{"guid": "ussr:647328b0-2d24-42fb-8cad-6b9500ef5496", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 375/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2020 z 27. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. augusta 2020, sp. zn. II. ÚS 375/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/647328b0-2d24-42fb-8cad-6b9500ef5496", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2020.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 375/2020-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\nodňatia slobody\n\n, t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátska\n\nkancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Tost 16/2020 a jeho uznesením zo 16. apríla 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nArgumentácia ústavnej sťažnosti\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\nna výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody\n\n, t. č. Ústav\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tost 16/2020 a jeho uznesením zo 16. apríla 2020.\n\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením Špecializovaného trestného súdu\nPezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“) sp. zn. 4 Tp 9/2020\nz 10. apríla 2020 bol sťažovateľ prepustený zo zadržania.\n3. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tost 16/2020 zo 16. apríla 2019 (správne\nmá byť zrejme 2020, pozn.) bolo uznesenie špecializovaného súdu zrušené a sťažovateľ bol\nvzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku.\n4. Sťažovateľ je trestne stíhaný na základe uznesenia vyšetrovateľa z 22. marca 2018\na ďalších uznesení pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 a 2\npísm. c) v spojení s § 138 písm. i) Trestného zákona, ako aj za iné trestné činy, pričom\nz uznesenia súčasne vyplýva, že sťažovateľovi bolo toto obvinenie vznesené v dobe, keď\ndovtedy podľa § 205 Trestného poriadku bolo vznesenie obvinenia dočasne odložené\na došlo k nemu na základe trestného stíhania, pre ktoré bol vzatý do väzby uznesením\nOkresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 Tp 15/2018 z 8. marca\n2018. K vzatiu sťažovateľa do väzby došlo teda nie v súvislosti s obvinením vyplývajúcim\nz uznesenia vyšetrovateľa z 22. marca 2018, ale uznesením okresného súdu z 8. marca 2018\nv súvislosti s iným obvinením, pre ktoré bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.\n3 Tk 3/2018 z 9. apríla 2020 podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený.\nNa základe tohto rozsudku bol sťažovateľ príkazom Okresného súdu Trnava z 9. apríla 2020\nprepustený z väzby.\n5. Z dosiaľ uvedeného je podľa názoru sťažovateľa najpodstatnejšie to, že bol\nvo väzbe od 5. marca 2018 do 9. apríla 2020 (vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn.\n3 Tk 3/2018) a počas tohto obdobia bol k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní aj\nv ďalšej trestnej veci, v ktorej mu bolo vyšetrovateľom vznesené obvinenie 22. marca 2018\na ktorá prebiehala súčasne s vecou, v ktorej bol sťažovateľ vo väzbe.\n6. Napriek uvedenému po prepustení z väzby (nasledujúcom po oslobodzujúcom\nrozsudku Okresného súdu Trnava) bol uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tost 16/2020\nzo 16. apríla 2019 (správne má byť zrejme 2020, pozn.) znovu vzatý do väzby, a to aj\n\n2\n\nnapriek tomu, že v súbežne prebiehajúcej trestnej veci sa konalo s neakceptovateľnými\nprieťahmi.\n7. Podľa názoru sťažovateľa pri rozhodovaní o jeho väzbe najvyšší súd porušil jeho\nprávo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy.\n8. Je potrebné poukázať na to, že väzba v trestnej veci vedenej Okresným súdom\nTrnava pod sp. zn. 3 Tk 3/2018 trvala aj v čase, keď sa súčasne viedlo trestné konanie aj\nv tejto veci, v ktorej bol teraz najvyšším súdom vzatý do väzby. Išlo pritom o dobu viac než\ndvoch rokov.\n9. Sťažovateľ bol preto k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní aj v tejto\ntrestnej veci, v ktorej bol teraz vzatý do väzby. V tejto veci stále prebieha prípravné\nkonanie, hoci ak by orgány činné v trestnom konaní postupovali s osobitnou starostlivosťou\na s čo najväčším urýchlením (ako vo väzobnej trestnej veci), nestalo by sa tak.\n10. Podľa názoru ústavného súdu vysloveného v náleze sp. zn. III. ÚS 295/05 ak sa\nvykonáva trestné stíhanie obvineného súčasne v dvoch samostatných trestných konaniach,\npričom v jednom z nich je obvinený vo väzbe, potom je jeho osobná sloboda vo svojej\npodstate obmedzená aj v druhom z nich. Preto sú orgány činné v trestnom konaní povinné\npostupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením aj v tomto druhom trestnom konaní,\nsamozrejme, pokiaľ konanie vykonávané vo väzbe takémuto postupu nebráni (II. ÚS\n55/98).