{"guid": "ussr:34da39c6-893d-408b-918a-191403ab23a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.314.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 314/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 314/2020 z 7. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2020, sp. zn. II. ÚS 314/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.314.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/34da39c6-893d-408b-918a-191403ab23a3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.314.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.314.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.314.2020.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 314/2020-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n, zastúpeného advokátom\n\n,\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6\nods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tost 42/2019 zo 4. decembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n, t. č. v\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tost 42/2019 zo 4. decembra 2019.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je spolu s ďalšími\nobvinenými od 29. mája 2019 väzobne stíhaný pre zločin založenia, zosnovania\na podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný\nzákon v znení neskorších predpisov a iné trestné činy, ktorých sa mali dopustiť v podstate\nna tom skutkovom základe, že obvinení\n\na\n\nako bývali\n\npríslušníci Policajného zboru, sťažovateľ ako aktívny príslušník Colného kriminálneho\núradu Bratislava a obvinený\n\nako príslušník Policajného zboru, národnej\n\nkriminálnej agentúry Západ mali byť činní pre zločineckú skupinu nazývanú „Dunčovci“,\na to tak, že mali využívať svoje kontakty a skúsenosti na získavanie informácií\nz policajného prostredia, pričom si mali byť vedomí, že tieto sú odovzdávané členom\nzločineckej skupiny.\nV tejto trestnej veci podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry\n\nSlovenskej\n\nna Špecializovanom\n\nrepubliky\n\ntrestnom\n\n(ďalej\n\nsúde\n\nlen\n\nv Pezinku,\n\n„úrad\n\nšpeciálnej\n\npracovisku\n\nprokuratúry“)\n\nBanská\n\nBystrica\n\n(ďalej len „špecializovaný súd“) návrh na predĺženie lehoty väzby do 29. júla 2020\nz dôvodu, že pre obťažnosť veci nie je možné skončiť trestné stíhanie v lehote trvania väzby\n\n2\n\na prepustením obvinených na slobodu hrozí, že dosiahnutie účelu trestného konania bude\nzmarené.\nO tomto návrhu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry na predĺženie lehoty\nväzby sťažovateľa a ostatných obvinených rozhodol špecializovaný súd uznesením\nsp. zn. 2 Tp 19/2019 z 27. novembra 2019 tak, že lehotu väzby sťažovateľa a ostatných\nobvinených predĺžil do 29. mája 2020 s tým, že u všetkých obvinených vrátane sťažovateľa\nkonštatoval dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) a zároveň podľa § 80\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku nenahradil väzbu obvinených vrátane sťažovateľa\ndohľadom probačného a mediačného úradníka.\nProti predmetnému uzneseniu špecializovaného súdu podali sťažnosti prokurátor\núradu špeciálnej prokuratúry, ako aj obvinení vrátane sťažovateľa, o ktorých najvyšší súd\nrozhodol napadnutým uznesením sp. zn. 3 Tost 42/2019 zo 4. decembra 2019 tak, že podľa\n§ 194 ods. 1 Trestného poriadku predmetné uznesenie špecializovaného súdu zrušil, podľa\n§ 76 ods. 3 Trestného poriadku lehotu väzby sťažovateľa a ostatných obvinených predĺžil\ndo 29. júla 2020 s tým, že u všetkých obvinených vrátane sťažovateľa konštatoval dôvody\nväzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku, podľa § 80 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku nenahradil väzbu obvinených vrátane sťažovateľa dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nsťažnosti obvinených vrátane sťažovateľa ako nedôvodné zamietol.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti rozdelil dôvody podania ústavnej sťažnosti\ndo troch častí, ktoré možno v podstatnom zhrnúť takto:\na) K namietanému porušeniu základného práva na obhajobu podľa čl. 50\nods. 3 ústavy, resp. práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru došlo podľa názoru\nsťažovateľa tým, že mu vyšetrovateľom nebolo umožnené nazrieť do vyšetrovacieho spisu,\npričom najvyšší súd sa v súvislosti s touto námietkou sťažovateľa stotožnil s konštatovaním\nprokurátora úradu špeciálnej prokuratúry o riadnom rešpektovaní práva sťažovateľa,\nresp. jeho obhajcu nahliadať do spisov a zároveň najvyšší súd poukázal na skutočnosť,\nže sťažovateľ ani formálne nevyužil možnosť podľa § 210 Trestného poriadku, t. j. právo\npožiadať prokurátora o preskúmanie postupu policajta, a tým najvyšší súd podľa názoru\n3\n\nsťažovateľa sám porušil základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru.\nb) K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nako aj základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, resp. práv podľa čl. 6\nods. 3 písm. b) a c) dohovoru došlo podľa názoru sťažovateľa tým, že mu nebolo umožnené\nvypovedať vo svoj prospech, keďže napriek žiadosti o zbavenie mlčanlivosti dosiaľ nebol\nzbavený zákonnej povinnosti mlčanlivosti.\nc) K namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, resp. práva podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru došlo podľa názoru\nsťažovateľa tým, že v jeho trestnej veci dochádza k prieťahom, orgány činné v trestnom\nkonaní nevykonali potrebné dokazovanie, čím prieťahy vo vyšetrovaní vystupňovali,\nčo podľa názoru sťažovateľa malo byť už samo osebe dôvodom, aby najvyšší súd\nnapadnutým uznesením nepredĺžil väzbu sťažovateľa. Sťažovateľ zároveň namieta,\nže napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je arbitrárne, keďže sa v ňom najvyšší súd náležite\nnevysporiadal ani s relevantnou judikatúrou ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len ,,ESĽP“), v zmysle ktorej majú orgány činné v trestnom konaní\nvo väzobných veciach vykonávať vyšetrovanie a zabezpečovanie dôkazov urýchlene\na s osobitnou starostlivosťou.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné práva\n\nzaručené v čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50\n\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva zaručené v čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3\npísm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tost 42/2019 zo dňa 04.12.2019 porušené\nboli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tost 42/2019 zo dňa\n04.12.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n375.24,- eur. ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet advokáta\n4\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky a to za dva úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastúpenia\na písomné podanie na súd. Jeden úkon právnej služby: 177,- eur a režijný paušál: 10,62,eur podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n8. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n\n5\n\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n11. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy sa osobná sloboda zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nlen pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\n14. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nna základe postupu stanoveného zákonom:\n6\n\na) zákonné pozbavenie slobody osoby po odsúdení príslušným súdom;\nb) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody z dôvodu nesplnenia rozhodnutia\nvydaného súdom v súlade so zákonom alebo s cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti\nstanovenej zákonom;\nc) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný\nsúdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne\npovažované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho\nspáchaní;\nd) pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia za účelom\nvýchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán;\ne) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby,\nalebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo\njej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie\no vypovedaní alebo vydaní.\n15. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím\nalebo iným spôsobom, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene\nrozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie\nslobody nezákonné.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n17. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,\nmá tieto minimálne práva:\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\n\n7\n\nc) obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu,\nalebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol\nbezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n18. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať\nako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122\na nasl. zákona o ústavnom súde.\n19. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho označených\npráv napadnutým uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 42/2019 zo 4. decembra 2019,\na to:\na) práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c)\ndohovoru, ku ktorého porušeniu malo dôjsť tým, že sťažovateľovi nebolo umožnené nazrieť\ndo vyšetrovacieho spisu;\nb) základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva na obhajobu podľa\nčl. 50 ods. 3 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru, ku ktorých porušeniu\nmalo dôjsť tým, že sťažovateľovi nebolo umožnené vypovedať vo svoj prospech;\nc) práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, resp. podľa čl. 5\nods. 1 a 4 dohovoru, ku ktorého porušeniu malo dôjsť tým, že v sťažovateľovej trestnej veci\ndochádza k prieťahom v konaní, čo vylučuje predĺženie lehoty väzby sťažovateľa.