti strán“ svojím konaním (dokazovaním), ktorým\nsuploval činnosť prokurátora ako procesnej strany pri vykonávaní dokazovania\nna preukázanie a podporu tvrdení uvádzaných v obžalobe... Súd by nemal z vlastnej\niniciatívny vnášať do sporu nové skutočnosti alebo dôkazy, ak je už pred ich vykonaním\nzrejmé, že môžu prospieť len jednej zo strán...\nSťažovateľ poukazuje na zásadu trestného konania vyjadrenú v § 2 ods. 10/ Tr. por.\na uvádza, že orgány činné v trestnom konaní majú súdu umožniť spravodlivé\nrozhodnutie a zároveň poukazuje na Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 14.05.2008\nč. k. II. ÚS 2014/2007, v ktorom vytkol súdu aktívne zasahovanie do dokazovania\npri pasivite prokurátora...\nSťažovateľ zároveň poukazuje na porušenie ďalších záruk spravodlivého\nprerokovania pred súdom, a to:\n- právo na oboznámenie sa s obvinením v zmysle ust. Čl. 6 ods. 3/ písm. a)\nDohovoru,\n- právo na prípravu obhajoby v zmysle ust. Čl. 6 ods. 3/ písm. b) Dohovoru,\n- právo na obhajobu v zmysle ust. Čl. 6 ods. 3/ písm. c) Dohovoru (vo všetkých\nštádiách trestného konania, možnosť voľného výberu obhajcu),\n- právo na riadne dokazovanie v zmysle ust. Čl. 6 ods. 3/ písm. d) Dohovoru...\n... v trestnom konaní boli použité dôkazy, ktoré boli prokurátorom označené\nv obžalobe. Jedná sa o výpovede sťažovateľa a spoluobvinených\n\n4\n\na\n\npri neodkladnom úkone (zadržaní v zmysle § 85 ods. 1/ Tr. por.) zo dňa 09.07.2015\n(10.07.2015) v pozícii „zadržaných podozrivých“ pre skutok, ktorý im bol orgánmi činnými\nv trestnom konaní nepravdivo oznámený ako „zločin“ nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi ..., pričom\nbolo zo skutkových okolností už v tomto čase preukázané, že skutok, pre ktorý boli\n„zadržaní podozriví“ vypočúvaní, mal byť už v čase začatia trestného stíhania a vznesenia\nobvinenia dňa 10.07.2015 právne kvalifikovaný ako „obzvlášť závažný zločin“... v dôsledku\nčoho bol daný dôvod nutnej obhajoby u sťažovateľa už od jeho zadržania, ktorého práva ho\norgány činné v trestnom konaní zbavili.\nVzhľadom k okolnosti, že tomu tak nebolo, mal byť predmetný vyšetrovací úkon\n-výsluch vykonaný (zopakovaný) po vznesení obvinenia za prítomnosti obhajcu obvineného\n(sťažovateľa) a ostatných spoluobvinených, nakoľko v opačnom prípade, nie je možné tento\nvýsluch použiť ako zákonný zistený dôkaz a nemôže byť ani prečítaný pri vykonávaní\ndokazovania v konaní pred súdom a súd nemôže naň prihliadať. Takýmto procesným\npostupom súdu došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu...\nSťažovateľ ďalej namietal porušenie práva na riadne dokazovanie v zmysle čl. 6\nods. 3/ písm. d) Dohovoru s poukazom na právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6\nods. 1/ Dohovoru, kedy sa rozhodujúce súdy námietkami sťažovateľa voči nezákonnej\na protiprávnej zmene právnej kvalifikácii skutku podľa § 172 ods. 1/ písm. b), c), d), ods. 2/\npísm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. v spolupáchateľstve vzhľadom\nna posúdenie páchania skutku „po dlhší čas“ a „na viacerých osobách“, vôbec nezaoberali\na tieto okolnosti neboli v rámci dokazovania jednoznačne preukázané...\nUž v prípravnom konaní sťažovateľ namietal posudzovanie páchaného skutku\nvo vzťahu k jeho osobe kvalifikačným kritériom „po dlhší čas“ v zmysle ust. § 172 ods. 2/\npísm. c), § 138 písm. b) Tr. zák., ktoré podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, nakoľko\nna toto nebol jednoznačný záver a nebolo možné presne zodpovedať otázku „po aké časové\nobdobie sa sťažovateľ dopúšťal trestnej činnosti“...\nSťažovateľ namieta v zmysle práva na riadne dokazovanie, posúdenie skutku\nzávažnejším spôsobom konania v zmysle ust. § 138 písm. j) Tr. zák. „na viacerých\nosobách“, pričom z ust. § 127 ods. 12) Tr. zák viacerými osobami sa rozumejú najmenej\n\n5\n\ntri osoby. V predmetnom konaní vedomosť sťažovateľa, že svojim konaním spôsobí následok\nnajmenej trom rôznym osobám, nebola preukázaná...