{"guid": "ussr:35c7e2ac-02f9-47f0-86c3-02e6a00c19e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.330.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 330/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 330/2019 z 9. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 330/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.330.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-06-09", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/35c7e2ac-02f9-47f0-86c3-02e6a00c19e5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.330.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.330.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.330.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 330/2019-57\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť mesta\nStará Ľubovňa, Obchodná 1, Stará Ľubovňa, IČO 00 330 167, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Mgr. Štefan Rybovič, s. r. o., Budovateľská 36, Stará Ľubovňa, v mene ktorej\nkoná advokát Mgr. Štefan Rybovič, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 2 Co 102/2018 z 29. mája 2019 vo výroku o náhrade trov\nodvolacieho konania a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti mesta Stará Ľubovňa n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť mesta Stará Ľubovňa, Obchodná 1, Stará\n\nĽubovňa, IČO 00 330 167 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“)\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Prešove\n\n(ďalej\n\naj\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 2 Co 102/2018 z 29. mája 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok/napadnuté\nrozhodnutie“) vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalovanou stranou\nv spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom Okresný súd Stará\nĽubovňa (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 5 C 245/2013 z 12. februára 2018\nrozhodol tak, že žalobu zamietol a sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Rozhodnutie okresného súdu napadol žalobca v zákonnej lehote\nodvolaním.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie a nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania. Svoje\nrozhodnutie v súvislosti s výrokom o trovách odvolacieho konania odôvodnil tým,\nže s ohľadom na výsledok odvolacieho konania žalobca nemá právo na náhradu trov\na žalovaný, teda sťažovateľ, si náhradu trov odvolacieho konania nežiadal priznať.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že krajský súd napadnutým rozsudkom\nvo výroku o nepriznaní trov odvolacieho konania porušil jeho základné právo na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa názoru sťažovateľa v zmysle platnej právnej\núpravy všeobecné súdy majú povinnosť rozhodnúť o veci samej, ale aj povinnosť rozhodnúť\no trovách konania: „Platí teda premisa, že právo na náhradu trov konania vzniká zo zákona\na nemožno ho strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila.“ Aj pre rozhodovanie\nodvolacieho súdu platí zásada, že súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania\nbez návrhu a podstatný je spôsob, ako odvolací súd rozhodol o opravnom prostriedku:\n„Vo všeobecnosti, ak odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci\nsamej, ako aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie,\nrozhodne len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, t.j. o nároku na náhradu trov\nkonania, ktoré vznikli v súvislosti s podaním opravného prostriedku v odvolacom konaní.“\n\n2\n\nPodľa sťažovateľa je napadnuté rozhodnutie krajského súdu v súvislosti s trovami\nodvolacieho konania neodôvodnené a arbitrárne, pretože krajský súd nesprávne\ninterpretoval § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Keďže sťažovateľ mal v súdnom spore plný\núspech, mala sa mu priznať aj celá náhrada trov konania. Na podporu svojej argumentácie\npoukázal na viaceré rozhodnutia ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“).\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo Mesta Stará Ľubovňa, so sídlom Obchodná č. 1, Stará Ľubovňa,\nIČO: 00 330 167, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na jeho právo na spravodlivé súdne konanie Rozsudkom Krajského súdu v Prešove,\nzo dňa 29.05.2019, sp. zn.: 2 Co/102/2018, porušené boli.\nRozsudok Krajského súdu v Prešove, zo dňa 29.05.2019, sp. zn.: 2 Co/102/2018,\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nMestu Stará Ľubovňa, so sídlom Obchodná č. 1, Stará Ľubovňa, IČO: 00 330 167,\npriznáva náhradu trov konania v sume 346,26 EUR... ktorú je Krajský súd v Prešove\npovinný zaplatiť na účet Advokátskej kancelárie Mgr. Štefan Rybovič, s. r. o., do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. II. ÚS 330/2019-15 zo 7. novembra 2019 ju podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa\n6. Ústavný súd podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde predložil prijatú ústavnú\nsťažnosť účastníkom konania na vyjadrenie a podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde\n3\n\núčastníkov konania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia s upustením\nod ústneho pojednávania.\n7. Predsedníčka krajského súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila\nk ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. Spr 657/19 z 27. decembra 2019, v ktorom uviedla, že\nsa nestotožňuje s dôvodnosťou podanej ústavnej sťažnosti a považuje ju za neopodstatnenú.