{"guid": "ussr:bd8da0fe-cf6c-497f-bb8b-39a9837469f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.333.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 333/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 333/2020 z 7. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2020, sp. zn. II. ÚS 333/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.333.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "nazov": "čl. 51 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bd8da0fe-cf6c-497f-bb8b-39a9837469f4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.333.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.333.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.333.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 333/2020-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval námietku zaujatosti\n,\na vyhlásenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Miloša Maďara k tejto námietke\nv konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 357/2020 a takto\nrozhodol:\nSudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Miloš Maďar n i e j e v y l ú č e n ý\nz konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky\npod sp. zn. Rvp 357/2020.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a vyhlásenie o námietke zaujatosti\n1.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\naj\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nvedie\n\npod sp. zn. Rvp 357/2020 konanie o ústavnej sťažnosti\n(ďalej len\n„sťažovateľ“), vo veci podaného návrhu na obnovu konania proti uzneseniu ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 10/2014 z 23. januára 2014 na základe rozsudku Európskeho súdu pre ľudské\n\npráva (ďalej aj ,,ESĽP“) v prípade\n\nproti Slovenskej republike z 12. novembra 2019\n\nk sťažnosti č. 45084/14. Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 24. marca 2020\nvzniesol námietku zaujatosti proti sudcovi Milošovi Maďarovi, v ktorej uviedol, že podľa\njeho názoru nemôže uvedený sudca rozhodovať o návrhu na povolenie obnovy konania,\nkeďže vo veci „vraždy\n\n“ v minulosti zastupoval osobu\n\n, ktorý si\n\nvraždu objednal. Vec napadla I. senátu ústavného súdu, ktorého je spomínaný sudca\nčlenom. Sudcom spravodajcom v danej veci je sudca Rastislav Kaššák.\n2. Sudca I. senátu ústavného súdu Miloš Maďar oznámením z 24. júna 2020 v súlade\ns ustanovením § 49 ods. 4 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) v reakcii na vznesenú námietku sťažovateľa predsedovi\nústavného súdu oznámil: „je pravdou, že som ako advokát vykonával práva a povinnosti\nobhajcu/ splnomocnenca/ právneho zástupcu\n\nv konaniach, ktoré\n\nprebiehali pred viacerými orgánmi verejnej moci.\nSúčasne ale uvádzam, že v trestnom konaní, ktorého sa týka návrh\nna obnovu konania pred ústavným súdom, som nebol činný pre\nako advokát a neposkytoval som mu v tejto súvislosti právne služby.\nRovnako som nebol ani obhajcom\n\nv čase, keď bol tento\n\nprávoplatne odsúdený za objednávku vraždy poškodeného\nv súvislosti s ktorým žiada\npričom pripomínam, že\n\n(teda za skutok,\n\no obnovu konania pred ústavným súdom),\nbol za uvedený skutok stíhaný a súdený v inom\n\ntrestnom konaní ako navrhovateľ. Obhajobu\n\nsom prevzal až o niekoľko\n\nrokov neskôr.\nKu vzájomnému osobnému vzťahu medzi\n\na\n\nsa neviem vyjadriť. Nikdy som nebol prítomný ich spoločnému kontaktu\nv žiadnom konaní, v ktorom som poskytoval právne služby\n\n, či pri inej\n\npríležitosti.\nS ohľadom na vyššie popísané skutočnosti subjektívne nevidím žiadny dôvod na to,\naby navrhovateľom presadzovanému náhľadu na posudzovanie mojej nestrannosti bolo\n2\n\nučinené zadosť. Advokát ako obhajca zastupuje svojho klienta a presadzuje jeho záujmy,\nnie záujmy vlastné, pričom koná v mene klienta a podľa jeho pokynov. Subjektívne sa\naj preto cítim nezaujatý, bez akéhokoľvek bremena (v pozitívnom aj negatívnom zmysle)\nvo vzťahu k slobode môjho rozhodovania.\nZ pohľadu objektívneho však nemožno ignorovať, že sudca síce môže byť subjektívne\nnestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným\npochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie alebo vzhľadom na jeho pomer\nk veci, účastníkom konania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Inými slovami,\nnemožno neprihliadnuť na tzv. teóriu zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne\nnestranný, ale sa musí ako taký javiť aj objektívne v očiach účastníkov konania\n(II. ÚS 285/2015 z 3. septembra 2015). Vyvážene však konštatujem, že nemožno v tejto\nsúvislosti úplne prehliadať ani náhľad sťažovateľa, ktorý pokiaľ má s mojim bývalým\nklientom zlý osobný vzťah (čo nedokážem objektívne overiť), môže sa subjektívne pre neho\ntakáto situácia javiť, že vo svetle takýchto okolností môže byť ohrozené nestranné\na spravodlivé prejednanie jeho veci pred ústavným súdom. Faktom aj napriek tomu zostáva,\nže subjektívny náhľad účastníka konania o nedostatku nestrannosti môže byť podnetom k jej\nskúmaniu, k rozhodovaniu o tejto otázke však musí dôjsť výlučne na základe objektívneho\nhľadiska. Za objektívne však v tejto súvislosti nemožno považovať, pokiaľ sa okolnosti\nnestrannosti sudcu posudzujú iba na základe vnímania účastníka konania, ale je tak nutné\nučiniť na základe zodpovedného a starostlivého posúdenia, či reálne existujú rozumné\nobjektívne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že sudca je v danej\nveci voči účastníkom konania nestranný. Preskúmanie a následné vyhodnotenie týchto\nokolností ponechávam na úvahu príslušnému senátu Ústavného súdu..., ktorého rozhodnutie\nsom pripravený rešpektovať.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n3. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu\nústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v § 49 až § 52.\n3\n\n4. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený\nz konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom\nkonania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho\nnezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú\nv postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní\nv iných veciach na ústavnom súde.\n5. Podľa § 50 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu môže\nsám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej\ndôvody.