\n20. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n21. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované\nargumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné\n8\n\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n22. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto\nnie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. II. 59/2019).\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, resp. práv sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c)\ndohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu\n23. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, resp. práv sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c)\ndohovoru, ku ktorých porušeniu malo dôjsť tým, že sťažovateľovi nebolo umožnené nazrieť\ndo vyšetrovacieho spisu, resp. tým, že sťažovateľovi nebolo umožnené vypovedať vo svoj\nprospech, ústavný súd pripomína, že konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje\no väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení samotnom (konaniami vo veci samej\ntýkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami o právach alebo záväzkoch\nobčianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rozhodnutím\no väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na spravodlivý proces), keďže túto\n\n9\n\noblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 17 ústavy, ako aj čl. 5 dohovoru\n(m. m. III. ÚS 622/2016, II. ÚS 24/2020).\n24. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy namietaným uznesením najvyššieho súdu, ktorým bola\nlehota jeho väzby predĺžená, ústavný súd pripomína, že v súvislosti so vzťahom medzi\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy týkajúcimi sa špecificky základného práva\nna osobnú slobodu ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že čl. 17 ústavy\nzahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu\nvrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou.\nTáto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania\ns prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto sú na konanie a rozhodovanie\nsúdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy o osobnej\nslobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy (analogicky napr. III. ÚS 68/08,\nIII. ÚS 383/09, III. ÚS 54/2017, I. ÚS 107/2019 a iné).\nObdobne vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu práva zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením najvyššieho súdu, ktorým bola lehota jeho\nväzby predĺžená, ústavný súd poznamenáva, že konania všeobecných súdov, ktorými\nsa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami o občianskych\nprávach alebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru. Väzobným konaním\nnemôže dôjsť k porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z dôvodu, že túto\noblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. Ústavný súd v tomto\nsmere poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu prax ESĽP, podľa ktorej osobnú slobodu\nchráni čl. 5 dohovoru (napr. rozsudok ESĽP de Wilde et al. v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ.\n12, bod 65, bod 67, bod 71 – bod 77 etc.).\n25. Okrem skutočností uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto\nrozhodnutia\n\nabsencia\n\nvzájomnej\n\npríčinnej\n\nsúvislosti\n\nvylučuje\n\ntaktiež\n\nmožnosť,\n\naby namietaným uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na obhajobu. Uvedené základné právo podľa čl. 50 ods. 3 ústavy,\nresp. právo podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru nemôže byť v konečnom dôsledku\n10\n\nporušené namietaným uznesením najvyššieho súdu. Všeobecný súd sa totiž pri rozhodovaní\no väzbe nezameriava na hodnotenie viny obvineného, obhajoby obvineného, okolností jeho\nzatknutia alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku.\nSúd pri rozhodovaní o väzbe skúma iba to, či sú splnené materiálne a formálne podmienky\nväzby predstavujúce základné väzobné podmienky, ktorých existencia musí byť daná\npri vzatí obvineného do väzby, ako aj pri celom jej ďalšom trvaní (II. ÚS 24/2020).\n26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci\npredbežného prerokovania v časti namietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, resp. práv sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c)\ndohovoru\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn.\n\n3\n\nTost\n\n42/2019\n\nzo 4. decembra 2019 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu\n27. Článok 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby pozbavenie osobnej slobody bolo\nzákonné a v súlade s konaním ustanoveným zákonom, pričom dohovor tu priamo odkazuje\nna vnútroštátne právo a upravuje povinnosť dodržiavať hmotné aj procesné právne normy\na taktiež povinnosť, aby každé pozbavenie osobnej slobody bolo zároveň v súlade s účelom\nčl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou (k tomu pozri okrem\njudikatúry ESĽP uvedenej v bode 24 aj Bozano v. Francúzsko, č. 9990/82, rozsudok ESĽP\nz 18. 