{"guid": "ussr:18ae4a1c-93de-45c4-8f00-61dfad4581e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.331.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 331/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 331/2020 z 7. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2020, sp. zn. II. ÚS 331/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.331.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/18ae4a1c-93de-45c4-8f00-61dfad4581e1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.331.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.331.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.331.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 331/2020-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, vo veci namietaného\n\nporušenia základných práv vlastniť majetok a na súdnu a inú právnu ochranu a podnikať\na uskutočňovať inú zárobkovú činnosť uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n5 S 107/2018 z 3. apríla 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2020\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv vlastniť\nmajetok, na súdnu a inú právnu ochranu a podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť\n[bez bližšieho označenia článkov Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)], ako aj\n\npráva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) tiež bez bližšieho označenia príslušného článku dohovoru uznesením\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 S 107/2018 z 3. apríla 2020\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorým krajský súd zamietol jej sťažnosť proti uzneseniu\ntohto súdu z 24. októbra 2019. Týmto uznesením krajský súd vyrubil sťažovateľke\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok za spracovanie kasačnej sťažnosti z 3. septembra 2019\nv listinnej podobe vo výške 20 € podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je\nprílohou zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych\npoplatkoch“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka\nje advokátkou zastupujúcou žalobcu (\n\n,\n\n) proti žalovaným v 1. až 8. rade\n\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, ktoré skončilo\nvydaním prvostupňového rozhodnutia tak, že krajský súd rozsudkom sp. zn. 5 S 107/2018\nz 2. júla 2019 žalobu žalobcu zamietol.\n3. Sťažovateľka navrhla citované rozhodnutie krajského súdu zrušiť, pretože\nvyrubenie súdneho poplatku považuje na neoprávnené. Je advokátkou, ktorá nemá\naktivovanú elektronickú schránku a povinnosť aktivovať ju jej ako fyzickej osobe\nnevyplýva zo žiadneho predpisu.\n4. Sťažovateľka nesúhlasí s odôvodnením krajského súdu uvedeným v napadnutom\nuznesení, pretože krajský súd podľa nej dospel k nesprávnemu výkladu príslušných\nustanovení (§ 82l ods. 3) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a zákona\nč. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“).\n\n2\n\n5. Zásadným omylom, ktorého sa súdy vrátane ústavného súdu dopúšťajú, je tvrdenie\nsťažovateľky, že bola pre advokátov zavedená všeobecná povinnosť komunikovať\nv elektronickej podobe v § 82l ods. 3 zákona o súdoch s tým, že nerozlišujú osoby\ns aktivovanou a neaktivovanou elektronickou schránkou. Vyslovuje svoj názor, ktorý\npovažuje za jedine správny, že „povinnosť komunikovať cez elektronickú schránku\nvyplývajúca pre advokátov z ustanovenia § 821 ods. 3 zákona o súdoch sa vzťahuje na tých\nadvokátov, ktorí majú elektronickú schránku aktivovanú a nevzťahuje sa na advokátov,\nktorí elektronickú schránku aktivovanú nemajú. Ak totiž nedôjde k jej aktivácii, nie je možné\ncez elektronickú schránku komunikovať.“.\n6. V zmysle uvedeného by sťažovateľka nemala byť ani poplatníkom podľa § 2\nods. 1 písm. f) zákona o súdnych poplatkoch.\n7. V petite sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd ústavnú sťažnosť „pripustil\nna ďalšie konanie“ a následne nálezom vyslovil, že „jej práva porušené boli“. Požaduje aj\nzrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu a tiež jeho predchádzajúceho uznesenia\nz 24. októbra 2019.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\n10. V súlade s čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n12. V súlade s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa § 34 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak je navrhovateľ advokátom, nemusí\nbyť v konaní zastúpený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Predmetom konania ústavného súdu je rozhodovanie o namietanom porušení\nzákladných práv „vlastniť majetok, na súdnu a inú právnu ochranu, podnikať\na uskutočňovať inú zárobkovú činnosť“, ku ktorému malo podľa sťažovateľky dôjsť\nnapadnutým uznesením, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť smerujúca proti uzneseniu\n\n4\n\nkrajského súdu vo veci uloženia povinnosti zaplatiť za spracovanie podania v listinnej\npodobe súdny poplatok v sume 20 € podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov\nv spojení s § 2 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych poplatkoch. Podľa krajského súdu boli pre\nvyrubenie súdneho poplatku splnené podmienky, keďže na sťažovateľku sa ako\nna advokátku podľa príslušných právnych predpisov vzťahuje povinnosť doručovať podania\nsúdu do elektronickej schránky a podanie v konkrétnej veci urobila v listinnej forme.\n15. Sťažovateľka opätovne a opakovane nastoľuje ústavnému súdu svoj výklad\nzákona o súdoch a súvisiacich zákonov (obdobne ako v prípade v jej veci vedenej pod\nsp. zn. III. ÚS 41/2020, v ktorej ústavný súd jej ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú uznesením zo 4. februára 2020, pozn.).\n16. Ústavný súd (bez toho, aby sa zaoberal podrobne jej námietkami a výkladom\nprávnych noriem) už iba poukazuje na svoje odôvodnenie v bodoch 23 až 36 v citovanom\nuznesení, ktoré je vzhľadom na rovnakú právnu argumentáciu a totožnosť sťažnostných\nnámietok použiteľné aj v tomto konaní. Súčasne na tomto názore nič nemieni zmeniť, hoci\nsťažovateľka sa s ním, ako aj s výkladom všeobecných súdov nestotožňuje. Krajský súd\nv tejto veci v závere jasne a zrozumiteľne v bode 25 uzavrel, že: „Z jazykového výkladu,\nzmyslu a účelu predmetného ustanovenia (mal na mysli § 821 ods. 3 zákona o súdoch, pozn.\nústavného súdu) je nepochybné, že advokáti sú povinní mať aktivovanú elektronickú\nschránku a používať ju na doručovanie podaní a komunikáciu so súdom. Uvedená\npovinnosť sa vzťahuje aj na sťažovateľku, a to odo dňa 01.07.2018.“\n17. Podľa názoru ústavného súdu je napadnuté uznesenie krajského súdu založené\nna právnych záveroch, ktoré majú oporu v aplikovaných právnych normách, je aj dostatočne\nodôvodnené, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietol opakovane z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (obdobne ako\nv jej veci sp. zn. III. ÚS 41/2020 a v iných podobných prípadoch I. ÚS 186/2019,\nI. ÚS 11/2020).\n\n5\n\n18. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi\nuplatnenými sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti už nezaoberal, hoci neprehliadol, že táto\nústavná\n\nsťažnosť\n\nvykazuje neurčitý\n\na nevykonateľný petit\n\na tiež\n\nnedostatočné\n\na kvalifikované označenia základných práv, ktorých porušenie namieta, podľa príslušných\nčlánkov ústavy a dohovoru.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "aplikácia právnych noriem", "poplatok-súdny", "advokát, advokácia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:000b56b8-ac1a-4e00-82ba-d41dc33782a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.41.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.41.2020.1"}, {"guid": "ussr:ed0372c3-1875-4e9a-87ff-82114066d826", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.11.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 11/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.11.2020.1"}, {"guid": "ussr:33646ec8-47bb-4a80-91c7-d28afae8cea1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.186.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 186/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.186.2019.1"}], "citovane_v": []}