{"guid": "ussr:54442aa6-225a-4412-a17e-50b38f809420", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.379.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 379/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 379/2018 z 17. 12. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. II. ÚS 379/2018, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.379.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/54442aa6-225a-4412-a17e-50b38f809420", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.379.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.379.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.379.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 379/2018-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského prerokoval prijatú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpeného\n\n,\nadvokátom\n\nJUDr. Júliusom Kvetánom, advokátska kancelária, Štefánikova 17, Humenné, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní\nvedenom pod sp. zn. 90 Er 190/2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní\nvedenom pod sp. zn. 90 Er 190/2015 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 475,05 €\n\n(slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov), ktorú j e\npovinný\n\nOkresný súd Prešov\n\nvyplatiť na účet advokáta JUDr. Júliusa Kvetána, advokátska kancelária,\n\nŠtefánikova 17, Humenné, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 379/2018-10 z 11. júla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní\n\npred\n\nním\n\na o postavení\n\njeho\n\nsudcov\n\nv znení\n\nneskorších\n\n(ďalej len „pôvodný zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\npredpisov\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), v časti,\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\npostupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n90 Er 190/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“).\nV zmysle čl. X Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 účinného od 26. apríla 2019 (ďalej len „rozvrh\npráce“) bola táto ústavná sťažnosť pridelená sudcovi Petrovi Strakovi ako novému sudcovi\nspravodajcovi tretieho senátu ústavného súdu, ktorého ďalším členom je sudca\nMartin Vernarský a predsedom sudca Mojmír Mamojka.\nDňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 o Ústavnom súde\nSlovenskej\n\nrepubliky a\n\no zmene a\n\ndoplnení niektorých\n\nzákonov (ďalej len\n\n„zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\n\n2\n\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n2. Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo:\n„...\n\nSťažovateľ\n\nžalovanému\n\npodanou\n\nžalobou\n\n,\n\nna\n\nOkresnom\n\nsúde\n\nHumenné\n\n,\n\nproti\n\nsa domáhal\n\no zaplatenie 7.392.-EUR s príslušenstvom v konaní pod spisovom značkou 17C/219/2007.\nSúd žalobe vyhovel a rozsudkom zo dňa 30. januára 2013 spisová značka 17C/219/2007220 uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi (teda sťažovateľovi) sumu 7.392.-EUR s 9 %\núrokom ročne z dlžnej sumy od 2.4.2007 v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nĎalej súd uložil odporcovi, uhradiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré pozostávajú\nz trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom JUDr. Júliusom Kvetánom\nvo výške 1140.72 eur a trovy právneho zastúpenia advokátom\nvo výške 2,276,42.-EUR všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nNa trovách Slovenskej republiky je odporca povinný uhradiť na účet OS Humenné\nsumu 42,97 eur (svedočné) a sumu 128,42 eur (náklady prekladateľa) v lehote 3 dní\nodo dňa právoplatnosti tohto rozsudku...\nProti tomuto rozsudku sa odvolal odporca s tým, že Krajský súd v Prešove\nako odvolací súd vo veci odvolania rozhodol uznesením zo dňa 06.11.2013 tak, že rozsudok\nOS Humenné zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie\nodvolací súd odôvodnil tým, že zistil v zmysle ustanovení § 214 ods. 2 O. s. p., že nie sú\npodmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozsudku...\nNadväzne na tieto skutočnosti Okresný súd Humenné uznesením zo dňa\n29. januára 2014 sp.zn. 17C/219/2007 konanie prerušil z dôvodu, že nakoľko na majetok\núpadcu bol po začatí konania na súde uznesením zo dňa 30.08.2012 č.k. 1K 30//2012-119\nvyhlásený konkurz, súd v zmysle vyššie citovaného ust. § 47 zák. č. 7/2005 Z.z. konanie\nvedené na tunajšom súde pod sp.zn. 17C/219/2007 prerušil.\nSťažovateľ žalobou podanou na Okresný súd v Prešove proti žalovanej\n,\n\nsprávkyni úpadcu\n\n,\n\nsa domáhal toho, aby prihlásená pohľadávka bola určená za nespornú. Súd svojím\nrozsudkom zo dňa 23. septembra 2014 sp.zn. 2Cbi/38/2012-139 rozhodol tak, že určil,\n\n3\n\nže pohľadávka žalobcu, (teda sťažovateľa) prihlásená v konkurznom konaní úpadcu\n,\n\nSlovenská republika na OS Prešov pod sp.zn. 1 K/30/2012 vedená\n\nv konečnom zozname pohľadávok pod číslom 11 je v celom prihlásenom rozsahu nesporná.\nŽalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 813,21 eur na účet\nprávneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť dňa 17.12.2014 a vykonateľnosť dňa 21.12.2014...\nSťažovateľ dňa 2.2.2015 vyzval výzvou odporcu\n\nsprávkyňu\n\nkonkurznej podstaty o určenie popretej pohľadávky na zaplatenie trov konania, na ktorú\nvšak nereagovala. Následne sťažovateľ podal dňa 30.3.2015 návrh na vykonanie exekúcie\nproti povinnej\n\npre vymoženie 813,21 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor\n\nvydal upovedomenie o začatí exekúcie pod sp.zn. EX 720/2015 proti ktorému povinná\npodala námietky.\nK námietkam povinnej v exekučnom konaní sa písomne vyjadril taktiež sťažovateľ\na to písomným spôsobom dňa 25.6.2015 podaním na OS Prešov.\nĎalej sťažovateľ listom zo dňa 4.11.2015 požiadal Okresný súd v Prešove\nv exekučnom konaní o poskytnutie informácie, že Okresným súdom nebolo rozhodnuté\no námietkach povinnej. K dnešnému dňu podania sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky Okresný súd Prešov na to nereagoval, aj keď sa jedná o jednoduchý procesný\núkon.\nPokiaľ ide o\n\ntáto bola vyzvaná OS Humenné ako správkyňa\n\nkonkurznej podstaty ešte dňa 29.5.2015 na vyjadrenie, či súhlasí s tým, aby sa v danom\nsúdnom konaní pokračovalo. Nereagovala na výzvu súdu a to ani na ďalšiu výzvu\nOkresného súdu Humenné zo dňa 9.11.2015...\nPodotýkam, že z mojej strany bola Okresnému súdu v Prešove poskytnutá na rozdiel\nod žalovanej absolútna súčinnosť aj v tom, že ja som sa dostavoval na pojednávanie\na rešpektoval všetky rozhodnutia a opatrenia súdu.\nTvrdím, že konaním Okresného súdu Prešov, taktiež\n\nsvojimi\n\nzbytočnými prieťahmi ma vystavujú psychickému stresu, čo má negatívny vplyv na môj\ncelkový zdravotný stav, nakoľko pracujem ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy.\nSvojej oprávnenej pohľadávky proti povinnému\nod roku 2007.\n\n4\n\nsa domáham\n\nDňa 27.9.2016 som podal sťažnosť predsedovi OS Prešov vo veci exekúcie\noprávneného\n\nproti povinnému\n\nv exekučnom konaní\n\no námietkach proti exekúcii, ktorá je vedená na OS Prešov pod sp. zn. 90/Er/190/2015.\nPredseda OS Prešov na to reagoval formálnou odpoveďou, že sa mi ospravedlňuje,\nže prieťahy v konaní boli spôsobené vysokým nápadom exekučných veci a personálnym\npoddimenzovaním súdu. Poukazujem však na to, že neprijímam tento dôvod ako\nospravedlnenie za spôsobené prieťahy nakoľko tento problém je vnútornou vecou\nOkresného súdu Prešov a nie mňa ako účastníka konania. Napriek tomu nedošlo zo strany\nOS Prešov k žiaducej náprave.\nPreto som sa dňa 27.2.2017 opätovne obrátil so sťažnosťou na predsedu Okresného\nsúdu v Prešove JUDr. Mareka Čecha, kde som uviedol, že nepatrím medzi sťažovateľov,\nale som uviedol, že nedostatky by sa nemali opätovne opakovať a reagovať by sa na ne\nmalo primeraným spôsobom. Dôkazom toho je aj postúpenie mojej sťažnosti proti uzneseniu\nOS Prešov zo dňa 11.10.2016 pod sp.zn.90Er/190/2015, EX 720/2015 na Krajský súd\nv Prešove. Keďže žiadna odpoveď v zákonnej lehote mi nedošla išiel som osobne\nna KS Prešov dňa 5.6.2017, kde som sa na informačnom centre KS Prešov dozvedel,\nže moja sťažnosť podaná na OS Prešov dňa 10.10.2016 nebola postúpená na KS Prešov,\nčo ma utvrdilo o nečinnosti Okresného súdu v Prešove, čím dochádza k zbytočným\nprieťahom v súdnom konaní. Zároveň som požiadal aby mi bolo písomne oznámené, že\nmoja vec nebola postúpená na KS Prešov. Samozrejme do dnešného dňa už ako obvykle\naj napriek tomu, že som zaplatil súdny poplatok v sume 5.