{"guid": "ussr:b3a6df9e-633f-4f1e-ad75-dc26d6c5807e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.348.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 348/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/2020 z 5. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 348/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.348.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b3a6df9e-633f-4f1e-ad75-dc26d6c5807e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.348.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.348.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.348.2020.2/text", "citacie_n": 17, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 348/2020-75\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou BAK & PARTNERS s. r. o., Panská 14, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ\na advokát JUDr. Peter Bak, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5 Obdo 59/2019 z 29. januára 2020 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 59/2019\nz 29. januára 2020 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 59/2019\nz 29. januára 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov konania v sume 450,29 €\n\n(slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov), ktoré j e Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátskej kancelárie\nBAK & PARTNERS s. r. o., Panská 14, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 348/2020-42 z 27. augusta 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Obdo 59/2019\nz 29. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol ako jeden\nzo žalovaných stranou sporu v konaní o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia\npohľadávky vedenom Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n1 Cbi 66/2014. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 1 Cbi 66/2014\nzo 14. marca 2016, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd v Prešove (ďalej\nlen „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 5 CoKR 6/2016 z 26. apríla 2018 prvoinštančný\n\n2\n\nrozsudok potvrdil a rozhodol i o náhrade trov odvolacieho konania. Sťažovateľ podal\nprostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu proti tomuto rozsudku odvolacieho\nsúdu dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol z dôvodu nesplnenia\nosobitnej procesnej podmienky, pretože dospel k záveru, že sťažovateľ nebol v dovolacom\nkonaní zastúpený advokátom.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že najvyšší súd si pre vylúčenie\npochybností, ktoré vznikli v súvislosti s plnomocenstvom udeleným sťažovateľom\nJUDr. Selvekovi 16. júna 2015, vyžiadal od JUDr. Selveka predloženie ďalšieho\nplnomocenstva na zastupovanie sťažovateľa v dovolacom konaní. Plnomocenstvo udelené\nsťažovateľom 22. júla 2019 predložil JUDr. Selvek najvyššiemu súdu vo forme\nelektronického dokumentu podpísaného jeho zaručeným elektronickým podpisom ako\nadvokát.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nani jedno\n\nz\n\npredložených\n\nplnomocenstiev\n\nnepovažoval\n\nza plnomocenstvo, ktoré by preukazovalo existenciu jeho udelenia zo strany splnomocniteľa\n(sťažovateľa), resp. oprávnenie JUDr. Selveka na zastupovanie sťažovateľa v dovolacom\nkonaní. Nedostatok procesnej podmienky dovolacieho konania odôvodnil najvyšší súd tým,\nže plnomocenstvo z 22. júla 2019 nespĺňalo formálne požiadavky týkajúce sa formy jeho\npredloženia súdu.\n4. Sťažovateľ poukazuje na to, že plnomocenstvo udelené JUDr. Selvekovi 16. júna\n2015 bolo udelené platne, nebolo sťažovateľom odvolané ani advokátom vypovedané a bolo\nv ňom doslovne uvedené, že sťažovateľ splnomocňuje advokáta okrem iného, „aby podával\nopravné prostriedky“, pričom nie je bližšie špecifikované, že by malo ísť len o riadne\nopravné\n\nprostriedky.\n\nPodľa\n\nnázoru sťažovateľa\n\n„ak najvyšší súd nepovažoval\n\nplnomocenstvo zo 16. júna 2015 za dostatočné pre dovolacie konanie, mal dovolanie\nv zmysle ust. § 447 písm. e) CSP odmietnuť použijúc pri tom ust. § 436 ods. 1 CSP.“\nNajvyšší súd však v konaní pokračoval a vyžiadal si predloženie osobitného plnomocenstva,\nktoré mu JUDr. Selvek následne 25. júla 2019 doručil, z čoho vyplýva jednoznačná vôľa\nsťažovateľa nechať sa JUDr. Selvekom v dovolacom konaní zastúpiť.\n\n3\n\n5. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že plnomocenstvo z 22. júla\n2019 doručil JUDr. Selvek okresnému súdu prostredníctvom mailu v elektronickej verzii\nso zaručeným elektronickým podpisom advokáta. Najvyšší súd argumentačne spochybnil\nformu predloženého plnomocenstva, žiadnym spôsobom nenamietal jeho obsah. Sťažovateľ\nzastáva názor, že povinnosť predložiť plnomocenstvo v súdnom konaní v jeho origináli,\nso zaručeným elektronickým podpisom splnomocniteľa, prípadne vo forme dokumentu\nvytvoreného zaručenou konverziou nevyplýva zo žiadneho platného právneho predpisu. Ak\npovažoval najvyšší súd v dovolacom konaní za potrebné predloženie plnomocenstva\nv origináli, mal na to sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu vyzvať.\n6. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na ustanovenie § 125 ods. 2 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“),\nktoré upravuje formu, ktorú musí spĺňať podanie adresované súdu vo veci samej, pričom\npodľa názoru sťažovateľa Civilný sporový poriadok autorizáciu príloh podania vo veci\nsamej nevyžaduje. Osobitným predpisom, na ktorý § 125 ods. 2 CSP odkazuje, je zákon\nč. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších\npredpisov. Všeobecnú úpravu týkajúcu sa predkladania príloh podania v elektronickej\npodobe predstavuje § 25 ods. 3 tohto zákona, pričom za lex specialis možno podľa názoru\nsťažovateľa považovať § 82l ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorý jasne\nvymedzuje, že prílohy podania nepodliehajú povinnosti ich autorizácie. Sťažovateľ uvádza,\nže najvyšší súd poprel účel a význam aplikovaných zákonných ustanovení, keď\nnerešpektoval vzájomný vzťah zákona o e-Governmente a zákona o súdoch.