{"guid": "ussr:934d131e-06b5-4914-aece-8d248afc5743", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.342.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 342/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 342/2020 z 24. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. septembra 2020, sp. zn. II. ÚS 342/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.342.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-1", "nazov": "čl. 4 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-3", "nazov": "čl. 4 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-4", "nazov": "čl. 4 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/934d131e-06b5-4914-aece-8d248afc5743", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.342.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.342.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.342.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 342/2020-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Digital\nPark III, Einsteinova 19, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Rastislav\nHanulák, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 24 Cb 108/2014\nz 18. februára 2020 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\n, na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II\nsp. zn. 24 Cb 108/2014 z 18. februára 2020 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 24 Cb 108/2014 z 18. februára\n2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Obchodnej spoločnosti\n\n, p r i z n á v a náhradu\n\ntrov konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov),\nktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu\nadvokátskej kancelárie Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Digital Park III,\nEinsteinova 19, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia navrhovateľa\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2020\ndoručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala\n\nporušenie čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nčl. 4 ods. 1, 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, na rovnosť\núčastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 3 listiny a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 24 Cb 108/2014 z 13. januára 2020 (ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho\núradníka“) a 18. februára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že je žalovanou v konaní vedenom\npred okresným súdom pod sp. zn. 24 Cb 108/2014 o zaplatenie sumy 363 357,09 €\ns príslušenstvom. Okresný súd o označenej žalobe rozhodol medzitýmnym rozsudkom\nz 15. februára 2018, proti ktorému podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4 Cob 80/2018 z 19. septembra 2019.\n2\n\nSťažovateľka nespokojná s označeným rozsudkom odvolacieho súdu podala proti nemu\ndovolanie.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nprostredníctvom\n\nvyššieho\n\nsúdneho\n\núradníka\n\nvyzval\n\n11. decembra 2019 sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v sume\n43 602 €. Následne vyšší súdny úradník v označenej veci vydal uznesenie o zastavení\ndovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Proti uzneseniu vyššieho súdneho\núradníka podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým\nuznesením tak, že ju zamietol.\n3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd nesprávne vyrubil\npoplatok za podané dovolanie, keďže išlo o medzitýmny rozsudok, navyše namieta aj to,\nže ho vyrubil v nesprávnej výške. Okresný súd nesprávne vec posúdil, ak uznesením\nvyššieho súdneho úradníka, následne potvrdeným napadnutým uznesením, dovolacie\nkonanie zastavil, keďže v zmysle argumentácie sťažovateľky nebol daný dôvod\nna zastavenie dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľka tvrdí,\nže súdny poplatok sa za dovolanie smerujúce proti medzitýmnemu rozsudku odvolacieho\nsúdu neplatí, pretože ho nemožno považovať za rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc zo svojej\nsťažnostnej argumentácie, je sťažovateľka toho názoru, že napadnutým uznesením vyššieho\nsúdneho úradníka a následne napadnutým uznesením, ktoré považuje za exces, došlo\nk porušeniu jej označených práv. Napadnuté uznesenia okresného súdu považuje za ústavne\nneakceptovateľné, arbitrárne a v konečnom dôsledku majúce za následok odmietnutia\nprístupu k súdu, a tým aj k súdnej ochrane.\n4. Sťažovateľka v závere svojej ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd o nej\nrozhodol nálezom, ktorým vysloví:\n„1. Základné právo Sťažovateľa na právnu istotu a legitímne očakávanie\npodľa článku 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 4 ods. 1, 3 a 4\nListiny základných práv a slobôd porušené bolo.\n2. Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd postupom Okresného súdu porušené bolo.