{"guid": "ussr:d2a3c920-ab49-4fe8-9305-202a41d43600", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.362.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 362/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 362/2019 z 2. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 362/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.362.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d2a3c920-ab49-4fe8-9305-202a41d43600", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.362.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.362.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.362.2019.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 362/2019-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára vo veci ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti\nBalance Centrum s. r. o., Orenburská 50, Bratislava, IČO 48 137 634, zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s. r. o., Svätoplukova 30, Bratislava, pre\nnamietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 16 CbPv\n3/2019 a jeho uznesením zo 14. mája 2019 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti Balance Centrum s. r. o. na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 CbPv 3/2019 a jeho uznesením zo 14. mája 2019\nporušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16 CbPv 3/2019-286 zo 14. mája\n2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nArgumentácia ústavnej sťažnosti\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nč. k. II. ÚS 362/2019-12 z 28. novembra 2019 bola prijatá na ďalšie konanie ústavná\nsťažnosť obchodnej spoločnosti Balance Centrum s. r. o., Orenburská 50, Bratislava, IČO\n48 137 634 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bukovinský &\nChlipala, s. r. o., Svätoplukova 30, Bratislava, pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 CbPv 3/2019 a jeho uznesením zo 14. mája 2019.\n2. Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka v replike z 31. januára\n2020 a okresný súd vo vyjadrení z 20. decembra 2019 vyslovili súhlas, aby sa upustilo\nod ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyššieho súdneho úradníka okresného\nsúdu č. k. 16 CbPv 3/2019-273 zo 4. apríla 2019 bolo zastavené konanie o žalobe\nsťažovateľky ako žalobkyne proti obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len\n\n„žalovaná“) o zdržanie sa neoprávnených zásahov do práv z ochranných známok,\nobchodného mena, o zdržanie sa nekalosúťažného konania, o odstránenie následkov\nprotiprávneho konania a o poskytnutie primeraného zadosťučinenia v peniazoch, a to v časti\ntýkajúcej sa zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 €. Stalo sa\ntak z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za túto časť žaloby.\n\n2\n\n4. Uznesením sudcu okresného súdu č. k. 16 CbPv 3/2019-286 zo 14. mája 2019 bola\nsťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresného súdu\nzamietnutá. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené 21. mája 2019.\nProti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.\n5. Sťažovateľka tvrdí, že napadnutým uznesením boli porušené jej označené práva\npodľa ústavy, listiny a dohovoru.\n6. Okresný súd požadoval zaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby tak podľa\npoložky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „sadzobník“), ako aj podľa\npoložky 3 písm. b) sadzobníka. Kým sťažovateľka prvý požadovaný súdny poplatok\nnezaplatila, zatiaľ druhý uhradila.\n7. Sťažovateľka je presvedčená, že v danom prípade na vyrubenie súdneho poplatku\npodľa položky 1 písm. a) sadzobníka neexistoval žiaden právny základ.\n8. Položka 3 sadzobníka vymedzuje predmet súdneho poplatku slovami: „Zo žaloby\no nároku z práv k obchodnému menu, ochranným známkam a označeniam pôvodu...“. Dôraz\nje potrebné klásť na úvodné slová „Zo žaloby“. Položka 3 je osobitnou položkou\ns osobitnou (pevnou) sadzbou vo vzťahu k položke 1. Na rozdiel od položky 1 nemá\npoložka 3 žiadne poznámky, ktoré by umožňovali rozlišovať jednotlivé uplatnené nároky\nv rámci podanej žaloby. Akékoľvek zákonné nároky vyplývajúce z osobitných predpisov\nupravujúcich práva z ochranných známok (zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach\nv znení neskorších predpisov [ďalej len „zákon č. 506/2009 Z. z.