{"guid": "ussr:27d9bfa5-7ea1-4530-b3c7-c70f8f8f500b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 360/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 360/2019 z 28. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2019, sp. zn. II. ÚS 360/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/27d9bfa5-7ea1-4530-b3c7-c70f8f8f500b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2019.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 360/2019-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\n(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia jeho\n\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 To 115/2017\nz 13. júna 2019 a sp. zn. 3 Tos 61/2019 zo 6. augusta 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 2 To 115/2017 z 13. júna 2019 a sp. zn. 3 Tos 61/2019\nzo 6. augusta 2019.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na krajskom súde prebieha\nodvolacie konanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 2 To 115/2017 pre trestný čin\nneoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218\nods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„odvolacie konanie“). V predmetnom trestnom konaní, v ktorom vystupuje sťažovateľ ako\nobhajca obžalovaného, bola sťažovateľovi uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 115/2017\nz 13. júna 2019 podľa ustanovení § 70 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) uložená poriadková pokuta\nvo výške 250 €. O sťažnosti sťažovateľa, ktorú proti uvedenému prvostupňovému uzneseniu\npodal, krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 3 Tos 61/2019 zo 6. augusta 2019, ktorým\nsťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ formuluje námietku porušenia všetkých jeho\noznačených práv uvedenými rozhodnutiami krajského súdu. V ústavnej sťažnosti\nargumentuje vlastnou prezentáciou skutkového stavu, ktorého sa uložená poriadková pokuta\ntýka, a uvádza, že ho krajský súd 29. mája 2019 upovedomil o termíne verejného zasadnutia\nodvolacieho senátu určeného k 13. júnu 2019. Sťažovateľ dôvodí, že vzhľadom na kolíziu\noznačeného termínu verejného zasadnutia s termínom výsluchu iného klienta sťažovateľa\n(vypočúvaného ako svedka) v trestnej veci vedenej pred Krajským riaditeľstvom\nPolicajného zboru v Bratislave požiadal 30. mája 2019 krajský súd o zmenu termínu\nverejného zasadnutia odvolacieho senátu. Sťažovateľ dopĺňa, že vo veci predmetnej žiadosti\no zmenu termínu niekoľkokrát kontaktoval spisovú kanceláriu súdu, kde mu malo byť\noznámené, že ho budú, čo sa týka predmetnej záležitosti, ešte kontaktovať, čo sa nestalo.\n\n2\n\n4. Sťažovateľ predostiera v ďalšom bode ústavnej sťažnosti argumentáciu, ktorú\nuplatnil v sťažnosti podanej proti prvostupňovému uzneseniu krajského súdu o uložení\nporiadkovej pokuty. Podľa jeho vyjadrenia „bol ako advokát rovnako povinný poskytnúť\n(pozn.: či už v pozícii svedka alebo obžalovaného) právnu pomoc obom klientom“\na „Uvedené úkony právnej služby je potrebné považovať za rovnocenné. Vychádzajúc\nz okolností, že klient\n\nbol o výsluchu svedka upovedomený skôr (pozn.\n\npričom trval na mojej účasti) ako bol vzatý na vedomie termín verejného zasadnutia na\nKrajskom súde v Bratislave, som bol v záujme klienta a rešpektujúc jeho právo na právnu\npomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR povinný sa tohto úkonu zúčastniť.“.\n5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\no jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami krajského súdu sp. zn. 2 To 115/2017\nz 13. júna 2019 a sp. zn. 3 Tos 61/2019 zo 6. augusta 2019, označené uznesenia krajského\nsúdu zrušil a vrátil mu vec sťažovateľa na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vo formulovanom petite zároveň ústavný súd\nžiada, aby odložil vykonateľnosť označených uznesení krajského súdu.\nII.\nVýchodiskové ústavnoprávne normy\n7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n3\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na\nzačatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný\nnavrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti\nnavrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti\nustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou\nosobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom a jeho závery\n11. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ prezentuje námietku porušenia jeho označených\npráv uzneseniami krajského súdu, ktorými bola sťažovateľovi v postavení obhajcu\nobžalovaného v rámci odvolacieho konania uložená poriadková pokuta z dôvodu, že\nv zmysle oboch rozhodnutí krajského súdu nerešpektoval predvolanie k určenému termínu\nverejného zasadnutia.