12. 1986, bod 54; Benham v. Veľká Británia, č. 19380/92, rozsudok Veľkej komory\nESĽP z 10. 6. 1996, bod 40; z novšej judikatúry Stanev v. Bulharsko, č. 36760/06, rozsudok\nVeľkej komory ESĽP zo 17. 1. 2012, bod 143; L. M. v. Slovinsko, č. 32863/05, rozsudok\nESĽP z 12. 6. 2014, bod 121).\n28. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie práva podľa čl. 5\nods. 1 dohovoru bez toho, aby špecifikoval, ktoré konkrétne porušenie práva podľa čl. 5\n\n11\n\nods. 1 namieta. Z obsahu odôvodnenia ústavnej sťažnosti však vyplýva, že namieta\nporušenie práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru.\n29. Ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení jeho práva\nzaručeného čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru konštatuje, že ústavnou sťažnosťou napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu sa týka ďalšieho trvania väzby sťažovateľa (rozhodovalo\nsa o návrhu na predĺženie lehoty väzby). Dôvodnosť ďalšieho trvania väzby je však\nratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru. Článok 5 ods. 1 písm. c) dohovoru\nsa, naopak, ratione materiae vzťahuje na rozhodovanie o vzatí do väzby (o uvalení väzby).\nSťažovateľova námietka o porušení práva zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru\nje preto neopodstatnená (obdobne napr. I. ÚS 352/06, III. ÚS 34/07, III. ÚS 67/08,\nII. ÚS 105/2019).\n30. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci\npredbežného prerokovania v časti namietajúcej porušenie práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 42/2019 zo 4. decembra 2019\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.3 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, resp. práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu\n31. Sťažovateľ taktiež namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, resp. práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, ku ktorému malo\ndôjsť tým, že v jeho trestnej veci dochádza k prieťahom, orgány činné v trestnom konaní\nnevykonali\n\npotrebné\n\ndokazovanie,\n\nčím\n\nprieťahy\n\nvo\n\nvyšetrovaní\n\nvystupňovali,\n\nčo podľa názoru sťažovateľa malo byť už samo osebe dôvodom, aby najvyšší súd\nnapadnutým uznesením nepredĺžil väzbu sťažovateľa. Sťažovateľ zároveň namietal,\nže napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je arbitrárne, keďže sa v ňom najvyšší súd náležite\nnevysporiadal ani s relevantnou judikatúrou ústavného súdu a ESĽP, v zmysle ktorej majú\n\n12\n\norgány činné v trestnom konaní vo väzobných veciach vykonávať vyšetrovanie\na zabezpečovanie dôkazov urýchlene a s osobitnou starostlivosťou.\n32. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením práva na slobodu\na bezpečnosť arbitrárnym preskúmaním zákonnosti jeho väzby najvyšším súdom ústavný\nsúd poznamenáva, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nalebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\n33. Účelom čl. 17 ods. 2 ústavy je poskytnutie práva osobám, ktoré boli pozbavené\nosobnej slobody, spočívajúceho v možnosti súdnej kontroly rozhodnutí a opatrení,\nna základe ktorých bol zásah do ich osobnej slobody vykonaný. Medzi záruky,\nktoré garantuje tento článok, nepochybne patrí aj právo osoby predložiť súdu argumenty\na vyjadrenia proti svojmu ponechaniu vo väzbe (napr. III. ÚS 84/06, III. ÚS 291/06,\nIII. ÚS 122/2012), ako aj právo osoby na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti\npritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody\n(obdobne napr. III. ÚS 374/09).\n\n13\n\n34. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného uznesenia najvyššieho\nsúdu nebolo jeho úlohou preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov,\no ktoré najvyšší súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či lehota\nsťažovateľovej väzby mala byť alebo nemala byť predĺžená.\nVychádzajúc z § 45 zákona o ústavnom súde, v zmysle ktorého je ústavný súd\nviazaný rozsahom a dôvodmi ústavnej sťažnosti, sa tak v danom prípade úloha ústavného\nsúdu obmedzila výhradne na posúdenie otázky, či vo vzťahu k otázke opodstatnenosti\npredĺženia lehoty väzby sťažovateľa je odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu\nústavnoprávne akceptovateľné\n35.\n\nVychádzajúc\n\nz\n\ntýchto\n\nzákladných\n\nprincípov,\n\nústavný\n\nsúd\n\nposúdil\n\nústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Tost 42/2019 zo 4. decembra 2019.