“]) alebo k obchodnému\nmenu (Obchodný zákonník) môžu byť v rámci žaloby uplatnené, avšak vždy je možné\npožadovať a vybrať len poplatok podľa položky 3 písm. b), ktorá je špeciálnou úpravou voči\npoložke 1. Pritom je podstatné, že príslušné osobitné predpisy vyslovene priznávajú\nv prípade porušenia, resp. ohrozenia práv k ochranným známkam či k obchodnému menu\nprávo na primerané zadosťučinenie v peniazoch.\n9. Sťažovateľka poukazuje pritom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.\n31 CbPv 3/2013-520 z 27. októbra 2015 (správne má byť sp. zn. 4 Cob 113/2015\nz 27. októbra 2015, keďže sťažovateľkou uvedená spisová značka sa týka prvostupňového\n3\n\nkonania, pozn.). Podľa tohto uznesenia: „Predmetom konania je nárok žalobcu z práv\nk ochranným známkam, preto súd prvého stupňa správne aplikoval pre vyrubenie súdneho\npoplatku položku 3 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, kde je stanovený súdny poplatok\npevnou sumou vo výške XXX,XX eura. Nesprávne však vyrubil súdny poplatok za každý\nnárok, ktorý je predmetom žaloby, pretože na rozdiel od položky 1 a poznámky 6 k tejto\npoložke, ktorá priamo stanovuje spoplatnenie každého z nárokov, ktoré sú predmetom\nžaloby, položka 3 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov nemá žiadne poznámky, z ktorých\nby vyplývalo, že takýto poplatok sa vyrubuje za každý z nárokov uplatnených žalobou\npodliehajúcou spoplatneniu podľa tejto položky. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je\nmožné poznámku 6 položky 1 sadzobníka súdnych poplatkov použiť aj na položku 3, pretože\npoložka 1 sadzobníka súdnych poplatkov je základným, všeobecným ustanovením pre\nvyrubenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná\nsadzba a položka 3 sadzobníka súdnych poplatkov ustanovuje takúto osobitnú sadzbu okrem\niného z návrhu na začatie konania z práv k ochranným známkam, pevne stanovenou\nsumou.“\n10. Podľa sťažovateľky je vylúčené, aby neexistujúci právny základ súdneho\npoplatku všeobecný súd svojvoľne dopĺňal výkladom preferujúcim fiškálny účel zákona\nSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“),\nteda napĺňanie štátneho rozpočtu, ignorujúc pritom iné výkladové metódy jednoznačne\npotvrdzujúce neexistenciu právneho základu súdneho poplatku. Sťažovateľka dáva pritom\ndo pozornosti ústavný rozmer ukladania poplatkových povinností v zmysle čl. 1, čl. 2 ods. 2\na čl. 59 ústavy.\n11. K ústavnoprávnemu rozmeru vyberania súdnych (a iných) poplatkov sa ústavný\nsúd vo svojej judikatúre vyjadril mnohokrát. Z posledného obdobia poukazuje sťažovateľka\nna nález sp. zn. I. ÚS 688/2016 z 18. júla 2018, podľa ktorého „K ustanoveniu daní\na poplatkov môže v zmysle čl. 59 ústavy dôjsť len zákonom alebo na základe zákona. Len\nzákon môže vymedziť konkrétne náležitosti predmetného právneho vzťahu, v rámci ktorého\nvzniká na strane štátu právny nárok na daň či poplatok a na strane jednotlivca určitá tomu\nzodpovedajúca povinnosť. Analógia vo veciach daní a poplatkov v neprospech povinných\n4\n\nsubjektov týchto platieb nie je ústavne prípustná, keďže by tým priamo odporovala\nústavnému princípu zákonnosti ukladania daní a poplatkov (čl. 59 ods. 2 ústavy). Ukladanie\nsúdnych poplatkov, ktoré samo osebe predstavuje zásah do práva účastníka na súdnu\nochranu (na spravodlivý proces), sa môže realizovať iba v zákonom jasne, určite\na zrozumiteľne stanovenom rozsahu a obsahu; potreba reštriktívneho výkladového prístupu\nv súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok vyplýva už zo samotnej povahy\nústavnej možnosti ukladať poplatky.“.\n12. Sťažovateľka v sťažnosti podanej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka\nokresného súdu výslovne požadovala, aby sa zohľadnili známe ústavnoprávne limity pri\nvýklade a aplikácii zákona o súdnych poplatkoch a jeho sadzobníka, a vyslovila názor, že\nvšeobecný súd nie je oprávnený vo veciach poplatkov dotvárať či dopĺňať pozitívne právo\npodľa svojich predstáv, ale ani používať v tejto oblasti analógie. Je povinný v súlade\ns ústavou aplikovať jednoznačné a jasné znenie zákona o súdnych poplatkoch a v prípade\npochybností zachovať zdržanlivý postoj v prospech poplatníka. Poukázala aj na podstatnú\nskutočnosť, podľa ktorej si vyšší súdny úradník okresného súdu v odôvodnení uznesenia\no zastavení konania protirečí, keď zdôrazňuje, že v položke 3 písm. b) sadzobníka je použitý\nvýraz „nárok“ v jednotnom čísle (nie teda „nároky“ v množnom čísle), ale v súvislosti\ns položkou 3 písm. b) sadzobníka sa rozlišujú nároky vyčíslené v peniazoch