\n\n4\n\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 dohovoru a jeho práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 115/2017 z 13. júna 2019\n12. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje\nústavný súd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám\nfyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základným právam a slobodám\nposkytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.\nVo vzťahu k prvostupňovému uzneseniu krajského súdu sp. zn. 2 To 115/2017 z 13. júna\n2019 disponoval sťažovateľ opravným prostriedkom – sťažnosťou, ktorú aj využil.\nO sťažnosti bol oprávnený a povinný rozhodnúť iný senát krajského súdu ako súdu\ndruhostupňového. Sťažnosť tak predstavovala účinný právny prostriedok ochrany práv\nsťažovateľa vo vzťahu k napadnutému prvostupňovému uzneseniu okresného súdu.\nExistencia opravného konania pred krajským súdom nepripúšťa možnosť ústavného súdu\nrozhodovať o napadnutom prvostupňovom uznesení krajského súdu, keďže sťažnosť\nv danom prípade predstavovala účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu (porov. mutatis mutandis II. ÚS 13/01,\nIV. ÚS 102/09). Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia v sťažnosti označených práv\nuznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 115/2017 z 13. júna 2019 odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 dohovoru a jeho práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos 61/2019 zo 6. augusta\n2019\n13. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\n\n5\n\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n14. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako\naj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný\nsúd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n15. V zmysle záverov uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto\nrozhodnutia sa úloha ústavného súdu pri posúdení namietaného uznesenia krajského súdu\nobmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou argumentáciou\nsťažovateľa (prezentovanou v podanej sťažnosti) vysporiadal adekvátne a preskúmateľne\na či má súdom zvolená interpretácia aplikovaných právnych noriem ústavnoprávne\nakceptovateľný charakter.\n16. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 14 a 15 odôvodnenia tohto\nuznesenia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa, pričom sa oboznámil\njednak s obsahom odôvodnenia označeného uznesenia krajského súdu, ktoré bolo\n\n6\n\npodkladom pre právny záver o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa, ako aj s právnou úpravou,\nktorá bola v právnej veci sťažovateľa aplikovaná.\n17. Podľa § 293 ods. 10 Trestného poriadku obhajca obvineného sa vždy zúčastní\nverejného zasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní, ako aj verejného zasadnutia, na ktoré\ndal podnet svojím návrhom obvinený. Podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku kto napriek\npredchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, alebo\npolicajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz,\nalebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca\na v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do\n1 650 eur; ak ide o právnickú osobu, až do 16 590 eur. Na možnosť uloženia poriadkovej\npokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené.\n18. V odôvodnení uznesenia sp. zn. 3 Tos 61/2019 zo 6. augusta 2019 (v spojení\ns odôvodnením prvostupňového uznesenia krajského súdu, na ktoré sa druhostupňový súd\nako na vecne správne odvolal) uviedol krajský súd podrobný popis skutkového stavu, ktorý\nbol východiskovým základom pre uloženie poriadkovej pokuty sťažovateľovi. Krajský súd\npopísal podrobne chronologický priebeh odvolacieho konania z hľadiska odročenia\nurčených termínov verejného zasadnutia, kde zdôraznil, že predchádzajúcich osem určených\ntermínov bolo odročených na základe žiadostí obžalovaného alebo sťažovateľa ako jeho\nobhajcu (v štyroch prípadoch z dôvodov na strane sťažovateľa – zahraničné pracovné cesty\na kolízia pojednávaní). Vo vzťahu k poslednému deviatemu z určených termínov verejného\nzasadnutia stanovenému k 13. júnu 2019 krajský súd uviedol, že sťažovateľ, ktorý bol\no konaní verejného zasadnutia upovedomený 29. mája 2019, doručil krajskému súdu 4. júna\n2019 žiadosť o zmenu termínu verejného zasadnutia z dôvodu kolízie s naplánovaným\nvýsluchom iného klienta sťažovateľa, ku ktorej pripojil „predvolanie svedka poškodeného“ a tiež pripojil splnomocnenie uvedeného klienta. Krajský súd argumentoval,\nže v odvolacom konaní plne rešpektoval právo obžalovaného na obhajcu, keď