{"guid": "ussr:1f6e5ddb-017e-4a0c-9f3a-b92b785df585", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.325.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 325/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 325/2019 z 7. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. novembra 2019, sp. zn. II. ÚS 325/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.325.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1f6e5ddb-017e-4a0c-9f3a-b92b785df585", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.325.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.325.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.325.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 325/2019-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\n(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nParazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied, Hlinkova 3, Košice, IČO 00 586 951,\nzastúpenej spoločnosťou Sýkora – advokátska kancelária, s. r. o., Zoborská 13, Košice,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Matej Sýkora, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 2 S 45/2017-153, 2 S 72/2017-153, 2 S 73/2017-153, 2 S 74/2017-153,\n2 S 75/2017-153 z 29. marca 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 30. apríla 2019 v konaní sp. zn. 1 Sžfk 41/2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie\nvied, Hlinkova 3, Košice, IČO 00 586 951 (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalobca“),\nktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), základného práva na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy zaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 2 listiny, práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 2 S 45/2017-153, 2 S 72/2017-153, 2 S 73/2017-153, 2 S 74/2017-153,\n2 S 75/2017-153 z 29. marca 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nz 30. apríla 2019 v konaní sp. zn. 1 Sžfk 41/2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ uzavrel 15. mája 2009\nako prijímateľ s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,\nStromová 1, Bratislava (ďalej aj „ministerstvo“ alebo aj „riadiaci orgán“, v citáciách\naj „žalovaný 1/“), v zastúpení Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu\nSlovenskej republiky pre štrukturálne fondy Európskej únie, Hanulova 5/B, Bratislava\n(ďalej aj „agentúra“, spolu aj „žalovaní“; v citáciách aj „žalovaný 2/“), zmluvu o poskytnutí\nnenávratného finančného príspevku č. 023/2009/2.11/OPVaV na realizáciu aktivít projektu\ns názvom „Centrum excelentnosti pre parazitológiu“.\n\n2\n\n3. V rámci realizácie projektu sťažovateľ vyhlásil verejné obstarávanie pod značkou\n„03187-MST“ na predmet zákazky s názvom „Zariadenia na PCR a inkubátory“. Agentúra\nvykonala kontrolu uvedeného verejného obstarávania a konštatovala, že postup verejného\nobstarávania – podlimitnej verejnej súťaže nebol v súlade s metodickým pokynom CKO\nč. 9, konštatovala porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, teda nezákonné\na/alebo diskriminačné podmienky účasti a/alebo kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené\nv súťažných podkladoch a oznámení.\n4. Na základe výsledkov vykonaného vládneho auditu doručila agentúra\nsťažovateľovi 2. januára 2017 správy o zistenej nezrovnalosti č. N21600567/S03\nz 29. decembra 2016, č. N21602576/S01 z 29. decembra 2016 (ďalej len „správa“)\nspolu so žiadosťami\n\no\n\nvrátenie\n\nfinančných\n\nprostriedkov\n\nč.\n\n26220120022/Z07\n\na č. 26220120022/Z08 z 29. decembra 2016 (ďalej spolu len „žiadosť“), na základe ktorých\npožiadala o vrátenie časti poskytnutých finančných prostriedkov (v sume 42 545,17 €)\nnajneskôr do 21. februára 2017.\n5. Sťažovateľ doručil krajskému súdu 3. marca 2017 žalobu podľa prvej hlavy tretej\nčasti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „SSP“), ktorou sa domáhal prieskumu zákonnosti správy a žiadosti, ich zrušenia\na zastavenia konania.