{"guid": "ussr:40435761-a5f9-4c0c-ab8c-8fd5659738c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.383.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 383/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/2019 z 5. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. decembra 2019, sp. zn. II. ÚS 383/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.383.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/40435761-a5f9-4c0c-ab8c-8fd5659738c4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.383.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.383.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.383.2019.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 383/2019-15\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\n(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti SAD Banská Bystrica, a. s., Partizánska cesta 97, Banská Bystrica, IČO\n36 052 205, zastúpenej advokátom JUDr. Branislavom Jurgom, Žilinská cesta 130,\nPiešťany, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 Co 349/2015\nzo 7. decembra 2016, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nna náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci\npodľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 190/2017 z 27. februára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti SAD Banská Bystrica, a. s., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna\n2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti SAD Banská Bystrica, a. s.,\nPartizánska cesta 97, Banská Bystrica, IČO 36 052 205 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom orgánu verejnej moci podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 15 Co 349/2015 zo 7. decembra 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského\nsúdu“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci podľa čl. 46 ods. 3 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 190/2017 z 27. februára 2019 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z predloženej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou\nna Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) proti žalovanej Slovenskej\nrepublike domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o ktorej\nrozhodol súd prvej inštancie tak, že ju ako nedôvodnú zamietol. Proti označenému rozsudku\nsúdu prvej inštancie sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd svojím\nnapadnutým rozsudkom tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Sťažovateľka\nnespokojná s výsledkom konania podala proti napadnutému rozsudku krajského súdu\ndovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho ako procesne\nneprípustné odmietol.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti rekapituluje priebeh konaní pred všeobecnými súdmi\na namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj napadnutým uznesením\n2\n\nnajvyššieho súdu došlo k porušeniu jej označených práv. Vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu argumentuje tým, že žalobu podávala podľa zákona č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) na tom\nskutkovom základe, že správny orgán o jej žiadosti nerozhodol v zákonnej lehote, čím mal\nbyť splnený predpoklad nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona § 14 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z. Sťažovateľka totiž ako vlastník dráhy (mestskej trolejbusovej dráhy,\npozn.) žiadala žiadosťou doručenou 5. januára 2006 Banskobystrický samosprávny kraj ako\npríslušný dráhový správny orgán – úrad (ďalej len „správny orgán“) o vydanie povolenia\nna prevádzkovanie dráhy a zároveň požiadala o licenciu prevádzkovania dráhy v meste\nBanská Bystrica. Svoj nárok odôvodňovala tým, že správny orgán ani po roku od podania\nžiadosti (v rozpore so zákonom stanovenou 60-dňovou lehotou) nerozhodol a práve\nv dôsledku nečinnosti orgánu jej mala vzniknúť škoda. Ďalej uviedla, že svoju žiadosť\no vydanie povolenia a licencie zobrala 8. marca 2007 späť. Podľa právneho názoru\nsťažovateľky napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárny a svojvoľný, pretože\nneposkytol ochranu jej nárokom. Inými slovami, sťažovateľka tvrdí, že krajský súd\nnesprávne právne posúdil jej vec, čím porušil jej základné právo na náhradu škody\nspôsobenej orgánom verejnej moci vo forme nesprávneho úradného postupu. Aplikáciu\na interpretáciu na vec vzťahujúcich sa noriem považuje za nesprávnu. Najvyššiemu súdu\nvyčíta, že neposkytol ochranu jej už označeného práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy a zároveň\ntvrdí, že malo dôjsť aj k porušeniu jej procesných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru. Sťažovateľka svoje dovolanie odôvodnila tým, že došlo k vade podľa\n§ 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“), ktorá mala spočívať v arbitrárnosti rozsudku odvolacieho súdu,\na tým, že rozhodnutie spočívalo v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 421 ods. 1\npísm. a) a b) CSP. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľky odmietol, keď konštatoval, že\ndôvody, ktoré ju viedli k podaniu dovolania, nepostačujú pre prijatie záveru, že dovolanie\nsťažovateľky je procesne prípustné.\n4. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby\nústavný súd rozhodol nálezom v tomto znení:\n3\n\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 Cdo 190/2017 zo dňa 27. 2. 2019 porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, garantované článkom 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1 Cdo 190/2017 zo dňa 27. 2. 2019 porušené bolo.\n3. Základné právo sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym\núradným postupom, garantované článkom 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 190/2017, zo dňa 27. 2. 2019\na rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07. 12. 2016, č. k. 15 Co/349/2015811, porušené bolo.\n4. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 190/2017, zo dňa\n27. 2. 2019 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07. 12. 2016,\nč. k. 15 Co/349/2015-811 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu\nv Banskej Bystrici.“\nII.\nRelevantná právna úprava\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne...\nPodľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n\n4\n\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n8. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n5\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa poslednej vety § 124 zákona o ústavnom súde ak bol vo veci podaný\nmimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu\nk rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť\nod doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n12. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva\n6\n\nna spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere,\nči závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne\ns priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 272/09).\n13. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\npripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\n\n7\n\nK napadnutému rozsudku krajského súdu\n14. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľka namietala len\nporušenie jej základného práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom orgánu verejnej moci podľa čl. 46 ods. 3 ústavy. Podľa obsahu ide o základné\nprávo hmotnej povahy a nie procesnej, a to aj napriek jeho nesystémovému zaradeniu\nv ústave. V okolnostiach posudzovanej veci vykonávacím zákonom označeného základného\npráva podľa čl. 51 ods. 1 ústavy je zákon č. 514/2003 Z. z. Sťažovateľka namieta, že krajský\nsúd neposkytol ochranu tomuto jej základnému právu tým, že arbitrárne aplikoval na vec\nvzťahujúce sa normy jednoduchého práva. Konkrétne argumentovala a v sťažnosti viedla\npolemiku k jednotlivým záverom krajského súdu a tvrdila, že splnila všetky zákonné\npredpoklady zodpovednosti na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, no napriek\ntomu krajský súd jej žalobu zamietol.\n15. Ústavný súd vzhľadom na námietku sťažovateľky týkajúcu sa arbitrárnosti\nnapadnutého rozsudku krajského súdu sa oboznámil s obsahom napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktorý v podstatnom na odôvodnenie výroku svojho rozsudku k vzniku\nškody uviedol:\n„43. Pokiaľ teda ide o vydanie povolenia na prevádzkovanie trate, bolo potrebné\nskúmať, či sú splnené ďalšie predpoklady na priznanie uplatneného nároku, a to vznik škody\na posúdenie príčinnej súvislosti. Okresný súd dospel k záveru, že na strane žalobcu nedošlo\nk žiadnej škode. S týmto záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Pod pojmom\nškody treba rozumieť ujmu. ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pod skutočnou\nškodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného. Z hľadiska obsahu náhrady škody\nide o to, akú škodu je škodca povinný poškodenému uhradiť. Odvolací súd v súlade\nso svojím skorším stanoviskom opakuje, že z hľadiska posudzovaného prípadu treba mať na\nzreteli, že všeobecné náklady žalobca ako vlastníka dráhy nemožno zamieňať\ns povinnosťami prevádzkovateľa dráhy, okrem toho treba prihliadať na povinnosti vlastníka\ndráhy.\n44. Zákon o dráhach jednoznačne v ust. § 16 ods. 1 definuje, že vlastník dráhy je\npovinný udržiavať dráhu tak, aby bola prevádzkyschopná a aby bol umožnený styk s inými\n8\n\ndráhami, túto povinnosť má bez ohľadu na to, či podal žiadosť o vydanie povolenia na\nprevádzkovanie dráhy alebo nie (§ 35 Zákona o dráhach). To znamená, že ako vlastník\nvynakladá finančné prostriedky na splnenie si zákonom stanovenej povinnosti, pričom tieto\nfinančné prostriedky predstavujú jeho náklady, ktoré musí vynaložiť. Nič na tom nemení ani\nto, či sú mu tieto náklady navrátené v podobe nájomného. Pokiaľ inak vlastník regionálnej\ndráhy nemôže zabezpečiť prevádzkyschopnosť dráhy, je povinný dráhu prednostne\nponúknuť štátu na jej odkúpenie. Štát zastupuje ministerstvo. Ak ministerstvo odmietne\nodkúpiť dráhu, vlastník môže dráhu predať inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.