{"guid": "ussr:26ced2ed-4516-43f7-b50d-26bf66b5b0fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.369.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 369/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 369/2019 z 28. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2019, sp. zn. II. ÚS 369/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.369.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/26ced2ed-4516-43f7-b50d-26bf66b5b0fe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.369.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.369.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.369.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 369/2019-29\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n28. novembra 2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nAB REAL, s. r. o., Košice, Garbiarska 2, Košice, IČO 31698115, právne zastúpenej\nspoločnosťou JUDr. Ivana Semanová, advokátka spol. s r. o., Masarykova 21, Košice,\nv mene ktorej koná advokátka JUDr. Ivana Semanová, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 5 Co 383/2016-458 z 9. januára 2018 a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 5 Co 383/2016-492 z 30. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti AB REAL, s. r. o., Košice o d m i e t a\nako podanú zjavne neoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n7. marca 2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti AB REAL, s. r. o., Košice,\n\nGarbiarska 2, Košice, IČO 31698115 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 383/2016-458 z 9. januára 2018\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“) a rozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 383/2016-492\nz 30. januára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nSťažovateľka doplnila ústavnú sťažnosť podaním, ktoré bolo ústavnému súdu\ndoručené 30. januára 2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný\nsúd“) rozhodol rozsudkom sp. zn. 4 C 54/2013 z 24. júna 2016 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“), ktorým uložil povinnosť Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom\nNárodnej banky Slovenska (ďalej aj „žalovaná“ alebo „NBS“) zaplatiť obchodnej\nspoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice (ďalej aj „spoločnosť\nRapid life“ alebo „žalobca“), náhradu škody vo výške 5 569 151,90 eur spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím NBS.\n3. Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná odvolanie. Krajský súd rozhodol\nnapadnutým rozsudkom tak, že zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu zamietol.\nZ ústavnej sťažnosti vyplýva, že krajský súd rozhodnutie odôvodnil takto: „Vzhľadom\nna postúpenie pohľadávky, ktorá bola predmetom konania, a platnosť ktorého postúpenia\nžiadna zo strán nenamietala, stratil žalobca tzv. aktívnu vecnú legitimáciu v spore,\nresp. stratil i procesné právo tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Keďže ku zmene\nsubjektu na strane žalobcu nedošlo, neostalo odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie zmeniť (§ 88 CSP) a v súlade so zásadou, že pre rozsudok je\nrozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§217 ods. I CSP), pre nedostatok tzv. aktívnej\nvecnej legitimácie v spore na strane existujúceho žalobcu, žalobu zamietnuť.“\n4. Z ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka uzavrela so žalobcom zmluvu\no postúpení pohľadávky 29. mája 2017 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávky“).\n\n2\n\nZmluvou o postúpení pohľadávky žalobca ako postupca postúpil na sťažovateľku\npohľadávku neprávoplatne priznanú rozsudkom okresného súdu proti žalovanej v celom\nrozsahu. Postúpenie pohľadávky sťažovateľka oznámila žalovanej 4. júla 2017.\n5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „Dňa 15.06.2017 podala spoločnosť\nRapid life na Krajskom súde v Bratislave návrh, aby do konania vedeného na Krajskom\nsúde... namiesto nej ako pôvodného žalobcu vstúpil sťažovateľ ako nový nositeľ hmotných\npráv súvisiacich s predmetnou pohľadávkou, o ktorých sa má v predmetnom konaní\nrozhodovať.“\nSťažovateľka ďalej uviedla, že v rovnaký deň doručila krajskému súdu svoj súhlas\nso vstupom do konania v procesnom postavení žalobcu.