\nJe potrebné poukázať, že počas prípravného konania, ako aj samotného konania\npred súdom nebol prezentovaný žiadny relevantný a jednoznačne usvedčujúci dôkaz\npreukazujúci oprávnenosť kvalifikácie skutku sťažovateľa ako „obzvlášť závažného\nzločinu“ v zmysle ust. § 172 ods. 2/ písm. c) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b), j)\nTr. zák...\nSťažovateľ namieta porušenie práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia odvolacím\nKrajským súdom v Žiline č. k. 3To/95/2016-1441 zo dňa 12.01.2017, ktorý svoje\nrozhodnutie podľa názoru sťažovateľa nedostatočne odôvodnil a nevysporiadal sa\nso všetkými námietkami a odvolacími dôvodmi sťažovateľa a ďalších spoluobžalovaných...»\n6. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1/ Ústavy SR\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1/ Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a slobôd Uznesením Krajského súdu Žilina č. k. 3To/95/2016 -1441 zo dňa 12.01.2017\nv spojení s Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 9T/9/2016-1345 zo dňa\n26.07.2016 porušené bolo.\nUznesenie Krajského súdu Žilina č. k. 3To/95/2016-1441 zo dňa 12.01.2017 sa\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Žiline je povinný do 15 dní od vydania Nálezu Ústavného súdu SR\nuhradiť sťažovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 346,26\nEur... na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n\n7\n\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n12. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu.\n13. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti predovšetkým namieta porušenie práva\nna obhajobu, a to najmä:\n- právnou kvalifikáciou skutku pri jeho zadržaní a pri vznesení obvinenia\nako „zločinu“, a nie ako „obzvlášť závažného zločinu“, resp. následnou zmenou právnej\nkvalifikácie skutku, čím došlo k porušeniu práva na povinnú obhajobu za pomoci obhajcu\nuž pri jeho zadržaní, práva na oboznámenie sa s obvinením a práva na prípravu obhajoby,\n- nezopakovaním výsluchov sťažovateľa a jeho spoluobžalovaných vykonaných\npri neodkladnom úkone v postavení „zadržaných podozrivých“ po vznesení obvinenia\nza prítomnosti ich obhajcov,\n- porušením zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, keď okresný súd\nbez návrhov prokurátora aktívne zasahoval do dokazovania v prospech obžaloby.\n14. Sťažovateľ zároveň namieta, že uznesenie krajského súdu je založené\nna dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, a to konkrétne na výsluchoch\nsťažovateľa a jeho spoluobžalovaných vykonaných pri neodkladnom úkone v postavení\n„zadržaných podozrivých“ pred vznesením obvinenia a bez prítomnosti ich obhajcov.\n15. Sťažovateľ tiež namieta aj nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, čo sa\ntýka osobitného kvalifikačného znaku „spáchania činu závažnejším spôsobom konania“,\n\n8\n\nt. j. „po dlhší čas“ a „na viacerých osobách“ v zmysle § 172 ods. 2 písm. c) Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písm. b) a j) Trestného zákona.\n16. Napokon sťažovateľ vytýka krajskému súdu, že spáchanie trestného činu (skutku)\n„po dlhší čas“ a „na viacerých osobách“ nebolo preukázané, krajský súd sa nevysporiadal\nso všetkými odvolacími námietkami sťažovateľa a jeho spoluobžalovaných a navyše\nuznesenie krajského súdu je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a arbitrárne.\n17. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú\nobdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom\npostupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť\npodstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na obdobne aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na príslušnom súde. Tomuto\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).