\nOdmietnutie sa musí vykonať v písomnej forme. V zmysle právnej úpravy povinnosťou\nvlastníka nie je len udržiavať dráhu, aby bola v prevádzkyschopnom stave, ale podľa § 17\nods. 1 cit. zákona vlastník dráhy je povinný zabezpečiť prevádzkovanie dráhy. V prípade, že\nvlastník dráhy nemôže zabezpečiť prevádzkovanie dráhy, je povinný ponúknuť dráhu na\nzabezpečenie jej prevádzkovania podľa ods. 2 písm. b) obci alebo obciam, v ktorých\núzemnom obvode sa dráha nachádza, ak ide o električkovú, trolejbusovú, špeciálnu alebo\nlanovú dráhu.\n45. Ust. § 18 cit. zákona upravuje povinnosti prevádzkovateľ dráhy, ktorý môže\ndráhu prevádzkovať len na základe povolenia na prevádzkovanie dráhy. S tým sú spojené\nďalšie povinnosti. Je nepochybné, že žalobca nebol prevádzkovateľom dráhy, pretože\nžiadosťou sa len domáhal vydania nového povolenia. Preto ani nemal povinnosti\nprevádzkovateľa dráh, ostali mu však povinnosti uvedené v § 16, 17 vyššie uvedené, ktoré\nmusel vynakladať ako vlastník. Hoci žalobca v odvolaní opakovane zdôrazňuje, že sa\nnedomáha nároku ako vlastník, v kontexte jeho argumentov ide o náhradu akoby za\nnevyhovenie žiadosti, teda satisfakciu za to, že v správnom konaní nebol úspešný, hoci to\nvopred predpokladal. V tomto smere bola správna argumentácia vedľajšieho účastníka\no právnej nenárokovateľnosti výsledku konania o žiadosti, hoci by aj spĺňal všetky zákonom\nstanovené predpoklady. Ani žalobca dôsledne nerozlišuje medzi povinnosťami vlastníka\na povinnosťami žiadateľa, ktoré sú mu uložené zákonom, hoci to súdu vytýka.\n46. Pokiaľ žalobca požiadal podľa § 35 Zákona o dráhach o vydanie povolenia na\nprevádzkovanie dráhy, musel doložiť zákonom určené doklady, medzi iným aj doklad\nosvedčujúci právny vzťah žiadateľa k dráhe a doklad preukazujúci technickú spôsobilosť\ndráhy. Jeho povinnosťou bolo predložiť doklad ohľadne technickej spôsobilosti dráhy na jej\n9\n\nprevádzkovanie, čo nemožno stotožňovať s povinnosťami vlastníka dráhy udržiavať dráhu\nv prevádzkyschopnom stave a zabezpečovať jej prevádzkovanie. Preto svoju pripravenosť\nprevádzkovať dráhu žiadateľ verifikuje dokladom, ktorý potvrdzuje technický stav dráhy,\ntreba zdôrazniť, že osoba žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy môže byť\nodlišná od vlastníka dráhy a aj v procese správneho konania povinnosti vlastníka\nnezanikajú, pričom požadované doklady predkladá žiadateľ nie vlastník. Pokiaľ žiadosť\npodáva vlastník, povinnosti vlastníka a žiadateľa spadajú v jedno. Preto rozhodne náklady,\nktoré vynakladá žalobca ako vlastník, alebo žiadateľ o vydanie povolenia nemožno viazať\nna jeho úspech alebo neúspech v konaní o vydanie povolenia, pretože náklady vynakladá\nbez ohľadu na výsledok správneho konania. Pod škodu by bolo možné zahrnúť len náklady,\nktoré nespadajú pod dané vymedzenie, teda nie za obdobie, v ktorom prebieha správne\nkonanie, v ktorom správny orgán riadne koná.\n47. Námietky žalobcu v tomto smere nie sú dôvodné. Pred uvedením určeného\ntechnického zariadenia do prevádzky sa musí overiť a schváliť jeho spôsobilosť na\nprevádzku. Spôsobilosťou určeného technického zariadenia na prevádzku sa rozumie jeho\ntechnický stav zaručujúci jeho bezpečnú prevádzku. Spôsobilosť určeného technického\nzariadenia na prevádzku overuje a schvaľuje príslušný dráhový správny úrad.\nPrevádzkovateľ určených technických zariadení môže prevádzkovať len určené technické\nzariadenia, ktoré sú spôsobilé na prevádzku. Prevádzkovateľ určeného technického\nzariadenia je povinný a) používať v prevádzke určené technické zariadenia s overenou\na schválenou spôsobilosťou na prevádzku a v technickom stave, ktorý zodpovedá schválenej\nspôsobilosti určeného technického zariadenia na prevádzku, b) zabezpečiť, aby sa\nv priebehu prevádzky určeného technického zariadenia vykonávalo v určených lehotách\na určeným spôsobom overovanie jeho spôsobilosti na prevádzku, c) zabezpečiť, aby revízie,\nprehliadky, skúšky a obsluhu určených technických zariadení vykonávali len osoby na to\nodborne spôsobilé, d) plniť určené podmienky a požiadavky na zabezpečenie technickej\nbezpečnosti a prevádzky určených technických zariadení. Ak príslušný dráhový správny\núrad zistí, že určené technické zariadenie má také závažné nedostatky, že nemožno zaručiť\njeho bezpečnú prevádzku alebo nie sú plnené podmienky na zaistenie bezpečnosti\nprevádzky, rozhodne o obmedzení alebo o vyradení určeného technického zariadenia\nz prevádzky. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti\n10\n\noverovania a schvaľovania spôsobilosti určených technických zariadení na prevádzku a určí\nlehoty, v ktorých prevádzkované určené technické zariadenia podliehajú overovaniu\nspôsobilosti (§ 56 zákona o dráhach). V bode 26 tohto rozhodnutia vo svojom vyjadrení\nvedľajší účastník poukazuje a všetky potrebné doklady, ktoré musí predložiť žiadateľ, s čím\nsú spojené jednoznačne náklady. Vedľajší účastník správne argumentoval, a s týmto\nnázorom sa odvolací súd stotožňuje, že v rámci preukazovania technickej spôsobilosti dráhy\nna jej prevádzkovanie sa neskúma, či žiadateľ vynakladá náklady na elektrickú energiu\nv rámci trolejbusovej mestskej dráhy. Vynakladanie takýchto nákladov nie je zákonnou\npodmienkou pre vyhovenie žiadosti. Vyhovenie, resp. nevyhovenie žiadosti nie je\npodmienené preukazovaním vynakladania takýchto nákladov. Vyplýva to z toho, že zákon vo\nsvojich ustanoveniach od žiadateľa nepožaduje, aby vynakladal takýto druh výdavkov.\nSprávne argumentoval aj v tom smere, že legislatíva SR neumožňuje dožadovať sa\nrefundácie výdavkov spojených s preukazovaním splnenia zákonom stanovených podmienok\nvoči orgánom verejnej správy, ktoré o dotknutých žiadostiach konajú.“\n16. Krajský súd sa zaoberal aj ďalším predpokladom zodpovednosti štátu za náhradu\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, a to kauzálnym nexom medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom údajnej škody, ku ktorému uviedol:\n„52. Žalobca sa v danej veci domáha náhrady škody predstavujúcej náklady\nvynaložené na udržanie dráhy v prevádzkyschopnom stave. V žalobe uvádza, že sa na neho\nvzťahujú rozsiahle finančne veľmi nákladné povinnosti vlastníka a prevádzkovateľa dráhy.\nV odvolaní však v rozpore s doteraz tvrdeným zmenil svoju argumentáciu v snahe upriamiť\npozornosť na to, že vynakladal náklady, v dôsledku čoho mu nerozhodnutím správneho\norgánu v lehote vznikla škoda. Plnenie, ktorého sa žalobca domáha titulom náhrady škody,\nale nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom\nsprávneho orgánu, jeho majetok sa nezmenšil nesprávnym postupom správneho orgánu,\ntento dôsledok nastal v dôsledku povinností vyplývajúcich z postavenia vlastníka dráhy, ale\naj žiadateľa o vydanie povolenia, pretože musel splniť zákonom predpísané náležitosti ešte\npred podaním žiadosti. Podanie žiadosti a splnenie zákonných náležitostí vyvolalo náklady,\nktoré však nie sú v príčinnej súvislosti s nevyhovením žiadosti či nerozhodnutím v lehote.\nSplnenie povinnosti, ktorá vyplýva z právneho predpisu (zák. č. 164/1996 Z. z.), nemôže byť\n11\n\nškodou v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Nedodržanie lehoty uvedenej v § 36 ods. 2 zákona\nč. 164/1996 Z. z. môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným\npostupom len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka správneho konania, ktoré\nbolo priamo a nesprostredkovanie spôsobené práve (iba) týmto postupom.\n53. Ak správny úrad nerozhodol o návrhu v určenej lehote, nemôže len z titulu\ndopustenia sa uvedenej procesnej nesprávnosti (bez ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo\nnastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť o povolení na prevádzkovanie\ndráhy, do rozhodnutia o zastavení konania, a čo malo negatívny dopad na majetok\núčastníka správneho konania. Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností danej\nveci je zrejmé, že nesprávny úradný postup dráhového správneho úradu môže byť\nvýznamným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu zmenšenie majetku žalobcu\nnemusí byť spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom dráhového správneho orgánu\n(ako\n\nvlastník\n\nmusí\n\nvynakladať\n\nfinančné\n\nprostriedky\n\nna\n\nudržanie\n\ndráhy\n\nv prevádzkyschopnom stave). Vzhľadom na doteraz zistené skutočnosti odvolací súd nemá\npreukázanú príčinnú súvislosť medzi možnou škodou a nesprávnym úradným postupom\nsprávneho orgánu. Prihliadol aj na to, že ani vyhovením žiadosti o vydanie povolenia na\nprevádzkovanie dráhy nie je zaručené (aj keď predpokladané), že by jeho návrhu o udelenie\nlicencie bolo nepochybne vyhovené, a to aj s prihliadnutím na § 41 ods. 5, ktorý pri\nudeľovaní licencie ukladá príslušnému dráhovému správnemu úradu povinnosť postupovať\ntak, aby nedošlo k zvýhodneniu niektorého zo žiadateľov o prevádzkovanie dopravy na\ndráhe. Teda zákon predpokladá konkurenčné prostredie a výsledok aj vzhľadom na možné\nopravné prostriedky nie je daný.