{"guid": "ussr:50b74366-dd60-47da-8fc6-4db48c289570", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.309.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2019 z 16. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 309/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.309.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-01-16", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/50b74366-dd60-47da-8fc6-4db48c289570", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.309.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.309.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.309.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 309/2019-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Turanskou,\n\nŠtúrovo námestie 10520/13B, Martin, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Em 2/2015\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 Em 2/2015 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Martin p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 Em 2/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom\n\ntisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Martin p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4.\n\np r i z n á v a úhradu trov konania v sume 415,51 € (slovom\n\nštyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov), ktorú j e Okresný súd Martin p o v i n n ý\nvyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Turanskej, Štúrovo\nnámestie 10520/13B, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nz 30. októbra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 56 ods. 5 zákona\n\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 Em 2/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 19 P 88/2015\nz 22. apríla 2015 súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv\na povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, a to tak, že otec je\noprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci\nv sobotu od 8.00 h do 19.00 h a v nedeľu od 9.00 h do 17.00 h a každý utorok a štvrtok\nv kalendárnom mesiaci od 15.30 h do 19.00 h a zaviazal ho prispievať na výživu maloletého\nvýživným vo výške 150 € mesačne a na maloletú\n\nvo výške 150 € mesačne\n\nod 1. apríla 2015 vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Predmetný\nrozsudok nadobudol právoplatnosť 5. mája 2015 a vykonateľnosť 26. mája 2015.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že napriek súdom schválenej rodičovskej\ndohode mu je dlhodobo bránené v stretávaní s maloletými deťmi. Matka opakovane\nnerešpektuje a neumožňuje styk s deťmi v stanovenom čase, a to bez objektívnych dôvodov.\n\n2\n\nZ tohto dôvodu bol sťažovateľ nútený podať 25. novembra 2015 návrh na výkon\nrozhodnutia, ktorý je na okresnom súde vedený pod sp. zn. 16 Em 2/2015.\n4. Sťažovateľ namieta, že „v rámci výkonu rozhodnutia, ktorý trvá takmer 4 roky,\nboli vykonané len nasledovné úkony súdu: matka bola vyzvaná podľa § 272 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku, aby oznámila z akého dôvodu nerešpektuje právoplatné a\nvykonateľné rozhodnutie. Následne po opakovaných urgenciách zo strany sťažovateľa bolo\nvydané uznesenie, ktorým bol nariadený výkon zo dňa 22.09.2017. Uvedený výkon bol\nnariadený až po takmer 2 rokoch od podania návrhu. Následne sa takmer ďalší rok nerobili\nžiadne úkony súdu až dňa 29.03.2018 bolo vydané uznesenie, ktorým bola rodičom uložená\npovinnosť zúčastniť sa mediácie. O uvedenom marení vykonateľného rozhodnutia\nsťažovateľ opakovane informoval aj kolízneho opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí\na rodiny v Martine. Kolízny opatrovník mu odporučil informovať o súčasnom stave Okresný\nsúd v Martine a požiadať o konanie vo výkone rozhodnutia. Z tohto dôvodu sťažovateľ aj\nopakovane žiadal o urgenciu, aby sa pokračovalo vo výkone rozhodnutia. Posledne sme\no pokračovanie vo výkone rozhodnutia žiadali listom zo dňa 08.11.2018. K ďalšiemu\npokračovaniu vo výkone nedošlo, aj napriek podanej urgencie a neúspešnosti mediácie.“.\n5. Sťažovateľ zastáva názor, že buď nečinnosť alebo neefektívna činnosť okresného\nsúdu je príčinou neúmernej dĺžky napadnutého konania. Zdôrazňuje, že on sám svojím\nsprávaním jednoznačne prispel k eliminácii možných prieťahov z jeho strany, keďže\nv konaní predložil všetky relevantné dôkazy, argumenty, doklady, ktoré mohli súdu pomôcť\nurýchliť fázu dokazovania, a na rozdiel od matky maloletých bol vždy naklonený\nakejkoľvek forme dohody.