\nNa základe výzvy krajského súdu z 19. júna 2017 spoločnosť Rapid life doručila\nkrajskému súdu 27. júna 2017 overenú fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávky.\n6. Rozhodnutím NBS č. NBS1-000-012-201, 100-000-044-845 zo 14. júna 2017\n(ďalej len „rozhodnutie o zavedení nútenej správy“) bola nad spoločnosťou Rapid life\nzavedená nútená správa. Do funkcie núteného správcu bola ustanovená JUDr. Irena\nSopková (ďalej len „nútená správkyňa“), ktorá krajskému súdu podaním z 28. júna 2017\noznámila, že prevzala pôsobnosť štatutárneho orgánu spoločnosti Rapid life. Rozhodnutie\no zavedení nútenej správy nad spoločnosťou Rapid life sa podľa vyjadrenia NBS\ndoručeného ústavnému súdu 30. októbra 2019 stalo vykonateľným 15. júna 2017.\n7. Sťažovateľka tvrdí, že v priebehu mesiaca október 2017 sa opakovane pokúšala\nobjednať na nahliadnutie do spisu v predmetnom konaní. Sťažovateľka uviedla, že „... bolo\nzo strany pracovníka súdu opakovane odmietnuté objednať sa na nahliadnutie\ndo predmetného spisu s odôvodnením, že do spisu môže nahliadať výlučne nútená\nsprávkyňa spoločnosti Rapid life. Z tohto dôvodu sa sťažovateľ podaním zo dňa 13.10.2017\nobrátil na predsedu Krajského súdu v Bratislave so žiadosťou o udelenie povolenia na\nnahliadnutie do súdneho spisu.“. Predseda krajského súdu doručil sťažovateľke povolenie\nna nahliadnutie do spisu 25. októbra 2017.\n\n3\n\nSťažovateľka podaním z 23. novembra 2017 žiadala, aby krajský súd vyhovel návrhu\nna zmenu strany konania v zmysle § 80 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“). Sťažovateľka zároveň v uvedenom podaní poukázala na skutočnosť, že\n„... za Žalobcu (spoločnosť Rapid life) má možnosť konať osoba, ktorej záujmy sú v príkrom\nrozpore so záujmami Žalobcu, resp. osoba, ktorú do funkcie nútenej správkyne spoločnosti\nRapid life vymenovala Národná banka Slovenska...“.\n8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „Dňa 08.01.2018 sa sťažovateľ\nobjednal na nahliadnutie do spisu v predmetnej veci, pričom pracovníkom Krajského súdu\nv Bratislave mu bol stanovený termín nahliadnutia do spisu na 10.01.2018. Pri nahliadnutí\ndo spisu sťažovateľ zistil, že Krajský súd v Bratislave vydal dňa 09.01.2018 Napadnuté\nrozhodnutie I, ktorým rozhodol o zastavení konania o návrhu na zmenu strany sporu\nna strane žalobcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca, ktorý pôvodne zmenu\nstrany sporu na strane žalobcu navrhol, vzal tento návrh späť, v dôsledku čoho\nodvolaciemu súdu neostalo než konanie o návrhu na zmenu strany sporu na jeho strane\nzastaviť (odvolávajúc sa na ustanovenia § 145 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP). Pri\nnahliadnutí do spisu sťažovateľ zároveň zistil, že podaním zo dňa 08.12.2017, doručeným\nsúdu dňa 15.12.2017, zobrala nútená správkyňa spoločnosti Rapid life v mene spoločnosti\nRapid life návrh na zmenu žalobcu zo dňa 15.06.2017 späť a žiadala konanie zastaviť.“\nOkresný súd Košice I uznesením sp. zn. 31 K 28/2017 z 23. januára 2018 rozhodol\no vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Rapid life. Uznesenie o vyhlásení konkurzu\nbolo v Obchodnom vestníku zverejnené 29. januára 2018.\n9. Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej základných práv najmä tým,\nže krajský súd bez relevantného dôvodu nerozhodol o podanom návrhu na zmenu na strane\nžalobcu takmer sedem mesiacov. Sťažovateľka ďalej tvrdí, že krajský súd pochybil,\npokiaľ vyhovel späťvzatiu návrhu na zmenu na strane žalobcu, ktorý podala nútená\nsprávkyňa, a konanie o tomto návrhu zastavil, čím sťažovateľku vyradil z možnosti\ndomáhať sa súdnej ochrany svojich hmotných práv nadobudnutých zmluvou o postúpení\npohľadávky.\n\n4\n\nV závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla: „V dôsledku nečinnosti Krajského\nsúdu v Bratislave (keďže takmer sedem mesiacov nerozhodol o návrhu na zmenu na strane\nžalobcu) a jeho nesprávnej aplikácie ustanovení § 80, ods. 1 a 2 CSP a § 145 CSP v spojení\ns čl. 4 CSP, sa sťažovateľ bez zákonného dôvodu nestal stranou predmetného konania a bol\núplne vyradený z možnosti domáhať sa súdnej ochrany...