a nároky,\nktorých hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch. Totiž v predmetnej žalobe boli\nuplatnené viaceré nepeňažné nároky (nárok zdržovací, ako aj nárok odstraňovací podľa § 8a\nods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z.). Okresný súd však vyrubil len jeden poplatok podľa\npoložky 3 písm. b) sadzobníka. Je neprípustné, že okresný súd rozlišuje tam, kde nerozlišuje\nzákon. Kým v položke 1 sadzobníka zákonodarca výslovne rozlišuje nároky vyčísliteľné\nv peniazoch a nároky, ktorých hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch, čomu\nzodpovedajú aj poznámky k tejto položke, žiadne obdobné rozlišovanie zákonodarca\nv prípade položky 3 sadzobníka nezaviedol. Sťažovateľka v podanej sťažnosti poukázala aj\nna to, že vyšší súdny úradník okresného súdu v odôvodnení uznesenia o zastavení konania\nna viacerých miestach zmätočne odkazuje na nesprávne ustanovenia zákona č. 506/2009\nZ. z., čo spôsobuje nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia.\n\n5\n\n13. V uznesení sudcu okresného súdu č. k. 16 CbPv 3/2019-286 zo 14. mája 2019,\nktorým bola sťažnosť podaná sťažovateľkou zamietnutá, absentujú akékoľvek vlastné\nhodnotenia a zdôvodnenia rozhodujúcich skutočností. Sudca okresného súdu sa s poukazom\nna ustanovenie § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku obmedzil len na konštatovanie:\n„Nakoľko žalobca v sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli k jej\nvyhoveniu, súd ju v zmysle § 250 ods. 1 CSP ako neodôvodnenú zamietol.“ Sťažovateľka\npovažuje takéto „lakonické“ konštatovanie za neprípustné. Inštitút opravných prostriedkov\nani prostriedkov procesnej nápravy (vrátane sťažnosti) neslúži primárne na uvádzanie\nnových skutočností, ale na realizáciu práva na spravodlivý proces, nota bene (a fortiori)\nv prípade, keď uznesenie o zastavení konania vydal vyšší súdny úradník, a nie zákonný\nsudca.\n14. Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16CbPv/3/2019-286\nzo dňa 14. mája 2019 porušené bolo.\nII. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16CbPv/3/2019-286 zo dňa\n14. mája 2019 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie\nkonanie.“\nII.\nVyjadrenia okresného súdu a žalovanej, ako aj replika sťažovateľky\n15. Z vyjadrenia žalovanej z 18. novembra 2019 doručeného ústavnému súdu\nelektronicky 19. decembra 2019 vyplýva, že podľa jej názoru uznesenie vyššieho súdneho\núradníka okresného súdu č. k. 16 CbPv 3/2019-273 zo 4. apríla 2019 obsahovalo\npresvedčivé a dôkladné odôvodnenie právneho názoru, podľa ktorého bol sťažovateľke\nsúdny poplatok za uplatnený nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia\nv zmysle položky 1 písm. a) sadzobníka tvoriaceho prílohu č. 1 zákona o súdnych\npoplatkoch vyrubený oprávnene. Keďže sťažovateľka nepredložila žiadne relevantné právne\nargumenty, s ktorými by sa už vyšší súdny úradník nevysporiadal, následné uznesenie\n\n6\n\nokresného súdu č. k. 16 CbPv 3/2019-286 zo 14. mája 2019 o zamietnutí sťažnosti sa mohlo\nv súlade so zákonom obmedziť na potvrdenie správnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia\na skonštatovať správnosť jeho dôvodov. Keďže sťažovateľka súdny poplatok nezaplatila,\nkonanie v časti nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v súlade\nso zákonom bolo zastavené. Sťažovateľka síce poukazuje na uznesenie Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 4 Cob 113/2015, z ktorého vyplýva opačný názor, opomenula však\nzmieniť, že táto právna otázka už bola riešená i v rámci rozhodovacej činnosti Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), konkrétne v uznesení sp. zn.\n6 Obo 246/2007 z 11. decembra 2008. Konanie sa týkalo okrem iného návrhu na zákaz\npoužívania ochranných známok a nároku na zaplatenie primeraného finančného\nzadosťučinenia. Najvyšší súd pri rozhodovaní o odvolaní voči uzneseniu o vyrubení\nsúdneho poplatku uviedol: „Žalovaný namietol výšku vyrubeného poplatku. Súd prvého\nstupňa postupoval v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť\nzákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov, a to pol. 3 písm. b)\nz práv k obchodnému menu, ochranným známkam a označeniam pôvodu – 4 000,- Sk\na za nemajetkovú ujmu (pozn.: v skutočnosti primerané zadosťučinenie) vo výške\n1 000 000,- Sk – 5 % z ceny predmetu konania, t.j. 50 000,- Sk, celkom predstavuje výška\nsúdneho poplatku 54 000,- Sk. Odvolací súd konštatoval, že výška súdneho poplatku\nstanovená súdom prvého stupňa je správna.