{"guid": "ussr:67b23edc-0658-49b4-a27d-ec6566cb343d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.361.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 361/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 361/2020 z 27. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. augusta 2020, sp. zn. II. ÚS 361/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.361.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/67b23edc-0658-49b4-a27d-ec6566cb343d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.361.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.361.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.361.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 361/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou Masnyk Legal s. r. o., Ťahanovské riadky 25, Košice, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Rastislav Masnyk, MBA, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej\núnie uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 17 C 143/2014 z 12. mája 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. júna 2020 osobne doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),\npráva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie\n(ďalej len „charta“) uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 17 C 143/2014 z 12. mája 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom doručeným\nokresnému súdu 16. júla 2014 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,\nkonkrétne bytu na\n\nv\n\n(ďalej len „byt“). Okresný súd vo veci\n\nvyhlásil rozsudok zo 4. decembra 2017, ktorým žalobu sťažovateľky v celom rozsahu\nzamietol a proti ktorému sťažovateľka podala odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol\nKrajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 5 Co 201/2019\nz 26. novembra 2019 tak, že odvolanie zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov\nkonania.\nNásledne\n\nokresný\n\nsúd\n\nuznesením\n\nvydaným\n\nvyšším\n\nsúdnym\n\núradníkom\n\nz 30. januára 2020 (ďalej len „uznesenie vydané súdnym úradníkom“) rozhodol o výške\nnáhrady trov a sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť žalovanej strane trovy právneho\nzastúpenia v sume 15 935,27 €. Na základe sťažnosti sťažovateľky okresný súd napadnutým\nuznesením z 12. mája 2020 vydaným zákonnou sudkyňou podľa § 250 ods. 2 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov zmenil uznesenie\nvydané súdnym úradníkom tak, že sťažovateľka je povinná nahradiť žalovanej strane\ntrovy právneho zastúpenia v sume 14 636,26 €.\n2\n\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že vlastnícke právo k bytu nadobudla\nna základe kúpnej zmluvy uzatvorenej 12. septembra 2002 medzi sťažovateľkou\na predávajúcimi\n\na\n\n. Žaloba bola zo strany sťažovateľky\n\npodaná z dôvodu, že v katastri nehnuteľností bola v čase podania žaloby ako vlastník bytu\nevidovaná spoločnosť\n\n(ďalej len „žalovaná“), ktorá nedisponuje\n\nplatným nadobúdacím titulom. Zápisu žalovanej ako vlastníka bytu predchádzalo súdne\nkonanie iniciované v roku 2009 manželmi\n\n, ktorí boli vlastníkmi bytu\n\nv období rokov 1998 – 1999 a tento byt v roku 1999 predali spoločnosti\nNásledne bolo vlastnícke právo k bytu prevedené na\n\n, ktorá byt v roku 2002\n\npredala sťažovateľke, ktorá byt po nadobudnutí vlastníckeho práva riadne užívala.\nPočas dočasného pracovného pobytu sťažovateľky v zahraničí okresný súd\nrozsudkom sp. zn. 45 C 94/2009 z 24. apríla 2012 (ďalej len „prvý rozsudok o vlastníctve\nbytu“) rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy z 21. januára 1999 uzatvorenej medzi\nmanželmi\n\na spoločnosťou\nsa opäť stali vlastníkmi bytu. Manželia\n\na určil, že manželia\nnásledne svoje vlastnícke\n\nprávo k bytu previedli na žalovanú. Sťažovateľka bezodkladne po tom, čo sa dozvedela\no prvom rozsudku o vlastníctve bytu, ktorým „stratila svoje vlastnícke právo k Bytu, podala\nústavnú sťažnosť... na základe ktorej“ ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 556/2012 zrušil\nprvý rozsudok o vlastníctve bytu a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie.\n4. Podľa sťažovateľky došlo v posudzovanej veci napadnutým uznesením okresného\nsúdu k extrémnemu zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces\nv dôsledku nesprávnej aplikácie ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Na základe žaloby\nsťažovateľky o určenie vlastníckeho práva k bytu okresný súd vyrubil súdny poplatok\npodľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona Slovenskej národnej rady\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“): «Podľa Položky I písmena\nb) sadzobníka súdnych poplatkov zákona v znení účinnom v čase podania žaloby:\n3\n\n„Zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba,\nak nemožno predmet konania oceniť peniazmi je výška súdneho poplatku 99,50 eura.