\n3\n\n3. Základné právo Sťažovateľa na rovnosť s ostatnými účastníkmi konania podľa\nčlánku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 37 ods. 3 Listiny základných\npráv a slobôd postupom Okresného súdu porušené bolo.\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Okresného súdu Bratislava II\nč. k. 24 Cb/108/2014-705 zo dňa 18. 02. 2020 spolu s Uznesením Okresného súdu\nBratislava II č. k. 24 Cb/108/2014-693 zo dňa 13. 01. 2020 a vec vracia Okresnému súdu\nBratislava II na ďalšie konanie.\n5. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy konania v sume\n2.786,18 EUR....“\n5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 342/2019-18 zo 7. júla 2020 prijal ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky v rozsahu vymedzenom v záhlaví tohto nálezu na ďalšie konanie.\n6. Následne ústavný súd 14. júla 2020 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej\nstránke prijatej ústavnej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n7. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 29. júla 2020. Okresný\nsúd v podstatnom uviedol:\n„... Zákon o súdnych poplatkoch nerieši situáciu, keď je podané dovolanie\nvoči medzitýmnemu rozsudku. Nevyrubovanie súdneho poplatku sa týka len odvolania\nvoči medzitýmnemu rozsudku, nie dovolania. Súd je viazaný pri určovaní súdneho poplatku\nzákonom. Nie je možné nevyrubiť súdny poplatok ak zákon neurčuje oslobodenie\nod súdneho poplatku, čo v prípade dovolania voči medzitýmnemu rozsudku nie je určené.\nAk by súd uvedenú skutočnosť ignoroval a analogicky by uplatnil poznámku č. 4 k položke\nč. 1 uvedenú v sadzobníku, mohol by spôsobiť škodu štátu. Súd je názoru, že podaním\ndovolania vznikla žalovanému poplatková povinnosť. Súd nemohol aplikovať vyššie uvedenú\npoznámku, nakoľko tá sa týka len odvolacieho konania. Keďže v dovolacom konaní nie je\n4\n\nupravené nevyrubovanie súdneho poplatku za dovolanie voči medzitýmnemu rozsudku,\ntak súd poplatok musel vyrubiť, a to v súlade s ustanovením § 6 ods. 2 zákona o súdnych\npoplatkoch. Tak aj súd spravil a zo základného poplatku stanovil dvojnásobnú výšku.\nPokiaľ ide o námietku maximálnej výšky súdneho poplatku vo výške 33.193,50 Eur, tak tu\nsúd uvádza, že jeho námietka je nedôvodná, nakoľko v prípade, ak by bol súdny poplatok\nv súdnom konaní na prvej inštancii v maximálnej výške, tak súd ho musí aj tak v dovolaní\nzvýšiť na dvojnásobok sumy uvedenej v sadzobníku, t. j. ak zo sadzobníka vyplýva\nmaximálny súdny poplatok v sume 33.193,50 Eur, aj v takom prípade je potrebné aplikovať\nustanovenie § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch a zvýšiť súdny poplatok o dvojnásobok.\nNámietka žalovaného, že súdny poplatok mal byť vyrubený uznesením je nesprávna.\nUznesením sa vyrubuje súdny poplatok len keď je ho potrebné dať na vymáhanie.\nAk je následkom nezaplatenia súdneho poplatku zastavenie konania, tak súdny poplatok sa\nvyrubuje výzvou s poučením o možnosti zastaviť konanie. Nesprávne uvedenie služby\nv príkaze na úhradu tiež nie je dôvodom na vyhovenie sťažnosti. Uvedený názov služby\nv príkaze na úhradu bol uvedený taký, pretože tak je nastavený program, cez ktorý súdy\ngenerujú príkazy na úhradu. V samotnej výzve je uvedené, za čo je súdny poplatok\nvyrubený. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 03. 2020.\nPodľa názoru súdu, tento podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil svoje rozhodnutie,\nktoré podoprel príslušnými ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch a teda nejde\no arbitrárne rozhodnutie, ktoré by popieralo zásady civilného procesu a už vôbec, ktoré by\npopieralo základné práva a slobody sťažovateľa. Poplatková povinnosť vyplýva priamo\nzo zákonných ustanovení, pričom súd nie je oprávnený v zmysle zákona nevyrubiť súdny\npoplatok, avšak má možnosť oslobodiť od platenia súdnych poplatkov na žiadosť strany\nv konaní (skutočnosť ktorá v konaní nenastala). Na základe uvedeného súd považuje\nústavnú sťažnosť žalovaného za nedôvodnú a popierajúcu zmysel zákona o súdnych\npoplatkoch.“\n8. V závere svojho vyjadrenia okresný súd vyjadril súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v predmetnej veci.\n\n5\n\n9. Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu v lehote určenej\nústavným súdom nevyjadril. Ústavný súd však zároveň konštatuje, že sťažovateľka\nuž v samotnej sťažnosti vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.\n10. Ústavný súd listom zo 14. júla 2020 upovedomil aj obchodnú spoločnosť\n, ako zúčastnenú\nosobu o možnosti vyjadriť sa k prijatej sťažnosti sťažovateľky, na ktorú však zúčastnená\nosoba v určenej lehote a ani následne nereagovala.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nstanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava, teoretické a judikatúrne východiská ústavného súdu\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne...\n6\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n15. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n16. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľky, ústavný súd konštatuje,\nže zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09). Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony,\na preto preskúmava len to, či orgán verejnej moci ten-ktorý zákon nevyložil spôsobom,\nktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo\nomyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav (II. ÚS 348/08).\n17. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky, alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy.\n18. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv\n7\n\nna súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať\ntak, aby bola právu, ktorého porušenie sa tvrdí, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,\nktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4\nústavy v spojení s čl. 51 ústavy).\n19. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,\nku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.\nVšeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať\nv občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02,\nII. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n20. Spôsob výkladu právnej normy v konkrétnom prípade je ústavne súladný vtedy,\nak ani jeho zovšeobecnenie do podoby všeobecne uplatňovaného pravidla (ktoré by bolo\nsúčasťou všeobecne formulovanej právnej normy) a následné uplatňovanie by neviedlo\nv iných situáciách, resp. okolnostiach k porušeniu základných práv. Uplatňovanie tohto\nprincípu pri posudzovaní ústavnosti výkladu právnej normy zabezpečuje, aby ústavný súd\nako ústavne súladný „neschválil“ spôsob výkladu právnej normy, použitie ktorého by\nv iných okolnostiach viedlo k porušeniu základných práv (m. m. I. ÚS 236/06, známe tiež\nako Schumannova veta).\n21. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj v danej veci. Z týchto hľadísk preto posudzoval ústavný súd aj sťažovateľkou\nnapadnuté uznesenie okresného súdu.\n\n8\n\nIV.\nPrávne posúdenie veci\n22. Okresný súd výrok svojho napadnutého uznesenia odôvodnil tým, že „Vyšší\nsúdny úradník postupoval v konaní správne, keď aplikoval ustanovenie § 6 ods. 2 zákona\no súdnych poplatkoch a vyrubil súdny poplatok za podané dovolanie vo výške dvojnásobku\npoplatku ustanoveného v sadzobníku. Sadzobník obsahuje poznámku, podľa ktorej sa\nnepripúšťa, aby sa vyruboval súdny poplatok za odvolanie voči medzitýmnemu rozsudku.\nZákon o súdnych poplatkoch nerieši situáciu, keď je podané dovolanie voči medzitýmnemu\nrozsudku. Nevyrubovanie súdneho poplatku sa týka len odvolania voči medzitýmnemu\nrozsudku, nie dovolania. Súd je viazaný pri určovaní súdneho poplatku zákonom. Nie je\nmožné nevyrubiť súdny poplatok ak zákon neurčuje oslobodenie od súdneho poplatku,\nčo v prípade dovolania voči medzitýmnemu rozsudku nie je určené. Ak by súd uvedenú\nskutočnosť ignoroval a analogicky by uplatnil poznámku č. 4 k položke č. 1 uvedenú\nv sadzobníku, mohol by spôsobiť škodu štátu. Súd je názoru, že podaním dovolania vznikla\nžalovanému poplatková povinnosť.“ (bod 12 odôvodnenia napadnutého uznesenia).\n23. Ústavný súd už vyslovil, že všeobecným súdom nemožno tolerovať\npri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej\nnespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale\nmôže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,\nsystematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii\nprávnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len\nv slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch\nprávneho štátu (m. m. I. ÚS 155/2017).\n24. Z pohľadu ústavnoprávneho teda treba určiť povahu prípadov, v ktorých\nnesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie\nzákladných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady,\nv ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých\nnoriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých\n9\n\nsa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady\nsvojvoľnej aplikácie jednoduchého práva (m. m. I. ÚS 331/09, I. ÚS 316/2011). Inými\nslovami, v prípadoch posudzovania individuálnych sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nnie je úlohou ústavného súdu preskúmavať príslušné právne predpisy a prax in abstracto,\nale obmedziť sa, nakoľko je to len možné, na posúdenie konkrétneho prípadu na účely\nzistenia, či spôsob, akým boli uvedené predpisy aplikované alebo sa dotkli sťažovateľa,\nviedol k porušeniu ústavy a príslušných medzinárodných zmlúv.\n25. Podľa § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 71/1992 Zb.“) ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým\nkonanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom\nkonaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie a kasačnú sťažnosť sa vyberá vo výške\ndvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.