\n19. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však\n\n9\n\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n20. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnuté uznesenie krajského súdu, ústavný súd\nv prvom rade podotýka, že v zmysle § 124 poslednej vety zákona o ústavnom súde ak bol\nvo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti\nvo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté,\nzačína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku (uznesenia\nnajvyššieho súdu). Ústavný súd preto považoval dvojmesačnú lehotu v zmysle § 124 prvej\nvety zákona o ústavnom súde na podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu v tomto\nprípade proti označenému uzneseniu krajského súdu za zachovanú.\n21. Vzhľadom na charakter námietok sťažovateľa ústavný súd tiež zdôrazňuje svoju\nstabilnú judikatúru, podľa\n\nktorej\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí prvostupňového súdu\n\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05), pretože prvostupňové\na odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\n22. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia\nrozsudku okresného súdu:\n«... Dňa 12.07.2015 obžalovaný pred sudcom pre prípravné konanie (č. l. 15 spisu\nOS DK sp. zn. 0Tp/14/2015) potvrdil páchanie trestnej činnosti. Uviedol, že pervitín vozili\ntýždenne v objeme 1 až 2 cm³. Pervitín mu odovzdali aj dňa 09.07.2015. Pervitín\nzabezpečoval len\n\nod neznámeho zdroja.\n\nvo výške 10,- €/cm³. Počas výsluchu obžalovaný\n\n10\n\nmal z predaja drog províziu\nponúkal spoluprácu\n\npri odhaľovaní drogovej trestnej činnosti a spontánne pritom uviedol konkrétne mená osôb,\nktoré pozná ako dílerov a užívateľov drog.\nDňa 31.08.2015 (č. l. 78 spisu OS DK sp. zn. 0Tp/14/2015) obžalovaný uviedol,\nže počas pobytu vo väzbe ho obžalovaný\nvšak\n\nzopakoval,\n\nže\n\ndrogovú\n\nčinnosť\n\nnahováral na zmenu výpovede.\npáchali\n\nspoločne\n\ntak,\n\nako\n\nuž\n\nuviedol\n\nv predchádzajúcich výpovediach.\nDňa 04.09.2015 (č. l. 89 spisu OS DK sp. zn. 0Tp/14/2015) obžalovaný opäť priznal,\nže predával drogy\n\nod augusta 2014, pričom dovtedy\n\nPervitín však vždy zabezpečoval len obžalovaný\nDňa 02.11.2015 (č. l. 519)\ns\n\npredával drogy sám.\n\n.\n\nzopakoval že páchal túto trestnú činnosť spolu\n\n. Doplnil, že už v júli 2014 z počutia vedel, že\n\npredáva drogy. S\n\nsa\n\nstretávali zväčša v\n\n, ale niekedy aj v\n\n2014 ho\n\ns tým, že mu bude voziť pervitín. Pervitín mu vozili\n\npredstavil\n\nspoločne, ale niekedy šiel\n\nza\n\n. Už v auguste\n\naj sám... Pervitín mu vozili cca 2x týždenne,\n\nzväčša v piatok v objeme 1 až 2 cm³. Objem pervitínu si dohadovali s\n\ntelefonicky,\n\npričom objem určili buď číselne alebo písmenami s tým, že písmeno „A“ znamenalo 1 cm³,\npísmeno „B“ 2 cm³ a písmeno „C“ 3 cm³. Pervitín mávali odložený v byte v\nna určenom mieste...\nVykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal,\nje trestným činom a spáchali ho obžalovaní, ktorí sú za jeho páchanie trestne zodpovední.\nSúd pritom vychádzal z viacerých dôkazov, ktoré pri súhrnnom a komplexnom hodnotení,\nmajúc pritom na zreteli, že žiaden z dôkazov nemá vopred (ex lege) určenú dôkaznú\nhodnotu a prioritu, preukazujú spáchanie tohto obzvlášť závažného zločinu jednotlivými\nobžalovanými.\nObžalovaný\n\nod začiatku priznal nakupovanie pervitínu od obidvoch\n\nobžalovaných tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku...\nObžalovaný\n\nsvoju výpoveď v priebehu celého trestného konania prakticky\n\nnemenil a v prípravnom konaní opakovane (pred vyšetrovateľom, pred sudcom\npre prípravné konanie) opisoval spôsob a priebeh nákupu drog od oboch obžalovaných...