{"guid": "ussr:aa83b97f-70b6-492b-bc1c-5ed59a416e26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.376.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 376/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 376/2019 z 15. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 376/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.376.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-04-15", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 7", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aa83b97f-70b6-492b-bc1c-5ed59a416e26", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.376.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.376.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.376.2019.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 376/2019-61\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára o prijatej ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou Mgr. Evou\n\nBraxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava, a maloletej\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nkolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava,\na advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17,\nBratislava, na základe splnomocnenia zákonnou zástupkyňou maloletej\nvo veci namietaného porušenia základných práv na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2,\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. l a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie\na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7\na práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie\npostupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. 13 P 98/2015, ako aj postupom\na rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 CoP 87/2018-646 z 2. apríla 2019 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\na maloletej\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a ich právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV\nv konaní sp. zn. 13 P 98/2015, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nsp. zn. 11 CoP 87/2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e\n\nk o n a ť v konaní sp. zn.\n\n13 P 98/2015 bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\na maloletej\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie každej v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré im s ú\nOkresný súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave p o v i n n é vyplatiť spoločne\na nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\na maloletej\n\np r i z n á v a úhradu\n\ntrov právneho zastúpenia spolu v sume 564,10 € (slovom päťstošesťdesiatštyri eur a desať\ncentov), ktorú im s ú Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave p o v i n n é\nvyplatiť spoločne a nerozdielne na účet advokátky Mgr. Evy Braxatorisovej, advokátska\nkancelária, Trenčianska 17, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n(matky maloletej),\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou,\n\nadvokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava, a maloletej\n,\n\n,\n\n, zastúpenej kolíznym opatrovníkom\n2\n\nÚradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, a advokátkou Mgr.\nEvou Braxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava (ďalej spolu len\n„sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia základných práv na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2,\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. l a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé\nsúdne konanie a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a práva\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 7 a práva na spravodlivý proces podľa čl. 47\nCharty základných práv Európskej únie (ďalej aj „charta“) postupom Okresného súdu\nBratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 13 P 98/2015 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie okresného súdu“), ako aj postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 CoP 87/2018-646 z 2. apríla 2019 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie krajského súdu“ a „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 22. apríla 2015 podala matka\nmaloletej návrh na úpravu práv a povinností voči maloletej dcére na okresnom súde potom,\nako ohľadom starostlivosti vznikli medzi rodičmi konflikty.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 13 P 98/2015-512 zo 17. júla 2017 zveril maloletú\ndo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v starostlivosti otca bude\nod nedele v každom kalendárnom týždni od 9.00 h do nasledujúcej stredy v každom\nkalendárnom týždni do 16.30 h a v starostlivosti matky bude od stredy v každom\nkalendárnom týždni od 16.30 h do nasledujúcej nedele v každom kalendárnom týždni\ndo 9.00 h. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa určil bydlisko toho rodiča,\nktorému aktuálne končí výkon striedavej osobnej starostlivosti. Rozhodol, že počas letných\nprázdnin každý rok bude maloletá v starostlivosti otca od 15. 7. od 20.00 h do 1. 8. do 9.00\nh a od 15. 8. od 20.00 h do 31. 8. do 20.00 h a v starostlivosti matky od 1. 7. od 9.00 h do\n15. 7. do 20.00 h a od 1. 8. od 9.00 h do 15. 8. do 20.00 h. Oboch rodičov oprávnil maloletú\nzastupovať a spravovať jej majetok. Výživné rodičom neurčil. Žiadnemu z účastníkov\nnepriznal nárok na náhradu trov konania.\n\n3\n\nKrajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol týmto výrokom:\n„Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o zverení maloletého\ndieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov mení tak, že maloletá\n,\n\nsa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch\n\nrodičov tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň\nv kalendárnom roku od pondelka od 15.30 hod. do stredy do16.30 hod. a od piatku párneho\nkalendárneho týždňa od 18.00 hod. do stredy nepárneho kalendárneho týždňa do 16.30 hod.\na matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň\nv kalendárnom roku od stredy od 16.30 hod. do piatku do 18.00 hod. a každý nepárny\nkalendárny týždeň od stredy od 16.30 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa\ndo 15.30 hod.\nVo zvyšku vo výroku o výkone striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú\nEllu\n\n,\n\npočas letných školských prázdnin a určenia miesta\n\nodovzdávania a preberania dieťaťa sa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nRozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o výživnom zrušuje a vec sa\nmu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“\nV odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd okrem iného uviedol:\n„Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou matky, ktorou namietala\nporušenie práv účastníka konania. Po preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že\nnámietky matky nie sú dôvodné. ...Odvolací súd neakceptuje námietky matky vo vzťahu\nk nedodržaniu zachovania lehoty na prípravu na pojednávanie z dôvodu, že matka vedela\no termíne\n\npojednávania\n\nnariadeného\n\nna\n\ndeň\n\n17.07.2017\n\nuž\n\nod\n\n28.06.2017,\n\ns prechádzajúcou právnou zástupkyňou ukončila zastupovanie ku dňu 30.06.2017, mala\nteda dostatok času a priestoru, aby v záujme vyriešenia a ukončenia sporu si zabezpečila\nprávne zastupovanie včas. Odvolací súd zároveň prihliadal aj na konanie matky v priebehu\ncelého súdneho konania, keď opakovane menila právnych zástupcov. Takéto konanie matky\nvyhodnotil ako účelové. Odvolací súd prihliadal aj na predmet a hospodárnosť konania\na na záujem maloletého dieťaťa na vyriešení sporu. Napokon z obsahu zápisnice\nz pojednávania zo dňa 17.07.2017, ani z jeho zvukového záznamu, nevyplýva, že by matka\nnesúhlasila s pojednávaním a prípadne vzniesla námietky týkajúce sa krátkej lehoty\nna prípravu na pojednávanie. Rovnako matka nepožiadala ani o odročenie pojednávania.\n\n4\n\nNa ďalšie odvolacie námietky matky spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie\nna pojednávaní nariadenom viac ako rok po poslednom pojednávaní vypočúval znalkyňu\na rozhodol vo veci, odvolací súd neprihliadal. Postup súdu prvej inštancie bol správny,\npričom je vecou súdu, či a kedy pristúpi k výsluchu znalkyne a či o tomto postupe bude\núčastníkov informovať. Pokiaľ matka namieta, že nemala možnosť klásť znalkyni otázky,\nodvolací súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania zo dňa 17.07.2017 a zvukový záznam\nz pojednávania, z ktorých jednoznačne vyplýva, že matke a jej právnej zástupkyne bolo\numožnené klásť znalkyni otázky, pričom súd prvej inštancie sa správne zameral\nna opodstatnenosť položených otázok a potrebu ich pripustenia. Pokiaľ matka namieta, že\nzápisnica z pojednávania zo dňa 17.07.2017 neobsahuje celý priebeh pojednávania, všetky\notázky a vyjadrenia účastníkov, odvolací súd poukazuje na ust. § 99 ods. 1 CSP, podľa\nktorého zápisnica o procesnom úkone obsahuje okrem označenia veci, prítomnosti osôb,\nopis priebehu procesného úkonu s uvedením podstatného obsahu prednesov a výrok\nrozhodnutia... Rovnako je nedôvodná námietka matky, ktorou vytýka súdu prvej inštancie,\nže jej neumožnil zaslať, resp. položiť znalkyni otázky pred nariadením znaleckého\ndokazovania. Je vecou súdu aký postup zvolí pred nariadením znaleckého dokazovania.\nOdvolací súd poukazuje na to, že matka mala možnosť navrhnúť doplnenie znaleckého\nposudku, resp. nariadenie kontrolného znaleckého posudku, čo urobila až v odvolacom\nkonaní, s ktorým návrhom sa odvolací súd vysporiadal tak, ako je uvedené nižšie. Rovnako\nnemožno prihliadať na námietky matky k nedostatočnej odbornosti znalkyne a neprimeranej\ndĺžke výkonu jej praxe. Tu je potrebné zdôrazniť, že znalkyňa je riadne zapísaná v Zozname\nznalcov Ministerstva spravodlivosti SR, preto súd prvej inštancie, ani odvolací súd nemá\ndôvod spochybňovať jej odbornosť, kompetentnosť a prax. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku\nmatky o tom, že súd prvej inštancie neoboznámil na poslednom pojednávaní účastníkov s jej\npísomným vyjadrením, odvolací súd poukazuje na doplnenie dokazovania v odvolacom\nkonaní a tým vytvorený priestor otcovi aj kolíznemu opatrovníkovi na oboznámenie sa\ns daným podaním matky. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd s námietkami matky\no porušení jej práv na spravodlivý proces ako účastníka konania nestotožnil.\nOdvolací súd vyhodnotil odvolanie matky maloletého dieťaťa ako čiastočne dôvodné.\nSúd prvej inštancie vykonal v napadnutej časti týkajúcej sa rozhodovania o zverení dieťaťa\ndo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov riadne dokazovanie, vyporiadal sa\n\n5\n\ns podstatnými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli v konaní predložené a preukázané, avšak\nodvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny rozhodnutia v napadnutom výroku o zverení\nmaloletého dieťaťa a potrebe zrušenia rozsudku vo výroku o výživnom pre jeho\nnepreskúmateľnosť.\nV prvom rade je potrebné uviesť, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa\nje potrebné primárne prihliadať na najvyšší záujem dieťaťa a jeho ochranu. Odvolací súd\npo vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného prípadu a vykonaní a doplnení\ndokazovania, dospel k záveru, že je dôvodná zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie\nvo výroku o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú počas bežného roka.\nOdvolací súd, vzhľadom na vyslovené pochybnosti matky k nevhodnosti režimu striedavej\nosobnej starostlivosti rodičov o maloletú a k námietkam o nedostatočnej starostlivosti otca\no maloletú, pristúpil k zisťovaniu názoru maloletej prostredníctvom kolízneho opatrovníka.\nV prvom rade je potrebné konštatovať, že maloletá je vo veku, kedy dokáže vyjadriť svoj\nnázor, dokáže prejaviť a vysloviť svoje želanie a predstavy. Rovnako je treba konštatovať,\nže maloletá už má skúsenosť so striedavou starostlivosťou rodičov o ňu v režime krátkeho\nstriedania v priebehu pracovného týždňa a na základe tejto skúsenosti a ďalších okolností\nsa vyjadrila, že má rovnako rada matku a otca, v domácnosti každého z rodičov sa cíti\ndobre, nerobí jej problémy meniť domáce prostredia, pričom sama vyslovila prianie\na nastavila spolu s kolíznou opatrovníčkou model striedania starostlivosti o ňu tak, že každý\npárny týždeň od pondelka od 15.30 hod. do stredy do 16.30 hod. bude v starostlivosti otca,\nkaždý párny týždeň od stredy od 16.30 hod. do piatka do 18.00 hod. bude v starostlivosti\nmatky, každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nasledujúcej stredy v nepárnom\ntýždni do 16.30 hod. v starostlivosti otca a každý nepárny týždeň od stredy od 16.30 hod.\ndo nasledujúceho pondelka bude v starostlivosti matky. Z vyjadrenia maloletej je nesporné,\nže k obom má vytvorený blízky vzťah, s každým z nich trávi čas a robí si spoločný program,\njej citová väzba ku každému z nich je významná a nie je vhodné ju narúšať. Striedavá\nstarostlivosť o maloletú sa realizovala od rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa\n10.11.2016, ktorý nariadil neodkladné opatrenie a uložil matke odovzdať maloletú\ndo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolací súd poukazuje na vykonané\ndokazovanie, z ktorého nepochybne vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné\npodmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin maloletej. Skutočnosť, že komunikácia\n\n6\n\nmedzi nimi neprebieha na prijateľnej, resp. žiadnej úrovni, nemôže byť v danom prípade\ndôvodom pre zmenu rozhodnutia zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky.\nOdvolací súd prihliadal na záujem maloletej a jej výslovné prianie zostať v starostlivosti\nobidvoch rodičov. Na námietky matky o neschopnosti otca zabezpečiť starostlivosť\no maloletú a zmene pomerov v domácnosti otca narodením jeho ďalšieho dieťaťa,\nneprihliadal z dôvodu, že v konaní neboli tieto tvrdenia matky preukázané. Je nesporné, že\nmaloletá sa cíti dobre u svojho otca, v rodine otca má zázemie a vytvorené podmienky\na pokiaľ sa sama dožaduje byť striedavo v starostlivosti oboch rodičov, pričom tento režim\nmá vyskúšaný, je potrebné uvedené zohľadniť... Rovnako tak je zrejmé, že pokiaľ sa dieťa\ncíti dobre u rodiča, nie je dôvod predpokladať, že k partnerke otca nemá vytvorený vzťah.\nK námietkam matky týkajúcich sa zhoršenia prospechu maloletej v škole, odvolací súd\npoukazuje na skutočnosť, že maloletá sama uviedla, že v škole nemá problémy,\nna polročnom vysvedčení mala dve dvojky a samé jednotky. Pokiaľ aktuálne vznikol\nproblém súvisiaci s plnením si školských povinností, odvolací súd dáva do pozornosti, že\nmaloletá potrebuje pomoc oboch rodičov a najmä vytvoriť jej pokojné prostredie bez\nnegatívnych emócií... Odvolací súd dáva do pozornosti oboch rodičov vyjadrenie maloletej\nso želaním, aby rodičia spolu komunikovali. Správne súd prvej inštancie rozhodol o zverení\nmaloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keď vyhodnotil pozitívny\ncitový vzťah maloletej k rodičom, nastavenie rodiny a už prebiehajúcu striedavú\nstarostlivosť. Pokiaľ ide o námietky matky k znaleckému posudku, odvolací súd\npoznamenáva, že rozhodnutie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti\nobidvoch rodičov jednoznačne vychádza zo stavu v rodine, či už v čase rozhodovania súdom\nprvej inštancie alebo odvolacím súdom. Prioritnou skutočnosťou je zohľadnenie názoru,\npostoja a priania maloletej a jej vzťahu k rodičom. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja\nrodičia majú predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletú a v danom prípade sú\nsplnené podmienky v súlade s ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Pokiaľ matka nesúhlasí\ns hodnotením jej osoby znalkyňou a v odvolacom konaní doložila do spisu posudok\nhodnotiaci jej osobu, odvolací súd udáva, že nespochybňuje, že matka je starostlivou\na dobrou matkou, ale musí rešpektovať aj právo dieťaťa na druhého rodiča. K predloženým\npísomným vyjadreniam tretích osôb (dcéry matky, jej bývalého manžela a ďalších osôb)\nodvolací súd udáva, že vnímanie osoby matky vo vzťahu k priateľom a ďalším členom\n\n7\n\nrodiny je nepochybne odlišné ako jej vzťah k otcovi maloletej. V danom prípade však je\nv rodine nastavený fungujúci model zabezpečenia starostlivosti o maloletú od novembra\n2016, ktorý dieťaťu vyhovuje, sleduje jeho najlepší záujem, čo nesporne je v prospech jej\nzdravého psychického a fyzického vývinu, pričom matka nepreukázala významné dôvody,\nktoré by zakladali dôvod pre zverenie maloletej do jej starostlivosti. Po komplexnom\nposúdení všetkých dôkazov vykonaných v konaní, odvolací súd s prihliadnutím na rodinnú\nsituáciu, názor maloletej a vzťahové väzby medzi rodičmi a dieťaťom, dospel k záveru\no potrebe zmeniť výrok napadnutého rozsudku a výkon striedavej starostlivosti rodičov\no maloleté deti upraviť v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku. ... Odvolací súd\nneprihliadol na námietky matky o nedostatočne vykonanom dokazovaní dospejúc k záveru,\nže v konaní vo vzťahu k výroku rozsudku o zverení maloletej do striedavej starostlivosti\nrodičov bolo vykonané potrebné dokazovanie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie\nvo veci. Odvolací súd nevyhovel návrhu matky na doplnenie dokazovania nariadením\nnového znaleckého dokazovania za účelom posúdenia členov rodiny otca a výsluchom\nmanželky otca z dôvodu, že takéto dokazovanie by zbytočne predlžovalo konanie, bolo by\nnehospodárne, pričom v danom prípade je nevyhnutné zohľadniť názor dieťaťa vo veku 11\nrokov, jej pozitívnu skúsenosť so striedavou starostlivosťou a podmienky na strane oboch\nrodičov.\nOdvolací súd vzhľadom na námietky matky uvedené v odvolaní voči napadnutému\nrozsudku, doplnil dokazovanie týkajúce sa zverenia maloletej do striedavej osobnej\nstarostlivosti obidvoch rodičov a po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov vykonaných\nv konaní zmenil výrok 1 napadnutého rozsudku podľa § 388 CSP.\nVzhľadom na odvolanie matky smerujúce voči celému výroku rozsudku súdu prvej\ninštancie týkajúceho sa zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch\nrodičov, odvolací súd posúdil i výrok napadnutého rozsudku v časti určenia výkonu\nstriedavej osobnej starostlivosti o maloletú aj počas letných školských prázdnin a určenia\nmiesta odovzdávania a preberania dieťaťa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je v tejto časti správne zohľadňujúce názor dieťaťa a aktuálne nastavenie v\nrodine.\n\n8\n\nVzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia\nmaloletej do starostlivosti rodičov počas letných prázdnin a určenia odovzdávania\na preberania dieťaťa, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.\nPokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie\nrozhodol tak, že výživné na maloletú neurčil, odvolací súd konštatuje, že povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje\nrozhodnutie založil... Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel\nk záveru, že súd prvej inštancie posudzujúc návrh matky zo dňa 22.04.2015 na úpravu\nvýkonu rodičovských práv a povinností k maloletej s návrhom na určenie zameškaného\nvýživného na maloletú za obdobie od 01.11.2014 do rozhodnutia súdu, opomenul rozhodnúť\no tejto časti návrhu a svoje rozhodnutie v tejto časti neodôvodnil, čím sa stalo\nnepreskúmateľným. Z obsahu súdneho rozhodnutia vôbec nevyplýva, či a ako sa súd prvej\ninštancie vysporiadal s návrhom matky na určenie výživného uplatňovaného od 01.11.2014,\nkeď režim striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú sa začal realizovať\nod novembra 2016 na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného\nopatrenia. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie\nneurčil výživné rodičom počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, nie je\nzrejmé, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s majetkovými pomermi otca (vlastníctvom\nnehnuteľností) a jeho príjmami, keď zárobok otca mal predložený len do januára 2016 bez\nďalšej aktualizácie, teda v tomto smere dokazovanie nevykonal úplne. Uvedené malo\nza následok nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd nemohol\nstotožniť a rozhodnutie súdu prvej inštancie ani potvrdiť, ani zmeniť.\nOdvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zrušil a vrátil\nvec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP,\nvzhľadom jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti.“\n3. Sťažovateľky v úvode svojej sťažnosti uviedli, že v rámci rozhodovania o úprave\nstarostlivosti o maloletú okresný súd vykazuje podstatnú dobu nečinnosti po odovzdaní\nznaleckého posudku do nariadenia pojednávania, na ktorom vypočúval znalkyňu a rozhodol\nvo veci samej, keď tak urobil s takým podstatným odstupom, že posudok už ani nemohol\nslúžiť ako skutočný podklad pre rozhodnutie a súčasne, pokiaľ ide o úpravu vyživovacej\n\n9\n\npovinnosti, o tej nerozhodol ani po viac ako 4 rokoch. Postup súdov oboch stupňov\npovažujú sťažovateľky z ústavnoprávneho hľadiska za neudržateľný, keďže vykazuje\nznámky prieťahov a súčasne viedol k vydaniu rozhodnutí, ktoré sú podľa ich presvedčenia\nnezlučiteľné s princípmi spravodlivého súdneho procesu tým, že sa opierajú o nezákonne\nobstarané a vykonané dôkazy, a z dôvodu, že neobsahujú riadne odôvodnenie. V danom\nprípade podľa sťažovateliek o skutkovo ani právne náročný spor nejde, ide však o spor\ntýkajúci sa starostlivosti o maloleté dieťa, teda prioritné konanie, ktorých rýchlosť konania\nje zvlášť dôležitá vzhľadom na potrebu stability života a usporiadania vzťahov v rodine.\nSťažovateľky tak namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n3.1 Ďalej sťažovateľky namietajú, že v odôvodnení rozsudku námietky matky\nmaloletej k znaleckému posudku nie sú vôbec uvedené a opomenuté sú aj všetky ďalšie\ndôkazy a tvrdenia matky maloletej (o násilnom správaní otca maloletej, komunikácii,\nnedostatočnej zdravotnej starostlivosti...). Takýto postup však podľa mienky sťažovateliek\nnezodpovedá princípom dokazovania ani kritériám pre ústavne komfortné odôvodnenie\nrozhodnutí. Napadnutý rozsudok podľa tvrdenia sťažovateliek vôbec nereaguje na to, čo\nv rámci konania strany prezentovali, ale len konštatuje, čo uviedla znalkyňa a jej závery sú\nprevzaté ako fakty, bez akéhokoľvek vyhodnotenia tohto dôkazného prostriedku podľa\nzásad voľného hodnotenia dôkazov.\n3.2 V odvolacom konaní uvedené nedostatky rozhodnutia súdu prvého stupňa neboli\npodľa mienky sťažovateliek odstránené napriek tomu, že vo veci krajský súd nariadil\n2 pojednávania a rozsudok súdu prvého stupňa sčasti zmenil. Navyše, podľa názoru\nsťažovateliek založil ďalšie vady konania, ktoré mali za následok porušenie práva\nna spravodlivý proces.\n3.3 V odvolacom konaní matka maloletej podľa svojich slov predložila podrobnú\nanalýzu znaleckého posudku a dôkazy, ktoré spochybňujú závery znalkyne a jej\nkompetencie. Podľa sťažovateliek odvolacie námietky odvolací súd riadne nevyhodnotil\na len selektívne spomenul čestné vyhlásenia rôznych osôb ‒ detí, bývalého manžela a iné,\n\n10\n\nkde uviedol, že nereferujú o vzťahu s otcom maloletej a že súd nespochybňuje skutočnosť,\nže sťažovateľka je dobrou matkou. Znalkyňa podľa interpretácie sťažovateliek uvádzala, že\nsťažovateľka klame a zavádza, že ide o jej osobnostnú črtu, ktorú zdôrazňovala pri reakcii\nna námietky voči jej vyúčtovaniu znalečného aj ako jedinú obranu, pri výsluchu, keď mala\nzdôvodniť, o čo opiera svoje zistenia. Tvrdila, že matka je agresívna a realizuje na maloletej\npsychický nátlak, to ako, odmietla špecifikovať, rovnako, ako k tomu dospela. Podľa slov\nsťažovateliek však z priamej skúsenosti osôb, ktoré zdieľali s otcom maloletej spoločnú\ndomácnosť, vyplynulo, že to bol otec, ktorý sa správal aj v minulosti agresívne, nátlakovo,\na teda priamo aj nepriamo potvrdili dôkazy matky maloletej, ktoré boli produkované ešte\npred súdom prvého stupňa o násilnom správaní otca maloletej, doložené navyše\nvyjadreniami tretích, náhodných svedkov týchto incidentov. Tieto dôkazy súd prvého stupňa\nani odvolací súd podľa názoru sťažovateliek žiadnym spôsobom nevyhodnotil ani\nnezmienil.\n3.4 Krajský súd sa podľa sťažovateliek vyjadril k znaleckému posudku len tak, že\npostup dokazovania je vecou súdu, a na jednej strane uvádza, že matka maloletej mala\nžiadať o jeho doplnenie, resp. kontrolný posudok, avšak súčasne konštatuje, že návrh\nna kontrolný posudok zamietol ako nadbytočný. Zostáva tak podľa názoru sťažovateliek\nnejasné, či námietkami matky maloletej sa súd prvého stupňa nemusel podľa odvolacieho\nsúdu zaoberať z dôvodu, že nežiadala kontrolný znalecký posudok, avšak ak ho mala\nžiadať, prečo odvolací súd takýto návrh následne zamietol ako nadbytočný. V tomto smere\nnie je odôvodnenie krajského súdu podľa sťažovateliek logické a vykazuje rozpory.\n3.5 Krajský súd podľa sťažovateliek napriek závažným výhradám a dôkazom, ktoré\npriamo odporujú záverom znalkyne, nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie a tieto\ndôkazy opomenul vyhodnotiť obdobne ako súd prvého stupňa. Krajský súd sa podľa\npresvedčenia sťažovateliek snažil problematické dokazovanie vyriešiť tak, že nariadil\nkolíznemu opatrovníkovi zisťovať názor dieťaťa, avšak ani v tomto prípade nepostupoval\nv súlade so zákonom, keď výsluch dieťaťa nenahrával, ale len interpretoval v písomnej\nspráve. Podmienky pre vyhotovenie zvukového záznamu boli podľa sťažovateliek splnené.\nDôkaz preto nebol podľa názoru sťažovateliek obstaraný zákonným spôsobom a súd naň\nnemohol prihliadať. Práve údajný názor maloletej bol podľa hodnotenia sťažovateliek\n11\n\nzákladom pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa a nastavenie nového modelu striedavej\nosobnej starostlivosti, ktorá žiadnej zo strán nevyhovuje.\n3.6 V rámci dokazovania matka maloletej podľa svojich slov rovnako doložila\ndôkazy o negatívnom vplyve realizácie striedavej osobnej starostlivosti na maloletú\nzhoršením prospechu, zdravotného stavu, zanedbávaním zo strany otca dieťaťa najmä\nzdravotnej starostlivosti, prípravy do školy a negatívnym prežívaním novej rodinnej\nsituácie, uzavretím manželstva a narodením nevlastnej sestry. Podľa sťažovateliek krajský\nsúd vyhodnotil tieto dôkazy ako nerelevantné s odvolaním sa na vyjadrenie samotnej\nmaloletej. Podľa mienky sťažovateliek súd sa nemôže uspokojiť len posúdením obsahu\nvyjadrenia bez ohľadu na jeho kontext a ďalšie faktory, ktoré tento názor utvárajú,\na rezignovať na úlohu ochranu práv dieťaťa, najmä, ak názor dieťaťa nezískal sám, ale\nsprostredkovane spôsobom, ktorý odporuje zákonu.\n3.7 Vzhľadom na uvedené je podľa záverov sťažovateliek zrejmé, že postup súdu\nprvého stupňa a rovnako krajského súdu je v priamom rozpore s požiadavkami\nspravodlivého\n\nsúdneho\n\nprocesu,\n\npredovšetkým\n\npožiadavky\n\nbezpodmienečného\n\nrešpektovania procesných postupov, ktoré upravuje vedenie konania a jeho náležité\nodôvodnenie, ktoré si vyžaduje vysporiadanie so všetkými podstatnými námietkami, ktoré\nboli použité v konaní. Ani jeden zo súdov podľa sťažovateliek nevyhodnotil námietky\nmatky maloletej a odôvodnenie rozsudkov je nepresvedčivé, vnútorne rozporné\na odporujúce pravidlám dokazovania.\n4. Sťažovateľky navrhli vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:\n„1. Základné práva\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods.1 Ústavy SR, na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných\npráv Európskej únie, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, na rešpektovanie súkromného\na rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 Charty základných\n\n12\n\npráv Európskej únie, postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní 13P/98/2015\nporušené boli.\n2. Základné práva maloletej\n\nna súdnu a inú právnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR, na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných\npráv Európskej únie, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života podľa č. 19 ods. 2 Ústavy SR, na rešpektovanie súkromného a rodinného\nživota podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 Charty základných práv\nEurópskej únie postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní 13P/98/2015 porušené\nboli.\n3. Základné práva\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods.1 Ústavy SR, na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných\npráv Európskej únie, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života podľa č. 19 ods. 2 Ústavy SR, na rešpektovanie súkromného a rodinného\nživota podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 Charty základných práv\nEurópskej únie, postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v konaní\n11CoP/87/2018 porušené boli.\n4. Základné práva maloletej\n\nna súdnu a inú právnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR, na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných\npráv Európskej únie, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života podľa č. 19 ods. 2 Ústavy SR, na rešpektovanie súkromného a rodinného\nživota podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 Charty základných práv\nEurópskej únie postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v konaní\n11CoP/87/2018 porušené boli.\n\n13\n\n5. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave 11CoP/87/2018-646 zo dňa 2. apríla 2019\na rozsudok 11CoP/88/2018 zo dňa 2. apríla 2019 sa zrušuje a vracia Krajskému súdu\nv Bratislave na opätovné konanie.\n6.\n\nsa priznáva nárok na primerané finančné zadosťučinenie\n\nvo výške 5000 Eur, ktoré sú Okresný súd Bratislava a Krajský súd v Bratislave povinní\nspoločne a nerozdielne zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.\n7. Maloletej\n\nsa priznáva nárok na primerané finančné\n\nzadosťučinenie vo výške 5000 Eur, ktoré sú Okresný súd Bratislava a Krajský súd\nv Bratislave povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n8. Sťažovateľkám sa priznáva náhrada trov konania, ktorú sú Okresný súd\nBratislava IV a Krajský súd v Bratislave povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám\nprávnej zástupkyne Mgr. Evy Braxatorisovej do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nĎalší postup ústavného súdu, vyjadrenia účastníkov konania, zúčastnenej osoby\na replika sťažovateliek\nII.1\n\nPostup ústavného súdu\n\n5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 376/2019-17 z 5. decembra 2019 (ďalej aj\n„uznesenie o prijatí“) prijal ústavnú sťažnosť s výnimkou časti vzťahujúcej sa na odsek 3\nvýroku rozsudku krajského súdu č. k. 11 CoP 87/2018-646 z 2. apríla 2019 na ďalšie\nkonanie.