{"guid": "ussr:da867705-87c5-432d-ba8e-18ca9e0022c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.368.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 368/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 368/2020 z 27. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. augusta 2020, sp. zn. II. ÚS 368/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.368.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/da867705-87c5-432d-ba8e-18ca9e0022c7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.368.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.368.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.368.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 368/2020-9\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, Slovenská 69, Prešov, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.\n12 C 169/1997 a v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 144/2013, rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 5 Co 175/2014 z 12. novembra 2015, ako aj postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Co 136/2017\nzo 14. decembra 2017, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\n\nrozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. decembra\n\n2019\n\ndoručená\n\nústavná\n\n,\n\nsťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„dohovor“)\n\npostupom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nPrešov\n\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 169/97 a v konaní vedenom\npod sp. zn. 12 C 144/2013, rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 5 Co 175/2014 z 12. novembra 2015, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 136/2017 zo 14. decembra 2017, ako aj\npostupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnej\npozícii žalovaného stranou sporu, ktorého predmetom bolo zaplatenie peňažnej\nsumy 610 000 Sk s 22 % ročným úrokom z omeškania od 1. mája 1995. Konanie bolo\nvedené pod sp. zn. 12 C 169/1997. Podaním zo 7. decembra 2012 sa žalobca v konaní\nvedenom pod sp. zn. 12 C 169/1997 domáhal, aby okresný súd rozhodol o úrokoch\nz omeškania zo sumy 2 658,15 € za čas od 1. júla 1995 do zaplatenia, keďže o nich nebolo\nv tomto konaní rozhodnuté. Okresný súd vyhodnotil predmetné podanie žalobcu ako návrh\nna doplnenie rozsudku č. k. 12 C 169/1997-117 z 2. februára 2010 a návrh v časti\npríslušenstva pohľadávky zo sumy 2 658,15 € za čas od 1. júla 1995 do zaplatenia vylúčil\nuznesením na samostatné konanie. Konanie o zaplatenie príslušenstva bolo vedené\npod sp. zn. 12 C 144/2013.\n3. Na pojednávaní konanom 4. marca 2014 právna zástupkyňa žalobcu uviedla,\nže na podanom návrhu žalobca trvá a navrhuje, aby okresný súd rozhodol o príslušenstve,\nt. j. úroku z omeškania zo sumy 2 658,15 € od 1. júla 1995 do zaplatenia, t. j.\n2\n\ndo 22. novembra 2010, a náhrade trov konania. Okresný súd pri vykonávaní dokazovania\noboznámením obsahu spisov vedených pod sp. zn. 12 C 169/1997 a sp. zn. 12 C 144/2013\noboznámil strany sporu aj s vyúčtovaním finančných prostriedkov súdneho exekútora\nJUDr. Jána Ferka, ktorý vymohol istinu pohľadávky 2 658,15 €, ktorá bola pripísaná na účet\nmanželky žalobcu 22. novembra 2010. Rozsudkom z 25. marca 2014 okresný súd takto\nrozhodol:\n„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 22 % ročne\nzo sumy 2.658,15 EUR od 01.07.1995 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia,\nžalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov\nkonania vo výške 100 % účelne vynaložených trov žalobcu. Konkrétnu výšku náhrady trov\nkonania vyčísli súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n4. Proti predmetnému rozsudku podal sťažovateľ v celom rozsahu odvolanie,\nktoré v časti smerujúcej proti výroku o trovách konania odôvodnil aj tým, že procesným\npochybením súdov, t. j. že opomenuli rozhodnúť o príslušenstve, sa stalo to, že úrok\nz omeškania niekoľkonásobne prevyšuje samotnú istinu, a zároveň žiadal, aby súd\npri rozhodovaní o trovách konania bral tieto skutočnosti do úvahy a pri aplikácii vtedy\nplatného § 150 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu konania.\n5. Krajský súd rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 144/2013-27 z 25. marca 2014\npotvrdil a stotožnil sa s jeho odôvodnením.