{"guid": "ussr:44f21bb3-5645-4246-beab-62ba6cfd28d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.328.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2020 z 7. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2020, sp. zn. II. ÚS 328/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.328.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-1", "nazov": "čl. 21 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-2", "nazov": "čl. 21 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-7.odsek-1", "nazov": "čl. 7 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-7", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/44f21bb3-5645-4246-beab-62ba6cfd28d3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.328.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.328.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.328.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 328/2020-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, t. č. vo väzbe\n\nv Ústave na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby\n\n, zastúpenej Advokátskou\n\nkanceláriou Cubinková, s. r. o., Mickiewiczova 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka\nJUDr. Eva Cubinková, vo veci namietaného porušenia čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 21\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1 a čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd, ako aj čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracoviska Banská Bystrica v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Ntt-4/2020-61-V-ŠTS a jeho príkazom na domovú prehliadku\nz 24. januára 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nArgumentácia ústavnej sťažnosti\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2020\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody\n\na na výkon väzby\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 16\n\nods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nčl. 7 ods. 1 a čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 8\nods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracoviska Banská Bystrica (ďalej len\n„špecializovaný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ntt-4/2020-61-V-ŠTS a jeho\npríkazom na domovú prehliadku z 24. januára 2020. Ústavná sťažnosť bola odovzdaná\nna poštovú prepravu 4. mája 2020.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že špecializovaný súd vydal 24. januára 2020 príkaz\nna domovú prehliadku u sťažovateľky sp. zn. 2 Ntt-4/2020-61-V-ŠTS s miestom vykonania\nv označenom byte a dome. Príkaz na domovú prehliadku bol sťažovateľke doručený pri\nvykonaní domovej prehliadky 29. januára 2020. Bol odôvodnený tým, že neskoršia analýza\nkomunikácie THREEMA v spojitosti s inými dôkazmi naznačuje, že sťažovateľka sa mohla\npodieľať v rámci konkrétnych súdnych konaní na páchaní trestnej činnosti. Ďalej bolo\nv príkaze na domovú prehliadku uvedené, že vyšetrovateľ upustil od menej invazívneho\nzásahu do základných ľudských práv a slobôd sťažovateľky postupom podľa ustanovenia\n§ 89 Trestného poriadku z dôvodu, že skôr (na vydanie mobilných telefónov) vyzvané\nosoby sa na túto možnosť pripravili a dobrovoľne vydali mobilné telefóny, a to či už nové,\nalebo systémovo upravené. Napokon bol príkaz na domovú prehliadku odôvodnený\npodozrením, že v obydlí užívanom sťažovateľkou môžu byť mobilné prostriedky, ktorými\nv inkriminovanom období komunikovala o možných protiprávnych zásahoch do súdnych\nsporov. Uvedené skutočnosti mal potvrdzovať fakt, že sťažovateľka sa 26. apríla 2018\ninkognito zúčastnila pojednávania Okresného súdu Bratislava V, ktoré viedla\n(ďalej len „\n(ďalej len „\n\n“), pričom na pojednávaní uznala\n“) prvú zmenku, čo má naznačovať, že\n\na sťažovateľka museli komunikovať akýmkoľvek spôsobom.\n3. V zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Trestného poriadku príkaz na domovú\nprehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Ústavný súd v rámci svojej\njudikatúry viackrát vyslovil, že návrh prokurátora na vykonanie domovej prehliadky, ako aj\nsamotné nariadenie domovej prehliadky sudcom pre prípravné konanie musia byť\n2\n\nodôvodnené v každom jednotlivom prípade. Je to tak preto, že hoci ide o závažný zásah do\nzákladného práva, dotknutá osoba nemá možnosť podať voči príkazu na domovú prehliadku\nopravný prostriedok, pričom o vydaní príkazu na domovú prehliadku sa subjekt, vo vzťahu\nku ktorému bol vydaný, dozvie až súčasne s realizáciou domovej prehliadky, teda v čase,\nkeď sa už zásah do práva na jeho súkromie zrealizoval. Príkazom na domovú prehliadku sa\ntak realizuje požiadavka súdnej ochrany základného práva na nedotknuteľnosť domovej\nslobody, čo sa musí prejaviť v príkaze na domovú prehliadku a v jeho dostatočnom\nodôvodnení.\n4. Preskúmateľnosť dôvodnosti príkazu na domovú prehliadku si vyžaduje\nrelevantnú konkrétnu vysvetľovaciu argumentáciu o tom, akými skutočnosťami boli\nnaplnené zákonom ustanovené podmienky na tento zásah do základných práv na\nnedotknuteľnosť súkromia a obydlia, ochranu pred neoprávneným zasahovaním do\nsúkromného a rodinného života, ale aj práva na majetok. Bez takéhoto odôvodnenia\nopierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je príkaz na domovú prehliadku nepreskúmateľný.\n5. Sťažovateľka považuje odôvodnenie príkazu na domovú prehliadku v danom\nprípade za formálne, používajúce stereotypné, všeobecné a nekonkrétne formulácie, ktoré sa\nštandardne vyskytujú v súdnych rozhodnutiach tohto typu. Špecializovaný súd sa\nkonkrétnymi okolnosťami prípadu vôbec nezaoberal a uspokojil sa so skopírovaním obsahu\npríkazov na domovú prehliadku vydaných súčasne s príkazom na domovú prehliadku voči\nsťažovateľke, na základe ktorých boli realizované v rovnaký deň ďalšie domové prehliadky\nu ďalších osôb (\n\n,\n\n,\n\n). Uvedené je zrejmé\n\nz obsahu príkazu na domovú prehliadku voči sťažovateľke, keďže súčasťou odôvodnenia sú\nvýpovede svedkov nemajúce obsahovo žiaden vecný, ale ani časový súvis so sťažovateľkou.\nŠpecializovaný súd skopíroval do odôvodnenia obsah výpovede viacerých svedkov, čo síce\nzaložilo zdanie rozsiahlosti odôvodnenia, ale nevyvodil z nich žiadne skutkové zistenia\nvo vzťahu ku sťažovateľke, a to práve preto, že tieto dôkazy nemajú akúkoľvek súvislosť\na relevanciu vo vzťahu ku sťažovateľke. Obsah príkazu na domovú prehliadku navodzuje\ndojem, že špecializovaný súd vytvoril akýsi formulár príkazu na domovú prehliadku, ktorý\npoužil paušálne vo všetkých príkazoch na domovú prehliadku, a to bez toho, aby sa zaoberal\nkonkrétnymi okolnosťami prípadu sťažovateľky.\n3\n\n6. Podľa názoru sťažovateľky sa príkaz na domovú prehliadku vyznačuje\nnepreskúmateľnosťou, keďže nedáva (aspoň stručnú) odpoveď, prečo bol návrh na vydanie\npríkazu na domovú prehliadku vo vzťahu ku sťažovateľke považovaný za dôvodný\na ktorými skutkovými okolnosťami bol odôvodnený. Príkaz na domovú prehliadku je\nvnútorne rozporný, lebo špecializovaný súd svedecké výpovede uvedené v odôvodnení\nuviedol bez akéhokoľvek následného vysvetlenia, ako sa ich obsah vzťahuje\nna sťažovateľku. Naopak, z obsahu svedeckých výpovedí je zrejmé, že tieto sa sťažovateľky\nnetýkajú, nevzťahujú sa na ňu, a preto ani nie je možné odôvodňovať nimi príkaz\nna domovú prehliadku vo vzťahu ku sťažovateľke.\n7. Z odôvodnenia vyplýva, že špecializovaný súd založil svoje závery o zásahu\ndo súkromia sťažovateľky na „analýze komunikácie THREEMA v spojitosti s inými\ndôkazmi“, pričom analýzu komunikácie, ale ani iných dôkazov v odôvodnení ďalej nijakým\nspôsobom\n\nnešpecifikoval.\n\nKomunikácia\n\nTHREEMA\n\nuvedená\n\nv odôvodnení\n\nsa\n\nk sťažovateľke nevzťahuje, vzťahuje sa na iné osoby. Iné dôkazy, na ktoré odôvodnenie\nodkazuje, nie sú žiadnym spôsobom konkretizované, a to ani len poukazom na druh alebo\npovahu týchto dôkazov.