\nPodľa jej názoru krajský súd konal v medziach svojej právomoci, jeho úvahy napísané\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické a majú\noporu v obsahu spisového materiálu. S odkazom na obsah zákonného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy predsedníčka krajského súdu uviedla, že napadnuté rozhodnutie vo výroku\no náhrade trov odvolacieho konania je zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne, a preto nie je\ndôvod na vyslovenie porušenia označeného základného práva sťažovateľa, pričom\npoukázala aj na konštantnú judikatúru ústavného súdu.\nK vyjadreniu bolo priložené aj vyjadrenie predsedníčky senátu odvolacieho súdu,\nktorá vo veci zopakovala podstatu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu\na uviedla, že krajský súd „pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z tzv. zásady\núspechu vo veci, v zmysle ktorej strane, ktorá mala úspech vo veci sa prizná náhrada trov\nproti strane neúspešnej. Keďže žalovaný náhradu trov odvolacieho konania nežiadal\npriznať a žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemal právo na náhradu trov,\nodvolací súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania stranám.“.\nV uvedenom prípise predsedníčka krajského súdu zároveň vyjadrila súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania v danej veci.\n8. V úvode vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľa, ktoré bolo ústavnému súdu\ndoručené 6. februára 2020, právny zástupca uviedol, že so sťažovateľom netrvajú\nna prejednaní veci na ústnom pojednávaní, a vyjadril v danej veci súhlas na upustenie\nod ústneho pojednávania. V reakcii na vyjadrenie krajského súdu právny zástupca\nsťažovateľa uviedol, že je preňho „nelogické a nepochopiteľné tvrdenie, že keďže žalovaný\nnáhradu trov odvolacieho konania nežiadal priznať a žalobca vzhľadom na výsledok\nodvolacieho konania nemal právo na náhradu trov, odvolací súd rozhodol o nepriznaní\nnáhrady trov odvolacieho konania stranám.\n4\n\n... Ak Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie III. (tretím) výrokom\nrozsudku zo dňa 12.02.2018, sp. zn.: 5C/245/2013, rozhodol tak, že žalovaný (sťažovateľ)\nmá proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že výšku trov\nkonania určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej a následne Krajský\nsúd v Prešove ako súd odvolací I. (prvým) výrokom rozsudku zo dňa 29.05.2019,\nsp. zn.: 2Co/102/2018, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, tak podľa nášho názoru nikto\nrozumne uvažujúci nemôže pochybovať o tom, že žalovaný (sťažovateľ) mal úspech\nv rozsahu 100 % aj v odvolacom konaní.“.\nV ďalšom vyjadrení právny zástupca sťažovateľa zopakoval argumenty uvedené\nv odôvodnení ústavnej sťažnosti a poukázal na tie isté rozhodnutia ústavného súdu\na najvyššieho súdu na podporu svojej argumentácie.\nNa záver vyjadrenia právny zástupca navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol,\nže základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy „a jeho právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd“ boli napadnutým rozsudkom krajského súdu porušené, aby ústavný súd napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi\nnáhradu trov konania v sume 533,88 €.\n9. O prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 6\nzákona o ústavnom súde bola listom z 12. februára 2020 upovedomená aj zúčastnená osoba,\nt. j. žalobca\n\n.\n\nVyjadrenie zúčastnenej osoby bolo ústavnému súdu doručené 3. marca 2020. Zúčastnená\nosoba vo vyjadrení vyjadrila súhlas s napadnutým rozhodnutím krajského súdu v časti\no trovách konania, ktoré je v tejto časti síce odôvodnené stroho, ale podľa jej názoru\ndostatočne, a nevedie k záveru o porušení označeného základného práva na súdnu ochranu.\nPodľa názoru zúčastnenej osoby je podaná ústavná sťažnosť nepresvedčivá, sťažovateľ\ncituje príslušné ustanovenia ústavy a Civilného sporového poriadku bez toho, aby ich\nakýmkoľvek spôsobom dával do súvislosti s namietaným porušením základného práva.\nTaktiež cituje judikatúru, ktorá má potvrdzovať jeho právny názor bez toho,\naby akýmkoľvek spôsobom konkretizoval, akým spôsobom sa dané rozhodnutia vzťahujú\nna predmetnú vec. Navyše citované rozhodnutia najvyššieho súdu vychádzajú z odlišnej\n5\n\nprávnej úpravy, ktorá bola obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku a nie je totožná\ns právnou úpravou Civilného sporového poriadku. Pokiaľ ide o citované rozhodnutia\nústavného súdu a najvyššieho súdu, tieto podľa názoru zúčastnenej osoby riešia odlišnú\nproblematiku vo vzťahu k náhrade trov konania a na danú vec nie sú aplikovateľné.\nZúčastnená osoba odkázala na ustálenú rozhodovaciu prax ústavného súdu o trovách\nkonania a zastáva názor, že v danej veci nejde o výnimočný exces v postupe krajského súdu\na záveroch napadnutého rozhodnutia. Na základe toho navrhuje ústavnú sťažnosť\nodmietnuť.\n10. Ústavnému súdu bol 10. marca 2020 doručený list právneho zástupcu sťažovateľa\noznačený ako „Vyjadrenie a vyčíslenie trov právneho zastúpenia advokátom sťažovateľa“,\nv ktorom uviedol, že sťažovateľ mu doručil tri znalecké posudky, ktorých predmetom je\nurčenie hodnoty nehnuteľností, v konaní o ktorých určenie vlastníckeho práva bolo\nrozhodnuté aj napadnutým rozsudkom krajského súdu, pričom „hodnota týchto\nnehnuteľností je agregovane vo výške: 1.529.038,-EUR“.