\n54. Tiež nie je vopred dané ani zaručené, ako sa mylne domnieva žalobca, že by\nMesto Banská Bystrica muselo uzavrieť s navrhovateľom Zmluvu o výkonoch vo verejnom\nzáujme pri prevádzkovaní dopravy na dráhe podľa § 30 a nasl. Zákona o dráhach, a že by\naj v prípade vyhovenia žiadosti takúto zmluvu uzavrelo. Hoci boli predložené listinné\ndôkazy o záujme mesta na uzavretí zmluvy vo verejnom záujme, uzavretie takejto zmluvy\nmohlo byť len predpokladané, nie však zaručené. Skutočnosť, že mesto oslovilo žalobcu,\nnepredstavuje záruku, ale ide len o postup mesta pri výkone svojej pôsobnosti. Neobstojí\nargument vo vzťahu k uplatnenému nároku, že žalobca bol doteraz jediný prevádzkovateľ.\n12\n\nJe nepochybné, že doprava na danej dráhe je ekonomicky stratová a prípadný zisk\nprevádzkovateľovi je hradený práve na základe uzavretej zmluvy, pričom sa v zmysle § 30a\nhradí preukázateľná strata v osobnej doprave, kam patrí aj primeraný zisk, čo možno\nkvalifikovať pod možný ušlý zárobok. Ak by aj správny úrad nerozhodol včas,\nbezprostrednou a jedinou príčinou medzi vzniknutou škodou v podobe ušlého zisku nie je\njeho nekonanie, ale ušlý zisk by závisel od skutočnosti, ktorá mohla, ale nemusela nastať,\nktorou by bolo alebo nebolo uzavretie vyššie uvedenej zmluvy.“\n17. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu obsahuje podľa názoru\nústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by\njeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich podstaty a zmyslu. Závery krajského súdu, že sťažovateľka v konaní\nnepreukázala ani vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou nesprávnym\núradným postupom, sú podrobne a zrozumiteľne vysvetlené. Okresný súd, ako aj krajský\nsúd vychádzali z relevantnej právnej úpravy, ako aj rozhodných skutkových okolností\nprípadu, logicky vysvetlili, prečo náklady, ktoré sťažovateľka počas trvania správneho\nkonania vynaložila, nemožno z dôvodu plnenia povinností sťažovateľky ako vlastníka dráhy\na žiadateľa o licenciu považovať za škodu, taktiež upriamili pozornosť na skutočnosť, že\nna vydanie licencie neexistuje právny nárok a riadne vysvetlili, prečo v okolnostiach veci\nneexistuje priama príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a nesprávnym úradným\npostupom. Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že pre prijatý výrok napadnutého rozsudku\nkrajského súdu postačovalo zistenie, že sťažovateľka nepreukázala čo i len jeden\nz predpokladov zodpovednosti.\n18. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\n13\n\ndôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj\narbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj\nextrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n19. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je\nvyčerpávajúco odôvodnený, krajský súd sa námietkami sťažovateľky vznesenými\nv odvolacom konaní riadne zaoberal a zrozumiteľne uviedol dôvody, ktoré viedli\nk potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby, pričom právne závery,\nna ktorých je rozhodnutie založené, nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako arbitrárne.\nKrajský súd podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom reagoval\nna všetky relevantné námietky sťažovateľky vznesené v rámci odvolania, ktoré len\nvyslovilo nesúhlas s právnymi závermi okresného súdu. Napadnutý rozsudok krajského\nsúdu je primerane odôvodnený, pričom ho nemožno považovať za svojvoľný či arbitrárny.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 382/06). Takéto pochybenie v ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd\nv napadnutom rozsudku krajského súdu nezistil. Nesúhlas sťažovateľky s obsahom\nrozsudku krajského súdu nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.\n20. Ústavný súd sa vzhľadom na uvedené nedomnieva, že by napadnutý rozsudok\nkrajského súdu bolo možné kvalifikovať ako nezlučiteľný s označeným článkom ústavy,\nteda že by zo strany orgánov súdnej moci nebola sťažovateľke ústavne konformným\nspôsobom poskytnutá ochrana jej základnému právu podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, resp. že by\nnapadnutý rozsudok krajského súdu bol nedostatočne odôvodnený alebo arbitrárny,\nv dôsledku čoho by bolo možné dospieť k záveru o zásahu do jej základného práva podľa\nčl. 46 ods. 3 ústavy, preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n14\n\nK napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\n21. Vychádzajúc z námietok sťažovateľky, ústavný súd sa oboznámil s odôvodnením\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorý v podstatnom pre posúdenie dovolania\nsťažovateľky uviedol:\n„9. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu\nporušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,\nteda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu\nrealizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní\n(R 129/1999, 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201 /2011,6 Cdo 90/2012). Ide napr.