\nPredaj pervitínu obžalovanému\na\n\nzo strany obžalovaných\n\npriznal dokonca samotný\n\n. Krátko po zadržaní síce takú činnosť\n\n11\n\npopieral, ale následne už opakovane v rámci svojich výpovedí (v prítomnosti obhajcu)\npriznal spoluúčasť na distribúcii pervitínu pre\nza účelom dosiahnutia zisku, keďže\nObžalovaný\n\n. Rovnako priznal, že tak konal\n\nmu vyplácal z predaja a prevozu drogy províziu.\n\nsíce tvrdil, že drogy prevážal a predával\n\n„len“ od augusta\n\n2014, to však nijako neznižuje závažnosť ním páchanej trestnej činnosti (viď nižšie úvahy\nk aplikácii § 138 písm. b) Tr. zák.). Aj vo vzťahu k\n\nmožno uviesť, že vzhľadom\n\nna vysokú intenzitu jednotlivých nákupov (minimálne raz týždenne) je akceptovateľné, že\nnedokázal presne ustáliť frekvenciu „obchodných stretnutí“ s\n\na nakupované\n\nmnožstvo drogy uvádzal len orientačne, keďže konkrétny objem kupovanej drogy sa\ndohadoval vždy ad hoc podľa dopytu oznámeného\nsymbolu. Spoluprácu medzi obžalovanými\n\npoužitím písmenového\na\n\npreukazujú aj zvukové záznamy odpočutých telefonických hovorov\n\nv tomto smere\ns jeho\n\ndodávateľom, vrátane SMS správ...\nVšetci traja obžalovaní páchali tento obzvlášť závažný zločin „po dlhší čas“.\nJe preukázané, že z ich strany išlo o opakujúce sa konanie v trvaní od 19.03.2014 až do ich\nzadržania (09.07.2015). Nešlo teda o jednorazovú trestnú činnosť, ani o činnosť krátkeho\ntrvania. Obžalovaný\n\nod začiatku uvádza deň svojich menín ako prvý deň, kedy mu\n\npredal pervitín a časť mu dal ako darček k sviatku s tým, že čoskoro mu už\npredstavil\n\nako osobu, cez ktorú mu bude posielať pervitín. Niet dôvodu, prečo\n\nv tomto smere neveriť obžalovanému\n\n, keď všetky ostatné časti jeho výpovede boli\n\npreukázané ako pravdivé.\nOdhliadnuc od toho však treba uviesť, že osobitný kvalifikačný znak podľa § 138\npísm. b) Tr. zák. by zostal zachovaný aj v prípade páchania tejto trestnej činností „len“\nod augusta 2014 (ako tvrdí\n\n). Doba kratšia ako 12 mesiacov by síce pri niektorých\n\ndruhoch trestných činov nepostačovala na naplnenie znaku „dlhší čas“ (rozh. KS Žilina\nsp. zn. 1To/99/2011 - Jtk č. 1/12), v zásade však platí princíp - čím prísnejší trestný čin, tým\nkratšia doba potrebná na „dlhší čas“ (Samaš O. -„Trestný zákon - stručný komentár“,\nIura edition 2006, str. 296).\nOhľadom páchania tohto druhu trestnej činností (dílerstvo drog) nemožno\npoukazovať na judikatúru vzťahujúcu sa na „jednoduché“ prechovávanie drog zo strany ich\nkonzumenta pre vlastnú potrebu (Rt-13/2012)... Uvedené časové kritérium neplatí\n\n12\n\npre prípad predaja pervitínu rôznym osobám, a to bez ohľadu na okolnosť, či obžalovaný\npopri činnosti dílera drogu aj sám užíval (čo je u tejto kategórie osôb bežné). V súdnej\npraxi už bolo potvrdené, že aj dobu 6 mesiacov už možno považovať u dílera drog za\npáchanie trestnej činnosti „po dlhší čas“ (Rt-15/2015; rozh. KS Žilina sp. zn.\n1To/124/2013; rozh. OS Dolný Kubín sp. zn. 9T/36/2013)...»\n23. Z uznesenia krajského súdu, ktorým bolo odvolanie sťažovateľa a jeho\nspoluobžalovaných proti rozsudku okresného súdu zamietnuté, vyplýva, že krajský súd sa\nv celom rozsahu stotožnil so skutkovými a s právnymi závermi okresného súdu. Krajský súd\nv relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia ďalej okrem iného uviedol:\n„... K procesnému postupu okresného súdu je potrebné uviesť, že okresný súd nie je\nviazaný právnym posúdením skutku uvedeným v obžalobe. Trestný poriadok taktiež\nokresnému súdu dáva možnosť vykonať aj dôkazy, ktoré neboli stranami navrhnuté,\na to s cieľom, aby bol správne zistený skutkový stav tak, aby zodpovedal právnej kvalifikácii\nskutku. V tomto smere krajský súd nepovažuje postup okresného súdu v rozpore so\nzákonom.