\n36. Najvyšší súd v napadnutom uznesení vo vzťahu k posúdeniu materiálnej\npodmienky predĺženia väzby spočívajúcej v nemožnosti skončenia trestného stíhania\nv základnej väzbe pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov v podstatnom\nuviedol, že sa stotožnil s pôvodným návrhom prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry\nna predĺženie lehoty väzby do 29. júla 2020. V tejto súvislosti poukázal na demonštratívny\nvýpočet procesných úkonov, ktorých vykonanie sa v predmetnej trestnej veci predpokladá,\na to: vypočutie svedkov za súčasnej potreby zbavenia mlčanlivosti\n), pričom nemožno vylúčiť potrebu vypočutia ďalších svedkov;\nexpertízna analýza zaisteného stolového počítača obvineného\n\n, výsledky ktorej môžu\n\nodôvodniť potrebu vykonania ďalších procesných úkonov; vyhodnotenie 535 jedinečných\nvstupov do elektronického informačného systému NAKATOK, ktoré sa týkajú lustrácie\nosôb majúcich vzťah k trestnej činnosti údajne páchanej obvinenými; opätovné znalecké\nskúmanie osobného mobilného telefónu obvineného\nktoré vyplynuli z výsluchu svedka\nobvinený\n\nustálenie a vypočutie osôb,\n\n, pričom v najbližšej dobe bude znova vypočutý\n\n, ako aj vypočutie ostatných osôb z trestnej veci obvineného\n\na spol.\n\n14\n\nNajvyšší súd zároveň zdôraznil, že ide len o ilustratívny výpočet plánovaných\nprocesných úkonov v predmetnej trestnej veci, ktorej rozsah, čo sa potom participácie\nokruhu osôb zúčastnených na jej údajnom páchaní týka, predstavuje desiatky trestne\nzodpovedných subjektov. Podľa názoru najvyššieho súdu s ohľadom na rozsiahlosť\ndokazovania, z ktorého vyplývajú stále nové skutočnosti, ktoré je potrebné preveriť\nvo vzťahu k obvineným, skutočne nebolo možné trestné stíhanie dosiaľ skončiť v pôvodnej\nlehote väzby, pričom prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry navrhnuté predĺženie\nlehoty väzby o ďalších sedem mesiacov sa v rámci uvedeného javí ako súladné s účelom\npozbavenia osobnej slobody obvinenej osoby. Je dôvodné predpokladať, že by k nemu\nnedošlo v rámci predĺženej lehoty väzby, ako ju pôvodne ustálil špecializovaný súd\nv sťažnosťou napadnutom uznesení, t. j. v lehote piatich mesiacov.\nNajvyšší\n\nsúd\n\npritom\n\nlen\n\ns\n\nvýhradou\n\nakceptoval\n\nkritické\n\nkonštatovanie\n\nšpecializovaného súdu vo vzťahu k rýchlosti realizácie vyšetrovania a s ním súvisiacich\nprocesných úkonov, pretože, vychádzajúc zo spisového materiálu, podľa názoru najvyššieho\nsúdu v súčasnom štádiu konania nie je žiaden objektívny dôvod na spochybnenie kvality,\nako ani rozsahu alebo významu procesných úkonov vykonaných s cieľom preukázania\npodozrenia zo spáchania trestného činu.\nVzhľadom\n\nna\n\nčasovú\n\nnáročnosť\n\nvyvstávajúcu\n\nz\n\nnačrtnutého\n\nmnožstva\n\nzabezpečených dôkazov (ktorých listinná časť sa v rámci rozsahu orientačne pohybuje\nv tisícoch strán) v spojení s potrebou znaleckého dokazovania z rozličných odborov možno\npodľa názoru najvyššieho súdu ustáliť, že v priebehu úkonov trestného konania dosiaľ\nnedochádza k prieťahom vo veci samej, ktoré by mali subjektívny charakter, čo vylučuje\nzaver o postupe orgánov činných v trestnom konaní v rozpore s § 2 ods. 6 Trestného\nporiadku. Zároveň takto opisovaný postup orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní\nskutkového stavu podľa názoru najvyššieho súdu nemôže byť vzhľadom na konkretizované\nokolnosti trestnej veci označený ako príliš pomalý, resp. taký, ktorému chýba osobitná\nstarostlivosť s dôrazom na naliehavosť neoddeliteľne spojenú s každým trestným konaním,\nv rámci ktorého je obmedzená osobná sloboda obvinenej osoby.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti zároveň pripomenul, že vo svojej rozhodovacej\nčinnosti notoricky opakuje, že finálne a definitívne hodnotenie kvality a materiálneho\nobsahu zabezpečených dôkazov je doménou konania pred všeobecnými súdmi, ktoré budú\n15\n\nrozhodovať vo veci samej (za predpokladu, že bude podaná obžaloba). V súčasnom štádiu\ntrestného konania, v rámci ktorého sa rozhoduje o dočasnom zaistení obvinených na účely\nprebiehajúceho trestného konania, však neprislúcha konajúcim sudom definitívne\nsa vysporadúvať s vierohodnosťou jednotlivých dôkazov, správnosťou postupu orgánov\nčinných v trestnom konaní pri nimi volenej procesnej taktike a stratégii, prípadne vyslovene\nhodnotiť v dotknutej fáze trestného konania význam určitého dôkazu. V konaní\na rozhodovaní o väzbe obvinenej osoby v medziach prípravného konania je úlohou súdu\nposúdenie existencie dostatočnej dôvodnosti podozrenia. Vo vzťahu k priorizácii\njednotlivých procesných úkonov a naliehavosti ich vykonania je totiž takáto ultra vires\ningerencia súdov v súčasnej fáze konania vylúčená.\n37. Z odôvodnenia najvyššieho súdu vo vzťahu k otázke predĺženia väzby nevyplýva\nnič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej\núpravy vo veci konajúcimi súdmi s dôsledkom porušenia základného práva na osobnú\nslobodu podľa čl. 17 ústavy.