\n6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nveci na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie ním označených práv (bod 1) postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Em 2/2015, prikázal okresnému súdu\nkonať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 20 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho\nprávnej zástupkyne.\n\n3\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadrila predsedníčka\nokresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 774/19 z 13. novembra 2019 uviedla,\nže zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu práv\nsťažovateľa na spravodlivý a rýchly proces, ponecháva na rozhodnutie ústavného súdu.\nSúčasť jej podania tvorilo aj vyjadrenie v napadnutom konaní konajúcej zákonnej\nsudkyne JUDr. Miroslavy Korbašovej, ktorá po uvedení chronológie vo veci vykonaných\núkonov uviedla, že po pridelení veci na základe dodatku č. 7 k rozvrhu práce na rok 2018\nbola do jej senátu pridelená rovnako aj vec rozvodu sťažovateľa vedená pod sp. zn.\n19 P 89/2015. Vo veci rozvodu boli nariaďované pojednávania a na týchto pojednávaniach\nsa súd pokúšal aj o zisťovanie a odstránenie príčin nerealizácie styku sťažovateľa\ns maloletými deťmi, čo je účelom konania o výkon rozhodnutia. Pojednávanie sa\nuskutočnilo 5. februára 2019 a na pojednávaní 11. marca 2019 bol vyhlásený rozsudok\nvo veci samej. Z hľadiska hospodárnosti konania teda nebolo podľa názoru zákonnej\nsudkyne potrebné nariaďovať duplicitne pojednávania vo veci výkonu rozhodnutia a aj\nvo veci rozvodu sťažovateľa a povinnej. Uvedený postup zákonná sudkyňa zvolila najmä\ns ohľadom na to, že konanie o rozvod manželstva je vedené v tom istom senáte, takže jej sú\ninformácie z tohto konania známe. S ohľadom na vykonané dokazovanie bol styk\nsťažovateľa s maloletými deťmi upravený za asistencie psychológa Centra pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie Žilina a sťažovateľovi a povinnej bolo uložené\nvýchovné opatrenie v podobe povinnosti podrobiť sa poradenstvu v Centre pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie Žilina v počte pätnástich stretnutí podľa pokynov\npsychológa pracujúceho v tomto centre. V rámci rozvodového konania sa teda súd zameral\naj na mediačnú fázu exekučného konania vzhľadom na skutočnosti uvedené v uznesení\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 CoE 55/2017 zo 14. decembra\n2017, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o nariadení výkonu rozhodnutia.\nPo uskutočnených stretnutiach sťažovateľa, povinnej a maloletých detí z vyjadrenia Centra\npedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie vyplýva, že sú naplánované ďalšie\n\n4\n\nstretnutia, ale aj to, že s účastníkmi sa pracuje náročne. Podľa názoru vo veci konajúcej\nsudkyne „Jednoznačne nie je možné prijať záver, že v predmetnej veci súd nevykonáva\núkony smerujúce k obnoveniu styku otca s maloletými deťmi.“.\n8. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko z 26. novembra 2019\nprostredníctvom svojej právnej zástupkyne aj sťažovateľ, ktorý v ňom uviedol, že návrh na\nvýkon rozhodnutia zo strany sťažovateľa bol podaný na okresnom súde v novembri 2015\na teraz je november 2019. Ďalej uviedol, že «Je pravdou, že sa viedlo súčasne aj konanie\no rozvod manželstva, ale aj toto bolo v časti rozvodu právoplatne skončené až v júli 2019.\nRovnako je pravdou, že zrejme „na škodu “ celej veci sa stalo aj to, že najskôr bolo konanie\npridelené sudkyni JUDr. M. Braškovej, ktorá však neuskutočnila žiadne pojednávanie,\nnakoľko bola PN. Následne bola vec pridelená sudkyni Mgr. H. Marčekovej, ktorá však\nodišla do dôchodku. V júni 2017, čo je teda viac ako sedemnásť mesiacov od podania\nnávrhu bola vec pridelená v poradí tretej sudkyni JUDr. M. Korbašovej. Medzi tým sme súd\nopakovane urgovali, žiadali, informovali o tom, aký je stav, že sa otec s deťmi nestretáva\na podobne. V roku 2017, v decembri bola vec pridelená 4-mu sudcovi Mgr. P. Majcherovi,\nktorý síce nariadil povinnej a oprávnenému mediačné konanie, avšak ani toto neprinieslo\nreálny výsledok pre otca ako oprávneného v tejto veci. Následne v auguste 2018 bola vec\npridelená opäť JUDr. M. Korbašovej.».\nSťažovateľ poukazuje na to, že aj vplyvom dlhotrvajúceho a podľa jeho názoru\nvlečúceho sa sporu o výkon rozhodnutia, ako aj o rozvod manželstva „prišiel“ o deti. Ako\nvyplýva aj zo záverov znalcov vyjadrených v znaleckých posudkoch vypracovaných\nv konaní o rozvod manželstva alebo v trestnom konaní, čas zohral podstatnú rolu.