\n7. Sťažovateľ zdôrazňuje, že jeho úmysel dať sa zastupovať JUDr. Selvekom\nv dovolacom konaní nepochybne vyplýva i z toho, že osobne uhradil poplatok za podanie\ndovolania.\n8. Ďalšie porušenie svojich označených základných práv podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru vidí sťažovateľ v postupe najvyššieho súdu, ktorý mu priamo doručoval\n\n4\n\nnapadnuté uznesenie napriek tomu, že sťažovateľ bol počas dovolacieho konania, teda\ni po vyčiarknutí JUDr. Selveka zo zoznamu advokátov (8. novembra 2019) zastúpený\nďalším právnym zástupcom, advokátskou kanceláriou BAK & PARTNERS s. r. o.\n9. Podľa názoru sťažovateľa nesprávnym právnym posúdení veci, nesprávnou\naplikáciou právnych predpisov „a najmä nezohľadnením vzájomného vzťahu Zákona\no súdoch a Zákona o e-Governmente ako zákona lex specialis a lex generalis“ došlo\nk porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a preto navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho označených\nzákladných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu, napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal\nsťažovateľovi náhradu trov konania.\nII.\nVyjadrenia účastníkov konania\n10. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu\nnajvyššieho súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby oznámil, či\ntrvá na ústnom pojednávaní vo veci. Najvyššiemu súdu doručil i uznesenie o prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie č. k. II. ÚS 348/2020-42 z 27. augusta 2020.\n11. Predseda najvyššieho súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril podaním\nč. KP 3/2020-425, Nobs 94/2020 zo 17. septembra 2020. Predseda najvyššieho súdu\nvo svojom vyjadrení zdôraznil, že do výlučnej právomoci najvyššieho súdu patrí rozhodnúť\no tom, či sú splnené zákonom určené podmienky pre uskutočnenie dovolacieho prieskumu.\nPredseda najvyššieho súdu ďalej uviedol, že v mene sťažovateľa podal 3. septembra 2018\nelektronickými\n\nprostriedkami\n\ndovolanie\n\nadvokát\n\nJUDr.\n\nRóbert\n\nSelvek,\n\npričom\n\nz plnomocenstva zo 16. júna 2015 udeleného sťažovateľom menovanému advokátovi\nnevyplývalo, že by advokáta splnomocňovalo aj na zastupovanie v dovolacom konaní, preto\nnajvyšší súd prípisom sp. zn. 5 Obdo 83/2018 z 10. júla 2019 vrátil súdny spis súdu prvej\ninštancie ako predčasne predložený s tým, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať\n\n5\n\nadvokáta JUDr. Róberta Selveka na predloženie plnej moci udelenej sťažovateľom\nna zastupovanie v dovolacom konaní. Predmetný postup, keď bol sťažovateľovi vytvorený\npriestor na odstránenie zistených nedostatkov (resp. pochybností o splnení podmienky\nzastúpenia) a nedošlo k automatickému odmietnutiu dovolania najvyšším súdom – je plne\nsúladný s judikatúrou ústavného súdu (k tomu pozri napr. nález sp. zn. I. ÚS 484/2019\nz 11. februára 2020) a bolo len na sťažovateľovi, či zistené nedostatky odstráni alebo nie.\n12. Za významné považoval predseda najvyššieho súdu i to, že senát 5 O poukázal aj\nna skoršie rozhodnutie najvyššieho súdu, v ktorom vyslovil právny názor, že „pokiaľ\nsplnomocniteľ v plnomocenstve udelenom splnomocnencovi aspoň všeobecným spôsobom\nnevymedzí, že plnú moc udeľuje aj na konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch,\npripadne jednoznačne neurčí, že plnú moc udeľuje aj na konanie o mimoriadnych\nopravných prostriedkoch, prípadne jednoznačne neurči, že plnú moc udeľuje na dovolacie\nkonanie iniciované podaním dovolania proti konkrétnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nz takejto plnej moci nie je možné dovodiť, že sa vzťahuje aj na konanie pred dovolacím\nsúdom“ (k tomu pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 7/2017 z 31. mája 2017,\nbod 11), a tiež uviedol, že dovolacie konanie ako konanie o mimoriadnom opravnom\nprostriedku je čiastočne samostatným konaním odlišným od konania na súdoch prvej\na druhej inštancie, čo možno „podporne vyvodiť aj z judikátu č. R 74/2018“.\n13. Podľa názoru predsedu najvyššieho súdu príslušný senát postupoval správne, keď\nuložil súdu prvej inštancie povinnosť, aby vyzval dovolateľa na predloženie splnomocnenia\nna zastupovanie v dovolacom konaní, ktoré by preukazovalo, že sťažovateľ splnomocnil\nadvokáta JUDr. Róberta Selveka na zastupovanie v dovolacom konaní.\n14. V súvislosti s plnomocenstvom doručeným najvyššiemu súdu 25. júla 2019\npredseda najvyššieho súdu uviedol, že predmetné elektronické podanie bolo autorizované\nadvokátom, avšak bez toho, aby došlo ku konverzii prílohy (splnomocnenia) z listinnej\npodoby do podoby elektronickej. Uvádza, že udelenie splnomocnenia je jednostranným\nprávnym úkonom osvedčujúcim oprávnenie splnomocnenca konať v mene splnomocniteľa\nv konaní pred dovolacím súdom, jeho obligatórnou a neopomenuteľnou náležitosťou je\n\n6\n\npodpis splnomocniteľa. Pokiaľ je splnomocnenie predložené súdu elektronicky, je\nnevyhnuté predložiť potvrdenie o zaručenej elektronickej konverzii originálu tohto\nsplnomocnenia do elektronickej podoby (aplikovať ustanovenia zákona o e-Governmente),\npokiaľ samotné podanie neautorizoval kvalifikovaným elektronickým podpisom aj samotný\ndovolateľ (t. j. sťažovateľ). Predseda najvyššieho súdu považuje podanie ústavnej sťažnosti\nza pokus sťažovateľa preniesť na dovolací súd zodpovednosť za pochybenie menovaného\nadvokáta, ktorý si nesplnil svoju povinnosť a nedostatky dovolania neodstránil.\n15. Predseda najvyššieho súdu, poukazujúc na judikatúru ústavného súdu (sp. zn.\nIV. ÚS 342/2018 a sp. zn. IV. ÚS 103/2019), zastáva názor, že v právnej veci sťažovateľa\nneboli splnené podmienky dovolacieho konania vyžadované ustanovením § 429 CSP, preto\njediným dôsledkom bolo odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. e) CSP, a vzhľadom\nna uvedené je toho názoru, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, nemohlo dôjsť k porušeniu označených základných práv\nsťažovateľa.