{"guid": "ussr:004d19c8-c843-4d89-8bc0-3a5583d30008", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 397/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 397/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. II. ÚS 397/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "nazov": "čl. 44 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-44", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/004d19c8-c843-4d89-8bc0-3a5583d30008", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2019.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 397/2019-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\na Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného AK\n\nGRUBER, s. r. o., Janka Kráľa 3, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter\nGruber, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 44 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 29/2018 z 30. januára 2019\na rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 S 7/2017 zo 14. marca 2018, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\nzákladných práv podľa čl. 44 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 10 Sžk 29/2018 z 30. januára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 S 7/2017\nzo 14. marca 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol z dôvodu vlastníctva\nsusednej nehnuteľnosti účastníkom územného konania o umiestnenie stavby („Úprava\nnapojenia na cestu III. triedy“, pozn.), v ktorom pozitívne rozhodol stavebný úrad ‒ mesto\nHumenné (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutím zo 16. augusta 2016. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie.\n3. O odvolaní sťažovateľa rozhodol Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej\npolitiky (ďalej len „odvolací orgán“) rozhodnutím z 18. januára 2017, ktorým odvolanie\nsťažovateľa v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.\n4. Sťažovateľ napadol toto rozhodnutie správnou žalobou, v ktorej vytýkal\nrozhodnutiu odvolacieho orgánu, že sa s jeho odvolacími námietkami nevysporiadal, najmä\nnehodnotil námietku zaujatosti, ktorú vzniesol, námietku právnej neexistencie účelovej\nkomunikácie, ktorá sa má pripájať k ceste III. triedy. Zároveň sťažovateľ namietal, že\nodvolací orgán ani stavebný úrad sa vôbec nezaoberali jeho námietkami o konkrétnych\nrozporoch so Slovenskými technickými normami (ďalej len „STN“), ktoré podporil aj\npredložením odborného posudku.\n5. Krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol. V odôvodnení\nv podstatnom uviedol:\n„Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka, ktorá robí\nprocesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, je upravená v ustanovení § 178\nods. 1 Správneho súdneho poriadku. Zahŕňa v sebe kumulatívne dva predpoklady a to\npostavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým\nrozhodnutím vydaným v správnom konaní, t.j. že mu takýmto rozhodnutím bola spôsobená\n\n2\n\nujma. Žalobca môže účinne namietať iba tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený\nna svojich právach, pričom ukrátením na právach je potrebné rozumieť nielen ukrátenie na\nprávach hmotných ale aj na právach procesných. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti\nzáverov žalovaného a stavebného úradu a ich rozpore so zákonom v danom prípade\nnepostačuje. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré\nvychádza z konkrétneho právneho predpisu.\nŽalobca v žalobe tvrdí, že z vydaného rozhodnutia stavebného úradu ani žalovaného\nnemožno zistiť, ako sa správne orgány vysporiadali s jeho argumentáciou a námietkami\ntýkajúcimi sa pozemku parc. č. KN-C 4902/5 k.ú.\n\n, technického riešenia stavby, jej\n\nbezpečnosti, námietok vo vzťahu k uzavretej nájomnej zmluve medzi Mestom Humenné\na spoločnosťou\n\n, s.r.o., avšak z týchto námietok nevyplýva, ako bol žalobca\n\nukrátený na svojich subjektívnych právach, teda absentuje jedna zo základných a\nosobitných náležitostí žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu.\nZ obsahu podanej všeobecnej správnej žaloby žalobcom absentuje akékoľvek\ntvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy, teda žalovaného a stavebného\núradu ukrátený na svojich právach a nie je žiadnym spôsobom podložené.