\n5.1 Ústavný súd zároveň maloletej\n\nuznesením o prijatí\n\nustanovil v tomto konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava, a to z dôvodu, že predmetom ústavnej sťažnosti je aj napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, kde v konaní pred krajským súdom boli v pozícii navrhovateľa a odporcu\nrodičia maloletej a išlo o konanie o návrhu matky maloletej na úpravu výkonu rodičovských\npráv a povinností k maloletej. Ústavný súd bol a stále je toto názoru, že v konaní pred\n\n14\n\nústavným súdom by mohlo dôjsť pri prejednaní tejto časti ústavnej sťažnosti k rozporu\nzáujmov medzi rodičmi a maloletou.\nUvedené presvedčenie a právny názor ústavného súdu sa však týka iba časti ústavnej\nsťažnosti smerujúcej proti napadnutému rozsudku krajského súdu.\nČo sa týka napadnutého konania okresného súdu a napadnutého konania krajského\nsúdu\n\na s nimi\n\nspojeného\n\nnamietania\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateliek\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nsťažovateliek na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tam\nústavný súd z povahy veci pri prijímaní ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nevidel\na dosiaľ nevidí konflikt medzi záujmami matky maloletej a záujmami samotnej maloletej.\nA tak v tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd akceptoval počas celého konania pred\nústavným súdom o ústavnej sťažnosti zastupovanie maloletej ako sťažovateľky advokátkou,\nktorú zastupovaním maloletej pred ústavným súdom poverila matka maloletej ako jej\nzákonná zástupkyňa, a zároveň ústavný súd akceptoval odôvodnenie príslušnej časti\nústavnej sťažnosti spísanej a podanej advokátkou ako právnou zástupkyňou oboch\nsťažovateliek v konaní pred ústavným súdom o tejto časti ústavnej sťažnosti (t. j. v tejto\nčasti ústavnej sťažnosti ústavný súd neprihliadal na stanovisko kolízneho opatrovníka a ani\ns ním v tejto časti ústavnej sťažnosti materiálne nekonal ako so zástupcom maloletej).\n5.2 Ústavný súd si následne vyžiadal stanovisko kolízneho opatrovníka (pričom\nústavný súd v zmysle už uvedeného prihliadal iba na časť vyjadrenia kolízneho opatrovníka\ntýkajúcu sa napadnutého rozsudku krajského súdu a v časti ústavnej sťažnosti ktorej kolízny\nopatrovník formálne i materiálne zastupoval maloletú pred ústavným súdom), odporcov\nv konaní, otca maloletej ako zúčastnenej osoby v konaní pred ústavným súdom a repliku\nsťažovateliek, resp. matky maloletej ako sťažovateľky.\n5.3 Ústavný súd rozhodoval na základe súhlasu účastníkov konania s upustením\nod ústneho pojednávania v zmysle § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí, keďže od ústneho pojednávania nebolo možné\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n15\n\nII.2\n\nVyjadrenie kolízneho opatrovníka\n\n6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení č. BA4/SPODSK/SPO/2019/3498,\n4 SDD 191/2012 z 27. decembra 2019 k ústavnej sťažnosti uviedol, že zotrváva\n„na všetkých našich vyjadreniach pred Okresným súdom Bratislava IV, ako aj v odvolacom\nkonaní pred Krajským súdom v Bratislave. Poukazujeme na našu správu zo dňa 27.2.2019,\nktorá bola zasielaná Krajskému súdu v Bratislave. Podrobne je opísaný priebeh výkonu\npohovoru s maloletou, ako aj vyjadrenie maloletej k prípadnému vyhotoveniu zvukovej\nnahrávky. Vzhľadom na rozumovú vyspelosť mal.\n\nsa plne s jej vyjadrením\n\nstotožňujeme a sme toho názoru, že odvolací súd rozhodol o striedavej starostlivosti oboch\nrodičov v súlade s jej stanoviskom, ako aj v súlade so závermi znaleckého dokazovania.“.\n6.1 Kolízny opatrovník maloletej považuje napadnutý rozsudok krajského súdu\nza správny a plne v záujme maloletej.\n6.2 Kolízny opatrovník netrval v danej veci na ústnom pojednávaní pred ústavným\nsúdom.\nII.3\n\nVyjadrenie okresného súdu\n\n7. Dňa 9. januára 2020 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie okresného súdu\nako odporcu v konaní sp. zn.1 SprV 261/2019 z 3. januára 2020.\n7.1 Okresný súd v úvode svojho vyjadrenia uviedol chronológiu úkonov\nrealizovaných v konaní sp. zn. 13 P 98/2015:\n„- Návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému\ndieťaťu doručený na súd dňa 22.04.2015\n- Súd vyzval dňa 22.04.2015 matku na doloženie rodného listu maloletého dieťaťa\ndo spisu\n- Dňa 07.05.2015 súd vydal uznesenie č. k. 13P/98/2015-11, ktorým ustanovil\nkolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu\n- Dňa 13.05.2015 súd vytýčil pojednávanie na deň 18.08.2015\n\n16\n\n- Dňa 26.06.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu matky (doručené\nmatke a kolíznemu opatrovníkovi dňa 02.07.2015)\n- Dňa 18.08.2015 sa konalo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na deň\n19.11.2015\n- Súd dňa 18.08.2015 vyzval základnú školu, ktorú maloleté dieťa navštevuje,\nna predloženie správy o maloletom dieťati\n- Prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 10.09.2015 otec založil do spisu\nsúdom vyžiadané listiny (doručené matke prostredníctvom jej právneho zástupcu\na kolíznemu opatrovníkovi dňa 08.10.2015)\n- Dňa 27.10.2015 zaslal kolízny opatrovník súdu správu o maloletom dieťati\n- Dňa 02.11.2015 súd vyzval otca na predloženie potvrdenia o príjme jeho manželky\n- Dňa 05.11.2015 bola súdu doručená správa zo základnej školy, ktorú maloletá\nnavštevuje\n- Dňa 19.11.2015 sa konalo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na deň\n10.03.2016\n- Dňa 27.01.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie otca (doručené matke\nprostredníctvom jej právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 15.02.2016)\n- Dňa 04.02.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie matky (doručené otcovi\nprostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 15.02.2016)\n- Dňa 07.03.2016 bola matka nahliadnuť do spisu\n- Dňa 10.03.2016 sa konalo vo veci pojednávanie\n- Uznesením č.k. 13P/98/2015-226 zo dňa 23.03.2016 súd nariadil znalecké\ndokazovanie a uložil účastníkom povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého\ndokazovania\n- Dňa 07.04.2016 matka súdu doručila podanie (doručené otcovi prostredníctvom\njeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 22.07.2016)\n- Prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 11.04.2016 matka podala\nodvolanie voči uzneseniu č. k. 13P/98/2015-226 zo dňa 23.03.2016 v časti výroku o zložení\npreddavku (posúdené podľa obsahu ako návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov)\n- Dňa 11.04.2016 bolo doručené súdu podanie matky (doručené otcovi\nprostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 22.07.2016)\n\n17\n\n- Dňa 27.04.2016 bolo súdu doručené ďalšie podanie matky (doručené otcovi\nprostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 22.07.2016)\n- Dňa 29.04.2016 bola matka nahliadnuť do spisu\n- Na základe výzvy súdu zo dňa 13.05.2016 matka súdu predložila tlačivo\nna oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní dňa 06.06.2016\n- Dňa 31.05.2016 matka súdu doručila podanie (doručené otcovi prostredníctvom\njeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 22.07.2016)\n- Súd zaslal dňa 13.05.2016 znalkyni spis za účelom vypracovania znaleckého\nposudku\n- Dňa 10.06.2016 podala matka na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia\n- Uznesením č. k. 13P/98/2015-327 zo dňa 22.06.2016 súd nepriznal matke\noslobodenie od súdnych poplatkov\n- Uznesením č. k. 13P/98/2015-329 zo dňa 22.06.2016 nariadil súd predbežné\nopatrenie. Dňa 06.07.2016 bola matka nahliadnuť do spisu\n- Dňa 06.07.2016 znalkyňa súdu doručila vypracovaný znalecký posudok (doručený\nmatke dňa 26.07.2016, otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu\nopatrovníkovi dňa 22.07.2016)\n- Dňa 08.07.2016 bol otec nahliadnuť do spisu\n- Dňa 11.07.2016 otec podal na súd odvolanie voči uzneseniu o predbežnom opatrení\n- Dňa 11.07.2016 otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\n- Uznesením č. k. 13P/98/2015-384 zo dňa 18.07.2016 súd nariadil neodkladné\nopatrenie\n- Súd doručil odvolanie otca voči uzneseniu o predbežnom opatrení kolíznemu\nopatrovníkovi dňa 22.07.2016 a matke dňa 26.07.2016 na vyjadrenie\n- Otec bol dňa 28.07.2016 nahliadnuť do spisu\n- Matka bola dňa 29.07.2016 nahliadnuť do spisu\n- Dňa 01.08.2016 kolízny opatrovník doručil na súd vyjadrenie k odvolaniu otca voči\npredbežnému opatreniu (doručené matke dňa 08.09.2016 a otcovi prostredníctvom jeho\nprávneho zástupcu dňa 06.09.2016)\n\n18\n\n- Dňa 09.08.2016 doručila matka na súd vyjadrenie k odvolaniu otca voči\npredbežnému opatreniu (doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 02.09.2016 a otcovi\nprostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 06.09.2016)\n- Dňa 09.08.2016 doručila matka súdu vyjadrenie k znaleckému posudku. Dňa\n29.09.2016 doručila matka súdu ďalšie vyjadrenie k odvolaniu otca voči predbežnému\nopatreniu\n- Uznesením č. k. 11CoP/400/2016-408 zo dňa 30.09.2016 Krajský súd v Bratislave\nuznesenie súdu prvej inštancie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia\nzmenil a rozhodol tak, že návrh matky zamietol (doručený otcovi prostredníctvom jeho\nprávneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 17.10.2016 a matke dňa 24.10.2016\n- Dňa 14.10.2016 bol otec nahliadnuť do spisu\n- Uznesením č. k. 13P/98/2015-416 zo dňa 18.10.2016 súd priznal znalkyni odmenu\n- Dňa 24.10.2016 a dňa 28.10.2016 bol otec nahliadnuť do spisu\n- Dňa 02.11.2016 podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a ďalšie\npodanie\n- Uznesením č. k. 13P/98/2015-426 súd nariadil neodkladné opatrenie\n- Dňa 14.11.2016 bol otec nahliadnuť do spisu\n- Matka dňa 14.12.2016 doručila súdu doplnenie návrhu o nové skutočnosti\n- Dňa 22.12.2016 doručila matka súdu odvolanie voči uzneseniu o neodkladnom\nopatrení\n- Dňa 05.01.2017 bol otec nahliadnuť do spisu\n- Dňa 11.01.2017 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie\no odvolaní voči neodkladnému opatreniu\n- Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11CoP/18/2017-447 zo dňa 19.01.2017\nuznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (doručené otcovi prostredníctvom jeho právneho\nzástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa 23.02.2017 a matke prostredníctvom jej právneho\nzástupcu dňa 28.02.2017)\n- Dňa 27.01.2017 otec doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu matky voči uzneseniu\no neodkladnom opatrení\n- Dňa 09.03.2017 matka súdu doručila sťažnosť proti uzneseniu o priznaní\nznalečného (doručená znalkyni dňa 24.07.2017 na vyjadrenie)\n\n19\n\n- Dňa 10.05.2017 matka súdu zaslala správu o realizácii neodkladného opatrenia\n(doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 10.07.2017 a otcovi prostredníctvom jeho právneho\nzástupcu dňa 11.07.2017)\n- Na deň 17.07.2017 bolo vo veci nariadené pojednávanie (úprava zo dňa\n13.06.2017)\n- Dňa 19.06.2017 matka súdu doručila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\n(doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 10.07.2017 a otcovi prostredníctvom jeho právneho\nzástupcu dňa 11.07.2017)\n- Dňa 29.06.