\nNásledne právny zástupca sťažovateľa s poukazom na viaceré ustanovenia vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a po vyčíslení\ntrov právneho zastúpenia z hodnoty predmetu konania (už uvedenej ceny nehnuteľností,\npozn.) za celkove štyri právne úkony tam vymenované upravil petit ústavnej sťažnosti tak,\nže žiada, aby ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 13 964,56 €.\n11. Ústavný súd 6. mája 2020 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa v lehote\n14 dní od doručenia výzvy, vyjadril k stanovisku zúčastnenej osoby. Po uplynutí určenej\nlehoty právny zástupca sťažovateľa doručil 29. mája 2020 ústavnému súdu svoje vyjadrenie,\nv ktorom v podstatnom uviedol, že sa v plnom rozsahu „pridržiavame našich\npredchádzajúcich písomných podaní...\nNaďalej zotrvávame na našom právnom názore, že odôvodnenie napadnutého\nrozsudku Krajského súdu v Prešove pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, nie je\ndostatočné.\n\n6\n\nPokiaľ v našej ústavnej sťažnosti citujeme ustanovenia určitých právnych predpisov,\ntie sa týkajú, resp. súvisia s právnou kvalifikáciou.\nĎalej trváme na našom právnom názore, že základné právo sťažovateľa... Rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove, zo dňa 29.05.2019, sp. zn.: 2Co/102/2018, boli porušené\na citovaná judikatúra, vrátane judikatúry Ústavného súdu Českej republiky, ktorá\npotvrdzuje tento právny názor je aplikovateľná aj na aktuálnu procesnoprávnu úpravu,\nkonkrétne ustanovenia Civilného sporového poriadku... keďže sa jedná o elementárne\npostuláty ochrany ústavnosti.\nNesúhlasíme s tvrdením zúčastnenej osoby, výklad § 396 ods. 1 v spojení\ns ustanoveniami § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý poskytol Krajský súd\nv Prešove podľa nás predstavuje výklad contra legem a nie je možné ho považovať\nza ústavne akceptovateľný.“.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n13. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek\ntrestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť\nmôžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného\nporiadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú\nzáujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu\npovažovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti,\nverejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.\nPodľa druhého odseku každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje\nza nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.\nPodľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má minimálne\npráva uvedené pod písm. a) až e) tohto ustanovenia.\n17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej\núspechu vo veci.\nPodľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa\npoužijú aj na odvolacie konanie.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n18. Z petitu prijatej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý\n\n8\n\nje neodôvodnený a arbitrárny, keďže mu v rozpore s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP\nnepriznal nárok na trovy odvolacieho konania.\n19. Ústavný súd sa pred vlastným meritórnym prieskumom napadnutého rozsudku\nkrajského súdu musel vysporiadať s podaním sťažovateľa doručeným mu 6. februára 2020.\nV tomto podaní sťažovateľ okrem repliky k vyjadreniu krajského súdu z 27. decembra 2019\nnavrhol „rozšíriť“ petit ústavnej sťažnosti tak, aby ústavný súd rozhodol okrem vyslovenia\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj o porušení jeho práva\n„na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd“.\n20. Ústavný súd poukazuje na to, že v konaní pred ústavným súdom sa vylučuje\nmožnosť navrhovateľa meniť predmet konania vymedzený v uznesení o prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie (II. ÚS 55/98, I. ÚS 6/02, I. ÚS 157/02). V tejto súvislosti vzhľadom\nna to, že v uznesení č. k. II. ÚS 330/2019-15 zo 7. novembra 2019 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu navrhovaného vyslovenia porušenia základného\npráva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako to sťažovateľ formuloval v petite ústavnej\nsťažnosti, pri meritórnom prerokovávaní predloženej ústavnej sťažnosti neprihliadal už\nústavný súd na podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu 6. februára 2020 v časti\nvyslovenia aj porušenia práva na spravodlivé súdne konanie (kde navyše absentuje\nkonkrétne ustanovenie príslušného článku dohovoru, pozn.).\n21. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy).\n22. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasné a zrozumiteľné odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\n9\n\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04).\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov\nuvádzaných účastníkom konania, a preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\n23. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy;\nnapr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01).\n24. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n25. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\n10\n\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n26. Ústavný súd nespochybňuje, že za určitých okolností možno k záveru o porušení\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy dôjsť aj v súvislosti\ns námietkami sťažovateľov smerujúcimi proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného\nsúdu o náhrade trov súdneho konania. Vo všeobecnosti však platí, že rozhodnutie o náhrade\ntrov konania nedosahuje spravidla samo osebe intenzitu predstavujúcu možnosť vyslovenia\nporušenia základných práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek sa môže účastníka konania\nciteľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky\nvo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickej, postupuje nanajvýš\nzdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne,\nnapr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces)\nextrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (II. ÚS 78/03,\nII. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011, IV. ÚS 192/2014,\nII. ÚS 137/2018).\n27. Na druhej strane ústavný súd vyslovil, že rozhodovanie o trovách konania\npred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov. V tom sú vyjadrené atribúty ich\nnezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne podrobnejšie\npreskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov\nkonania by, vychádzajúc z uvedeného, mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len\nv prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo\ndôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá\nby v sebe zahŕňala črty svojvôle (II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09, I. ÚS 119/2012,\nIII. ÚS 151/2013 a pod.).\n28. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06)\nkaždý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku Slovenskej\n11\n\nrepubliky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala\na boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej a platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n29. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (II. ÚS 122/05).\n30. Uvedené zásady súvisiace s odôvodnením súdneho rozhodnutia, vzťahu\nústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti a prístupu ústavného súdu\nk posudzovaniu porušenia základných práv rozhodnutím všeobecného súdu o náhrade trov\nsúdneho konania, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu,\nboli relevantné aj v danej veci, a preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj\nsťažovateľom napadnutú časť rozsudku krajského súdu.\n31. Úlohou ústavného súdu bolo preskúmať, či požadované limity spravodlivého\nsúdneho konania boli v prípade sťažovateľa dodržané a či sa náležité posúdenie jeho veci\nodrazilo v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní relevantných otázok, teda aj v náležitom\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia o trovách odvolacieho konania.\n32. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu v spojení s priebehom súdneho konania vo veci sťažovateľa, sťažnostnou\nargumentáciou, ako aj obsahom vyjadrenia krajského súdu k ústavnej sťažnosti\na stanoviskom sťažovateľa k tomuto vyjadreniu sústredil svoju pozornosť na posúdenie\nmožnosti porušenia označeného základného práva sťažovateľa v príčinnej súvislosti\ns nedostatočným (nesprávnym) či arbitrárnym odôvodnením napadnutej časti rozsudku\nkrajského súdu a nesprávnou aplikáciou § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v konaní o nároku\nna náhradu trov odvolacieho konania.\n\n12\n\n33. Krajský súd v odôvodnení napadnutej časti rozsudku uviedol, že o trovách\nodvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,\na konštatoval, že s ohľadom na výsledok odvolacieho konania žalobca nemá právo\nna náhradu trov a žalovaný, teda sťažovateľ, náhradu trov tohto štádia konania nežiadal\npriznať.\n34. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd v ňom síce stručne,\nale napriek tomu dostatočne jasne vysvetlil svoj postoj k spornej otázke priznania nároku\nna náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na jeho ne/uplatnenie sťažovateľom\nv rámci odvolacieho konania. Aplikácia príslušných ustanovení Civilného sporového\nporiadku je preto v danom prípade podľa názoru ústavného súdu odôvodnená ústavne\nkonformným spôsobom (dostatočne a relevantne). Krajský súd v napadnutom rozhodnutí\nvyjadril právny názor, ktorý nemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd ho tiež\nnehodnotí ako ústavne spochybniteľný. Aj keby totiž bol názor ústavného súdu opačný\nv porovnaní s názorom krajského súdu, pri danej podobe odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu a pri už konštatovanej pozícii všeobecných súdov ako „pánov\nzákonov“ nedovoľuje ústavnému súdu jeho ústavou založená oddelenosť od sústavy\nvšeobecného súdnictva právny názor krajského súdu revidovať.\n35. V jednej línii rozhodovacej činnosti všeobecných súdov pri rozhodovaní o nároku\nna náhradu trov odvolacieho konania, ktorú ústavný súd identifikoval, všeobecné súdy\npriznávajú náhradu trov odvolacieho konania úspešnej strane bez toho, aby sa\nzaoberali tým, či si úspešná strana trovy uplatnila (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 11 Co 147/2018 z 15. júna 2018; rozsudok Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 12\n\nCo 83/2019\n\nsp. zn. 14 CoKR\n\n4/2019\n\nz 23.