\nSprávny súd posudzoval v predmetnom konaní aj otázku, či územné rozhodnutie je\nspôsobilé ukrátiť žalobcu na jeho právach, pričom vychádzal aj z judikatúry Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky ... Rozhodnutie\no umiestnení stavby však reálne do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života nezasahuje, vytvára sa ním len právny\nzáklad pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti ani\ndôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.\nSprávny súd s poukázaním na vyššie uvedenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím\nstavebného úradu o umiestnení stavby nezasiahlo do práv a právom chránených záujmov\nžalobcu, pričom ako správny súd uviedol vyššie, žalobca ukrátenie na subjektívnych\nprávach v podanej žalobe žiadnym spôsobom nedefinoval a nepreukázal.\n... Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobcu, že sa stavebný úrad\na žalovaný žiadnym spôsobom nevyrovnali s Odborným posudkom..., ktorý žalobca v konaní\npredložil.\n\n3\n\nZ obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že stavebný úrad\nzačal územné konanie oznámením zo dňa 29.03.2016 a nariadil prerokovanie návrhu\na ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 28.04.2016, pričom poučil\núčastníkov konania podľa § 42 ods. 5 stavebného zákona.\nPodľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad upozorňuje účastníkov, že svoje\nnámietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne\nneprihliadne. Rovnako odvolací orgán v odvolacom konaní podľa § 42 ods. 5 neprihliada\nna námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej\nlehote. Ide tu o tzv. koncentračnú zásadu uplatňujúcu v územnom a stavebnom konaní.\nŽalobca odborný posudok vypracovaný\n\npredložil\n\nstavebnému úradu dňa 13.05.2016 (vyplýva to z administratívneho spisu), teda až po\ntermíne prerokovania návrhu dňa 28.04.2016, dokedy bol povinný námietky a pripomienky\nstavebného úradu predložiť. Ak teda stavebný úrad a žalovaný na predložený odborný\nposudok neprihliadali, postupovali v súlade so zákonom.“\n6. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorou namietal, že\nstavebný úrad námietky sťažovateľa neakceptoval a odborným posudkom, ktorý sťažovateľ\npredložil v konaní, sa žalovaný vôbec nezaoberal. Rovnako sa žalovaný nezaoberal\nnámietkami a dôkazmi týkajúcimi sa porušovania predpisov bezpečnosti cestnej premávky,\nochrany životného prostredia a porušovania technických noriem.\nSťažovateľ nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že žalobca nepreukázal, že bol\nrozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a že to nie je žiadnym\nspôsobom podložené. V správnej žalobe jasne a zrozumiteľne popísal rozsah ukrátenia\nsvojich práv a právom chránených záujmov, ktoré má ako vlastník nehnuteľnosti susediacej\nso stavbou, ktorá je predmetom územného konania.\nSťažovateľ nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že námietky, odborný posudok,\nneboli uplatnené včas. Podľa jeho názoru § 36 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný\nzákon“) nie je koncentračnou zásadou, ktorou by bolo dňom ústneho pojednávania\nznemožnené účastníkovi konania, ktorý včas uplatnil námietky a pripomienky navrhnúť,\n\n4\n\nprípadne predložiť dôkaz. Sťažovateľ je názoru, že predloženým odborným posudkom\npreukázal svoje námietky vo forme dôkazu.\n7. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako\nnedôvodnú podľa § 461 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ,,SSP“) zamietol s tým, že\nsa s právnym posúdením veci krajským súdom v plnom rozsahu stotožnil. V relevantnej\nčasti odôvodnenia napadnutého rozsudku sa uvádza:\n„Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie,\nktorým sa stavba priamo nerealizuje..., územným rozhodnutím sa len vytvára právny základ\npre rozhodnutie o realizácii stavby, čím k porušeniu práva vlastníkov pozemkov reálne\nnemôže dôjsť... Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby,\nstavebné povolenie, ktoré môže, ale nemusí byť v budúcnosti vydané.\nOtázka ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých pozemkov sa teda\nbude riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní... Vydaním územného rozhodnutia\nsprávne orgány nemohli v danej veci reálne ukrátiť žalobcu na jeho vlastníckom práve,\npráve na priaznivé životné prostredie, na hygienických ani občianskych právach, ani\nna práve na súkromie, či znížiť štandard jeho bývania (pohodu bývania), a preto nebol\nv tomto rozsahu ani podľa názoru kasačného súdu splnený základný predpoklad potrebný\npre vyhovenie žalobe.