\n8. Príkaz na domovú prehliadku je odôvodnený výlučne tým, že sťažovateľka bola\nako verejnosť prítomná na súdnom pojednávaní a dôvodnosť nariadenia domovej\nprehliadky zakladá špecializovaný súd na predpoklade, že prítomnosti sťažovateľky na\npojednávaní konanom 26. apríla 2018 musela predchádzať komunikácia s\n, ktorá toto pojednávanie viedla. Pripustiť takýto vážny zásah (akým je\nvykonanie domovej prehliadky) do základných ústavných práv len odôvodnením, že\nsťažovateľka bola prítomná na pojednávaní ako verejnosť (čo je právom aprobované\nkonanie) bez uvedenia akýchkoľvek iných informácií a dôvodov spôsobilých ospravedlniť\ntakýto zásah do základných ústavných práv, by znamenalo, že štát môže prijať akékoľvek\nopatrenie a realizovať domovú prehliadku u každého subjektu prítomného ako verejnosť\nna pojednávaní, a to bez zisťovania a posudzovania iných dôvodov takéhoto zásahu,\nto všetko za situácie, keď termíny pojednávaní sú povinne zverejňované minimálne 5 dní\npred ich konaním na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (teda,\n\n4\n\nkeď sú včas známe širokej verejnosti). Informácia o termíne konania pojednávania\nje verejnosti včas dostupná na internete, a to bez potreby získavať ju komunikáciou\nso stranou sporu, alebo so súdom, resp. sudcom. Takýto dôvod preto (v porovnaní\nso závažnosťou zásahu do práva na súkromie v podobe domovej prehliadky) nie je možné\nposúdiť ako dostatočný.\n9. Pretože z odôvodnenia príkazu na domovú prehliadku nie je možné utvoriť si\nobraz o tom, aké konkrétne skutočnosti viedli k jeho vydaniu (keďže dôvody v ňom\nuvedené\n\nspočívajú\n\nlen\n\nvo\n\nvšeobecných\n\na paušálnych\n\nformuláciách),\n\nje\n\ntento\n\nnepreskúmateľný a arbitrárny, teda ústavnoprávne neudržateľný. Prítomnosť subjektu ako\nverejnosti na pojednávaní sa ako odôvodnenie nariadenia domovej prehliadky javí ako\núplne neadekvátne vo vzťahu k sledovanému cieľu.\n10. Sťažovateľka je ďalej toho názoru, že nebola splnená podmienka nevyhnutnosti\nna zásah do jej súkromia tak, ako bol tento realizovaný nariadením domovej prehliadky.\nZásah do súkromia musí spĺňať nielen požiadavku legality (vykonanie zásahu v súlade\nso zákonom), legitímnosti (zásah musí sledovať legitímny cieľ, teda niektorý zo záujmov\nuvádzaných v čl. 8 ods. 2 dohovoru), ale aj proporcionality (primeranosť zásahu\ndo súkromia, teda tzv. podmienka nevyhnutnosti). Proporcionalita zásahu znamená, že\nmožno k nemu prikročiť len v prípade, že je to nevyhnutné (sledovaný cieľ nie je možné\ndosiahnuť\n\nmiernejšími\n\nprostriedkami)\n\na iba\n\nv duchu\n\npožiadaviek\n\nkladených\n\nna demokratickú spoločnosť vyznačujúcu sa pluralizmom, toleranciou a voľným duchom.\n11. Orgány činné v trestnom konaní sú pri realizácii zásahu povinné využiť\nprostriedky, ktoré predstavujú menej radikálny zásah do chránených práv a sú povinné\ndodržiavať rovnováhu medzi právom jednotlivca na súkromie a výberom prostriedkov,\nktorými štát disponuje pri plnení legitímnych úloh. Špecializovaný súd sa stotožnil\ns nevyužitím postupu podľa § 89 Trestného poriadku z dôvodu, že skôr (na vydanie\nmobilných telefónov) vyzvané osoby sa na to pripravili a dobrovoľne vydali buď nové alebo\nsystémovo upravené mobilné prostriedky. Špecializovaný súd tak pripustil intenzívnejší\nzásah do práva sťažovateľky na súkromie z dôvodu správania tretích osôb, na ktoré\nsťažovateľka nemala a nemohla ani mať žiaden vplyv, pričom správanie týchto osôb s ňou\n\n5\n\nnesúviselo.\n\nTento\n\nzásah\n\nnezodpovedal\n\nzásade\n\nproporcionality\n\na zdržanlivosti.\n\nŠpecializovaný súd aproboval bez ďalšieho dôvody uvádzané v návrhu na vykonanie\ndomovej prehliadky, ktoré však vznikli ako dôsledok porušenia zásady neverejnosti\ntrestného konania v jeho prípravnom štádiu. V dôsledku intenzívnej medializácie dôkazných\nprostriedkov (vrátane svedeckých výpovedí a niektorých častí údajnej komunikácie\nTHREEMA z trestného spisu) existovala možnosť, že niektoré osoby sa na vydanie\nmobilných telefónov pripravili. Túto situáciu však nevyvolala sťažovateľka, no napriek\ntomu jej bola pripísaná na ťarchu, a to spolu s konaním tretích osôb, ktoré nevedela a ani\nnemohla ovplyvniť. Sťažovateľka nikdy nebola vyzvaná na vydanie mobilného telefónu,\nako to bolo realizované u iných osôb. Namiesto toho, aby bol zvolený čo najmiernejší\nprostriedok, vydal špecializovaný súd príkaz na domovú prehliadku, hoci samotná právna\núprava (ustanovenia § 89 a § 90 Trestného poriadku) na požiadavku proporcionality\nreflektuje a určuje pre dosiahnutie cieľa úkony vydania, resp. odňatia veci, ako aj uchovania\na vydania počítačových údajov, ktoré predstavujú zásahy menšej intenzity v porovnaní\nso zásahom v podobe domovej prehliadky. V dôsledku realizácie domovej prehliadky sa tak\naj údaje, ktoré svojím obsahom nijako vecne, ale ani personálne nesúvisia s trestným\nkonaním, dostali do dispozičnej sféry tretích osôb.\n12. Sťažovateľka si v súvislosti s porušením jej ústavných práv uplatňuje finančné\nzadosťučinenie vo výške 5 000 €. Vychádza pritom zo závažnosti zásahu a z jeho dôsledkov\n(vrátane medializácie tohto úkonu) a zohľadňuje primeranosť zadosťučinenia v obdobných\nprípadoch.\n13. Proti príkazu na domovú prehliadku nie je prípustný opravný prostriedok,\nv dôsledku čoho sťažovateľka nemá právo domáhať sa nápravy pred všeobecným súdom.\nOprávnenosť vydania právoplatného príkazu na domovú prehliadku nemôže všeobecný súd\nani preskúmavať.\n14. Ústavná sťažnosť je podaná v zákonnej lehote v súlade s ustanovením § 124\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv spojení s ustanovením § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych\n\n6\n\nopatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19\na v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov\ns účinnosťou od 27. marca 2020 (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“).\n15. Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Práva sťažovateľky podľa čl. 21 ods. 1, ods. 2, čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd a podľa čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, príkazom na domovú prehliadku vydanom Špecializovaným trestným súdom\nPezinok, dňa 24.1.2020, sp. zn. 2Ntt-4/2020-61-V-ŠTS, porušené boli.\n2. Sťažovateľke súd priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur, ktoré je\nŠpecializovaný trestný súd Pezinok povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.\n3. Špecializovaný trestný súd Pezinok je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov\nkonania na účet právneho zástupcu sťažovateľky, do jedného mesiaca od právoplatnosti\nnálezu.“\nII.\nSkutkový stav veci\n16. Z príkazu na domovú prehliadku špecializovaného súdu sp. zn. 2 Ntt-4/2020-61V-ŠTS z 24. januára 2020 vyplýva, že podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Trestného poriadku\nsa vydáva príkaz na domovú prehliadku u sťažovateľky s konkrétnym označením miesta\nvykonania domovej prehliadky, a to pre existenciu dôvodného podozrenia, že sa tu\nnachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, a to mobilné telefóny, telekomunikačné\nprostriedky, počítače, tablety a iné výpočtové zariadenia, USB kľúče, pamäťové médiá a iné\npamäťové nosiče a zariadenia, SIM karty, obaly a dokumentácia k SIM kartám, peňažné\nprostriedky pochádzajúce z trestnej činnosti, ako aj iné veci dôležité pre trestné konanie.