\nz 28.\n\njanuára\n\n2020;\n\nrozsudok\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Žiline\n\nmarca\n\n2019;\n\nrozsudok\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Žiline\n\nsp. zn. 14 Cob 212/2019 z 30. januára 2020).\n36. V rozhodovacej činnosti všeobecných súdov sa však objavuje aj prístup, ktorý\nv prejednávanej veci zvolil krajský súd v napadnutom rozhodnutí. Podľa tejto judikatúry\nodvolacie súdy priznávajú náhradu trov odvolacieho konania strane, ktorá mala v spore\n13\n\núspech, ak si tieto trovy v rámci odvolacieho konania aj uplatnila (uznesenie Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11 Co 16/2019 z 26. apríla 2019; rozsudok Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 11 Co 221/2019 z 18. decembra 2019; uznesenie Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 19 Co 13/2017 zo 14. februára 2017; rozsudok Krajského súdu v Trnave\nsp. zn. 25 Co 527/2015 z 22. februára 2017; uznesenie Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 13 CoZm 15/2017 zo 17. januára 2018; uznesenie Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 9 Co 240/2019 z 31. októbra 2019; uznesenie Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 9 Co 45/2018 z 28. februára 2018).\n37. Ústavný súd vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa o nesprávnej právnej\ninterpretácii § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP považuje za potrebné zopakovať svoj\nustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru\nvšeobecných súdov, a tak suplovať poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20\nods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve najvyššiemu súdu\n(resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iného priznáva aj právomoc zaujímať\nstanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú\noprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov\nsúdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie je súčasťou systému všeobecného\nsúdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou\na zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (IV. ÚS 574/2013, III. ÚS 400/2015).\nKeďže ústavný súd v prípade napadnutého rozhodnutia krajského súdu prejav\nsvojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažoval v danom prípade\nargumentáciu sťažovateľa založenú na poukaze na iné obdobné rozhodnutia ústavného súdu\na najvyššieho súdu za spôsobilú na to, aby na jej základe bolo možné toto uznesenie\nhodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.\n\n14\n\nV tomto\n\nsmere\n\nmožno\n\niba\n\nprisvedčiť\n\nkonštatovaniu\n\nzúčastnenej\n\nosoby,\n\nže sťažovateľom uvedené rozhodnutia citované v ústavnej sťažnosti vychádzajú z odlišnej\nprávnej úpravy, ktorá po zmenách právnych predpisoch v civilnom súdnictve nie je totožná\ns právnou úpravou Civilného sporového poriadku, a na danú vec nie sú aplikovateľné.\n38. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu nedošlo v rámci námietok sťažovateľa k porušeniu označeného základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto rozhodol tak,\nže ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.\n39. Keďže ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia\nsťažovateľom označeného základného práva, nevyhovel ani návrhu sťažovateľa na zrušenie\nnapadnutého rozsudku krajského súdu z 29. mája 2019 a na náhradu trov konania (§ 133\nods. 3 zákona o ústavnom súde a contrario).\n40. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného\nsúdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "rozhodnutie-odôvodnenie", "odvolanie-odvolacie konanie", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1af9ad71-ea24-4189-b530-bc7914e12ffe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1"}, {"guid": "ussr:a29d8476-da66-4d16-b616-4e1f449ccf62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.400.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 400/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.400.2015.1"}, {"guid": "ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea"}, {"guid": "ussr:16767767-07e7-4d6e-a7d4-e1301c8449b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 574/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 574/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16767767-07e7-4d6e-a7d4-e1301c8449b5"}, {"guid": "ussr:f5ee1feb-eaa9-4fc5-ab57-8be9c4e497cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/2013 z 26. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-26", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5ee1feb-eaa9-4fc5-ab57-8be9c4e497cf"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/02 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:f3294a30-709c-4696-bb65-e1291818ab01", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/02 z 4. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-04", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3294a30-709c-4696-bb65-e1291818ab01"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ed8eaf6c-0699-4537-aef5-d42e4bdb8e9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.154.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 154/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.154.2023.1"}]}