\n... vydaním územného rozhodnutia žalované správne orgány nemohli nijako reálne\nukrátiť žalobcu na jeho právach, pretože rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje\nstavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky pre umiestnenie\nstavby, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.\nNa základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa\nním určuje len stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je\nmožné až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní.\nÚzemné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je\nlen právnym základom pre stavebné povolenie...\n... Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Z uvedených\ndôvodov preto dospel kasačný súd k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že nebolo\npreukázané, že sťažovateľ ako žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach.\n\n5\n\nNa aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu\nnestačí iba, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom\nkonaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musí byť ako účastník správneho\nkonania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom\nsprávneho orgánu, na svojich právach ukrátený.\nK námietke sťažovateľa, že územné konanie nie je ovládané koncentračnou zásadou\nkasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Kasačný súd má za potrebné uviesť, že územné\nkonanie je ovládané koncentračnou zásadou, ktorá jednoznačne vyplýva z § 36 Stavebného\nzákona, ktorá znamená, že všetky námietky, pripomienky a stanoviská môžu účastníci\nkonania aj dotknuté orgány uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, resp. v určenej\nlehote. Vzhľadom na uvedené sa kasačný súd stotožnil so záverom krajského súdu, že\nsťažovateľom predložený odborný posudok, ktorý predložil dňa 13.05.2016, bol predložený\noneskorene, keďže ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním sa konalo dňa\n28.04.2016. Uvedený odborný posudok bol tak sťažovateľom predložený až po termíne\nústneho pojednávania, do ktorého bol sťažovateľ povinný uplatniť námietky, dôkazy\na pripomienky. Z uvedeného dôvodu tak správne orgány postupovali správne, keď\nna oneskorene predložený odborný posudok neprihliadali.“\n8. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namieta najmä nedostatok dôvodov napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu, ktorý sa nevysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou\nsťažovateľa obsiahnutou v kasačnej sťažnosti. Najvyššiemu súdu vytýka, že sa sústredil iba\nna dva aspekty prípadu. Prvým je riešenie otázky, či je územné rozhodnutie spôsobilé\nzasiahnuť do práv sťažovateľa. K tomu sťažovateľ uvádza:\n„... práve v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby dochádza podľa Stavebného\nzákona... k riešeniu rozhodujúcich okolností, na základe ktorých sa rozhoduje, či sa práve\ndaná stavba na danom pozemku môže umiestniť a určujú sa podmienky pre umiestnenie\nstavby. V následnom konaní o vydaní stavebného povolenia sa už týmito okolnosťami\nstavebný úrad nezaoberá a považuje ich za vyriešené právoplatným rozhodnutím\no umiestnení stavby. Účastníci konania o vydaní stavebného povolenia a dotknuté osoby\nteda nemajú reálne ani formálne v konaní o vydanie stavebného povolenia možnosť vzniesť\nakékoľvek námietky, ktoré by mohli ovplyvniť okolnosti umiestnenia stavby na danom\n\n6\n\nstavebnom pozemku. Je teda zrejmé, že takéto námietky je možné relevantne uplatniť jedine\nv územnom konaní o umiestnení stavby a pokiaľ sa takýmito námietkami stavebný úrad\nnezaoberá, resp. ich vyhodnotí nesprávne... môže dôjsť k ukráteniu účastníka takéhoto\nkonania na jeho subjektívnych právach, pričom nápravu takéhoto ukrátenia nie je možné\nrealizovať, alebo riešiť v následnom, nadväzujúcom konaní o vydanie stavebného\npovolenia. ... Akákoľvek okolnosť pre ktorú by územné rozhodnutie o umiestnení stavby\nnebolo v súlade s objektívnym právom, popiera možnosť, aby územné rozhodnutie o\numiestnení stavby mohlo byť právnym základom pre vydanie stavebného povolenia.