“ Znenie relevantných ustanovení zákona\no súdnych poplatkoch, z ktorého vychádzal najvyšší súd, a aktuálne znenie sú v podstate\n(s výnimkou sadzieb) totožné. Preto treba závery najvyššieho súdu považovať v plnej miere\nza použiteľné i v súčasnosti. Žalovaná poukazuje aj na to, že uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 6 Obo 246/2007 z 11. decembra 2008 bolo preskúmané aj ústavným súdom, ktorý\nuznesením č. k. III. ÚS 174/09-13 zo 16. júna 2009 podanú sťažnosť odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n16. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 4017/19 z 20. decembra 2019\ndoručeného ústavnému súdu elektronicky 23. decembra 2019 vyplýva, že pripája vyjadrenie\nzákonného sudcu okresného súdu, na ktoré poukazuje bez ďalšieho doplnenia.\nZ pripojeného vyjadrenia zákonného sudcu okresného súdu z 19. decembra 2019 možno\n\n7\n\nzistiť, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 830 € bola v súlade so zákonom\na z tohto dôvodu považuje ústavnú sťažnosť za nedôvodnú.\n17. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľky z 31. januára 2020 doručenej\nústavnému súdu elektronicky toho istého dňa vyplýva, že vyjadrenie predsedu okresného\nsúdu (resp. zákonného sudcu okresného súdu) je len stručným zosumarizovaním procesného\nvývoja sporu s odkazom na dôvody uvedené v uznesení zo 4. apríla 2019. Keďže okresný\nsúd neuviedol žiadne nové argumenty, sťažovateľka nemá k čomu zaujať stanovisko\na v celom rozsahu odkazuje na argumentáciu podanej ústavnej sťažnosti. Pokiaľ ide\no vyjadrenie žalovanej, toto obsahuje niekoľko nových argumentov, ktoré sa v prevažnej\nmiere zakladajú na existencii uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obo 246/2007\nz 11. decembra 2008 a nadväzujúceho uznesenia ústavného súdu č. k. III. ÚS 174/09-13\nzo 16. júna 2009. Podľa názoru sťažovateľky tieto nové argumenty nijakým spôsobom\nnespochybňujú dôvodnosť ústavnej sťažnosti. Predovšetkým, uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 6 Obo 246/2007 z 11. decembra 2008 vo vzťahu k výkladu a k aplikácii správnej\npoložky sadzobníka (a teda správne určenej výšky súdneho poplatku) neobsahuje vôbec\nžiadne argumenty. Najvyšší súd v tomto smere len jednoducho zopakoval závery\nprvostupňového a odvolacieho súdu, nijako ich nevyhodnotil, len súhrnne uzavrel, že\nnajvyšší súd s poukazom na už uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie potvrdil. Takéto\nrozhodnutie najvyššieho súdu sa podľa názoru sťažovateľky nedá v otázkach významných\npre rozhodnutie o ústavnej sťažnosti považovať za relevantné, resp. za judikát. Nie je vôbec\nzrejmé, akými výkladovými postupmi sa najvyšší súd riadil a čo pritom považoval za\npodstatné. Už vôbec nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi, ktorá by mohla byť\nprávne významná pre aplikačnú prax všeobecných súdov. Navyše, zákonná úprava, resp.\nznenie sadzobníka bolo výrazne odlišné v čase rozhodujúcom pre spor, v ktorom bolo\nuznesenie najvyššieho súdu vydané, a to v porovnaní so znením sadzobníka aplikovaným\nokresným súdom v tejto veci. Tieto odlišnosti sa netýkajú len znenia položky 1 písm. a)\na položky 3 písm. b) sadzobníka (ktoré vo svojom vyjadrení žalovaná označuje v podstate\nza totožné s výnimkou sadzieb). Dôležitá a zásadná odlišnosť spočíva v tom, že dnešná\npoznámka 6 k položke 1, ktorá je podľa názoru sťažovateľky významná pre rozhodnutie\no ústavnej sťažnosti, vôbec nefigurovala v znení spoločných poznámok k položkám 1 a 2.\n\n8\n\nAj s poukazom na tieto dôvody je sťažovateľka presvedčená, že jej ústavná sťažnosť je\ndôvodná a došlé vyjadrenia nie sú spôsobilé tento fakt spochybniť.\nIII.\nÚstavnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutia\n18. Z uznesenia vyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. 16 CbPv 3/2019273 zo 4. apríla 2019 vyplýva, že ním bolo konanie o žalobe sťažovateľky v časti\no zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 15 000 € zastavené.\nPodľa konštatovania vyššieho súdneho úradníka okresného súdu sa sťažovateľka\nžalobou doručenou 15. februára 2019 domáhala okrem iných nárokov aj zaplatenia\nprimeraného zadosťučinenia vo výške 15 000 €. Na základe výzvy na zaplatenie súdneho\npoplatku adresovanej právnemu zástupcovi sťažovateľky, a to v sume 261,50 € podľa\npoložky 3 písm. b) sadzobníka v spojení s ustanovením § 6 ods. 3 zákona o súdnych\npoplatkoch a v sume 830 € podľa položky 1 písm. a) sadzobníka v spojení s ustanovením\n§ 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, sťažovateľka v určenej 10-dňovej lehote zaplatila\nsúdny poplatok len v sume 261,50 €.