\n17. Podľa konštatovania špecializovaného súdu v návrhu na vydanie príkazu\nna domovú prehliadku predloženého 24. januára 2020 sa uvádza:\n\n7\n\n«Vyšetrovateľ PZ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry\nPrezídia Policajného zboru dňa 20.08.2019 uznesením podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 začal trestné stíhanie pre zločin prijímanie\núplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečin zneužívanie právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu\nso zločinom zasahovanie do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 ods. 2 písm. c) Trestného\nzákona v bode č. 1 a č. 2 výrokovej časti uznesenia a za prečin podplácanie podľa § 333\nods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v bode č. 3 výrokovej časti uznesenia preto, že\n1. bližšie nestotožnení sudcovia na rôznych súdoch v rámci Bratislavského kraja,\nnajmä na Okresnom súde Bratislava I a na Najvyššom súde Slovenskej republiky, najneskôr\nod septembra roku 2017 minimálne do mája roku 2018, v Bratislave a na iných nezistených\nmiestach, na základe pokynov doposiaľ bližšie nestotožneného páchateľa, odovzdaných\nprostredníctvom bližšie nestotožnenej osoby, ktorá vystupuje ako sudca Okresného súdu\nBratislava 1, v súdnych konaniach, ktoré mali ako zákonní sudcovia na týchto súdoch\npridelené, rozhodovali v záujme a v prospech vyššie uvedeného páchateľa alebo v prospech\niných ním určených osôb, a to bez ohľadu na zistený skutkový a právny stav týchto súdnych\nvecí, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich\nv znení neskorších predpisov, pričom na tomto konaní sa rôznym spôsobom podieľali aj\nbližšie nestotožnené osoby pôsobiace mimo justičných orgánov, a za takýto nezákonný\nvýkon právomoci uvedení nestotožnení sudcovia, ako aj iné doposiaľ nestotožnené osoby\npodieľajúce sa na tejto protiprávnej činnosti žiadali a prijali úplatky vo forme finančnej\nhotovosti, prípadne iných nenáležitých výhod od páchateľa, ako aj od ďalších doposiaľ\nnestotožnených osôb, ktoré v nezistených prípadoch vystupovali v rámci daných súdnych\nkonaní aj ako strany konania a konali v súčinnosti s páchateľom,\n2. bližšie nestotožnená zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, najneskôr od septembra roku 2017 minimálne do mája roku 2018, v Bratislave\na na iných nezistených miestach, na základe pokynov doposiaľ nestotožneného páchateľa\nnezákonne ovplyvňovala výsledky súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava V, a to\nu bližšie nezisteného zákonného sudcu Okresného súdu Bratislava V, ktorý následne podľa\njej pokynov rozhodol v záujme páchateľa ako jednej zo strán konania bez ohľadu\nna skutkový a zákonný stav veci, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.\n\n8\n\no sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, pričom na tomto konaní sa rôznym\nspôsobom podieľali aj bližšie nestotožnené osoby pôsobiace mimo justičných orgánov\na za takýto nezákonný výkon právomocí, uvedený nestotožnený sudca, bližšie nestotožnená\nosoba vystupujúca ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,\nako aj iné doposiaľ nestotožnené osoby podieľajúce sa na tejto protiprávnej činnosti žiadali\na prijali úplatky vo forme finančnej hotovosti, prípadne iných nenáležitých výhod\nod páchateľa, ako aj od ďalších osôb, ktoré vystupovali v rámci daných súdnych konaní aj\nako strany konania a konali v súčinnosti s páchateľom,\n3. doposiaľ bližšie nestotožnení páchatelia najneskôr od septembra roku 2017,\nminimálne do mája roku 2018 v Bratislave a na iných nezistených miestach, v súvislosti\ns obstarávaním\n\nveci\n\nvšeobecného\n\nzáujmu,\n\npriamo,\n\nako\n\naj\n\nprostredníctvom\n\nsprostredkovateľa, poskytli úplatok vo forme finančnej hotovosti, alebo inej nenáležitej\nvýhody bližšie nestotožneným sudcom na rôznych súdoch v rámci Bratislavského kraja,\nnajmä na Okresnom súde Bratislava I a na Najvyššom súde Slovenskej republiky za to, že\ntíto z titulu svojej funkcie na základe pokynov doposiaľ bližšie nestotožneného páchateľa,\nodovzdaných prostredníctvom bližšie nestotožnenej osoby, ktorá vystupuje ako sudca\nOkresného súdu Bratislava I v súdnych konaniach, ktoré mali ako zákonní sudcovia\nna týchto súdoch pridelené, rozhodovali v záujme a v prospech vyššie uvedeného páchateľa\nalebo v prospech iných ním určených osôb, a to bez ohľadu na zistený skutkový a právny\nstav týchto súdnych vecí, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch\na prísediacich v znení neskorších predpisov, zároveň poskytli úplatok vo forme finančnej\nhotovosti, alebo inej nenáležitej výhody bližšie nestotožnenej osobe vystupujúcej ako\nzamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a bližšie nezistenému\nzákonnému sudcovi Okresného súdu Bratislava V za to, že bližšie nestotožnená osoba\nvystupujúca ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej, z titulu svojej\nfunkcie na základe pokynov doposiaľ nestotožneného páchateľa nezákonne ovplyvňovala\nvýsledky súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava V, a to u bližšie nezisteného\nzákonného sudcu Okresného súdu Bratislava V, ktorý následne podľa jej pokynov rozhodol\nv záujme páchateľa ako jednej zo strán konania bez ohľadu na skutkový a zákonný stav\nveci, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v\nznení neskorších predpisov, a taktiež poskytli úplatok vo forme finančnej hotovosti, alebo\n\n9\n\ninej nenáležitej výhody doposiaľ nestotožneným osobám podieľajúcim sa na vyššie uvedenej\nprotiprávnej činnosti vyššie uvedených bližšie nestotožnených sudcov na rôznych súdoch\nv rámci Bratislavského kraja, najmä Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu\nBratislava V, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a bližšie nestotožnenej osoby\nvystupujúcej ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.\nDňa 01.10.2019 sa uskutočnila reorganizácia NAKA PPZ, v zmysle ktorej sa\ndovtedajší útvar PZ, ktorý vykonával predmetné vyšetrovanie včlenil do novovytvoreného\nodboru Západ NAKA PPZ a od tohto dátumu je tak vyšetrovanie vykonávané pod ČVS:\nPPZ-325/NKA-ZA2-2019.\nVo veci boli vypočutí svedkovia\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n. Do konania bolo vydaných viacero mobilných telefónov\n\na iných elektronických zariadení. Bola vykonaná prehliadka iných priestorov a pozemkov\nzameraná na zaistenie počítača. Prokurátor vydal vo veci príkaz na vydanie počítačových\núdajov podľa § 90 ods. 1 písm. b), písm. e) Trestného poriadku, ktorý bol vykonaný.\nTo konania bol taktiež príslušným uznesením pribratý znalec z odboru elektrotechnika\nna vypracovanie znaleckého posudku. Súčasťou spisového materiálu sú aj prepisy\nv písomnej a elektronickej forme komunikácie z mobilnej aplikácie Threema, ktoré\npochádzajú z mobilného telefónu zn. iPhone. Tento bol vydaný podľa § 89 ods. 1 Trestného\nporiadku v konaní vedenom pod ČVS:PPZ-203/NKA-PZ-ZA-2018 (vražda\n) utajeným svedkom. Následne bol znalecky skúmaný Europolom, ktorý bol\nsúčasťou medzinárodného vyšetrovacieho tímu zriadeného v rámci danej trestnej veci,\nKópie všetkých listín, ktoré sa týkajú daného vydania veci, ako aj znaleckého skúmania\ndaného mobilného telefónu, sú súčasťou tohto trestného konania.\nPrílohou realizačného návrhu č. PPZ-NKA-PZJ2-10-265/2019 PZ zo dňa\n19.08.2019 sú aj vyššie uvedené prepisy komunikácie rôznych osôb z mobilnej aplikácie\nThreema. Tieto sa majú týkať komunikácie osoby\n\na najmä osôb z justičného\n\nprostredia. Na základe tejto komunikácie vydali dňa 22.08.2019 osoby\n,\n\n,\n\n,\n\n, následne dňa 26.08.2019\n\n10\n\n,\na dňa 03.09.2019\n\nsvoje mobilné telefóny. Vyšetrovateľ PZ v rámci výzvy na vydanie\nveci vyzval menované osoby, aby vydali všetky mobilné telefóny, ktoré mali v danom čase\npri sebe, všetky mobilné telefóny, ktoré používajú a všetky mobilné telefóny, ktoré používali.\nNa základe vyššie uvedeného príkazu na vydanie počítačových údajov podľa § 90 ods. 1\npísm. b), písm. e) Trestného poriadku vydala dňa 18.11.2019\npočítačové údaje z dvoch svojich mobilných telefónov, ktorými disponovala.\nDo konania bol dňa 23.08.2019 pribratý znalec z odboru elektrotechnika\nna vypracovanie znaleckého posudku, ktorý sa mal týkať práve vydaných mobilných\ntelefónov, resp. počítača, ktorý bol zaistený pri prehliadke iných priestorov v budove\nOkresného súdu Bratislava I v kancelárií\n\n. Toto skúmanie bolo\n\nnásledne po zaistení ďalších zariadení postupne dopĺňané. V tomto je potrebné dodať, že\nvoči uzneseniu o pribratí znalca si podali\na\n\n,\n\nsťažnosti, ktoré dozorujúca prokurátorka zamietla.\npodala vo vzťahu k predmetnej veci aj ústavnú sťažnosť, ktorá\n\nsmerovala voči „zákroku“ polície, teda vydaniu veci (mobilného telefónu) a súčasne voči\nuzneseniu o pribratí znalca. Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 19.11.2019 pod sp. zn.\nI. ÚS 458/2019-13 uznesením ústavnú sťažnosť\nZ výsluchu svedka\n\nodmietol.\nvyplýva, že osobu\n\npribližne 23 rokov, pričom za ten čas mal\n\npozná\n\nsvedkovi povedať mnohokrát o svojich\n\nzámeroch a aktivitách. Medzi tie patrilo aj vymáhanie rôznych pohľadávok, a to aj súdnou\ncestou, ktoré mal\n\npodľa svedka vymáhať buď osobne na svoje meno, prípad,e cez\n\nsebe podriadené obchodné spoločnosti. Svedok\n„Z rozprávania\n\nokrem iného uviedol, že:\n\nsom vyrozumel, že pri takýchto príležitostiach hľadá\n\ncesty buď priamych alebo nepriamych kontaktov na sudcov rozhodujúcich v týchto veciach,\naby ich mohol ovplyvňovať a prípadne toto ovplyvňovania podporiť poskytnutím úplatku.