\n... predmetom konania o umiestnení stavby mala byť neexistujúca vec... Predmetný\npozemok nie je žiadnou inžinierskou stavbou, cestou, miestnou a ani účelovou\nkomunikáciou, a teda v právnom slova zmysle neexistuje žiadna komunikácia ako stavba,\nktorá má byť podľa projektovej dokumentácie predloženej navrhovateľom v konaní\no umiestnení stavby rekonštruovaná pre účely využitia nadrozmernou nákladnou dopravou.\n... orgán verejnej správy(sa)dopustil vady takej značnej intenzity, na ktorú musí\nsprávny súd prihliadať ex offo a ktorá vedie k záveru, že na vydané napadnuté\nadministratívne rozhodnutie je potrebné nahliadať ako na paakt.“\n9. Sťažovateľ ďalej napadnutému rozsudku najvyššieho súdu vytýka posúdenie\nkoncentračnej zásady v územnom konaní extenzívnym spôsobom v neprospech účastníka\núzemného konania:\n«Sťažovateľ... v kasačnej sťažnosti i v predchádzajúcich konaniach neodmietol\naplikovanie koncentračnej zásady v územnom konaní ako takej, avšak poukázal na to, že\nkoncentračná zásada sa vzťahuje na určenie doby, dokedy je možné v územnom konaní\nuplatniť námietky a pripomienky, čo sťažovateľ v pôvodnom administratívnom konaní splnil\na námietky včas uplatnil. Sťažovateľ však poukázal na to, že koncentračnou zásadou\nv žiadnom prípade nemôže byť obmedzené právo účastníka konania produkovať dôkazy\nna preukázanie svojich riadne a včas uplatnených námietok.\n... Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku o kasačnej sťažnosti, v bode 35., neprípustným,\narbitrárnym spôsobom extenzívne vyložil ustanovenie §-u 36 Stavebného zákona tak, že\npodľa Najvyššieho súdu SR sa koncentračná zásada vzťahuje aj na produkovanie dôkazov\no uplatnených námietkach a pripomienkach účastníka konania.\n\n7\n\n... nie je možné stotožniť dôkazy a stanoviská s námietkami a pripomienkami, ide o\nrozdielne procesné inštitúty... a odopretie možnosti dokazovania včas uplatnených námietok\nje v rozpore s procesnými normami a Ústavou Slovenskej republiky.»\n10. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva\n\n..., a to právo na súdnu a inú právnu\n\nochranu, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 10Sžk/29/2018 zo dňa 30.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 5S/7/2017-155 zo dňa 14. marca 2018 porušené boli.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 10Sžk/29/2018 zo dňa 30.01.2019 a vec vracia Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľa\n\n, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n8\n\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem\nvšeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať\na) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,\nb) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa\nsťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,\nc) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,\nd) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť\nk porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n16. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). Za iné\ndôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne\n\n9\n\nokolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a ich únosnosť\nz hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).\n17. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie\na aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02).\n18. Ústavný súd konštantne judikuje, že medzi obsahom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť, preto ich porušenie tvrdené sťažovateľom\nposudzoval spoločne (m. m. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 331/2018).\nIII.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu\n19. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu bol sťažovateľ oprávnený podať\nkasačnú sťažnosť, čo aj využil.\n20. S ohľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že kasačná sťažnosť (hoci\nsmerovala proti právoplatnému rozsudku krajského súdu) predstavovala v okolnostiach\nprejednávanej veci účinný prostriedok, prostredníctvom ktorého následne najvyšší súd ako\nsúd kasačný poskytoval ochranu základným právam i právam zaručeným medzinárodnými\nzmluvami, ktorých porušenie sťažovateľ namietal v ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému\nsúdu. Dokazuje to i skutočnosť, že najvyšší súd o kasačnej sťažnosti sťažovateľa rozhodol\nmeritórne tak, že ju podľa § 461 SSP zamietol. Je tak naplnená ústavná podmienka pre\naktiváciu princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy („ak o ochrane týchto práv\n\n10\n\na slobôd nerozhoduje iný súd“), ktorá ústavnému súdu odníma právomoc konať\na rozhodovať o ochrane označených základných práv i práva podľa dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu.\n21. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre nedostatok\nsvojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu\n22. Sťažovateľ namieta porušenie označených procesných ústavných práv\narbitrárnosťou napadnutého rozsudku, ktorý sa nevysporiadal s niektorými podstatnými\nnámietkami a zároveň poskytol ústavne nesúladný výklad § 36 Stavebného zákona, ktorým\nboli rozšírené povinnosti bez zákonnej opory v neprospech sťažovateľa.\n23. Prvú námietku tvorí nesúhlas sťažovateľa so záverom kasačného (aj krajského\nsúdu), že územné rozhodnutie nie je spôsobilé zasiahnuť do práv sťažovateľa, pretože tvorí\nlen právny rámec pre umiestnenie stavby. V nadväznosti na túto úvahu najvyšší súd uzavrel,\nže „vydaním územného rozhodnutia žalované správne orgány nemohli nijako reálne ukrátiť\nžalobcu na jeho právach“. Podporne najvyšší súd v bode 31 odôvodnenia vymenúva\nniektoré hmotné práva, v rozsahu ktorých nebol splnený základný predpoklad pre vyhovenie\nžalobe. Za relevantný dôvod na vyslovenie nezákonnosti územného rozhodnutia považuje\nprípadný rozpor s požiadavkou ochrany životného prostredia (bod 32 odôvodnenia).\n24. V konaní krajský súd odkazuje okrem iného na nález ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 22/02, preto považuje ústavný súd za potrebné z neho odcitovať v tomto rozsahu:\n„Podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu obsahom základného práva na inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy poskytovanú orgánom štátnej správy je umožniť\nkaždému reálny prístup k takému orgánu a tomu zodpovedajúcu povinnosť tohto orgánu\nvo veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu ústavnoprávnych princípov upravených v druhej\nhlave siedmom oddiele ústavy (I. ÚS 84/97)... Vychádzajúc zo základnej charakteristiky\na podstaty správneho konania ústavný súd uvádza, že každý správny orgán, ktorý má konať\n11\n\na rozhodovať v správnom procese, je orgánom právnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1\nústavy.\n... Úlohou i cieľom územného konania je vykonať požadované opatrenia v území tak,\naby bola v plnom rozsahu zabezpečená ochrana záujmov spoločnosti ako celku pri\nsúčasnom rešpektovaní oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.\n... Súkromný záujem je v konaní zabezpečený vymedzením okruhu subjektov, ktorým\nzákon priznáva postavenie účastníka konania.\n... účelom konania o umiestnení stavby je vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby\nako predpokladu pre vydanie stavebného povolenia..., v ktorom sú požiadavky ochrany\nprírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie len časťou z ďalších\npožiadaviek ustanovených v § 39a ods. 2 stavebného zákona na vydanie rozhodnutia\no umiestnení stavby.“\n25. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky\na podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.\n26. Základné právo na inú právnu ochranu sa napĺňa takým procesným postupom\na rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu, ktorý je v súlade s procesnými a hmotnými\nprávnymi normami vzťahujúcimi sa na vec. Správny orgán je tým subjektom, ktorý je\npovinný poskytovať účastníkom konania a ich oprávneným záujmom právnu ochranu\nv rozsahu svojej pôsobnosti spôsobom súladným s platným právom. Táto povinnosť mu\nvyplýva z § 3 ods. 1 SSP ako všeobecného procesného kódexu na úrovni administratívneho\nkonania. K tomu patrí aj povinnosť realizovať výklad aplikovateľného práva tak, aby bol\nposkytnutý výklad v súlade s ústavou a základnými právami účastníkov konania. To si\nvyžaduje okrem iného uprednostnenie toho z viacerých do úvahy pripadajúcich výkladov\nprávnej normy, ktorý čo najmenej obmedzuje práva účastníkov konania a nerozširuje\nzákonom ustanovené povinnosti extenzívnym výkladom v neprospech účastníkov konania.\n27. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\n\n12\n\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n28. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta\nvýkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Účelom správneho súdnictva nie je\nnáprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade\nvykonávaná (podobne napr. III. ÚS 502/2015, III. ÚS 33/2018).\n29. Aj vzhľadom na uvedené je pre meritórne posúdenie dôvodnosti správnej žaloby\nvždy dôležité, či došlo k reálnemu ukráteniu na subjektívnych právach žalobcu v dôsledku\nnezákonne poskytnutej právnej ochrany administratívnym orgánom. Ide o záver súdu o tom,\nči ukrátenie na právach, ktoré žalobca v správnej žalobe tvrdil, aj v konaní preukázal.\nÚstava, Správny súdny poriadok ani iný právny predpis nerozlišujú pre naplnenie aktívnej\nprocesnej legitimácie v správnom súdnictve medzi ukrátením žalobcu na právach hmotných\na procesných, dôležité je len to, či ide o jeho subjektívne práva.\n30. Zároveň ústavný súd dodáva, že nie každé zistené procesné pochybenie je\ndôvodom na zrušenie administratívneho rozhodnutia, pretože nie je účelom správneho\nsúdnictva dosiahnutie procesného purizmu v administratívnom konaní, ale účinná ochrana\npráv jednotlivca. Bezpochyby však môže dôjsť k takému porušeniu procesných pravidiel\nv administratívnom konaní, ktoré je spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť preskúmavaného\nrozhodnutia či zasiahnuť do práv účastníka ústavne neakceptovateľným spôsobom.\n31. Ústavný súd uzneseniami sp. zn. IV. ÚS 228/2011 a sp. zn. IV. ÚS 242/2011\nvo veci priestupkov na úseku slobodného prístupu k informáciám vyhodnotil ako ústavne\nakceptovateľný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého sa rozhodnutie o priestupku\nosobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu\npozíciu toho, kto podal návrh na prerokovanie priestupku. V týchto skutkových a právnych\nokolnostiach vecí ústavný súd judikoval, že pre procesnú legitimáciu na podanie správnej\nžaloby je potrebné splnenie dvoch kumulatívnych podmienok – postavenie účastníka\n\n13\n\nsprávneho konania a ukrátenie práv žalobcu, ktoré musí byť v žalobe „tvrdené, podložené\na aspoň potenciálne možné“.\n32. Vzhľadom na to, že pojem „podložené“ sa opakovane v súdnej praxi voľne\nzamieňa za „preukázané“ (ako to bolo aj v tomto konaní vedenom krajským súdom, pozn.),\nústavný súd považuje za vhodné upresniť, že pre splnenie podmienok aktívnej procesnej\nlegitimácie žalobcu (žalobnej legitimácie) postačuje žalobné tvrdenie o porušení\nakýchkoľvek hmotných alebo procesných subjektívnych práv účastníka konania, podložené\nskutkovou a právnou argumentáciou, ktoré nie je už z povahy veci prima facie vylúčené.\nPreukazovanie namietanej nezákonnosti rozhodnutia, ako aj reálnej existencie tvrdeného\ndopadu tejto nezákonnosti na právnu sféru žalobcu je vecou meritórneho prieskumu\nsprávneho súdu a unesenia dôkazného bremena žalobcu, čiže aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu.\n33. Pri posudzovaní ústavnej konformnosti zvoleného výkladu § 36 Stavebného\nzákona ústavný súd zohľadňuje účel koncentračnej zásady, ktorým je rýchlosť\na hospodárnosť konania. Zároveň však nemožno opomenúť, že v právnom štáte nikoho\nnemožno nútiť konať tak, ako mu zákon neukladá (čl. 2 ods. 3 ústavy). Predmetná norma\n(§ 36) ustanovuje povinnosť účastníka konania predložiť všetky námietky a pripomienky\nnajneskôr pri ústnom prejednaní veci s následkom neprihliadnutia na oneskorené námietky\na pripomienky. Z hľadiska teórie procesného práva ide celkom jednoznačne o zákonom\nustanovenú povinnosť tvrdenia, pričom o dôkaznej povinnosti k týmto tvrdeniam zákon\nmlčí. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho vysvetlenia extenzívnym\nvýkladom (nepochybne zohľadňujúcim účel ustanovenia) rozšíril zákonom ustanovenú\npovinnosť tvrdenia o výslovne neustanovenú dôkaznú povinnosť. Uvedené považuje\nústavný súd za extenzívny výklad v neprospech účastníka, ktorý je z ústavného hľadiska\nnevhodný, narúšajúci princíp právnej istoty a zásadu, že nikoho nemožno nútiť konať,\nčo mu zákon neukladá. Ústavný súd sa preto vo všeobecnosti prikláňa k názoru sťažovateľa,\nže účastník, ktorý riadne dostatočne konkrétnym spôsobom a včas pri ústnom prejednaní\nveci uplatní svoje relevantné námietky a až neskôr predloží odborné posúdenie na podporu\nsvojich skôr uplatnených námietok, splní svoju zákonnú povinnosť podľa § 36 Stavebného\nzákona. Zároveň však platí, že správny orgán nie je povinný s rozhodovaním vyčkávať, či\n14\n\na kedy účastník predloží ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je procesnou\nzodpovednosťou účastníka postupovať bez zbytočného odkladu a správny orgán má\npovinnosť zohľadniť všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Teda aj neskôr predložený odborný\nposudok, ak tento len preukazuje včas uplatnené tvrdenia a bol predložený pred vynesením\nrozhodnutia. Uvedené korešponduje riadnemu a spravodlivému výkonu verejnej správy.