\n16. V súvislosti s doručovaním napadnutého uznesenia a argumentáciou sťažovateľa,\nže bol v dovolacom konaní zastúpený i ďalším právnym zástupcom, advokátskou\nkanceláriou BAK & PARTNERS, s. r. o., predseda najvyššieho súdu uvádza, že táto\nskutočnosť bola pre posúdenie podmienok dovolacieho konania irelevantná, keďže\npredmetná advokátska kancelária podala dovolanie (resp. doplnenie dovolania) až\npo uplynutí lehoty na podanie dovolania (k tomu pozri bod 4 odôvodnenia napadnutého\nuznesenia), a pre posúdenie, či boli splnené podmienky podľa § 429 CSP, je relevantné len\nto, či v čase podania včasného dovolania bol sťažovateľ zastúpený advokátom, ktorý mal\njeho dovolanie spísať. Rovnako za nepodstatnú považuje predseda najvyššieho súdu\nskutočnosť, že v priebehu dovolacieho konania bol advokát JUDr. Róbert Selvek\nvyčiarknutý zo zoznamu advokátov, keďže pre vydanie napadnutého uznesenia bolo\nvýznamné, len či bol menovaný advokát oprávnený na zastupovanie sťažovateľa\nv dovolacom konaní v čase, keď dovolanie spísal. Za irelevantnú považoval predseda\nnajvyššieho súdu aj argumentáciu sťažovateľa, že zaplatil súdny poplatok za dovolanie\nna základe výzvy vydanej súdom prvej inštancie. Ako už bolo uvedené, výlučne najvyšší\n\n7\n\nsúd ako súd dovolací je oprávnený posúdiť, či sú splnené všetky podmienky\npre uskutočnenie dovolacieho prieskumu.\n17. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa pochybenia najvyššieho súdu\npri doručovaní napadnutého uznesenia, bez potreby bližšieho odôvodňovania predseda\nnajvyššieho súdu uviedol, že predmetné uznesenie nedoručoval stranám sporu dovolací súd,\nale súd prvej inštancie.\n18. V závere svojho vyjadrenia predseda najvyššieho súdu uviedol, že ústavnú\nsťažnosť považuje za neopodstatnenú a navrhuje, aby jej ústavný súd nevyhovel. Zároveň\nuviedol, že „netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania“.\n19. Ústavný súd upovedomil podľa § 126 zákona o ústavnom súde obchodnú\nspoločnosť Komerční banka, a. s., Na Příkopě 33, Praha 1, Česká republika, ako zúčastnenú\nosobu v konaní pred ústavným súdom a žalobkyňu v konaní pred najvyšším súdom o prijatí\nústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, zaslal jej sťažnosť a uznesenie o prijatí\nsp. zn. II. ÚS 348/2020 z 27. augusta 2020 na prípadné vyjadrenie v lehote 10 dní\nod doručenia upovedomenia. Zúčastnená osoba sa k ústavnej sťažnosti nevyjadrila.\n20. Ústavný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa vyjadrenie predsedu\nnajvyššieho súdu č. KP 3/2020-425, Nobs 94/2020 zo 17. septembra 2020 na vedomie\na prípadné zaujatie stanoviska a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila, či trvá na konaní\nústneho pojednávania. Právna zástupkyňa sťažovateľa k vyjadreniu predsedu najvyššieho\nsúdu zaujala stanovisko 9. októbra 2020, v ktorom uviedla, že sa nedá nesúhlasiť s tvrdením\nnajvyššieho súdu, že otázka splnenia procesných podmienok pre uskutočnenie dovolacieho\nprieskumu je výlučne v jeho právomoci, avšak zdôraznila, že na druhej strane dovolací súd\nmusí pri posudzovaní, či dovolanie obsahuje zákonom stanovené podmienky, postupovať\nv súlade so zákonnou úpravu. V opačnom prípade by išlo o svojvôľu dovolacieho súdu.\n\n8\n\n21. V súvislosti s posudzovaním plnomocenstva zo 16. júna 2015 najvyšším súdom\nprávna zástupkyňa sťažovateľa uvádza, že pozná rozhodnutie, na ktoré poukázal predseda\nnajvyššieho súdu vo svojom vyjadrení, avšak „nevidí dôvod, prečo by malo podporovať\nnázor dovolacieho súdu, že vyššie uvedené plnomocenstvo nebolo udelené aj na dovolacie\nkonanie“. Uvedené plnomocenstvo bolo podľa jej názoru nepochybne udelené aj\nna dovolacie konanie, keďže bolo udelené aj na podanie opravných prostriedkov, teda\nvšetkých opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov. Táto\nskutočnosť vyplýva nielen z jeho samotného znenia, ale aj z právnej doktríny, resp. právnej\nteórie.\n22. Právna zástupkyňa sťažovateľa uvádza, že najvyšší súd sa vôbec nevyjadril k jej\nargumentácii uplatnenej v ústavnej sťažnosti týkajúcej sa posudzovania plnomocenstva\nz 22. júla 2019 a obmedzil sa na konštatovanie, že plnomocenstvo malo byť predložené\nvo forme dokumentu vytvoreného zaručenou konverziou. Právna zástupkyňa sťažovateľa\npreto zotrváva na svojom tvrdení, že predložiť plnomocenstvo v origináli, resp. vo forme\nzaručenej elektronickej konverzie nevyplýva zo žiadneho platného právneho predpisu, a ak\nbol najvyšší súd toho názoru, že plnomocenstvo je potrebné predložiť v origináli (resp.\nvo forme dokumentu vytvoreného zaručenou konverziou), mal to sťažovateľovi vhodným\nspôsobom oznámiť, čo sa však nestalo. Podľa právnej zástupkyne sťažovateľa nemožno\nmať pochybnosti o udelení plnomocenstva z dôvodu, že „sťažovateľ nikdy žiadnym\nspôsobom neprejavil svoj nesúhlas so spísaním dovolania, naopak sám uhradil súdny\npoplatok za dovolanie, čo možno de facto považovať za prejav vôle smerujúci k podaniu\ndovolania advokátom JUDr. Selvekom“.\n23. Postup dovolacieho súdu v súvislosti s odmietnutím dovolania je podľa názoru\nprávnej zástupkyne sťažovateľa vyjadrením prílišného formalizmu, keď uvedené\nplnomocenstvo (z 22. júla 2019) podľa jeho názoru nespĺňalo formálne náležitosti. Je však\nnepochybné, že sťažovateľ vyjadril jasnú a jednoznačnú vôľu byť v dovolacom konaní\nzastúpený advokátom JUDr. Selvekom.\n\n9\n\n24. S poukazom na uvedené postupoval najvyšší súd podľa právnej zástupkyne\nsťažovateľa\n\nnesprávne,\n\nkeď\n\nvyžadoval\n\npredloženie\n\nosobitného\n\nplnomocenstva\n\nna zastupovanie sťažovateľa aj napriek tomu, že mu JUDr. Selvek ako právny zástupca\nsťažovateľa spolu s dovolaním predložil riadne a platne udelené plnomocenstvo zo 16. júna\n2015. Na základe uvedeného plnomocenstva mal najvyšší súd meritórne rozhodnúť.