{"guid": "ussr:f130dd5e-aea5-4970-90cd-ca11216ca316", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.370.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 370/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 370/2019 z 28. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2019, sp. zn. II. ÚS 370/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.370.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f130dd5e-aea5-4970-90cd-ca11216ca316", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.370.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.370.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.370.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 370/2019-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Jurajom Gavalcom, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv\npodľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 46/2018 zo 16. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n8. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv\npodľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 2 Tdo 46/2018 zo 16. októbra 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Piešťany\n(ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 16 T 3/2017 z 27. februára 2017 uznal\nsťažovateľa vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky\npodľa § 289 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný zákon“), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere ôsmich\nmesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom\nstráženia a zároveň mu bol podľa § 61 ods. 1, 2 a 5 písm. a) Trestného zákona uložený trest\nzákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke\nna doživotie.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd\nv Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 5 To 24/2017 z 20. apríla 2017\nrozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe\njeho výkonu a sťažovateľovi uložil trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov\nso zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia\na zároveň mu podľa § 61 ods. 1, 2 a 5 písm. a) Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti\nviesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.\n\n2\n\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie z dôvodov uvedených\nv § 371 ods. 1 písm. h) a i) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), o ktorom najvyšší súd napadnutým uznesením\nsp. zn. 2 Tdo 46/2018 zo 16. októbra 2018 rozhodol tak, že ho podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku odmietol.\n3.\n\nSťažovateľ\n\nvo svojom dovolaní\n\na\n\nv ústavnej\nv\n\nsťažnosti\n\npodstatnom\n\nnamieta,\n\nopakuje\nže\n\nargumentáciu\n\npodmienka\n\nuvedenú\n\npredchádzajúceho\n\ndvojnásobného odsúdenia za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky\npodľa § 289 Trestného zákona, ktorá tvorí predpoklad uloženia trestu zákazu činnosti\nna doživotie podľa § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona, nebola podľa jeho názoru\nv predmetnej veci splnená. Sťažovateľ bol totiž v minulosti rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 6 To 46/2006 z 22. marca 2007 a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 91/2003\nz 24. júna 2003 odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa\n§ 201 písm. a) a d) predchádzajúceho zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „predchádzajúci Trestný zákon“), a nie za trestný čin podľa\n§ 289 Trestného zákona. Išlo teda o odsúdenie za iný trestný čin podľa iného ustanovenia\nTrestného zákona. V § 61 ods. 5 Trestného zákona je podľa sťažovateľa jednoznačne\npoužité slovné spojenie trestný čin podľa § 289 Trestného zákona so všetkými dôsledkami,\nktoré sa k tomuto trestnému činu viažu, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že v predmetnej\nveci konajúce súdy nemohli § 61 ods. 5 Trestného zákona použiť, pretože obvinený nebol\nza trestný čin podľa § 289 Trestného zákona v minulosti ani raz odsúdený. Sťažovateľ\npoukázal aj na § 438d Trestného zákona, z ktorého je podľa jeho názoru taktiež možné\nvyvodiť, že zákonodarca mal v § 61 ods. 5 Trestného zákona na mysli len trestné činy\npodľa § 289 Trestného zákona. V opačnom prípade by totiž nepovažoval za potrebné\nosobitným ustanovením upraviť, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na spáchanie trestného\nčinu podľa § 289 Trestného zákona pred 1. novembrom 2011.\nSťažovateľ namieta, že najvyšší súd sa podľa jeho názoru náležite nevysporiadal\ns jeho dovolacou argumentáciou.\nSťažovateľ zároveň namieta, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné v otázke\npoužitého dovolacieho dôvodu.\n\n3\n\n4. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru\nsťažovateľa k namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2 Tdo 46/2018 zo 16. októbra 2018 došlo tým, že najvyšší súd dovolanie\nsťažovateľa arbitrárne odmietol.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2 Tdo 46/2018 zo dňa 16.10.2018\nporušil ústavné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, článku 8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nčlánku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Tdo 46/2018 zo dňa\n16.10.2018 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n\n4\n\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nDo 28. februára 2019 upravoval konanie pred ústavným súdom zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.\nDňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251.\n10. Podľa § 246 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak nie je ďalej ustanovené inak,\npoužije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára 2019.\nPodľa § 246 ods. 2 zákona o ústavnom súde právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n11. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\n14. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá\ntvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej\nzákladné práva a slobody.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak\nnež z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npreto, že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.\n17. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n19. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať\nako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde.\n20. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\n\n6\n\ndohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 46/2018 zo 16. októbra 2018.\nPodľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým, že najvyšší súd\njeho dovolanie napadnutým uznesením arbitrárne odmietol.\n21. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n22. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť\nsťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),\nvšeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné\nnáležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)\na či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n23. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované\nargumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n24. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto\nnie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. II. 59/2019).\n\n7\n\n25. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nie je opravnou inštanciou všeobecných\nsúdov. Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom\nmá opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím\n(opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej\nslobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné\na zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavnoprávnou\npožiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne,\nzrozumiteľne a logicky odôvodnené.\n26. Ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.\n27. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil\nústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Tdo 46/2018 zo 16. októbra 2018.\n28. Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho\nsúdu je nepreskúmateľné v otázke použitého dovolacieho dôvodu, ústavný súd konštatuje,\nže najvyšší súd v napadnutom uznesení uvádza, že dovolacie námietky sťažovateľa\nobsahovo spadajú pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku,\na nie pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku (s. 8 napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu). V závere napadnutého rozhodnutia najvyšší súd následne\nopakovane konštatuje, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\nv predmetnej veci naplnený nebol (s. 9, resp. s. 10 napadnutého rozhodnutia najvyššieho\nsúdu).\nZ uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k otázke použitého dovolacieho dôvodu\nje napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu konzistentné, keďže najvyšší súd v napadnutom\n\n8\n\nrozhodnutí najprv identifikoval, pod ktorý dovolací dôvod spadajú dovolacie námietky\nsťažovateľa, a následne dovolanie sťažovateľa pre nenaplnenie tohto dovolacieho dôvodu\nodmietol.\n29. Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke, že podmienka predchádzajúceho\ndvojnásobného odsúdenia za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky\npodľa § 289 Trestného zákona, ktorá tvorí predpoklad uloženia trestu zákazu činnosti\nna doživotie podľa § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona, nebola v jeho trestnej veci\nsplnená, najvyšší súd v napadnutom uznesení v podstatnom najprv uviedol, že je potrebné\npoukázať na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 56/2014 zo 16. decembra 2014\n(uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. 87, roč. 2015 – II.), v zmysle ktorého ak odsúdený už bol odsúdený za to,\nže prechovával psychotropnú látku vo väčšom množstve, než je zákonné maximum\npre miernejšiu právnu kvalifikáciu (§ 186 predchádzajúceho Trestného zákona v znení\núčinnom do 31. decembra 2005), a teda bolo jeho konanie bez ohľadu na danosť alebo\nabsenciu osobno-spotrebného účelu držby kvalifikované podľa § 187 predchádzajúceho\nTrestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2005, zodpovedá táto kvalifikácia\nv právnom režime súčasne účinného Trestného zákona kvalifikácii podľa § 172 Trestného\nzákona [teda znaku uvedenému v ods. 1 písm. d) tohto ustanovenia], a nie kvalifikácii\npodľa § 171 Trestného zákona. Je preto aplikačne správne použiť znak uvedený v § 172\nods. 2 písm. a) Trestného zákona (skoršie odsúdenie za „taký“ čin) ako okolnosť, ktorá\npodmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.\nAplikujúc závery vyplývajúce z uvedeného rozhodnutia na predmetnú trestnú vec,\nnajvyšší súd konštatoval, že pokiaľ § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona vo svojom znení\npredpokladá uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie v prípade odsúdenia páchateľa\nza trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil\nako vodič dopravného prostriedku, hoci bol už za taký trestný čin, ktorého sa dopustil\nako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený, slovné spojenie „taký trestný čin“\nnemožno vykladať spôsobom, ktorý naznačil sťažovateľ v podanom dovolaní, teda, že ide\nlen o trestný čin podľa § 289 Trestného zákona, ale je potrebné ho vykladať spôsobom,\nktorý popísal okresný súd v odôvodnení rozsudku a s ktorým sa stotožnil aj krajský súd\n\n9\n\nv odôvodnení svojho rozsudku. Pokiaľ by totiž zákonodarca chcel obmedziť predchádzajúce\nodsúdenia obvineného len na tie, ktoré sú kvalifikované ako ohrozenie pod vplyvom\nnávykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, uviedol by to tak v rámci § 61 ods. 5\nTrestného zákona (teda namiesto „... za taký trestný čin“ by uviedol „za trestný čin\npodľa § 289“), čo však neurobil. Ak teda zákonodarca v predmetnom ustanovení uviedol\nslovné spojenie „za taký trestný čin“, je zrejmé, že takouto formuláciou chcel\ndo predmetného rámca zahrnúť aj predchádzajúce odsúdenia obvineného kvalifikované ako\ntrestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 predchádzajúceho\nTrestného zákona.