{"guid": "ussr:ada1d8b4-f76c-4b01-bd47-c8c26a2206ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.317.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2020 z 7. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2020, sp. zn. II. ÚS 317/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.317.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-32.odsek-1", "nazov": "čl. 32 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-32.odsek-4", "nazov": "čl. 32 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-32.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 32 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 32 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 32 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 32 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 32 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 32 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-32", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ada1d8b4-f76c-4b01-bd47-c8c26a2206ad", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.317.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.317.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.317.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 317/2020-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte\nzloženom\n\nz predsedu\n\nsenátu\n\nĽuboša\n\nSzigetiho,\n\nzo\n\nsudkyne\n\nJany\n\nLaššákovej\n\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o., Lombardíniho 22/B,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Roman Heinrich, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva podľa čl. 32 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 24 CoP 84/2019-1107 z 19. marca 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 32 ods. 1 a 4 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 24 CoP 84/2019-1107 z 19. marca 2020 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je matkou dvoch maloletých dcér,\ns otcom ktorých nežije v spoločnej domácnosti. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zároveň\nuviedla, že od roku 2004 žila s manželom v Nemecku, kde sa im aj narodili obe dcéry.\nV roku 2015 prišiel manžel o zamestnanie a rozhodol sa pre návrat na Slovensko podľa slov\nsťažovateľky bez ohľadu na jej postoj. Sťažovateľka uvádza, že najskôr z Nemecka odišiel\nmanžel sám a až neskôr pod tlakom, že sťažovateľke vypršal nájom, a pre nedostatok\nfinancií sa aj ona s deťmi vrátila k matke do Nového Mesta nad Váhom. Presťahovanie sa\nna Slovensko nikdy nepovažovala za okolnosť, ktorá by bola v najlepšom záujme\nmaloletých dcér, a preto sa v júni 2016 vrátila spolu s nimi do Nemecka. Otec podal\nna Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže žiadosť o návrat detí. Vydávacie\nkonanie bolo právoplatným rozhodnutím ukončené tak, že matka mala povinnosť priviesť\ndeti na Slovensko. Približne po týždni od návratu (február 2017) na Slovensko sťažovateľka\nodovzdala deti otcovi a vrátila sa z dôvodu „nutnosti riešiť povinnosti“ do Nemecka. Otec\nmaloletých detí sa počas jej pobytu v Nemecku bez jej súhlasu odsťahoval do Popradu\na bránil jej v kontakte s dcérami (zasahoval do Skype rozhovorov, bránil v osobnom\nkontakte). Sťažovateľka sa domáhala kontaktu s maloletými dcérami návrhmi na vydanie\n\n2\n\nneodkladných opatrení, pričom ako uviedla, celkom boli vydané štyri neodkladné opatrenia.\nSťažovateľka sa definitívne z Nemecka vrátila do Nového Mesta nad Váhom v auguste\n2018, no napriek tomu, že otcovi neboli maloleté dcéry žiadnym rozhodnutím zverené\ndo jeho osobnej starostlivosti, odmietol ich dať sťažovateľke a kontakt jej umožňoval len\nkaždý druhý víkend. Pri odovzdávaní detí sa vyskytovali problémy, keďže dcéry nechceli\nísť späť k otcovi, pričom ona sama ich podľa vlastných slov mala upokojovať s prísľubom\nzmeny situácie.\n3. Otec maloletých podal 29. júna 2016 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom\nnávrh na úpravu práv a povinností k maloletým, ktorým žiadal ich zverenie do osobnej\nstarostlivosti. Sťažovateľka 17. marca 2017 podala vzájomný návrh a tiež žiadala\nzverenie maloletých do osobnej starostlivosti. Po zmene bydliska detí bola prenesená\npríslušnosť na Okresný súd Poprad (ďalej len „okresný súd“), ktorý rozhodol rozsudkom\nsp. zn. 15 P 89/2017 z 12. decembra 2018 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak,\nže maloleté dcéry boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať\nna ich výživu sumami 150 € a 120 €, návrh otca na zverenie do jeho osobnej starostlivosti\nzamietol. Okresný súd o styku otca s maloletými dcérami nerozhodol, keďže z výpovedí\núčastníkov vyplynulo, že na tomto sa vedia dohodnúť.\n4. O odvolaní otca proti rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd napadnutým\nrozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu zmenil a maloleté dcéry zveril do osobnej\nstarostlivosti otca, pričom obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich\nmajetok, určil vyživovaciu povinnosť matky k deťom a upravil styk matky s deťmi na každý\npárny kalendárny týždeň od piatku 21.00 h do nedele 21.00 h, upravil podmienky\nodovzdávania detí a podmienky internetovej komunikácie Skype na pondelok a stredu\nod 19.00 h do 19.30 h bez prítomnosti otca.\n5. Sťažovateľka vytýka napadnutému rozsudku krajského súdu vnútorné rozpory,\npokiaľ na jednej strane krajský súd uznal, že doterajší styk má negatívny dopad na psychiku\ndetí z dôvodu absencie matky, avšak na druhej strane úprava styku detí s matkou ostala\nprakticky v rovnakom rozsahu. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tiež argumentovala:\n\n3\n\n„... Krajský súd v Prešove nijako nezdôvodnil, prečo sa odchýlil od právnych záverov\nOkresného súdu v Poprade, ako aj prečo sa odchýlil od odborných záverov znalcov...“\nSťažovateľka tiež krajskému súdu vytýkala, že nebral do úvahy vyjadrenia maloletých\nprednesené pred pracovníkom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a že nedostatočne\nvyhodnotil záujem maloletých. Porušenie práv sťažovateľka vnímala v nedostatočnej\nodôvodnenosti a ústavnej neudržateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu.\n6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom\ntakto: „1) Základné právo... podľa čl. 46 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces\npodľa článku 6 Dohovoru... a základné právo... podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy... a právo\npodľa čl. 32 ods. 1 a 4 Listiny... rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 24CoP/84/2019,\nzo dňa 19.3.2020, porušené bolo.\n2) Rozsudok... sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie\nkonanie.\n3) Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť... trovy právneho zastúpenia...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n4\n\n9. Podľa čl. 41 ods. 1 ústavy manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.\nSlovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo,\nrodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí\na mladistvých.\nPodľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti\nmajú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu\nna základe zákona.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n12. Podľa čl. 32 ods. 1 listiny rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Osobitná\nochrana detí a mladistvých je zaručená.\nPodľa čl. 32 ods. 4 listiny starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;\ndeti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe\nzákona.\n13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n\n5\n\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n16. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení označených\npráv napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým bolo zmenené rozhodnutie okresného\nsúdu v konaní o úprave rodičovských práv a povinností, avšak bez dostatočného\nodôvodnenia vedúceho k zmene rozhodnutia a súčasne nedostatočného vyhodnotenia\nzáujmu maloletých zo strany krajského súdu.\n17. Ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nO zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným\nzásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa\n\n6\n\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 88/07, III. ÚS 155/09, II. ÚS 66/2011,\nIV. ÚS 473/2012, III. ÚS 288/2016).\n18. Ústavný súd považuje v kontexte podanej ústavnej sťažnosti v prvom rade\nza potrebné poukázať na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach,\nktoré patria do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou alebo mimoriadnou\nopravnou inštitúciou. Ústavný súd preto v súlade so svojou doterajšou judikatúrou uvádza,\nže nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred ním bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu\nvyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré\nmu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 80/05,\nIII. ÚS 122/2010, II. ÚS 289/2019).\n19. Vzhľadom na vymedzený rozsah možných zásahov do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov ústavný súd posúdi, či rozsudok krajského súdu je ústavne udržateľný, t.\nj. či nevykazuje znaky svojvôle, arbitrárnosti, či je náležite odôvodnený a či výklad práva\nvšeobecným súdom nie je taký, že popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem (m.\nm. I. ÚS 23/2010, III. ÚS 610/2016).\n\n7\n\n20. Vzhľadom na svoje ústavné postavenie a funkcie v zásade nemôže preskúmavať\nsprávnosť hodnotenia dôkazov a rovnako nemôže skúmať, či všeobecné súdy správne\nprávne vyhodnotili zistený stav. Z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 141 ods. 1\nústavy) totiž vyplýva aj zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 Civilného sporového\nporiadku), a preto ak všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní postupujú podľa označeného\nzákonného ustanovenia, nespadá do právomoci ústavného súdu opätovne posudzovať\nhodnotenie nimi vykonaných dôkazov.\n21. Ústavný súd citlivo vníma závažnosť situácie sťažovateľky a predovšetkým jej\nmaloletých dcér, no z postavenia ústavného súdu mu neprislúchalo posudzovať, či návrhu\nsťažovateľky na zverenie maloletých detí malo alebo nemalo byť vyhovené. Ústavný súd\nvšak musel zaujať stanovisko k tomu, či rozhodnutie o ňom spĺňalo požiadavku ústavnosti\nspočívajúcu predovšetkým v ústavne konformnom výklade dotknutej právnej úpravy a tiež\npožiadavku náležitého odôvodnenia prijatých záverov.\n22. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na časť odôvodnenia napadnutého\nrozsudku, ktorým krajský súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu, ako aj po vykonaní\npojednávania v rámci odvolacieho konania odôvodnil zmenu v otázke zverenia maloletých\ndo osobnej starostlivosti otca. V tejto súvislosti krajský súd uviedol: „... deti od februára\n2017 žijú s otcom... Odvolací súd vysoko oceňuje krok (matky, pozn.), ktorý urobila, aby\nmala možnosť byť v čo najbližšom kontakte so svojimi dcérkami, ktoré ju nesporne veľmi\npotrebujú. Na druhej strane je potrebné prihliadnuť na stabilitu vzťahov, ktoré mal. deťom\nvytvoril ich otec po tom, ako mu boli odovzdané matkou. Deti sa tri roky nachádzajú vo\nvýchovnom prostredí otca, ktorý im vytvoril všetky podmienky pre ich zdravý vývin\na zabezpečuje ich potreby, záujmy a plnenie školských povinností na vysokej úrovni...