-eur žiadna odpoveď písomnou\nformou alebo telefonicky mi neprišla. Poukazujem na to, že ako si mám ja ako občan\nvysvetliť, že ja dodržiavam zákon avšak Okresný súd Prešov nerešpektuje moje zákonné\nprávo ako keby nebol nikým kontrolovaný a vykonával svoje úlohy svojvoľne!\nPoukázal som na to, že ako občan Slovenskej republiky nie som spokojný s tým,\naby prieťahy v tejto konkrétnej veci boli viac ako 10 rokov. Vec sa rieši na súdoch\nuž 10 rokov od roku 2007!\nNajviac ma zaráža skutočnosť, že k dnešnému dňa, t. j. 8.12.2017 som žiadnu\nodpoveď nedostal od predsedu Okresného súdu v Prešove JUDr. Mareka Čecha.\nDovoľujem si podotknúť, že táto moja právna vec korešponduje so skutočnosťou, že človek\nstráca vieru v spravodlivosť našich súdov i keď my ako občania máme byť právne\n\n5\n\nuvedomelí, nakoľko neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a súdy sú povinné konať\nbez prieťahov zo zákona respektíve Ústavy Slovenskej republiky nielen po právnej stránke\nale aj po stránke morálno-etickej, aby si udržali dôveru a vážnosť, dôstojnosť u občanov,\nktorá im má prislúchať...\nNa zabránenie porušovania mojich ústavných práv na základe uvedeného\na po vykonanom dokazovaní navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal tento\nnález:\n1/ Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. 90Er/190/2015 porušil právo\n, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených jej\nv článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2/ Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. 90Er/190/2015 prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3/ ...\n4/\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 17.000.- eur\n\n(slovom sedemnásťtisíc eur)\n5/ Okresný súd Prešov je povinný zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia\nJUDr. Júliusovi Kvetánovi... Celková výška doterajších trov právneho zastúpenia je\nvo výške 303,16.-EUR.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci\nkonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1 SprO 1214/2018\nzo 16. augusta 2018 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného\nsúdu z 19. septembra 2018.\n3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov\nvykonaných v napadnutom konaní a dodal tieto relevantné skutočnosti:\n„Na základe Vašej výzvy zo dňa 18.07.2018 doručenej Okresnému súdu Prešov\ndňa 23.07.2018, Vám zasielam spisový materiál vedený pod sp. zn. 90Er/190/2015\na prehľad úkonov v tejto veci:\n- Dňa 20.4.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora\nJUDr. Ing. Pavla Malíka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie trov\n\n6\n\nkonania vo výške 813,21 Eur na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu\nPrešov, č. k. 2Cbi/38/2012-136 zo dňa 23.09.2014, vykonateľného dňa 21.12.2014.\n- Dňa 22.04.2015 vydal Okresný súd Prešov poverenie na vykonanie exekúcie\nč. 5707 153016 na vymoženie uloženej povinnosti trovy konania vo výške 813,21 Eur.\n- Dňa 15.08.2015 boli Okresnému súdu Prešov doručené námietky povinného proti\nexekúcii, o ktorých rozhodol uznesením č. k. 90Er/190/2015-19 dňa 11.10.2016 tak,\nže námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.\n- Proti uzneseniu, ktorým sa vyhovelo námietkam povinného proti exekúcii, podal\noprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť (odvolanie).\n- O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením\nsp. zn. 21CoE/42/2017-58 dňa 30.11.2017 tak, že uznesenie Okresného súdu Prešov\nč. k. 90Er/190/2015-19 zo dňa 11.10.2016 potvrdil. Uznesenie Krajského súdu v Prešove\nz č. l. 58 a uznesenie Okresného súdu Prešov z č. l. 19 nadobudlo právoplatnosť\na vykonateľnosť dňa 31.01.2018.\n- Dňa 08.03.2018 podal na tunajšom súde oprávnený prostredníctvom právneho\nzástupcu v zákonnej lehote dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 21 CoE/42/2017-58 dňa 30.11.2017.