\nPodľa\n\nnázoru\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\npreto\n\nokresný\n\nsúd\n\npostupoval\n\nsprávne,\n\nkeď pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na predchádzajúce odsúdenia sťažovateľa, ktorých\nsa dopustil za účinnosti predchádzajúceho Trestného zákona, a takýto postup s poukazom\nna už uvedené nie je nedovoleným rozširovaním podmienok trestnosti ani nesprávnou\naplikáciou § 61 ods. 5 Trestného zákona, ako to prezentoval sťažovateľ v podanom\ndovolaní. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľom poukazované ustanovenie § 438d\nTrestného zákona, pretože toto ustanovenie nevylučuje uvedené použitie predchádzajúcich\nodsúdení podľa predchádzajúceho Trestného zákona, naopak, poukazuje na znenie § 61\nods. 3 alebo 5 Trestného zákona a rovnako ako odkazované ustanovenia používa slovné\nspojenie „trestný čin“, a nie „trestný čin podľa § 289“.\n30. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nústavný súd konštatuje, že odmietnutie dovolania sťažovateľa bolo založené na racionálnom\na ústavne konformnom výklade relevantnej právnej úpravy, ktorý nepopiera jej účel\na podstatu a na základe ktorého bol ustálený dôvod na odmietnutie dovolania. Ingerencia\nústavného súdu do výkonu právomoci najvyššieho súdu je opodstatnená len v prípade\njeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.\nÚstavný súd poukazuje na ustálený právny názor, podľa ktorého právo\nna spravodlivý proces neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom\n(II. ÚS 3/97, II. ÚS 173/07).\n\n10\n\n31. Ústavný súd v uvedenej súvislosti ďalej poznamenáva, že na posúdenie\nprípustnosti dovolania je zásadne príslušný dovolací súd. Skutočnosť, že sťažovateľ zastáva\niný právny názor, ako prijal v tejto veci najvyšší súd, nemôže viesť k záveru o jeho zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť\nprávny názor najvyššieho súdu svojím vlastným. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom, v tomto prípade najvyšším súdom, by bolo možné\nuvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, IV. ÚS 226/2012).\nPosúdenie prípustnosti dovolania zo strany najvyššieho súdu, osobitne jeho závery,\nvšak podľa názoru ústavného súdu takéto nedostatky v danom prípade nevykazuje. Pokiaľ\nsa sťažovateľ s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, ústavný súd dodáva,\nže otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej riešenie\nnemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv.\n32. Ústavný súd zároveň pripomína, že nie je „skutkovým súdom“, sám dokazovanie\nspravidla nevykonáva a nie je preto ani oprávnený do skutkových záverov všeobecných\nsúdov (okrem už uvedených prípadov) zasahovať (II. ÚS 472/2014).\n33. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel\nk záveru, že sťažovateľom napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu v ničom nesignalizuje\nmožnosť porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. základných práv\npodľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, dôvodnosť\nktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie,\nresp. ústavný súd dospel k záveru, že medzi sťažovateľom napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu a obsahom základných práv, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ\ndomáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\n34. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného prerokovania\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n11\n\nKeďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2019\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trest-ukladanie trestov", "trest-rozhodnutie o treste"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6631d846-ee3b-40a5-8ac2-16326b01795d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 472/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 472/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6631d846-ee3b-40a5-8ac2-16326b01795d"}, {"guid": "ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3"}, {"guid": "ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 173/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/07 z 4. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-04", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ba769803-4c30-4b00-98a5-113deb3151c6:94beb0d7-ca0c-4fd8-9b01-864c5d627df9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2517010005.1", "spisova_znacka": "2Tdo/46/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/46/2018 z 15. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2517010005.1"}, {"guid": "976b5684-fefd-4d2d-956c-15dedf7f4dc9:49e00d6f-ed8c-41f7-a67d-0f56f7cff391", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5412010053.1", "spisova_znacka": "2Tdo/56/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/56/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5412010053.1"}, {"guid": "d750cc25-1a5d-498a-b1e7-1eef3948674c:8dba1a70-fd78-4aba-a59b-3e834df2a78e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8716010892.1", "spisova_znacka": "5To/24/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/24/2017 z 6. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-02-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8716010892.1"}], "citovane_v": []}