{"guid": "ussr:7ed89c7b-07bc-4f2d-9c5d-035aa2ead05f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.377.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 377/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 377/2019 z 5. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. decembra 2019, sp. zn. II. ÚS 377/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.377.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7ed89c7b-07bc-4f2d-9c5d-035aa2ead05f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.377.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.377.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.377.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 377/2019-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a sudcov Petra Molnára a Ľuboša\nSzigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť advokátky JUDr.\nIvety Rajtákovej, miesto podnikania Štúrova 20, Košice, IČO 35 514 892, zastúpenej\nadvokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9 Co 178/2018 z 25. apríla 2019, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť JUDr. Ivety Rajtákovej o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie\nI.\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, miesto\npodnikania Štúrova 20, Košice, IČO 35 514 892 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\nadvokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 9 Co 178/2018 z 25. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka si podaním z 5. novembra\n2015 uplatnila na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) nárok na priznanie\nodmeny za zastupovanie účastníčky konania na základe jej ustanovenia súdom ako právnej\nzástupkyni v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 17 C 147/2010. Sťažovateľka\nbola ustanovená súdom za právnu zástupkyňa uznesením z 24. novembra 2011.\nZastupovanie zaniklo smrťou zastúpenej 24. februára 2015.\n3. Okresný súd uznesením sp. zn. 17 C 147/2010 z 3. apríla 2018 konanie o návrhu\nna priznanie odmeny za zastupovanie ustanovenou advokátkou zastavil pre nedostatok\nsvojej právomoci na rozhodnutie a vec postúpil Centru právnej pomoci, do právomoci\nktorého rozhodovanie v tejto vecí patrí. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva:\n«Zákonom č. 495/2009 Z. z. sa zmenil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny\nporiadok a okrem iného došlo k novelizácii ustanovenia § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku. Touto novelizáciou zákonodarca novelizáciou tohto ustanovenia s účinnosťou\nod 1.1.2010 vylúčil „dvojkoľajnosť“ v mechanizme odmeňovania advokátov z prostriedkov\nštátu, z ustanovených súdom podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku alebo určených\ncentrom podľa zákona č. 327/2005 Z. z. Je potrebné uviesť, že právna úprava platná\na účinná do 31.12.2009 rozlišovala prípady ustanovenia advokáta súdom a určenie\nadvokáta centrom. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2009 existovala tzv.\ndvojkoľajnosť aj v procese priznávania trov právneho zastúpenia účastníka konania alebo\noprávnenej osoby. Ak bol advokát za právneho zástupcu účastníka konania ustanovený\nrozhodnutím súdu a súd o odmene advokáta rozhodol do 31.12.2009, pri stanovení výšky\nodmeny advokáta postupoval súd podľa § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v\nznení účinnom do 31.12.2009 a výška odmeny sa podľa tohto ustanovenia určovala podľa\nustanovení osobitného predpisu a to vyhlášky č. 655/2004 Z. z., bez odkazu na konkrétnu\nčasť, podľa ktorej bol súd oprávnený a povinný rozhodovať. Tak ako súd vyššie uviedol\nnovelizáciou tohto ustanovenia s účinnosťou od 1.1.2010 zákonodarca vylúčil dvojkoľajnosť\n2\n\nv mechanizme odmeňovania advokátov z prostriedkov štátu, či už ustanovený súdom podľa\n§ 30 Občianskeho súdneho poriadku alebo určený centrom podľa zákona č. 327/2005 Z. z.\nO odmene takýchto advokátov má v zásade rozhodovať centrum, a to postupom podľa § 15\nzákona č. 327/2005 Z. z. (s odkazom na § 14a a nasledujúcich vyhlášky).\nV zákone č. 327/2005 Z. z. absentujú prechodné ustanovenia týkajúce sa iných\nvzťahov ako vzťahov konania o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Je nutné vychádzať\nzo základných zásad procesného práva a to, že sa aplikuje procesnoprávna norma platná\na účinná v čase rozhodovania. Z uvedeného vyplýva, že uvedené procesné normy týkajúce\nsa rozhodovania o náhrade trov právneho zastúpenia platia rovnako, či už pre advokátov\nustanovených pred 1.1.2010 alebo po tomto dátume, tak ako je to aj v tomto prípade.