\nSťažovateľ poukazuje na jednotlivé vyjadrenia znalcov, z ktorých vyplýva, že matka\nnegatívne kontaminuje deti v postoji k nemu, čo sa následne prejavuje v odmietavom\nsprávaní detí voči sťažovateľovi.\nSťažovateľ ďalej uvádza, že aj stretnutia v Centre pedagogicko-psychologického\nporadenstva závisia od vôle matky, či je ochotná sama prísť a či prinesie aj deti, čo sa nie\nvždy stalo.\nĎalej poukazuje na situáciu, keď sa matka nemohla o deti postarať a keď sa o deti\npostaral po dobu niekoľkých dní bez akýchkoľvek problémov on sám.\n\n5\n\nZdôraznil, že matka odmietla mediačné konanie, poradenstvo u psychológa\n, rovnako aj všetky ponuky zo strany úradu práce. Na väčšinu z týchto\ninštitúcií, orgánov, resp. priamo pracovníkov boli zo strany matky vždy podané sťažnosti.\nSťažovateľ a matka maloletých boli v pláne na zaradenie do projektu\n\n, boli\n\noslovení telefonicky, no zatiaľ, čo sťažovateľ súhlasil, matka to odmietla. Poukazuje na\nvyjadrenie kolíznej opatrovníčky, ktorá na pojednávaní v konaní o rozvod 11. marca 2019\nuviedla, že „vyčerpali všetky možnosti, boli vykonané pohovory na úrade práce, u vedúcej\noddelenia, ponúkali sedenia u akreditovaného subjektu, spoluprácu s referátom úradu\npráce, párové konzultácie, všetko bolo zo strany matky odmietnuté“.\nVzhľadom na uvedené dôvody sťažovateľ zotrval na názore, že k prieťahom\nv napadnutom konaní dochádza, tieto trvajú a následky sú nenapraviteľné.\n9. Vzhľadom na vyjadrenie sťažovateľa z 26. novembra 2019, ako aj predsedníčky\nokresného súdu z 13. novembra 2019, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie, ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od\nústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIII.\nObsah súdneho spisu v napadnutom konaní\n10. Z obsahu predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 16 Em 2/2015 ústavný súd\nzistil pre posúdenie ústavnej sťažnosti vykonanie týchto relevantných procesných úkonov:\n- 25. novembra 2015 – návrh sťažovateľa na výkon rozhodnutia,\n- 27. novembra 2015 – uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletým,\n- 27. novembra 2015 – výzva povinnej na dodržiavanie rozhodnutia, ktorým bol\nupravený styk sťažovateľa s maloletými deťmi a na vysvetlenie dôvodov nerealizácie styku,\n- 7. januára 2016 – vyjadrenie povinnej,\n- 26. apríla 2016 – vec na základe dodatku č. 3 k rozvrhu práce na rok 2016 pridelená\nna prejednanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. Eve Marčekovej,\n- 21. februára 2017 – urgencia výkonu rozhodnutia zo strany sťažovateľa,\n\n6\n\n- 27. júna 2017 – vec na základe dodatku č. 6 k rozvrhu práce na rok 2017 pridelená\nna prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Miroslave Korbašovej,\n- 4. júla 2017 – urgencia výkonu rozhodnutia zo strany sťažovateľa,\n- 22. septembra 2017 – uznesenie č. k. 16 Em 2/2015-46 o nariadení výkonu\nrozhodnutia,\n- 9. októbra 2017 – odvolanie povinnej proti uzneseniu č. k. 16 Em 2/2015-46,\n- 24. októbra 2017 – výzva sťažovateľovi a kolíznemu opatrovníkovi na vyjadrenie\nsa k odvolaniu povinnej,\n- 4. decembra 2017 – spis predložený na rozhodnutie o odvolaní povinnej krajskému\nsúdu,\n- 14. decembra 2017 – uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 CoE 55/2017, ktorým\npotvrdil uznesenie okresného súdu o nariadení výkonu rozhodnutia,\n- 5. decembra 2017 – vec na základe dodatku č. 10 k rozvrhu práce na rok 2017\npridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. Petrovi Majcherovi,\n- 16. januára 2018 – spis vrátený krajským súdom okresnému súdu,\n- 29. marca 2018 – uznesenie o uložení povinnosti sťažovateľovi a povinnej\nzúčastniť sa mediácie u mediátorky PhDr. Andrey Gábrišovej,\n- 6. mája 2018 – súdu doručená zápisnica o predmediačnej príprave z 26. marca\n2018,\n- 11. mája 2018 – žiadosť súdu o informácie k skutočnostiam uvádzaným povinnou,\nadresovaná kolíznemu opatrovníkovi,\n- 31. mája 2018 – súdu doručená zápisnica o predmediačnej príprave z 26. marca\n2018 a 16. mája 2018,\n- 7. augusta 2018 – vec na základe dodatku č. 7 k rozvrhu práce na rok 2018\npridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Miroslave Korbašovej,\n- 5. septembra 2018 – súdu doručená záverečná správa z predmediačného\nporadenstva z 13. augusta 2018,\n- 8. novembra 2018 – súdu doručená urgencia výkonu rozhodnutia zo strany\nsťažovateľa,\n- 8. novembra 2019 – uznesenie, ktorým súd odložil výkon rozhodnutia do\nprávoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 19 P 89/2015.