\nOkresný súd v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom\npojednávaní správne zistil skutkový stav tak, ako ho uviedol v napadnutom rozsudku. V\nodôvodnení rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy\nsvoje skutkové zistenie oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných\ndôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a\ntvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno\nvyvodiť bezpečný záver, že obžalovaní spáchali skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým\nsúdom. Taktiež pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku u jednotlivých obžalovaných, aj\nkrajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky skutkovej\npodstaty trestného činu tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.\nOkresný súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaných riadne a zodpovedajúco\nodôvodnil vo svojom rozsudku, preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na toto\nodôvodnenie.\nKrajský súd preskúmal aj výroky o trestoch a dospel k záveru, že tresty, tak ako boli\nobžalovaným uložené súdom prvého stupňa, sú v súlade so zákonom...\n\n13\n\nKeďže krajský súd nezistil pochybenia okresného súdu ani v ďalších výrokoch\nnapadnutého rozsudku, nepovažoval odvolania obžalovaných za dôvodné, a preto ich\npodľa § 319 Tr. por. zamietol...“\n24. Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva\nz citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu\nprávu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická\nosoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi\norgánmi Slovenskej republiky.\n25. Podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „Trestný poriadok“) dovolanie možno\npodať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené\nna dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, rozhodnutie je založené\nna nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd\nnemôže skúmať a meniť.\n26. Podľa názoru ústavného súdu, pokiaľ ide o sťažovateľom namietané\n(1.) porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, ďalej o námietku, že\n(2.) uznesenie krajského súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným\nspôsobom, a napokon o námietku, že (3.) krajský súd zistený skutok nesprávne právne\nposúdil, mal sťažovateľ možnosť domáhať sa preskúmania ústavnou sťažnosťou\nnapadnutého uznesenia krajského súdu využitím mimoriadneho opravného prostriedku,\na to dovolania, ktoré sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému súdu aj účinne\nvyužil, a o tomto jeho dovolaní bolo rozhodnuté uznesením najvyššieho súdu. Vo vzťahu\nk týmto námietkam sťažovateľa právomoci ústavného súdu predchádza právomoc\nnajvyššieho (dovolacieho) súdu, ktorý o jeho dovolaní – mimoriadnom opravnom\nprostriedku proti uzneseniu krajského súdu aj rozhodol. Sťažovateľ sa však svojou ústavnou\nsťažnosťou vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru uznesením najvyššieho súdu nedomáha,\n\n14\n\na preto v rámci týchto sťažnostných námietok identických s dovolacími námietkami\nvo vzťahu k namietanému porušeniu označeného základného práva podľa ústavy a práva\npodľa dohovoru uznesením krajského súdu ústavný súd na ich prerokovanie nemá\nprávomoc.\n27. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom\nprerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2\npísm. a) zákona o ústavnom súde].\n28. Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd argumentáciu\nsťažovateľa, podľa ktorej krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, a to najmä pokiaľ ide o (ne)preukázanie páchania trestného činu\n(skutku) „po dlhší čas“ a „na viacerých osobách“, a nevysporiadal sa so všetkými\nodvolacími námietkami sťažovateľa a jeho spoluobžalovaných, nevyhodnotil ako spôsobilú\nspochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.