\n26. Z citácie tohto ustanovenia teda vyplýva, že pokiaľ zákon hovorí o konaní, má\nna zreteli celé konanie v príslušnom stupni a nie rozhodovanie o jednej z viacerých\nprocesných otázok v rámci konania na jednom stupni.\n27. Pod pojmom „vec sama“, treba z funkčného hľadiska vnímať rozhodnutia, ktoré\nsa týkajú merita veci, podstaty sporu, resp. samotného žalovaného nároku. Rozhodnutiami\nvo veci samej sú teda rozhodnutia, ktorými sa vyčerpá samotný predmet konania.\n28. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd pri vyrubovaní súdneho poplatku\nvychádzal výlučne z gramatického výkladu predmetného ustanovenia § 6 ods. 2 zákon\nč. 71/1992 Zb. a výnimky uvedenej v poznámke č. 4 k položke 1 sadzobníka súdnych\npoplatkov, v zmysle ktorej z odvolania proti rozsudku, ktorým rozhodol len o základe\npredmetu konania sa poplatok neplatí. Okresný súd konštatoval, že zákon č. 71/1992 Zb.\nvyslovene rieši len situáciu, kď sa neplatí poplatok za podanie opravného prostriedku proti\ntzv. medzitýmnemu rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru,\n\n10\n\nže dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o medzitýmnom rozsudku\npodlieha poplatkovej povinnosti.\n29. Ústavný súd považuje tento právny záver okresného súdu za vecne nesprávny\na porušujúci označené práva sťažovateľky. Okresný súd si rozhodnutie o základe konania\n(tzv. medzitýmny rozsudok, pozn.) stotožnil s rozhodnutím vo veci samej. S týmto právnym\nposúdením nie je možné sa stotožniť. Zákonodarca pri koncipovaní úkonov, resp. konaní,\nktoré podliehajú poplatkovej povinnosti, si uvedomil, že existuje osobitná skupina\nrozhodnutí, ktoré nemožno vyslovene považovať za procesné rozhodnutia, ale ani\nza rozhodnutia vo veci samej, čo vyjadril aj v poznámke č. 4 k položke 1 sadzobníka\nsúdnych poplatkov. Je pravdou, že poznámka č. 4 výslovne stanovuje, že poplatok sa neplatí\nz odvolania proti tzv. medzitýmnemu rozsudku, avšak z ústavnoprávneho hľadiska\nneexistuje právne relevantný dôvod na to, aby tento princíp nebol uplatnený aj v rámci\nnadväzujúceho opravného prostriedku, ktorým je dovolanie. Ani okresný súd žiaden\nrelevantný dôvod v tomto smere neprodukoval, len sa odvolal na to, že zákon takýto postup\nneumožňuje, keďže ho výslovne neustanovuje.\n30. Poplatok v posudzovanom prípade bol zaplatený podaním návrhu, teda\nrozhodovanie na súde prvej inštancie bolo kryté zaplateným súdnym poplatkom. Okresný\nsúd (zatiaľ) rozhodol medzitýmnym rozsudkom, pričom ide skôr o výnimočný postup\nv rámci rozhodovania súdu o veci (pozri § 212 a § 214 CSP). Samotný § 212 ods. 2 CSP\npreferuje rozhodovanie formou konečného rozsudku, ktorým sa má rozhodnúť o celej\nprejednávanej veci.\n31. Z povahy medzitýmneho rozsudku vyplýva, že nie je vyčerpaný predmet konania,\npretože sa rozhoduje len o základe predmetu konania. Z uvedeného dôvodu ho\nz materiálneho hľadiska pre účely vyrubovania súdneho poplatku nemožno považovať ani\nza rozhodnutie vo veci samej, pretože hoci sa právoplatne rozhodne o základe úplatného\nnároku (či tu právo je alebo nie), konanie pokračuje a končí v poradí ďalším rozsudkom,\nktorým sa vyčerpá predmet konania.\n\n11\n\n32. V okolnostiach veci samotný neštandardný postup okresného súdu, teda taký,\nktorý nemožno pripísať na ťarchu sťažovateľky, by v okolnostiach veci mohol znamenať to,\nže by mohla byť znevýhodnená v dôsledku postupu okresného súdu, a to tým, že by musela\npri dovolaní proti konečnému rozsudku vo veci samej platiť poplatok za dovolanie ešte raz.\nTakisto je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že pokiaľ sa na odvolacom súde teda\nza konanie súdu druhej inštancie pri rozhodovaní o opravnom prostriedku smerujúceho proti\nmedzitímnemu rozsudku súdny poplatok neplatí, pri dovolaní sa vyberá dvojnásobok\npoplatku za konanie na jednej inštancii, čo v okolnostiach predstavuje 0. Nie je možné\nargumentovať tým, že na prvej inštancii bol zaplatený súdny poplatok za návrh (a preto\ntreba vychádzať z poplatkovej povinnosti v konaní pred súdom prvej inštancie), pretože\nv čase podania návrhu sťažovateľka nemohla vedieť, že súd prvej inštancie rozhodne\nmedzitýmnym rozsudkom, pričom zaplatený súdny poplatok sa vzťahuje na konanie\na rozhodnutie vo veci samej, teda okresný súd aj po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku\nbude rozhodovať tak, aby vyčerpal celý predmet konania.\n33. Ústavný súd po preskúmaní veci je nútený konštatovať, že závery okresného súdu\nsú arbitrárne, prejavom formalistického postupu, ktorým sa za použitia sofistikovanej\nargumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť, ktorá v okolnostiach veci vyústila\naž do odopretia prístupu k súdu (zastavenie konania o dovolaní sťažovateľky).