{"guid": "ussr:f0c0e5c8-dd3b-4ce7-99a8-62cd28804fee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.358.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 358/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 358/2019 z 28. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2019, sp. zn. II. ÚS 358/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.358.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2019-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f0c0e5c8-dd3b-4ce7-99a8-62cd28804fee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.358.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.358.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.358.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 358/2019-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\n(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 46 ods. 1\na 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.\n3 T 90/2015 zo 17. augusta 2015, uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 36 Nt 21/2018\nz 12. apríla 2019 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 Tos 80/2019 z 25. júla 2019\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nOkresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 90/2015 zo 17. augusta 2015,\nuznesením okresného súdu sp. zn. 36 Nt 21/2018 z 12. apríla 2019 a uznesením Krajského\nsúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 80/2019 z 25. júla 2019.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 3 T 90/2015 zo 17. augusta 2015, ktorým bola schválená dohoda\no vine a treste, odsúdený pre zločin lúpeže podľa ustanovení § 188 ods. 1 zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),\nza čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvadsiatich rokov. Sťažovateľ\nadresoval v označenej trestnej veci 9. októbra 2018 okresnému súdu návrh na povolenie\nobnovy označeného trestného konania. Okresný súd uznesením sp. zn. 36 Nt 21/2018\nz 12. apríla 2019 predmetný návrh sťažovateľa podľa § 399 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietol.\nSťažnosť sťažovateľa, ktorú proti uvedenému prvostupňovému uzneseniu okresného súdu\npodal, krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tos 80/2019 z 25. júla 2019 podľa § 193 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku zamietol.\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ oboznamuje ústavný súd s obsahom argumentácie,\nktorú formuloval vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, ktorú v podstate\npretransformoval aj do ústavnej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu. Dôvodí, že v jeho\ntrestnej veci v konaní pred okresným súdom došlo k porušeniu jeho základného práva\nna zákonného sudcu, keďže mal podľa sťažovateľa jeho vec prejednať a rozhodnúť senát,\nnie samosudca. V tomto smere sťažovateľ poukazuje na vtedy platné a účinné ustanovenie\n§ 349 ods. 1, resp. ustanovenie § 237 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku, podľa ktorých je\nsamosudca príslušný na konanie o prečinoch a zločinoch s hornou hranicou trestnej sadzby\nneprevyšujúcou osem rokov. Sťažovateľ uvádza, že bol síce stíhaný za trestný čin lúpeže\npodľa ustanovení § 188 ods. 1 Trestného zákona, pre ktorý stanovuje Trestný zákon\nvo svojej osobitnej časti trest odňatia slobody vo výmere troch až ôsmich rokov, avšak\n\n2\n\npodľa mienky sťažovateľa sa pri určení obsadenia konajúceho súdu malo vychádzať z výšky\nkonkrétneho, jemu hroziaceho trestu, keď bolo z obsahu podanej obžaloby zrejmé, že\nv dôsledku aplikácie právnej úpravy obsiahnutej vo všeobecnej časti Trestného zákona\n(aplikácia zásady trikrát a dosť) mu hrozí uloženie výnimočného trestu. Sťažovateľ sa\nv návrhu na povolenie obnovy konania pokúsil toto svoje stanovisko podporiť uznesením\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 832/2015 zo 16. decembra 2015, ktorého záverom podľa\ntvrdenia sťažovateľa jeho stanovisko konvenuje. Sťažovateľ pritom predmetné uznesenie\nústavného súdu prezentoval ako novú okolnosť, súdu skôr neznámu, predpokladanú\nustanovením § 394 ods. 1 Trestného poriadku upravujúcim podmienky pre povolenie\nobnovy konania.\n4. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nv jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 90/2015 zo 17. augusta 2015, uznesením\nokresného súdu sp. zn. 36 Nt 21/2018 z 12. apríla 2019 a uznesením krajského súdu sp. zn.\n3 Tos 80/2019 z 25. júla 2019.