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu matky na nariadenie\nneodkladného opatrenia (doručené matke dňa 11.07.2017 a kolíznemu opatrovníkovi dňa\n10.07.2017)\n- Dňa 03.07.2017 doručila súdu znalkyňa vyjadrenie k sťažnosti matky proti\nuzneseniu o priznaní znalečného a vyúčtovanie k vykonanému úkonu\n- Dňa 10.07.2017 doručila súdu matka prepis telefonického hovoru otca s maloletým\ndieťaťom\n- Dňa 11.07.2017 matka doručila súdu podanie o zdravotnom stave maloletého\ndieťaťa\n- Dňa 12.07.2017 matka doručila súdu vyjadrenie k vyjadreniu znalkyne\n- Dňa 17.07.2017 sa vo veci konalo pojednávanie\n- Uznesením č. k. 13P/98/2015-507 zo dňa 17.07.2017 súd konanie o návrhu matky\nna nariadenie neodkladného opatrenia zastavil\n- Rozsudkom č. k. 13P/98/2015-512 zo dňa 17.07.2017 súd rozhodol vo veci samej\n- Dňa 27.07.2017 bola matka nahliadnuť do spisu\n- Dňa 04.09.2017 matka súdu doručila odvolanie voči rozsudku prostredníctvom\nemailu (dňa 11.09.2017 osobne podané na súd)\n- Odvolanie matky bolo doručené na vyjadrenie kolíznemu opatrovníkovi dňa\n19.09.2017 a otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 20.09.2017\n- Vyjadrenie otca bolo doručené kolíznemu opatrovníkovi na oboznámenie dňa\n16.10.2017 a matke prostredníctvom jej právneho zástupcu na vyjadrenie dňa 27.10.2017\n- Uznesením č. k. 13P/98/2015-558 zo dňa 21.11.2017 súd sťažnosť matky proti\nuzneseniu o priznaní znalečného znalkyni zamietol\n\n20\n\n- Uznesením č. k. 13P/98/2015-560 zo dňa 21.11.2017 súd priznal znalkyni znalečné\nza ďalšie úkony v konaní\n- Uznesením č. k. 13P/98/2015-563 zo dňa 21.11.2017 uložil súd účastníkom\npovinnosť zaplatiť trovy konania\n- Emailom zo dňa 20.12.2017 matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne\ndoručila súdu odvolanie voči uzneseniu o uloženej povinnosti zaplatiť trovy konania\n(osobne podané na súd dňa 02.01.2018)\n- Odvolanie matky proti uzneseniu o uloženej povinnosti zaplatiť trovy konania bolo\ndoručené otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi dňa\n15.01.2018 na vyjadrenie\n- Dňa 13.02.2018 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave za účelom\nrozhodnutia o odvolaní matky voči rozsudku aj voči uzneseniu o trovách konania\n- Krajský súd v Bratislave nariadil vo veci na deň 13.02.2019 pojednávanie\n- Dňa 01.03.2019 doručil kolízny opatrovník súdu správu o vykonanom pohovore\ns maloletým dieťaťom\n- Krajský súd v Bratislave odročil pojednávanie na deň 02.04.2019\n- Dňa 19.03.2019 doručil otec súdu vyjadrenie vo veci\n- Na pojednávaní dňa 02.04.2019 Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k.\n11CoP/87/20 18-646 tak, že v časti zverenia maloletého dieťaťa rozsudok súdu prvej\ninštancie zmenil, vo zvyšku v časti úpravy styku počas letných prázdnin a preberania\na odovzdávania maloletého dieťaťa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vo výroku\no výživnom rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie\n- Uznesením č. k. 11CoP/88/20 18-647 zo dňa 15.04.2019 Krajský súd v Bratislave\nuznesenie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania potvrdil\n- Súd prvej inštancie doručil predmetné uznesenia kolíznemu opatrovníkovi dňa\n30.04.2019, matke prostredníctvom jej právnej zástupkyne dňa 20.05.2019 a otcovi\nprostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 03.05.2019\n- Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 22.10.2019 (úprava zo dňa 10.07.2019)\nza účelom rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa\n- Prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 16.10.2019 otec súdu predložil\nrozpis jeho príjmov a výdavkov na maloleté dieťa\n\n21\n\n- Dňa 22.10.2019 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom\noboznámenia sa účastníkov s predloženými podaniami matky aj otca (matka predložila súdu\npodanie na pojednávaní) s tým, že kolízny opatrovník založí do spisu svoje stanovisko\nk navrhovanému riešeniu matkou za uvedené obdobie so zohľadnením stanoviska otca,\nprípadne s pomocou pohovoru s maloletým dieťaťom\n- Dňa 04.11.2019 kolízny opatrovník súdu doručil vyjadrenie vo veci\n- Dňa 02.01.2020 bolo nariadené pojednávanie na termín 11.02.2019.“\n7.2 Podľa okresného súdu je pravdou, že dĺžka uvedeného konania nie je optimálna,\nnajmä s prihliadnutím na predmet konania a na špecifický režim, ktorým sa toto konanie\nriadi, avšak po uvážení všetkých okolností je toho názoru, že okresný súd v danej veci\nnespôsobil prieťahy, ktoré by sa dali označiť za zbytočné. Zastáva názor, že koná plynule,\na vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania a viaceré podané návrhy\nna nariadenie predbežného opatrenia a neodkladných opatrení, ako aj na podané sťažnosti\na odvolania, ktoré smerovali proti takmer všetkým rozhodnutiam prvostupňového súdu,\nje dĺžka trvania predmetného konania podľa mienky okresného súdu primeraná.\n7.3 Podľa okresného súdu vzhľadom na okolnosti prípadu, spolu s prihliadnutím\nna správanie účastníkov konania v označenej právnej veci, v napadnutom konaní nedošlo\npodľa jeho mienky k súdnym prieťahom, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné.\nNavrhuje preto, aby ústavný súd rozhodol tak, že základné práva sťažovateliek postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 98/2015 porušené neboli.\n7.4 Okresný súd v závere súhlasil s upustením od ústneho pojednávania v konaní\npred ústavným súdom v tejto veci.\nII.4\n\nVyjadrenie krajského súdu\n\n8. Listom sp. zn. 1 SprV 546/2019 z 15. januára 2020 doručeným ústavnému súdu\n20. januára 2020 sa k ústavnej sťažnosti vyjadril krajský súd ako odporca v konaní.\n8.1 Krajský súd uviedol, že súdny spis sp. zn. 11 CoP 87/2018 bol predložený\nkrajskému súdu 13. februára 2018 z dôvodu podania odvolania matkou.\n\n22\n\n8.2 Krajský súd ďalej poukázal na skutočnosť, že v dôsledku sústavného a vysokého\nnápadu v oddelení 11 CoP (50 vecí mesačne) bol 31. januára 2019 určený termín\npojednávania na 12. marec 2019. Pojednávanie bolo podľa krajského súdu odročené\nna 2. apríl 2019, keď bolo vo veci rozhodnuté. Súdny spis bol podľa slov krajského súdu\nnásledne 24. apríla 2019 vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie.\n8.3 Krajský súd ďalej uviedol, že senát 11 CoP je dlhodobo zaťažený vysokým\nnápadom vecí, ktoré sa vybavujú priebežne podľa poradia. Podľa vyjadrenia krajského súdu\nodvolací súd po prvom úkone konal plynulo, bez prieťahov.\n8.4 Krajský súd doplnil, že netrvá vo veci na ústnom pojednávaní v konaní pred\nústavným súdom.\nII.5\n\nVyjadrenie zúčastnenej osoby\n\n9. Listom doručeným ústavného súdu 13. januára 2020 sa k ústavnej sťažnosti\nvyjadril otec maloletej\n\nako zúčastnená osoba (§ 33 ods. 1 v spojení\n\ns § 126 zákona o ústavnom súde) v konaní pred ústavným súdom.\n9.1 Podľa názoru otca sťažovateľka (matka maloletej) sa nesťažuje oprávnene, lebo\nneberie do úvahy, že súdy upravili vzťahy účastníkov konania neodkladným opatrením\n10. novembra 2016 a toto uznesenie sa podľa otca maloletej ukázalo plne funkčné\na účastníci sa ním riadili až do rozhodnutia krajského súdu.\n9.2 Teda otec maloletej považoval podľa jeho slov stav, ktorý nastal po označenom\nrozhodnutí, za stabilizovaný, a tým, že aj matka dieťaťa toto rozhodnutie akceptovala aj\ndodržiavala, otec maloletej považoval rozhodnutie za funkčné, preto nezdieľa názor\nsťažovateľky na činnosť súdu.\n9.3 K veci otec maloletej dodáva, že je hlboko presvedčený, že rozhodnutia súdov\nv merite veci sú správne a, ako aj denná prax ukazuje, plne v súlade so záujmom maloletej\ndcérky. Dcérka podľa slov otca maloletej prosperuje a je šťastná, má oboch rodičov\na funkčné zázemie.\n23\n\nII.6\n\nReplika sťažovateľky (matky maloletej)\n\n10. Ústavnému súdu bola 23. februára 2020 doručená replika sťažovateľky (matky\nmaloletej).\n10.1 Podľa sťažovateľky krajský súd uvádza na svoju obranu, že senát eviduje\nvysoký nápad vecí a že po prvom úkone konal bez prieťahov. K prvému tvrdeniu\nsťažovateľka uvádza, že táto obrana neobstojí s poukazom na medzinárodné štandardy\nuplatňovania dohovoru, keď nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne\nkonanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní, rovnako tak\nokolnosti spočívajú v nedostatočnom personálnom zabezpečení súdov (pozri I. ÚS 127/04,\nII. ÚS 311/06, III. ÚS 17/02).\n10.2 Ďalej sťažovateľka k vyjadreniu okresného súdu uvádza, že pokiaľ ide o návrhy\nna vydanie predbežných opatrení, okresný súd rozhodoval len o dvoch návrhoch, pričom\nsťažovateľka nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by tieto návrhy mali spôsobiť prieťahy\nv konaní, keď ich účelom bola dočasná úprava vzťahov medzi účastníkmi, ktoré súdy\nnezamietli ako nedôvodné. Išlo podľa sťažovateľky o relevantnú obranu v konaní, ktorá\nsmerovala k legitímnemu cieľu.\n10.3 Okresný súd podľa sťažovateľky aj v súčasnosti postupuje vo veci neefektívne.\nPojednávanie nariadené na 11. február 2020 telefonicky len hodinu pred jeho začatím podľa\nsťažovateľky zrušil z dôvodu, že nemá k dispozícii spis, i keď v prejednaní veci mu nič\nnebránilo. Obsah podaní vzťahujúcich sa na túto časť konania má nielen elektronicky, ale\npred zaslaním spisu ústavnému súdu si mohol podľa sťažovateľky relevantné časti spisu aj\nskopírovať.