\nZároveň pri posudzovaní plnomocenstva z 22. júla 2019 v napadnutom uznesení dospel\nk ústavne neakceptovateľnej aplikácii relevantných právnych noriem, čo v konečnom\ndôsledku viedlo k tomu, že sťažovateľovi bola fakticky odňatá možnosť konať pred súdom\na domáhať sa ochrany jeho práv, s čím priamo súvisí porušenie práv sťažovateľa „na\nspravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.\n25. V závere svojho stanoviska právna zástupkyňa sťažovateľa uviedla, že netrvá\nna ústnom pojednávaní ústavného súdu a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n26. Vzhľadom na zhodné oznámenia predsedu najvyššieho súdu a právnej\nzástupkyne sťažovateľa, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie,\nústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho\npojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n27. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n28. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n10\n\n29. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n30. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n31. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n32. Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený\nadvokátom. Dovolanie a iné dodania dovolateľa musia byť spísané advokátom.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným\nsúdom\n33. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\ntreba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n\n11\n\n34. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n35. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným\nspôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).\n36. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť\npreto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení\nnemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.\n37. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred súdom vrátane\ndovolacích konaní, v ktorých sa (popri všeobecných procesných podmienkach) uplatňujú aj\nďalšie, osobitné procesné podmienky dovolacieho konania.\n38. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\n\n12\n\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší\nsúd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n39. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n40. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že\núčastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite,\npričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu\nrešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy\n(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n41. Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základných práv a práva\noznačeného v bode 1 nesprávnym právnym posúdením podmienok dovolacieho konania\nnajvyšším súdom, ktorý aplikoval relevantné právne normy ústavne neakceptovateľným\nspôsobom, formalisticky a v rozpore s ich zmyslom a účelom.\n42. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že dovolací súd napadnutým\nuznesením odmietol dovolanie sťažovateľa podľa § 447 písm. e) CSP pre nesplnenie\nosobitnej podmienky dovolacieho konania, ustanovenej § 429 ods. 1 CSP.\n43. Dovolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dovolanie\nsťažovateľa, uskutočnené v elektronickej podobe, bolo doručené súdu prvej inštancie včas\na bolo autorizované tak, aby spĺňalo zákonné náležitosti riadneho podania. Z elektronickej\ndoručenky osvedčujúcej okolnosti podania dovolania jednoznačne vyplýva, že autorizáciu\n\n13\n\ndokumentu vykonal advokát JUDr. Róbert Selvek. Jeho súčasťou však nebolo\nplnomocenstvo preukazujúce oprávnenie JUDr. Róberta Selveka konať v mene sťažovateľa\nv dovolacom konaní. Keďže nevyhnutnosť právneho zastúpenia je jednou z procesných\npodmienok dovolacieho konania, súd prvej inštancie (na základe pokynu najvyššieho súdu\nz 10. júla 2019) pre vylúčenie akýkoľvek pochybností, či plná moc predložená súdu prvej\ninštancie v základnom konaní (založená v súdnom spise na č. 1. 208) sa vzťahuje aj\nna konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, vyzval advokáta JUDr. Róberta Selveka,\naby predložil súdu plnú moc na zastupovanie sťažovateľa v dovolacom konaní. Dovolací\nsúd uviedol, že v prípade, keď splnomocniteľ v plnomocenstve udelenom splnomocnencovi\naspoň všeobecným spôsobom nevymedzí, že plnú moc udeľuje aj na konanie\no mimoriadnych opravných prostriedkoch, prípadne jednoznačne neurčí, že plnú moc\nudeľuje na dovolacie konanie, iniciované podaním dovolania proti konkrétnemu\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, z takejto plnej moci nie je možné vyvodiť, že sa vzťahuje aj\nna konanie pred dovolacím súdom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Obdo 7/2017 z 31. mája 2017).\n44. V ďalšej časti napadnutého uznesenia najvyšší súd uviedol, že advokát\nJUDr. Róbert Selvek podaním z 25. júla 2019 v podobe elektronického dokumentu\n(mailom) doručil súdu prvej inštancie fotokópiu splnomocnenia, osvedčujúceho existenciu\nprávneho vzťahu zastúpenia medzi dovolateľom (splnomocniteľ) a právnym zástupcom\n(splnomocnenec) v konaní pred dovolacím súdom. Keďže udelenie splnomocnenia je\njednostranným právnym úkonom, osvedčujúcim oprávnenie splnomocnenca (právneho\nzástupcu) konať v mene splnomocniteľa (dovolateľa) v konaní pred dovolacím súdom, jeho\nobligatórnou a neopomenuteľnou náležitosťou je podpis splnomocniteľa (dovolateľa), a to\nbuď v jeho originálnej podobe (ak sa splnomocnenie predkladá v origináli) alebo v podobe\nplatného zaručeného elektronického podpisu (ak sa splnomocnenie predkladá ako\nelektronický dokument prostredníctvom elektronických prostriedkov). V prípade, že\nsplnomocnenie je prostredníctvom elektronických prostriedkov predložené iba vo fotokópii\nbez platného zaručeného elektronického podpisu dovolateľa (splnomocniteľa), je\nnevyhnutné predložiť potvrdenie o zaručenej elektronickej konverzii originálu tohto\n\n14\n\nsplnomocnenia do elektronickej podoby (aplikovať ustanovenia zákona o e-Governmente)\nalebo do 10 dní predložiť súdu originál tohto splnomocnenia (§ 125 ods. 2 CSP).