“\n10. Sťažovateľka v doplnení svojej ústavnej sťažnosti zdôraznila, že podľa jej názoru\nje podaná ústavná sťažnosť spôsobilá na prijatie na konanie pred ústavným súdom a zároveň\npoukázala na zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n11. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol týmto\nnálezom: „I. Základné právo spoločnosti AB REAL, s.r.o... na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ako aj jeho právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nRozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.01.2018, č. k. 5Co/383/2016-492\na Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.01.2018, č. k. 5Co/383/2016-458,\nvydanými v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s... v mene ktorého koná\nnútený správca JUDr. Irena Sopková... proti žalovanej Slovenská republika, konajúca\nprostredníctvom\n\nNárodnej\n\nbanky\n\nSlovenska...\n\no zaplatenie\n\n5.569.151,90\n\nEUR\n\ns príslušenstvom, ako aj postupom, ktorý ich vydaniu predchádzal, porušené boli.\nII. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.01.2018, č. k. 5Co/383/2016-492\na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.01.2018, č. k. 5Co/383/2016-458,\nsa zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nIII. Sťažovateľovi, AB REAL, s.r.o... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“\nII.\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n5\n\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n19. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nIII.\nK namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením krajského\nsúdu\n20. Ústavný súd sa vzhľadom na argumentáciu sťažovateľky v prvom rade zaoberal\nprocesnou legitimáciou sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom.\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane vyslovuje, že domáhať sa\nochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická\nosoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06,\nI. ÚS 213/2016).\n21. Z čl. 127 ods. 1 ústavy možno vyvodiť, že sťažovateľka musí namietať porušenie\nsvojich základných práv zároveň v spojitosti s konkrétnym konaním pred všeobecným\nsúdom, resp. iným orgánom verejnej moci, čo prichádza do úvahy iba za predpokladu,\nak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už účastníkom tohto konania, teda\n\n7\n\nkonania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. II. ÚS 3/05, III. ÚS 464/2010,\nIII. ÚS 281/2012, IV. ÚS 295/2013).\n22. Vzhľadom na charakter napadnutého uznesenia krajského súdu (uznesenie\no zastavení konania o návrhu na zmenu žalobcu) ústavný súd nepovažuje ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky za podanú oprávnenou osobou.\n23. Podľa § 80 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája\nprevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť,\naby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto\npráva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.\n24. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že súd neprihliada na procesné\nnástupníctvo ex offo, ale len na návrh žalobcu (v tomto prípade spoločnosti Rapid life)\na že návrh na zmenu na strane žalobcu je oprávnený podať výlučne sám žalobca, ktorý je\núčastníkom tohto konania. Sťažovateľka podľa právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom\nsporovom poriadku nebola aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu na zmenu\nna strane žalobcu, a teda nebola účastníčkou tohto konania na krajskom súde. Z uvedeného\nvyplýva, že sťažovateľka v napadnutom súdnom konaní v relevantnom čase nemala\npostavenie účastníka konania, teda v tomto období nedisponovala žiadnymi procesnými\nprávami, ktoré by jej vyplývali z Civilného sporového poriadku, a teda z ústavného hľadiska\nani právami podľa ústavy a dohovoru, porušenie ktorých namieta. Z tohto dôvodu\nnemohlo dôjsť k porušeniu jej základných práv (m. m. II. ÚS 205/04, I. ÚS 186/2013,\nIV. ÚS 150/2014).\nV napadnutom uznesení okresný súd uviedol, že „... podaním zo dňa 8.12.2017\ndoručeným odvolaciemu súdu dňa 15.12.2017 vzal nútený správca poisťovne podaný návrh\nna zmenu strany sporu na strane žalobcu späť a žiadal, aby súd konanie o návrhu na zmenu\nžalobcu zastavil...\nVzhľadom ku skutočnosti, že žalobca, ktorý pôvodne zmenu strany sporu na strane\nžalobcu navrhol, vzal tento návrh späť, odvolaciemu súdu neostalo než konanie o návrhu\n\n8\n\nžalobcu na zmenu strany sporu na jeho strane zastaviť (§ 145 ods. 1 v spojení s Čl. 4 ods. 1\nCSP).