\nPodľa názoru vyššieho súdneho úradníka okresného súdu v prípade nároku, v ktorom\nide o uplatnenie práva z titulu ochrannej známky vyplývajúceho z ustanovenia § 8 ods. 4\nzákona č. 506/2009 Z. z., sadzobník ustanovuje osobitnú sadzbu 331,50 € v položke 3\npísm. b). V prípade nároku, v ktorom ide o primerané zadosťučinenie v peniazoch, tento\ntaktiež vyplýva z uvedeného zákonného ustanovenia, avšak vo svojej podstate ide o nárok\nna zaplatenie peňažnej sumy. Z ceny predmetu konania, teda keď predmet konania možno\nvyčísliť v peniazoch, sa vo všeobecnosti platí súdny poplatok podľa položky 1 písm. a)\nsadzobníka, pokiaľ nie je ustanovená iná sadzba. Sadzobník upravuje odlišné sadzby\nsúdneho poplatku v položkách 5 písm. a) (1,2 % zo speňaženej sumy konkurznej podstaty),\npoložka 5 písm. b) (0,2 % z výťažku zahrnutého do čiastočného rozvrhu výťažku\nzo všeobecnej podstaty), položka 6 písm. b) (1 % alebo 3 % z predmetu vyporiadania\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov), položka 7b písm. b) (3 % z uplatnenej\nnemajetkovej ujmy v prípade ochrany osobnosti), položka 7d písm. b) (3 % z uplatnenej\nnemajetkovej ujmy vo veciach súvisiacich z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania),\npoložka 8 (2 % z ceny predmetu konania pri návrhu na určenie, zvýšenie, zníženie alebo\n9\n\nzrušenie výživného medzi manželmi, príspevku na výživu rozvedeného manžela\na vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými), položka 15 (2 % z hodnoty\npredmetu konania v medzinárodnom obchodnom styku, o vykonanie úkonu súdom alebo\nz prvého návrhu na neodkladné opatrenie v tomto konaní), položka 18a písm. a) (0,2 %\nz čistej hodnoty dedičstva presahujúceho 9 958 €) a položka 18a písm. b) (1 % z čistej\nhodnoty dedičstva v prípade novoobjaveného majetku). Z uvedeného vyplýva, že v každom\nprípade, keď je predmetom konania zaplatenie peňažnej sumy, ustanovuje sadzobník súdny\npoplatok vypočítaný ako percentuálna sadzba z ceny predmetu konania. Naopak, sadzobník\nurčuje poplatok pevnou sumou len v prípadoch, ak cenu predmetu konania nie je možné\nvyčísliť v peniazoch. Hlavným účelom uvedeného spôsobu výpočtu súdneho poplatku je\nskutočnosť, že v prípade úspechu v konaní o zaplatenie peňažnej sumy získa žalobca\nexekučný titul na zaplatenie ním požadovanej sumy, ktorá môže dosahovať rôznu výšku.\nV pomernej sume preto musí žalobca uhradiť súdny poplatok tak, aby tento nebol vzhľadom\nk požadovanej sume neprimerane vysoký alebo nízky.\nSťažovateľka argumentuje tým, že predmetom konania je len nárok vyplývajúci\nz práv k ochrannej známke, teda že celý predmet konania spadá pod položku 3 písm. b)\nsadzobníka. Nárok na primerané zadosťučinenie v peniazoch je nárokom z práv k ochrannej\nznámke, avšak takýmto nárokom je aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo\nnáhradu škody, s ktorými zákon č. 506/2009 Z. z. v ustanovení § 8 ods. 4 a 5 výslovne\npočíta. Aj z uvedených nárokov sa platí súdny poplatok určený podľa položky 1 písm. a)\nsadzobníka vypočítaný percentuálnou sadzbou z požadovanej sumy. V opačnom prípade by\nmohlo prebiehať konanie o zaplatenie ľubovoľne vysokej peňažnej sumy s nepomerne\nnízkym zaplateným súdnym poplatkom. V predmetnej veci by sa sťažovateľka „zadarmo“\ndostala k exekučnému titulu na sumu 15 000 €. Takýmto postupom by nebola naplnená\njedna zo základných funkcií súdneho poplatku, a to uhradzovacia funkcia sledujúca fiškálny\nzáujem štátu.\nKeďže v prípade žaloby o nároku z práv k ochranným známkam požadujúcej\npeňažné plnenie zákon osobitnú sadzbu určenú percentom z uplatnenej sumy neustanovuje,\nje potrebné ju vypočítať podľa všeobecnej položky upravujúcej výpočet súdneho poplatku\nz ceny predmetu konania, teda podľa položky 1 písm. a) sadzobníka v sadzbe 6 %\n\n10\n\nz požadovanej sumy 15 000 € a s uplatnením ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o súdnych\npoplatkoch, teda v sume 830 €.\nV závere treba uviesť, že aj v prípade, ak by sa z akéhokoľvek nároku vyplývajúceho\nz práv k ochranným známkam (teda aj z nároku na peňažné plnenie) platil súdny poplatok\npodľa položky 3 písm. b) sadzobníka, musela by sťažovateľka zaplatiť súdny poplatok\nv uvedenej výške aj zo žaloby v časti o zaplatenie 15 000 €. Keďže v položke 3 písm. b)\nsadzobníka je použité jednotné číslo (zo žaloby „o nároku...