\nOdôvodnenie uznesenia krajského súdu v spojení s odôvodnením rozsudku\nokresného súdu je v plnom súlade s § 176 ods. 2 Trestného poriadku. Krajský súd sa\ns rozsudkom okresného súdu v celom rozsahu stotožnil a zároveň sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia vysporiadal aj so všetkými podstatnými odvolacími námietkami. Podľa názoru\nústavného súdu odôvodnenie uznesenia krajského súdu opierajúce sa o odôvodnenie\nrozsudku okresného súdu je presvedčivé a zrozumiteľné a konanie nevykazuje znaky\npodstatných pochybení procesného charakteru. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom\nkrajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\ndôvodov a námietok.\n\n15\n\n29. Podľa názoru ústavného súdu už okresný súd dal jasnú, zrozumiteľnú\na vyčerpávajúcu odpoveď na všetky skutkovo, ako aj právne relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, keď osobitným akcentom na odôvodnenie toho, že skutok\nbol obžalovanými vrátane sťažovateľa páchaný „po dlhší čas“, t. j. od 19. marca 2014\naž do 9. júla 2015 (pozri odôvodnenie rozsudku okresného súdu na s. 15), berúc do úvahy\nvšetky podstatné okolnosti prípadu, ustálil, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchali\nho obžalovaní, ktorí sú za jeho páchanie trestne zodpovední. Pokiaľ okresný súd považoval\nza preukázaný aj ďalší osobitný kvalifikačný znak, a to spáchanie činu (skutku)\n„na viacerých (aspoň troch) osobách“, hoci tento kvalifikačný znak tak, ako to uviedol\nnajvyšší (dovolací) súd (pozri odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu na s. 20), nie je\nv skutkovej vete rozsudku okresného súdu prítomný, vzhľadom na spoľahlivé preukázanie\nosobitného kvalifikačného znaku páchania činu (skutku) „po dlhší čas“, ktorý aj sám osebe\nzakladá spáchanie činu obzvlášť závažným spôsobom konania [§ 138 písm. b) Trestného\nzákona], uvedené pochybenie skutkového zistenia a nadväzujúceho právneho posúdenia\n(porušenia zákona) postavenie sťažovateľa zásadne neovplyvnilo (§ 371 ods. 5 Trestného\nporiadku), a preto aj podľa názoru ústavného súdu pre svoju intenzitu nemá za následok\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako ani práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu\nz obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyplývajú také argumenty, ktoré by boli\nspôsobilé rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť rozhodnutie o veci, a tým spochybniť ústavnú\nudržateľnosť záverov krajského súdu opierajúcich sa o závery okresného súdu.\n30. V nadväznosti na sťažovateľom deklarovaný prejav nespokojnosti s napadnutým\nrozhodnutím ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkov\nkonania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne\nakceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať\n\n16\n\ndo postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne\nnapr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n31. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nproti uzneseniu krajského súdu v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako podanú zjavne neopodstatnene.\n32. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30.januára 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-princíp rovnosti zbraní v konaní", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "obhajoba, obhajca", "rozhodnutie-odôvodnenie", "dokazovanie-zákonnosť vykonania dôkazov", "právna kvalifikácia-právna kvalifikácia trestného činu", "skutkový stav veci-zistenie", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konanie-kontradiktórnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "3f184669-4a74-4f7e-8862-e29742872bb1:03924a3c-0e48-40c8-a6a0-c150e2db5ffc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3816010164.1", "spisova_znacka": "3To/95/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/95/2016 z 6. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-12-06", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3816010164.1"}], "citovane_v": []}