{"guid": "ussr:8c1d06b4-43dc-4d66-b96e-315451c8c47d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2019 z 28. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2019, sp. zn. II. ÚS 373/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8c1d06b4-43dc-4d66-b96e-315451c8c47d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 373/2019-13\nÚstavný\n\nsúd\n\n28. novembra 2019\n\nSlovenskej\nv zložení\n\nz\n\nrepubliky\n\nna\n\npredsedníčky\n\nneverejnom\n\nsenátu\n\nJany\n\nzasadnutí\n\nLaššákovej\n\nsenátu\n(sudkyňa\n\nspravodajkyňa), zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú\nsťažnosť\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n,\n,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Martinom Čemanom, Letná 45, Spišská Nová Ves, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co 489/2016 z 20. septembra 2017\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Cdo 56/2018-465\nz 30. júla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\nneopodstatnenú.\n\na\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n4. novembra 2019\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\na\n\n,\n\n,\n(ďalej aj „sťažovateľ“),\n\n,\n\n(ďalej\n\naj „sťažovateľka“ alebo spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 1 Co 489/2016 z 20. septembra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 6 Cdo 56/2018-465\nz 30. júla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou na Okresnom súde\nSpišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy\nz 28. apríla 2008 (ďalej len „kúpna zmluva“). Sťažovatelia uzavreli s mestom Spišská Nová\nVes (ďalej len „mesto“) kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva\nk pozemku p. č.\n\nevidovaného na LV č.\n\nv katastrálnom území\n\n(ďalej len „pozemok“). Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že mesto vyhlásilo verejnú súťaž\nna 10. január 2008 a že sťažovateľ vo vzťahu ku kúpnej cene pozemku predložil najvyššiu\nponuku. Po uzatvorení kúpnej zmluvy medzi sťažovateľmi a mestom povolila vklad\nvlastníckeho práva Správa katastra Spišská Nová Ves 19. júna 2008. Sťažovatelia listom\nz 15. apríla 2011 od kúpnej zmluvy odstúpili.\n3. Okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 7 C 69/2011 z 19. septembra 2016 (ďalej\nlen „rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobu sťažovateľov zamietol. Proti rozsudku\nokresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol napadnutým\n\n2\n\nrozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Napokon sťažovatelia podali\ndovolanie, o ktorom najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že dovolanie\nako procesne neprípustné odmietol.\n4. Neplatnosť kúpnej zmluvy sťažovatelia (z príloh ústavnej sťažnosti vyplýva,\nže aktívne v konaniach pred všeobecnými súdmi vystupoval iba sťažovateľ) vyvodzovali\nz toho, že podľa ich názoru boli uvedení do omylu, pretože pozemok nie je možné využiť\nv súlade s deklarovaným účelom, teda ako stavebný pozemok, že mesto si nesplnilo\npovinnosť a nezosúladilo právny stav s reálnym stavom (pozemok má evidovanú výmeru\n582 m2 ornej pôdy, avšak v skutočnosti je časť orná pôda a časť ostatná plocha, v katastri\nnie je zapísaná podzemná pivnica ako vecné bremeno) a že sťažovatelia nemali možnosť\noboznámiť sa podrobne s tvarom pozemku z dôvodu snehovej pokrývky a až následne\nzistili, že časť pozemku tvorí strmý svah. Navyše sťažovatelia namietali absolútnu\nneplatnosť kúpnej zmluvy na tom základe, že do verejnej súťaže vyhlásenej mestom sa\nprihlásil iba sťažovateľ, mestské zastupiteľstvo schválilo prevod pozemku na sťažovateľa,\navšak kúpna zmluva bola uzatvorená aj so sťažovateľkou (manželka). Podľa názoru\nsťažovateľov uvedený postup odporuje § 9 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady\nč. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.\n5. Sťažovatelia vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu porušenie\nzákladných práv odôvodnili tým, že krajský súd ako súd odvolací sa nedostatočne\nvysporiadal s ich argumentmi a že „právne posúdenie (vo vzťahu k námietke o absolútnej\nneplatnosti, pozn.) odvolacieho súdu je svojvoľné“.