“\nSvedok ďalej uviedol, že\n\nsa mu mal vyjadriť, že už v roku 1998 počas tzv. kauzy\n\nMarkíza mal mať vyčlenené peniaze na ovplyvňovanie súdov kvôli tejto medializovanej\nkauze. Súčasne sa mal podľa svedka\n\nveľmi zaujímať o výberové konania\n\nna predsedov a podpredsedov súdov. V jeho záujmoch v oblasti justície však mal mať\npodľa svedka aj „konkurenciu, ktorej záujmy sa mali so záujmami\n\nkrížiť.\n\nVeľký záujem mal mať o Okresný súd Bratislava I. kvôli tomu, že tento zastrešuje aj\n\n11\n\nObchodný register, s ktorým mal mať\n\npodľa svedka tiež svoje zámery, keďže si chcel\n\nzabezpečiť bezproblémové zápisy zmien v tomto registri. Podľa\n\nmal mať\n\nveľmi dobrý vzťah so sudkyňou a súčasne štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti\nSR\n\n. Kočner mal svedkovi uviesť, že\n\nmu vie vyjsť\n\nv ústrety, svedok však nevedel uviesť, či sa v tomto prípade jednalo o reálny stav, alebo\no chvastúnstvo\n\n. Svedok tiež uviedol, že keď\n\nsprávy k osobe\n\nvidel v médiách negatívne\n\n, bol z toho rozčúlený a rozrušený a snažil sa využiť svoje\n\nkontakty v médiách, aby\n\npomohol. Na mediálnu pomoc\n\nsa snažil využiť aj svedka, ktorý prevádzkuje internetový portál Datel.sk. V tejto súvislosti\nspomenul svedok\n\naj osobu\n\n, ktorý má mať veľmi dobrý kontakt\n\nna politickú stranu Smer, ktorej nominantkou na poste štátnej tajomníčky bola aj\n. Podľa svedka sa mal\n\npo vražde\n\nkríze snažiť práve cez osobu\n\na následnej politickej\n\nvybaviť pre\n\nministersky spravodlivosti. V rokoch 2017, resp. 2018 mal\nsnaží cez svoj kontakt na\n\nfunkciu\nsvedkovi uviesť, že sa\n\nna polícií zariadiť vo svoj prospech\n\npreverovanie rôznych trestných konaní, resp. operatívnych preverovaní, vrátane vtedy\núplne novej kauzy týkajúcej sa TV Markíza, ktorá bola zrejme operatívne preverovaná. S\nosobou\n\npodľa svedka\n\nspolupracoval pravidelne, najmä\n\nkvôli jeho vplyvu v polícii, prokuratúre a justícii. Podľa svedka komunikovali\nprakticky nepretržite.\n\nmal dokonca finančne prispieť\n\ns\nna\n\nsledovanie novinárov sumou 70 tisíc Eur. K vydaniu mobilného telefónu zn. iPhone čiernej\nfarby sa svedok vyjadril, že dňa 07.10.2018 vydal OMV zn. Kia Rio, v ktorom boli rôzne\nveci, vrátane dvoch mobilných telefónov zn. iPhone, pričom všetky veci nachádzajúce sa v\ndanom vozidle mali podľa svedka patriť osobe\n\n. Svedok sa vyjadril, že tak\n\niPhone typu Bentley, ako aj iPhone čiernej farby videl osobne\n\npoužívať. Svedok sa\n\nvo svojej výpovedi podrobne vyjadroval k tomu, čo všetko robil, resp. nerobil s vecami,\nktoré sa v predmetnom vozidle nachádzali, súčasne aj k chronológii popisujúcej obdobia,\nkedy svedok týmito vecami fyzicky disponoval. Svedok vstúpil iba do mobilného telefónu\niPhone Bentley, a to na požiadanie\n\n, ktorý ho z výkonu väzby požiadal, aby mu\n\nskontroloval bankové účty v Tatra banke. Na tento účel mu poskytol\n\naj potrebné\n\nvstupné kódy. Do čierneho iPhonu svedok podľa svojho vyjadrenia vôbec nevstúpil, nakoľko\n\n12\n\nnemal prístupové kódy. Akýkoľvek zásah do prostredia daných telefónov svedok odmietol.\nSvedok\n\ntiež uviedol, že s\n\nkomunikoval okrem iného aj\n\nprostredníctvom mobilnej aplikácie Threema. V tejto vzájomnej komunikácii nazýval\nbývalú ministerku spravodlivosti\n„špinavá židovka“.\n\noznačením „mumlavá“, prípadne\n\nnazývali v tejto komunikácií ako „kamoš“. Advokáta\n\nnazýval\n\nv predmetnej komunikácii ako „Lipstein“, „gambatý“,\n\nalebo „Gambino“. Advokáta\n\noznačoval ako „ryšavý“, alebo „ryšavec“,\n\nalebo „ryšavý pes“.\n\noznačoval ako „obočiar“, možno\n\nobčas sa vyskytla aj prezývka „fúzatý“. Na otázku k vzťahu\nsvedok\n\n, že podľa jeho názoru k nej mal\n\na\n\nuviedol\n\nblízky a intenzívny vzťah a že mu veľmi\n\nzáležalo na tom, aby sa menovaná udržala čo najdlhšie vo vplyvných pozíciách.\nbyť veľmi dobre informovaný o dianí na ministerstve spravodlivosti.\n\nmal\nvedel veľmi\n\ndobre, kedy sa budú uskutočňovať konkurzy na predsedov súdov a súčasne aj disciplinárne\nkonania. Svedok\n\ntiež uviedol, že\n\nsa špeciálne zaujímal aj o výberové konanie\n\nna sudcu, do ktorého sa prihlásil aj bývalý ochrankár\n\n, pričom\n\nmal mať veľký záujem, aby sa tento stal sudcom. O význame\nmal\n\nsa\n\nintenzívne vyjadrovať najmä v čase, kedy sa rozhodovali civilné spory o tzv.\n\nZmenkách TV Markíza a Kauze Technopol. Svedok si tiež spomína z komunikácie\ns\n\naj na meno\n\n, no už nevedel špecifikovať o čom sa presne sa\n\ntáto časť komunikácie týkala. K osobe\n\nsa mal\n\nvychádza v ústrety. Ak sa podľa svedka podobne\ntakúto osobu korumpuje. Z vyjadrení\n\nvyjadroval, znamenalo to, že\nnadobudol\n\nmusel byť buď priamo, alebo nepriamo v kontakte.\nopakovane pochvalne vyjadrovať k advokátovi\n\nvyjadriť, že mu\npresvedčenie, že s\nsa mal taktiež\n\n, s ktorým mal byť taktiež v\n\npravidelnom kontakte.\nZ výsluchov svedka\n\na svedka\n\nvyplýva, že títo zastupovali spoločnosti MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r.o., resp.\nTECHNOPOL SERVIS, a.s. v súdnych konaniach, ktorých preverovanie je aj predmetom\ntohto trestného konania. Obaja veľmi podrobne a rozsiahlo opísali priebeh všetkých týchto\nkonaní, pričom do spisu aj predkladali listiny viažuce sa k ich výpovedi. Od nástupu\ndotknutých sudcov na príslušné súdy, resp. nápad samotných konaní do ich rozhodovania,\n\n13\n\npo ich procesný postup, boli v predmetných výsluchoch opísané všetky podstatné\nskutočnosti. Nie len zo samotných výsluchov, ale aj z listinných materiálov, ktoré títo\nsvedkovia predložili vyplývajú závažné podozrenia z protiprávneho konania sudcov, ktorých\nsa tieto konania týkajú.\nVo veci boli vypočutí aj svedkovia, ktorí boli v kontakte s osobami, ktoré vydali svoje\nmobilné telefóny. Z tohto dôvodu boli vytipované osoby, ktoré by mohli mať medzi svojimi\nkontaktmi dotknuté osoby, aby tak bolo možné spárovať identifikačné čísla z aplikácie\nThreema z rozhodného obdobia. Svedok\n\nuviedol, že si písal cez\n\naplikáciu Threema s osobou\n\n, ktorá má v jeho Threeme ID kód;\n\nBZS5HVYT. Z rovnakého dôvodu bol vypočutý aj svedok\n\n, ktorý uviedol zas\n\nThreema ID kód na osobu\n\n, a to MNEVJRT. Svedok\n\nuviedol, že ID kód\n\nv jeho aplikácii Threema je BZS5HVYT.\n\nS\n\nsa stretol naposledy asi dva roky dozadu, kedy bol na ministerstve\n\nspravodlivosti, kedy ho zavolala\n\n. Pri stretnutí mu prezentovala nový legislatívny\n\nzámer zriadiť nový úrad štátneho zastúpenia. Tento úrad mal mať na starosti právne\nzastupovanie štátu pred súdmi.\nSvedok tiež uviedol, že sa mu zdá, že na čele tohto úradu mala stáť práve\n\n.\n\nTáto tiež uviedla, že advokáti sú veľmi drahí a preto by nemusel štát využívať advokátov, ale\nvlastných právnikov.\nSvedkyne\n\na\na\n\nvypovedali o vzťahu\n, prípadne iných osôb. Svedkyňa\n\npracovala cca dva roky do roku 2016 v kancelárii štátnej tajomníčky\ntohto času si všimla, že za\n\nchodili pravidelne jej sestra\n\na jej blízka priateľka\n\n. V tomto období v kancelárii pracovala aj\n\n, ktorá bola riaditeľka kancelárie. Jej vzťah k\nže\n\nbola ako keby „poskok“ pre\n\n, keďže\n\nna slovo, bola pomerne submisívna. Ak nebolo podľa\nnajmä voči\n\n.\n\n. Počas\n\nsa mala dokonca\n\nopísala tak,\npočúvala úplne\n\n, bola veľmi direktívna,\nzveriť, že tento tlak už\n\nnezvláda a kvôli tejto situácií aj plakala. To, že sa\n\nstala sudkyňou zistila\n\nnáhodne až v roku 2018, no z vyjadrenia\n\nnemala pocit, že by ju\n\ntáto situácia tešila. Svedkyňa\n\nešte uviedla, že keď\n\n14\n\ntelefonovala,\n\ntak zvykla mať aj nevyberaný slovník, keď využívala slová ako: „jebať, zajebať, vyjebať,\nodjebať a pod.“ Toto bolo podľa svedkyne pomerne časté. V súvislosti s kauzou\nkedy sa tento určitým spôsobom sťažoval na\npracovala aj svedkyňa\n\n,\n\nešte v čase, kedy na ministerstve\n\ntáto uviedla, že\n\nmala niekomu do telefónu\n\npovedať, aby s tým má niečo robiť, lebo ho dá zajebať. Svedkyňa\ndo kancelárie štátnej tajomníčky\n\nuviedla, že\n\nnastúpila v júni 2016 a pôsobila tam\n\ndo septembra, či októbra 2018. Keď v kancelárii začínala, jej nadriadenou bola\n, ktorá sa ale neskôr stala sudkyňou. Z práce pozná aj\n\n, ktorá\n\nsvoju sestru minimálne raz navštívila, pozná aj\n\n, ktorá do kancelárie\n\nchodievala pomerne často. Z vyjadrenia svedkyne\n\nvyplýva, že v kancelárii mali\n\nveľa práce, často sa stávalo, že im\nmala\n\ntelefonovala aj cez obednú prestávku, na čo\n\nreagovať iba slovom „zasa“.