{"guid": "ussr:6e5be48f-fe88-477e-a4ef-64eabc86aa14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.393.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 393/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 393/2019 z 2. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 393/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.393.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6e5be48f-fe88-477e-a4ef-64eabc86aa14", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.393.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.393.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.393.2019.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 393/2019-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\nzastúpeného\nadvokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. (20 C) 8 C 94/2012 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nveci v primeranej\n\nlehote\n\npodľa\n\nčl.\n\n6\n\nods.\n\n1\n\nDohovoru\n\no\n\nochrane\n\nľudských\n\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. (20 C) 8 C 94/2012 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. (20 C) 8 C 94/2012\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť\nmu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\np r i z n á v a trovy právneho zastúpenia v sume\n\n326,66 € (slovom tristodvadsaťšesť eur a šesťdesiatšesť centov), ktoré j e Okresný súd\nBratislava I p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej,\nMalacká cesta 5680/2B, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. (20 C) 8 C 94/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ\npodal 7. mája 2012 na okresnom súde žalobu o zaplatenie odškodného proti Slovenskej\nrepublike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„žalovaná“). Vec bola na okresnom súde pôvodne vedená pod sp. zn. 8 C 94/2012.\nNa poslednom pojednávaní konanom 25. septembra 2014 bez prítomnosti sťažovateľa,\nktorý bol v tom čase vo väzbe a okresný súd nezabezpečil jeho osobnú účasť z väzby\nna tomto pojednávaní, okresný súd vydal rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol.\nO podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) potvrdzujúcim rozsudkom sp. zn. 10 Co 87/2015 z 26. marca 2015.\n2\n\nProti tomuto rozhodnutiu súdu druhej inštancie podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol o dovolaní tak, že zrušil rozsudky\nokresného súdu aj krajského súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že rozhodnutie najvyššieho súdu\no jeho dovolaní mu nebolo zo strany okresného súdu ku dňu podania ústavnej sťažnosti\núčinne doručené do vlastných rúk: „Z povahy veci je však nesporným, že dovolací súd\nrozhodol v prospech sťažovateľa. Napriek tomu sťažovateľovi bolo dňa 30.07.2019\ndoručené predvolanie na pojednávanie dňa 17.10.2019.“\nPodľa sťažovateľa tým, že v napadnutom „kompenzačnom“ konaní nebolo za viac\nako 7 rokov a 3 mesiace právoplatne rozhodnuté, došlo k porušeniu jeho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd podľa názoru\nsťažovateľa nekoná efektívne a sústredene. Sťažnosť predsedovi okresného súdu sťažovateľ\nnepodal, pretože vzhľadom na dĺžku konania by sa minula účinkom.\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol týmto\nnálezom:\n„Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\njeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v kompenzačnom konaní\nč. k. (20C)8C 94/2012 porušené boli.\nOkresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod\nč. k. (20C)8C 94/2012 konal bez zbytočných prieťahov\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- Eur, ktoré je\nOkresný súd Bratislava I povinný mu zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\npriznáva úhradu trov konania v sume 326,66 Eur , ktoré je\nOkresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne...“\n\n3\n\n5.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\na\n\nuznesením\n\nč. k. II. ÚS 393/2019-19 z 5. decembra 2019 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril\nk prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil ústavnému súdu, či trvá na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti\nprípisom sp. zn. 1 SprV 514/2019 z 3. februára 2020, v ktorom predseda okresného súdu\nv podstatnom uviedol:\n«Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému nedoručeniu uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/41/2016 zo dňa 25. 