\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov a judikatúrne východiská\n5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je\npodaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel\nžiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá\nnáležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne\nneoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich označených základných\npráv zaručených ústavou a práva zaručeného dohovorom právoplatným odsudzujúcim\nrozsudkom o schválení dohody o vine a treste a tiež rozhodnutiami všeobecných súdov,\nktorými tieto nevyhoveli jeho návrhu na povolenie obnovy konania. Jeho ťažiskom\nargumentácie je námietka porušenia jeho práva na zákonného sudcu, ktorú opiera o svoj\nsubjektívny výklad príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich pravidlá\npre určenie obsadenia súdu. Správnosť prezentovaného výkladu opiera sťažovateľ\no špecifikované rozhodnutie ústavného súdu, tvrdiac, že sú v ňom obsiahnuté závery totožné\ns ním prezentovaným výkladom dotknutých ustanovení Trestného poriadku.\n\n4\n\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1,\nčl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 90/2015 zo 17. augusta 2015\n10. Ústavný súd hneď v úvode predmetnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia\npoukazuje na ustanovenie § 124 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavnú sťažnosť\nmožno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia\nopatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu\npočíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak\nrozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa\nosobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť\ndňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje\nlen jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto\nrozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,\nlehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym\nopravným\n\nprostriedkom\n\nnapadnuté,\n\nzačína\n\nplynúť\n\nod\n\ndoručenia\n\nrozhodnutia\n\no mimoriadnom opravnom prostriedku [Tento záver sa však nevzťahuje na situáciu, keď\nprávny poriadok explicitne vylučuje podanie mimoriadneho opravného prostriedku,\nnapr. dovolania proti určitému rozhodnutiu, resp. je vylúčená možnosť, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) posúdil prípustnosť dovolania s ohľadom\nna dovolacie dôvody, keďže jeho neprípustnosť je daná ex lege bez ohľadu na prítomnosť\ndovolacích dôvodov].\n11. Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie\nsťažnosti ako podanej oneskorene podľa ustanovenia § 56 ods. 2 písm. f) zákona\no ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty\nneumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné\nustanovenie 124 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04,\nIV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03, II. ÚS 2/2015).\n\n5\n\n12. Z obsahu odôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn. 36 Nt 21/2018\nz 12. apríla 2019 vyplýva, že sťažovateľ podal proti právoplatnému rozsudku okresného\nsúdu sp. zn. 3 T 90/2015 zo 17. augusta 2015 dovolanie. Aj v prípade, že by ústavný súd\nmal odvíjať počítanie lehoty pre podanie ústavnej sťažnosti proti rozsudku okresného súdu\nsp. zn. 3 T 90/2015 zo 17. augusta 2015 až od doručenia rozhodnutia dovolacieho súdu, teda\nod doručenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 55/2017\nz 28. septembra 2017, ktorým bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté, je celkom zrejmé\na nespochybniteľné, že ústavná sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu až\n30. októbra 2019 je vo vzťahu k označenému rozsudku okresného súdu podaná dávno po\nuplynutí predpísanej dvojmesačnej lehoty. Počítanie tejto lehoty až od doručenia je však\nspochybniteľné, pretože v prípade sťažovateľa išlo o rozsudok schvaľujúci dohodu o vine\na treste, proti ktorému podľa § 334 ods. 3 Trestného poriadku nie je prípustné odvolanie ani\ndovolanie okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom nie je\nzrejmé, aké dovolacie dôvody sťažovateľ v dovolaní uplatnil.\n13. Ústavný súd uzatvára, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej\nproti rozsudku okresného súdu sp. zn. 3 T 90/2015 zo 17. augusta 2015 je nutné považovať\nza podanú oneskorene, keďže ústavná sťažnosť nebola podaná včas, v lehote určenej\nv ustanoveniach § 124 zákona o ústavnom. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa odmietol v označenej časti ako podanú oneskorene podľa § 56 ods. 2\npísm. f) zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného\nsúdu sp. zn. 36 Nt 21/2018 z 12. apríla 2019\n14. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje\nústavný súd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám\nfyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základným právam a slobodám\n\n6\n\nposkytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.\nVo vzťahu k prvostupňovému uzneseniu okresného súdu sp. zn. 36 Nt 21/2018 z 12. apríla\n2019 disponoval sťažovateľ opravným prostriedkom – sťažnosťou, ktorú aj využil.\nO sťažnosti bol oprávnený a povinný rozhodnúť krajský súd ako súd druhostupňový.