\n6. Sťažovateľ zastáva názor, že krajský súd pri rozhodovaní o jeho odvolaní „v rámci\nktorého preskúmal aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo, mal\nzistiť, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vzhľadom na vykonané dokazovanie,\nt. j. na skutkové okolnosti, zmätočný“, pretože okresný súd priznal žalobcovi viac,\nako skutočne svojím žalobným návrhom žiadal, a to bez toho, aby rozhodol o pripustení\nzmeny petitu. Sťažovateľ sa nestotožňuje s názorom vysloveným krajským súdom, že mu\nnič nebránilo splniť si svoju povinnosť a pohľadávku uhradiť včas na základe právoplatného\n3\n\nrozsudku. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza, že pre účastníka konania je záväzný výrok\nprávoplatného rozsudku a ak v rozsudku výrok o príslušenstve absentuje, nemôže byť\npre účastníka záväzný. Sťažovateľ je ten mienky, že „práve procesným pochybením súdov\nv pôvodnom konaní sa stalo, že bola nielen žalobcovi, ale aj žalovanému odňatá možnosť\nkonať pred súdom (keďže žalovaný de facto nemohol proti rozhodnutiu o príslušenstve\npodať odvolanie) ako aj to, že úrok z omeškania prevyšuje istinu. Zároveň bol porušený aj\nprincíp právnej istoty“.\n7. Sťažovateľ okresnému súdu vytýka, že v konaní vedenom pod sp. zn.\n12 C 169/1997 opomenul rozhodnúť o príslušenstve pohľadávky, čím spôsobil nielen\nbezdôvodné znásobenie príslušenstva na ťarchu sťažovateľa, ale aj neprimerané predĺženie\ncelého procesu o približne 10 rokov, ktoré sa premietlo do nového konania vedeného\npod sp. zn. 14 C 144/2013. Zároveň okresný súd pochybil tým, že prerokoval návrh žalobcu\ntýkajúci sa príslušenstva pohľadávky napriek tomu, že prerokovaniu bránila prekážka\nrozhodnutej veci, keďže pre prípad nevyčerpania celého predmetu konania je na mieste\nodvolanie a jeho nevyužitie založilo podľa sťažovateľa prekážku res iudicata. V nadväznosti\nna uvedené námietky sťažovateľ podrobuje kritike postup krajského súdu, ktorý v rámci\nodvolacieho konania namietané pochybenia okresného súdu nezistil, hoci v odôvodnení\nrozsudku č. k. 5 Co 136/2017-133 zo 14. decembra 2017 konštatoval, že „pokiaľ súdy\no nároku žalobcu nerozhodli v pôvodnom konaní, pochybili“.\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, právo\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, postupom Okresného súdu Prešov v konaní pod sp. zn. 12C/144/2013, postupom\nKrajského súdu v Prešove v konaní pod sp. zn. 5Co/175/2014 ako aj jeho rozsudkom\nsp. zn. 5Co/175/2014-66 zo dňa 12.11.2015, postupom Okresného súdu Prešov v konaní\npod sp. zn. 12C/169/97, postupom Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn. 5Co/136/2017\nako aj jeho rozsudkom sp. zn. 5Co/136/2017-133 zo dňa 14.12.2017 porušené boli.\n4\n\nSťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 EUR, ktoré mu je\npovinný zaplatiť Okresný súd Prešov a v sume 5.000 EUR, ktoré mu je povinný zaplatiť\nKrajský súd v Prešove do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nSťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 346,26 Eur\nna účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n5\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na samotné posúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 169/1997 a v konaní vedenom pod sp. zn.\n12 C 144/2013\n\na postupom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\n5 Co 175/2014 a v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 136/2017\n15. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,\nak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo\n\n6\n\nvôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú\nsťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011,\nIII. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).\n16. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ochrana základnému právu\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa v konaní\npred ústavným súdom poskytuje len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie\nzákladného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo (napr. I. ÚS 34/99,\nIII. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05, IV. ÚS 637/2013, II. ÚS 518/2014). Ak v čase,\nkeď bola ústavná sťažnosť doručená ústavnému súdu, už k porušovaniu označeného\nzákladného práva nedochádzalo, ústavný súd ústavnú sťažnosť zásadne odmietne\nako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným\nsúdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu\nk základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06, III. ÚS 462/2017). Účelom práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je totiž odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Uvedený\nprávny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (Miroslav Mazurek proti\nSlovenskej republike, rozhodnutie ESĽP z 3. 