\n- Dňa 08.08.2018 bol oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vyzvaný\nna zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v sume 10 Eur podľa 5 ods. 1 písm. a)\nv spojení s § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov, v lehote 10 dní.\n- Dňa 08.08.2018 v súlade s § 436 ods. 3 C.s.p. bolo dovolanie oprávneného zaslané\nna vyjadrenie povinnému v lehote 10 dní a bol daný pokyn kancelárii senátu, aby v zmysle\n§ 436 ods. 4, ak sa povinný vyjadrí k dovolaniu oprávneného, bolo takéto vyjadrenie\npovinného zaslané dovolateľovi oprávnenému a následne spis bezodkladne predložený\nvyššiemu súdnemu úradníkovi na kontrolu zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie a\nďalší procesný postup - vyhotovenie predkladacej správy na predloženie dovolania\noprávneného dovolaciemu súdu.\nZároveň Vám oznamujem, že súhlasím s prejednaním veci bez ústneho pojednávania\nv zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.“\n\n7\n\n3.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na uvedené vyjadrenie\npredsedu okresného súdu reagoval takto:\n„... S podaním uvedeného súdu sme sa oboznámili dôsledne, čo sa týka jeho\nodpovede Ústavnému súdu na vyjadrenie k prijatej sťažnosti a oznámenia stanoviska\nk vhodnosti verejného pojednávania a predloženia spisu sp. zn. 90 Er/190/2015.\nMáme za to, že tento súd len formálne v 8-bodoch vymenoval prehľad vykonaných\núkonov, ale v zmysle právnych predpisov sa nevyjadril ku skutočnostiam a okolnostiam\nprečo spôsobil prieťahy v súdnom konaní a aj iné právne záležitosti.\nVychádzajúc z týchto skutočnosti a podľa poučenia Ústavného súdu o práve účasti\núčastníkov konania na verejnom pojednávaní dovoľujeme si oznámiť Vám, že trváme\nna našej účasti na verejnom pojednávaní senátu Ústavného súdu a obsah nášho vyjadrenia\nprednesieme na tomto pojednávaní. S týmto stanoviskom bol taktiež oboznámený sťažovateľ\n, ktorý sa s ním stotožnil.“\n4. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, primerane odôvodnená\na tvrdenia sťažovateľa majú oporu v podkladoch, ktoré sú prílohami ústavnej sťažnosti,\nústavný súd v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania,\npretože pri skúmaní prítomnosti zbytočných prieťahov v napadnutom konaní vychádzal\nprimárne zo spisového materiálu napadnutého konania, z ktorého je zrejmé nekonanie,\nrespektíve neefektívne konanie okresného súdu tak, ako je uvedené ďalej. Odporca súhlasil\ns upustením od ústneho pojednávania, pričom z jeho vyjadrenia je zrejmé, že neodporuje\ntvrdeniam sťažovateľa. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu odporcu vyčítal\nodporcovi, že len vymenoval procesné úkony, no nevysvetlil, prečo vo veci nekonal\npriebežne v primeranom časovom horizonte a dopustil sa prieťahov. Zároveň je z reakcie\nsťažovateľa na vyjadrenie odporcu zrejmé, že má záujem na ústnom pojednávaní pre ten\núčel, aby mu odporca vysvetlil, prečo vo veci priebežne nekonal. Úlohou ústavného súdu pri\nskúmaní možného porušenia základného práva na prejednanie veci bez zbytočných\nprieťahov je zistiť, či zbytočné prieťahy v konaní odporcu nastali alebo nenastali.\nTo, či šlo zo strany odporcu o nekonanie alebo neefektívne konanie, posúdi, vychádzajúc\nzo spisového materiálu v predmetnej veci. Sťažovateľ má v prípade prijatia ústavnej\nsťažnosti v „prieťahovej veci“ na ďalšie konanie nárok na rozhodnutie ústavného súdu\n\n8\n\no tom, či bolo jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené\na akým konaním alebo nekonaním odporcu sa tak stalo. Je pochopiteľné, že sťažovateľ má\nzáujem vedieť, prečo sa odporca dopustil nekonania, prípadne neefektívneho konania,\nno vo vzťahu k posúdeniu veci ústavným súdom sú motívy odporcu druhoradé.\nZ uvedeného je zrejmé, že v rámci ústneho pojednávania nie je možné očakávať ďalšie\nobjasnenie veci, jeho vykonaním by došlo len k ďalším prieťahom a pretože odporca\ntvrdeniam sťažovateľa neodporuje, nie je ani s kým viesť kontradiktórne spor. Ústavný súd\ntaktiež poukazuje na to, že v prípade neopodstatnenosti nariadenia pojednávania nezvykne\nsťažovateľom v obdobných prípadoch priznávať trovy spojené s ich účasťou na pojednávaní\n(napr. III. ÚS 335/2016).