\n11. Pretože väzba je závažným zásahom do ústavou garantovanej osobnej slobody,\nz ústavného hľadiska je právny režim väzby upravený okrem iného aj zásadou časového\nobmedzenia na dobu stanovenú zákonom.\n12. Vzhľadom na už citované rozhodnutia ústavného súdu a základnú lehotu trvania\nväzby je potrebné vysporiadať sa predovšetkým s otázkou, prečo nebolo trestné konanie\nstále skončené, hoci sťažovateľ bol po celý jeho čas k dispozícii orgánom činným\nv trestnom konaní, keďže bol vo väzbe v inej trestnej veci.\n\n3\n\n13. „Nevyhnutnosť doby trvania väzby, ktorá sa musí posudzovať v každej veci\npodľa jej osobitných okolností, nemožno stotožňovať so zákonnými lehotami ustanovenými\nv § 71 Trestného poriadku, na ktoré možno väzbu v prípravnom konaní a v konaní pred\nsúdom predĺžiť. Základný princíp, že väzba má trvať len nevyhnutnú dobu, vyjadruje\nkvalitatívne iný limit, než je zákonný limit, do ktorého môže byť väzba maximálne\npredĺžená. Požiadavka, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu trvanie väzby\nneprekročilo nevyhnutnú dobu, vyžaduje preveriť nielen existenciu a relevantnosť dôvodov\nväzby, ale aj doterajší postup orgánov činných v trestnom konaní. Právo na osobnú slobodu\nzaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy môže byť totiž porušené aj tým, že orgány činné\nv trestnom konaní nepostupujú v trestnom konaní v čase, keď je obvinený vo väzbe,\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením.“ (II. ÚS 55/98)\n14. K samotným prieťahom v konaní sa najvyšší súd vyjadril len odkazom\nna odôvodnenie sťažnosti podanej prokurátorom, s ktorým sa vraj stotožňuje. Prokurátor sa\nk prieťahom vyjadril iba okrajovo. Dôležité je uviesť to, že samotný prokurátor\nv odôvodnení sťažnosti priznáva prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou vyšetrovateľa\nv dôsledku jeho deväťtýždňovej rehabilitácie, ako aj dvojtýždňovej karantény (teda spolu\ndva mesiace).\n15. Je dôležité všimnúť si v odôvodnení sťažnosti, že prokurátor uvádza, čo je ešte\npotrebné vykonať do skončenia vyšetrovania, pričom ide o výsluchy troch svedkov, ktorí sú\na boli k dispozícii vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj o zabezpečenie jedného\nznaleckého posudku. Prokurátor neuviedol, čo bránilo vykonaniu týchto dôkazov, ak to\nnebol postup v rozpore s povinnosťou konať urýchlene a s osobitnou starostlivosťou.\n16. K samotnému znaleckému posudku, na ktorý vyšetrovateľ čaká, treba uviesť, že\nznalec bol do konania pribratý uznesením vyšetrovateľa z 28. januára 2019, teda prieťah\ntrvá viac ako jeden rok a štyri mesiace.\n17. Prestávky medzi jednotlivými úkonmi trestného konania, ktoré sú vymedzené\nv uznesení špecializovaného súdu sp. zn. 4 Tp 9/2020 z 10. apríla 2020, sú tiež tak\nrozsiahle, že ich nemožno ospravedlňovať spôsobom, ktorý zvolil prokurátor v odôvodnení\n\n4\n\nsťažnosti a ktorý najvyšší súd akceptoval. Z pohľadu súdnej praxe nie je možné takéto\nkonanie považovať za konanie s osobitnou starostlivosťou a s čo najväčším urýchlením.\n18. Na základe už uvedeného sa sťažovateľ domnieva, že došlo k porušeniu jeho\noznačených práv podľa ústavy, a požaduje preto, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 4 Tost/16/2020 zo dňa 16.4.2019\n(správne má byť zrejme 2020, pozn.) porušil ústavné právo sťažovateľa na osobnú slobodu\npodľa článkov 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky.\nUznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Tost/16/2020 zo dňa 16.4.20219 (správne má\nbyť zrejme 2020, pozn.) sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“\n19. Sťažovateľ sa tiež domáha náhrady trov konania v sume 450,24 €.\n20. Napokon sťažovateľ požaduje prednostné vybavenie tejto ústavnej sťažnosti,\npričom poukazuje na možnosť prípadného postupu ústavného súdu podľa § 13 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v prípade,\nak dospeje k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí\nniektorého zo senátov (najmä v rozhodnutiach sp. zn. III. ÚS 295/05, sp. zn. II. ÚS 55/98),\nteda k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru prezentovaného v označených\nrozhodnutiach.\nII.\nSkutkový stav veci\n21. Z uznesenia špecializovaného súdu sp. zn. 4 Tp 9/2020 z 10. apríla 2020 vyplýva,\nže ním bol sťažovateľ podľa § 72 ods. 3 Trestného poriadku prepustený zo zadržania\nna slobodu.\n22. Podľa názoru špecializovaného súdu bolo potrebné dôsledne sa zaoberať tou\nskutočnosťou, že sťažovateľ bol vo väzbe v inej trestnej veci za súčasného vedenia\ntrestného stíhania aj v tejto veci, a to z toho hľadiska, či konajúce orgány postupovali\n\n5\n\nv posudzovanom prípade s osobitnou starostlivosťou a urýchlením tak, aby osobná sloboda\nsťažovateľa bola obmedzená len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.