“»\nPri výpočte trov právneho zastúpenia však okresný súd v uznesení vydanom súdnym\núradníkom aplikoval § 10 ods. 1 vyhlášky a základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby „určil vo výške 532,77 €, teda presne opačne ako postupoval okresný súd\npri vyrubení poplatku za začatie konania. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia, podkladom\npre takéto vyčíslenie bol znalecký posudok znalkyne... podľa ktorého bola cena Bytu...\nurčená na sumu 56 100.- Eur.“.\nSťažovateľka v sťažnosti proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom namietala,\nže v posudzovanej veci mal okresný súd aplikovať § 11 ods. 1 vyhlášky. Poukázala aj\nna skutočnosť, že aj v súvislosti s predchádzajúcim a súvisiacim konaním a vydaním prvého\nrozsudku o vlastníctve bytu ju okresný súd zaviazal povinnosťou uhradiť trovy konania,\npričom jeden úkon právnej služby bol uznesením okresného súdu z 18. júla 2012 vtedy\nvyčíslený v súlade s § 11 ods. 1 vyhlášky. V posudzovanej veci okresný súd navyše\n„... z neznámych príčin akceptoval pri výpočte tarifnú cenu z hodnoty bytu zo znaleckého\nposudku... zo dňa 04.10.2012 (teda vyhotovený takmer dva roky pred začatím konania),\nktorý nebol dôkazom v súdnom konaní a nebol vypracovaný na účely tohto konania a tiež\nnebol hodnotou, za ktorú žalovaný... danú nehnuteľnosť kúpil.\nPočas súdneho konania nebola nijakým spôsobom určená hodnota nehnuteľnosti,\no ktorej sa pojednávalo. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva...\nSám žalovaný v kúpnopredajnej zmluve uvádza a na pojednávaní v konaní 17C/143/2014\nopakovane uviedol a potvrdil kúpnu cenu Bytu vo výške 25 000,- Eur.“.\nSťažovateľka nesúhlasí so závermi okresného súdu opierajúcimi sa o nález ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 119/2012. S poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v podobných veciach sťažovateľka zastáva názor, že pre aplikáciu\n§ 10 ods. 2 vyhlášky pri určovacích žalobách je potrebné, aby bola určená cena veci,\no ktorej vlastníctvo sa vedie spor, a to už pri začatí poskytovania právnej služby:\n„V prejednávanom prípade však predmetom sporu bol Byt, ktorý žalovaný nadobudol\nza kúpnu cenu 25 000,- Eur, čo sám vo svojich výpovediach potvrdil. Znalecký posudok,\nktorý ako podklad pre výpočet trov právneho zastúpenia súdny úradník použil, nikdy nebol\ndôkazom v predmetnom súdnom konaní.\n4\n\nJe v rozpore s princípom právnej istoty a princípom legitímneho očakávania, ak sa\núčastník konania o hodnote veci, z ktorej bude súd vychádzať pri výpočte náhrady trov\nkonania dozvie po skončení konania.\nV\n\nprejednávanom\n\nprípade\n\nsťažovateľka\n\nlegitímne\n\nočakávala\n\n(vzhľadom\n\nna v minulosti prebiehajúce súdne konanie ohľadom toho istého Bytu, a tiež vzhľadom\nna výšku súdom vyrubeného súdneho poplatku), že výška náhrady trov konania bude určená\nrovnako ako v predchádzajúcom súdnom konaní, teda použitím ustan. § 11 ods. 1\nvyhlášky.“\n5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti taktiež argumentuje tým, že v sťažnosti proti\nuzneseniu vydanému súdnym úradníkom namietala aj neúčelnosť jednotlivých úkonov\nprávnej služby. Sťažovateľka zastáva názor, že súd sa v napadnutom uznesení nedostatočne\nvysporiadal s námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa preskúmania účelnosti úkonov\nprávnej služby. V napadnutom uznesení okresný súd „k jednotlivým úkonom uvádza\nnepravdivé a neoverené skutočnosti, pričom sťažovateľke nie je zrejmé, odkiaľ súd tieto\ninformácie má... Vôbec nie je zrejmé, z čoho teda súd pri hodnotení účelnosti jednotlivých\núkonov vychádzal.“.\n6. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd v jej veci\nrozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a čl. 47 charty napadnutým uznesením okresného súdu, zrušil napadnuté\nuznesenie a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal tiež\nsťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia, ako aj primerané finančné zadosťučinenie\nv celkovej sume 3 000 €.