\n45. Dovolací súd, poukazujúc na ustanovenia § 23 ods. 4, § 23 ods. 5 písm. a) a § 35\nods. 1, 2 a 3 písm. a) zákona o e-Governmente, konštatoval, že v danom prípade bolo\nelektronickými prostriedkami súdu prvej inštancie zaslané splnomocnenie udelené\ndovolateľom právnemu zástupcovi iba vo fotokópii, síce s platným zaručeným\nelektronickým podpisom advokáta JUDr. Róberta Selveka, avšak bez platného zaručeného\nelektronického podpisu dovolateľa, ktorý uvedené splnomocnenie udelil, ako aj\nbez potvrdenia o jeho zaručenej elektronickej konverzii a toto splnomocnenie nebolo do\n10 dní od jeho doručenia doplnené ani predložením jeho originálu. Dovolací súd dospel\nk záveru o absencii kvalifikovaného podpisu dovolateľa na ním udelenom splnomocnení\nako\n\njeho\n\nobligatórnej\n\nnáležitosti.\n\nAutorizácia\n\nsplnomocnenia\n\nadvokátom\n\nako\n\nsplnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca,\na teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal. V danom prípade dovolateľ nemá právnické\nvzdelanie a nejde o dovolateľa uvedeného v ustanovení § 429 ods. 2 CSP. Dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie obsahuje riadne poučenie odvolacieho súdu o náležitostiach\ndovolania a potrebe zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní (§ 393 ods. 1 CSP v spojení\ns ustanovením § 429 CSP). Preto najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa podľa § 447\npísm. e) CSP.\n46. Ústavný súd si v súvislosti s námietkou sťažovateľa, týkajúcou sa posúdenia\nplnomocenstva zo 16. júna 2015 dovolacím súdom, vyžiadal spis súdu prvej inštancie\nsp. zn. 1 Cbi 66/2014, ktorého súčasťou je i predmetné plnomocenstvo. Z obsahu\nplnomocenstva, udeleného sťažovateľom advokátovi JUDr. Róbertovi Selvekovi,\nNěmcovej 30, Košice, číslo licencie 5829, vyplýva, že sťažovateľ splnomocňuje\nsplnomocnenca, aby ho „zastupoval v konaní pred súdom v právnej veci..., vedenej na\nOkresnom súde Prešov pod. sp. zn. 1 Cbi/66/2014“ a ďalej aby ho „obhajoval resp. vo\nvšetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované\npísomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával\nsa nárokov, podával opravné prostriedky, vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov\n\n15\n\nprijímal, ich plnenie potvrdzoval, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov\npotrebné osobitné splnomocnenie. Toto splnomocnenie dávam aj v rozsahu práv\na povinností podľa Občianskeho súdneho poriadku, zák. č. 71/1967 Zb. a exekučného\nporiadku.“.\n47. Ústavný súd si je vedomý, že v právnej teórii a praxi sa vyskytujú dva odlišné\nnázory na špecifikáciu plnomocenstva udeleného dovolateľom advokátovi v dovolacom\nkonaní. Prvý z týchto dvoch názorov vyžaduje striktné uvedenie priamo v texte plnej moci,\nže ide o poverenie na zastupovanie v dovolacom konaní, resp. v konaní o mimoriadnych\nopravných prostriedkoch. Tento názor je odôvodnený tvrdením jeho zástancov, že\nplnomocenstvo udelené pre celé konanie podľa § 92 ods. 2 CSP zaniká právoplatnosťou\nrozhodnutia.\n48. Podľa druhého právneho názoru platí, že plnomocenstvo na „celé konanie“,\nresp. plnomocenstvo udelené advokátovi oprávňuje splnomocnenca na všetky úkony\nsplnomocniteľa i po právoplatnosti rozhodnutia, pretože dovolacie konanie nepovažuje\nza samostatné konanie, ale za súčasť konania ako celku. Argumentov svedčiacich\nv prospech tvrdenia, že dovolacie konanie je súčasťou konania vo veci ako celku, je\nniekoľko, pričom medzi najrelevantnejšie možno zaradiť delenie civilného sporového\nkonania právnou teóriou na konanie základné (nachádzacie) a vykonávacie; základné\nkonanie sa ďalej delí na konanie prvoinštančné a opravné, pričom dovolacie konanie je\nkonaním opravným, pretože jeho cieľom je dosiahnuť opravu napadnutého rozhodnutia.\nĎalší argument prináša, naopak, súdna prax a súvisí s rozhodovaním o náhrade trov\nkonania. Ak by sa dovolacie konanie chápalo ako samostatné konanie, ktoré nesúvisí\ns predchádzajúcim konaním, bol by povinný rozhodnúť o trovách dovolacieho konania\nnajvyšší súd i v prípade, ak by vec vrátil súdu nižšej inštancie. Taktiež právna úprava\npoplatku za dovolanie je nastavená tak, že vo veciach poplatku za dovolanie rozhoduje súd\nprvej inštancie, na účet ktorého sa uvedený poplatok i platí. Za ďalší argument v prospech\n„celistvosti“ prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania považuje ústavný súd\nnázor, vychádzajúci zo znenia § 92 ods. 2 CSP, podľa ktorého splnomocnenie udelené\nna celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca,\n\n16\n\nktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže\nv konaní urobiť strana. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že plnomocenstvo zaniká odvolaním\nzo strany splnomocniteľa alebo výpoveďou zo strany zástupcu, nezaniká právoplatnosťou\nrozhodnutia súdu. Majúc na zreteli účel základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu,\nktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti, ústavný súd si osvojil právny názor\no celistvosti súdneho konania, ktorého súčasťou sú aj opravné konania, a teda i dovolacie\nkonania.\n49. Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy v materiálnom právnom\nštáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu a identifikácia jej obsahu\n(II. ÚS 171/05). V tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na svoju doterajšiu judikatúru,\ntýkajúcu sa interpretácie právnych predpisov, podľa ktorej ako ústavne nesúladné\n(porušujúce základné práva sťažovateľa) hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov,\nv ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08,\nIV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd\nČeskej republiky napr. III. ÚS 150/99). Ústavný súd už tiež vyslovil, že k výkladu právnych\npredpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani\nv prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu\na účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010).