\nII.\n5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav\nnapadnutého konania:\nDňa 20. apríla 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie z 27. marca 2015.\nDňa 22. apríla 2015 okresný súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Pavla Malíka\n(ďalej len „súdny exekútor“) vykonaním exekúcie.\nDňa 1. júna 2016\n\n(ďalej len „povinná“) doručila súdnemu\n\nexekútorovi námietky proti exekúcii.\nDňa 15. júna 2015 súdny exekútor predložil okresnému súdu námietky proti\nexekúcii, ktoré mu boli doručené 1. júna 2015.\nDňa 26. júna 2015 sa k námietkam povinného písomne vyjadril oprávnený ‒\nsťažovateľ.\nDňa 11. októbra 2016 okresný súd uznesením č. k. 90 Er 190/2015-19 vyhovel\nnámietkam proti exekúcii.\nDňa 14. novembra 2016 sťažovateľ doručil okresnému súdu sťažnosť proti uzneseniu\nz 11. októbra 2016.\n\n9\n\nDňa 3. apríla 2017 okresný súd uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok, povinnému a súdnemu exekútorovi zaslal kópiu odvolania na vedomie\ns možnosťou vyjadriť sa v lehote 10 dní.\nDňa 23. júna 2017 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie označené\nako „Žiadosť o postúpenie sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa\n11. októbra 2016 spisová značka EX 720/2015 na Krajský súd v Prešove.“.\nDňa 28. júna 2017 okresný súd predložil súdny spis Krajskému súdu v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.\nDňa 13. júla 2017 okresný súd zaslal krajskému súdu vyjadrenie povinného\ndo predloženého súdneho spisu, ktoré mu bolo doručené 10. júla 2017.\nDňa 16. augusta 2017 krajský súd zaslal oprávnenému a súdnemu exekútorovi\nvyjadrenie povinného s povinnosťou vyjadriť sa v lehote 10 dní.\nDňa 31. augusta 2017 sťažovateľ doručil krajskému súdu písomné vyjadrenie.\nDňa 11. septembra 2017 krajský súd zaslal povinnému a súdnemu exekútorovi\nvyjadrenie oprávneného s povinnosťou vyjadriť sa v lehote 10 dní.\nDňa 28. septembra 2017 povinný doručil krajskému súdu vyjadrenie k vyjadreniu\noprávneného.\nDňa 2. januára 2018 krajský súd uznesením č. k. 21 CoE 42/2017-58 potvrdil\nnapadnuté uznesenie okresného súdu.\nDňa 8. marca 2018 sťažovateľ doručil okresnému súdu dovolanie.\nDňa 16. augusta 2018 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho\npoplatku za dovolanie a povinnému zaslal rovnopis dovolania na vedomie s možnosťou\nvyjadriť sa v lehote 10 dní.\nIII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n10\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Tým je zákon o ústavnom súde.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa\n(ako oprávneného) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby\nneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie\nústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.\nÚstavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní\naž právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia\nprávnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).\n\n11\n\n10. Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné\nrozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho\nsúdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento\nprávny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani procesné predpisy\nupravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti\nkonať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana\n(napr. I. ÚS 70/98 I.ÚS 56/02).\n11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n11.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka\nnapadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon, skutočnosť, že by\nnapadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdil ani predseda okresného súdu.\n11.2\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu vystupoval aktívne, využil prostriedky nápravy,\nkonkrétne podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu.\n11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo\n\n12\n\niných relevantných dôvodov nečinný v období od 26. júna 2015 do 11. októbra 2016 (jeden\nrok a tri mesiace) a taktiež jeho postup v niektorých obdobiach napadnutého konania nebol\nefektívny.