\n7. Podaním doručeným ústavnému súdu 12. augusta 2020 sťažovateľka svoju ústavnú\nsťažnosť doplnila argumentáciou, že 15. januára 2020 podala na okresnom súde dovolanie\nproti rozsudku krajského súdu z 26. novembra 2019. Dňa 23. januára 2020 ju okresný súd\nvyzval na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie podľa položky 1 písm. b) v spojení\ns § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkov, „teda ak nemožno predmet konania oceniť\n5\n\npeniazmi“. Podľa sťažovateľky ten istý okresný súd následne v uznesení vydanom súdnym\núradníkom 30. januára 2020 „vychádzal pri výpočte základnej tarifnej sadzby, podľa ust.\n§ 10 ods. 1 vyhlášky a teda z ceny bytu, ktorá ale nebola určená ani na začiatku konania,\nani v priebehu konania a nevychádza ani z kúpnej ceny, ktorú uvádza žalovaný v základnom\nspore 17C/143/2014 vo svojej kúpnej zmluve.“.\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n6\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n15. Podľa čl. 47 druhej vety charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa\nzastupovať.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci\nústavným súdom\n16. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 47 charty\nnapadnutým uznesením, ktorým okresný súd rozhodol o výške trov konania podľa jej\n\n7\n\nnázoru v rozpore s ustanoveniami vyhlášky a ktoré je aj svojvoľné a nedostatočne\nodôvodnené.\n17. Ústavnú sťažnosť je potrebné považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 88/07, II. ÚS 13/2018).\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nokresného súdu\n18. Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla\nsám osebe intenzitu zakladajúcu porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže\núčastníka konania citeľne dotknúť. Z judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 248/2008,\nIII. ÚS 125/2010, I. ÚS 134/2016) vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania\npred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty\nich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky\nnákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými\nsúdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku\no nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva\nna súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom, k čomu by mohlo dôjsť\nnajmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by\nv sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v IV. ÚS 248/08, II. ÚS 64/09,\n\n8\n\nI. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, z novšej judikatúry II. ÚS 153/2016, II. ÚS 681/2016,\nIV. ÚS 498/2018, II. ÚS 100/2020).\n19. Ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave všeobecného súdnictva,\nale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto sústavy, pričom\nvo svojej judikatúre sa riadi zásadou minimalizácie zásahov do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti preskúmavané\n(napr. IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010). Z tohto postavenia mu preto neprislúcha\nposudzovať vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému všeobecný súd pri interpretácii\na aplikácii zákona dospel. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko k tomu, či napadnuté\nuznesenie všeobecného súdu spĺňa požiadavku ústavnosti (odôvodnenie majúce požadovanú\nkvalitu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy), rešpektujúc pritom svoj ustálený právny názor,\nv zmysle ktorého postup všeobecného súdu v súlade s platným a účinným zákonom\n(procesnými a hmotnoprávnymi predpismi konania v predmetnej veci) nemožno hodnotiť\nako porušovanie základných ľudských práv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\n20. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ\nby bol v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného\nprávneho predpisu zo strany všeobecného súdu obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny\nrozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prepiateho formalizmu), či celkom\nnedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Takýto postup všeobecného súdu\nnemôže byť tolerovaný, lebo predstavuje v konečnom dôsledku zásah do základného práva\núčastníka (I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011, III. ÚS 634/2015).\n21. Z § 9 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví\npodľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky\nak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu suma peňažného plnenia alebo\ncena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej\nslužby. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden\núkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné\n\n9\n\nvyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými\nťažkosťami.\n22. V rámci súdnej praxe sa v minulosti vyskytli názory, že v prípade určovacích\nžalôb ide generálne o spor s neoceniteľným predmetom konania. S týmto názorom však\nnemožno súhlasiť. Sporné boli najmä prípady vo veciach určenia vlastníckeho práva k veci\na v sporoch o vydanie veci, keď nebolo zrejmé, či hodnota veci, o ktorej vlastníctve sa vedie\nspor, je tarifnou hodnotou s cieľom určenia tarifnej odmeny. Po novele vyhláškou\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 184/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa\nvyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,\ns účinnosťou od 1. júla 2013 boli tieto nejasnosti odstránené. Aj pred touto novelou sa\nprevažná časť judikatúry súdov prikláňala k názoru, že aj vo veciach určenia, či tu právny\nvzťah alebo právo je alebo nie je, je potrebné pri odmene právnej služby vychádzať\nz hodnoty veci alebo práva, a to za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo,\nktoré sú oceniteľné peniazmi. Hodnota predmetu zmluvy je potom určiteľná hodnotou\nhnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, ktorá je peniazmi oceniteľná, a preto je na mieste\naplikácia § 10 ods. 2 vyhlášky a pri náhrade trov konania sa za tarifnú hodnotu veci\npovažuje všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti (I. ÚS 84/2020).\n23. Z napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že žalovaná si v sťažnostnom\nkonaní (proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka) trovy konania uplatnila a vyčíslila ich.\nOkresný súd k námietkam sťažovateľky obdobným, ako sú v ústavnej sťažnosti,\nv podstatnom uviedol:\n„... súdny poplatok za žalobu bol vyrubený podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka\nsúdnych poplatkov vo výške 99,50 eur (ak nemožno predmet konania oceniť v peniazoch).\nPri vyrubení súdneho poplatku za žalobu, v spore o určenie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti, zákonná úprava pôvodne upustila od jeho určenia podľa položky 1 písm. a)\nSadzobníka percentuálnou sadzbou zo základu, ktorým bola hodnota danej veci, a počnúc\nod 01.07.2007 stanovila súdny poplatok za predmetný návrh pevnou sumou podľa písm. b)\ndanej položky Sadzobníka (viď spoločná poznámka č. 1 k položke 1 Sadzobníka súdnych\n10\n\npoplatkov v znení pred a po novele zákona o súdnych poplatkoch č. 273/2007 Z. z.).\nKonanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci je preto z hľadiska určenia výšky\nsúdneho poplatku z návrhu sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu\nna hodnotu predmetu, ku ktorému sa má určiť vlastnícke právo, pričom takýto súdny\npoplatok v jednotnej výške 99,50 eur zaplatila aj žalobkyňa. ktorá si poplatkovú povinnosť\nza podanie návrhu na začatie konania splnila dňa 08.08.2014. Výpočet trov právneho\nzastúpenia, pozostávajúcich z odmeny advokáta a náhrad jeho hotových výdavkov, sa\nspravuje vyhláškou č. 655/2004 Z. z. platnou a účinnou v čase realizácie jednotlivých\núkonov, ktorá otázku možnosti určenia hodnoty sporu v prípade konania o určenie\nvlastníckeho práva k veci osobitne neriešila, pričom zmenu v tomto smere priniesla novela\npredmetnej vyhlášky č. 184/2013. a to s účinnosťou od 01.07.2013. ktorá do ust. § 10 ods. 2\ndoplnila, že za tarifnú hodnotu sa považuje aj hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie\nspor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Súd je toho názoru, že je zásadný\nrozdiel medzi konštrukciou, stavbou a tarifami v zmysle zákona o súdnych poplatkoch\na advokátskou tarifou, čo v tejto súvislosti spochybňuje premisu o nevyhnutnosti zaistiť\njednotnosť v rozhodovacej praxi, ktorá sa prejavuje v jednote kritérií na určovanie výšky\nsúdneho poplatku vyrubovaného za návrh a na určovanie výšky odmeny advokáta\nza vykonanie jedného úkonu právnej služby.\n... Súd sa rovnako nestotožňuje ani s argumentom žalobkyne, že súd mal pri výpočte\ntarifnej odmeny postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, ako tomu bolo v inom\nobdobnom konaní vedenom na tom istom súde pod spis. zn. 45C/96/2009, nakoľko v tomto\ninom konaní žalobkyňa vystupovala v procesnom postavení žalovanej, a teda aplikácia § 11\nods. 1 písm. c) vyhlášky bola v danom prípade namieste, keďže preukázateľne bola\npredmetom konania nehnuteľnosť určená na bývanie žalovanej a klientom bola fyzická\nosoba. V danom konaní je však žalobkyňa v pozícii žalobkyne a klientom advokáta,\no ktorého trovách právneho zastúpenia súd rozhoduje, je právnická osoba, a teda\npredmetná nehnuteľnosť mu logicky neslúži na bývanie.