\n6. Krajský súd svojím napadnutým uznesením žalobu sťažovateľa podľa § 97 a § 98\nods. 1 písm. g) SSP odmietol, keď dospel k záveru, že „Správa o zistenej nezrovnalosti\na Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu\nv správnom súdnictve, pretože samé o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom\nchránených záujmov kontrolovaného subjektu“. Podľa názoru krajského súdu „Správu\na Žiadosť je nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., teda\nza výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu\nverejnej správy, ktoré samé o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo\ndeklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo\n\n3\n\nnedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne\nvyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie,\nprípadne na dohodu o splátkach. Správa i Žiadosť sú vo svojej podstate len opatreniami\npredbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu,\npretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň\npodmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia vyzve\nna dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu\npovinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. Správa ani Žiadosť teda nie sú\nkonečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach\nžalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania\na vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej\nžaloby je preto neprípustné.“.\n7. Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť\npodľa prvej hlavy piatej časti Správneho súdneho poriadku, ktorú založil na dôvodoch\npodľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) SSP. Uviedol, že „rozhodnutím o odmietnutí žaloby\nbez meritórneho prejednania veci súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a svoje\nrozhodnutie založil v rozpore s ustálenou praxou kasačného súdu na nesprávnom právnom\nposúdení veci. Napadnuté uznesenie krajského súdu je nedostatočne odôvodnené, rozporné\na nepreskúmateľné. Krajský súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil\nžalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho\npráva na spravodlivý proces.“.\n8. S poukazom na právne normy obsiahnuté v § 27a zákona č. 528/2008 Z. z.\no pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení účinnom\nv rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) sťažovateľ v kasačnej sťažnosti\nargumentoval, že „Žiadosť... správa... na základe ktorých bola žalobcovi uložená korekcia\npodľa § 27a ods. 1, resp. § 27a ods. 4 zák. č. 528/2008 Z. z. spočívajúca v povinnosti vrátiť\nfinančnú hodnotu časti poskytnutého finančného príspevku ako 25 % korekcia z hodnoty\nvýdavkov verejného obstarávania, sú preto nepochybne individuálnymi správnymi aktmi –\n\n4\n\nrozhodnutiami, resp. opatreniami, ktoré sa bezprostredne dotýkajú a zasahujú do práv\na právom chránených záujmov žalobcu...“.\n9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazuje aj na uznesenie z 28. apríla 2016\nvo veci sp. zn. 5 Sžf 26/2014, v ktorom podľa jeho názoru najvyšší súd „jednoznačne\nkonštatoval, že správne akty, na základe ktorých je prijímateľovi NFP určená povinnosť\nvrátiť časť finančného príspevku poskytnutého z fondov Európskeho spoločenstva\nna základe zák. č. 528/2008 Z. z., sú spôsobilým predmetom prieskumu v správnom\nsúdnictve“. Sťažovateľ poukazuje i na fakt, že v konaniach o žalobách proti správnym\naktom identickým so správou a žiadosťou krajské súdy priznávajú žalobám odkladný\núčinok, čo je podľa jeho názoru dôsledkom toho, že ide o správne akty, „ktoré zasahujú\ndo práv prijímateľa NFP a môžu mať za následok vznik závažnej ujmy na jeho právach...“.\n10. Najvyšší súd o kasačnej sťažnosti sťažovateľa svojím napadnutým uznesením\nrozhodol tak, že jej nepriznal odkladný účinok a zamietol ju. Odmietol kumuláciu dôvodov\ntak, ako ich v kasačnej sťažnosti sťažovateľ artikuloval. Zdôraznil (v bod 30 odôvodnenia\nsvojho rozhodnutia, pozn.), že „hoci... v niektorých prípadoch môže sťažovateľka na obranu\nsvojich práv využiť aj viaceré dôvody kasačnej sťažnosti zakotvené v citovanom ustanovení\n(§ 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, pozn.), dôvody uvedené v § 440 S. s. p.\npod písmenami f) až h) a i) sa logicky vylučujú“. Preto sa v okolnostiach sťažovateľovej\nveci najvyšší súd zameral len na tvrdený dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP (nezákonné\nodmietnutie podania). V bode 36 odôvodnenia napadnutého uznesenia pritom poukázal\nna prejudikatúru (sp. zn. 5 Sžf 26/2014 a sp. zn. 4 Sžf 56/2015), podľa ktorej správu\no zistenej nezrovnalosti podľa § 26 zákona č. 528/2008 Z. z. „je možné... považovať\nza podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený\nv § 27a citovaného zákona“. S citovaným judikovaným právnym názorom sa najvyšší súd\nstotožnil a zdôraznil, že „na aktuálnosti uvedených záverov nič nemení ani skutočnosť,\nže boli vyslovené v procesnom prostredí zákona č. 99/1963 Zb... ktorý bol s účinnosťou\nod 01. 07. 2016 nahradený v časti týkajúcej sa správneho súdnictva Správny súdnym\nporiadkom. Ten totiž rovnako stanovuje neprípustnosť súdneho preskúmania rozhodnutí\n\n5\n\npredbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka\nkonania (§ 7 písm. e/ S. s. p)“.