\nV dôsledku arbitrárneho rozhodnutia krajského súdu sťažovatelia požadovali\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €.\nSťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich ústavnej sťažnosti v časti napadnutého\nrozsudku krajského súdu rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo sťažovateľov\nna spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 6 1Co/489/2016 zo dňa 20.09.2017 porušené bolo.\n\n3\n\n2. Uznesenie rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 1Co/489/2016 zo dňa\n20.09.2017 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný... zaplatiť finančné zadosťučinenie\nsťažovateľom vo výške 2000 EUR (zrejme má byť suma 4 000 €, pozn.).\n4. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania...“\n6. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovatelia uviedli,\nže napadnuté uznesenie je arbitrárne a najvyšší súd riadne neposúdil aplikáciu dovolacieho\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Sťažovatelia v podanej\nústavnej sťažnosti zotrvali na názore, že v dovolaní dostatočne vymedzili právnu otázku,\na uviedli, že najvyšší súd sa „posúdeniu správnosti právnej úvahy odvolacieho súdu a súdu\nprvej inštancie nevenoval pozornosť a dovolanie v tejto časti odmietol s tým, že uplatnenie\ntohto dovolacieho dôvodu predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok\nodvolacím súdom (nie otázok skutkových).“. Sťažovatelia nesúhlasili ani s tvrdením\nnajvyššieho súdu, že nevymedzili dostatočne právnu otázku týkajúcu sa absolútnej\nneplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú by odvolací súd riešil nesprávne.\nAj vo vzťahu k najvyššiemu súdu sťažovatelia požadovali primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré odôvodnili dĺžkou konania, ako aj nákladmi, ktoré im\nvznikli v spojení so zápisom reálneho stavu pozemku do katastra nehnuteľností.\nSťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich ústavnej sťažnosti v časti napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo sťažovateľov\nna spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Cdo/56/2018-465 zo dňa\n30. júla 2019 porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Cdo/56/2018-465 zo dňa\n30. júla 2019 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný... zaplatiť finančné zadosťučinenie\nsťažovateľom vo výške 2000 EUR.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľom trovy\nkonania...“\n\n4\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\nSťažovateľmi označené referenčné normy\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\n14. Ústavnú sťažnosť v tejto časti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\n\n6\n\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 35/02, I. ÚS 105/06, III. ÚS 155/09,\nII. ÚS 66/2011).\n15. Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov\nústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich\nprávomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n16. Ústavný súd vzhľadom na § 124 poslednú vetu zákona o ústavnom súde,\npodľa ktorej ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu.\n17. Podstata námietok sťažovateľov smerujúcich proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu je v ich nesúhlase s tým, ako krajský súd vyhodnotil ich argumenty\nprednesené v odvolacom konaní.\n\n7\n\n18. Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či krajský súd ako odvolací súd napadnutý\nrozsudok primeraným spôsobom odôvodnil a či ho nemožno považovať za arbitrárny, a teda\nz ústavného hľadiska za neakceptovateľný a neudržateľný.\n19. Krajský súd po odkaze na úplné skutkové zistenia a správne právne posúdenie\nveci okresným súdom v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:\n«Podpísaniu uvedenej kúpnej zmluvy predchádzalo vyhlásenie verejnej súťaže žalovaným,\nv ktorej žalovaný uviedol, že predá pozemky formou verejnej súťaže, vrátane spornej\nparcely nachádzajúcej sa v lokalite určenej na bývanie v rodinných domoch záujemcom,\nktorí ponúknu najvyššiu kúpnu cenu. Je nesporné, že žalobca ponúkol najvyššiu kúpnu cenu\nvo výške 411.000,- Sk a ponuku odovzdal žalovanému dňa 10.1.2008. Žalobca v prvom rade\nsi spornú parcelu ako uviedol obhliadol a v liste adresovanom žalovanému zo dňa\n13.4.2011 uviedol „úhrada doručenej faktúry za pozemok č. 9117800107 z o dňa 28.4.2008\nna obnos 411.000,- Sk po dôkladnej rodinnej porade sa uskutočnila bezhotovostným\nprevodom z bankového úverového účtu našej nevesty na účet žalovaného dňa 7.5.2008“.