\nŽalobkyňa navyše v sťažnosti uviedla, že súd pri výpočte tarifnej ceny vychádzal\nz hodnoty bytu vyplývajúcej zo znaleckého posudku\n\n, ktorý nebol dôkazom\n\nv súdnom konaní a nebol vypracovaný na účely tohto konania. V danej súvislosti súd\npoznamenáva, že nakoľko sa nepochybne jedná o totožnú nehnuteľnosť ohľadom ktorej bol\n11\n\nvypracovaný znalecký posudok v inom konaní, súd považuje závery znalkyne za relevantné\naj pre predmetné konanie, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že vypracovanie ďalšieho\nznaleckého posudku, za tým istým účelom by bolo vzhľadom už na jeho existenciu,\nnehospodárne.“\n24. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky o neúčelnosti jednotlivých úkonov právnej\nslužby, ústavný súd uvádza, že okresný súd sa v napadnutom uznesení (bod 20 a nasl.)\ndostatočne zaoberal jednotlivými úkonmi právnej služby, ako aj skutočnosťou, ktoré úkony\nako neúčelné nepriznal, čo bolo dôvodom aj zmeny uznesenia vydaného súdnym\núradníkom.\n25. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie a konštatuje, že nezistil\nv skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavne\nnekonformné, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.\nV rámci rozhodovania o otázke priznania náhrady trov konania okresný súd riadne\ninterpretoval príslušné zákonné ustanovenia. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený\nvstupovať do interpretácie okresného súdu a nahradzovať jeho prijaté právne závery\nsvojimi. Závery okresného súdu v napadnutom rozhodnutí sú riadne uvedené, presvedčivé,\njasné a netrpia absenciou logiky.\n26. Ako už bolo uvedené, predmetom konania vo veci samej bolo určenie\nvlastníckeho práva k bytu, ktoré je oceniteľné peniazmi. V dôsledku toho okresný súd\npri priznávaní náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej\nv § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale mal vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej podľa § 10\nods. 2 citovanej vyhlášky. Ústavný súd na tomto mieste dodáva, že obdobne rozhodol\nnapríklad aj vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 119/2012, II. ÚS 583/2013,\nII. ÚS 478/2014, III. ÚS 643/2015, I. ÚS 176/2017.\n27. Na základe uvedeného nezistil ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej\nsťažnosti v napadnutom uznesení okresného súdu pochybenia takej ústavnoprávnej\nintenzity, aby mohol po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať\n12\n\nporušenie označených práv, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nIII.2 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 47 charty\n28. Podľa čl. 51 ods. 1 charty (rozsah pôsobnosti) ustanovenia tejto charty sú\npri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež\npre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú\npráva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými\nprávomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené\nzmluvami.\n29. V súvislosti s námietkou porušenia práva podľa čl. 47 charty ústavný súd uvádza,\nže tento článok je potrebné interpretovať v súlade s čl. 51 ods. 1 charty s prihliadnutím\nna vysvetlivky k charte, ktoré boli 14. decembra 2007 publikované pod 2007/C303/02,\nako aj na existujúcu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok z 13. 6. 1989\nvo veci 5/88 Wachauf, Zb. 1989, s. 2609; rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991\ns. I-2925; rozsudok z 18. 12. 1997 vo veci C-309/96 Annibaldi, Zb. 1997, s. I-7493).\nUstanovenie\n\nčl. 47\n\nno aplikovateľnosť\n\ncharty\ncharty\n\nnormuje\n\nzákladné\n\nje podmienená\n\nprávo\n\nvykonávaním\n\nna\n\nspravodlivý\n\npráva\n\nEurópskej\n\nproces,\núnie\n\n(porov. III. ÚS 141/2011, IV. ÚS 398/2013).\n30. Podľa názoru ústavného súdu, prihliadajúc na citované ustanovenia charty, ako aj\nna vysvetlivky k charte ako nástroj výkladu, je aplikácia charty v posudzovanej veci\nvylúčená. Z citovaných ustanovení charty totiž vyplýva, že charta sa v prvom rade vzťahuje\nna inštitúcie a orgány Únie. V prípade členských štátov, teda aj Slovenskej republiky,\nje záväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva Únie.\n31. V prípade sťažovateľky všeobecný súd rozhoduje o jej veci na základe\nvnútroštátneho práva, ktoré nepatrí do pôsobnosti práva Únie, teda nejde o žiaden\nz prípadov, v ktorých dochádza k implementácii právneho aktu Únie (rozsudok\n13\n\nz 13. 