\no právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na\npredvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie\nsúdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom\nnároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n10. Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu konanie vadou\npodľa § 420 písm. f/ CSP postihnuté nebolo.\n11. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok\nriadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový\nstav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/\nCSP. Nejde totiž o nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolací súd konštatuje, že dovolaním napádaný rozsudok odvolacieho súdu uvádza\nskutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, výsledky vykonaného\ndokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne závery\nvysvetlené v odôvodnení rozsudku. Jeho odôvodnenie spĺňa kritéria podľa § 393 ods. 2\nv spojení s § 220 ods. 2 CSP.\n12. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu\nnie je podľa § 420 písm. f/ CSP prípustné, a preto ho odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.\n15\n\n13. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom tvrdenou\nvadou zmätočnosti vyplývajúcou z § 420 písm. f/ CSP, vec prejednávajúci senát pristúpil\nk posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu\nspočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci.\n14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne\nprávne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej\nvtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery.\n15. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 CSP ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP\nods. 2 CSP).\n16. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/) alebo ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm. b/).\n17. Aby určitá otázka spĺňala kritérium prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1\nCSP, musí ísť predovšetkým o otázku zásadného právneho významu (nie o otázku skutkovú),\nhmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktorá je v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným\nspôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania.\n18. V súvislosti s dovolateľom uvedeným predpokladom prípustnosti dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolací súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade sa odvolací\nsúd nijako neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá\npredpokladá pre založenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci kumulatívne splnenie troch podmienok, a to a/ nesprávny úradný postup (ktorého\nvšeobecnú definíciu obsahujú rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 60/2003,\n16\n\n4 Cdo 24/2004, na ktoré poukázal dovolateľ), b/ vznik škody, c/ príčinnú súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Keďže na základe výsledkov vykonaného\ndokazovania nemali súdy za preukázanú príčinnú súvislosť medzi možnou škodou\na nesprávnym úradným postupom správneho orgánu, ku kumulatívnemu splneniu vyššie\nuvedených troch podmienok nedošlo, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol. Dovolací súd je\npodľa § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a teda nie je\noprávnený posudzovať konkrétne skutkové otázky. V súvislosti s dovolateľom uvedeným\ndruhým predpokladom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, tvrdenia\ndovolateľa o vzniku nákladov súvisiacich s jeho postavením žiadateľa o vydanie povolenia\nna prevádzkovanie dráhy, ktoré bol nútený vynakladať po uplynutí zákonnej doby trvania\nsprávneho konania možno rovnako pokladať za konkrétne skutkové otázky, ktoré dovolací\nsúd nie je oprávnený s poukazom na citovaný § 442 CSP posudzovať.\n19. Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia\ndôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté\nspochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu\nzvoleného pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú predpokladom\nprípustnosti dovolania, ktoré sú definované v § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 CSP.\n20. Na základe vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu\nnie je podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP prípustné. Ich súčasné použitie sa navyše\nobsahovo vylučuje. Najvyšší súd preto jeho dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447\npísm. f/ CSP.“\n22. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje,\nže z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa v ňom\nargumentáciou sťažovateľky riadne zaoberal a svoje rozhodnutie dôsledne odôvodnil, keď\nv podstatných citovaných častiach odôvodnenia konštatoval, že sťažovateľkou namietaný\ndôvod zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP nie je daný. Pokiaľ ide o sťažovateľkou\nnamietané nesprávne právne posúdenie veci, vo vzťahu k uplatnenému dôvodu podľa § 421\npísm. a) CSP najvyšší súd konštatoval, že nezistil odklon od rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, a k dôvodu podľa § 421 písm. a) CSP uviedol, že sťažovateľka ho\nnevymedzila ako právny dôvod dostatočne, tak ako to vyžaduje Civilný sporový poriadok,\n17\n\nale svoju argumentáciu odôvodňovala skutkovými okolnosťami, ktoré dovolací súd nie je\noprávnený posudzovať.