v minulosti\nakceptoval mnohonásobné žiadosti o zmenu určených termínov verejného zasadnutia\na nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 42 Trestného poriadku, teda k ustanoveniu\nnáhradného obhajcu. Krajský súd zdôraznil, že účasť sťažovateľa na úkone výsluchu iného\n\n7\n\nklienta v postavení svedka v inom trestnom konaní nemohol kvalifikovať ako tak závažný\ndôvod, ktorý by ospravedlnil odročenie naplánovaného verejného zasadnutia odvolacieho\nkonania pred krajským súdom, a to zvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetné\nodvolacie konanie prebieha už od 24. októbra 2017 a bolo niekoľkonásobne odročené\nz dôvodov na strane obhajoby (dôvody na strane obžalovaného, ako aj sťažovateľa ako jeho\nobhajcu). Krajský súd takisto dôvodil stanoviskom, že v prípade kolidovaného výsluchu mal\nsťažovateľ postavenie nie obhajcu svojho klienta, ale len postavenie advokáta, právneho\nzástupcu svedka, ktorého možnosti zasahovať do výsluchu sú značne limitované\nv porovnaní s možnosťami obhajcu obvineného, teda sťažovateľ bol zastupiteľný inou\nosobou. Krajský súd takisto dodal, že sťažovateľ k označenému úkonu výsluchu svedka\nnebol vopred predvolaný, resp. o ňom upovedomený, pričom v prípade dotknutého\nodvolacieho konania mal vedomosť o určenom termíne už 29. mája 2019. Krajský súd tak\nuzavrel, že uprednostnenie úkonu výsluchu svedka – klienta sťažovateľa ako\nospravedlniteľný dôvod pre neúčasť na nariadenom termíne verejného zasadnutia\nodvolacieho konania vo veci obžalovaného klienta sťažovateľa nemohol akceptovať.\nKrajský súd tak považoval právny záver prvostupňového uznesenia o uložení poriadkovej\npokuty sťažovateľovi z dôvodu nerešpektovania predvolania k určenému termínu verejného\nzasadnutia za vecne správny a sťažovateľovu sťažnostnú argumentáciu neuznal.\n19. Pokiaľ ide o rámcové limity, ktoré mali byť pri interpretácii aplikovanej právnej\núpravy Trestného poriadku rešpektované, je ústavný súd toho názoru, že aplikácii\ndotknutých ustanovení trestnoprocesného kódexu, na ktoré sa krajský súd vo svojom\nrozhodnutí odvolal, má predchádzať výklad dotknutých ustanovení konvenujúci účelu\naplikovanej právnej úpravy. Systematický výklad relevantnej právnej úpravy by mal\nzohľadniť účel dotknutého inštitútu poriadkovej pokuty, základné zásady Trestného\nporiadku (najmä § 2 ods. 7 Trestného poriadku, podľa ktorého každý má právo, aby jeho\ntrestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným\nsúdom) a tiež individuálne okolnosti prípadu sťažovateľa.\n20. Ústavný súd, bez toho, aby skĺzol k podrobnej interpretácii dotknutých\nustanovení Trestného poriadku, resp. inštitútu poriadkovej pokuty podľa Trestného\n\n8\n\nporiadku, poukazuje na to, že zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe poriadkovej\npokuty je vytvorenie účinného mechanizmu slúžiaceho k vynúteniu a upevneniu autority\nsúdu, ktorého úlohou je zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh konania vedúci k naplneniu\núčelu trestného konania, teda aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa\nzákona spravodlivo potrestaní, podľa možnosti, čo najrýchlejšie, aby bolo rešpektované\nprávo dotknutých subjektov trestného konania, tak obvineného, ako aj poškodeného,\nna prejednanie ich trestnej veci v primeranej lehote. Takýto výklad akcentuje aj už\nspomenutú zásadu trestného konania zakotvenú v ustanoveniach § 2 ods. 7 Trestného\nporiadku.\n21. Vychádzajúc zo svojej judikatúry, podľa ktorej z ústavného hľadiska musí byť\nporiadková pokuta uložená v súlade so zákonom, spočívať na relevantných a dostatočných\ndôvodoch a pri jej uložení sa musí súčasne zachovať primerane vyvážený vzťah medzi\npoužitými prostriedkami (vrátane výšky pokuty) a sledovaným cieľom, poukazuje ústavný\nsúd na ďalší dôležitý aspekt, ktorým je princíp primeranosti (obdobne pozri sp. zn.\nIII. ÚS 67/2018). V súlade s uvedeným princípom primeranosti tak treba poriadkovú pokutu\nvnímať ako krajný prostriedok, ktorého využitie je prípustné až potom, čo miernejšie\nopatrenia umožňujúce dosiahnutie sledovaného cieľa zlyhali. V kontexte okolností prípadu\nsťažovateľa sa ústavný súd nedomnieva, že by bol postup krajského súdu v uvedenom\nsmere excesný, odporujúci označenému princípu. Sťažovateľ mal totiž v predmetnom\nodvolacom konaní postavenie obhajcu obžalovaného, ktorého účasť bola v zmysle už\ncitovaného ustanovenia Trestného poriadku na úkone verejného zasadnutia nevyhnutná.\nNavyše, z dôvodov pričítateľných práve na vrub strany obhajoby (dôvody na strane\nobžalovaného a v niektorých prípadoch na strane sťažovateľa) bolo prebiehajúce odvolacie\nkonanie viacnásobne odročené, čím došlo k závažnejšiemu narušeniu jeho plynulosti.