\n50. Ústavný súd poukazuje na to, že plnomocenstvo zo 16. júna 2015 je\nplnomocenstvom udeleným advokátovi, a hoci nie je špecifikované výslovne aj\nna dovolacie konanie, expressis verbis sa v ňom uvádza, že splnomocniteľ zmocňuje\nsplnomocnenca okrem iného i na „podávanie opravných prostriedkov“, a „to všetko i vtedy,\nkeď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie“. Za ústavne udržateľný\npovažuje ústavný súd taký výklad, podľa ktorého pojem opravné prostriedky zhŕňa tak\nriadne, ako i mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré nepochybne radíme i dovolanie.\nOpačný výklad by podľa názoru ústavného súdu hraničil s právnym formalizmom na úkor\nochrany práv sporových strán, poskytovanej všeobecnými súdmi. V súlade s už uvedeným\ndospel ústavný súd k záveru, že plnomocenstvo zo 16. júna 2015 zodpovedá požiadavkám\n\n17\n\nriadne udeleného plnomocenstva sťažovateľom advokátovi i na zastupovanie v dovolacom\nkonaní, bolo udelené platne, nebolo odvolané sťažovateľom ani vypovedané advokátom.\nÚmysel dať sa v dovolacom konaní zastúpiť menovaným advokátom napokon vyplýva\ni z konania dovolateľa, ktorý zaplatil osobne poplatok za podanie dovolania. Podľa názoru\nústavného súdu je právne posúdenie predmetného plnomocenstva dovolacím súdom\nv okolnostiach\n\nposudzovanej\n\nveci\n\nnesprávne,\n\nústavne\n\nneakceptovateľné,\n\npretože\n\nnezodpovedá požiadavkám materiálnej ochrany zákonnosti v takom rozsahu, aby bola\nstrane sporu zaručená spravodlivá ochrana jej práv.\n51. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, týkajúcou sa postupu dovolacieho súdu,\nktorý z dôvodu odstránenia pochybností, čo sa týka plnomocenstva zo 16. júna 2015, vyzval\nadvokáta JUDr. Selveka (prostredníctvom súdu prvej inštancie) na predloženie osobitného\nplnomocenstva na dovolacie konanie, ústavný súd uvádza, že vo všeobecnosti ide o bežný\nprocesný postup, sledujúci cieľ napraviť odstrániteľný nedostatok podmienky konania,\nspočívajúci v nedostatkoch udelenej, resp. súdu predloženej plnej moci. O takýto prípad\nvšak v posudzovanej veci vzhľadom na už uvedený právny názor ústavného súdu nešlo.\n52. V ďalšej časti svojho prieskumu sa ústavný súd zameral na posúdenie\nplnomocenstva z 22. júla 2019, na ktoré dovolací súd neprihliadal v dôsledku jeho\nformálnych nedostatkov. Z vyžiadaného spisového materiálu, poskytnutého prvoinštančným\nsúdom, ústavný súd zistil, že plnomocenstvo z 22. júla 2019 bolo súdu prvej inštancie\ndoručené elektronicky – mailom 25. júla 2019, ktorý bol podpísaný zaručeným\nelektronickým podpisom advokáta JUDr. Selveka. Keďže jeho obsah nebol najvyšším\nsúdom spochybnený, zameral sa ústavný súd na posúdenie jeho formálnych náležitostí.\nPri posudzovaní formálnych náležitostí je dôležité si ujasniť, o aký druh podania v danom\nprípade ide, pretože právna úprava logicky kladie vyššie požiadavky na podania vo veci\nsamej (demonštratívne uvedené v § 123 CSP) ako na iné podania, ktoré nie sú podaniami\nvo veci samej.\n53. Formu splnomocnenia ustanovuje § 92 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že\nsplnomocnenie musí mať písomnú formu. Táto písomná forma môže mať listinnú, alebo\n\n18\n\nelektronickú podobu. Právna teória a prax sa zhoduje v názore, že na elektronickú podobu\npísomného splnomocnenia sa analogicky aplikujú pravidlá pre elektronickú podobu podaní\nvo veci samej v zmysle § 125 ods. 2 CSP, čo považuje ústavný súd vzhľadom na význam\na procesné účinky zastúpenia za opodstatnenú požiadavku (sp. zn. IV. ÚS 342/2018\na sp. zn. IV. ÚS 103/2019).\n54. Z § 125 ods. 2 CSP vyplýva, že podanie vo veci samej, urobené v elektronickej\npodobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, treba dodatočne doručiť v listinnej\npodobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa\ndodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva.\n55. Ústavný súd zastáva názor, že splnomocnenie sťažovateľa z 22. júla 2019\ndoručené súdu prvej inštancie mailom 25. júla 2019 nespĺňalo formálne náležitosti a nebolo\nv dodatočnej lehote doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované\npodľa osobitného predpisu (predovšetkým ustanovenia § 23 ods. 5, § 35 a § 36 ods. 3\nzákona o e-Governmente). K argumentácii sťažovateľa a k jeho právnemu názoru je\npotrebné dodať, že otázka spôsobu autorizácie splnomocnenia je zodpovedaná ustáleným\nspôsobom, a to aj v judikatúre ústavného súdu (napr. I. ÚS 353/2018, III. ÚS 271/2018,\nI. ÚS 180/2019). Námietky sťažovateľa v súvislosti s nesprávnym výkladom relevantných\nprávnych ustanovení vo vzťahu k posudzovaniu formálnych náležitostí splnomocnenia\nz 22. júla 2019 preto považuje ústavný súd za neopodstatnené. Výklad aplikovaných\nprávnych noriem dovolacím súdom pokladá ústavný súd síce za rigidný, ale za ústavne\nkonformný, nepopierajúci ich účel a význam.\n56. V súvislosti s ďalšou námietkou sťažovateľa, spočívajúcou v nesprávnom\nprocesnom postupe dovolacieho súdu, ktorý doručil napadnuté uznesenie priamo\nsťažovateľovi, ústavný súd poznamenáva, že medzi namietaným porušením označených\npráv sťažovateľa a postupom dovolacieho súdu nie je príčinná súvislosť, keďže doručovanie\npísomného vyhotovenia napadnutého uznesenia realizoval súd prvej inštancie. Vzhľadom\n\n19\n\nna uvedený nedostatok príčinnej súvislosti považuje ústavný súd túto námietku sťažovateľa\nza zjavne neopodstatnenú.