\n23. Ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania je v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený dostatočne a presvedčivo. Najvyšší súd\nvo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky\nodmietnuť ako neprípustné, teda jeho rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne\nani svojvoľné. Pokiaľ ide o namietané základné právo podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, ústavný\nsúd konštatuje, že vzhľadom na charakter tohto mimoriadneho opravného prostriedku, záver\nústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti z hľadiska porušenia namietaných\nprocesných práv a okolnosti veci (najvyšší súd rozhodoval len o prípustnosti dovolania, teda\nnerozhodoval o subjektívnych právach sťažovateľky meritórne) a povahu tohto základného\npráva je v okolnostiach veci vylúčené, aby najvyšší súd napadnutým uznesením zasiahol\ndo tohto základného práva hmotnoprávnej povahy. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľky aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\n24. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo\nbez právneho dôvodu zaoberať sa jej ďalšími návrhmi uvedenými v petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "správne konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci", "zodpovednosť-za škodu", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konanie-rýchlosť", "zodpovednosť-orgánov verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "9443864f-909d-47e5-9e82-79c04c022ee3:c466b1f1-1f3d-4500-887a-a03b7899594d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6109228290.3", "spisova_znacka": "15Co/349/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/349/2015 z 6. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-12-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6109228290.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7461b638-ca04-4443-a27b-3a56e11805c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.607.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 607/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 607/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.607.2025.1"}, {"guid": "ussr:a9909e29-7ced-4822-941c-f7f83b6a6f46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.606.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 606/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 606/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.606.2025.1"}, {"guid": "ussr:76534cfc-a9e6-4ee2-befe-de45f2ee8b02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.304.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 304/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 304/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.304.2025.1"}, {"guid": "ussr:5b18c657-84cd-4ffe-8fe6-b728981bd02d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.572.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 572/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 572/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.572.2023.1"}, {"guid": "ussr:9e1e2673-2095-4518-afe5-2928f69888f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.446.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 446/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 446/2023 z 20. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.446.2023.1"}, {"guid": "ussr:7e7aaddd-b274-4c14-b4fb-7411cd5adf97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.151.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 151/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.151.2023.1"}, {"guid": "ussr:2f79630c-8312-4fe2-a45d-8262782b529a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.133.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 133/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 133/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.133.2023.1"}, {"guid": "ussr:901a6745-c742-4af7-bc6e-2df627291183", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.64.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 64/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/2023 z 8. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.64.2023.1"}, {"guid": "ussr:b3e404e3-c685-437e-b624-7dd5c42a0ab9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.103.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 103/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.103.2022.1"}]}