\nVo veci vypovedala aj\n\n, ktorá uviedla, že\n\npozná od roku 2010, kedy začal pôsobiť na Najvyššom súde SR ako asistent v jej\nsenáte.\n\nrobil predtým ochrankára\n\n.\n\nchcel podľa nej robiť\n\nsprávne právo, no na okresných súdoch sa tomuto nevenujú a najbližšie tomu je podľa\nsvedkyne obchodné právo, ktoré si\nOdkedy odišiel\n\nzvolil. Kontakty s\n\nsvedkyňa odmietla.\n\nz Najvyššieho súdu SR, tak sa u svedkyne zastavil veľmi sporadicky.\n\nNejaké ovplyvňovanie Súdnej rady SR cez\naplikácii Threema má ID kód na\n\n, alebo inak svedkyňa odmietla. Vo svojej\nBZS5HVYT.\n\nVo veci vypovedal aj svedok\n\n, ktorý uviedol, že\n\npozná asi 12 až 15 rokov. S\n\nkomunikoval aj cez aplikácie Threema\n\na WhatsUp. K zverejnenej komunikácii seba s\nzverejnená v médiách sa\n\ncez aplikáciu Threema, ktorá bola\n\nvyjadril, že táto je autentická, iba smajlíky\n\nv niektorých prípadoch nesedia. Čo sa týka jeho vlastného ID kódu z aplikácie Threema,\nuviedol, že vždy, keď si vymenil telefón, automaticky sa mu vymenil aj tento ID kód. Svedok\nnásledne vysvetľoval jednotlivé časti svojej komunikácie z aplikácie Threema s osobou\n, pričom odmietol akékoľvek ovplyvňovanie súdnych konaní.\nAko už bolo vyššie uvedené, súčasťou spisového materiálu sú aj prepisy komunikácie\nrôznych osôb cez mobilnú aplikáciu Threema. Táto bola podľa ID kódov jednotlivých\nkomunikácii identifikovaná ako komunikácia osoby\n\n15\n\na iných osôb, okrem\n\niných JUDr.\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n. Všetky tieto komunikácie boli\n\npodrobne analyzované, pričom všetky ID kódy boli následným párovaním aj potvrdené\na spojené s konkrétnou osobou. Jedinou výnimkou je\n\na\n\n,\n\nktorých pôvodný kód už nemala žiadna osoba vo svojom mobilnom telefóne. Z vykonaného\nvyšetrovania a analýzy a porovnania komunikácie s reálnymi udalosťami vyplýva, že\nnapriek tomu, že sa doposiaľ nepodarilo stotožniť pôvodné ID kódy osôb\na\n\n, je jasné, že udalosti, ktoré sú v ich komunikácii s\n\nsa aj\n\nv niektorých prípadoch reálne stali. Je možné spomenúť komunikáciu\n\ns\n\nz konca roka 2017, kedy obaja riešili založenie nového úradu pre zastupovanie\nštátu v rôznych, najmä súdnych konaniach. Práve tento zámer potvrdil vo svojom výsluchu\nsvedok\n\n, ktorému mala tento zámer predstaviť samotná\n\ns tým, že\n\ndodala, že štát už nebude potrebovať advokátov. Rovnako aj udalosti a osoby, ktoré opisuje\nv rozhovore s\n\nsa v mnohých prípadoch udiali. Z tejto komunikácie sa\n\nzhodujú aj oslovenia, ktorými menované osoby označujú rôzne osoby. Svedok\n\ntieto\n\nprezývky opísal aj vo svojej výpovedi a priradil ich ku konkrétnym osobám. V tejto\nkomunikácii nazýval\n\nbývalú ministerku spravodlivosti\n\n„mumlavá“, prípadne „špinavá židovka“.\nako „kamoš“. Advokáta\n\noznačením\n\nnazývali v tejto komunikácii\nnazval\n\nv predmetnej komunikácii ako\n\n„Lipstein“, „gambatý“, alebo „Gambino“. Advokáta\n\noznačoval ako\n\n„ryšavý“, alebo „ryšavec“, alebo „ryšavý pes“.\noznačoval ako „obočiar“, prípadne „fúzatý“.\nTo, že\nsvedok\n\nmal veľmi blízko k osobám\n\n, ktorý uviedol, že\n\nspravodlivosti po vražde\n\nsa snažil\n\na\n\npotvrdil taktiež\n\npomôcť stať sa ministerkou\n\n, kedy sa tvorila nová vláda. Tento zámer sa snažil\n\nrealizovať prostredníctvom podnikateľa\nveľmi blízko k vládnej strane Smer, ktorá\n\n, ktorý má mať podľa\nnominovala.\n\nmal však\n\npomáhať aj svojimi kontaktmi v polícii, či prokuratúre riešiť trestné veci, ktoré\nsa týkali\npodľa\n\n, či jemu blízkych osôb. O význame\n\nsa mal\n\nintenzívne vyjadrovať najmä v čase, kedy sa rozhodovali civilné spory o tzv.\n\nKauze zmeniek TV Markíza a Kauze Technopol. Svedok\n\n16\n\ntiež uviedol, že\n\nsa\n\nšpeciálne zaujímal aj o výberové konanie na sudcu, do ktorého sa prihlásil aj bývalý\nochrankár\n\n, pričom\n\nmal mať veľký záujem, aby sa tento stal\n\nsudcom. Týmto ochrankárom bol práve\n\n, čo iba potvrdzuje autenticitu ich\n\nvzájomnej komunikácie. Aj\nochrankára\n\n. Meno\n\nsa vyjadrila, že\nbolo aj podľa\n\nrobil predtým\n\nblízke\n\n, no počas\n\nsvojho výsluchu ho nevedel bližšie špecifikovať a priradiť. K osobe sudkyne\nsa mal\n\nvyjadriť, že mu vychádza v ústrety. Ak sa podľa svedka takto\n\nvyjadroval, znamenalo to, že takúto osobu korumpuje. Aj ich vzájomná komunikácia\nje súčasťou spisového materiálu.\nk advokátovi\n\nsa mal taktiež opakovane pochvalne vyjadrovať\n\n, s ktorým mal byť taktiež v pravidelnom kontakte. Aj ich vzájomná\n\nkomunikácia je v zaistenom mobilnom telefóne iPhone čiernej farby, rovnako aj\nkomunikácia s manželkou advokáta\n\n. Svedok\n\nvo svojej výpovedi dokonca potvrdil autenticitu komunikácie s\n\n, ktorá\n\nbola aj zverejnená v médiách, iba pri niektorých emotikonoch sa vyjadril, že podľa neho\nnesedia, textová časť je však podľa neho autentická.\n\nsíce predložila ďalšie\n\ntri verzie komunikácie „dvoch neznámych osôb“ a aj verejne odmietla komunikáciu\ns\n\n, no z kontextu komunikácie, ktorá je súčasťou spisu je zrejmé, že sa jedná o jej\n\nkomunikáciu s menovaným. Je samozrejme možné uviesť množstvo ďalších príkladov\nkomunikácie jednotlivých osôb s\n\na uviesť aj príklady z verejných\n\nzdrojov, ktoré potvrdzujú autenticitu, no vzhľadom na rozsah komunikácie cez aplikáciu\nThreema by to v prípade podnetov na vykonanie domovej prehliadky bolo priveľmi\nobsiahle. Všetky dôležité skutočnosti sú uvedené v rozsiahlom spisovom materiáli, ktorého\nsa týka toto konanie. Je opätovne potrebné poukázať na výsluchy svedkov\nktorí jednoznačne popísali konanie sudkýň\n\n, resp.\n\na\n, či\n\n,\n,\n\npričom už z tohto popisu vyplývajú veľmi vážne podozrenia.\nVšetky osoby, ktoré vydali svoje mobilné telefóny, boli vyzvané, aby vydali aj mobilné\ntelefóny, ktoré používali v minulosti. Napriek tomu viacerí z nich vydali buď nové telefóny,\nalebo telefóny (klasické tlačítkové Nokie), ktoré ani nemôžu obsahovať žiadne aplikácie.\nUvedené skutočnosti potvrdzuje úradný záznam pracovníka odboru analýz a podporných\nčinností, národnej kriminálnej agentúry PPZ zo dňa 27.11.2019, č. p.: PPZ-NKA-1175001/2019-PZ, ktorý sumarizuje výsledky expertízneho skúmania vydaných telefónov, pričom\n\n17\n\nje zjavné, že mobilný telefón s nainštalovanou aplikáciou Threema vydala iba\na\n\n, pričom zistená obnovená komunikácia\n\nprostredníctvom Threema je datovaná v roku 2019, teda po záujmovom období.\nZ uvedeného je taktiež zrejmé, že osoby, ktoré boli v predchádzajúcom období vyzvané\nna vydanie mobilných telefón a tieto mali v záujmovom období komunikovať s\nprostredníctvom aplikácie Threema, predložili vyšetrovateľovi mobilný telefón\nbez takej aplikácie, čo vzbudzuje podozrenie, že po medializácii komunikácie\nprostredníctvom Threemy, si tieto osoby buď vymenili mobilné telefóny alebo upravili\nobsah ich prostredia.\nZároveň je však potrebné uviesť, že nie je možné vylúčiť skutočnosť, že tieto osoby,\nv obydlí ktorých vyšetrovateľ žiada vykonanie domových prehliadok, môžu stále s takýmito\nmobilnými telefónmi disponovať, je potrebné urobiť všetko preto, aby sa polícia pokúsila\ntieto telefóny získať, a keďže to nebolo možné najmenej invazívnou cestou, a to výzvou\nna vydanie veci, je potrebné postupovať cestou domových prehliadok a teda urobiť všetko,\nčo je možné na zabezpečenie dôkazov a takto získané dôkazy porovnať s už v rámci\nprípravného konania zabezpečenými dôkazmi. Vyšetrovateľ v popise vecí, ktoré\npredpokladá, že sa pri výkone domovej prehliadke nájdu uvádza aj iné nosiče dát a nie iba\nmobilné telefóny, nakoľko elektronické stopy, ktoré môžu byť dôležité pre trestné konanie\nnemusia byť uložené iba v mobilnom telefóne ale aj na iných zariadeniach, nakoľko tieto sú\nľahko kopírovateľné a zasielané aj prostredníctvom počítačovej techniky. Uvedené opieram\no skutočnosti, že osoby participujúce na predmetnej trestnej činnosti mali v rámci\njednotlivých súdnych konaní vypracovávať rozhodnutia pre zákonného sudcu, prípadne mu\npomáhať pri vypracovávaní rozhodnutí, pričom nie je taktiež vylúčené, že prostredníctvom\npočítačového systému si zasielali rôzne správy, ktoré môžu mať výpovednú hodnotu\nvo vzťahu k dokazovaným skutkom.