\n\n7\n\nIV.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,\nIV. ÚS 365/04).\n15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n16. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom\nprikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\n\n8\n\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa\nkonanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 táto povinnosť súdu a\nsudcu vyplýva z čl. 12 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CMP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných\nosôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného\nmimosporového poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich\npredmet úpravy týchto poriadkov.\n17. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri poskytovaní ochrany\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv, ktorého obsahové komponenty sú v zásade identické s obsahom\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, uplatňuje kritérium významu veci z pohľadu\nsťažovateľa a v tejto súvislosti diferencuje posudzovanie primeranosti plynulosti konania do\ntroch skupín; ide o konania vyžadujúce primeranú rýchlosť, osobitnú rýchlosť alebo\nvýnimočnú rýchlosť (m. m. III. ÚS 254/2015, III. ÚS 181/2011).\n18. Ak ide o konania týkajúce sa rodičovských práv, ESĽP požaduje\nod vnútroštátnych súdnych orgánov výnimočnú rýchlosť konania (m. m. I. ÚS 304/2011).\nAj ústavný súd pri posudzovaní konania sťažovateľa vychádzal z kritéria výnimočnej\nrýchlosti požadovanej v prípadoch konaní o rodičovských právach, medzi ktoré nepochybne\npatrí aj konanie o výkon rozhodnutia vo veci výchovy maloletých detí.\n19. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti hodnotil a prisúdil význam\nplynutia lehoty vo vývoji dieťaťa z hľadiska budovania citových väzieb k osobám,\nv ktorých výchove a starostlivosti sa nachádza, ako aj k osobám, s ktorými je alebo nie je\nv pravidelnom kontakte (pozri II. ÚS 35/01). Judikatúra ústavného súdu tak zdôrazňuje\nšpecifickú povahu konaní týkajúcich sa rodičovských práv vyžadujúcich si prístup\ns osobitnou starostlivosťou. Špecifickému charakteru konania o výkon rozhodnutia\no výchove maloletých detí korešponduje aj osobitý účel základného práva na prerokovanie\n\n9\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je v danom prípade\npružnosť konania garantujúca promptnosť donucovacej moci štátu zabezpečujúcej\nvynútenie plnenia povinností vyplývajúcich zo súdnych rozhodnutí o výchove maloletých\ndetí a o úprave styku s nimi (m. m. III. ÚS 254/2015).\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho a postup samotného súdu). V súlade s judikatúrou\nESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa\nuvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľa.\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n21. Predmetom napadnutého konania okresného súdu je zabezpečenie výkonu\nrozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP, a to realizácia práva\nsťažovateľa na styk s jeho maloletými deťmi. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna\na faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o nariadenie výkonu\nrozhodnutia vo veciach maloletých tvorí štandardnú a pomerne početnú súčasť\nrozhodovacej činnosti súdov, pričom napriek špecifickej povahe takéhoto konania\nvyžadujúcej citlivý prístup orgánov verejnej moci ho v zásade nemožno považovať za\nprávne zložité (m. m. IV. ÚS 155/2018).\nPokiaľ ide o hľadisko skutkovej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že\ns prihliadnutím na charakter konania zaisťujúceho nariadenie výkonu rozhodnutia\nvo veciach maloletých z dôvodu nevyhnutnosti zistiť, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu,\no výkon ktorého ide, a či prípadne existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný\nnemôže podrobovať rozhodnutiu, je takéto konanie v zásade skutkovo zložitejšie, keďže aj\nv dôsledku princípu materiálnej pravdy, ktorý sa uplatňuje v civilných mimosporových\nkonaniach, sa kladú zvýšené nároky na vo veci konajúci všeobecný súd v kontexte jeho\n\n10\n\npovinnosti zisťovať skutočný stav veci, nielen skutkový, teda účastníkmi tvrdený (čl. 6\nCMP).\n22. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či\nv konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Zo zistení\nústavného súdu s prihliadnutím na prehľad procesných úkonov vykonaných v napadnutom\nkonaní nevyplýva, že by celková dĺžka napadnutého konania bola negatívne ovplyvnená\nsprávaním sťažovateľa. Rovnako ústavný súd nezistil, že by k predĺženiu napadnutého\nkonania akokoľvek prispela povinná, resp. kolízny opatrovník.\n23. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil dlhé obdobia nečinnosti, ktoré\nvzhľadom na povahu a predmet posudzovaného konania nemožno akceptovať. Okresný súd\nbol absolútne nečinný v období od 7. januára 2016, keď mu bolo doručené vyjadrenie\npovinnej k výzve na rešpektovanie rozhodnutia okresného súdu o úprave styku,\ndo 22. septembra 2017, keď nariadil výkon rozhodnutia, čo predstavuje obdobie viac ako 20\nmesiacov, počas ktorých okresný súd vôbec nekonal bez toho, aby mu v tom bránila\nzákonná prekážka. Následne po vrátení veci z krajského súdu, ktorý uznesenie o nariadení\nvýkonu rozhodnutia potvrdil, vydal okresný súd 29. marca 2018 uznesenie, ktorým uložil\nsťažovateľovi a povinnej povinnosť zúčastniť sa mediácie u mediátorky PhDr. Andrey\nGábrišovej, no od 5. septembra 2018, keď bola súdu doručená záverečná správa\nz predmediačného poradenstva z 13. augusta 2018, bol opäť nečinný až do 8. novembra\n2019 (t. j. 14 mesiacov, pozn.), keď okresný súd vydal uznesenie, ktorým odložil výkon\nrozhodnutia do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu\npráv a povinností k maloletým deťom vedeného na okresnom súde pod sp. zn.\n19 P 89/2015.\n24. V rámci právnych nástrojov, ktoré okresnému súdu poskytoval Občiansky súdny\nporiadok, resp. neskôr Civilný mimosporový poriadok, sa okresný súd obmedzil len na\nvyužitie výzvy povinnej na dobrovoľné plnenie rozhodnutia a nariadenie mediácie, ku\nktorej realizácii napokon pre neschopnosť rodičov dohodnúť sa ani nedošlo. Uvedené\n\n11\n\nnástroje sa preto aj vzhľadom na dĺžku obdobia od podania návrhu na výkon rozhodnutia\n(25. november 2015) nejavili ako postačujúce na to, aby sa styk sťažovateľa s maloletými\ndeťmi spravidelnil a zodpovedal rodičovskej dohode, na ktorej plnenie sa povinná\ndobrovoľne zaviazala. V záujme zachovania vzťahu maloletých detí k sťažovateľovi a jeho\nrozvoja je v tomto smere potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že okresný súd mohol zvážiť aj\nvyužitie ďalších opatrení, ktoré mal v zmysle platnej právnej úpravy k dispozícii. Právny\nporiadok ponúka v tomto zmysle opatrenia, ktoré majú napomôcť oprávnenému rodičovi\ndosiahnuť výkon práva styku, a to nielen cestou donútenia povinného rešpektovať súdne\nrozhodnutie, ale aj cestou psychologického poradenstva rodičom s cieľom zlepšiť ich\nvzájomnú komunikáciu, resp. rodičom a maloletým deťom s cieľom odstrániť odcudzenie,\nzlepšiť rodičovské zručnosti a pod. Na uvedený účel slúži inštitút neodkladného opatrenia\nupravený v § 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z.,\nktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Ústavný súd\nuznáva, že voľba prostriedkov smerujúcich k výkonu rozhodnutia vo veci je na plnej úvahe\nvšeobecného súdu, avšak súčasne poznamenáva, že v situácii, keď rodičia neplnili súdom\nschválenú dohodu v časti styku s maloletými deťmi, na ktorej plnenie sa dobrovoľne\nzaviazali, mohlo nariadenie neodkladného opatrenia zabrániť ochladnutiu vytvorených\ncitových väzieb medzi maloletými a rodičom, ktorému dieťa nie je do osobnej starostlivosti\nzverené, a prispieť k promptnejšiemu prijatiu účinných opatrení.\n25. Na základe vyhodnotenia uvedených kritérií (predmet konania a jeho význam pre\nsťažovateľa, neodôvodnená dlhodobá nečinnosť okresného súdu, ako aj neefektivita jeho\núkonov) dospel ústavný súd k záveru, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní porušené bolo (bod 1 výroku nálezu).\n26. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n12\n\n27. Sťažovateľ sa vo svojej ústavnej sťažnosti tiež domáhal, aby ústavný súd prikázal\nokresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na\nskutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu ešte\nprávoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyslovil príkaz adresovaný\nokresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\nVI.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n29. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n30. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume\n20 000 €, ktoré odôvodnil tým, že napadnuté konanie trvá extrémne dlho s ohľadom na to,\nže ide o konanie týkajúce sa maloletých detí. Napadnuté konanie otca vyčerpáva nielen po\nfinančnej stránke, ale najmä po stránke osobnostnej a psychickej. Poukazuje na skutočnosť,\nže dĺžka konania ovplyvnila vzťah maloletých detí k nemu, pretože povinná mala väčšiu\nmožnosť negatívne ovplyvňovať maloleté deti vo vzťahu k sťažovateľovi, čo potvrdili aj\nznalecké posudky.\n31. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.\nnapr. IV. ÚS 210/04).\n\n13\n\n32. Podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného\nporušenia práv sťažovateľa, berúc do úvahy predovšetkým neospravedlniteľnú nečinnosť\nokresného súdu, ako aj povahu prejednávanej veci, ústavný súd považoval za odôvodnené\nsťažovateľovi priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nVII.\nNáhrada trov konania\n33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n34. Pri rozhodovaní o priznaní úhrady trov konania ústavný súd vychádzal z § 1\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého výpočtovým základom pre účely tejto\nvyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za\nprvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak. Táto podľa\noznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2018, keďže ide o úkony\nvykonané v roku 2019, predstavovala sumu 980 €. Náhradu trov konania priznal ústavný\nsúd za dva úkony právnej služby – prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej\nsťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3\nvyhlášky predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom\n9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon uskutočnený v roku\n2019. Súčet vo výške 346,26 € bol navýšený o daň z pridanej hodnoty so sadzbou 20 %\n(vo výške 69,25 €), pretože sťažovateľ k svojej ústavnej sťažnosti pripojil osvedčenie jeho\nprávnej zástupkyne o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Výsledná suma, ktorú ústavný\nsúd priznal sťažovateľovi ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala sumu\n415,51 € (bod 4 výroku tohto nálezu)\n\n14\n\n35. Ústavný súd nepriznal úhradu za úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu\nokresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné pre\njeho rozhodnutie.\n36. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP (bod 3 výroku tohto nálezu).\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "výkon rozhodnutia", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16Em/2/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cccc93fd-8ea6-4b95-9c9a-9db9d2ea4517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2"}, {"guid": "ussr:645d8c7f-153e-475b-8a37-4dc4e842e05c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.254.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.254.2015.1"}, {"guid": "ussr:8d38c351-97f6-4611-9751-93319733c2a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 181/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 181/2011 z 2. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-02", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d38c351-97f6-4611-9751-93319733c2a8"}, {"guid": "ussr:48d8c1c3-88d4-495d-8a38-d0f1513fc97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 304/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 304/2011 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48d8c1c3-88d4-495d-8a38-d0f1513fc97b"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:a9cd7be8-b181-4a7f-8a27-0a2089c7d1cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/01 z 20. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-20", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9cd7be8-b181-4a7f-8a27-0a2089c7d1cf"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "68bff9ee-daa4-4a2e-a0c8-de3c6be3fb7a:6ba3605a-aaf4-4770-9a7d-37a31f8f5474", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3109222623.1", "spisova_znacka": "6CoE/55/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/55/2017 z 28. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3109222623.1"}, {"guid": "1aebbf5d-fe55-4b2d-a2a1-12d61a08a3e3:990b0f10-bc5a-427f-9e1b-3ccf3877a8e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Em/2/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 16Em/2/2015 z 13. 4. 2017", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2017-04-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1aebbf5d-fe55-4b2d-a2a1-12d61a08a3e3:990b0f10-bc5a-427f-9e1b-3ccf3877a8e6"}], "citovane_v": []}