{"guid": "ussr:8741816e-40b3-4622-b0b6-4336d2c795e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.395.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 395/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 395/2020 z 10. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. II. ÚS 395/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.395.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8741816e-40b3-4622-b0b6-4336d2c795e9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.395.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.395.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.395.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 395/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Tatianou Polkovou, Na priekope 174/13, Žilina, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 1 Cdo 98/2019 z 25. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nbola 18. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 98/2019 z 25. septembra 2019\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca v konaní\nvedenom na Okresnom súde Čadca (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 7 Cpr 2/2015\ndomáhal určenia neplatnosti písomného napomenutia proti Kysuckej nemocnici\ns poliklinikou Čadca (ďalej len „žalovaná“). Okresný súd rozsudkom č. k. 7 Cpr 2/2015-104\nz 10. mája 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) zamietol žalobu sťažovateľa\na zaviazal ho nahradiť žalovanej trovy konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie\nodôvodnil tým, že sťažovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti\npísomného upozornenia podľa v tom čase platného a účinného § 80 písm. c) Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nrozsudkom č. k. 8 CoPr 10/2016-126 z 29. novembra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) na základe odvolania sťažovateľa rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovanej\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Cdo 118/2017 z 25. októbra 2017 tak, že ho odmietol\na žalovanej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Ústavný súd nálezom\nsp. zn. III. ÚS 409/2018 z 20. marca 2019 rozhodol, že základné právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 118/2017\nz 25. októbra 2017 porušené boli a ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil a vec\nvrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa proti rozsudku\nkrajského súdu odmietol. Dovolací súd svoje rozhodnutie založil na právnom názore, podľa\nktorého dovolanie sťažovateľa je podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) neprípustné a existenciu\n\n2\n\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP sťažovateľ nevyargumentoval jasným\na konkrétnym spôsobom.\n5. Sťažovateľ ústavnú sťažnosť odôvodňuje odmietnutím právneho formalizmu,\naplikovaného dovolacím súdom v ústavnou sťažnosťou napadnutom uznesení, ktorý podľa\njeho názoru vedie k odmietnutiu spravodlivosti.\n6. Sťažovateľ namieta, že odôvodnenie napadnutého uznesenia v bodoch 17 a 18\nnezodpovedá argumentom sťažovateľa uvedeným v dovolaní k prípustnosti dovolania\npodľa § 420 ods. 1 písm. f) CSP a dovolacím dôvodom podľa § 431 ods. 1 CSP. Sťažovateľ\nuvádza, že v dovolaní nenamietal nedostatok odôvodnenia, ako to nesprávne tvrdí dovolací\nsúd v bode 17 odôvodnenia, a rovnako v dovolaní nenamietal ani nedostatky v procese\nzisťovania skutkového stavu, ako to tiež nesprávne tvrdí dovolací súd v bode 18\nodôvodnenia napadnutého uznesenia. Okresný súd a krajský súd totiž vôbec nezačali proces\nzisťovania skutkového stavu, keďže žaloba bola zamietnutá z procesného dôvodu ‒\nnepreukázanie\n\nnaliehavého\n\nprávneho\n\nzáujmu\n\nna\n\nurčenie\n\nneplatnosti\n\npísomného\n\nnapomenutia zamestnanca zamestnávateľom.\n7. V dovolaní sťažovateľ namietal, že okresný súd a krajský súd svojím procesným\npostupom porušili zásadu zákazu denegatio iustitiae. Zamietnutie žaloby z procesného\ndôvodu súdom prvej inštancie potvrdené odvolacím súdom považuje sťažovateľ\nza neoprávnený zásah do práva na spravodlivý proces a znemožnenie uskutočnenia\nprocesných oprávnení, ako napr. prednesenie obrany vyvracajúcej skutkové okolnosti,\nna ktorých bolo založené písomné napomenutie s tým, že dôkazné bremeno na preukázanie\nskutkových tvrdení uvedených v písomnom napomenutí bolo na žalovanej.\n8. Sťažovateľ argumentuje takto: „28. Fundamentálna právna otázka vo vzťahu\nk § 421 ods. 1 písm. b/ a § 432 CSP je nastolená v bode 21 ods. 2 dovolania s tým,\nže riešenie tejto otázky predložil sťažovateľ dovolaciemu súdu v bodoch 9-19 dovolania\nvzhľadom k tomu, že sťažovateľov právny názor odvolací súd odmietol.