\n23. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné dôsledne sa riadiť ustálenými závermi súdnej\npraxe vyplývajúcimi jednak z judikatúry ústavného súdu, ale aj Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“). Ide najmä o rozhodnutia vo veciach sp. zn. II. ÚS 55/98,\nIII. ÚS 295/05 a sp. zn. II. ÚS 3/2017, ako aj Yegorov proti Slovenskej republike, z obsahu\nktorých (v stručnosti zhrnuté) vyplýva, že všeobecné súdy sú vo svojej rozhodovacej\nčinnosti primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ktorý výklad a aplikácia\nmusia byť zlučiteľné s ústavou a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na slobodách. Vo vzťahu k rozhodovaniu o väzbe platí, že nevyhnutnosť doby trvania väzby\nsa musí posudzovať v každej veci podľa jej osobitných okolností. Vzhľadom na existujúce\nústavné záruky osobnej slobody treba mať dôsledne na zreteli, že nevyhnutnosť doby\ntrvania väzby nemožno stotožňovať len so zákonnými ustanoveniami o väzbe, a to\nz dôvodu, že základný princíp, podľa ktorého väzba má trvať len nevyhnutnú dobu,\nvyjadruje kvalitatívne iný limit, než je len zákonný limit upravujúci rozhodovanie o väzbe.\n24. V posudzovanej veci bolo potrebné sa dôsledne zaoberať tou skutočnosťou, či\norgány činné v trestnom konaní počas trvania väzby v inej trestnej veci (na Okresnom súde\nTrnava) v tejto konkrétnej veci postupovali s osobitnou starostlivosťou a urýchlením\n(samozrejme, za predpokladu, že konanie vo väzobnej veci im vo vyšetrovaní nebránilo).\nJe to tak najmä preto, že ustálená súdna prax opakovane akcentuje povinnosť uvedenú\nskutočnosť dôsledne skúmať, pretože ak sa vykonáva trestné stíhanie obvineného súčasne\nv dvoch samostatných trestných konaniach (tak ako to bolo v danej veci) a v jednom z nich\nje obvinený vo väzbe, potom je jeho osobná sloboda vo svojej podstate obmedzená aj\nv druhom z nich (II. ÚS 55/98, III. ÚS 295/05). Podstatou skúmania je dôsledne sa\nvysporiadať s ústavným predpokladom trvania väzby len v nevyhnutnom rozsahu\na na nevyhnutný čas a najmä zabrániť v rámci súdneho dozoru tomu, aby dochádzalo k tzv.\nreťazeniu väzieb (konkrétne aby obvinený nebol opakovane účelovo braný do väzby tak, že\npo skončení väzby v inej trestnej veci sa mu buď nanovo vznesie obvinenie za novú trestnú\nčinnosť, alebo za trestnú činnosť, za ktorú je už dlhšiu dobu stíhaný a bude podaný ďalší\nnávrh na jeho vzatie do väzby).\n6\n\n25. Rozhodovanie v každej veci je vždy podmienené konkrétnymi existujúcimi\nskutočnosťami a špecializovaný súd je toho názoru, že pre prijatie zodpovedného záveru, či\nnejde len o účelové konanie v snahe naďalej držať sťažovateľa vo väzbe, je potrebné\ndôsledne skúmať, či v posudzovanej veci postupovali konajúce orgány prednostne\na urýchlene, pretože práve s poukazom na citovanú judikatúru ústavného súdu a ESĽP je\nv prípade, že obvinený je vo väzbe v inej veci, jeho osobná sloboda vo svojej podstate\nobmedzená aj v druhom konaní.\n26. Ďalej špecializovaný súd konštatuje z predloženého vyšetrovacieho spisu dosiaľ\nzabezpečené a konkrétne označené dôkazy, a to v rokoch 2018, 2019 a 2020.\n27. Na základe skutočností zistených zo spisového materiálu dospel špecializovaný\nsúd k záveru, že konajúce orgány nepostupovali s prihliadnutím na väzobné stíhanie\nsťažovateľa. Pokiaľ by postupovali v súlade s ústavnou požiadavkou, bolo by vzhľadom\nna rozsah stíhanej trestnej činnosti (7 skutkov) trestné stíhanie možné do súčasnej doby\nukončiť. Pri prijatí tohto záveru sa prihliadlo na to, že v roku 2018 sa vykonalo 54 úkonov\nv podobe výsluchov obvinených a svedkov, v roku 2019 to bolo 36 úkonov a v roku 2020\nišlo o 4 úkony, taktiež v podobe výsluchov obvinených a svedkov. Aj s prihliadnutím\nna zaslané dožiadania (prevažná väčšina z nich sa realizovala ešte pred vznesením\nobvinenia), ako aj znalecké dokazovanie, konanie vykazuje prieťahy, keď napriek pokynu\nprokurátora\n\nz 27.\n\nmája\n\n2019\n\nukladajúcemu\n\npovinnosť\n\nskončiť\n\nvyšetrovanie\n\ndo 30. septembra 2019 sa tak až do súčasnej doby nestalo, pričom od 1. októbra 2019 až\ndo súčasnej doby sa vykonali len 4 úkony v podobe výsluchov obvineného a svedkov a boli\nzaslané preklady do maďarského jazyka.