\nÚstavný súd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci,\nkeď príslušné ustanovenia Trestného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov podporených vykonaným\ndokazovaním, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.\n38. Zo záverov, ku ktorým v tejto súvislosti pritom dospel, nevyplýva jednostrannosť\nalebo taká aplikácia príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu.\nNajvyšší súd v rámci svojich záverov adresne a dostatočne určito predostiera svoje\nskutkové závery odôvodňujúce predĺženie väzby sťažovateľa, jeho argumenty vyznievajú\npresvedčivo a podľa názoru ústavného súdu sú primeraným zdôvodnením potreby\npredĺženia väzobného stíhania obvineného. Úvahy sťažovateľa o porušení jeho základných\npráv v dôsledku údajnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vníma\nústavný súd ako tendenčné. Samotný nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom najvyššieho\nsúdu vysloveným v jeho právnej veci nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\n\n16\n\nalebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny\nnázor najvyššieho súdu svojím vlastným.\n39. Nie je úlohou ústavného súdu, aby posudzoval smer vedenia vyšetrovania\nalebo aby\n\nsa\n\nzaoberal\n\nvhodnosťou\n\na opodstatnenosťou\n\nzískavaných\n\ndôkazov,\n\nktoré podľa názoru orgánov činných v trestnom konaní a následne aj všeobecných súdov\nsú významným prostriedkom na odôvodnenie ďalšieho trvania väzby sťažovateľa.\nÚloha ústavného súdu spočíva v zistení, či skutkové a právne závery všeobecných\nsúdov obstoja z hľadiska dodržania záruk podľa čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru. Pritom\nje podstatné, aby tieto závery boli dostatočne odôvodnené, teda aby boli preukázané\nzistenými skutkovými okolnosťami, aby ich dôvodnosť vychádzala z relevantnej právnej\nnormy a aby ako celok pôsobili presvedčivo.\n40. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým sa na druhom stupni\nrozhodovalo o návrhu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry na predĺženie lehoty väzby\nsťažovateľa, náležite odôvodnil predĺženie lehoty väzby v danom štádiu trestného konania.\nSkutočnosti, ktorými najvyšší súd odôvodnil predĺženie lehoty väzby sťažovateľa,\nsa nejavia ako svojvoľné ani ako neodôvodnené (vzhľadom na dostatočnú konkretizáciu)\nči výslovne formálne.\n41. Možno teda uzavrieť, že po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu v kontexte argumentov sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru,\nže vzhľadom na štádium trestného konania, jeho povahu a dôvody, na ktorých najvyšší súd\nzaložil svoje rozhodnutie, a všetky okolnosti danej trestnej veci možno jeho rozhodnutie\npovažovať za legitímne, vyhovujúce požiadavkám zákonnosti väzby a ako také\naj za ústavne akceptovateľné. Prijaté právne závery najvyššieho súdu so zreteľom\nna skutkový stav nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne\na z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Vzhľadom na uvedené\npreto nebolo možné dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, resp. práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n\n17\n\n42. Na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím na svoju\njudikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť považovať takú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného\nprerokovania v časti namietajúcej porušenie základného práva na osobnú slobodu\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, resp. práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\n43. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n44. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-dôvody väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e056abf3-79ad-45cf-b191-9f8e9cf13c60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.24.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 24/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 24/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.24.2020.1"}, {"guid": "ussr:41c4a84e-ece9-4651-a2ac-99410a368acf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1"}, {"guid": "ussr:e22375e5-eeb0-434f-bc0c-d38143c87b4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1"}, {"guid": "ussr:196cd771-a6d1-4f3e-b6a3-6acab84a02e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.54.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 54/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 54/2017 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.54.2017.1"}, {"guid": "ussr:2d1c8394-c33a-4a0d-a087-08cd15d32dfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.622.