\nÚstavný súd sa teda zameral na skúmanie účinkov zvoleného výkladu na základné právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu z hľadiska ich ústavnej akceptovateľnosti.\n34. V prejednávanej veci sťažovateľ poukazuje na svoje námietky predložené\nsprávnemu orgánu prvého stupňa 28. apríla 2016, ktoré podľa svojho obsahu (vychádzajúc\nz bodu 26 napadnutého rozsudku, keďže sťažovateľ ich ústavnému súdu nepredložil, pozn.)\nvšak nie sú uplatnením tých rozporov so STN, ktoré sú obsiahnuté v dodatočne\npredloženom\n\nodbornom\n\nstanovisku\n\n(polomer\n\nzákruty,\n\nvzdialenosti\n\nkrižovatiek\n\na nedostatočná oddelenosť chodcov, pozn.), ale smerujú k možnosti iného napojenia\ndotknutej stavby, všeobecnej bezpečnosti pri prevádzke na komunikácii, osadzovaniu\ndopravného značenia. Zároveň je dôležitou právnou okolnosťou veci, že Ministerstvo\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky pred začatím územného konania udelilo\nnavrhovateľovi územného konania výnimku zo štandardizovaného technického riešenia\nkomunikačného napojenia (polomer cesty, pozn.), preto nesúlad s týmto ustanovením STN\nsprávne orgány hodnotili s prihliadnutím na výnimku. V tejto veci teda sťažovateľ nesplnil\nsvoju povinnosť predostrieť argumentáciu včas v takej kvalite a rozsahu (uplatnenie\nkonkrétnych námietok rozporu s STN, ktoré by len následne odborne „ošetril“ posudok,\npozn.), aby dodatočne predložený odborný posudok bolo možné považovať len za dôkaz\nk jeho skôr uplatneným tvrdeniam.\n35. V skutkových a právnych okolnostiach prejednávanej veci preto ani nesprávne\nzvolený extenzívny výklad nemá potenciál zasiahnuť do práva sťažovateľa na súdnu\nochranu s ústavnoprávnou relevanciou, keďže z hľadiska správneho súdu je dôvodom\nna zrušenie napádaného rozhodnutia taká vada, pri odstránení ktorej a zopakovaní procesu\nbezchybným spôsobom by mohol účastník dosiahnuť pre seba výhodnejšie rozhodnutie.\nTo nie je prípad sťažovateľa.\n\n15\n\n36. K námietke o právne neexistujúcom predmete konania, ktorou sa podľa tvrdenia\nsťažovateľa najvyšší súd mal zaoberať, ústavný súd dodáva, že nezistil jej ústavnú\nrelevanciu. V tejto súvislosti len poukazuje na vyjadrenia obsiahnuté v bode 35 a 40\nnapadnutého rozsudku krajského súdu.\n37. Z uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu a základným právom sťažovateľa podľa č. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1\nlistiny a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nezistil takú príčinnú súvislosť ústavnoprávnej\nrelevancie, ktorá by odôvodňovala po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyslovenie\nporušenia označených práv sťažovateľa, a preto v tejto časti ústavnú sťažnosť ako zjavne\nneopodstatnenú odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n38. Nad rámec uvedeného však ústavný súd považuje za potrebné ešte dodať, že\núvahy o všeobecnej nespôsobilosti územného rozhodnutia zasiahnuť do práv účastníkov\nkonania nie sú namieste. Nemožno paušálne vylúčiť potenciál územného rozhodnutia\nzasiahnuť do subjektívnych práv účastníkov konania ústavne neakceptovateľným\nspôsobom. S poukazom na účel správneho súdnictva je úlohou správneho súdu zaoberať sa\ntými porušeniami práv, ktoré žalobca v jednotlivom prípade namieta a preukazuje\na poskytovať mu účinnú individualizovanú súdnu ochranu. Správny súd poskytuje\nžalobcovi (účastníkovi správneho konania) súdnu ochranu pred porušovaním jeho\nzákladného práva na inú právnu ochranu poskytovanú správnymi orgánmi.\nIII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 44 ods. 1 ústavy\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\n39. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti s poukazom na nález ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 22/02 zo 6. marca 2002, z ktorého vyplýva, že územné rozhodnutie o umiestnení\nstavby je spôsobilé porušiť základné právo na priaznivé životné prostredie, vytýka\nnajvyššiemu súdu aplikovanie tohto právneho názoru „v odôvodnení rozsudku o kasačnej\nsťažnosti mechanicky“ bez zohľadnenia okolností posudzovanej veci. Ďalšiu argumentáciu\nsťažovateľ vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 44 ods. 1\nústavy, a to najmä konkrétne skutkové a právne dôvody porušenia práva na priaznivé\n\n16\n\nživotné prostredie, neponúka. Uvedená argumentácia smeruje k procesným aspektom\ndostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré tvorí obsah základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na bolo vyhodnotené v časti III.2 tohto uznesenia. Vo vzťahu ku právu na priaznivé životné\nprostredie tak absentuje relevantná ústavnoprávna argumentácia, ktorá je jednou\nzo zákonných náležitostí ústavnej sťažnosti podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom\nsúde a ktorá zároveň tvorí právny rámec rozsahu ústavného prieskumu podľa § 45 zákona\no ústavnom súde (viazanosť ústavného súdu rozsahom a dôvodmi sťažnosti, pozn.).\n40. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nedostatok náležitosti sťažnosti\nustanovených § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "stavebné konanie-územné rozhodnutie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9b746746-e5f7-4eda-8b76-6a6fbc8bf54d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.331.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.331.2018.1"}, {"guid": "ussr:254b612b-c0c1-49a7-bde8-ff6cfcd784c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:301220ff-1eb6-4261-a892-c11f42a2b467", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:301220ff-1eb6-4261-a892-c11f42a2b467"}, {"guid": "ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6522ddce-67bf-4af9-aed3-d2e65ab0b4ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 z 16. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-16", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6522ddce-67bf-4af9-aed3-d2e65ab0b4ce"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:71747d0f-e48f-4dd5-84e5-e9a313ba5c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/97 z 20. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-20", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "d7193669-1c98-4172-a599-ac7bfcd07441:a7a1646f-6610-45bb-863d-71089c435f0d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200154.1", "spisova_znacka": "1Svk/46/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/46/2022 z 31. 7. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200154.1"}, {"guid": "ce1fcc93-03c8-42dc-9e9d-1e24dd97c040:b86d4b73-daa8-4738-be8e-576ef9c75ba4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3020200352.1", "spisova_znacka": "3Svk/3/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/3/2022 z 30. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3020200352.1"}, {"guid": "eb435f3b-be37-43bb-9413-99577db8b024:1c8c1841-9486-4639-8b17-ea5e9ade5d18", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200096.1", "spisova_znacka": "2Sžk/1/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžk/1/2020 z 26. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200096.1"}, {"guid": "2f360ede-6815-4960-83f0-2ed2f152ca84:1de60f7d-e224-40b1-8b34-c4100a08ad30", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1020201661.1", "spisova_znacka": "8Sžrk/3/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžrk/3/2021 z 16. 12. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1020201661.1"}, {"guid": "63782e3b-e79c-431d-9dd2-b7ba465a7cb8:a4a883b0-7940-4a01-8454-5ae8f3d8fdcb", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100173.5", "spisova_znacka": "3S/2/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3S/2/2023 z 26. 3. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100173.5"}, {"guid": "012563ac-5336-4af2-bed4-5f54a31ee58c:5cbd872b-7e9d-450a-8ef2-af6b4cc4fb7b", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100173.1", "spisova_znacka": "6S/38/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6S/38/2025 z 31. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-10-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100173.1"}]}