\n29. Sťažovateľovi sa javí (podľa odôvodnenia sťažovateľom napadnutého\nrozhodnutia dovolacieho súdu), že dovolací súd sa domáha vymedzenia právnej otázky\n3\n\nz hľadiska gramatického a vecného jednou vetou zakončenou otáznikom. Takéto chápanie\nvymedzenia právnej otázky považuje sťažovateľ za neprijateľný formalizmus odporujúci\nmateriálnemu chápaniu práva na súdnu ochranu ako integrálnej súčasti právneho štátu.\n30. Otázky, ktoré nastoľuje dovolací súd (bod 28 odôvodnenia rozhodnutia\ndovolacieho súdu) a majú predstavovať vady dovolania, sú parciálnymi otázkami vo vzťahu\nk\n\nfundamentálnej\n\nprávnej\n\notázke,\n\nktorou\n\nje\n\nmožnosť\n\nresp.\n\nnemožnosť\n\nbrániť\n\nsa zamestnancom proti písomnému napomenutiu zamestnávateľom samostatnou určovacou\nžalobou.\n31. Odkaz na možnosť žalovať splnenie povinnosti alebo osobitný právny postup\nupravený v príslušných právnych predpisoch (bod 29 odôvodnenia napadnutého\nsťažnosťou) v okolnostiach sťažovateľovej veci neobstojí.\nZákonník práce v § 77 rieši obranu (zamestnanca) proti skončeniu pracovného\npomeru zo strany zamestnávateľa a nie možnosť právnej ochrany proti v poradí prvému\npísomnému\n\nnapomenutiu\n\nzamestnanca.\n\nInak\n\npovedané,\n\nbez\n\ndruhého\n\npísomného\n\nnapomenutia podľa dovolacieho súdu nemá zamestnanec právo na žiadnu súdnu ochranu\nproti v poradí prvému písomnému napomenutiu.\n32. Sťažovateľ v rámci námietok porušenia súdom a dohovorom priznaného práva\nna spravodlivý súdny proces, namieta aj spôsob odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho\nsúdu. V odôvodnení je celkom 50 odkazov na konkrétne rozhodnutia najvyššieho súdu\ns uvedením spisovej značky alebo čísla judikátu a 6 odkazov na rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR s uvedením spisovej značky.\n33. Výrok súdneho rozhodnutia a jeho odôvodnenie má byť primárne jasný\na zrozumiteľný strane konania a odkaz na 50 rozhodnutí, judikatúru a stanoviská\nnajvyššieho súdu rozhodne pre stranu konania zrozumiteľný nie je. Ani právny zástupca\nstrany konania nemôže mať povinnosť dohľadať 50 rozhodnutí najvyššieho súdu\n(ako i 6 rozhodnutí ústavného súdu) a tieto predložiť a vysvetliť strane civilného konania.\nJasné a zrozumiteľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné povinnosti\nsúdu.“\n9. Sťažovateľ považuje právny názor, podľa ktorého je neosvedčenie naliehavého\nprávneho\n\nzáujmu\n\nna určení\n\nneplatnosti\n4\n\npísomného\n\nupozornenia\n\nzamestnávateľa\n\nna porušenie pracovnej disciplíny samostatným a prvoradým dôvodom na zamietnutie\ntakejto žaloby, za arbitrárny, a tým, že sa všeobecné súdy na troch stupňoch konania\nzaoberali výlučne procesnou stránkou veci a nepodrobili žalobu „vecnému a právnemu\nprieskumu sťažovateľových žalobných argumentov“, porušili jeho základné právo na súdnu\nochranu.\n10. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, toto napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, priznal sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 3 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho\nprávnej zástupkyne.\nII.\nRelevantná právna úprava\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n5\n\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na samotné posúdenie veci ústavným súdom\n17. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nktorý v dôsledku formalistického postupu odmietol dovolanie sťažovateľa, čím došlo\npodľa jeho názoru k odmietnutiu spravodlivosti.\n6\n\n18. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne\nneopodstatnená.\n\nO\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti\n\nsťažnosti\n\nmožno\n\nhovoriť\n\nvtedy,\n\nak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo\nvôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n19. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje\nlen vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny\nsúd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania\npred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní (m. m. II. ÚS 581/2017).\nV dovolacom konaní iniciovanom sťažovateľom ako dovolateľom procesné podmienky\nupravoval v čase podania dovolania § 419 a nasl. CSP.\n20. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že samotná otázka\nposúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky\nprípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu.\nInými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade\ns ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú\nustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho\nz čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru o porušení označeného\npráva sťažovateľa (m. m. III. ÚS 450/2017).