3. 2009, sťažnosť č. 16970/05; Obluk proti\nSlovenskej republike, rozsudok z ESĽP z 20. 6. 2006, č. 69484/01, body 62 a 63).\n17. Požiadavka, podľa ktorej ústavná sťažnosť musí smerovať proti aktuálnemu\na trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa vychádza\nz toho, že ústavná sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok\nna to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo\na jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo\n(m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).\n7\n\n18. Reflektujúc uvedené východiská svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd\nkonštatuje, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť, ktorou namieta postup okresného súdu\na krajského súdu v napadnutých konaniach v čase, keď boli napadnuté konania právoplatne\nskončené. Ústavný súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 12 C 169/1997\nz 2. februára 2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn.\n5 Co 122/2010 z 19. apríla 2011 nadobudol v merite veci právoplatnosť 7. júna 2011 a toto\nkonanie bolo ako celok právoplatne skončené 17. decembra 2012. Konanie vedené\nna okresnom súde pod sp. zn. 12 C 144/2013 bolo v merite veci právoplatne skončené\nrozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 12 C 144/2013 z 25. marca 2014, ktorý v spojení\ns rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 136/2017 zo 14. decembra 2017 nadobudol\nprávoplatnosť 7. februára 2018. Z logiky veci vyplýva, že ešte predtým muselo byť\nprávoplatne skončené aj odvolacie konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn.\n5 Co 175/2014, ktorého rozsudok z 12. novembra 2015 bol zrušený uznesením dovolacieho\nsúdu sp. zn. 6 Cdo 178/2016 z 31. júla 2017. Z uvedeného zistenia vyplýva, že v čase\npodania ústavnej sťažnosti sťažovateľom (11. decembra 2019) bola právna neistota\nsťažovateľa už nepochybne odstránená. Toto konštatovanie je súladné s konštantnou\na jednoznačnou judikatúrou ústavného súdu, v zmysle ktorej opodstatnená je ústavná\nsťažnosť na prieťahy v konaní pred súdom adresovaná ústavnému súdu len potiaľ, pokiaľ\nsťažovateľ nedisponuje právoplatným a doručeným rozhodnutím vzídeným z konania,\nktorého sa namietané prieťahy týkajú. Ústavný súd nemá dôvod sa od tejto rokmi\npotvrdzovanej judikatúry ústavného súdu odkloniť.\n19. Z dôvodu, že v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu,\nuž nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože\nnapadnuté konania boli právoplatne skončené, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol\nako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\n\n8\n\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 12 C 169/1997 a v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 144/2013 a rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 175/2014 z 12. novembra 2015, ako aj postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu\n20.\n\nZo\n\nzistení\n\nústavného\n\nsúdu\n\nvyplýva,\n\nže\n\nústavný\n\nsúd\n\nuznesením\n\nsp. zn. IV. ÚS 49/2019 z 31. januára 2019 odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nz 31. marca 2018, ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy okrem iného aj postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 12 C 169/1997 a v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 144/2013 a rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 175/2014 z 12. novembra 2015. Vo vzťahu k napadnutému\npostupu okresného súdu v označených konaniach ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie, uplatňujúc princíp subsidiarity, z ktorého\nvyplýva, že ústavný súd nemá právomoc preskúmavať postup okresného súdu v označených\nkonaniach, pretože tento preskúmal krajský súd, ktorý rozhodol o odvolaniach sťažovateľa.\nÚstavná\n\nsťažnosť\n\nbola\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk napadnutému\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 5 Co 175/2014 z 12. novembra 2015 odmietnutá ako oneskorene podaná. Uvedený\nzáver ústavný súd vyvodil zo svojich zistení, podľa ktorých sťažovateľ podal proti rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 175/2014 z 12. novembra 2015 dovolanie, o ktorom najvyšší\nsúd rozhodol 31. júla 2017 a dovolacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. októbra\n2017. Vzhľadom na zistenie ústavného súdu rozsudok krajského súdu z 12. novembra 2015\nmusel nadobudnúť právoplatnosť najneskoršie do 16. októbra 2017. Ústavný súd tak\nuzavrel, že pokiaľ sťažovateľ napadol predmetný rozsudok krajského súdu ústavnou\nsťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. marca 2018, bolo to zjavne po uplynutí\ndvojmesačnej lehoty.