\n11. Ďalej najvyšší súd dôvodil v bodoch 41 a 42 odôvodenia svojho rozhodnutia tým,\nže „skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe\nešte nezakladá povinnosť na strane sťažovateľa vrátiť finančné prostriedky... bol\npostupom... zatiaľ len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov... nedošlo ešte\nk uplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu\ndo právnej sféry sťažovateľa záväzným uložením právnej povinnosti... Ani skutočnosť,\nže neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľovi jej navýšenie v prípadnom\nbudúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne informatívnej povahe správy\na žiadosti.“.\n12. Najvyšší súd v závere konštatoval, že „sťažovateľom napadnuté správy a žiadosti\nnie sú preskúmateľné správnym súdom, správny súd postupoval v súlade so zákonom,\nkeď žalobu podľa §98 ods. 1 písm. g) S. s. p. odmietol, a preto je potrebné kasačnú sťažnosť\npostupom podľa § 457 ods. 2 a § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietnuť“.\n13. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ cituje § 27a zákona\nč. 528/2008 Z. z. a dôvodí, že «z ust. § 27a ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z... je teda zrejmé, že\nak riadiaci orgán bezvýsledne vyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého finančného\npríspevku alebo jeho časti a boli zistené porušenia pravidiel a postupov verejného\nobstarávania s možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania, riadiaci orgán je\npovinný ex offo a bez možnosti použitia akejkoľvek úvahy či moderácie rozhodnúť o vrátení\naž 1,5 násobku sumy uvedenej v predchádzajúcej výzve na vrátenie finančného príspevku, tj.\no vrátení až 150 % sumy korekcie uvedenej vo výzve na vrátenie finančného príspevku\nalebo jeho časti. Sťažovateľ si dovoľuje zdôrazniť, že Správa... ako aj žiadosť o vrátenie\nNFP sú správne akty, ktoré môžu mať s poukazom na § 27a zákona o pomoci a podpore\npriamy vplyv na práva a povinnosti sťažovateľa, keďže ako sám krajský súd uvádza, práve\ntieto akty sú „podkladovými rozhodnutiami“. Zo žiadosti o vrátenie FP je zrejmé, že\nsťažovateľ ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku podľa zákona o pomoci a\n\n6\n\npodpore bol v zmysle tohto zákona riadiacim orgánom vyzvaný na vrátenie časti\nposkytnutého príspevku na predmet zákazky. V prípade, ak ho prijímateľ, t. j. sťažovateľ\nnevráti v zmysle žiadosti o vrátenie FP, riadiaci orgán rozhodne o vrátení až jeden a pol\nnásobku sumy uvedenej v spomenutej žiadosti. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov,\nako aj Správa o zistenej nezrovnalosti, na základe ktorých bola sťažovateľovi uložená\nkorekcia podľa § 27a ods. 1, resp. § 27 ods. 4 zák. č. 528/2008 Z. z. spočívajúca v\npovinnosti vrátiť finančnú hodnotu časti poskytnutého finančného príspevku ako 25 %\nkorekcia z hodnoty výdavkov verejného obstarávania, sú preto nepochybne individuálnymi\nsprávnymi aktmi – rozhodnutiami, resp. opatreniami, ktoré sa bezprostredne dotýkajú a\nzasahujú do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, na ich základe môže byť\nsťažovateľ ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Z vyššie\nuvedeného je zrejmé, že závery všeobecných súdov, na základe ktorých žalobu o\npreskúmanie zákonnosti Správy... a Žiadosti... odmietli, nemôžu obstáť.».\n14. Aj v sťažnosti sťažovateľ odkazuje na rozhodnutie z 28. apríla 2016 vo veci\nsp. zn. 5 Sžf 26/2014, v ktorom najvyšší súd zaujal postoj zhodný s právnym názorom\nsťažovateľa o súdnej preskúmateľnosti správnych aktov, „na základe ktorých je\nprijímateľovi NFP určená povinnosť vrátiť časť finančného príspevku poskytnutého z\nfondov Európskeho spoločenstva na základe zák. č. 528/2008 Z. z...“.\n15. Sťažovateľ dodáva, že „pri absencii prieskumu týchto napádaných rozhodnutí\nsúdom vzniká priestor pre ľubovôľu zo strany poskytovateľa dotácie, čo vytvára zároveň\npriestor aj pre absenciu právnej istoty na strane prijímateľa... Uvedený stav podrýva\nformálne hodnoty práva, na ktorých sú postavené piliere právneho poriadku\ndemokratického právneho štátu, pre ktorý je charakteristický princíp právnej istoty...“.\n16. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol vo veci samej nálezom takto:\n„1. Základné právo sťažovateľa Parazitologický ústav Slovenskej akadémie vied\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1,\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu\n\n7\n\nvlastníctva zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk/41/2018 zo dňa 30. 04. 