“), je zrejmé, že sa súdny\npoplatok platí za každý uplatnený nárok vyplávajúci z práva k ochrannej známke.\nKeďže sťažovateľka zo žaloby v časti o zaplatenie primeraného finančného\nzadosťučinenia nezaplatila žiadny súdny poplatok, bolo potrebné konanie v tejto časti\nv súlade s ustanovením § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zastaviť.\n19. Z uznesenia sudcu okresného súdu č. k. 16 CbPv 3/2019-286 zo 14. mája 2019\nvyplýva, že ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu vyššieho\nsúdneho úradníka okresného súdu č. k. 16 CbPv 3/2019-273 zo 4. apríla 2019.\nPodľa názoru sudcu okresného súdu, keďže sťažovateľka v podanej sťažnosti\nneuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli k jej vyhoveniu, bola sťažnosť v zmysle\nustanovenia § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako neodôvodnená zamietnutá.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\n\n11\n\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody\npodľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n25. Podľa položky 1 písm. a) sadzobníka zo žaloby alebo z návrhu na začatie\nkonania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo\nz hodnoty predmetu sporu sa platí poplatok vo výške 6 %, ale najmenej 16,50 €, resp.\nnajviac 16 596,50 € a v obchodných veciach najviac 33 193,50 €.\n26. Podľa položky 3 písm. b) sadzobníka zo žaloby o nároku z práv k obchodnému\nmenu, ochranným známkam a označeniam pôvodu sa platí poplatok vo výške 331,50 €.\nV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na samotné posúdenie veci ústavným súdom\n27. Sťažovateľka je presvedčená, že vzhľadom na znenie položky 3 sadzobníka\nv spojení so znením položky 1 písm. a) sadzobníka na vyrubenie súdneho poplatku podľa\n\n12\n\npoložky 1 písm. a) sadzobníka neexistoval žiaden právny základ. Znamená to, že okresný\nsúd súdny poplatok nevyrubil správne, resp. sťažovateľka súdny poplatok zaplatila\nv správnej výške, keď ho uhradila v sume zníženej o čiastku podľa nej okresným súdom\nneprávom vyrubenú, čo v konečnom dôsledku vedie k záveru, že čiastočné zastavenie\nkonania pre nezaplatenie časti vyrubeného súdneho poplatku znamenalo porušenie jej\noznačených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru. Podľa názoru sťažovateľky je vylúčené\nneexistujúci právny základ súdneho poplatku svojvoľne dopĺňať extenzívnym výkladom\npreferujúcim fiškálny záujem štátu. Opiera sa pritom o nález ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 688/2016 z 18. júla 2018 (pozri body 7 až 11).\n28. Predseda okresného súdu považuje uznesenie okresného súdu o zastavení konania\nzo 4. apríla 2019 v spojení s uznesením okresného súdu zo 14. mája 2019 o zamietnutí\nsťažnosti proti uzneseniu zo 4. apríla 2019 vo všetkých ohľadoch za správne\na vyčerpávajúce a trvá na argumentácii tam uvedenej (pozri bod 16 v spojení s bodom 18\na 19).\n29. Žalovaná považuje uznesenie okresného súdu zo 4. apríla 2019 v spojení\ns uznesením zo 14. mája 2019 za presvedčivé a dôkladne odôvodnené. Poukazuje zároveň\nna precedentné uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obo 246/2007 z 11. decembra 2008\n(pozri bod 15).\n30. Podľa čl. 13 ods. 1 ústavy povinnosti možno ukladať\na) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných\npráv a slobôd,\nb) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva\na povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo\nc) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\n31. Podľa čl. 59 ods. 2 ústavy dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo\nna základe zákona.\n32. „Dane a poplatky predstavujú ústavne aprobované obmedzenie práva vlastniť\nmajetok, pričom ich prostredníctvom sú zabezpečované príjmy štátneho rozpočtu, ktoré sú\n13\n\nnevyhnutným predpokladom na to, aby štát mohol efektívnym spôsobom plniť svoje úlohy.\nZákladný pojmový rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že kým zmyslom daní je alokácia\npeňažných prostriedkov na plnenie verejných úloh verejnoprávnych subjektov bez toho, aby\ntomu zodpovedalo ekvivalentné protiplnenie, v prípade poplatkov je peňažná platba\nchápaná ako istý ekvivalent činnosti orgánu štátu alebo iného verejnoprávneho subjektu.