\nZ doposiaľ vykonaného vyšetrovania vyplýva, že osoba, u ktorej vyšetrovateľ žiada\nvykonanie domovej prehliadky mohla participovať na závažnej trestnej činnosti, v rámci\nktorej malo dochádzať k ovplyvňovaniu viacerých súdnych konaní, pričom v niektorých\nprípadoch táto trestná činnosť môže spĺňať znaky korupčnej trestnej činnosti, keď\nzainteresované komunikujúce osoby píšu o tzv. depozite, ako napríklad „Depozit 40 na dom\nHviezdoslavovo nám. bol práve zložený“, „Depozit ?“ – „Zložene u hrachovej“ – „Ahoj.\n\n18\n\nVodári zložili depozit 100“, „\n\nmi včera odovzdala depozit vodárov“, „Depozit\n\nzložil ?“, „Tak nech si chystajú depozit“, „Tie dve whisky to bolo už akože všetko ?“ –\n„Predstav si, že nie!(smajlík: prst hore)“, „Ale darčeky rieš cez suseda !“\nV prípade uvedenej osoby sa jedná o osobu, ktorá v úvodnom štádiu trestného\nkonania nebola vyzvaná na vydanie mobilného telefónu, nakoľko v tom čase nebola zrejmá\njej participácia na páchaní vyšetrovanej trestnej činnosti. Neskoršia analýza komunikácie\nThreema v spojitosti s inými dôkazmi však naznačuje, že v rámci konkrétnych súdnych\nkonaní sa mohla podieľať na páchaní trestnej činnosti. Vyšetrovateľ v danom prípade\nupúšťa od menej invazívneho zásahu do základných ľudských práv a slobôd a nevyužíva\npostup podľa § 89 Tr. por. z dôvodu, že skôr vyzvané osoby na vydanie mobilných telefónov\nsa na túto možnosť pripravili a dobrovoľne vydali mobilné prostriedky či už nové, alebo\nsystémovo upravené. Vyšetrovateľ má za to, že aj v prípade\n\nexistuje\n\npodozrenie, že v obydlí, ktoré užíva môže mať mobilné prostriedky, ktorými\nv inkriminovanom období komunikovala s ďalšími podozrivými osobami ohľadne možných\nprotiprávnych zásahov do súdnych sporov, pričom na potvrdenie, resp. vyvrátenie takých\npodozrení, je potrebné využiť zákonnú možnosť vykonania domovej prehliadky, v rámci\nktorej môžu byť nájdené veci, ktoré môžu napomôcť objasneniu predmetnej trestnej veci.\nUvedené skutočnosti potvrdzuje aj fakt, že\n\nsa dňa 26.04.2018\n\ninkognito zúčastnila hlavného pojednávania, ktoré viedla\nna tomto uznala\n\n, ktorá\n\nprvú zmenku, čo naznačuje, že menované sudkyne\n\nmuseli spolu komunikovať akýmkoľvek spôsobom, pričom aj takáto komunikácia bude\npredmetom výkonu domovej prehliadky.\nAko je uvedené v úradnom zázname príslušníkov 2. operatívneho oddelenia, odboru\nZápad, národnej kriminálnej agentúry PPZ č. p.: PPZ-NKA-OZ-438-025/201 zo dňa\n06.12.2019,\n\n,\n\n, bytom\n\n, má bývať spolu s rodičmi. Z lustrácii v systémoch PZ bolo zistené, že\nuvedené\n\ntrvalé\n\nbydlisko\n\n25.03.1992.\n\nLustráciou\n\nna katasterportáli bolo zistené, že v bytovke na uvedenej adrese sú manželia\n\n,\n\na\n\nmá\n\nmenovaná\n\nnahlásené\n\n,\n\nod\n\nvýlučnými vlastníkmi bytu č. 16\n\nna 5. poschodí a podielovými vlastníkmi priestoru č. 901 na 1. poschodí, ako je uvedené\nna\n\n, k. ú.\n\n.\n\n19\n\nUvedené skutočnosti potvrdzuje úradný záznam príslušníkov 2. operatívneho\noddelenia, odboru Západ, národnej kriminálnej agentúry P PZ zo dňa 21.01.2020, č. p.:\nPPZ-NKA-OZ-34-064/2020.\nPredmetný byt užíva\n\n, preto existuje aj dôvodný predpoklad, že\n\nv rámci vykonania domovej prehliadky v predmetnej nehnuteľnosti sa tu môžu nachádzať\njednotlivé veci tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto návrhu. Týmto postupom môžu\nbyť zabezpečené dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre náležité objasnenie skutkového stavu tejto\ntrestnej veci, ako aj usvedčenie jej páchateľov, pričom môžu v konečnom dôsledku prispieť\nk objasneniu aj ďalších okolností, ktoré doposiaľ nevyšli najavo.»\n18. Podľa názoru špecializovaného súdu údaje uvedené v návrhu na vydanie príkazu\nna domovú prehliadku korešpondujú s obsahom spisu. Súvis sťažovateľky s vecou je takisto\ndokumentovaný obsahom predloženého spisu. Je reálne sa domnievať, že u sťažovateľky\na na uvedenom mieste môžu byť nájdené konkrétne špecifikované veci dôležité pre trestné\nkonanie. Zatiaľ je totiž predbežne dokumentované, že sťažovateľka sa môže angažovať\nspôsobom popísaným prokurátorom. Niet sporu ani o tom, že k zisteniu skutočností\ndôležitých pre trestné konanie môže prispieť i týmto príkazom nariadený úkon, ktorého\nvýsledky (nájdenie či nenájdenie uvádzaných predmetov a zariadení) môže ďalej\nspravdepodobniť alebo oslabiť formulované podozrenia, prípadne ozrejmiť zaangažovanie\nďalších osôb. Nariadený zásah do súkromia sa tak javí byť nielen zákonný a legitímny, ale\naj proporcionálny. Je potrebné dodať, že návrh prichádza s relatívne dlhším časovým\nodstupom od posledných zaisťovacích úkonov, čo logicky znižuje pravdepodobnosť\núspešnosti zásahu do súkromia v zmysle nájdenia hľadaných stôp a dôkazných\nprostriedkov. Potreba nariadenia série domových prehliadok je však výsledkom logickej\nanalýzy situácie prokurátorom a je pokusom, ktorého potrebu prokurátor veľmi precízne\nvysvetľuje, pričom v podstate vo všetkých detailoch sa s takouto analýzou možno stotožniť.\nDôvodnosť podozrení takisto nemožno spochybniť a výrazy použité v komunikácii\n(„depozit“, „darčeky“), zmienka o „dvoch whisky“ bez akýchkoľvek pochybností logicky\nodôvodňujú podozrenie vedúce k tomu, že reč je o úplatkoch. Orgány činné v trestnom\nkonaní musia urobiť všetko pre to, aby všetky súvislosti odkryli, pričom v takýchto\nprípadoch primerané zásahy do súkromia musia byť nevyhnutnou súčasťou taktiky\n\n20\n\na stratégie vyšetrovania. Preto boli splnené podmienky na nariadenie domovej prehliadky,\nako ich definujú ustanovenia § 99 a § 100 Trestného poriadku.\n19. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky bez označenia spisovej značky\nvyplýva, že 29. januára 2020 o 6.00 h „bolo prikročené na základe príkazu sudcu ŠTS,\nBanská Bystrica zo dňa 24.01.2020 č. p. 2Ntt-4/2020-61-V-ŠTS k vykonaniu domovej...\nprehliadky... u\n\n,\n\n, bytom\n\n,\n\n... Príkaz o prehliadke sudcu ŠTS Banská Bystrica doručený o 06.00\nhod. dňa 29.01.2020\n\n. Prehliadka sa začala o 06.05“. Ďalej sa dá\n\nzistiť, že sťažovateľka po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Trestného poriadku (ktorej\nznenie je citované) uviedla, že „... v prehľadávanej nehnuteľnosti sa nenachádzajú\npodozrivé veci...“, a ďalší rukou písaný text v predloženej kópii nie je čitateľný.\n20. Z uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 274/2020 z 9. júna 2020 vyplýva, že\nním\n\nbola\n\nodmietnutá\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\npodaná\n\nsťažovateľkou\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nšpecializovaného súdu sp. zn. 5 Tp 2/2020 zo 14. marca 2020 v spojení s uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tost 12/2020\nz 20. marca 2020. Týmito uzneseniami všeobecných súdov bola sťažovateľka vzatá\ndo väzby. Tá časť ústavnej sťažnosti, ktorá smerovala proti uzneseniu špecializovaného\nsúdu, bola odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prejednanie, a tá\nčasť, ktorá smerovala proti uzneseniu najvyššieho súdu, bola odmietnutá ako zjavne\nneopodstatnená.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\ns poukazom\n\nna\n\nobsah\n\nodôvodnenia\n\nuznesenia\n\nšpecializovaného súdu sp. zn. 5 Tp 2/2020 zo 14. marca 2020 konštatoval po skutkovej\nstránke, že proti sťažovateľke bolo 9. marca 2020 vznesené obvinenie pre zločin prijímania\núplatku v spolupáchateľstve podľa ustanovenia § 20 a § 329 ods. 1 a 2 Trestného zákona\nna tom základe, že najneskôr od mája roku 2017 v Bratislave na presne nezistených\nmiestach v právnej veci žalobcu Správa a inkaso zmeniek, s. r. o., proti žalovaným\na obchodnej spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., o zaplatenie sumy\n8 298 479,72 € s prísl. na základe požiadavky\nzákonnú sudkyňu\n\ninštruovala\n\n, ako procesne postupovať v danom spore, ako\n\nnariaďovať termíny pojednávaní s cieľom vyhlásenia rozsudku v prospech\n\n, ktorého\n\npravidelne informovala o procesných veciach v rámci daného sporu, pričom tiež inštruovala\n21\n\nsťažovateľku, ktorá pred pojednávaním, na ktorom\n\nvyhlásila rozsudok,\n\ntejto aktívne pomáhala s jeho vypracovaním a pre účely jej podpory sa 26. apríla 2018\nzúčastnila pojednávania na Okresnom súde Bratislava V, na záver ktorého\nna základe vopred dohodnutého postupu vyhlásila dokazovanie za skončené\na vyhlásila rozsudok, ktorým boli obaja žalovaní spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť\nžalobcovi zmenkovú sumu 8 298 479,72 € s prísl. do troch dní od právoplatnosti, pričom\nsťažovateľka prijala za takýto nezákonný postup od\na to z úplatku, ktorý\n\nposkytol\n\nfinančnú hotovosť,\n.