\nZvažujúc všetky relevantné kritériá záujmu mal. detí sa však odvolací súd priklonil\nk názoru, že vzhľadom k potrebe zachovania stability výchovného prostredia je v súčasnosti\nnamieste zverenie mal. detí do starostlivosti otca... V prípade ak by sa matka rozhodla\npresťahovať sa bližšie súčasnému miestu pobytu detí, bola by táto situácia považovaná za\nzmenu pomerov a do úvahy by prichádzalo nariadenie striedavej starostlivosti.“\n\n8\n\nKrajský súd sa v rámci pojednávania snažil dosiahnuť rodičovskú dohodu, pretože\npodľa vyjadrení rodičov, samotných maloletých aj pracovníka úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny najlepším riešením by bolo nariadenie striedavej starostlivosti, keďže deti majú\nvybudovaný silný vzťah s oboma rodičmi a zároveň obaja rodičia sú schopní na rovnakej\núrovni poskytnúť potrebnú starostlivosť maloletým. Jedinou prekážkou nariadeniu\nstriedavej starostlivosti je vzdialenosť bydlísk (Nové Mesto nad Váhom – Poprad),\nčo predstavuje významnú prekážku vo vzťahu k povinnej školskej dochádzke.\n23. Vo vzťahu k znaleckým posudkom krajský súd v bode 18 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku uviedol: „... závery znaleckých posudkov, ktoré zhodne konštatujú,\nže matka deťom veľmi chýba a absencia matky v ich živote sa veľmi negatívne prejavuje na\nich psychike. Z vykonaného dokazovania je zrejmý prítomný konflikt rodičov, ktorý sa\nprejavuje pri styku detí s matkou...“\n24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd dospel\nk záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, i keď v niektorých častiach stručne (vo vzťahu\nk znaleckým posudkom), náležite odôvodnil. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd\nv odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol a náležite ozrejmil dôvody, pre ktoré\nnapadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil, a preto po preskúmaní ústavnou sťažnosťou\nnapadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok\nkrajského súdu jasne a zrozumiteľne podáva výklad použitého právneho predpisu (najmä\n§ 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov) a vyplývajú z neho dôvody, pre ktoré rozhodol tak,\nže rozsudok okresného súdu zmenil.\n25. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny\nvýklad krajského súdu takéto nedostatky nevykazuje, a preto ústavný súd konštatuje,\nže nezistil dôvod, ktorý by signalizoval možnosť po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie vysloviť, že ním došlo k porušeniu sťažovateľkou označených práv.\n\n9\n\n26. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd nezistil pochybenia\ntakej relevancie, ktoré by mohli mať za následok neakceptovateľnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu z ústavného hľadiska. Ústavnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského\nsúdu je vnútorne logický, nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho\nkrajského súdu, nie je arbitrárny a v dostatočnom rozsahu dáva odpoveď na to, ako a prečo\ndošlo zo strany krajského súdu k zmene rozsudku okresného súdu. Z napadnutého rozsudku\nkrajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva ani taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu.\n27. Už iba na záver si ústavný súd dovoľuje poznamenať, že krajský súd vyhodnotil\ntri roky trvajúci pobyt u otca ako vhodný pre maloleté deti, konštatoval, že otec im vytvoril\na stále vytvára veľmi dobré podmienky pre vývoj a vývin. Zároveň tento pobyt vyhodnotil\ntak, že je v najlepšom záujme oboch detí nevytrhávať ich opäť z prostredia, v ktorom si\nza tri roky vybudovali väzby. Zrejme by k psychickej stabilite detí (zdôrazňujúc, že obaja\nrodičia sú rovnako schopní poskytovať starostlivosť) ďalšie sťahovanie neprispelo\n(Nemecko – Nové Mesto nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom – Nemecko, Nemecko –\nPoprad). Naopak, deťom prospeje, ak rodičia vzájomné konflikty potlačia a uznajú\nrovnocennú rolu oboch rodičov v živote spoločných detí.\n28. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia\nsťažovateľkou označených práv, odmietol ústavnú sťažnosť z dôvodu podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rodičovské práva, rodina", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d6c4c875-403e-4533-ab1d-dc8a72a445d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.289.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 289/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/2019 z 23. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.289.2019.1"}, {"guid": "ussr:10eca043-88f1-4a03-9c95-df566402538b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 610/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 610/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2016.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:efe6da42-5143-4fda-8a8b-8d1d8d4e9c63", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:efe6da42-5143-4fda-8a8b-8d1d8d4e9c63"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:bcc5b925-dc38-4fce-9c2e-360de60eade6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcc5b925-dc38-4fce-9c2e-360de60eade6"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "23dd23d0-06b7-4cc3-80a6-23b43106f392:46b6cf0c-005c-49d2-879b-11b8ed6928ca", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8717205552.2", "spisova_znacka": "24CoP/84/2019", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/84/2019 z 18. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-03-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8717205552.2"}], "citovane_v": []}