\n57. Sumarizujúc už uvedené, ústavný súd konštatuje, že za dôvodnú považoval\nvýlučne námietku sťažovateľa súvisiacu s posudzovaním splnomocnenia sťažovateľa\nzo 16. júna 2015, pričom z už uvedených záverov ústavného súdu vyplýva, že výklad\nrelevantnej právnej úpravy najvyšším súdom je v tomto prípade celkom zjavne\nformalistický a ústavne neakceptovateľný, pretože nezodpovedá požiadavkám materiálnej\nochrany zákonnosti v takom rozsahu, aby bola strane sporu zaručená spravodlivá ochrana\njej práv.\n58. V dôsledku uvedeného nedostatku poskytnutej súdnej ochrany zo strany\nnajvyššieho súdu, ktorá nezodpovedá právu sťažovateľa na ústavne konformný výklad\na aplikáciu zákonných noriem v jeho právnej veci ako významných súčastí práva na súdnu\nochranu a spravodlivý proces, ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1 tohto nálezu).\n59. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 46 ods. 2 ústavy, ústavný súd konštatuje, že\npredmetný článok ústavy upravuje právo na prístup k súdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán\nverejnej správy. Ide skôr o kompetenčné ustanovenie určujúce, kedy súdna moc preskúmava\nrozhodnutia verejnej správy, ako o ustanovenie zakladajúce základné právo. To je\nv skutočnosti priznané už v čl. 46 ods. 1 ústavy. V okolnostiach posudzovanej veci ústavný\nsúd konštatuje, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nie je výsledkom preskúmania,\nresp. nepreskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy súdnou mocou, preto nevidí\npríčinnú súvislosť medzi namietaným porušením čl. 46 ods. 2 ústavy a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd tejto časti ústavnej\nsťažnosti nevyhovel (výrok 4 tohto nálezu).\n60. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 133 ods. 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli\n\n20\n\nporušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n61. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu (predovšetkým dôvody\nuvedené v bodoch 47 až 50), bolo pre dovŕšenie ochrany porušených práv potrebné využiť\naj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde, a preto ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vrátil\nmu vec na ďalšie konanie (výrok 2 tohto nálezu).\n62. Pri rozhodovaní o opravnom prostriedku sťažovateľa bude povinnosťou\nnajvyššieho súdu náležite posúdiť splnenie podmienok pre uskutočnenie dovolacieho\nkonania, relevantné právne ustanovenia vyložiť ústavne konformným spôsobom, a následne\njasne a zrozumiteľne odôvodniť právne závery, ku ktorým dospel a na ktorých založil svoje\nrozhodnutie.\n63. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV.\nNáhrada trov konania\n64. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n65. Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré\nmu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.\n\n21\n\n66. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho\nspisu. Pri určovaní odmeny za dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu\nzastupovania a podanie ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €,\nkeďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych\nslužieb za rok 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 177 €. Takto\nstanovená odmena spolu s režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje\nsumu 187,62 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2020, čo za dva úkony predstavuje sumu\n375,24 €. Uvedená suma bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18\nods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov. Pokiaľ ide o ďalší úkon právnej služby – vyjadrenie k stanovisku\nnajvyššieho súdu zo 17. septembra 2020, ústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp.\nústavnoprávne relevantné skutočnosti, ktoré by neboli obsiahnuté v samotnej ústavnej\nsťažnosti, preto odmenu za uvedený úkon nepriznal. Ústavný súd teda priznal úspešnému\nsťažovateľovi náhradu trov konania v sume 450,29 € (výrok 3 tohto nálezu).\n67. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia\nposlednému z účastníkov konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zastúpenie, zastupovanie-povinné právne zastúpenie", "dovolanie-dovolacie konanie", "výklad (interpretácia)-formalistický", "plnomocenstvo, splnomocnenie-udelenie", "dovolanie-dovolacie konanie", "autorizácia", "plnomocenstvo, splnomocnenie-udelenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Obdo/59/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:06daa691-0450-41bf-9a4c-8bff7118998d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.484.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 484/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 484/2019 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.484.2019.1"}, {"guid": "ussr:294cc06c-de7d-43f3-8465-dba93cdc1ddb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.103.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.103.2019.1"}, {"guid": "ussr:87cfb7ca-04f9-48ee-8025-25d6cb4a92fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.180.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 180/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 180/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.180.2019.1"}, {"guid": "ussr:cd820c16-14e4-4391-a338-297316c28550", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.353.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 353/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 353/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.353.2018.1"}, {"guid": "ussr:496e039b-2ca3-4e04-91c4-8bd693e0008c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.271.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 271/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.271.2018.1"}, {"guid": "ussr:a03d561b-938e-486e-8e0a-c75775621c78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.342.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.342.2018.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2012 z 2. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 163/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 163/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "817a5bfe-5d00-4306-b355-8d9244eef16b:bd7231fb-86f7-4c95-911d-40a514338c2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoKR/6/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoKR/6/2016 z 26. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/817a5bfe-5d00-4306-b355-8d9244eef16b:bd7231fb-86f7-4c95-911d-40a514338c2e"}, {"guid": "085a9bca-5129-4111-8916-31143bbd9e7e:b0be62b9-a315-4749-aaab-15a0ff74e591", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cbi/66/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Cbi/66/2014 z 14. 3. 2016", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2016-03-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/085a9bca-5129-4111-8916-31143bbd9e7e:b0be62b9-a315-4749-aaab-15a0ff74e591"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7dca73bd-8032-4b3c-85c8-b6f9f1481aa2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.599.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 599/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 599/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.599.2025.1"}, {"guid": "ussr:d04029b3-cc21-463e-871e-0d9bf1a81a3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.427.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 427/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 427/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.427.2025.1"}, {"guid": "ussr:fc7209b3-b34a-4470-8239-00a37ef47c5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.306.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.306.2025.1"}, {"guid": "ussr:552a1f3f-c81e-4d73-8218-a1d7913c7599", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.48.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 48/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 48/2023 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.48.2023.1"}, {"guid": "ussr:fe04cf04-9a4a-4e22-8c40-f1dbb95df137", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.78.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.78.2022.2"}, {"guid": "ussr:08bd6ed0-8a8f-46e7-aa3e-caaeb1b12e40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.651.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 651/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 651/2021 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.651.2021.1"}, {"guid": "3e69a68d-613c-4a4d-8a19-ce72fb03b0b5:a416bd2c-860c-4ca9-8dc4-2ad18551f5ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1718202243.1", "spisova_znacka": "2CdoOs/2/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoOs/2/2026 z 27. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1718202243.1"}, {"guid": "f697b4d7-aefb-4ebb-9ea4-e95c9590b0bb:bc468d77-73c5-4966-bccd-e51799ba72c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1316217411.1", "spisova_znacka": "2CdoPr/4/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoPr/4/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1316217411.1"}, {"guid": "c1f4058f-e5e7-40fd-97d0-9c6a5905b835:18b8d348-a2d9-426f-b3c2-0424593f36ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1521201248.1", "spisova_znacka": "4Obdo/23/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/23/2024 z 18. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1521201248.1"}, {"guid": "ffaf24fa-4291-4692-a418-9983fcb7009d:54120160-0409-4d19-9ba8-5b5615006194", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.1", "spisova_znacka": "1VCdo/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/7/2025 z 16. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.1"}, {"guid": "bf8fb2c7-8c96-487a-898d-0694f6f062f3:0dfd32e8-976e-4557-a67e-da1c45fb4549", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1217217986.1", "spisova_znacka": "3Obdo/36/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/36/2024 z 2. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1217217986.1"}, {"guid": "8375518b-440d-46c2-a977-4786b1cbeb66:14bbf03e-c32a-4745-bbc3-99f0e55e6da1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.2", "spisova_znacka": "5Cdo/61/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/61/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.2"}, {"guid": "f0227c6b-5a39-4f34-9baa-a0177a284120:071b0c6d-2325-490e-bac2-1b1523d8c876", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3816203380.1", "spisova_znacka": "5Obdo/3/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/3/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3816203380.1"}, {"guid": "23603d03-1df1-4636-8647-d64c20e361f4:053ec635-91b6-4140-8e14-9967f46c06fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200230.1", "spisova_znacka": "1Sfk/18/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/18/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200230.1"}, {"guid": "34d51b4d-089c-4501-8b2d-4ff735a1cacb:8e8a4557-394f-4bdb-a08d-f88b37f06028", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200426.1", "spisova_znacka": "3Stk/21/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/21/2022 z 30. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200426.1"}, {"guid": "b3032e90-1f17-475f-ad17-28737dfd3474:7ebbb9cc-1052-4080-9d56-763a21b5d2ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201751.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/67/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/67/2020 z 23. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201751.1"}, {"guid": "d37eac02-5bd0-4398-a1e4-39079da07e83:eea3180b-ccc3-4c66-aa88-b3342429474f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5123204726.1", "spisova_znacka": "8CoPr/2/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoPr/2/2024 z 25. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5123204726.1"}]}