\nS ohľadom na vyššie uvedené súdy stratili právomoc rozhodovať o náhrade trov právneho\nzastúpenia a hradených z prostriedkov štátu práve dňom nadobudnutia účinnosti zákona\nč. 495/2009 Z. z. Súdy od 1.1.2010 už nie sú oprávnené rozhodovať o náhrade trov\nprávneho zastúpenia hradených z prostriedkov štátu a centrum je oprávnené a povinné\nrozhodovať o náhrade trov právneho zastúpenia hradených z prostriedkov štátu bez ohľadu\nna to, či bol advokát ustanovený pred 1.1.2010 alebo po dni nadobudnutia účinnosti zákona\nč. 495/2009 Z. z. Z týchto skutočností je zrejmé, že centrum je správnym orgánom, ktorý\nvykonáva prenesený výkon štátnej správy, predovšetkým ako rozhodovaciu činnosť podľa\nzákona č. 327/2005 Z. z. za subsidiárneho použitia správneho poriadku.»\n4. Sťažovateľka proti tomuto uzneseniu podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský\nsúd napadnutým uznesením tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil\ns odôvodnením, že:\n„Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správny predpis a správne\nho aj vyložil, na daný skutkový stav ho správne aplikoval a vyvodil správne právne závery,\npokiaľ dospel k jednoznačnému záveru, že súdy stratili právomoc rozhodovať o odmene\nadvokáta ustanoveného súdom a že táto právomoc prešla na Centrum právnej pomoci, že\ndošlo k zmene orgánu, ktorý je oprávnený a povinný rozhodovať o uplatnených nárokoch\nna trovy právneho zastúpenia ustanovených alebo určených advokátov, pričom v tejto\nsúvislosti poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR.\n\n3\n\nK správnym dôvodom uvedeným v uznesení súdu prvej inštancie, je potrebné\npoukázať na ustálenú súdnu prax, napr. na aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,\nrozsudky 3 Sžo/32/2016 z 12.7.2017, 3 Sžo/51/2016 z 28.1.2016, 3 Sžo/103/2014\nz 27.8.2014.\nV uvedených rozhodnutiach dovolací súd urobil jednoznačný právny záver, že\nnovelou Občianskeho súdneho poriadku, účinnou od 1.1.2010 súdy stratili právomoc\nrozhodovať o odmene advokáta ustanoveného súdom a že táto právomoc prešla na Centrum\nprávnej pomoci, o ktorej o odmene rozhoduje postupom podľa § 15 zák. č. 327/2005 Z.z.\na podľa tretej hlavy II. časti vyhlášky č. 655/2004 Z.z. V rozhodnutí 3 Sžo/51/2016\nz 23.11.2017 najvyšší súd jednoznačne uviedol, že uvedenými zmenami došlo k zjednoteniu\nrozhodovania o uplatnenej náhrade trov advokátov ustanovených za zástupcov\nz prostriedkov štátu a to bez ohľadu na to, či advokát bol za zástupcu ustanovený súdom\npodľa § 30 O.s.p. alebo určený Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z...“\n5. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou vytýka napadnutému uzneseniu, že opomenul\naplikáciu prechodného ustanovenia § 372t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n,,OSP“) a napriek jej odvolacej námietke sa k tomu nevyjadril. V podstatnom uvádza:\n„Ako je zrejmé z, v časti II. tejto sťažnosti, citovaných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku v znení platnom do 31. 12. 2011, mohol súd, na základe žiadosti\núčastníka konania, u ktorého boli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,\nustanoviť na ochranu záujmov tohto účastníka konania Centrum právnej pomoci, alebo\npriamo advokáta. Rovnako mal súd povinnosť, po ustanovení advokáta účastníkovi konania,\nplatiť hotové výdavky a odmenu za zastupovanie tomuto advokátovi, prípadne na jeho\nžiadosť poskytnúť primeraný preddavok.\nAž novelizáciou zákonom č. 332/2011 Z. z. bola možnosť súdu alternatívneho výberu\nCentra právnej pomoci, alebo advokáta zmenená od 1. 1. 2012 tak, že súd mal účastníka\nkonania odkázať iba na Centrum právnej pomoci.\nK uvedenej novele, účinnej od 1. 1. 2012, sa viaže prechodné ustanovenie uvedené\nv § 372t O. s. p., ktoré stanovilo, že neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu\nustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n\n4\n\n... pri ustanovení sťažovateľky ako zástupkyne žalobkyne neprebehlo konanie\npredpokladané ust. § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2011\n(rovnaké podmienky musia byť splnené aj podľa v súčasnosti platnom znení zákona\nč. 327/2005 Z. z.) a rovnako žalobkyňa neuzatvorila so sťažovateľkou dohodu o poskytovaní\nprávnej pomoci podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., a preto názor súdov oboch\nstupňov, že súdy stratili právomoc rozhodovať o odmene advokáta ustanoveného súdom,\nnemá zákonný podklad.\nJe zrejmé, že odvolací súd stotožniac sa s názorom súdu prvej inštancie sa rozhodol\nneaplikovať ustanovenie § 372t O. s. p. Aj keď medzi ustanoveniami právnych predpisov\nna vec sa vzťahujúcich uviedol citáciu predmetného zákonného ustanovenia, sa týmto\nustanovením neriadil, neprihliadal naňho a sťažovateľke, ktorej podstata odvolacej\nargumentácie spočívala práve na tomto zákonnom ustanovení a povinnosti súdu ho\naplikovať, neposkytol žiadnu odpoveď, prečo platnú a účinnú právnu normu (v zmysle jej\naplikability na súdenú vec) na vec sťažovateľky neaplikoval.