\nSťažnosť tak predstavovala účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu\nk napadnutému prvostupňovému uzneseniu okresného súdu. Existencia opravného konania\npred krajským súdom nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom\nprvostupňovom uznesení okresného súdu, keďže sťažnosť v danom prípade predstavovala\núčinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu\n(porov. mutatis mutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Vzhľadom na túto skutočnosť\nústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného\nporušenia v sťažnosti označených práv uznesením okresného súdu sp. zn. 36 Nt 21/2018\nz 12. apríla 2019 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 3 Tos 80/2019 z 25. júla 2019\n15. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n16. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako\naj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný\nsúd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\n\n7\n\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n17. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného uznesenia krajského\nsúdu nebolo jeho úlohou preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré\nkrajský súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či malo alebo nemalo byť\nnávrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania vyhovené. Úloha ústavného súdu sa\nv danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou\nargumentáciou sťažovateľa (prezentovanou v podanom návrhu na obnovu konania, resp.\nv sťažnosti\n\npodanej\n\nproti\n\nprvostupňovému\n\nuzneseniu)\n\nvysporiadal\n\nadekvátne\n\na preskúmateľne a či má súdom zvolená interpretácia aplikovaných právnych noriem\nústavnoprávne akceptovateľný charakter.\n18. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 16 a 17 odôvodnenia tohto\nuznesenia, posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa, pričom sa oboznámil\ns obsahom odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu, ktoré bolo podkladom\npre právny záver o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa, ako aj s právnou úpravou, ktorá bola\nv právnej veci sťažovateľa aplikovaná.\n19. Krajský súd v odôvodnení namietaného uznesenia v spojení s odôvodnením\nprvostupňového uznesenia okresného súdu sťažovateľovi v prvom rade vysvetlil, že\nnámietka o nesprávnosti obsadenia konajúceho súdu (tvrdenie, že konal samosudca, aj keď\nmal konať senát) je zo všeobecného hľadiska potenciálne uplatniteľná ako dovolací dôvod\nv mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní a ako takú ju nemožno subsumovať\n\n8\n\npod dôvod obnovy konania v zmysle ustanovení § 394 ods. 1 Trestného poriadku.\nNad rámec uvedeného bolo sťažovateľovi tiež vysvetlené, že interpretácia prezentovaných\nustanovení Trestného poriadku [§ 349 ods. 1, resp. § 237 ods. 3 písm. b)] uplatnená\nv základnom konaní (rozsudok schvaľujúci dohodu o vine a treste) má oporu v ustálenej\njudikatúre najvyššieho súdu (uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 26/2011 z 9. júna\n2011 a sp. zn. 3 Tdo 23/2015 z 9. septembra 2015), podľa ktorej sa pri určení obsadenia\nsúdu vychádza zásadne z trestnej sadzby stíhaného trestného činu určenej v osobitnej časti\nTrestného zákona, bez ohľadu na prípadnú neskoršiu korekciu tejto trestnej sadzby\n(zvyšovanie alebo znižovanie) podľa do úvahy prichádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej\nvo všeobecnej časti Trestného zákona. Krajský súd zároveň dodal, že predmetná judikatúra\nnebola špecifikovaným uznesením ústavného súdu, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva ako\nna novú skutočnosť, teda podľa jeho nesprávneho vnímania ako na dôvod obnovy konania,\nnijako spochybnená.\n20. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo\nprávoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú\nnajavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo\nv spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine\nalebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti\nčinu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore\ns účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie\nod uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo\nk pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.\n21. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia uznesenia krajského súdu, ako aj citovanej\nrelevantnej právnej úpravy, bez toho, aby bolo potrebné dôvody uznesenia krajského súdu\nďalej analyzovať, keďže sú podľa názoru ústavného súdu dostatočne výpovedné, čo sa týka\nzodpovedania otázky, či návrh sťažovateľa obsahoval kvalifikované skutočnosti\nopodstatňujúce povolenie obnovy konania, ústavný súd konštatuje ústavnú konformnosť\nodôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu. Ústavný súd je toho názoru, že sa\nv ňom krajský súd náležite vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa (prezentovanou\n\n9\n\nv uplatnenom návrhu na povolenie obnovy konania a v podanej sťažnosti) a riadne vysvetlil\ndôvody pre zamietnutie sťažnosti sťažovateľa. Odpoveď krajského súdu hodnotí ústavný\nsúd ako vyčerpávajúcu, bez zjavných logických protirečení, plne zodpovedajúcu kritériám\nstanoveným pre kvalitné odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov judikatúrou ústavného\nsúdu. Ústavný súd odpoveď krajského súdu, v ktorej sťažovateľovi jasne vysvetlil, že\nargumentáciu majúcu charakter jedného zo zákonom vymedzených dovolacích dôvodov nie\nje možné zamieňať za dôvod obnovy konania a účinne uplatniť v konaní o tomto\nmimoriadnom opravnom prostriedku, považuje za plne súladnú s podstatou a zmyslom\naplikovaných právnych noriem (§ 394 Trestného poriadku).\n22. Rovnako za súladnú so zmyslom aplikovaných relevantných právnych noriem\n[§ 349 ods. 1 a § 237 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku] považuje ústavný súd aj\nargumentáciu krajského súdu, v rámci ktorej sťažovateľovi nad rámec základnej\nargumentácie (nemožnosť podradiť námietky majúce navonok charakter dovolacieho\ndôvodu pod dôvod obnovy konania) objasnil neopodstatnenosť jeho argumentácie\no naplnení vady nesprávneho obsadenia súdu. Krajský súd v tomto smere sťažovateľovi\npredložil interpretáciu dotknutých ustanovení Trestného poriadku určujúcich pravidlá\npre obsadenie súdu (rozhodovanie veci samosudcom alebo senátom), ktorá má oporu\nv ustálenej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá nebola sťažovateľom zmieneným\nrozhodnutím ústavného súdu nijako spochybnená (ústavný súd totiž v uvedenom rozhodnutí\nposúdil argumentáciu o interpretácii dotknutých ustanovení Trestného poriadku, ktorú\nkopíruje aj sťažovateľ vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania ako zjavne\nneopodstatnenú).\n23. Vychádzajúc z uvedených čiastkových záverov, ústavný súd posúdil ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n3 Tos 80/2019 z 25. júla 2019 ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde odmietol.\n24. V závere sa ústavný súd vysporiadal aj so žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie\nprávneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ktorú sťažovateľ vo svojej ústavnej\n\n10\n\nsťažnosti výslovne formuloval. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú prax, v zmysle\nktorej je jednou z podmienok vyhovenia žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho\nzástupcu v konaní pred ústavným súdom skutočnosť, že v jeho prípade nejde o zrejme\nbezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Keďže ústavný súd, tak ako to je\nuvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia, skonštatoval dôvody\npre odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľa, pokiaľ ide o posledné z namietaných\nrozhodnutí, pre jej zjavnú neopodstatnenosť, teda jej zjavnú bezúspešnosť, bolo\nbez právneho významu sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu\nzaoberať.\n25. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\npotrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "súd-senát", "trest-odňatia slobody", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:31ce8fb3-e345-42d3-ba11-97b9f46d5b53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.832.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 832/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 832/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.832.2015.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:22c6b025-d4f0-4efa-94a3-da980b333e67", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 2/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2015 z 15. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22c6b025-d4f0-4efa-94a3-da980b333e67"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:12cce427-ba58-4c80-b1a6-f370b37cffbd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12cce427-ba58-4c80-b1a6-f370b37cffbd"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "97c25400-fe4d-4aae-b8b0-beabfd7d3d5d:0af8c181-bee6-4ff8-b4e5-f6dd36512add", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5410010147.1", "spisova_znacka": "3Tdo/23/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/23/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5410010147.1"}, {"guid": "e0abc868-c240-4755-864c-d8a8f8d19be1:a0126e09-5d92-4bf6-9c31-250020efbec0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:6119010141.1", "spisova_znacka": "3Tos/80/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Tos/80/2019 z 27. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:6119010141.1"}], "citovane_v": []}