{"guid": "ussr:065d66da-633a-4232-957d-b24df74848d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.304.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 304/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 304/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 304/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.304.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/065d66da-633a-4232-957d-b24df74848d6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.304.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.304.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.304.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 304/2020-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Alenou\n\nVirdzekovou, F. Urbánka 804, Púchov, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a tiež aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6 Co 135/2019 z 27. decembra 2019\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nuznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 135/2019\nz 27. decembra 2019 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (žalobkyňa) sa svojou\nžalobou na Okresnom súde Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) domáhala\nproti 1.\n\n,\n\n(ďalej aj „žalovaný v 1. rade“), 2.\n\n(ďalej aj „žalovaný v 2. rade“), 3.\n\n,\n,\n\n(ďalej aj „žalovaná v 3. rade“ alebo spolu ďalej aj „žalovaní“), zrušenia a vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva k pozemku vyšpecifikovanému v žalobe jeho reálnym\nrozdelením.\n\nV právnej\n\nveci\n\nžaloby\n\nsa\n\nna\n\nokresnom\n\nsúde\n\nkonanie\n\nviedlo\n\npod sp. zn. 10 C 99/2011.\n3. Okresný súd naposledy (po zrušení jeho 2. rozsudku vo veci samej krajským\nsúdom, pozn.) o žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn. 10 C 99/2011 z 23. augusta 2016\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že 1. žalobe vyhovel a okrem iného podielové\nspoluvlastníctvo k pozemku zrušil jeho reálnym rozdelením spôsobom popísaným\nvo výrokovej časti, a súčasne rozhodol tak, že 2. žalovaní sú spoločne a nerozdielne povinní\n2\n\nnahradiť sťažovateľke ako žalobkyni trovy tohto konania v rozsahu 100 %, o sume ktorých\nokresný súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku\nokresného súdu.\n4. Žalovaní proti rozsudku okresného súdu podali riadne a včas odvolanie – riadny\nopravný prostriedok, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 542/2016\nz 27. júna 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že 1. rozsudok okresného súdu\nv časti výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdil a 2. v časti výroku o náhrade trov\nkonania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o včas podanom\ndovolaní – mimoriadnom opravnom prostriedku žalovaných proti rozsudku krajského súdu\nrozhodol uznesením sp. zn. 1 Cdo 109/2018 z 30. januára 2019 tak, že ho odmietol.\n6. Okresný súd uznesením sp. zn. 10 C 99/2011 zo 4. septembra 2019\n(ďalej len „uznesenie okresného súdu“) rozhodol tak, že žalovaní spoločne a nerozdielne\nsú povinní nahradiť sťažovateľke ako žalobkyni trovy konania (prvostupňového konania\na odvolacích konaní, pozn.) v rozsahu 100 %, o sume ktorých okresný súd rozhodne\nsamostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.\n7. Žalovaní proti uzneseniu okresného súdu podali riadne a včas odvolanie – riadny\nopravný prostriedok, na základe ktorého bolo napadnutým uznesením krajského súdu\nuznesenie okresného súdu zmenené tak, že sťažovateľke (žalobkyni) sa proti žalovaným\nnáhrada trov konania nepriznáva. Zároveň krajský súd rozhodol tak, že sťažovateľke\nsa nepriznáva ani náhrada trov tohto odvolacieho konania. Uznesenie krajského súdu\nnadobudlo právoplatnosť 19. februára 2020.\n8. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:\n„... Sťažovateľka mala v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva k pozemku... plný úspech a jej návrh o spôsobe vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva je totožný s rozhodnutiami prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu,\n3\n\nt. j. v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok a zásadou úspechu má absolútny nárok\nna náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania.\n2. Sme toho názoru, že aplikácia ust. 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení a doplnení neskorších predpisov na tento prípad je v rozpore so zákonom,\nprávnou praxou, aj v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko v predmetnej veci nemožno\nhovoriť o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa. Sme presvedčení, že aplikácia\nustanovenia § 257 zákona č. 160/2015 Z. z, nie je v konaní č. 10C/99/2011 možná,\nprípustná, spravodlivá a právne relevantná, a to z nasledujúcich dôvodov:\nPodľa nižšie citovanej judikatúry je aplikácia ustanovenia § 257... CSP možná\nv prípade výnimočných okolnosti a z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom tieto\npodmienky musia byť kumulatívne splnené. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže\ndôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii.\nV zmysle Uznesenia NS SR zo dňa 09.06.2010, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 musí\nnepriznanie náhrady trov konania zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu\na jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takého rozhodnutie nejavilo\nako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom...\nUstanovenie § 150 OSP (teraz § 257 CSP) preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné\nprihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základe zásady rozhodovania o trovách konania...\nUstanovenie § 150 OSP (v súčasnosti § 257 CSP) preto nemožno vykladať tak, že možno\nkedykoľvek bez ohľadu na základné rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať\nnáhradu trov úspešnému účastníkovi konania: vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad,\nktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený.\nPodľa Rozhodnutia NS SR, sp. zn. 4M Cdo 2/2008 nie každú okolnosť, ktorá by bola\npríčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa,\npre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal.\nKonanie č.10C/99/2011 je štandardným sporovým konaním vo veci vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva. Na základe rozhodnutia, ktoré v tejto veci vydal Okresný súd\nPovažská Bystrica nedošlo k ukráteniu žalovaných, nakoľko každý z podielových\nspoluvlastníkov nadobudol novozameranú nehnuteľnosť vytvorenú z pozemku parcely\nvo výmere presne určenej na základe ich spoluvlastníckych podielov na uvedenej\nnehnuteľnosti. V rámci konania nebolo preukázané, že by jednotlivé časti pozemku parcely\n4\n\nmali rozdielnu hodnotu. Žalovaní rovnako neuniesli dôkazná bremeno\npri dokazovaní skutočnosti, že bonita pôdy v časti, ktorú súd prikázal do výlučného\nvlastníctva žalobkyne bola osobitným spôsobom zhodnotená. K zriadeniu vecného bremena\nsa pristúpilo z dôvodu zabezpečenia prístupu k parcelám\na teda jeho zriadenie nebolo len v prospech žalobkyne. Súd sa s návrhom\nžalobkyne stotožnil v plnom rozsahu. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva,\nže priznaním trov konania v prospech žalobkyne nemôže dôjsť a ani nedôjde k neprimeranej\ntvrdosti, práve naopak...\nPodľa Rozsudku NS SSR zo dňa 24.02.1971, sp. zn. 2 Cz 4/71, pre použitie\nustanovenia § 150 OSP (v tomto čase § 257 CSP) v konaní o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva má význam zistenie toho, či navrhovateľ pred podaním návrhu\nna vyporiadanie navrhol vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, ako aj toho,\nakým spôsobom uplatnil zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v návrhu\nna začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci...\nRozhodnutie Krajského súdu Trenčín, v rámci ktorého súd aplikoval ust. § 257\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení a doplnení neskorších predpisov\npovažujeme za arbitrárne, teda zjavne svojvoľné a nespravodlivé...\nKrajský súd sa odklonil od právneho názoru Najvyššieho súdu... a Okresného súdu\nPovažská Bystrica - dávame do pozornosti najmä fakt, že Najvyšší súd SR žalobkyni priznal\ntrovy dovolacieho konania, a teda napriek tomu, že Najvyšší súd SR nemá povinnosť\nodôvodňovať svoje rozhodnutie o trovách dovolacieho konania, je evidentné, že sa nimi\nzaoberal. Z jeho rozhodnutia možno vyvodiť, že sa stotožnil s názorom, že žalobkyňa\nmá oprávnený nárok požadovať náhradu trov konania...\nOpakovaným zrušovaním prvostupňového rozsudku v konaní vedenom na Okresnom\nsúde v Považskej Bystrici pod sp. zn. 10C/99/2011, ktorý prvý krát vo veci rozhodol v apríli\nv roku 2014, zo strany Krajského súdu Trenčín, ktorý na tretí krát rozhodol bez zmeny\nresp. akejkoľvek úpravy znenia petitu rozhodnutí a na záver nepriznaním trov konania,\ndošlo zo strany Krajského súdu k neodôvodneným časovým prieťahom súdneho konania,\nčím bolo sťažovateľke bránené nielen k riadnemu užívaniu svojho majetku, ale vznikali\njej zbytočne vysoké náklady na uplatňovanie svojich práv. V nadväznosti na časové prieťahy\n5\n\nspôsobené Krajským súdom Trenčín poukazujeme na Nález Ústavného súdu SR\nzo dňa 04.02.2015, sp. zn. I. ÚS 688/2014...