\n21. Sťažovateľ v dovolaní namietal existenciu vady zmätočnosti [§ 420 písm. f)\nCSP], ktorú videl v tom, že vo veci konajúce všeobecné súdy rozhodli o zamietnutí žaloby\nsťažovateľa z procesných dôvodov bez jej vecného posúdenia. Zároveň namietal,\n7\n\nže prípustnosť dovolania je daná podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP (rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená).\n22. Po citácii všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam\nodvolacieho súdu vymedzeným v § 420 a § 421 CSP najvyšší súd v napadnutom uznesení\npoukázal na dôvody, ktorými možno odôvodniť dovolanie prípustné podľa § 420 CSP,\npričom zároveň zdôraznil, že dovolací dôvod sa v súlade s § 431 ods. 2 CSP vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada, ktorou sa odôvodňuje prípustnosť dovolania.\n23. Najvyšší súd v ďalšom zdôraznil, že dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno\nodôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432\nods. 1 CSP), pričom dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n24. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením najvyššieho súdu ústavný súd\npovažuje za preukázané, že najvyšší súd skúmal prípustnosť dovolania sťažovateľa nielen\npodľa § 420 CSP, ale aj podľa § 421 CSP a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné\nani podľa § 420 písm. f) CSP, ani podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n25. K sťažovateľom namietanej procesnej vade zmätočnosti vyplývajúcej z § 420\npísm. f) CSP najvyšší súd v napadnutom uznesení poukazuje na výklad pojmu „procesný\npostup“, ktorý je obsiahnutý vo viacerých tam uvedených rozhodnutiach najvyššieho súdu,\na preto uzavrel, že pokiaľ sťažovateľ namieta právne posúdenie veci tak, ako to vyplýva\nz jeho dovolacích argumentov, nejde o dôvod zmätočnosti.\n26. Najvyšší súd sa tak ako dovolací súd v napadnutom uznesení podľa názoru\nústavného súdu zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal s námietkou\nsťažovateľa, ktorou odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Najvyšší\nsúd sa s dovolacou argumentáciou sťažovateľa nestotožnil, a preto jeho dovolanie odmietol\n\n8\n\nv relevantnej časti ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné\n[§ 447 písm. c) CSP].\n27. K sťažovateľom namietanej prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP najvyšší súd v napadnutom uznesení zdôraznil mimoriadny význam obsahu pojmu\n„právna otázka“ a tiež spôsobu, akým dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje\nv dovolaní. Zároveň poukázal na to, že v prípade absencie vymedzenia právnej otázky\na nekonkretizovania\n\npodstaty\n\nani k posudzovaniu\n\nvšetkých\n\nprávnej\n\notázky\n\nnemôže\n\nprocesnoprávnych\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\npristúpiť\n\na hmotnoprávnych\n\notázok,\n\nktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd, inak by uskutočnil procesne\nneprípustný svojvoľný dovolací prieskum priečiaci sa nielen novej koncepcii právnej úpravy\ndovolania a dovolacieho konania, ale aj cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP.\n28. Najvyšší súd poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že uvedený dôvod\nprípustnosti dovolania predpokladá tiež to, že danú právnu otázku dovolací súd dosiaľ\nneriešil.\n29. V nadväznosti na to najvyšší súd konštatoval, že z obsahu dovolania\nnie je zrejmé, akú konkrétnu právnu otázku chce sťažovateľ riešiť, keď sťažovateľ\nv dovolaní dovolací dôvod podľa § 432 ods. 2 CSP vymedzil tak, že „Dovolateľ sa domáha,\naby dovolací súd posúdil nevyhnutnosť preukázania naliehavého právneho záujmu\npri tom type súdnej ochrany, ktorú zvolil, ale zároveň, aby podľa spôsobu vyriešenia tejto\nprávnej otázky posúdil aj existenciu naliehavého právneho záujmu dovolateľa na súdnej\nochrane s poukazom na bod 13 dôvodov dovolania.“. Následne sa najvyšší súd vyjadril,\nže pokiaľ bolo zámerom sťažovateľa riešiť otázku existencie naliehavého právneho záujmu\nna určení neplatnosti aktu zamestnávateľa z dôvodu, že tento akt – písomne upozornenie\nzamestnávateľa na porušenie pracovnej disciplíny, zostáva založený v osobnom spise\nsťažovateľa a bude ho sprevádzať jeho ďalším profesionálnym životom, nejde podľa jeho\nnázoru o otázku zásadného právneho významu.\n\n9\n\n30. V nadväznosti na citované predbežné závery najvyšší súd s prihliadnutím\nna právnu úpravu obsiahnutú v § 447 písm. f) CSP, podľa ktorej sa dovolanie odmietne,\nak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP,\ndovolanie sťažovateľa vo veci namietanej prípustnosti dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP odmietol.\n31. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu v časti týkajúcej sa namietanej\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nemožno podľa názoru ústavného\nsúdu považovať za formalistické, keďže absencia náležitosti vymedziť dovolací dôvod\nspôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, tak ako to bolo dané aj vo veci dovolania\npodaného sťažovateľom, je podľa Civilného sporového poriadku dôvodom na odmietnutie\ndovolania.\n32. Zároveň sa však najvyšší súd vyjadril aj k právnemu posúdeniu otázky,\nktoré pravdepodobne sťažovateľ zamýšľal spochybniť. Otázku danosti naliehavého\nprávneho záujmu pri určovacej žalobe v zmysle v tom čase platného a účinného § 80 písm.\nc) OSP nepovažoval najvyšší súd v okolnostiach daného prípadu za otázku zásadného\nprávneho významu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Najvyšší súd zároveň poukázal\nna iné\n\nprávne\n\nprostriedky,\n\nktoré\n\nsťažovateľ\n\nmá\n\nv prípade\n\npotreby\n\nodstránenia\n\nneistoty v právnom postavení k dispozícii, a odkázal na právnu úpravu podľa zákona\nč. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.\n33. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,\nktorým odmietol dovolanie sťažovateľa, konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom\nuznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s dovolacími\ndôvodmi sťažovateľa, s ktorým sa nestotožnil, a preto jeho dovolanie odmietol.\nPodľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu prima facie nemožno\npovažovať\n\nza neodôvodnené,\n\npričom\n\nzároveň\n\nneexistuje\n\nžiadna\n\nskutočnosť,\n\nktorá by signalizovala svojvoľný postup, resp. svojvoľné závery tohto súdu (v medziach\nposudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. také, ktoré by nemali oporu v zákone.\nZa situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\n\n10\n\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľa.\n34. Keďže najvyšší súd svoje rozhodnutie vo veci odmietnutia dovolania sťažovateľa\nzdôvodnil v dostatočnej a presvedčivej podobe, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\ndospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia\nporušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by po prípadnom prijatí relevantnej časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení.\n35. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť,\nktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n36. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa ústavný súd\nďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je podmienené\nvyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ef4d351-9743-4225-8843-0cea9429ac1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.409.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 409/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.409.2018.1"}, {"guid": "ussr:ff515c1c-e1e6-4520-9774-cb8423bd6351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 581/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 581/2017 z 14. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1"}, {"guid": "ussr:9de8bfd6-4aed-4d9f-8077-2bfa0895f64f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 450/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 450/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "1f2c42a6-b167-4a0f-917a-7e236aa4460d:0d365157-1483-4003-b56c-61de3fcd196a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315200617.1", "spisova_znacka": "1Cdo/98/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/98/2019 z 24. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315200617.1"}, {"guid": "939a13b1-9732-4890-b1a0-7ff3bea8cee2:c909189b-055d-4a75-a831-ac19a21136d6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5315200617.1", "spisova_znacka": "4Cdo/118/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/118/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5315200617.1"}, {"guid": "fdc021dd-8d10-4851-9da5-47ad4ae9bded:fdc8ae5c-6bcc-4726-9e45-021091aea29c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5315200617.1", "spisova_znacka": "8CoPr/10/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoPr/10/2016 z 28. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-11-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5315200617.1"}, {"guid": "4c768a62-5cd9-4a73-9860-68277e3f0003:97bd3d49-9359-4558-8a83-7a7b1debfe02", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cpr/2/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 7Cpr/2/2015 z 26. 5. 2015", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2015-05-26", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4c768a62-5cd9-4a73-9860-68277e3f0003:97bd3d49-9359-4558-8a83-7a7b1debfe02"}], "citovane_v": []}