04. 2017, vychádzajúc zo spisového\nmateriálu sp. zn. 8C/94/2012 a vyjadrenia zákonného sudcu, uvádzam, že zo spisu\nnevyplývajú žiadne prieťahy v súvislosti s doručovaním predmetného rozhodnutia, nakoľko\ntoto bolo sťažovateľovi doručené v zmysle § 111 ods. 3 CSP už dňa 22. 08. 2017, a pokiaľ\nsa týka opätovného doručenia predmetného uznesenia žiadateľovi dňa 29. 10. 2019, toto\nbolo realizované na žiadosť žiadateľa doručenú tunajšiemu súdu v konaní sp. zn.\n8C/94/2012 dňa 21. 08. 2019 a následne dňa 04. 10. 2019, ktorú odôvodnil skutočnosťou,\nže v čase doručovania predmetného rozhodnutia sa nezdržiaval v mieste doručenia, nakoľko\nbol v tom čase so svojou rodinou v zahraničí. Z uvedeného vyplýva, že predmetné\nrozhodnutie bolo žiadateľovi doručené dňa 29. 10. 2019 opätovne a to na jeho vlastnú\nžiadosť. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k tomuto doručovaniu nedošlo v konaní k vzniku\nprieťahov zo strany tunajšieho súdu.\nPokiaľ ide o celkovú dĺžku konania a prípadnej nečinnosti súdu, ktorá mala k tejto\ndĺžke prispieť, takúto nečinnosť tunajšieho súdu nemožno konštatovať, nakoľko súd vo veci\nkonal plynulo, na druhej strane však treba prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca sám\nsvojím správaním v značnej miere prispel k tejto dĺžke súdneho konania a to najmä tým, že\nsa opakovane nezúčastnil nariadeného pojednávania dňa 27. 05. 2014 ako aj 25. 09. 2014.\nZároveň je nezanedbateľné, že predmetom konania je uplatnený nárok sťažovateľa\n\n4\n\nna náhradu škody vo výške 23.922,76 EUR s príslušenstvom a náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch vo výške 14.000,-EUR v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čo samo o sebe predstavuje nielen právne,\nale aj skutkovo náročnú vec, pričom súdne konanie bolo na tunajšom súde skončené už dňa\n25. 09. 2014, vyhlásením rozsudku vo veci samej a následne právoplatne dňa 16. 06. 2015\nkedy tento rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 10Co/87/2015 zo dňa 26. 03. 2015. Následne bol tunajší súd oprávnený\nvo veci opätovne konať až po právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Cdo/41/2016 zo dňa 25. 04. 2017, ktorým bol zrušený nielen rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/87/2015 zo dňa 26. 03. 2015, ale aj rozsudok\ntunajšieho súdu, teda v konaní mohol pokračovať až po dni 22. 08. 2017. S poukazom\nna uvedené tunajší súd nenesie a ani nemôže niesť zodpovednosť za dĺžku trvania konania\nv období, kedy sa spis nachádzal na súdoch vyššieho stupňa.\nZáverom k sťažovateľom uvádzanému deštrukčnému konaniu tunajšieho súdu\nv predmetnom konaní a s tým súvisiacemu psychickému strádaniu sťažovateľa o výsledok\ntohto konania, spojeného s pocitom bezmocnosti a beznádeje v príčinnej súvislosti\ns údajným „korupčným konaním“ tunajšieho súdu, ako aj prežitými útrapami sťažovateľa\nz organizovania zla tunajším súdom, podľa jeho slov predstierajúc údajne zákonný postup\ntunajšieho súdu uvádzam, že takéto vyjadrenie zo strany sťažovateľa možno považovať\nza neprimerané, nedôstojné a neúctivé vo vzťahu k tunajšiemu súdu, pričom je otázna\nrelevancia a pravdivosť takýchto vyjadrení, vzhľadom na nepreukázanie týchto tvrdení\nsťažovateľom predložením relevantných dôkazov, ako aj skutočnosť, že vo vzťahu\nk sťažovateľovi tunajší súd k dnešnému dňu eviduje približne 70 právoplatne neskončených\na približne 40 právoplatne skončených súdnych konaní, v ktorých sťažovateľ vystupuje ako\nžalobca. Spolu tak súd eviduje cca 110 súdnych konaní, ktoré ako žalobca inicioval\nsťažovateľ, čo vyvoláva otázku, či je vôbec možné, aby vo vzťahu k jedinej fyzickej osobe\ndošlo k toľkým zásahom do jeho práv, aby tak mohlo dôjsť k vzniku viac ako 100 súdnych\nkonaní, a aj to iba na jednom zo súdov prvého stupňa.»\nV liste predseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v danej veci.\n\n5\n\n7. Právna zástupkyňa sťažovateľa možnosť vyjadriť sa k stanovisku okresného súdu\nnevyužila a v podaní doručenom ústavnému súdu 25. februára 2020 oznámila, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania.\n8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom vyžiadaného\nspisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nObsah súdneho spisu v napadnutom konaní\n9. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov\nkonania a zo zapožičaného spisu okresného súdu ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nnapadnutého konania:\n- 7. mája 2012 bola okresnému súdu (v tomto bode nálezu ďalej len „súd“) doručená\nžaloba sťažovateľa o zaplatenie odškodného proti žalovanej,\n- 10. mája 2012 súd zaslal žalovanej výzvu na vyjadrenie sa k žalobe,\n- 13. septembra 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej,\n- 23. novembra 2012 súd zaslal vyjadrenie žalovanej sťažovateľovi,\n-\n\n6.\n\nnovembra\n\n2013\n\nsúd\n\nzaslal\n\nstranám\n\npredvolanie\n\nna\n\npojednávanie\n\nna 23. január 2014,\n- 19. novembra 2013 súd zaslal kópiu žaloby Okresnému súdu Bratislava III,\n- 23. januára 2014 bolo vykonané pojednávanie, sťažovateľ bol súdom vypočutý,\npojednávanie bolo odročené na 27. máj 2014 a prítomný sťažovateľ zobral termín\npojednávania na vedomie s tým, že písomne predvolaný už nebude,\n- 24. apríla 2014 súd požiadal Okresný súd Bratislava III o zapožičanie súvisiaceho\nspisu vedeného pod sp. zn. 28 Cb 19/2006,\n- pojednávanie 27. mája 2014 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa,\n\n6\n\n- 29. mája 2014 bolo súdu doručené mailom z ústavu pre výkon väzby oznámenie,\nže sťažovateľ je od 12. apríla 2014 vo väzbe,\n- 20. júna 2014 bolo zaslané stranám sporu predvolanie na pojednávanie\n25. septembra 2014 s upozornením, že pojednávania sa nemusia zúčastniť,\n- 20. júna 2014 bola zaslaná opätovná výzva Okresnému súdu Bratislava III\no zapožičanie spisu,\n- 26. júna 2014 bol súdu zaslaný žiadaný spis,\n- 25. septembra 2014 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti žalovanej\nna pojednávaní,\n- 25. septembra 2014 bolo vykonané pojednávanie bez účasti strán a bol vyhlásený\nrozsudok, ktorým sa návrh sťažovateľa zamietol,\n- 13. novembra 2014 bolo súdu doručené odvolanie sťažovateľa,\n- 20. novembra 2014 súd doručil kópiu odvolania žalovanej,\n- 13. marca 2015 spis bol s odvolaním doručený krajskému súdu,\n- 26. marca 2015 krajský súd vyhlásil potvrdzujúci rozsudok,\n- 13. apríla 2015 bol súdu doručený rozsudok krajského súdu, ktorý bol následne\ndoručovaný stranám sporu,\n- 14. júla 2015 bolo súdu doručené dovolanie sťažovateľa,\n- 9. novembra 2015 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku\nza dovolanie a zaslal dovolanie žalovanej s možnosťou vyjadriť sa k nemu,\n- 8. decembra 2015 bolo v spise založené potvrdenie o zaplatení súdneho poplatku,\n- 31. marca 2016 súd predložil dovolanie a spisový materiál najvyššiemu súdu,\n-\n\n28.\n\napríla\n\n2017\n\nbolo\n\nsúdu\n\ndoručené\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 5 Cdo 41/2016,\n- 25. júla 2017 súd doručoval stranám sporu uznesenie najvyššieho súdu, sťažovateľ\nzásielku súdu v odbernej lehote neprevzal (vykázané doručenie z 22. augusta 2017, pozn.),\n- 18. februára 2019 došlo k zmene zákonného sudcu,\n- 4. júna 2019 bola ďalšia zmena zákonného sudcu,\n- 24. júna 2019 súd doručoval predvolanie na pojednávanie na 17. október 2019,\n- 19. augusta 2019 sťažovateľ urgoval oznámenie výsledku dovolacieho konania,\n\n7\n\n- 2. októbra 2019 bolo súdu doručené oznámenie sťažovateľa o nemožnosti zúčastniť\nsa pojednávania pre zlý zdravotný stav,\n- 7. októbra 2019 súd doručoval oznámenie o zrušení termínu pojednávania\na predvolanie na pojednávanie na 30. január 2020.\nIV.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiska v judikatúre ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.\n15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\n\n8\n\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n16. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho\norgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna\nneistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu,\nt. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného\nštátneho orgánu (II. ÚS 26/95, IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (20 C) 8 C 94/2012 trvajúcom ku dňu\npodania ústavnej sťažnosti 7 rokov, v ktorom vystupuje ako žalobca.\n18. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická\nzložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou\nESĽP ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, I. ÚS 54/02).\nPodľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.\n19. Pokiaľ ide o prvé posudzované kritérium, ústavný súd konštatuje, že predmet\nnamietaného konania, t. j. uplatňovanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\n\n9\n\nzákonov v znení neskorších predpisov, je sporom patriacim do štandardnej agendy\nvšeobecných súdov v rámci ich rozhodovacej činnosti, teda po právnej stránke sa daná vec\nnijako nevymyká ich bežnému rozhodovaciemu procesu. Avšak po skutkovej stránke bolo\nrozhodovanie v napadnutom konaní zložitejšie, pretože, ako to vyplýva zo súdneho spisu\na na čo poukázal aj predseda okresného súdu, sťažovateľ si vo viacerých konaniach\nuplatňuje náhradu škody proti štátu z rovnakého nesprávneho úradného postupu a často aj\nna viacerých súdoch. Napriek tomu, že zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd\nnemôže pripísať iba na vrub zložitosti veci, na túto okolnosť nemohol neprihliadať\npri určení primeraného zadosťučinenia.\n20.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd konštatuje, že dĺžku namietaného konania značne\novplyvnili aj podané procesné návrhy zo strany sťažovateľa. Ústavný súd zohľadňuje,\nže sťažovateľ ako strana sporu má nesporne právo na procesné úkony, ktoré v napadnutom\nkonaní urobil, na druhej strane však poukazuje na to, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku\nuplatnenia procesných práv sporových strán nemožno pripísať zodpovednosť na vrub súdu\nkonajúcemu vo veci. Poukazujúc na doterajšiu judikatúru, čas, ktorý bol nevyhnutný\npre rozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľa, ústavný súd nezapočítal do doby\nzbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (m. m. I. ÚS 514/2017, I. ÚS 287/2018).\nK určitým prieťahom v napadnutom konaní prispelo menšou mierou aj správanie\nsťažovateľa, keďže sa rušil termín pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti.\n21. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu. Ústavný súd\npo preskúmaní postupu okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní nie sú\nzaznamenané obdobia nečinnosti, v ktorých by okresný súd vo veci dlhšie nekonal bez toho,\naby mu v tom bránila závažná prekážka. Okresný súd konal v napadnutom konaní v zásade\nplynulo až do 22. augusta 2017, keď mu bolo doručené uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Cdo 41/2016 z 25. apríla 2017, ktorým boli zrušené rozsudky krajského súdu\na okresného súdu a vec vrátená okresnému súdu na nové konanie. V tomto štádiu konania\nokresný súd nevykonal po dobu 22 mesiacov žiadne úkony, a to až do 4. júna 2019,\n\n10\n\nkeď bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi. Po ďalšej zmene zákonného sudcu\nz dôvodu odchodu predchádzajúceho sudcu na iný súd bolo vo veci nariadené pojednávanie\nna 17. október 2019, ktoré bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa, a ďalšie\nbolo nariadené na 30. január 2020.\n22. Ústavný súd konštatuje, že relevantným faktorom, ktorý mal negatívny dopad\nna plynulý priebeh posudzovaného konania, bol postup okresného súdu a zbytočné\nprieťahy, ktorých sa dopustil v dôsledku označenej doby nečinnosti (bod 21). Vychádzajúc\nz uvedeného, ústavný súd nemohol považovať postup okresného súdu za súladný\nso základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo\nprávom na prejednanie veci v primeranej lehote, preto vyslovil, že doterajším postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\ntak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\n23. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo\nslobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo\nslobody porušil, vo veci konal.\n24. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 výrokovej časti nálezu,\nže postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal\nokresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. (20 C) 8 C 94/2012 konal bez zbytočných\nprieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).\n\n11\n\nVI.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n25. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\nPodľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n26. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten,\nkomu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané\nfinančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia\nsa mu zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý\nrok omeškania až do jeho zaplatenia.