“\n9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, právo na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli Uznesením\nKrajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.12.2019, č. k. 6Co/135/2019-431 porušené.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.12.2019, č. k. 6 Co/135/2019-431\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Trenčíne je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie\nvo výške 5000,- €, slovom Päťtisíc eur na účet jej právnej zástupkyne.\n4. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania do 15 dní\nod doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\n6\n\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez\n\nzbytočných\n\nprieťahov\n\na\n\nv\n\njeho\n\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\n\n7\n\nprítomnosti\n\na\n\naby\n\nsa\n\nmohol\n\nvyjadriť\n\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n17. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n18. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva vlastniť\nmajetok, základného práva na súdnu ochranu a základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa ústavy a tiež aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa dodatkového protokolu\nnapadnutým uznesením krajského súdu.\n19. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietané porušenie označených základných\npráv podľa ústavy a označených práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu\naj s poukazom na rozhodnutia najvyššieho súdu týkajúce sa trov konania v iných\npodľa názoru sťažovateľky obdobných právnych veciach [rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej socialistickej republiky sp. zn. 2 Cz 4/71 z 24. februára 1971 uverejnený\nv Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 31/1972, uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 M Cdo 2/2008 z 25. februára 2009, uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Cdo 67/2010 z 9. júna 2010, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Cdo 10/2012\nz 26. júla 2012 (ďalej len „označené rozhodnutia najvyššieho súdu“)] odôvodňuje\ntým, že pokiaľ krajský súd v právnej veci žaloby na rozdiel od okresného súdu\npri rozhodovaní o trovách konania aplikoval § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový\n\nporiadok\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„CSP“),\n\npodľa\n\nktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\n8\n\nosobitného zreteľa, vec nesprávne právne posúdil, dôsledkom čoho sťažovateľku\n(žalobkyňu) o jej nárok na náhradu trov konania proti žalovaným arbitrárne ukrátil.\n20. Sťažovateľka zároveň v ústavnej sťažnosti namieta aj porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ústavy, čo odôvodňuje opakovaným\nzrušením rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, t. j. o žalobe ako takej, krajským\nsúdom (celkom 2-krát) a nepriznaním náhrady trov konania, čím krajský súd spôsobil\nv konaní neodôvodnené (zbytočné) prieťahy.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n21. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n22. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npreto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti\n9\n\nodôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad\n(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n23. Ústavný súd preto považuje za potrebné poukázať aj na relevantnú časť\nodôvodnenia uznesenia krajského súdu:\n„... 11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379\na § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné\nza použitia § 388 CSP zmeniť...\n16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru\njej úspechu vo veci...\n19. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú\ndôvody hodné osobitného zreteľa.\n20. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych\nnoriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto\nustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický,\naby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom...\n21. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nprichádza do úvahy teda v prípadoch, keď sú síce naplnené predpoklady na priznanie\nnáhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody\nhodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná.\nVýnimočnosť takéhoto prípadu môže spočívať tak v okolnostiach\n\ndanej veci,\n\nako aj v okolnostiach u strán sporu. Do úvahy treba brať okolnosti, ktoré viedli k súdnemu\nuplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Ďalšou zo skupín\nprípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady\ncharakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná\nstrana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila,\nalebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Dôvody hodné osobitného zreteľa\nsa skúmajú vždy u strany povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto\ndôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný\nalebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany\n10\n\nsporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť\nako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.\n22. Judikatúra na strane druhej však tiež konštatovala, že uvedené ustanovenie\nnie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné\nzásady rozhodovania o trovách konania (príkladmo viď uznesenie Najvyššieho súdu SR\nz 28. januára 2010, sp. zn. 2MCdo/17/2009), nejde o predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú\nmožnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,\nči v prejednávanej\n\nveci\n\nneexistujú\n\nzvláštne\n\nokolnosti\n\nhodné\n\nosobitného\n\nzreteľa,\n\nna ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne\nprihliadnuť...\n24. Pravdou je, že porovnaním žalobného návrhu a rozhodnutia súdu v zásade možno\nkonštatovať, že žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešnou, keďže súd prvej inštancie svojim\nrozhodnutím v spojitosti s rozhodnutím odvolacieho súdu zrušil podielové spoluvlastníctvo\núčastníkov k nehnuteľnosti ako to žalobným návrhom požadovala, a toto tiež vyporiadal\nspôsobom, aký navrhovala, t.j. reálnou deľbou a naviac do jej výlučného vlastníctva\nprikázal tú novovytvorenú časť z pôvodnej parcely, ktorú aj požadovala tvrdiac, že susedí\ns parcelami v jej výlučnom vlastníctve, ktorá skutočnosť v priebehu konania spornou\nani nebola. Žalovaní od počiatku nemali žiadne námietky voči zrušeniu a vyporiadaniu\npodielového spoluvlastníctva formou reálnej deľby a s týmto spôsobom plne súhlasili,\ndôvodom pre ktorý však došlo k podaniu žaloby, následnému vedeniu sporu s vyústením\ndo autoritatívneho rozhodnutia súdu o predmete konania, a čo racionálne nemohlo\nindikovať k uzatvoreniu mimosúdnej dohody bola skutočnosť, že na rovnakú reálne\nvyčlenenú časť pôvodnej nehnuteľnosti vznášal nárok tiež žalovaný 1/ dôvodiac, že túto časť\ndlhoročne nerušene užíva, obhospodaruje, zveľaďuje, zhodnotil ju nemalými finančnými\nprostriedkami, rovnako ako žalovaní 2/ a 3/ nimi užívané časti nehnuteľnosti\n(ktoré však žalobkyňa vo svoj prospech nenárokovala), pričom zostávajúcu, na žalobkyňu\npripadajúcu časť žalobkyňa neobhospodarovala, z ktorého dôvodu je v nekultivovanom\nstave, ktoré skutočnosti aj z vykonaného dokazovania vyplynuli. Príčinou vedenia sporu\nteda jednoznačne bol duplicitný nárok žalobkyne a žalovaného 1/ k identicky reálne\nvydelenej časti parcely, pričom každý z nich mal legitímne dôvody, pre ktoré by dotknutá\nčasť mala pripadnúť do jeho výlučného vlastníctva a nemožnosť konsenzu medzi nimi v tejto\n11\n\notázke mala jednoznačne pôvod v ich vážne narušených vzájomných vzťahoch napriek tomu,\nže sú blízki príbuzní. Preto tak ako na strane žalobkyne nemôže ísť na ťarchu, že žalobu\npodala a z dôvodov ňou uvedených, ktoré neboli iracionálne, dotknutú časť parcely\npožadovala, nemôže ísť na druhej strane na ťarchu žalovaného 1/ a už vôbec nie žalovaných\n2/ a 3/ (ktorých sa svojou podstatou tento spor ani netýkal), že využívali všetky zákonom\ndostupné prostriedky procesnej obrany, vrátane využitia inštitútu legitímnych opravných\nprostriedkov na dosiahnutie svojej požiadavky, ktorú takisto nemožno hodnotiť\nako nedôvodnú, šikanóznu, nemorálnu, či nespravodlivú. V tomto smere teda neobstoja\nzávery súdu prvej inštancie v tom, že aplikácii ust. § 257 CSP bránil postoj žalovaných\nv spore, ktorí vytvárali procesné obštrukcie prostredníctvom opakovaného podávania\nopravných prostriedkov, vznášania námietok, či dožadovania sa vykonania dôkazov.\nTíto len realizovali svoje práva, ktoré im zákon priznáva, ktorá obrana mala racionálny\naj zákonný dôvod, čo im udržateľne na ťarchu pri posudzovaní možnosti uplatnenia\nmoderačného práva súdu ísť nemôže.