\nZa takejto situácie, ak žalobca mal možnosť si predmet kúpy - spornú parcelu\nobhliadnuť a až následne po rodinnej porade uzatvoril kúpnu zmluvu, nemožno považovať\nkúpnu zmluvu za neplatnú z dôvodu, že žalobcovia ju urobili v omyle vychádzajúcom\nzo skutočnosti, ktorá by bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, ak navyše z kúpnej zmluvy\nvyplýva, že sporná parcela sa predáva v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpísania\nzmluvy.»\n20. K námietke sťažovateľov, že pozemok nie je možné reálne využiť na účel\ndeklarovaný verejnou súťažou, krajský súd uviedol, že „zo znaleckého posudku znalca\nIng. Stanislava Žitňana vyplynulo, že sporný pozemok je určený na výstavbu a z technického\npohľadu je možné na tomto pozemku postaviť rodinný dom... V tejto súvislosti je potrebné\nprihliadnuť na to, že predmetom predaja bola parcela evidovaná v katastri nehnuteľnosti\nako orná pôda. Omyl vo vôli kupujúcich, teda žalobcov vylučuje aj tá okolnosť, že títo si\nspornú parcelu prehliadli a zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu\nvyplynulo, že dňa 10.1.2008 výška snehovej prikrývky dosahovala 6 cm na spornej parcele,\nteda nebola pokrytá, tak ako uviedli žalobcovia v žalobnom návrhu masívnou vrstvou snehu\n\n8\n\n60 až 70 cm a v dňoch 15.3.2008 a 28.4.2008 snehová prikrývka nebola vôbec\nzaznamenaná. Navyše je potrebné uviesť, že žalobca v prvom rade bol dlhoročným znalcom\nv odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností.“.\n21. K názoru sťažovateľov o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy krajský súd\nv podstatnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol: „... Mestské zastupiteľstvo\nžalovaného schválilo prevod vlastníckeho práva na žalobcu v prvom rade, s ktorým\nžalovaný uzatvoril aj kúpnu zmluvu a samotná okolnosť, že v kúpnej zmluve je uvedená aj\njeho manželka nezakladá absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Bolo by to tak iba v prípade,\nak by kúpna zmluva bola uzavretá iba s manželkou žalobcu v prvom rade.“\n22. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti dospel k záveru,\nže medzi obsahom základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie (čl. 46 ústavy a čl. 6 dohovoru) a napadnutým rozsudkom krajského súdu\nneexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol rozhodnúť o porušení sťažovateľmi označených\npráv. V tomto smere ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu nemožno považovať\nza svojvoľné či neodôvodnené a ani za také, ktoré by popierali účel a zmysel zákona.\n23. Z pohľadu ústavného súdu a s poukázaním na citované časti odôvodnenia\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\ntreba\n\npredovšetkým\n\nzdôrazniť,\n\nže\n\nnapadnutý\n\nrozsudok\n\n(aj v nadväznosti na rozsudok okresného súdu) obsahuje veľmi podrobné zhodnotenie\nskutkového stavu, z ktorého sa pri rozhodovaní vychádzalo, ako aj podrobnú teoretickoprávnu analýzu problematiky neplatnosti právnych úkonov v dôsledku omylu.\nPrijaté závery sa v rámci skutočností, ktoré sú ústavnému súdu z obsahu ústavnej\nsťažnosti a z obsahu pripojených listinných dôkazov známe, nejavia ani ako arbitrárne,\nale ani ako zjavne neodôvodnené.\n24. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňujú,\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nuznesenia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\n\n9\n\nvlastným. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu rešpektuje názor, podľa ktorého\nnemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva,\nže všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (m. m. II. ÚS 465/2017).\n25. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (resp. právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), vyslovenia porušenia ktorého sa\nsťažovatelia dovolávajú, zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne\nprocesné garancie v konaní pred ním (m. m. I. ÚS 26/94). Ústavou zaručené základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní\npred všeobecným súdom (m. m. II. ÚS 21/02, IV. ÚS 277/05).\nIII.2 K namietanému porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n26. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovatelia namietali\nnajmä prílišný formalizmus, pokiaľ najvyšší súd konštatoval, že sťažovatelia v dovolaní\nnedostatočne vymedzili právnu otázku, nesprávnosť ktorej namietajú.\n27. Aj v tejto časti treba ústavnú sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.\n28. Ústavný súd preskúmal dovolanie sťažovateľov, ktoré bolo prílohou ústavnej\nsťažnosti, aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a poukazuje na jeho relevantnú časť:\n„Nesprávne právne posúdenie veci nemožno preto vymedziť nesprávnym či neúplným\nzistením skutkového stavu, resp. nesprávnym hodnotením dôkazov...“\nSťažovatelia nesprávne právne posúdenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy\nv dovolacom konaní odôvodňovali najmä možnosťou vykonať obhliadku pozemku iba\nz cesty, údajne pochybnými údajmi hydrometeorologického ústavu a pod., k čomu najvyšší\nsúd uviedol, že „... námietky spočívajú predovšetkým v tom, že konajúce súdy nesprávne\nvyhodnotili jednotlivé dôkazy, najmä vo vzťahu k dôkazom nimi predloženými. Nesprávnym\nzistením skutkového stavu, resp. nesprávnym hodnotením vykonaných dôkazov však, ako už\n\n10\n\nbolo uvedené vyššie, nie je možné podľa Civilného sporového poriadku vymedziť dovolací\ndôvod, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci. Uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu\npredpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom\n(nie otázok skutkových)“.\nAj vo vzťahu k námietke o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy najvyšší súd (aj keď\nje potrebné uznať, že stručne) konštatoval, že sťažovatelia nevymedzili konkrétnu právnu\notázku, ktorú odvolací súd riešil nesprávne. Najvyšší súd okrem toho poukázal\naj na skutočnosť, že sťažovatelia námietku o absolútnej neplatnosti vzniesli až v odvolacom\nkonaní a najvyšší súd v tejto súvislosti odkázal na § 366 Civilného sporového poriadku.\n29. Z citovaných častí napadnutého uznesenia najvyššieho súdu možno podľa názoru\nústavného súdu vyvodiť, že najvyšší súd ako dovolací súd svoj záver o neprípustnosti\ndovolania sťažovateľov proti napadnutému rozsudku krajského súdu odôvodnil ústavne\nkonformným spôsobom a tento jeho záver nemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd\npri preskúmavaní napadnutého uznesenia (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania,\npozn.) nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho\nsúdu bez opory v zákone. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd\nsa ústavne akceptovateľným spôsobom zaoberal a aj vysporiadal so všetkými kľúčovými\ndovolacími námietkami sťažovateľov a na tomto základe zo zákonných dôvodov dovolanie\nodmietol ako neprípustné. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd poznamenáva,\nže sťažovatelia namietanú nesprávnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vo svojej\nústavnej sťažnosti odôvodňujú skutočnosťami v podstate totožnými s tými, ktoré namietali\naj vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a ku ktorým sa ústavný súd už bližšie\nvyjadril v časti III.1 tohto uznesenia.\n30. Ústavný súd navyše vo vzťahu námietke sťažovateľov o absolútnej neplatnosti\nuvádza, že súd v civilnom sporovom konaní prihliada na absolútnu neplatnosť právneho\núkonu z úradnej povinnosti v prípade, ak skutočnosti spôsobujúce absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu vyjdú v konaní najavo. Okresný súd rozsudkom neplatnosť (ani len\nrelatívnu)\n\nžalobou\n\nnapadnutej\n\nkúpnej\n\nzmluvy\n\nnevyslovil,\n\nz\n\nčoho\n\nvyplýva,\n\nže v skutočnostiach, ktoré boli preukázané v priebehu konania, nevzhliadol dôvody\n\n11\n\nabsolútnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu (m. m. II. ÚS 19/2017). Krajský súd\nnapadnutým rozsudkom „len“ potvrdil závery okresného súdu a navyše – keďže\naž v odvolacom konaní sťažovatelia vzniesli námietku absolútnej neplatnosti – zdôvodnil,\nprečo kúpnu zmluvu nebolo možné považovať za absolútne neplatnú.