\nTakýmto postupom zároveň zasiahol do práva sťažovateľky zakotveného v čl. 20\nods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.“\n6. Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd o jej\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľky:\n- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde a inom orgáne\nSlovenskej republiky, zakotvené v článku 46 ods. 1 ústavy,\n- vlastniť majetok, zakotvené v článku 20 ods. 1 ústavy,\n- na spravodlivé súdne konanie, zakotvené v článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd,\n- pokojne užívať svoj majetok a nebyť zbavená majetku s výnimkou verejného záujmu\na za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva,\nzakotvené v článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/178/2018\nzo dňa 25. 9. 2019 porušené.\n\n5\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Košiciach pokračovať\nv porušovaní namietaných práv sťažovateľky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 9Co/178/2018 zo dňa 25. 9. 2019 a vracia vec Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie\nkonanie.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“\n7. Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti uvádza nesprávny dátum vydania\nnapadnutého uznesenia krajského súdu (25. septembra 2019), avšak z priloženého rovnopisu\nnapadnutého uznesenia je zrejmý správny dátum (25. apríla 2019), preto uvedený\nnedostatok nemá vplyv na zrozumiteľnosť návrhu a ústavný súd ho považuje len za zrejmú\nnesprávnosť pri písomnom vyhotovovaní sťažnosti.\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúra\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od\n1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n\n6\n\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, príjme\nho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\n13. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie\na aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02).\n14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov\n(I. ÚS 66/98). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\n\n7\n\n15. Ustanovenie § 149 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31. decembra 2011 (v čase\nustanovenia advokátky, pozn.):\n„Ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca alebo ak ide o zastupovanie\nna základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje\npodľa osobitného predpisu. 15)“\nPoznámka 15 znie:\n„§ 15 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej\nnúdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 14a až 14e vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.“\n16. Znenie § 149 ods. 2 OSP v znení účinnom ku dňu uplatnenia návrhu na priznanie\nodmeny na okresnom súde (účinné od 1. januára 2012 do 30. júna 2016) znie:\n„Ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, náhradu trov\nprávneho zastúpenia upravuje osobitný predpis. 15)“ (znenie poznámky č. 15 ostalo\nnezmenené, pozn.).\n17. Podľa prechodného ustanovenia § 372t OSP k úpravám účinným od 1. januára\n2012 sa neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\n18. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci\nosobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii\na o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení účinnom\ndo 31. decembra 2011 centrum rozhodnutím podľa osobitného predpisu prizná advokátovi\nnáhradu trov konania po skončení zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného\npredpisu; to neplatí v rozsahu, v ktorom súd priznal náhradu trov konania podľa odseku 1.\nAk sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže centrum priznať advokátovi čiastočnú\n\n8\n\nalebo úplnú náhradu trov právneho zastúpenia bez ohľadu na to, či súd tomuto advokátovi\npriznal náhradu trov konania podľa odseku 1.\nIII.\nPredbežné prerokovanie sťažnosti\n19. Sťažovateľka namieta, že všeobecné súdy neaplikovali prechodné ustanovenie\n§ 372t OSP bez náležitého odôvodnenia, a preto postup súdov nemá zákonný podklad.\nNapadnutému uzneseniu z týchto dôvodov vytýka arbitrárnosť.\n20. Výklad a aplikácia právnych noriem podústavného práva, čiže riešenie otázok\nzákonnosti patrí zásadne všeobecným súdom a ústavný súd do tohto výkladu nevstupuje,\nak jeho účinky na práva sporových strán nie sú nezlučiteľné s ich obsahom, zmyslom\na účelom.