\n\nIII.\nRelevantná právna úprava\n21. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n22. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n23. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n22\n\n24. Podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné\nkonanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju\ntreba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať.\nPri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako\naj na iné následky nevyhovenia.\n25. Podľa § 99 ods. 1 Trestného poriadku domovú prehliadku možno vykonať, ak je\ndôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo\nv priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo\nže sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať\nzaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.\n26. Podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku nariadiť domovú prehliadku je oprávnený\npredseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh\nprokurátora sudca pre prípravné konanie. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto\npríslušného predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť\npredseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, v ktorého obvode sa\nmá prehliadka vykonať. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť\nodôvodnený. V príkaze sa uvedie opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri\ndomovej prehliadke, ak je známa. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri\nprehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá\nbránila doručeniu.\n27. Podľa § 104 ods. 1 Trestného poriadku domovú prehliadku, osobnú prehliadku\nalebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku možno vykonať len\npo predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to len\nvtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného\ndôvodu, ktorý viedol k takému úkonu.\nIV.\n\n23\n\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n28. Ústavný súd sa zaoberal predovšetkým otázkou včasnosti podania ústavnej\nsťažnosti, ktorá smeruje proti príkazu špecializovaného súdu na domovú prehliadku\nz 24. januára 2020 s tým, že príkaz na domovú prehliadku bol sťažovateľke doručený\na domová prehliadka bola vykonaná 29. januára 2020.\n29. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\n30. Keďže ústavná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 4. mája 2020,\nje zrejmé, že sa tak stalo až po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, ktorej posledný deň\npripadol na 30. marec 2020 (lebo deň 29. marec 2020, ktorý by inak mal byť posledným\ndňom dvojmesačnej lehoty, pripadol na nedeľu ako deň pracovného voľna, v dôsledku čoho\nsa lehota predĺžila do najbližšieho pracovného dňa, teda do 30. marca 2020).\n31. Ako na to správne poukazuje sťažovateľka, napriek tomu možno ústavnú\nsťažnosť považovať za včas podanú.\n32. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. lehoty ustanovené právnymi predpismi\nv súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím\nktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona\ndo 30. apríla 2020 neplynú.\n24\n\n33. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. časti vety pred bodkočiarkou\nustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené\nsúdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami\nv konaní.\n34. Možno konštatovať, že ustanovenie § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. upravuje\nvýslovne premlčacie a prekluzívne (teda hmotnoprávne) lehoty. Nemôžu byť pochybnosti\no tom, že dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 124\nzákona o ústavnom súde je klasickou procesnoprávnou lehotou. Vzhľadom na to\nustanovenie § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. sa bez ďalšieho (samo osebe) na procesné\nlehoty nevzťahuje.\n35. Až z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. vyplýva, že ani v prípadoch\nlehôt ustanovených zákonom alebo určených súdom na vykonanie procesného úkonu\nv konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní s poukazom na ustanovenie\n§ 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. lehoty v čase odo dňa účinnosti zákona č. 62/2020 Z. z.\n(teda od 27. marca 2020) do 30. apríla 2020 neplynú.\n36. Z dosiaľ uvedeného možno vyvodiť, že režim neplynutia lehôt (resp. inými\nslovami, spočívania lehôt) v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 vyplývajúci\nz ustanovenia § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. sa vzťahuje aj na beh procesných lehôt\núčastníkov konania, resp. strán v konaní pred súdom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1\nzákona č. 62/2020 Z. z. Nemožno pochybovať o tom, že medzi tieto procesné lehoty patrí aj\nlehota podľa ustanovenia § 124 zákona o ústavnom súde.\n37. V danom prípade ku dňu 27. marca 2020 zo zákonnej dvojmesačnej lehoty podľa\nustanovenia § 124 zákona o ústavnom súde neuplynuli ešte štyri dni (keďže posledný deň\nlehoty pripadol na 30. marec 2020). Lehota v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020\nneplynula (spočívala). Opäť začala plynúť 1. mája 2020 a uplynula 4. mája 2020. Vzhľadom\nna túto skutočnosť treba ústavnú sťažnosť, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu\n4. mája 2020, považovať za včas podanú.\n\n25\n\n38. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n39. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n40. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n41. Námietky uplatnené sťažovateľkou možno zhrnúť v podstate do dvoch okruhov.\n42. Sťažovateľka predovšetkým namieta, že hoci preskúmateľnosť dôvodnosti\npríkazu na domovú prehliadku si vyžaduje relevantnú konkrétnu vysvetľovaciu\nargumentáciu o tom, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky\nna tento zásah do základných práv, v skutočnosti odôvodnenie nezodpovedá týmto\n\n26\n\npožiadavkám, pretože je formálne, používa stereotypné, všeobecné a nekonkrétne\nformulácie štandardne sa vyskytujúce v súdnych rozhodnutiach tohto typu (pozri bod 4\naž 9).\n43. Okrem toho podľa názoru sťažovateľky nebola splnená podmienka nevyhnutnosti\nna zásah do jej súkromia nariadením domovej prehliadky, pretože bolo možné aplikovať\nv rámci princípu proporcionality miernejší zásah postupom podľa ustanovenia § 89 ods. 1\nTrestného poriadku (pozri bod 10 a 11).\n44. Vo vzťahu k prvej námietke (pozri bod 42) treba uviesť, že sťažovateľka správne\npoukazuje na potrebu relevantnej a konkrétnej vysvetľovacej argumentácie, ktorá viedla\nvšeobecný súd k záveru o nutnosti zásahu do práva na súkromie.\n45. Po prvýkrát vyslovil ústavný súd tento princíp, keď uviedol, že preskúmateľnosť\ndôvodnosti vydania súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa § 4\nzákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačnotechnických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred\nodpočúvaním) v znení neskorších predpisov či príkazu na odpočúvanie a záznam\ntelekomunikačných činností podľa § 88 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005\nsi vyžaduje relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami boli\nnaplnené zákonom ustanovené podmienky pre tento zásah do práva na súkromie.\nBez takéhoto odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je súhlas či príkaz\nspravidla nepreskúmateľný (I. ÚS 274/05).