\nAnalógia vo veciach daní a poplatkov v neprospech povinných subjektov týchto\nplatieb nie je ústavne prípustná, keďže by tým priamo odporovala ústavnému princípu\nzákonnosti ukladania daní a poplatkov. Potreba reštriktívneho výkladového prístupu\nv súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok vyplýva už zo samotnej povahy\nústavnej možnosti ukladať poplatky.“ (nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 688/2016\nz 18. júla 2018 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky pod č. 29/2018).\n33. Z pohľadu ústavného súdu možno vo všeobecnej rovine konštatovať, že subjekty\npráva je prípustné zaťažiť daňovými, resp. poplatkovými povinnosťami len zákonom alebo\nna základe zákona (na rozdiel od ukladania iných povinností, ku ktorým môže dôjsť aj\nšpecifickými prípadmi medzinárodných zmlúv a nariadení vlády). Ustanovenie čl. 59 ods. 2\nústavy je vo svojej podstate ústavnou poistkou, účelom ktorej je znemožniť výkonnej moci\n(vláde a orgánom verejnej správy) ukladať fyzickým a právnickým osobám daňové,\nprípadne poplatkové povinnosti na základe vlastného uváženia s tým, že ukladanie takýchto\npovinností je výsadou zákonodarnej moci, a môže k nemu preto dôjsť len zákonom alebo\nna základe zákona.\n34. Inými slovami, možno konštatovať, že výklad zákonov ukladajúcich fyzickým\na právnickým osobám daňové a poplatkové povinnosti musí byť z povahy veci vždy\nreštriktívny a v pochybnostiach (pri možnosti viacerých výkladov) má prednosť taká\ninterpretácia, ktorá je z pohľadu daňou či poplatkom zaťaženého subjektu výhodnejšia.\n35. Zo vzájomného porovnania znenia položky 1 písm. a) a položky 3 písm. b)\nsadzobníka vyplýva, že možnosť aplikácie položky 1 písm. a) sadzobníka je viazaná na\npodmienku, že nie je ustanovená (neexistuje) osobitná sadzba vyplývajúca z položky 3\nsadzobníka. Ak je totiž takáto osobitná sadzba ustanovená, potom aplikácia položky 1\n\n14\n\npísm. a) sadzobníka neprichádza do úvahy. Na tomto závere nemôže nič meniť skutočnosť,\nže uvedené ustanovenia je možné extenzívnym výkladom interpretovať aj tak, ako to urobil\nokresný súd, teda v zjavný neprospech sťažovateľky ako subjektu zaťaženého poplatkovou\npovinnosťou. Takáto interpretácia je totiž vzhľadom na čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 59 ods. 2\nústavy ústavne nekonformná.\n36. Z uvedených dôvodov preto uznesením okresného súdu č. k. 16 CbPv 3/2019-286\nzo 14. mája 2019 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n37. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n38. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší aj\niný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa\npovaha zásahu.\n39. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n40. Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu\nč. k. 16 CbPv 3/2019-286 zo 14. mája 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\nVI.\nTrovy konania a záver\n41. Keďže úspešná sťažovateľka náhradu trov konania nepožadovala, nebolo ani\npotrebné o nej rozhodovať.\n\n15\n\n42. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n43. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorej\nproti rozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "poplatok-súdny", "poplatok-nezaplatenie", "poplatok-súdny", "poplatok-sadzobník"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16CbPv/3/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fe8196ae-f0ea-4129-bce7-331309b6c5bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.688.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2016 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.688.2016.1"}, {"guid": "ussr:2191ecce-7366-4a8d-b18a-31234de2ecbd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 174/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 174/09 z 16. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2191ecce-7366-4a8d-b18a-31234de2ecbd"}, {"guid": "acbc59cd-7165-43c4-9aa0-3564bb482953:89012612-b9d7-44a8-a1db-029d48bef76f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7113221980.2", "spisova_znacka": "4Cob/113/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/113/2015 z 26. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7113221980.2"}, {"guid": "c2f2fc8d-4aa7-4e6b-b922-5f3298ec787c:27e8f62b-2e10-4066-b915-a969b02cad69", "ecli": null, "spisova_znacka": "16CbPv/3/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbPv/3/2019 z 12. 12. 