2019 a\nuznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S/45/2017-153, 2 S/72/2017-153, 2\nS/73/2017-153, 2 S/74/2017-153, 2 S/75/2017-153 zo dňa 29. 03. 2017 porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk/41/2018\nzo dňa 30.04.2019 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S/45/2017-153,\n2 S/72/2017-153, 2 S/73/2017-153, 2 S/74/2017-153, 2 S/75/2017-153 zo dňa 29. 03. 2017\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne\na nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 415,51 EUR...“\n17. Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu aj odklad vykonateľnosti oboch sťažnosťou\nnapadnutých rozhodnutí správnych súdov, „a to až do právoplatného skončenia\nprejednania predmetnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky“.\nII.\n18. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n8\n\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n20. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok...\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol na svojich právach\nukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie\nbyť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd...\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n23. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n\n9\n\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nK namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením krajského\nsúdu\n24. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej\nprávomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť,\nale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,\nak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, III. ÚS 514/2017).\n25. Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je\na ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto\nsúvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj\nm. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\n26. Sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo jeho doručením\núčastníkom konania právoplatnosť (§ 151 ods. 2 SSP), pretože správne súdnictvo\nje po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku (1. júla 2016) budované na báze\njednoinštančnosti. Proti rozhodnutiam krajských súdov v správnom súdnictve už preto\nzásadne nie je odvolanie ako riadny opravný prostriedok prípustné.\n\n10\n\n27. Aj keď napadnuté uznesenie krajského súdu nie je rozhodnutím vo veci samej\n[§ 147 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku], je proti nemu prípustná kasačná\nsťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť [vzhľadom na to, že smeruje proti\nprávoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP)] možno odôvodniť len tým,\nže krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon spôsobom, ktorý Správny\nsúdny poriadok taxatívne vymedzuje v § 440 ods. 1 písm. a) až j).\n28. V ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ prednáša proti obom\nnapadnutým rozhodnutiam (teda aj proti uzneseniu krajského súdu) v podstate jedinú\nkardinálnu námietku. Jej obsahová stránka spočíva v odmietnutí spravodlivosti (denegatio\niustitiae), keďže krajský súd procesným rozhodnutím podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP\nsťažovateľovu správnu žalobu odmietol a jej meritórnymi dôvodmi sa nezaoberal.\nK samotnému súdnemu prieskumu správy ani žiadosti tak nedošlo. Takto malo dôjsť\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, jeho základného práva\nna súdny prieskum zákonnosti správy i žiadosti, jeho práva na spravodlivé súdne konanie\ni označených práv hmotnej povahy.\n29. Ústavný súd už v inej veci iného sťažovateľa dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť (hoci smerovala proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu) predstavovala\nv okolnostiach sťažovateľovej veci účinný prostriedok, prostredníctvom ktorého následne\nnajvyšší súd ako súd kasačný poskytoval ochranu jeho základným právam i právam\nzaručeným medzinárodnými zmluvami, ktorých porušenie sťažovateľ namieta v sťažnosti\ndoručenej ústavnému súdu. Dokazuje to i skutočnosť, že najvyšší súd o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa rozhodol meritórne, teda tak, že ju podľa § 461 SSP zamietol. Je tak naplnená\nústavná podmienka pre aktiváciu princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\n(„ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“), ktorá ústavnému súdu odníma\nprávomoc konať a rozhodovať o ochrane označených základných práv i práva\npodľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu\n(bližšie k dôvodom pozri III. ÚS 33/2018).\n\n11\n\n30. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti napadnutému\nuzneseniu krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 zákona písm. a) o ústavnom súde\npre nedostatok svojej právomoci o nej konať a rozhodnúť o nej.\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nnajvyššieho súdu\n31. Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124\nústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia\nvyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n32. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktoré\nsú „pánmi zákonov“, mohol by nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu iba\nv prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu teda môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02).\n33. V odôvodnení tohto uznesenia, ktorým ústavný súd reagoval na časť sťažnosti\natakujúcu uznesenie krajského súdu o odmietnutí sťažovateľovej správnej žaloby,\nje vysvetlené, že zásadná sťažnostná námietka má ústavne relevantnú povahu. Krajský súd\n\n12\n\nsa procesným odmietnutím sťažovateľovej správnej žaloby odmietol zaoberať dôvodmi\nnezákonnosti správy i žiadosti tvrdenými v správnej žalobe. Ustálený fakt má podstatný\nvplyv na základné práva sťažovateľa zaručené čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy i čl. 36 ods. 1 a 2\nlistiny. Najvyšší súd následne v konaní o kasačnej sťažnosti meritórne preskúmal\nsťažovateľom správne identifikovaný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, ktorý\nje vecne zacielený priamo na posúdenie zákonnosti odmietnutia podanej správnej žaloby.\n34. Na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa v časti smerujúcej proti zamietavému\nuzneseniu najvyššieho súdu preto ústavný súd musí ustáliť, či najvyšší súd ako súd kasačný\nrozhodol zákonne. Najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa s poukazom\nna naplnenie hypotézy § 7 písm. e) SSP v okolnostiach súdenej veci (bod 38 až 40\nodôvodnenia napadnutého uznesenia).\n35. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov\nverejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka\nkonania.\n36. Ústavný súd konštatuje, že práve podmienka absencie ujmy na subjektívnych\nprávach účastníka konania vyjadruje prienik množiny naplnenej zákonným vymedzením\npovinnosti správnych súdov realizovať svoju kompetenciu a množiny prípadov, v ktorých je\nústavný súd ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti (nie zákonnosti) povinný poskytnúť\núčinnú ochranu základnému právu zaručenému čl. 46 ods. 2 ústavy a nadväzne\ni základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n37. Ústavný súd už konštatoval, že účelom správneho súdnictva nie je náprava\nnezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná\n(m. m. III. ÚS 502/2015).\n\n13\n\n38. Zásadným pre ústavný súd je preto záver, či právne posúdenie veci, z ktorého\nnajvyšší súd vychádzal, zodpovedá § 7 písm. e) SSP, a tým v konečnom dôsledku\nzodpovedá aj procesným základným právam sťažovateľa.\n39. Posúdenie, či správa a žiadosť zasahujú do subjektívnych práv sťažovateľa, sa\nmusí opierať o pochopenie účelu a podstaty právnej úpravy obsiahnutej v zákone\nč. 528/2008 Z. z., ktorej súčasťou je i úprava právnych vzťahov medzi riadiacim orgánom\n(ministerstvo), resp. sprostredkovateľským orgánom (agentúra) a prijímateľom (sťažovateľ).\n40. Po preskúmaní veci ústavný súd opakovane konštatuje (obdobne to konštatoval\nvo veci III. ÚS 33/2018 a IV. ÚS 267/2018), že výzva adresovaná prijímateľovi podľa § 27a\nods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. nie je zavŕšením procesu uplatňovania povinnosti\nprijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť poskytnutú na predmet zákazky. Z pohľadu\nsubjektívnej právnej pozície prijímateľa je totiž pasivita po doručení uvedenej výzvy\nprejavom nesúhlasu s právnym záverom riadiaceho orgánu o porušení pravidiel a postupov\nverejného obstarávania. Takto potom vzniká medzi riadiacim orgánom a prijímateľom spor,\nktorého riešenie spadá do pôsobnosti orgánu verejnej správy na úseku verejného\nobstarávania, ktorým je Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“). Len táto zložka\nštátneho mechanizmu je kompetentná autoritatívne posúdiť, či skutočne k porušeniu\npravidiel a postupov verejného obstarávania došlo. Až využitie kompetencie úradu\ns pozitívnym záverom [§ 27a ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 528/2008 Z. z.] zakladá\nvrchnostenské postavenie riadiaceho orgánu pri ukladaní povinnosti prijímateľovi vrátiť\nposkytnutý príspevok alebo jeho časť v zvýšenej sume podľa uvodzovacej vety § 27a ods. 3\nzákona č. 528/2008 Z. z. (pozri aj bod 37 odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu).\n41. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že vrchnostenské postavenie riadiaceho\norgánu nastúpi až vtedy, keď úrad v rámci realizácie vlastnej kompetencie (tiež)\nvrchnostensky rozhodne, že k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania\nskutočne došlo. Vo veci sťažovateľa však k uvedenému nedošlo, preto ústavný súd\nkonštatuje, že súdnej ochrany sa bude môcť sťažovateľ dovolávať až proti vrchnostenskému\n\n14\n\nzáveru o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (teda proti rozhodnutiu\núradu), a následne aj proti vrchnostenskému záveru riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 3\nzákona č. 528/2008 Z. z. I tento poznatok dokazuje ústavnú akceptovateľnosť zamietavého\nuznesenia najvyššieho súdu ako súdu kasačného, keďže súdna ochrana proti\nvrchnostenskému záveru o protiprávnom konaní nie je sťažovateľovi odopretá, iba ju musí\nuplatniť v štádiu na to určenom (m. m. III. ÚS 33/2018, IV. ÚS 267/2018).\n42. Suma finančnej povinnosti, ktorá sťažovateľovi vznikne pri uplatnení právomoci\nriadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. a ktorou sťažovateľ\naj argumentuje proti právnym záverom najvyššieho súdu, nemá v tomto prípade rozhodujúci\nvýznam. Výzva podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ako aj eventuálne neskoršie\nrozhodnutie riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. totiž musia byť\nzaložené na rovnakom skutkovom základe i na rovnakom právnom posúdení správania\nsťažovateľa. Preto aj iniciácia súdnej ochrany v správnom súdnictve proti rozhodnutiu\npodľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. nemôže byť odlišná v porovnaní so správnou\nžalobou v prípade, ak by súdny prieskum výzvy podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.\nprichádzal do úvahy.\n43. Z uvedených dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nsťažovateľa dospel k záveru, že potvrdenie procesného odmietnutia sťažovateľovej správnej\nžaloby najvyšším súdom neznamenalo v okolnostiach posudzovanej veci odopretie súdnej\nochrany, keďže tá sa v správnom súdnictve priznáva len proti takým mocenským aktivitám\nverejnej správy, ktoré zasahujú do subjektívnych práv adresáta ich výkonu. Navyše,\netapovitý charakter uplatňovania povinnosti vrátiť prostriedky poskytnuté na predmet\nzákazky alebo ich časť poskytuje sťažovateľovi (prijímateľovi) právny priestor\npre dovolávanie sa súdnej ochrany v neskorších štádiách tohto procesu, keď eventuálne\ndôjde k doručeniu administratívneho rozhodnutia úradu (podľa zákona o verejnom\nobstarávaní) a nadväzujúceho rozhodnutia riadiaceho orgánu (podľa § 27a ods. 2 zákona\nč. 528/2008 Z. z.). Sťažnosť je preto v časti namietajúcej porušenie základných práv\nsťažovateľa zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako aj práva\nsťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu zjavne\n\n15\n\nneopodstatnená, a preto ju ústavný súd z tohto dôvodu podľa 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietol.\n44. K obdobnému záveru o nedostatku príčinnej súvislosti medzi napadnutými\nprávami hmotnej povahy podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu\na napadnutým uznesením najvyššieho súdu, a teda aj zjavnej neopodstatnenosti ústavnej\nsťažnosti v tejto jej časti ústavný súd dospel potom, čo dospel k záveru, že predmetným\nrozhodnutím najvyššieho súdu nebolo a nemohlo byť zasiahnuté do majetkovej sféry\nsťažovateľa, preto aj túto časť sťažnosti ústavný súd odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n45. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho\nvýznamu zaoberať sa jej ďalšími návrhmi uvedenými v petite, ako aj návrhom na dočasné\nopatrenie podľa § 129 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. novembra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom", "akt, právny akt-správny", "arbitrárnosť", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "Správny súdny poriadok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4f20d2d0-5864-4200-87fd-5ad2e375a484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1"}, {"guid": "ussr:254b612b-c0c1-49a7-bde8-ff6cfcd784c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1"}, {"guid": "ussr:e2966c5a-eed9-44df-9e85-63e124af77e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3030dd61-c808-49d2-9085-430bffc2aa04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.69.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.69.2020.1"}]}