\n46. Vyslovený princíp bol neskôr rozšírený. Ústavný súd napr. uviedol, že v prípade\npoužitia trestno-procesného nástroja spôsobilého zasiahnuť do garantovaných práv\nkohokoľvek, akým je aj prehliadka iných priestorov a pozemkov, sa požiadavka ochrany\nzákladných práv musí prejaviť aj v štádiu prípravného konania vo vydaní dostatočne\nodôvodneného príkazu prokurátora alebo príkazu policajta. Tieto orgány činné v trestnom\nkonaní majú teda povinnosť poskytnúť dostatočné záruky zákonnosti a ústavnosti tak pri\nrozhodovaní o nariadení prehliadky iných priestorov a pozemkov, ako aj pri jej realizácii.\n\n27\n\nInak je ich postup spôsobilý porušiť právo na spravodlivý proces a ďalšie práva súvisiace\ns ochranou súkromia dotknutých osôb (III. ÚS 172/2010).\n47. V konkrétnej rovine treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu sa argumentácia\nšpecializovaného súdu, ktorou tento odôvodňuje potrebu vydania príkazu na domovú\nprehliadku, javí ako dostačujúca\n\na nevykazuje známky arbitrárnosti či zjavnej\n\nneodôvodnenosti. Odôvodnenie (poukazujúce na veľmi podrobnú a vyčerpávajúcu\nargumentáciu prokurátora) možno považovať za dostačujúce aj v spojení so znením skutku,\npre ktorý bolo proti sťažovateľke vznesené obvinenie.\n48. Vo vzťahu k druhej námietke (pozri bod 43) treba rovnako prisvedčiť\nsťažovateľke, že v rámci princípu proporcionality je z ústavnoprávneho pohľadu\nnevyhnutné, aby sa pri realizácii zásahu do práva na súkromie použil čo najmiernejší\nprostriedok.\n49. Záujem štátu na ochrane pred zločinnosťou zakladajúci legitímnosť zásahov\ndo práva na súkromie pri realizácii niektorých inštitútov podľa štvrtej hlavy prvej časti\nTrestného poriadku („Zaistenie osôb a vecí“) musí byť uvedený do rovnováhy\nso závažnosťou zásahu do tohto práva. Znamená to zvoliť pri realizácii zásahu čo\nnajmiernejší prostriedok, ktorý je súčasne spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného\ncieľa, napríklad uprednostniť úkon uchovania a vydania počítačových údajov pred\ninštitútom vydania, resp. odňatia veci. V opačnom prípade znamená neproporcionálny\npostup konajúceho orgánu porušenie garancií práva na súkromie a spravodlivého procesu\n(III. ÚS 68/2010).\n50. V najvšeobecnejšej rovine treba pri skúmaní tejto problematiky vychádzať\nz princípu, podľa ktorého každý má právo neobviňovať seba samého. I keď právo mlčať\na právo neprispievať k vlastnému obvineniu nie sú výslovne zmienené v čl. 6 dohovoru,\nnemôžu byť pochybnosti o tom, že tieto práva sú všeobecne uznávanými medzinárodnými\nštandardmi, ktoré ležia v srdci pojmu spravodlivé konanie podľa čl. 6 dohovoru.\nPoskytnutím ochrany obvinenému proti nedovolenému donúteniu zo strany štátnych\n\n28\n\norgánov prispievajú tieto imunity k predchádzaniu justičným omylom a zaisteniu cieľov\nčl. 6 dohovoru (John Murray proti Spojenému kráľovstvu).\n51. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu najmä predpokladá, že obžaloba\nv trestnej veci sa snaží preukázať vinu bez toho, aby sa uchyľovala k dôkazom získaným\nprostredníctvom donútenia alebo nátlaku bez ohľadu na vôľu obvineného. Právo\nneprispievať k vlastnému obvineniu sa v prvom rade týka rešpektovania vôle obvineného\nmlčať. Toto právo nezahrňuje použitie tých vecí v trestnom konaní, ktoré je možné\nod obvineného získať prostredníctvom donútenia, ak tieto veci existujú nezávisle na vôli\nobvineného, teda napr. dokumenty získané na základe príkazu, vzorky dychu, krvi, moču\na telesných tkanív pre účely analýzy DNA (Saunders proti Spojenému kráľovstvu).\n52. Možno konštatovať, že vydanie príkazu na domovú prehliadku a jej realizácia\nv zmysle citovanej judikatúry nie je v rozpore s právom každého neobviňovať seba samého,\nresp. neprispievať k vlastnému obvineniu.\n53. Sťažovateľka konkrétne namieta, že bolo povinnosťou vyšetrovateľa postupovať\nnajprv podľa ustanovenia § 89 ods. 1 Trestného poriadku, teda vyzvať ju, aby vec dôležitú\npre trestné konanie, ktorú má pri sebe, mu predložila s tým, že ak výzve nevyhovie, môže\njej byť vec odňatá. Z hľadiska zásady proporcionality bol podľa sťažovateľky namieste\npredovšetkým takýto postup, a to tým viac, že sa takto postupovalo u ďalších osôb\ndotknutých vyšetrovaným prípadom. Iba v jej prípade sa totiž rovno prikročilo k postupu\npodľa ustanovenia § 99 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na zlé skúsenosti s postupom\npodľa ustanovenia § 89 ods. 1 Trestného poriadku v ostatných prípadoch.\n54. Ústavný súd nie je toho názoru, že by namietaný postup spočívajúci v aplikácii\nustanovenia § 99 ods. 1 (bez predchádzajúceho pokusu postupovať podľa § 89 ods. 1)\nTrestného poriadku bol neprimeraný, resp. neproporcionálny, a to s prihliadnutím\nna konkrétne skutkové okolnosti prípadu.\n55. Za situácie, keď išlo predovšetkým o mobilný telefón (mobilné telefóny)\nsťažovateľky, resp. o informácie, ktoré sa z neho (z nich) dali získať, bolo zo strany orgánov\nčinných v trestnom konaní logické zvažovať, či použitie miernejšieho prostriedku zásahu\n29\n\ndo súkromia sťažovateľky podľa ustanovenia § 89 ods. 1 Trestného poriadku je spôsobilé\nzabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa (získanie informácií z mobilného telefónu, resp.\nmobilných telefónov). Podľa názoru ústavného súdu záver orgánov činných v trestnom\nkonaní, resp. špecializovaného súdu, podľa ktorého v danom prípade takýto postup by\npodľa všetkého nebol spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa, je v súlade\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu. Existovala totiž reálna možnosť, že pokiaľ by pri\npostupe podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku sťažovateľka požadované veci nevydala\na nedošlo by ani k ich odňatiu (napr. ak by ich nemala u seba), následný pokus získať\nhľadané veci postupom podľa ustanovenia § 99 ods. 1 Trestného poriadku by mohol byť\nrovnako neúspešný, lebo sťažovateľka by mohla hľadané veci ukryť, zašantročiť či\nzneprístupniť ich obsah, a tým neprispieť k vlastnému potenciálnemu obvineniu. Samotná\nskutočnosť, že v prípadoch ďalších osôb bol použitý odlišný postup, ktorý sa ukázal ako\nnevhodný a nevedúci k sledovanému cieľu, neznamená, že by sa malo rovnako nesprávne\n(netakticky) postupovať aj v prípade sťažovateľky.\n56. Ústavný súd dodáva, že ani po vydaní príkazu na domovú prehliadku nemusí\nnevyhnutne dôjsť k zásahu do práva na súkromie dotknutej osoby proti jej vôli, pretože\ni v tomto prípade musí vykonaniu domovej prehliadky predchádzať výzva toho, u koho sa\nmá prehliadka vykonať, aby hľadané veci vydal dobrovoľne (§ 104 ods. 1 Trestného\nporiadku). V prípade sťažovateľky sa naozaj tak stalo, a keďže hľadané veci dobrovoľne\nnevydala, prikročilo sa k invazívnejšiemu zásahu do jej práva na súkromie.\n57. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n30", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť obydlia", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "ústavnosť", "domová prehliadka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1b2b518a-dffa-40ee-bfbb-0b6c48bcba87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.274.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 274/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 274/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.274.2020.1"}, {"guid": "ussr:954939ba-b68e-4eb7-b031-700cba593883", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.458.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 458/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 458/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.458.2019.1"}, {"guid": "ussr:5561b5c8-31df-43f7-9342-89b9032c5478", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 172/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 172/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5561b5c8-31df-43f7-9342-89b9032c5478"}, {"guid": "ussr:a0640e50-6269-436f-bbcd-0d40806b17aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0640e50-6269-436f-bbcd-0d40806b17aa"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 274/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 274/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3b693c33-3150-4ac7-afac-1e71101d8e12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.516.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 516/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 516/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.516.2020.1"}]}