“.\n25. Úlohou ústavného súdu bolo preto preskúmať, či požadované limity\nspravodlivého súdneho konania boli v prípade sťažovateľky dodržané.\nAplikáciu § 80 CSP v nadväznosti na aplikáciu § 145 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 1\nCSP realizovanú krajským súdom nie je možné hodnotiť ako reštriktívnu, keď všeobecný\nsúd akceptoval ako skutočnosť odôvodňujúcu zastavenie konania o zmene strany sporu\nna strane žalobcu späťvzatie návrhu samotným žalobcom.\nZ právnej úpravy rozhodovania o zmene subjektu nevyplýva automatické procesné\nnástupníctvo, i keď toto je nárokovateľné. Rozhodnutie o zmene subjektu predpokladá\nkumulatívne splnenie niekoľkých skutočností – zmenu navrhne oprávnený subjekt, súhlas\ntoho, kto má nastúpiť, dôkaz o existencii skutočnosti, ktorá zakladá zmenu subjektu.\nV prípade sťažovateľky však nebola splnená podmienka návrhu na zmenu subjektu,\nresp. táto podmienka pred samotným rozhodnutím krajského súdu odpadla v dôsledku\nspäťvzatia.\nPokiaľ sťažovateľka tvrdí, že „návrh na zmenu subjektu civilného sporového\nkonania nie je možné vziať späť“, a odvoláva sa na uznesenie ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 423/2011 zo 4. októbra 2011, je potrebné uviesť, že ústavný súd sa v danom\nprípade zaoberal späťvzatím návrhu na zastavenie exekúcie a všeobecné súdy a nadväzne\naj ústavný súd sa pohybovali v diametrálne odlišných skutkových intenciách. V prípade,\nna ktorý sa sťažovateľka odvoláva, bolo potrebné riešiť otázku nezhody vôle a prejavu vôle\noprávneného v exekučnom konaní. V okolnostiach prejednávaného prípadu však o nezhodu\nvôle a prejavu nejde.\n26. V zmysle už uvedených záverov ústavný súd konštatuje, že v konaní o návrhu\nna zmenu na strane žalobcu nemohli byť žiadnym spôsobom porušené označené práva\nsťažovateľky.\n\n9\n\nK namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu\n27. Aj v tejto časti je potrebné považovať ústavnú sťažnosť za podanú zjavne\nneoprávnenou osobou.\nOtázky týkajúce sa strán sporu, resp. aktívnej legitimácie dostatočne rieši Civilný\nsporový poriadok tak, ako na to poukázal aj krajský súd v napadnutom rozsudku.\nPostup krajského súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia\nzákladného práva sťažovateľky. Vzhľadom na uvedené závery ani v tejto časti ústavný súd\nnepovažuje ústavnú sťažnosť sťažovateľky za podanú oprávnenou osobou.\n28. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Vzhľadom\nna postúpenie pohľadávky, ktorá bola predmetom konania, a platnosť ktorého postúpenia\nžiadna zo strán nenamietala, stratil žalobca tzv. aktívnu vecnú legitimáciu v spore,\nresp. stratil i procesné právo tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Keďže ku zmene\nsubjektu na strane žalobcu nedošlo, neostalo odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie zmeniť (§ 388 CSP) a v súlade so zásadou, že pre rozsudok je\nrozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§217 ods. l CSP), pre nedostatok tzv. aktívnej\nvecnej legitimácie v spore na strane existujúceho žalobcu, žalobu zamietnuť.“\n29. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že pokiaľ sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť\nústavnému súdu aj proti napadnutému rozsudku krajského súdu, v tejto časti by sa ústavný\nsúd mohol jej ústavnou sťažnosťou zaoberať iba v prípade, ak by dospel k záveru, že ňou\noznačené práva boli porušené napadnutým uznesením krajského súdu o zastavení konania\no návrhu na zmenu žalobcu. Pokiaľ zastavením konania o návrhu na zmenu žalobcu nedošlo\nk porušeniu sťažovateľkiných práv, nemožno posudzovať na základe ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky, či došlo k porušeniu jej práv napadnutým rozsudkom (zamietajúcim žalobu)\nv konaní o náhradu škody, ak ako strana sporu v tomto konaní nevystupovala.\n30. Podľa § 147 ods. 4 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve“) sa\n\n10\n\nzačatie konania o nútenej správe neoznamuje a doručením tohto rozhodnutia poisťovni\nnastávajú účinky nútenej správy proti účastníkovi konania aj proti iným osobám.