\n28. Vzhľadom na už uvedené závery o nedostatočnej aktivite konajúcich orgánov\nv čase trvania väzby sťažovateľa v inej trestnej veci dospel špecializovaný súd k záveru, že\ntáto skutočnosť bráni v ďalšom jeho väzobnom trestnom stíhaní. V súvislosti s ustálenými\njudikovanými závermi sa pristúpilo ku skúmaniu, či orgány činné v trestnom konaní\nv posudzovanej veci nepostupovali s osobitnou starostlivosťou a urýchlením z dôvodu, že\nim v takom postupe bránilo vyšetrovanie v trestnej veci, v ktorej bol sťažovateľ vo väzbe\n\n7\n\na dospel k záveru, že z obsahu predloženého spisu žiadne také skutočnosti zistené neboli,\na teda konajúcim orgánom prípravného konania nič nebránilo, aby aj v posudzovanej veci\npostupovali s osobitnou starostlivosťou a urýchlením tak, aby bolo prípravné konanie\nv primeranej dobe ukončené a následne bol podaný návrh na obžalobu, prípadne vydané iné\nmeritórne rozhodnutie vo veci.\n29. Za tohto stavu je špecializovaný súd toho názoru, že vzhľadom na prijatý záver\no tom, že orgány prípravného konania nepostupovali v tejto veci s osobitnou starostlivosťou\na urýchlením, ďalšia väzba sťažovateľa by mohla vykazovať znaky neprijateľnej svojvôle,\na preto návrhu prokurátora na vzatie sťažovateľa do väzby nevyhovel a prepustil ho\nzo zadržania na slobodu aj napriek tomu, že zákonné formálno-procesné dôvody na vzatie\nsťažovateľa do väzby boli dané.\n30. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tost 16/2020 zo 16. apríla 2020 vyplýva,\nže ním bolo zrušené uznesenie špecializovaného súdu sp. zn. 4 Tp 9/2020 z 10. apríla 2020\na podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku bol sťažovateľ vzatý do väzby s tým,\nže táto začala plynúť 16. apríla 2020 o 15.05 h a do lehoty jej trvania sa započítala lehota\nzadržania od 9. apríla 2020 o 15.35 h do 10. apríla 2020 do 17.25 h.\n31. Podľa konštatovania najvyššieho súdu proti uzneseniu špecializovaného súdu\npodal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil písomným podaním\ndoručeným najvyššiemu súdu 15. apríla 2020.\n32. V písomnom odôvodnení sťažnosti prokurátor „Uviedol, že prvostupňový súd\nv odôvodnení poukázal na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu SR tykajúce sa\ntakzvaného reťazenia väzieb a neprimeranú dĺžku vyšetrovania. Podľa názoru prokurátora\nnemožno mechanicky aplikovať časti odôvodnení z týchto rozhodnutí ústavného súdu,\nnakoľko ide o diametrálne odlišné trestné veci. Rozhodnutie II. ÚS 55/98 sa týka dvoch\nskutkov, vedených samostatne a to krádeže a vraždy, kde navyše skutky boli vzájomne\npreviazané svedkami a podobne. V prípade bola v podstate konštatovaná nečinnosť\nvyšetrovateľa v trvaní 10 mesiacov.\n\n8\n\nRozhodnutie III. ÚS 295/05 sa týka tiež odlišnej situácie, rozhodnutie II. ÚS 3/2017\nhlavne vytýka súdu, že nezaujal žiadne stanovisko k námietke, že treba započítať aj väzbu\nv osobitne vedených trestných stíhaniach. Poukazovať na kauzu\n\n, ktorý bol celkovo\n\n10 rokov vo väzbe vo viacerých trestných konaniach je nenáležité. Podľa názoru\nprokurátora, vyšetrovanie prebieha plynule a bez prieťahov vzhľadom na rozsah a zložitosť\nveci. Ide o skutok činnosti pre zločineckú skupinu, štyri skutky úkladných vrážd a jeden\nskutok vraždy a krádeže. V ďalšom prokurátor cituje jednotlivé obvinenia\n\n.\n\nPodľa názoru prokurátora konajúci súd mal prihliadnuť aj na analytickú činnosť\nvyšetrovateľa, aj na skutočnosť, že boli stíhané aj iné osoby ako\n\n,\n\n,\n\na súčasťou stíhania boli aj ďalšie dva skutky lúpeže a krádeže, pričom na\nurýchlenie konania boli vylúčené na samostatné konanie, ale vyšetrovateľka vykonávala\núkony aj vo vzťahu k týmto skutkom. Prvostupňový súd nezohľadnil ani tú skutočnosť, že\npomerne značnú časť listín prevzala vyšetrovateľka z iných vyšetrovacích spisov, ktoré\nmusela naštudovať. Preto nemožno len tak mechanicky konštatovať, že sú spôsobené\nprieťahy. Nemožno devalvovať prácu vyšetrovateľa len na povinnosť mechanicky,\npravidelne ako pri pásovej výrobe vykonávať procesné úkony a nebrať zreteľ na rozsah\núkonov, ktoré treba aj podrobne analyzovať, prihliadnuc aj na plánovanie ďalšieho postupu\nvo vyšetrovaní, čas potrebný na vyhodnotenie návrhov na vykonanie dokazovania zo strany\nobvineného a na vybavenie množstva podnetov obvineného.\nPrvostupňový súd poukázal všeobecne na pokyn prokurátora na skončenie\nvyšetrovania do 30. septembra 2019, avšak nezohľadnil tú skutočnosť, že pôvodne sa viedlo\nvyšetrovanie štyroch úkladných vrážd a činnosti pre zločineckú skupinu samostatne.\nVyšetrovanie vraždy poškodeného\n\n, kde bol\n\nobvinený až\n\n16. apríla 2019 sa viedlo v samostatnom konaní. Predmetný pokyn bol daný prokurátorom\nlen v tomto samostatnom konaní. S poukazom na § 18 ods. 1 Trestného poriadku došlo\nk spojeniu uvedenej veci na spoločné konanie. Vyšetrovanie tohto skutku nie je možné\nuzavrieť bez znaleckého posudku zo súdneho lekárstva. Od vznesenia posledného obvinenia\nneuplynul ani rok a aj vyšetrovanie jednoduchších vrážd, ktoré nespáchali členovia\nzločineckej skupiny, resp. osoby činné pre skupinu aj vo väzobných veciach trvá štandardne\ndlhšie.