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 622/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 622/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.622.2016.1"}, {"guid": "ussr:bf297d26-7a16-4fa4-a78a-41ce5dbbf722", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf297d26-7a16-4fa4-a78a-41ce5dbbf722"}, {"guid": "ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 383/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 383/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92"}, {"guid": "ussr:69fddc78-11ef-49bc-a6d7-378deed86dec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 374/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69fddc78-11ef-49bc-a6d7-378deed86dec"}, {"guid": "ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422"}, {"guid": "ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:bf4368ab-333e-46b0-b7a7-e2885c16abca", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 291/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 291/06 z 27. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-27", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf4368ab-333e-46b0-b7a7-e2885c16abca"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 84/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/06 z 17. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-17", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b7ec2e18-8154-4883-a009-74970745550b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.110.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 110/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 110/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.110.2026.1"}, {"guid": "ussr:9908c8c5-eb58-449a-8526-eade66257b8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.47.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.47.2025.2"}, {"guid": "ussr:3f9bd9b6-37d0-4325-94fe-505cb1d53096", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.138.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 138/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 138/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.138.2025.1"}, {"guid": "ussr:332cd233-74c5-49e6-b167-1eb5db0f58c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.177.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.177.2024.1"}, {"guid": "ussr:77a164cb-d3a5-4e63-92fa-eb066d7894ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.169.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 169/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 169/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.169.2024.1"}, {"guid": "ussr:9dabc9ea-0198-4151-8c4a-9915240ac021", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.155.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.155.2024.1"}, {"guid": "ussr:f0cabd98-dc42-43b4-87b9-626ab3cf79c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.8.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 8/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/2024 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.8.2024.1"}, {"guid": "ussr:b25f302c-e744-4e4c-9238-8b958c5c6377", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.585.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 585/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 585/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.585.2022.1"}, {"guid": "ussr:22e444d9-d0b3-41dd-8567-7e10fac145fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.456.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.456.2022.1"}, {"guid": "ussr:c7e37306-7fcd-4ad3-a140-ad5ba30db70d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.380.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.380.2022.1"}, {"guid": "ussr:0d6d2074-e99f-4fa5-8a46-d285227bf800", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 202/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 202/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1"}, {"guid": "ussr:d53e7bdf-f4c8-4dbe-b17b-f844e6ac90d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.66.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2021 z 11. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.66.2021.1"}, {"guid": "ussr:dc2a59d8-f108-4649-9974-28ef49fdfd2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.1.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/2021 z 20. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.1.2021.1"}, {"guid": "ussr:b12fd2dc-adfb-40b7-b8af-b2eabf201854", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 552/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 552/2020 z 2. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1"}, {"guid": "ussr:2b8dcd74-9fe7-4e8a-8c3d-7dab3a56d3d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.435.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 435/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 435/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.435.2020.1"}]}