\n21. Z uvedeného zároveň vyplýva, že konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn.\nIV. ÚS 49/2019 a konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2255/2019 je\ncharakteristické totožnosťou účastníkov konania a rovnako aj totožnosťou predmetu\nrozhodovania ústavného súdu, ktorým je porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1\n\n9\n\nústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 169/1997 a v konaní\nvedenom pod sp. zn. 12 C 144/2013 a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 175/2014\nz 12. novembra 2015. Touto ústavnou sťažnosťou síce sťažovateľ namieta aj porušenie\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, na tomto mieste je však potrebné poukázať na konštantnú\njudikatúru ústavného súdu, podľa ktorej medzi obsahom základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať\nspoločne.\n22. Podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je\nneprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata),\nokrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu\nuž podmienky konania boli splnené.\n23. Sťažovateľ sa teda domáha novou ústavnou sťažnosťou, aby ústavný súd o veci,\no ktorej už raz právoplatne rozhodol, bez toho, aby sa zmenili podmienky konania, opätovne\nkonal a rozhodol. Nedostatok právomoci ústavného súdu na prerokovanie ústavnej sťažnosti\nvšak nepredstavuje takú podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom\nnávrhu, ktorým sa napáda totožné konanie, resp. postup toho istého orgánu verejnej moci,\nktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý pre nedostatok\nprávomoci ústavného súdu (vo vzťahu k okresnému súdu, pozn.). Obdobne je to aj\nv prípade, ak ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako podaná oneskorene (vo vzťahu\nku krajskému súdu, pozn.), kde už z povahy veci nemôže ísť o takú podmienku konania,\nktorú by bolo možné dodatočne splniť v prípadnom opätovnom návrhu na začatie konania.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť\nsťažovateľa je v tejto časti neprípustná, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde.\n\n10\n\nIII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 136/2017\nzo 14. decembra 2017\n24. Ústavný súd posúdil včasnosť podania ústavnej sťažnosti aj proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu sp. zn. 5 Co 136/2017 zo 14. decembra 2017. Keďže uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 138/2018 z 18. septembra 2019, ktorým rozhodol\no odmietnutí dovolania sťažovateľa proti predmetnému rozsudku, bolo sťažovateľovi\ndoručené, ako sám uvádza, 11. októbra 2019, v súlade s § 124 poslednou vetou\nzákona o ústavnom súde považoval ústavný súd lehotu na podanie ústavnej sťažnosti\n(11. decembra 2019) vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu sp. zn.\n5 Co 136/2017 zo 14. decembra 2017 za zachovanú.\n25. Napadnutému rozsudku krajského súdu sp. zn. 5 Co 136/2017 zo 14. decembra\n2017 sťažovateľ vytýka, že krajský súd v rámci odvolacieho konania pri prerokovaní\nodvolania proti rozsudku sp. zn. 12 C 144/2013 z 25. marca 2014 nezistil, že okresný súd\npochybil, keď nepripustil zmenu petitu týkajúcu sa úrokov z omeškania a v tejto súvislosti\npriznal žalobcovi viac, ako žiadal.\n26. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\nPodľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej\nsťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky,\nktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\n27. Z napadnutého rozsudku krajského súdu sp. zn. 5 Co 136/2017 zo 14. decembra\n2017 vyplýva, že sťažovateľ síce podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie,\nno neuplatnil v ňom námietku týkajúcu sa nesprávnej formulácie výroku o povinnosti\nna zaplatenie príslušenstva pohľadávky, konkrétne formulácie „do zaplatenia“, hoci\n11\n\nuž medzičasom došlo k splneniu dlhu, čo vyplývalo z vykonaného dokazovania. Aj najvyšší\nsúd v uznesení sp. zn. 6 Cdo 138/2018 z 18. septembra 2019, ktorým rozhodol o odmietnutí\ndovolania sťažovateľa proti predmetnému rozsudku, konštatuje, že táto námietka nebola\nzo strany sťažovateľa uplatnená v odvolacom konaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,\nale vzniesol ju až v dovolaní podanom proti rozsudku odvolacieho súdu sp. zn.\n5 Co 136/2017 zo 14. decembra 2017.\n28. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovateľ formálne\nvyužil možnosť podania odvolania, z materiálneho hľadiska vzaté, uvedenú námietku\ndo podaného odvolania nezahrnul. Tým je dané, že nevyužil účinný prostriedok nápravy\nporušenia práva v konaní vedenom všeobecnými súdmi, čo zakladá neprípustnosť tejto časti\nústavnej sťažnosti. Zároveň je potrebné dodať, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti\nadresovanej ústavnému súdu ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že k nesplneniu\npodmienky využitia účinného právneho prostriedku ochrany práva došlo v jeho prípade\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za daných okolností preto neprichádzal do úvahy\npostup ústavného súdu podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na uvedené\nústavný súd námietku porušenia označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 5 Co 136/2017 zo 14. decembra 2017 vyhodnotil podľa § 132 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako neprípustnú a z tohto dôvodu sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d)\nzákona o ústavnom súde pri jej predbežnom prerokovaní odmietol.\n29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo\nuž bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v petite\njeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. augusta 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "príslušenstvo-pohľadávky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e903f331-a98d-49cb-bd2c-cac988c99019", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.49.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2019 z 31. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.49.2019.1"}, {"guid": "ussr:41bdaab2-2d4e-4ef4-98a3-8c72c578e9c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.462.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 462/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 462/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.462.2017.1"}, {"guid": "ussr:36b5ed12-e759-4477-8e36-c9af46e3b56f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 518/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 518/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b5ed12-e759-4477-8e36-c9af46e3b56f"}, {"guid": "ussr:636550fb-f698-42b6-8d46-9e8efe9832f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 637/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 637/2013 z 10. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-10", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:636550fb-f698-42b6-8d46-9e8efe9832f7"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:0e82a40e-4721-4c75-9584-d6322f72198d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e82a40e-4721-4c75-9584-d6322f72198d"}, {"guid": "ussr:4f7db01d-28fb-4825-9d30-466f45365205", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 317/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/05 z 9. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-09", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f7db01d-28fb-4825-9d30-466f45365205"}, {"guid": "ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/05 z 21. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-21", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:42a9db5a-a96e-43f6-9a2d-1e3f55c2a8cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 204/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 204/03 z 14. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-14", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42a9db5a-a96e-43f6-9a2d-1e3f55c2a8cc"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:b4cd25e0-2f55-41a4-905e-694f724cb8ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/99 z 20. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-20", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1999.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "fff00835-e15d-4df5-a318-3cd8031b4255:216b7ad5-2bc6-490f-90b6-a49d670c3e62", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1612206434.1", "spisova_znacka": "5Co/136/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/136/2017 z 23. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1612206434.1"}, {"guid": "d04db661-61d6-476c-9537-ca973a978ee9:30ae426b-c279-46b5-a7c5-14b9f548a750", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113216103.1", "spisova_znacka": "5Co/175/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/175/2014 z 11. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113216103.1"}], "citovane_v": []}