\n\n9\n\nPrvostupňový súd nezohľadnil aktuálnu situáciu ohľadom vyhláseného núdzového\nstavu. V danom prípade vyšetrovateľka bola 14 dní v nútenej karanténe, aj v dôsledku čoho\ndošlo k zrušeniu výsluchu svedka\n\n.\n\nSudca pre prípravné konanie poukázal len na vytrhnutú časť z rozhodnutí Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, ale nepostupoval dôsledne, lebo vôbec sa vo svojom rozhodnutí\nnezaoberal kritériom ako svojím obštrukčným konaním samotný obvinený ovplyvnil dĺžku\ntrestného konania, ako to vždy pri rozhodovaní o prieťahoch robí ústavný súd. (Napr.\nobvinený\n\nsúdy i vyšetrovateľa zavádzal v ovládaní slovenského jazyka, opakovane\n\nvznášal námietky zaujatosti proti vyšetrovateľke, dával na ňu trestné oznámenia, žiadal\npreskúmať jej postup).\nDo skončenia vyšetrovania treba vypočuť svedka\na\n\n,\n\n. Aj napriek urgenciám stále nie je vyhotovený znalecký posudok\n\nzo súdneho lekárstva vo vzťahu k poškodenému\nDoteraz bol obvinený\n\n.\n\nv prípravnom konaní vo väzbe 8 mesiacov v inej\n\ntrestnej veci. Podľa ustanovenia § 76 ods. 7 písm. c) Trestného poriadku celková doba\ntrvania väzby v prípravnom konaní je dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie\npre obzvlášť závažný zločin. Prokurátor poukázal na trvanie väzby obvineného - 8\nmesiacov. V súvislosti so vzatím do väzby v inej trestnej veci dáva do pozornosti\nrozhodnutia najvyššieho súdu (obv. C\n\naS\n\n).\n\nProkurátor nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že nemožno ovplyvniť svedkov,\nktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody. Aj týchto možno ovplyvniť prostredníctvom\npríbuzných, či blízkych osôb, ktorí sú na slobode a udržujú kontakt s odsúdenými svedkami.\nProkurátor ďalej uvádza, že doposiaľ nie je objasnená ani polovica vrážd, ktoré\nmala spáchať zločinecká skupina tzv. Sátorovcov a nie sú nájdené všetky kostrové\npozostatky tiel zavraždených osôb. Podľa názoru prokurátora pri ponechaní obvineného\nna slobode by hrozili obštrukcie zo strany obvineného pri vykonávaní hlavného\npojednávania. Obvinený začal spolupracovať s políciou až 7 rokov po zániku zločineckej\nskupiny. Predtým v čase po zavraždení\n\nvypovedal na polícii nepravdivo,\n\nnapr. v prípade vraždy bratov Reisovcov. Obvinenému v prípade uznania viny hrozí vysoký\ntrest, takže je obava, že by sa mohol vyhýbať nástupu uloženého trestu. Obvinený je\nvyšetrovaný za päť vrážd na slobode. Uvedené je v príkrom rozpore s prípadmi pouličného\n\n10\n\nnásilia, kde verejnosť očakáva väzobné stíhanie osôb a dokonca sú disciplinárne riešení\nprokurátori za nepodanie návrhu na vzatie do väzby. Štát vrátane súdov je tiež povinný sa\npodieľať na napĺňaní čl. 2 Európskeho dohovoru o základných ľudských právach.\nV ďalšom prokurátor cituje uvedený čl. 2 Dohovoru, z ktorého okrem iného vyplýva,\nže štát je povinný nielen zdržať sa úmyselného a nezákonného pozbavenia života, ale tiež\nuskutočniť primerané kroky za účelom ochrany života osôb podliehajúcich jeho právomoci.\nVzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzrušil napadnuté uznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,\npracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 4Tp/9/2020 z 10. apríla 2020 podľa § 194 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku a sám vo veci rozhodol tak, že berie obvineného\ndo väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku.“.\n33. Podľa názoru najvyššieho súdu najpodstatnejšou námietkou zo strany sťažovateľa\na obhajoby a v zásade aj podstatou rozhodnutia špecializovaného súdu o nevzatí sťažovateľa\ndo väzby boli konštatované prieťahy v konaní. Sťažovateľ bol v inej veci vo väzbe\na 9. apríla 2020 bol prepustený na slobodu potom, čo bol Okresným súdom Trnava vo veci\nsp. zn. 3 Tk 3/2018 oslobodený spod obžaloby.\n34. Aj keď sa ponúka paralela s trestnou vecou\n\n(v ktorej\n\nESĽP konštatoval porušenie jeho práv v súvislosti s jeho opakovaným vzatím do väzby),\navšak tieto veci nie je možné stotožniť. V prípade\n\nbol tento opakovane vzatý\n\ndo väzby potom, ako bol z inej väzby prepustený, a to na základe jedného z početných\nobvinení, ktoré boli proti nemu vznesené paralelne alebo jedno po druhom a držaný\nvo väzbe viac ako 10 rokov, pričom bol vzatý do väzby na maximálne prípustnú lehotu\nznovu a znovu za obvinenia nasledujúce za sebou, čo nebolo podľa konštatovania ESĽP\nv žiadnom verejnom záujme.\n35. V tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti svoje rozhodnutie sp. zn.