\n34. O zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia v súvislosti\ns právnym posúdením veci možno hovoriť spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí takú\ninterpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, že dôvody, na ktorých je založené\nsúdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej\na právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore\ns princípmi spravodlivosti (m. m. III. ÚS 502/2011, III. ÚS 104/2013).\n35. Ústavný súd už viackrát vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že výklad\nrelevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom\ndôsledku nielen zmaril účel súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane\n\n12\n\nz dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi konania,\nktorý sa tejto ochrany domáha (napr. III. ÚS 2/2015, II. ÚS 675/2016).\n36. Ústavný súd na základe uvedených dôvodov považuje prístup okresného súdu\na odôvodnenie napadnutého uznesenia za prípad denegatio iustitie. Okresný súd sa\npri rozhodovaní danej veci neriadil zásadami právneho štátu a uprednostnil formalizmus\nrozhodovania, ktorý povýšil nad zmysel súdnej ochrany, v rámci ktorej sa sťažovateľka\ndomáhala svojich práv, a čo malo za následok porušenie jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že\nnapadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky\n(bod 1 výroku nálezu).\n37. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že napadnutým uznesením okresného\nsúdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky, napadnuté uznesenie okresného\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).\n38. V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Okresný súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV.\nTrovy konania\n39. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\nPrávny zástupca sťažovateľky si nárok na náhradu trov konania uplatnil.\n\n13\n\n40. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho\nspisu. Odmenu priznal za dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania,\npodanie sťažnosti (vykonané v roku 2020), vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.\nOdmena za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) predstavuje sumu 177 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom\n10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 €, t. j. za dva úkony 375,24 €, ktoré\nsa vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca je aj platcom dane z pridanej hodnoty,\nzvyšujú o 20 %. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom tak, ako to\nvyplýva zo súdneho spisu, predstavujú sumu 450,29 €. Ústavný súd preto úspešnej\nsťažovateľke priznal náhradu trov konania v sume 450,29 € (bod 3 výroku nálezu).\n41. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. septembra 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-sadzobník", "dovolanie-dovolacie konanie", "konanie-zastavenie", "arbitrárnosť", "poplatok-nezaplatenie", "poplatok-súdny", "rozsudok-medzitýmny", "arbitrárnosť", "rozsudok-medzitýmny", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "poplatok-súdny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "konanie-splnenie podmienok konania", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "24Cb/108/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d65c90ed-6c97-410b-abf1-20f713e9aea6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.342.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 342/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 342/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.342.2019.2"}, {"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1"}, {"guid": "ussr:9e3e4b65-f063-4fae-8d3d-96f99e8e538c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e3e4b65-f063-4fae-8d3d-96f99e8e538c"}, {"guid": "ussr:79490062-6622-42da-bdea-e45dd0e15ec1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2011 z 6. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-06", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:79490062-6622-42da-bdea-e45dd0e15ec1"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "547df917-ec16-49f5-ac2c-867858c98487:d32b3aac-d004-486a-8505-9307cca2264c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1214214087.2", "spisova_znacka": "4Cob/80/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/80/2018 z 18. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1214214087.2"}, {"guid": "4704a82d-d4e1-451b-a57f-eff659952b20:a8736134-035f-4599-8225-f921d608898c", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Cb/108/2014", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 24Cb/108/2014 z 10. 6. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2014-06-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4704a82d-d4e1-451b-a57f-eff659952b20:a8736134-035f-4599-8225-f921d608898c"}], "citovane_v": []}