7. 1989 vo veci Wachauf, Zb. 1989, s. 2609) alebo k tomu, že by sa\nSlovenská republika chcela odchýliť od práva Únie (rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT,\nZb. 1991 s. I-2925) alebo že by tu existovalo materiálne pravidlo práva Únie, ktoré by\nsa malo v posudzovanom prípade aplikovať (rozsudok z 25. 3. 2004, Karner, C-71/02,\nZb. s. I-3025).\n32. Ústavný súd preto aj túto časť ústavnej sťažnosti sťažovateľky odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n33. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. augusta 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "vyšší súdny úradník", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:33174e43-f8de-4527-a893-b18c85a78661", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.84.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.84.2020.2"}, {"guid": "ussr:30a37f6f-d46d-40e6-86f1-0fddc4d5da1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.100.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 100/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 100/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.100.2020.1"}, {"guid": "ussr:3e81d93b-83f8-4b7e-911d-bf2d001f4232", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.498.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 498/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 498/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.498.2018.1"}, {"guid": "ussr:accad4ec-669f-4db8-8e19-d9f1390c9dfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.13.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 13/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.13.2018.1"}, {"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:e558dd46-d862-4447-b544-66fb7c8a75f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.634.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 634/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 634/2015 z 30. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.634.2015.2"}, {"guid": "ussr:f41fa5cd-ad89-42e7-939a-74e8b8fdd5f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 134/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 134/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:b78166df-3747-4ddc-bf3c-ed2151bd916e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.643.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 643/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 643/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.643.2015.1"}, {"guid": "ussr:f7103ab0-4ed9-4dd2-8d60-38098094bada", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 478/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 478/2014 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2014.1"}, {"guid": "ussr:7e115a3a-7bd2-40d1-8928-f8317b917d61", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 583/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 583/2013 z 11. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-11", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e115a3a-7bd2-40d1-8928-f8317b917d61"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:2efb1d8c-0130-4f60-b70e-45f4e62bd0b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 398/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 398/2013 z 26. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-26", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2efb1d8c-0130-4f60-b70e-45f4e62bd0b8"}, {"guid": "ussr:bc34ec7c-6f23-4136-96ac-b8380d4b10a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 556/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 556/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc34ec7c-6f23-4136-96ac-b8380d4b10a2"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:d499a1dd-84d1-4ef1-8046-78bf36fe373d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2011 z 5. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-05", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d499a1dd-84d1-4ef1-8046-78bf36fe373d"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a"}, {"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "b3609396-9617-44e2-8f80-82f41fc8abcb:5216273f-5ad7-4252-88e2-cbf9b6709cbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/201/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/201/2019 z 29. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b3609396-9617-44e2-8f80-82f41fc8abcb:5216273f-5ad7-4252-88e2-cbf9b6709cbf"}], "citovane_v": []}