\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\nUvedená nečinnosť a neefektívna okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,\npretože počas takmer dvoch rokov nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako oprávnený v predmetnej veci\npočas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom\nčlánku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným\nprieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a ani správania účastníkov,\nale v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy\nako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci ‒\na teda vykonanie spravodlivosti ‒ bez zbytočných prieťahov.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa\nna prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n12. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\nPretože 11. októbra 2016 okresný súd vydal uznesenie č. k. 90 Er 190/2015-19,\nktorým rozhodol o námietkach proti exekúcii, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde a o tomto návrhu sťažovateľa rozhodol\ntak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.\n13. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu,\nkoho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\n\n13\n\nSťažovateľ požadoval priznať aj finančné zadosťučinenie, pričom tiež uviedol,\nže okresný súd „svojimi zbytočnými prieťahmi ma vystavujú psychickému stresu, čo má\nnegatívny vplyv na môj celkový zdravotný stav, nakoľko pracujem ako vodič medzinárodnej\nkamiónovej prepravy“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal\nza odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia\nzákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky\nokolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, považuje za primerané vo výške 2 000 €.\nÚstavný súd pritom prihliadol aj na to, že okresný súd o námietkach exekúcie, čo bolo\npredmetom napadnutého konania, už 11. októbra 2016 rozhodol a že cieľom primeraného\nfinančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody\n(napr. II. ÚS 67/03).\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n14. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\nSťažovateľovi vznikli účelné trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti\n13. decembra 2017 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 19. septembra\n2018). Za dva úkony vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 €\na režijný paušál dvakrát po 8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena\nv sume 153,50 € a režijný paušál 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\n\n14\n\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy\nprávneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 475,05 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n15. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "pohľadávka", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "90Er/190/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ad4fc46e-9bc6-44f4-bb9b-4ea1c3b293e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.335.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 335/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 335/2016 z 4. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.335.2016.2"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:1d569435-0df7-464a-bde9-15f1901f6eae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/02 z 14. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-14", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d569435-0df7-464a-bde9-15f1901f6eae"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 897, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "96c5ddfd-a8a7-4326-9ee2-98d418121441:524765aa-3e4a-4039-bcbc-cc7dcbb26847", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cbi/38/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/38/2012 z 23. 9. 2014", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2014-09-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/96c5ddfd-a8a7-4326-9ee2-98d418121441:524765aa-3e4a-4039-bcbc-cc7dcbb26847"}], "citovane_v": []}