\n6. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie\nv senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného\nsúdu určený rozvrhom práce.\n7. Podľa § 22 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je povinný\nchrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka, práv občana a princípy demokratického\na právneho štátu.\n8. Podľa § 22 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je pri výkone\nsvojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi\na medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom.\n9. Podľa § 23 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je povinný\nvykonávať svoju funkciu svedomite a zdržať sa pri jej výkone i v občianskom živote\nkonania, ktoré môže narušiť alebo ohroziť vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému\nsúdu a vážnosť funkcie sudcu ústavného súdu.\n4\n\n10. Podľa § 23 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je povinný\nzdržať sa výkonu funkcie, zamestnania alebo činnosti nezlučiteľnej s výkonom funkcie\nsudcu ústavného súdu (§ 20 ods. 1).\n11. Podľa čl. IV bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 o vylúčení sudcu\npri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje\na) prvý senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov štvrtého\nsenátu,\nb) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,\nc) tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu,\nd) štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n12. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej\npodstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti\nči predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.\nRozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú\npovinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.\n13. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva\nna nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul ESĽP\ndve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov\n(porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska\nv. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012).\n14. Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované\nrovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti\n5\n\nsudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić\nv. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri\nobjektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP\nz 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod\nna obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je\nrozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne\nodôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP\nz 25. 6. 1992, bod 51).\n15. Z citovaných ustanovení § 22 a § 23 zákona o ústavnom súde je zrejmé, že sudca\nústavného súdu je v určitej miere obmedzený vo svojej slobode chovať sa podľa svojej\nľubovôle, nechať sa viesť svojimi emóciami a byť ovplyvnený vzťahmi k iným ľuďom.\nZmyslom a účelom takéhoto obmedzenia je na jednej strane dosiahnutie primeraného\nodstupu sudcu ústavného súdu od vecí, o ktorých rozhoduje, a tiež i toho, že sa\nrozhodovacia činnosť sudcov ústavného súdu bude javiť ako uvážlivá, nezaujatá, schopná\nposúdiť vec bez stranenia niektorému z účastníkov.\n16. Z § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde tiež vyplýva, že tri druhy vzťahov môžu\nvyvolávať pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu – jeho pomer k veci,\nk účastníkom konania, k zúčastnenej osobe alebo k ich zástupcom. Hoci to z právnej úpravy\nexplicitne nevyplýva, z povahy veci je zrejmé, že tieto vzťahy majú zostupnú tendenciu,\npokiaľ ide o spôsobilosť vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu\ns následkom jeho vylúčenia z konania a rozhodovania veci. Vzťah s najväčším potenciálom\nvyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu je pomer k veci, na opačnom konci spektra bude\nnepochybne pomer k právnemu zástupcovi účastníka konania a napokon pomer k právnemu\nzástupcovi zúčastnenej osoby (porovnaj uznesenia Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. II. ÚS 808/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. II. ÚS 2127/2014 z 22. októbra 2014).\n17. Ústavný súd preskúmal dôvody námietky zaujatosti a tiež vyhlásenie sudcu\nI. senátu ústavného súdu a konštatuje, že k veci samej (návrhu sťažovateľa na obnovu\n6\n\nkonania pred ústavným súdom) alebo k sťažovateľovi ako účastníkovi konania sudca\nI. senátu ústavného súdu Miloš Maďar nemá žiaden pomer a súčasne nebol ani predtým\nv čase rozhodovania ako advokát činný vo vzťahu k namietanej osobe. Súčasne vyhlásil,\nže subjektívne sa necíti byť v tejto veci zaujatý.\n18. Obdobne pri skúmaní nestrannosti (objektívny test nestrannosti) u sudcu\nústavného súdu Miloša Maďara tiež z pohľadu nestranného pozorovateľa neexistuje taká\nzistiteľná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala vznik objektívnej pochybnosti o predpojatosti\nsudcu v tejto veci.\n19. Vzhľadom na uvedené II. senát ústavného súdu dospel k záveru, že pri aplikovaní\nsubjektívneho a objektívneho testu okolnosti nezistil skutočnosti na vylúčenie sudcu\nústavného súdu Miloša Maďara z prejednania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa\n\nvo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 357/2020, a preto rozhodol\n\ntak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2020\nĽuboš Szigeti\nsenátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["§ 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:89394539-c8e6-4617-804f-bfe0a49a279f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.285.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.285.2015.2"}, {"guid": "ussr:e5e73274-898a-4f76-9ca2-b0d06450dd67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 10/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 10/2014 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5e73274-898a-4f76-9ca2-b0d06450dd67"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1ff0bb65-a83b-4544-8a38-1954985f2cd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.380.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2020 z 20. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.380.2020.1"}]}