\n25. ...Odvolací súd vyhodnotil, že v prospech žalobkyne síce svedčí nesporne\nvýznamná skutočnosť spočívajúca v tom, že nárokovaná časť parcely bezprostredne susedí\ns ďalšími parcelami v jej výlučnom vlastníctve, čo jednoznačne indikuje záver\no ich efektívnejšom využívaní, na strane druhej však v prospech nároku žalovaného 1/\nvyznieva fakt, že žalobkyňa dotknutú časť parcely nevyužívala, túto obhospodaroval\nžalovaný 1/, pri kolízii ktorých relevantných skutočností, bolo potrebné pri rozhodovaní\nv otázke, v prospech ktorej požiadavky sa súd prikloní, prihliadnuť k nespornému faktu,\nže vzťahy medzi stranami sú vážne a dlhodobo narušené a v prípade, ak by sporná časť\nparcely bola prikázaná žalovanému 1/, znamenalo by to, že medzi parcelami vo vlastníctve\nžalobkyne bude parcela vlastnícky patriaca žalovanému 1/, čo by viedlo k zintenzívneniu\nkonfliktov medzi nimi a je dôvodné predpokladať, že by tiež narušilo, ak nie znemožnilo\nnerušené užívanie ich vlastníctva. A tak s akcentom na to, že zákon jednoznačne kladie\ndôraz na to, aby sa prikázaním veci vytvorili podmienky pre nerušené využitie veci\na nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií, čo je možné v maximálne možnej\npredpokladanej rovine dosiahnuť len takým spôsobom, že sa nevytvorí neželaný stav,\nktorý by už od počiatku možnosť konfliktov zakladal, vo výsledku nezostalo iné,\n12\n\nako dotknutú časť parcely prikázať do vlastníctva žalobkyni. Jednoznačne teda vyriešenie\ntejto otázky z hľadiska kolidujúcich nárokov žalobkyne a žalovaného 1/ bolo na úvahe súdu.\n26. Aktuálny procesný predpis neupravuje výslovne úspech sporových strán\nvo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania v situácii, pokiaľ vo veci bolo o nároku\nrozhodnuté na základe úvahy súdu alebo znaleckého dokazovania a táto problematika\nnie je upravená ani v žiadnom inom procesnom predpise alebo inom zákone,\nz ktorého dôvodu bolo potrebné odvolanie žalovaných posúdiť a o tomto rozhodnúť\ns prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti, teda spravodlivého usporiadania\nvzťahov medzi účastníkmi, ktorým by malo byť ovládané každé súdne konanie, za súčasného\nzohľadnenia doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach... to, že v konečnom\ndôsledku pripadla sporná časť parcely do výlučného vlastníctva žalobkyne bolo výsledkom\núvahy súdu majúcej pôvod v snahe predchádzať budúcim možným sporom, či zakladať\nďalšie konflikty medzi stranami, ktoré už v súčasnosti majú vážne narušené vzťahy, k čomu\nby sa položil reálny základ, ak by časť parcely, ktorú reálne obhospodaroval žalovaný 1/,\nna ktorú z tohto dôvodu legitímne aj uplatnil nárok, bola prikázaná jemu za stavu, že táto\nčasť\n\nbezprostredne\n\nsusedí\n\ns\n\nparcelou\n\nvo\n\nvýlučnom\n\nvlastníctve\n\nžalobkyne\n\n(ktorú mimochodom nadobudla až odstupom času potom, ako vychádzajúc z dokazovania\nžalovaný 1/ reálne spornú časť parcely začal užívať). ... odvolací súd na rozdiel od súdu\nprvej inštancie dospel k záveru, že by nebolo vo vzťahu k nim spravodlivé, aby znášali trovy\nkonania, ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s vedením tohto sporu, čo dôvodne indikuje\nk prelomeniu princípu priznania náhrady trov konania vo svetle zásady úspechu v konaní,\nv prospech uplatnenia moderačného práva súdu (§ 257 CSP) a v prospech žalovaných.\nMožno sa síce stotožniť so súdom prvej inštancie, že žalovaní nepreukázali existenciu\nnepriaznivého sociálneho aspektu na ich strane, ako ďalší dôvod pre aplikáciu § 257 CSP,\nčo však nevylučuje jeho použitie vo svetle existencie výnimočných okolností veci,\no ktoré ide v posudzovanej veci, za súčasnej nepodmienenosti ich súbehu so sociálnym\naspektom na strane žalovaných...\n30. S cieľom teda dosiahnuť čo možno najspravodlivejšie usporiadanie vzťahov\nmedzi účastníkmi vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci, odvolací súd zastáva názor,\nže spravodlivým bude, ak si trovy, ktoré stranám v konaní (tak pred súdom prvej inštancie,\nako aj doterajších odvolacích konaniach) vznikli, budú znášať každá samostatne...“\n13\n\n24.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npredovšetkým\n\npoukazuje\n\nna\n\nsvoju\n\njudikatúru,\n\npodľa\n\nktorej rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci\ntýchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania,\npreto ústavný súd iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia\nvšeobecných súdov o trovách konania a k zrušeniu rozhodnutia o náhrade trov konania\nvrátane rozhodnutia o ich výške pristupuje len za celkom výnimočných okolností.\nÚstavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania\niba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,\nktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania (porovnaj\nm. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n25. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského\nsúdu dospel k záveru, že názor sťažovateľky o jeho arbitrárnosti zjavne neobstojí.\nOdôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu opierajúce sa najmä o skutkové\nzistenia okresného súdu v rámci konania vo veci samej, t. j. o žalobe ako takej, spĺňa všetky\npožiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý\nproces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia, pretože jasne objasňuje skutkový\na právny základ rozhodnutia o nepriznaní nároku na náhradu trov konania.\n26. Po preskúmaní uznesenia krajského súdu, proti ktorému nosná námietka\nsťažovateľky smeruje, ústavný súd konštatuje, že interpretáciu § 257 CSP krajským súdom\nnemožno považovať za arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú. Z odôvodnenia uznesenia\nkrajského súdu zjavne vyplýva, ako dospel k právnemu názoru, podľa ktorého sťažovateľke\nproti žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Totiž, ako sa to v odôvodnení uznesenia\nkrajského súdu okrem iného uvádza, krajský súd dôvody hodné osobitného zreteľa,\npre ktoré náhradu trov konania sťažovateľke nepriznal, videl v tom, že žalovaní proti\nzrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k pozemku jeho reálnou deľbou\nnemali výhrady a jediným dôvodom sporu bolo uplatňovanie si nároku na priznanie\ndo svojho výlučného vlastníctva tej istej časti pozemku sťažovateľkou (žalobkyňou)\na súčasne aj žalovaným v 1. rade, pričom dôvody u obidvoch z nich [u sťažovateľky\nbezprostredné susedstvo iných pozemkov patriacich do jej výlučného vlastníctva\n14\n\na u žalovaného v 1. rade dlhodobé nerušené užívanie (obhospodarovanie) a zhodnotenie\nspornej časti pozemku, pozn.] mali svoje racionálne opodstatnenie, a tak rozhodnutie\no vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku, resp. o priznaní spornej časti\npozemku do výlučného vlastníctva sťažovateľky záviselo výlučne od úvahy konajúceho\nsúdu odvíjajúcej sa od posúdenia zisteného skutkového stavu, ktorú strany sporu nemohli\nvopred predvídať (pozri obdobné uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 425/2016\nzo 7. júla 2016). Uvedené platí o to viac voči žalovanému v 2. a žalovanej v 3. rade,\nktorí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k pozemku súhlasili,\navšak bez súhlasu žalovaného v 1. rade (mimosúdnu) dohodu o zrušení a vyporiadaní\npodielového spoluvlastníctva k pozemku nebolo možné uzavrieť.\n27. Pokiaľ sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti na podporu svojho právneho\nnázoru poukazuje aj na označené rozhodnutia najvyššieho súdu týkajúce sa trov konania,\nresp. ich priznania/nepriznania v iných podľa názoru sťažovateľky obdobných právnych\nveciach, ústavný súd uvádza, že v napadnutom uznesení krajského súdu výnimočnosť\nprípadu, ako aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré krajský súd nárok na náhradu\ntrov konania sťažovateľke nepriznal, sú odôvodnené logickou, rozumnou a vyčerpávajúcou\nargumentáciou, a tak rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania sťažovateľke\nnemožno považovať za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu\nzakladajúci porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa ústavy, resp. práva\nna spravodlivé konanie podľa dohovoru.\n28. V súvislosti s odvolávaním sa sťažovateľky v ústavnej sťažnosti na uznesenie\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\n(o\n\nodmietnutí\n\ndovolania\n\nžalovaných),\n\nresp.\n\nna\n\njeho\n\nvýrok,\n\nktorým bol sťažovateľke priznaný proti žalovaným nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania, ústavný súd dodáva, že už v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský\nsúd uviedol, že najvyšší súd vo svojom rozhodnutí rozhodol výlučne iba o náhrade trov\ndovolacieho konania a navyše v čase, keď rozhodnutie o trovách základného\n(nachádzacieho) konania ani nebolo vydané (predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu\no týchto trovách bolo rozsudkom krajského súdu zrušené, pozn.), preto uznesenie\n15\n\nnajvyššieho súdu, čo sa týka rozhodnutia o trovách dovolacieho konania, rozhodnutie\no trovách základného (nachádzacieho) konania nijako nemôže prejudikovať.\n29. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého uznesenia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, II. ÚS 75/08) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n30. Ústavný súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti platí,\nže pochybenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania vrátane rozhodovania o ich sume\nspravidla nedosahujú samy osebe takú intenzitu, na základe ktorej možno vysloviť\nporušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môžu účastníka konania citeľne dotknúť.\nÚstavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu\nk predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo,\na k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí,\nže došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo\nzasiahnuté aj iné základné právo (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,\nIV. ÚS 311/2012, IV. ÚS 210/2013, IV. ÚS 192/2014).\n31. Z tohto pohľadu považuje ústavný súd právny záver krajského súdu za ústavne\nsúladnú interpretáciu a aplikáciu relevantnej právnej úpravy a v tomto ohľade tento záver\npotom považuje aj za ústavne plne udržateľný (m. m. IV. ÚS 420/2013); v okolnostiach\nposudzovanej veci napadnuté uznesenie krajského súdu preto nemožno hodnotiť ako zjavne\nneodôvodnené\n\na\n\narbitrárne,\n\nako\n\nto\n\ntvrdí\n\nsťažovateľka.\n\nUvedené\n\nskutočnosti\n\ntakto neumožňujú prijať záver o porušení označeného základného práva podľa ústavy\na práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.\n\n16\n\n32. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, že ústavnú sťažnosť v tejto časti\nuž pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na čl. 1 dodatkového protokolu uznesením krajského súdu\n33. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nústavný súd v zmysle svojej konštantnej judikatúry opakovane uvádza, že všeobecný súd\nv zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a slobôd hmotného\ncharakteru (kam patria aj označené práva), ak toto porušenie nevyplynie z toho,\nže všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy postupu vyplývajúce z čl. 46\naž čl. 48 ústavy (II. ÚS 78/05). Novšia judikatúra ústavného súdu už však smeruje\naj k posudzovaniu hmotných práv v rozhodnutí všeobecného súdu, a to aj bez toho,\naby sťažovateľ musel namietať, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné\nprincípy postupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy (IV. ÚS 360/09, III. ÚS 196/08,\nII. ÚS 111/08, I. ÚS 131/09 a pod.).\n34. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením krajského súdu ústavný\nsúd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla,\nnevyplýva žiadna možnosť ich porušenia, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie.\n35. Pokiaľ totiž sťažovateľka porušenie svojho základného práva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu odvíja od porušenia práv\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, vzhľadom na to, že ústavný súd nedospel\nk porušeniu uvedených práv, je preto celkom prirodzené, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu.\n17\n\n36. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nv tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nuznesením krajského súdu\n37. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem\nvšeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať\na) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,\nb)\n\noznačenie\n\nprávoplatného\n\nrozhodnutia,\n\nopatrenia\n\nalebo\n\niného\n\nzásahu,\n\nktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,\nc) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,\nd) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť\nk porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n38. V ústavnej sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd\nje podľa § 45 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť\nústavného\n\nsúdu\n\nktorého vyslovenia\n\nnávrhom\nsa\n\nsa\n\nvzťahuje\n\nsťažovateľ\n\ndomáha.\n\nnajmä\n\nna\n\nÚstavný\n\nnávrh\nsúd\n\nvýroku\n\nteda\n\nmôže\n\nrozhodnutia,\nrozhodnúť\n\nlen o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05,\nII. ÚS 19/05), keď navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne\nzastúpenie sťažovateľa nemá ústavný súd dôvod spochybňovať.\n39. Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní\nústavnej sťažnosti sťažovateľky. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne\nprerokoval ústavnú sťažnosť iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie\nvo veci samej (petitom).\n40. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\n18\n\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby\nneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie\nústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.\nÚstavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne\naž právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu na ktorom sa osoba domáhala odstránenia\nprávnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (napr. I. ÚS 41/02). Z uvedeného\ntak možno vyvodiť,\n\nže\n\nprieťahy\n\nv konaní\n\nsú\n\ntrvajúcim\n\nprotiprávnym\n\nstavom\n\n(až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci) a v každom okamihu ich existencie dochádza\nk rovnakému porušovaniu toho istého práva (t. j. práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy).\n41. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného\nrozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania\nveci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane sporu)\nrealizáciu jeho procesných oprávnení a mariaca možnosti jeho aktívnej účasti na konaní.\nTento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu\nrozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh\nkonania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného\nnároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu – finálny (meritórny)\nprodukt prejednania veci v civilnom konaní, potom už „postupom súdu“ zásadne nemôže\nbyť ani časť rozhodnutia – jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť,\npresvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom\nna ktoré súd rozhodol.\n42. Vychádzajúc z už uvedeného, k porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť iba procesným postupom\nv konaní, nie však rozhodnutím – finálnym (meritórnym) produktom prejednania veci\nv konaní.\n43. Pretože sťažovateľka sa v ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov uznesením krajského\nsúdu, a nie postupom krajského súdu v konaní (vedenom pod sp. zn. 6 Co 135/2019), medzi\n19\n\nnamietaným porušením označeného základného práva a napadnutým uznesením krajského\nsúdu absentuje akákoľvek príčinná súvislosť.\n44. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti ide vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n45. Z uvedených dôvodov ústavný súd viazaný petitom ústavnej sťažnosti rozhodol\ntak, že ústavnú sťažnosť aj v tejto časti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n46. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími\nnávrhmi sťažovateľky, t. j. návrhom na zrušenie uznesenia krajského súdu a vrátenie\nmu veci na ďalšie konanie, návrhom na priznanie finančného zadosťučinenia a návrhom\nna náhradu trov konania, už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-procesný postup", "interpretácia právnych noriem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "spoluvlastníctvo-podielové", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "petit", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania", "judikatúra", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:07e3db79-e00f-43c0-b0ae-d62e5c84b5b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.425.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.425.2016.1"}, {"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea"}, {"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2013 z 4. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-04", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a"}, {"guid": "ussr:b5a09b4a-f0ae-4281-8d22-6047b12cb6d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 420/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 420/2013 z 27. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-27", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5a09b4a-f0ae-4281-8d22-6047b12cb6d1"}, {"guid": "ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:b16161b9-39f7-44cf-a6f4-14e1e451da55", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 360/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 360/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b16161b9-39f7-44cf-a6f4-14e1e451da55"}, {"guid": "ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 131/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0"}, {"guid": "ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 196/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c"}, {"guid": "ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/08 z 26. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-26", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729"}, {"guid": "ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 75/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 75/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "103899a4-5484-4fcb-a9cb-9a8ade1c7f3e:32122b31-1790-4817-b0a2-4a83c2b93152", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1108214519.3", "spisova_znacka": "6Co/135/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/135/2019 z 27. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1108214519.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f00f747f-da13-481c-9a16-5a3e584f5883", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.187.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 187/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 187/2021 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.187.2021.1"}]}