\n10.4 Pokiaľ ide o námietky využitia opravných prostriedkov, sťažovateľka dodáva,\nže takisto nie sú dôvodom na ospravedlnenie dĺžky konania, a to v súlade s ustálenou\npraxou ústavného súdu.\n\n24\n\n10.5 Sťažovateľka ďalej upozornila, že zoznam úkonov okresného súdu obsahuje aj\nnahliadanie do spisu účastníkmi, čo nie je možné považovať za úkony, ktoré by mali\nakýkoľvek vzťah k dĺžke konania. Rovnako z prehľadu podľa sťažovateľky vyplýva, že\njednotlivé úkony nevykonával okresný súd bezodkladne. Podľa sťažovateľky termín\npojednávania 11. februára 2020 bol nariadený až na základe doručenia ústavnej sťažnosti\na potom, keď bez zákonného dôvodu odročil predchádzajúce pojednávanie na neurčito.\nAni dnes nie je podľa tvrdenia sťažovateľky vo veci stanovený termín pojednávania, teda\nporušovanie práv účastníkov trvá.\n10.6 Konanie, ktoré trvá 5 rokov, ak sa týka otázky, kto a v akom rozsahu bude\nzabezpečovať osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa a ako budú zabezpečené jeho hmotné\npotreby, nie je bezodkladné, a preto nespĺňa záruky, ktoré garantuje dohovor.\n10.7 Ďalej sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd zrušil uznesenie, ktorým ustanovil\nkolízneho opatrovníka pre maloletú, pretože podľa sťažovateľky tento orgán v záujme\nmaloletej nekoná. Naopak, svojou podľa slov sťažovateľky nezákonnou činnosťou ‒\nvýsluchom realizovaným v rozpore s procesnými ustanoveniami ‒ sám založil vady konania\na zasiahol do práv maloletej na spravodlivý proces a ochranu súkromného a rodinného\nživota. Vyjadrenie opatrovníka popiera podľa sťažovateľky dôvodnosť ústavnej sťažnosti\na znemožňuje nápravu týchto vád, keď tvrdí, že postup a rozhodnutia súdov sú zákonné\na vecne správne. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd na vyjadrenie kolízneho opatrovníka\nneprihliadal, pretože odporuje záujmom maloletej v tomto konaní, a považoval matku\nmaloletej, resp. zvolenú advokátku za oprávnenú konať za maloletú ako splnomocnenú\nzástupkyňu, ktorá ústavnú sťažnosť v jej mene podala. Sťažovateľka sa pritom odvoláva aj\nna prax ústavného súdu v predchádzajúcich obdobiach.\n10.8 K vyjadreniu otca maloletej sťažovateľka uvádza, že to, že matka dodržovala\nprávoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov, nie je argument potvrdzujúci správnosť\nrozhodnutí. Sťažovateľka sa podľa jej slov prirodzene snažila o zabezpečenie istoty\na funkčnosti každodenného života dieťaťa a prispôsobenie sa situácie danej rozhodnutím\nsúdu. Opačný postup by podľa slov sťažovateľky viedol len k eskalácii a nútenému výkonu\nrozhodnutia, čomu sa snažila predísť. To však podľa slov sťažovateľky neznamená, že sa\n\n25\n\ns rozhodnutiami stotožňuje. Naopak, proti všetkým rozhodnutiam sa sťažovateľka podľa jej\nvyjadrenia bránila zákonnými prostriedkami a napokon aj touto ústavnou sťažnosťou brojí\nproti spôsobu a obsahu rozhodovania súdov oboch stupňov. Preto je podľa presvedčenia\nsťažovateľky postoj otca maloletej nelogický a jeho tvrdenia týkajúce sa maloletej len\nodzrkadľujú jeho vlastné záujmy, nie však skutočnosť.\n10.9 Podľa sťažovateľky stav právnej istoty nebol dosiahnutý a pomery v rodine nie\nsú usporiadané takmer polovicu života maloletej. Takýto výsledok je nielen v rozpore\nso zárukami spravodlivého procesu, ako ho garantuje dohovor, ale predstavuje\nnereparovateľnú ujmu na právach týkajúcich sa nedotknuteľnosti súkromného a rodinného\nživota oboch sťažovateliek.\n10.10 Tým, že ani zrušenie rozhodnutia o starostlivosti neumožní návrat veci\ndo pôvodného stavu, je podľa mienky sťažovateľky potrebné, aby sa táto ujma prejavila\nvo výške finančného zadosťučinenia, ktorú považuje preto za primeranú a v súlade s praxou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“).\n10.11 Súčasne sťažovateľka oznámila, že na ústnom prejednaní ústavnej sťažnosti\nnetrvá.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n11. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 46 ods. l ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov...\n\n26\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nPodľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva\nzasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu\nkrajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo\nochrany práv a slobôd iných.\nPodľa čl. 7 charty každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného\nživota, obydlia a komunikácie.\nPodľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené,\nmá za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred\nsúdom.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIV.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým konaním okresného súdu\na napadnutým konaním krajského súdu\n12. Predmetom konania pred ústavným súdom v tejto časti bolo posúdenie, či\nnapadnutým konaním okresného súdu a napadnutým konaním krajského súdu došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1\n\n27\n\ndohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n13.1 Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nvymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány\nna také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom\nprocesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné\nefektívne a vecne správne využívať.\n13.2 Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé\nnamietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom\nna konkrétne okolnosti prípadu, pričom ústavný súd akcentuje tri základné kritériá\nv súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci,\nsprávanie účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02).\nMedzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet\nsporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr. II. ÚS 32/02\nalebo I. ÚS 19/00). Napokon ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas\ntrvania konania (porov. napr. I. ÚS 92/97), resp. na celkovú dĺžku konania (porov. napr.\nIII. ÚS 123/02). Obdobne i ESĽP vo vzťahu k právu na prejedanie veci v primeranej lehote\nv zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma primeranosť lehoty (reasonable time) konania v rámci\nkonkrétnych okolností prípadu, aplikujúc pritom štyri základné kritériá pre posúdenie\nprimeranosti danej lehoty: zložitosť veci, správanie sťažovateľa, postup štátnych orgánov\na význam sporu pre sťažovateľa (pozri napr. Sürmeli v. Nemecko, č. 75529/01, rozhodnutie\nESĽP z 8. 6. 2006, bod 128; Frydlender v. Francúzsko, č. 30979/96, rozhodnutie ESĽP\nz 27. 6. 2000, bod 43).\n14. V rámci prerokovania ústavnej sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného\nsúdu sp. zn. 13 P 98/2015 a po jeho naštudovaní ústavný súd pristúpil, zohľadňujúc\n\n28\n\nkonkrétne okolnosti prípadu, k aplikácii už uvedených základných kritérií, na ktoré ústavný\nsúd prihliada.\n14.1 Po posúdení chronológie konania pred okresným súdom a krajským súdom\nv právnej veci sťažovateliek ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu\na skutkovú) v konaní pred krajským súdom, ústavný súd je toho názoru, že právna vec\nsťažovateliek\n\nje\n\nštandardnou\n\nrodinnoprávnou\n\nvecou\n\ntýkajúcou\n\nsa\n\nstarostlivosti\n\no maloletých, a to tak po skutkovej stránke, ako aj po právnej stránke. Napokon ani okresný\nsúd alebo krajský súd vo svojom vyjadrení nepoukázali na skutkovú alebo právnu zložitosť\npredmetnej veci.\n14.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek\n(ich zástupcu) v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť,\nktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých\ndôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Prípadné zbytočné prieťahy\nv napadnutom konaní okresného súdu a krajského súdu teda neboli vyvolané správaním\nsťažovateliek. Sťažovateľky v priebehu konania (opakovanie) využili právne prostriedky\nochrany ich práv podaním relevantných opravných prostriedkov, ktoré nemožno hodnotiť\nako zneužitie práva. Slovom, sťažovateľky nekonali v rámci konania okresným súdom\na krajským súdom spôsobom, ktorým by došlo k predĺženiu celkovej doby konania pred\nokresným súdom a krajským súdom, ktoré by mohlo byť pričítané sťažovateľkám.\n14.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal napadnutým konaním okresného súdu\na krajského súdu, a to z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v konaní.\n14.3.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že 4 roky a 3 mesiace celkového\ntrvania konania na dvoch stupňoch, po ktorých je rodinnoprávna vec týkajúca sa\nstarostlivosti o maloletú stále právoplatne neskončená a prejednávaná okresným súdom,\nje už samo osebe znepokojivé.\n14.3.2 Nesvedčí garanciám práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, že\nkrajský súd musel rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z toho dôvodu nebola vec sťažovateliek v čase\n29\n\npodania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, hoc ide o citlivú vec starostlivosti\no maloletých, pri ktorých sú všeobecné súdy povinné postupovať v súlade s najlepším\nzáujmom maloletého dieťaťa. Tento nedostatok v postupe ide jasne na účet okresného súdu\na možno mu pričítať zodpovednosť za vznik takýchto zbytočných prieťahov v konaní.\n14.3.3 Obdobná výčitka smeruje aj proti krajskému súdu. Krajský súd bol\nv posudzovanej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov absolútne nečinný v čase odo\ndňa predloženia spisu krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní matky voči\nrozsudku okresného súdu aj voči jeho uzneseniu o trovách konania 13. februára 2018 až\ndo nariadenia pojednávania vo veci na 13. február 2019, t. j. celý jeden rok.\n14.3.4 Opísaný postup, resp. nečinnosť krajského súdu v napadnutom konaní,\nnekorešponduje s garanciami základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\n14.3.5 Na tomto mieste ústavný súd v súvislosti s argumentáciou krajského súdu\nvyplývajúcou z jeho vyjadrenia, v zmysle ktorého „v dôsledku sústavného a vysokého\nnápadu v oddelení 11 CoP (50 vecí mesačne) bol dňa 31. januára 2019 určený termín\npojednávania na deň 12. marca 2019... Krajský súd ďalej uviedol, že senát 11 CoP je\ndlhodobo zaťažený vysokým nápadom vecí, ktoré sa vybavujú priebežne podľa poradia“,\nrešpektujúc svoju predchádzajúcu judikatúru, konštatuje, že nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie\nalebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov\nna súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu\nbyť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní (porov. napr. IV. ÚS 43/06 alebo IV. ÚS 73/07).\nSystémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu\núčastníkom súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy\noslabiť poukázaním na zvýšený nápad vecí v príslušnej agende súdu a obmedzené\npersonálne kapacity súdu (porov. napr. mutatis mutandis I. ÚS 119/03, z novšej judikatúry\n\n30\n\nm. m. III. ÚS 399/2010). Inak povedané, chronická preťaženosť všeobecných súdov nemôže\nospravedlniť neprimeranú dĺžku konania pred týmito súdmi (porov. Klein v. Nemecko,\nč. 33379/96, rozhodnutie ESĽP z 27. 7. 2000, bod 43).\n15. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým konaním okresného súdu a napadnutým konaním krajského súdu tak, ako to je\nuvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.\n15.1 Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 2 druhou vetou ústavy v spojení\ns § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu (ktorý v čase\nrozhodovania ústavného súdu vec sťažovateliek prejednáva) vo veci napadnutého konania\nkonať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\nIV.2\n\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzvyšných\n\noznačených\n\nústavných\n\npráv\n\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu\n16. Sťažovateľka (matka maloletej) namieta, že napadnutý rozsudok (i) nezohľadňuje\nsťažovateľkou predložené dôkazy, (ii) opiera sa len o jeden sťažovateľkou spochybnený\nznalecký posudok a že (iii) krajský súd sa nezaoberal negatívnym vplyvom realizácie\nstriedavej osobnej starostlivosti na maloletú. Kolízny opatrovník maloletej, naopak,\npovažuje napadnutý rozsudok krajského súdu za spravodlivý a v súlade s najlepším\nzáujmom maloletej.\n17. Ústavný súd konštatuje, že v súčasnosti existuje široká zhoda ‒ a to aj\nv medzinárodnom práve ‒ na podpore myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov\nverejnej moci týkajúceho sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom\nrozhodovania.\n17.1 Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj napr. Charta základných práv\nEurópskej únie, kde podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi\n\n31\n\nverejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade\nbrať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.\n17.2 Záujem dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto\ndieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie\nukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len\nvo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných\nvzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí\na rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku\npoškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa (porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko,\nč. 41615/07, rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko,\nč. 25735/94, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká\nrepublika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71).\n17.3 V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia\nsledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní\nkonkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem, vyplýva okrem iného aj z čl. 3\nDohovoru o právach dieťaťa.\n17.4 Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť\nprvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej\nverejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo\nzákonodarnými orgánmi.\n17.5 Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkazuje\nna svoje uznesenie sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke\nnálezov a uznesení ústavného súdu 2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni\ndoktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej Organizácie Spojených národov\nprevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články Dohovoru o právach dieťaťa,\nktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru o právach dieťaťa\n(a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do príslušnej\nvnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe) možno zaradiť okrem iného aj čl. 3 Dohovoru\n\n32\n\no právach dieťaťa (pozri Hodgkin, R. – Newell, P. Implementation Handbook for the\nConvention on the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva : UNICEF\nRegional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the\nRights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22).\nUstanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou\n(princípom), ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku\na orgány aplikácie práva sú povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných\nvnútroštátnych normatívnych právnych aktov.\n17.6 Tento princíp bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky\ntransponovaný (explicitne, ako aj implicitne) do jednotlivých noriem napr. Civilného\nmimosporového poriadku (porov. napr. čl. 4, § 38, § 117, § 119, § 146 ods. 1, § 365 a nasl.\na ďalšie), alebo aj zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) (porov. napr. čl. 5, § 23\nods. 2, § 24 ods. 2 a 4, § 44 ods. 4 a ďalšie). Na ústavnej úrovni sa princíp povinnosti\nprihliadať na najlepší záujem dieťaťa (maloletého) v konaní pred všeobecným súdom spája\nnajmä so základným právom dieťaťa (maloletého) na súkromie podľa čl. 16 ods. 2 ústavy,\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle\nčl. 19 ods. 2 ústavy, právom na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4\nústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, so základným právom dieťaťa\n(maloletého), aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho\nprítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2\nústavy.\n17.7 Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa\nvychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže\nzveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa\na ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou\nsúhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná\nstarostlivosť v záujme dieťaťa.\nPodľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv\na povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa\n33\n\nna zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého\ndieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného\nprostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým\nrodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany\nobidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,\nrovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.\n17.8 V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné\nvychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať\na podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa\nna starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené\nstýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti\nčo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme\ndieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého\niného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa\ntento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. III. ÚS 2298/15 – bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).\n17.9 Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom\nv zmysle premís popísaných v predchádzajúcom bode je potrebné zo strany konajúceho\nsúdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť viaceré konkrétne kritériá.\nIde predovšetkým o tieto 4 kritériá:\n(1) existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti\nusilujúcimi osobami,\n(2) miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho\nzverenia do starostlivosti tej ktorej osoby,\n(3) schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj\na fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby,\n(4) prianie dieťaťa [porov. 52 a nasl. Všeobecného komentára č. 14 Výboru pre práva\ndieťaťa č. 14 z 29. 5. 2013 o práve dieťaťa na to, aby jeho najlepší záujem bol prvoradým\nhľadiskom (General comment No. 14 on the right of the child to have his or her best\n\n34\n\ninterests taken as primary consideration), 2003, CRC/C/GC/14; k tomu porov. aj nálezy\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 a I. ÚS 1554/14].\n18. Krajský súd napadnutý rozsudok o zverení maloletej do striedavej osobnej\nstarostlivosti oboch rodičov odôvodnil poukazom (i) na znalecké dokazovanie, (ii) na názor\na prianie maloletej zisťovaný v konaní pred súdom, keď si maloletá sama priala striedavú\nosobnú starostlivosť a prejavila pozitívny vzťah k obom rodičom, (iii) na vyjadrenie\nkolízneho opatrovníka, (iv) na skutočnosť vyplývajúcu z dokazovania, a síce, že obaja\nrodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin maloletej,\npričom pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku krajský súd pracoval s princípom\nnajlepšieho záujmu dieťaťa a aplikovateľnými a príslušnými právnymi normami.\n18.1 Podľa ústavného súdu dôvody, na ktorých krajský súd postavil napadnutý\nrozsudok, možno považovať za legitímne, relevantné a ústavne aprobovateľné.\n18.2 Krajský súd v napadnutom rozsudku preukázal a odôvodnil, že zverenie\nmaloletej do osobnej striedavej starostlivosti nebude zásadným spôsobom vplývať\nnegatívne na dieťa. Ústavný súd zároveň dodáva, že pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký\nvýznam práve obdobie, keď musí plniť svoje školské a ďalšie povinnosti a keď je viac ako\ninokedy potrebné, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo\nnajviac ťažiť zo znalostí, skúseností a výchovných a pedagogických schopností oboch\nrodičov, a nie len jedného z nich. Možnosť väčšieho zapojenia oboch rodičov do výchovy\ndieťaťa v období, keď sú na neho kladené zvýšené nároky a keď dieťa musí spoločne s\nrodičmi prekonávať rôzne prekážky a riešiť problémy, má význam i pre prehĺbenie\nvzájomných citových väzieb medzi nimi a tiež vedie rodičov k zodpovednosti za budúcnosť\ndieťaťa. Nejde teda iba o právo oboch rodičov podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, ale\ntiež o sledovanie jeho „najlepšieho záujmu“, keď široký styk s oboma rodičmi aj počas\nškolského roku bude pre dieťa prínosom a obohatením. Je to priestor pre širšiu socializáciu\ndieťaťa, pre spoznanie odlišného prostredia („rozšírenie obzoru“), pre rozšírenie možností\npre mimoškolské aktivity.