\n3 Tost 35/2017 a s ním súvisiace rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 2/2018. Ústavný\nsúd poukázal na to, že ani zákon, ani relevantná judikatúra ústavného súdu či ESĽP\nneustanovuje ako prekážku prípadnej väzby výkon bezprostredne predchádzajúcej väzby\nalebo výkon trestu odňatia slobody v iných trestných veciach. Rovnako prekážkou vzatia\n\n11\n\nsťažovateľa do väzby nie je ani skutočnosť, že v minulosti vykonával väzbu vo veci,\nv ktorej bol spod obžaloby oslobodený. Aj keď nemožno vylúčiť, že predchádzajúce\nobmedzenie osobnej slobody v inej trestnej veci môže intenzitu obavy odôvodňujúcej\nväzobné stíhanie ovplyvňovať, pri rozhodovaní o väzbe sú vždy dôležité konkrétne\nskutkové okolnosti, ktoré je oprávnený hodnotiť predovšetkým všeobecný súd konajúci\no návrhu na vzatie do väzby. Toto hodnotenie následne skúma opravný súd v riadnom\ninštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu,\nsúvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie\ntakého zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní.\n36. Najvyšší súd teda dôsledne prihliadal na zásadu primeranosti trvania väzby nielen\nv jednom, ale viacerých konaniach, a dospel k záveru, že táto zásada porušená nie je.\nSťažovateľovi nebolo „účelovo“ vznesené obvinenie v ďalšej veci potom, čo „nevyšla\nväzba“ v inej veci. Sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie aj za iné závažné trestné činy, čo\nnajvyšší súd vyhodnotil tak, že dospel k záveru o existencii dôvodov väzby u sťažovateľa\npodľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku.\n37. Čo sa týka námietky sťažovateľa k prieťahom v konaní, ktoré konštatoval aj\nšpecializovaný súd, najvyšší súd sa stotožňuje so stanoviskom prokurátora k prieťahom\nuvedeným\n\nv odôvodnení\n\njeho\n\nsťažnosti\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nšpecializovaného\n\nsúdu\n\na v podrobnostiach na toto vyjadrenie poukazuje. Je evidentné, že prieťahy boli\nkonštatované len v jednej veci na základe pokynu prokurátora z 27. mája 2019\n(vyšetrovanie vraždy poškodeného\n\n), keď prokurátor uložil povinnosť ukončiť\n\nvyšetrovanie do 30. septembra 2019. S poukazom na § 18 ods. 1 Trestného poriadku došlo\nk spojeniu uvedenej veci na spoločné konanie a vyšetrovanie tohto skutku nie je možné\nuzavrieť bez znaleckého dokazovania, ktoré je v tomto čase komplikované vzhľadom\nna vyhlásenie núdzového stavu v súvislosti s vírusom COVID ‒ 19.\n38. Z ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že o všetkých trestných činoch toho\nistého obvineného sa môže viesť spoločné konanie (§ 18), ak to zrejme nebude brániť\nukončeniu veci v primeranej lehote. V prípade trestnej činnosti sťažovateľa to reálne nie je\nmožné, keďže jeho trestná činnosť bola odkrývaná postupne a uvedené veci sú v rôznych\n\n12\n\nštádiách konania. Tieto veci sú náročné na dokazovanie vzhľadom na rozsiahlosť skutkov,\nna množstvo obvinených a svedkov, jednotlivé úkony si vyžadujú tlmočenie, prekladanie\nlistín do maďarského jazyka, opakované námietky zaujatosti podávané sťažovateľom\nna vyšetrovateľa, opakované trestné oznámenia na vyšetrovateľa, opakované žiadosti\no preskúmanie postupu vyšetrovateľa atď. Tieto námietky možno považovať za obštrukčné\nzneužívanie práv sťažovateľa, ktorými prispel k dĺžke vyšetrovania.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n39. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n40. Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť\nslobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n41. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n42. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\n\n13\n\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIV.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n43. Jadrom podanej ústavnej sťažnosti je námietka, podľa ktorej sťažovateľ bol\nvo väzbe v inej veci od 5. marca 2018 do 9. apríla 2020 a počas tohto obdobia bol preto\nk dispozícii orgánom činným v trestnom konaní aj v trestnej veci, ktorej sa ústavná sťažnosť\ntýka. Sťažovateľ z toho vyvodzuje, že pri skúmaní opodstatnenosti jeho nového vzatia\ndo väzby v teraz riešenej trestnej veci (a to potom, čo v skoršej trestnej veci po oslobodení\nspod obžaloby bol z väzby prepustený) špecializovaný súd dôvodne prihliadal na to, že\nv teraz vedenej trestnej veci (ktorú vlastne bolo potrebné považovať tiež za vec riešenú\npočas výkonu väzby) sa nepostupovalo s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Uvedená\nskutočnosť podľa názoru sťažovateľa vylučovala, aby bol v tejto trestnej veci vzatý\ndo väzby.\n44. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n45. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n46. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\n\n14\n\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n47. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ správne poukazuje na judikatúru ESĽP\na ústavného súdu, z ktorej vychádzal špecializovaný súd (pozri bod 23 a 24).\n48. Podľa slovenského práva v prípade vzatia do väzby musia byť splnené štyri\npodmienky. Po formálnej stránke musí existovať uznesenie o vznesení obvinenia.\nPo materiálnej stránke sa vyžaduje existencia dôvodného podozrenia zo spáchania skutku,\nza ktorý je vznesené obvinenie. Ďalej tento skutok musí vykazovať znaky niektorého\ntrestného činu. Napokon musí existovať niektorý z väzobných dôvodov podľa ustanovenia\n§ 71 ods. 1 Trestného poriadku. V prípade ďalšieho (dlhšieho) trvania väzby musí byť\nsplnených päť podmienok. Po formálnej stránke musí existovať uznesenie o vznesení\nobvinenia. Po materiálnej stránke sa vyžaduje existencia dôvodného podozrenia\nzo spáchania skutku, za ktorý je vznesené obvinenie. Ďalej tento skutok musí vykazovať\nznaky niektorého trestného činu. Tiež musí existovať niektorý z väzobných dôvodov podľa\nustanovenia § 71 ods. 1 Trestného poriadku. Napokon (navyše), vo veci samej sa musí\npostupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Totiž skutočnosť, že tu boli dôvody\nväzby po celú dobu jej trvania, sama osebe v prípade ďalšieho (dlhšieho) trvania väzby\nnestačí pre záver, že obvinený bol súdený v primeranej lehote, ak väzba trvala neprimerane\ndlho. Primeranosť lehoty sa tu posudzuje podľa rovnakých kritérií ako primeranosť lehoty\nkonania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. čl. 48 ods. 2 ústavy, t. j. podľa povahy veci,\nsprávania strán a správania orgánov štátu. Primeranosť lehoty sa pritom posudzuje\n15\n\nprísnejšie ako v prípade čl. 6 dohovoru (čl. 48 ods. 2 ústavy) a vyžaduje sa, aby orgány\nčinné v trestnom konaní, ako aj všeobecné súdy postupovali vo väzobných veciach vo veci\nsamej s osobitnou starostlivosťou a urýchlením (II. ÚS 301/2020, Tomasi proti Francúzsku,\nAbdoella proti Holandsku).\n49. Osobitosťou teraz skúmanej veci je, že sa síce rozhodovalo o vzatí sťažovateľa\ndo väzby (čo by v zásade znamenalo, že sa má skúmať dôvodnosť väzby v jej počiatočnom\nštádiu), ale v skutočnosti došlo k vzatiu do väzby za situácie, keď sa vykonávalo trestné\nstíhanie sťažovateľa súčasne v dvoch samostatných trestných konaniach, pričom v jednom\nz nich bol sťažovateľ vo väzbe už predtým, ako bol vzatý do väzby v teraz skúmanej veci.\nV tejto špecifickej situácii, hoci predmetom konania bolo rozhodovanie o vzatí sťažovateľa\ndo väzby, napriek tomu bolo na mieste skúmať nielen prvé štyri podmienky pre vzatie\ndo väzby, ale aj piatu podmienku (či sa vo veci samej konalo s osobitnou starostlivosťou\na urýchlením), teda opodstatnenosť väzby skúmať tak, ako keby išlo o už dlhšie trvajúcu\nväzbu.\n50. Vzhľadom na dosiaľ uvedené sa ústavný súd sústredil na skúmanie otázky, či\nvo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy sú akceptovateľné závery\nnajvyššieho súdu, ktorý (na rozdiel od špecializovaného súdu) dospel k stanovisku, podľa\nktorého sa vo veci samej neporušila zásada o povinnosti orgánov činných v trestnom konaní\npostupovať vo veci samej s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.\n51. Treba konštatovať, že argumentácia najvyššieho súdu je v tomto smere zhrnutá\nv bode 37 a 38.\n52. Z pohľadu ústavného súdu sa ako osobitne významný javí argument najvyššieho\nsúdu\n\npoukazujúci\n\nna\n\nopakované\n\nnámietky\n\nzaujatosti\n\npodávané\n\nsťažovateľom\n\nna vyšetrovateľa, opakované trestné oznámenia na vyšetrovateľa, resp. opakované žiadosti\no preskúmanie postupu vyšetrovateľa s tým, že tieto námietky považuje najvyšší súd\nza obštrukčné zneužívanie práv sťažovateľa, ktorými prispel k dĺžke vyšetrovania.\n53. Podľa názoru ústavného súdu z hľadiska skúmania prieťahov v konaní\nv súvislosti so správaním sťažovateľa samotná skutočnosť, že sťažovateľ využíva svoje\n16\n\nprocesné práva, ešte neznamená bez ďalšieho obštrukčné správanie. Za také ho možno\npovažovať až v prípade, ak sa jeho podania ukážu ako nedôvodné (neopodstatnené).\nV takom prípade čas spotrebovaný na vybavenie podaní obvineného (nech už sú\nakéhokoľvek charakteru) treba pričítať na ťarchu obvineného. Nejde teda o čas, po ktorý by\norgán činný v trestnom konaní konal s prieťahmi.\n54. Treba zdôrazniť, že sťažovateľ nijako nereaguje na záver najvyššieho súdu\no svojom obštrukčnom postupe, čo vo svojich dôsledkoch z pohľadu ústavného súdu\nznamená, že tieto závery nespochybňuje, a ústavný súd z nich preto vychádza ako\nz nesporných záverov.