\n27. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania finančného zadosťučinenia\nv sume 7 000 €, čo odôvodňuje dĺžkou zbytočných prieťahov v konaní, ako aj s nimi\nspojenou ujmou, ktorá mu vznikla, a danú sumu považuje za primeranú.\n28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n\n12\n\n29. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v napadnutom\nkonaní, berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci a tiež predmet sporu, čo je v hre, resp.\nv stávke („at stake“) pre sťažovateľa, majúc na pamäti, že cieľom priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv\nalebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd\npovažoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku\nnálezu).\n30. Iba na okraj ústavný súd opakovane dodáva, že z jeho rozhodovacej činnosti je\nznáme, že sťažovateľ v jednotlivých konaniach všeobecných súdov účelovo využíva\nprocesné práva v záujme dosiahnutia vyslovenia porušenia svojich práv a následného\npriznania finančného zadosťučinenia. Takéto správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného\nsúdu hraničí so zneužívaním práva, ktorého zákaz bol transponovaný i do procesných\npredpisov (IV. ÚS 639/2018).\nVII.\nNáhrada trov konania\n31. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo\nsčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právna zástupkyňa\nsťažovateľa si uplatnila nárok na náhradu trov konania v sume 326,66 €.\n32. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z obsahu súdneho\nspisu a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky\nza prvý polrok 2018, ktorá bola v sume 980 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané\nv roku 2019.\n33. Vzhľadom na to, že sťažovateľom vyčíslená suma trov právneho zastúpenia\nnepresiahla sumu, ktorá by mu patrila v zmysle § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\n\n13\n\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\nza dva úkony právnej služby vyplývajúce z obsahu spisu vykonané v roku 2019 (prevzatie\na príprava právneho zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), ústavný súd priznal\nsťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej sume 326,66 € (bod 4\nvýroku nálezu).\n34. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa JUDr. Emílie Korčekovej v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto\nnálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde).\n35. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného\nsúdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-trvajúci zásah", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "dovolanie-dovolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "pojednávanie-odročenie", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/94/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d857a924-4b2f-4240-84fb-f443493c12ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.639.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 639/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 639/2018 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.639.2018.1"}, {"guid": "ussr:83fdd3fe-2a6c-47cb-bb61-2b9d7f5bb2d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.287.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 287/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 287/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.287.2018.1"}, {"guid": "ussr:60e298a1-6281-438e-ae11-223913ecac7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.514.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 514/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 514/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.514.2017.1"}, {"guid": "ussr:99efac34-280d-48e4-94aa-d0070e1876a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "cd6f0e32-6505-4afa-bd35-58a5c84fa2fb:b6de8d2c-0ea6-4972-8509-33ffd1bff0e9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5112234393.1", "spisova_znacka": "10Co/87/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/87/2015 z 25. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-08-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5112234393.1"}], "citovane_v": []}