2022", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c2f2fc8d-4aa7-4e6b-b922-5f3298ec787c:27e8f62b-2e10-4066-b915-a969b02cad69"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c81d6385-5d5b-4799-a9c2-a3306173a873", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.38.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.38.2026.1"}, {"guid": "ussr:b374a5ee-f4fc-4f62-b657-6bdb850c06ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.659.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 659/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 659/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.659.2024.1"}, {"guid": "ussr:a8880472-0d35-4200-9aef-20f71ae05887", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.641.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 641/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 641/2024 z 17. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.641.2024.1"}, {"guid": "ussr:4e7fabb0-624f-453f-8929-0f230e4fb662", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.566.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.566.2024.1"}, {"guid": "ussr:dbcc111d-d7b8-46d9-9c60-110bee2a98ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.562.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 562/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 562/2024 z 24. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.562.2024.1"}, {"guid": "ussr:04b0166e-b232-4848-b4de-7560cfa18b4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.570.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 570/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2024 z 24. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.570.2024.1"}, {"guid": "ussr:9bb79b40-14fc-4dae-b120-340075b448c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.128.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/2024 z 15. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.128.2024.2"}, {"guid": "ussr:d5554b37-d7ca-4166-8fdd-a7230e289275", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.625.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 625/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 625/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.625.2022.1"}, {"guid": "cef88337-f38b-4d65-9895-20fb7bcc571f:dd234ab4-bd4e-4aa3-9568-114e03218e4c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8413202407.1", "spisova_znacka": "2Obdo/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/7/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8413202407.1"}, {"guid": "492d79cc-d594-4068-ab3f-e985e22d883d:bcd9f62c-2a4e-48f9-8452-1d75eb2ba6a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8413202407.9", "spisova_znacka": "2Obdo/6/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/6/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8413202407.9"}, {"guid": "585194c8-3115-4b88-94cf-e5039a844919:f9a84f1a-40f7-4757-a297-27559975592a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200328.1", "spisova_znacka": "8Sfk/13/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/13/2023 z 18. 12. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200328.1"}, {"guid": "3c87724a-8642-43f9-be27-bf32c7f84271:843a2b76-feb3-4f21-9d5c-bfd15e78a42a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1017200728.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/51/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/51/2019 z 16. 12. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1017200728.1"}, {"guid": "dceb6101-eb64-44f1-adfd-2652d6c6c031:6317cb2d-bd4f-41d3-a793-7e2b7dcc44e1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200189.1", "spisova_znacka": "BA-6S/33/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/33/2020 z 24. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200189.1"}, {"guid": "84ad479e-774b-479f-94c1-cd07d2765599:ddb7b361-11f3-49c1-b49d-1b4a4a1e1394", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201301.1", "spisova_znacka": "BA-1S/210/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/210/2020 z 18. 9. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201301.1"}, {"guid": "3c955ae0-ea87-43b8-9ef3-92148f14cb0c:c5fadd1b-f796-4da9-a505-a1e434a830a6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:8413202407.13", "spisova_znacka": "2Cob/19/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/19/2026 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:8413202407.13"}]}