\n21. V danej veci ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia\nkrajského súdu (citovaného v bode 4 tohto rozhodnutia) nezistil taký výklad a aplikáciu\nrelevantných právnych noriem, ktorý by bol v rozpore s ich znením či účelom. Avšak\nneuniklo jeho pozornosti, že odôvodnenie (hoci správnej) aplikácie procesnej normy § 372t\nOSP nevykazuje takú mieru zrozumiteľnosti a presvedčivosti, ktorá by vylúčila akékoľvek\npochybnosti o naplnení procesných garancií obsiahnutých v základnom práve sťažovateľky\nna súdnu ochranu. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zameral na\nposúdenie otázky, či nedostatok odôvodnenia v časti aplikácie tohto prechodného\nustanovenia má potenciál zasiahnuť do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\na spravodlivý proces ústavne relevantným spôsobom.\n22. Právomoc všeobecného súdu rozhodovať o akomkoľvek návrhu je procesnou\npodmienkou konania, ktorej nedostatok nemožno napraviť, a preto bol všeobecný súd aj\nv tejto veci povinný skúmať, či v čase podania návrhu sťažovateľky disponoval\nprávomocou o ňom rozhodnúť. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že už v čase\npodania návrhu na priznanie odmeny sťažovateľke (5. novembra 2015) okresný súd\nnedisponoval právomocou rozhodnúť o jej návrhu, pretože táto kompetencia prislúchala\nCentru právnej pomoci. Prechodné ustanovenie § 372t OSP v znení účinnom v čase podania\n9\n\nnávrhu sťažovateľky, ktorého neaplikovanie sťažovateľky namieta, odkazovalo na použitie\nprocesných noriem účinných do 31. decembra 2011. Medzi nimi aj § 149 ods. 2 OSP\nv znení účinnom do 31. decembra 2011, ktorý aj pre náhradu trov právneho zastúpenia\nzástupcom ustanoveným súdom určoval postup podľa § 15 zákona č. 327/2005 Z. z., teda že\nvo veci náhrady trov právneho zastúpenia (presnejšie by bolo o odmene a výdavkoch,\npozn.) ustanoveného advokáta rozhoduje Centrum právnej pomoci. Pre úplnosť ústavný súd\ndodáva, že právomoc rozhodovať o odmene ustanovených advokátov všeobecné súdy\nstratili v dôsledku novely zákonom č. 495/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2010 a túto\nprávomoc kontinuálne dosiaľ vykonáva Centrum právnej pomoci.\n23. Nemožno sa teda stotožniť s právnym názorom sťažovateľky, že všeobecné súdy\nneaplikovali § 372t OSP, práve naopak, aj jeho aplikáciou dospeli k napadnutému\nrozhodnutiu. Preto nie je dôvod vytýkať krajskému súdu vecnú nesprávnosť napadnutého\nuznesenia o potvrdení uznesenia okresného súdu, ktorým zastavil konanie o návrhu\nsťažovateľky pre nedostatok svojej právomoci a vec postúpil kompetentnému orgánu\nverejnej moci.\n24. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nezachytáva jednotlivé nadväzujúce kroky\nlogického výkladu, ktorým aj za použitia § 372t OSP krajský súd dospel k záveru\no správnosti právneho názoru okresného súdu. Tento nedostatok v odôvodnení napadnutého\nuznesenia ale nevykazuje ústavnoprávnu relevanciu, pretože ním nedošlo k takému zásahu\ndo označených základných práv sťažovateľky, ktorý by mal za následok vecnú nesprávnosť\nrozhodnutia alebo zhoršenie jej právneho postavenia. Inými slovami, zistený nedostatok\nodôvodnenia nemá potenciál viesť k vysloveniu ústavnej neudržateľnosti napadnutého\nuznesenia.\n25. Ústavný súd preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n26. Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za vhodné dodať, že jeho nález\nsp. zn. II. ÚS 392/2017 z 15. novembra 2017, na ktorý sťažovateľka poukazuje, sa zaoberal\nporušením jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré\n\n10\n\nústavný súd vzhliadol v nečinnosti okresného súdu v konaní o jej návrhu na priznanie\nodmeny. Vzhľadom na takto vymedzený predmet konania v predošlej veci je potrebné\nnazerať na sťažovateľkou citované vyjadrenie ústavného súdu (o potrebe vysporiadať sa\nso znením § 372t OSP, pozn.) len ako na nezáväznú úvahu obiter dictum odôvodnenia\nnálezu. Táto povinnosť ako súčasť riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplýva okresnému\nsúdu i krajskému súdu z obsahu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu, a to bez\nohľadu na úvahy uvedené v náleze sp. zn. II. ÚS 392/2017.\n27. Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú,\nstratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2019\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "Centrum právnej pomoci", "advokát, advokácia-odmena advokáta"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ba77169-e8cc-425d-86d0-a1eb9c87ad80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "c5ddd008-0602-4607-a467-5a61accab40a:a913e34b-6a81-46a9-8e55-50b444cb77b1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8118204043.1", "spisova_znacka": "9Co/178/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/178/2018 z 11. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8118204043.1"}], "citovane_v": []}