\nPodľa § 149 ods. 1 zákona o poisťovníctve zavedením nútenej správy sa pozastavuje\nvýkon funkcie všetkých orgánov poisťovne alebo zaisťovne a vedúcich zamestnancov\npoisťovne alebo zaisťovne a pôsobnosť predstavenstva a dozornej rady prechádza\nna núteného správcu. Z príloh ústavnej sťažnosti, konkrétne z návrhu na zmenu žalobcu\nvyplýva, že tento návrh bol spoločnosťou Rapid life na krajskom súde podaný osobne\n15. júna 2017 o 13.50 h, teda v čase, keď za spoločnosť Rapid life mala oprávnenie konať\niba nútená správkyňa.\n31. Berúc do úvahy už uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 56 ods. 2\npísm. e) zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nKeďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako celok odmietol, o ďalších nárokoch\nv nej uplatnených už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2019\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-späťvzatie", "návrh-zmena", "pohľadávka-postúpenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7aa527c1-40c9-4ca6-90df-40fc48453215", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.213.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 213/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 213/2016 z 6. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.213.2016.1"}, {"guid": "ussr:11e48677-f010-4833-8063-2b12072791ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/2014 z 13. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11e48677-f010-4833-8063-2b12072791ca"}, {"guid": "ussr:ba9938ea-b5eb-4aa5-b099-5e674bb34bb1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2013 z 30. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba9938ea-b5eb-4aa5-b099-5e674bb34bb1"}, {"guid": "ussr:3e718c77-b7ea-433f-bc9e-6d3e620591e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 186/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/2013 z 27. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3e718c77-b7ea-433f-bc9e-6d3e620591e1"}, {"guid": "ussr:d8b721c1-bc9b-47a2-8283-59dce653dec1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/2012 z 19. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-19", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8b721c1-bc9b-47a2-8283-59dce653dec1"}, {"guid": "ussr:298ab3d2-e669-4958-a3c5-67ed99fa0d38", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 423/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 423/2011 z 4. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-04", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:298ab3d2-e669-4958-a3c5-67ed99fa0d38"}, {"guid": "ussr:5c3e1e6a-87df-4629-a4c4-5ddf77d9ab20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 464/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 464/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c3e1e6a-87df-4629-a4c4-5ddf77d9ab20"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566"}, {"guid": "ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe"}, {"guid": "ussr:7ad6a2ec-d0cc-446e-bc36-3d94f5da8003", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ad6a2ec-d0cc-446e-bc36-3d94f5da8003"}, {"guid": "ussr:56bb4c5c-393f-43e3-92a1-10eae66dcf66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 205/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56bb4c5c-393f-43e3-92a1-10eae66dcf66"}, {"guid": "3a3649fe-8b37-4219-bd46-be630193d1f4:d175ff55-190e-4cb2-8014-09aea3186381", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7802899622.7", "spisova_znacka": "5Co/383/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/383/2016 z 2. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-05-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7802899622.7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:10b185a1-3073-4fe6-bed8-fc2a6ed18ab5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.705.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 705/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 705/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.705.2022.1"}, {"guid": "ussr:95c4e277-9437-469d-9a80-08b4aec06720", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.92.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 92/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/2020 z 10. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.92.2020.1"}]}