\n\n35\n\n18.3 Ústavný súd ďalej konštatuje, že krajský súd veľmi správe kládol dôraz\nna vyjadrenie maloletej o tom, že súhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou oboch\nrodičov, ktorú si už v minulosti v určitých intervaloch vyskúšala. Aj podľa ústavného súdu\nmatka maloletej nepreukázala a neposkytla žiadne presvedčivé (legitímne) argumenty,\nktorými by reagovala na zistenia krajského súdu týkajúce sa vôle maloletej a jej vôle byť\nzverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, resp. týkajúce sa zmysluplnosti\na vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti.\n18.4 Krajský súd tak podľa ústavného súdu vychádzal zo zisteného skutkového stavu\na z vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú spôsobilosť oboch rodičov zabezpečiť maloletej\nvhodné, zdravé, stabilné a podnetné výchovné prostredie.\n18.5 Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd napadnutým rozsudkom neporušil\nzvyšné označené ústavné práva sťažovateliek a na tomto základe rozhodol tak, ako to je\nuvedené v bode 5 výrokovej časti tohto nálezu.\nV.\nFinančné zadosťučinenie\n19. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n19.1 Sťažovateľky požadovali priznať finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur pre\nkaždú zo sťažovateliek, pričom poukázali najmä na to, že: „Žiadame Ústavný súd SR, aby\npriznal primerané finančné zadosťučinenie, pretože následky nesprávneho postupu súdov\nzávažným a neodčiniteľným spôsobom zasiahli do života sťažovateľov, ktorí sú v stave\npermanentnej právnej neistoty ohľadom ich postavenia a rodinné vzťahy nie sú dosiaľ\nriadne usporiadané a upravené. Len vyslovenie porušenie práv nie je dostatočnou\nsatisfakciou márne uplynutého času. Ako čiastočnú satisfakciu spôsobenej ujmy na jej\nprávach sťažovatelia žiadajú nielen rozhodnutie o porušení ich práv, ale aj priznanie\nnáhrady nemajetkovej ujmy a trov právneho zastúpenia.“\n\n36\n\n19.2 Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len\nkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľky. Ústavný súd preto\nuznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia\nzákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na dĺžku\nnapadnutých konaní a na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateliek, považuje\nza primerané vo výške 1 500 eur pre každú zo sťažovateliek. Ústavný súd pritom prihliadol\naj na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej\nujmy, nie prípadná náhrada škody (porov. napr. II. ÚS 67/03).\n19.3 Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné\nzadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n19.4 Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto nálezu v bode 3.\nVI.\nTrovy konania\n20. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym\nzastupovaním ich osôb (ďalej len „trovy právneho zastúpenia“) advokátkou Mgr. Evou\nBraxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava (ďalej len „advokát“),\nv konaní pred ústavným súdom (bod 4 výroku tohto nálezu).\n20.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné\noceniť peniazmi. Ústavný súd vo veci sťažovateliek viedol jedno konanie na základe jednej\nústavnej sťažnosti podanej sťažovateľkami. Ústavný súd preto pri priznaní úhrady trov\nprávneho zastúpenia vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky\n37\n\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n20.2 Ústavný súd priznal sťažovateľkám úhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony\nprávnej služby v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti)\na za 1 úkon právnej služby v roku 2020 (podanie repliky).\n20.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2018 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 980 eur\n(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 163,33 eur a jedna stotina\nv zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,80 eur). Za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2019 patrí odmena v sume 163,33 eur, preto trovy právneho zastúpenia pre\njednu sťažovateľku v roku 2019 za dva úkony právnej služby predstavujú sumu 326,66 eur.\nTáto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo\no spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu\n163,33 eur za dva úkony právnej služby v roku 2019 v prípade jednej sťažovateľky.\nPodľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2019 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 1 062 eur\n(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 177 eur a jedna stotina\nv zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 10,62 eur). Za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2020 patrí odmena v sume 177 eur, preto trovy právneho zastúpenia pre\njednu sťažovateľku v roku 2020 za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 177 eur.\nTáto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo\no spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu\n88,50 eur za jeden úkon právnej služby v roku 2020 v prípade jednej sťažovateľky.\n20.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia 2 sťažovateľkám za 2\núkony právnej služby v roku 2019 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 326,66 eur\n(2 sťažovateľky x 163,33 eur za dva úkony právnej služby v roku 2019 v prípade jednej\nsťažovateľky) a 2 x režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 39,20 eur\n[2 sťažovateľky x 19,60 eur (2 x režijný paušál po 9,80 eur)].\n\n38\n\nÚstavný súd ďalej priznal úhradu trov právneho zastúpenia 2 sťažovateľkám za 1\núkon právnej služby v roku 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 177 eur\n(2 sťažovateľky x 88,50 eur za jeden úkon právnej služby v roku 2020 v prípade jednej\nsťažovateľky). Ústavný súd k tomu priznal 1x režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky\nspolu v sume 21,24 eur (2 sťažovateľky x jeden režijný paušál po 10,62 eur).\n20.5 Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH vedeného\nFinančným riaditeľstvom Slovenskej republiky nie je advokátka sťažovateliek daňovým\nsubjektom registrovaným pre DPH.\n20.6 Ústavný súd tak priznal sťažovateľkám úhradu trov právneho zastúpenia spolu\nv sume 564,10 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n39", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní", "maloletý", "rodičovské práva, rodina", "rodičovské práva, rodina", "maloletý-záujem dieťaťa", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "dieťa-práva dieťaťa", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní-nadmerná zaťaženosť, nadmerné množstvo vecí", "dieťa-záujem dieťaťa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13P/98/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "11CoP/87/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66"}, {"guid": "ussr:3f764ac4-5385-40fe-bb1b-e94f1708ba0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f764ac4-5385-40fe-bb1b-e94f1708ba0d"}, {"guid": "ussr:3a961cdf-0318-473a-b6db-f00d3598129b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a961cdf-0318-473a-b6db-f00d3598129b"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:52189590-d7a9-4df0-abc0-b6d4e07da8f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52189590-d7a9-4df0-abc0-b6d4e07da8f3"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:6a00dafa-8727-4ad0-94ca-cd665a268586", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 123/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 123/02 z 6. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-06", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a00dafa-8727-4ad0-94ca-cd665a268586"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:90f31052-4de9-4962-8acd-71d96ab238b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/02 z 21. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-21", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90f31052-4de9-4962-8acd-71d96ab238b6"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2c8532ab-82c3-4ebd-bd18-397239837167", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/00 z 21. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-21", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.3.2000.1"}, {"guid": "ussr:4f1b3949-f15f-4515-9215-7a58ddb90996", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 92/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/97 z 19. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-19", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "435b5d8a-6e52-4b12-b827-3a1b2357c000:f6f8458f-ad1d-48fc-8b4d-93eab0676ab8", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoP/88/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/88/2018 z 15. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/435b5d8a-6e52-4b12-b827-3a1b2357c000:f6f8458f-ad1d-48fc-8b4d-93eab0676ab8"}, {"guid": "0934819d-9c9a-4466-b061-887d9c63308a:20ec7520-a91a-4e00-a930-fb15f18c0a89", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoP/87/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/87/2018 z 2. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0934819d-9c9a-4466-b061-887d9c63308a:20ec7520-a91a-4e00-a930-fb15f18c0a89"}, {"guid": "4fde26f0-642f-428c-8052-38a52c9cb9be:ab562ac2-7350-4bf8-9274-012286b8e49b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5716210837.1", "spisova_znacka": "11CoP/18/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/18/2017 z 12. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-06-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5716210837.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:221bbd82-8b2d-47f9-bfcd-65da84efd397", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.283.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 283/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.283.2021.2"}, {"guid": "ussr:998e7347-415e-4d10-970b-96eacfe9c00f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.382.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.382.2020.1"}]}