\n55. Ďalej treba zdôrazniť, že sťažovateľ na prevažnú väčšinu ďalších konkrétnych\nargumentov najvyššieho súdu uvedených v odsekoch 37 a 38 (prieťahy boli konštatované\nlen v jednej veci na základe pokynu prokurátora z 27. mája 2019 [vo veci vraždy\npoškodeného\n\n], trestná činnosť bola odkrývaná postupne a vyšetrované veci sú\n\nv rôznych štádiách konania, rozsiahlosť skutkov, množstvo obvinených a svedkov,\njednotlivé úkony vyžadujúce si tlmočenie, resp. prekladanie listín do maďarského jazyka)\nnijako v podanej ústavnej sťažnosti nereaguje, teda tieto ani nespochybňuje.\n56. Sťažovateľ reaguje na niektoré argumenty najvyššieho súdu, ktoré si tento osvojil\nz odôvodnenia sťažnosti prokurátora. Ide o reakcie sťažovateľa uvedené v bode 14 až 17\n(prokurátor sám priznáva prieťahy spôsobené nečinnosťou vyšetrovateľa v rozsahu\ndeväťtýždňovej rehabilitácie a dvojtýždňovej karantény, čo má spolu znamenať podľa\nsťažovateľa dva mesiace, potreba vypočuť troch svedkov a zabezpečiť jeden znalecký\nposudok, čo sa všetko dalo už skôr realizovať, pričom na znalecký posudok sa čaká\nod 28. januára 2019, prestávky medzi jednotlivými úkonmi sú tak rozsiahle, že ich nemožno\nospravedlňovať spôsobom zvoleným prokurátorom a akceptovaným najvyšším súdom).\n57. V uvedených súvislostiach ústavný súd uvádza, že sťažovateľom namietané\nzávery\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsa\n\nnejavia\n\nako\n\narbitrárne\n\na z ústavnoprávneho hľadiska ich možno akceptovať.\n\n17\n\nči\n\nzjavne\n\nneodôvodnené\n\n58. Možno uzavrieť, že vzhľadom na všetky uvedené konkrétne zistenia sťažovateľ,\nktorý svojím obštrukčným správaním zavinil prieťahy v konaní vo veci samej, nemôže\ns úspechom tvrdiť, že sa vo veci samej nepostupovalo s osobitnou starostlivosťou\na urýchlením z viny orgánov činných v trestnom konaní.\n59. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. augusta 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "trestné konanie-trestný poriadok", "obžaloba, obžalovaný", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "trestný čin-obzvlášť závažný zločin"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:441c7848-c283-4c05-9d14-ee39416538e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 301/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 301/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2020.1"}, {"guid": "ussr:b2409ed9-3a96-4a3a-abc3-90cd6605bc11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.2.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 2/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.2.2018.1"}, {"guid": "ussr:76a90e17-2960-48c8-93d1-3205599b414b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.3.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.3.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:39a12a43-140d-4a66-9a72-8979d3b4522c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 295/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/05 z 8. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-08", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39a12a43-140d-4a66-9a72-8979d3b4522c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "a9dba7ba-d147-4e96-9490-0a63f3d4f666:517dd835-d8a6-4ab8-bcd9-2ffbb490265d", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Tk/3/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 3Tk/3/2018 z 9. 4. 2020", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2020-04-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a9dba7ba-d147-4e96-9490-0a63f3d4f666:517dd835-d8a6-4ab8-bcd9-2ffbb490265d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b1991b66-d952-49b1-a056-a2dd1a813496", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.28.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.28.2024.2"}, {"guid": "ussr:da77a9a8-f9d8-483a-aebe-5c6c9696bdb9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.101.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 101/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 101/2023 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.101.2023.1"}, {"guid": "ussr:2508644d-315b-4798-8ed7-5782433cfd57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.463.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 463/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 463/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.463.2022.1"}, {"guid": "ussr:5a037759-5701-4bbd-a125-b460f39d3098", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.299.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 299/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 299/2022 z 19. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.299.2022.1"}]}