\nV prípade kolidujúceho úkonu išlo o výsluch svedka, teda bol sťažovateľ v postavení\nadvokáta (nie obhajcu ) pri úkone zastupiteľný. Vo všeobecnosti treba zdôrazniť, že záujmy\nsťažovateľa a práva jeho klientov na poskytnutie právnej pomoci nie sú a priori nadradené\npovinnosti všeobecného súdu prejednávať trestné veci plynule a v primeraných lehotách.\n\n9\n\n22. Ústavný súd je toho názoru, že postup krajského súdu, ktorý v záujme upevnenia\nsvojej autority a súčasne v záujme zabezpečenia plynulosti a rýchlosti trestného konania\n(u ktorého je navyše požiadavka na plynulosť konania v zmysle judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva, ako aj judikatúry ústavného súdu značne sprísnená), v súlade so svojím\npostavením inštancie výsostne oprávnenej organizáciou a vedením priebehu konania\npo predchádzajúcom poučení o možnosti uloženia poriadkovej pokuty (v upovedomení\no verejnom zasadnutí) sankcionoval sťažovateľa nerešpektujúceho predvolanie k termínu\nverejného zasadnutia, kde svoje rozhodnutie primerane a zrozumiteľne odôvodnil,\nzodpovedal vymedzeným zákonným mantinelom a účelu zakotveného inštitútu poriadkovej\npokuty. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (III. ÚS 415/2011,\nIV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08). V nadväznosti na obsah ústavnej sťažnosti ústavný\nsúd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že námietky sťažovateľa smerujú proti\nporušeniu princípov spravodlivého procesu v súvislosti s napadnutým uznesením krajského\nsúdu vo veci, kde predmetom konania bolo uloženie poriadkovej pokuty vo výške 250 €.\nV danom prípade je nevyhnutné zohľadniť intenzitu namietaného porušenia zákona (jeho\nústavnoprávny rozmer), ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Namietaná suma zjavne nedosahuje ani desaťnásobok\nminimálnej mzdy, teda sumy, ktorá je aj vo sfére všeobecného súdnictva považovaná\nza bagateľnú. Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť\nsmeruje proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie\nústavnoprávnej ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných\nprípadoch, v ktorých došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne\nzávažnom rozsahu [intenzite (IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)]. O takú\nsituáciu, ako už bolo povedané, však v prípade sťažovateľa nejde. Ústavný súd tak dospel\nk záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci konajúceho krajského súdu v danom\nprípade sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru a v nadväznosti na to aj s obsahom ďalších označených článkov ústavy, preto\n\n10\n\nsťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\n23. S ohľadom na uvedené bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa potrebné rozhodnúť\ntak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pokuta-poriadková", "interpretácia právnych noriem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trestné konanie-trestný poriadok", "výklad (interpretácia)", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eabf9866-c459-449b-8e7d-654680e2817b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.67.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 67/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.67.2018.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 415/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 415/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "c3cc0698-e02c-4780-9ede-c242dd4e941e:669103c0-5db2-4c8e-9d5d-bba8812996d6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1516010822.11", "spisova_znacka": "2To/115/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/115/2017 z 11. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1516010822.11"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:97b72111-50f5-4764-89a6-1ea61ae6508d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.139.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 139/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 139/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.139.2025.1"}, {"guid": "ussr:782449d8-a57d-45f9-b34e-78b1e5d64835", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.317.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.317.2023.1"}, {"guid": "ussr:e4d602e6-35da-4bda-97e3-70c592b44bd8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.180.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 180/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 180/2022 z 13. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.180.2022.1"}]}