\n31. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998). Otázku\nposúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov\n(podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru\no porušení označených práv sťažovateľov v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie\nnepripúšťajú (m. m. IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom\nna vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľov (m. m. I. ÚS 156/2018,\nII. ÚS 465/2017).\n32. Ústavný súd na základe uvedeného zdôrazňuje, že právny záver najvyššieho súdu\nv napadnutom uznesení nevykazuje znaky arbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti\nči svojvôle, čo by bolo možné konštatovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení zákona, že by tým poprel jeho účel a význam (m. m.\nIII. ÚS 264/05, I. ÚS 23/2010).\n33. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu,\nt. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu.\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou\nopravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých\nsústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 593/2017).\n\n12\n\n34. Na záver dáva ústavný súd ešte do pozornosti výpoveď zaťa sťažovateľov\npred okresným súdom, z ktorej vyplynulo, že najprv spolu s manželkou (dcéra\nsťažovateľov) prejavili záujem o stavbu rodinného domu na pozemku, ale neskôr\no pozemok z dôvodu svahovitosti stratil záujem, keďže tento nebol vhodný pre stavbu\n„jeho domu“. Argumenty sťažovateľov v podstate smerujú k tomu, že reálny stav pozemku\nnezodpovedá deklarovanému stavu, a teda nie je vhodný na stavbu rodinného domu.\nZ príloh ústavnej sťažnosti, resp. zo znaleckých dokazovaní však vyplýva, že pozemok je\nvhodný na výstavbu rodinného domu, i keď s určitými tvarovými obmedzeniami, a teda je\nv súlade deklarovaným účelom uvedeným v podmienkach verejnej súťaže. Ústavný súd\npoukazuje aj na časové odstupy – verejná súťaž z 10. januára 2008, kúpna zmluva\npodpísaná 28. apríla 2008, vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený\naž 19. júna 2008 a napokon odstúpenie od zmluvy sťažovatelia doručili mestu 15. apríla\n2011. Pokiaľ sťažovateľ namieta nemožnosť oboznámenia sa stavom pozemku z dôvodu\nsnehovej pokrývky, javí sa táto ako irelevantná aj bez správ hydrometeorologického ústavu.\n35. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia\nsťažovateľmi označených práv, dospel k záveru, že je ústavná sťažnosť zjavne\nneopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde odmietol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zmluva-kúpna zmluva", "omyl", "právny úkon-neplatnosť absolútna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:427f16aa-6377-4236-827a-218f90ab2470", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1"}, {"guid": "ussr:ec39289f-6bb2-4936-9061-088d8c32d51b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.593.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 593/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 593/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.593.2017.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:9e9c6611-306e-43e1-928f-1fa9afc96fd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.19.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 19/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/2017 z 12. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.19.2017.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 324, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "c58d458f-6fcc-4796-b6b7-44b2337826fb:07921f88-6b6d-464b-b92d-ef59b83be40d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7611206128.2", "spisova_znacka": "1Co/489/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/489/2016 z 19. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-09-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7611206128.2"}], "citovane_v": []}